Bystroumný – Kontakt

Pomedzi

Stránka 5 z celkom 23 stránok.

Dokopy: 621 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 23/04/2026

    Základný popis

    Záhrada, ktorej kvety už dávno odkvitli. Pripomeňme si spoločne odkaz majstrovstva viktoriánskeho grafického dizajnu. Zlatá symfónia kvetín alebo záhrada vtlačená do kože. Ak hľadáte inšpiráciu v ornamentoch a detailných kresbách z tohto obdobia…

    « Kvetinové (florálne) ornamenty na viazaní knihy „L’Exposition de Saint-Étienne“ (1891) »

    ZNAČKY: UmenieGrafický dizajnIlustráciaOrnamentyPrírodaKvetyViktoriánska éra

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: VACHON, Marius. L’Exposition de Saint-Étienne / 9 Août 1891 [9. augusta 1891] – Août-Septembre-Octobre 1891. 1. vydanie. Saint-Étienne (Francúzsko) : THÉOLIER & Cie. – Imprimeurs-Éditeurs, 1891. 203 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetinove-floralne-ornamenty-na-viazani-knihy-lexposition-de-saint-etienne-1891/

  • ▐ Zverejnené: 22/04/2026

    Základný popis

    Oslava ideálu, znázornenie prirodzeného poriadku sveta. Obrázok zachytáva okamih tichej lásky a ochrany v domácom prostredí. Svet, kde čas plynie pomalšie, kde každý dotyk a každý pohľad má hlboký význam.

    « Jeune Mère / Mladá matka (Georges Moreau de Tours, 1891) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaInšpiráciaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálKrásaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoDetstvoPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: VACHON, Marius. L’Exposition de Saint-Étienne / 9 Août 1891 [9. augusta 1891] – Août-Septembre-Octobre 1891. 1. vydanie. Saint-Étienne (Francúzsko) : THÉOLIER & Cie. – Imprimeurs-Éditeurs, 1891. 203 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jeune-mere-mlada-matka-georges-moreau-de-tours-1891/

  • ▐ Zverejnené: 21/04/2026

    Základný popis

    Stránka z knihy „Elements of Medical Jurisprudence“ od Samuela Fara (1815), ktorá sa zaoberá rôznymi otázkami súvisiacimi s medicínskym právom. Niekde medzi životom a smrťou, práve tam sa neraz odohráva jeden z najtemnejších príbehov osudu dieťata. Stránka 52 nám odhaľuje niečo, čo nie je len medicínsky popis, suchý lekársky záznam. Vidíme stopu po pokuse človeka varovať. Tento text núti položiť si otázku: « Kde končí „medicína“, a kde začína morálka? Kto rozhoduje o hodnote života? » Je to štúdium rozkladu, nie len biologického, ale najmä hodnotového.

    « Potraty… alebo o zabíjaní: Štádia vraždy dieťaťa – Štúdium rozkladu biologického, ale najmä hodnotového (Elements of Medical Jurisprudence – Samuel Farr, 1815) »

    ZNAČKY: CitátHistória medicínyZdravotníctvoSexuálna výchovaFeminizmusMaterstvoRodičovstvoHodnotový relativizmusPromiskuitaKurvenieVoľná láskaPotratNihilizmusProgresivizmusLiberálna demokraciaNeoliberalizmusNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    « Vraždenie detí:
    Tento druh vraždy sa týka najmladšej a najbezmocnejšej časti ľudského druhu
    zameriava sa na tri štádiá ich existencie: tesne pred narodením, v čase pôrodu a bezprostredne alebo krátko po príchode na svet. Posledné dve možno zahrnúť do jednej kategórie a predstavujú vraždu dieťaťa v pravom slova zmysle, zatiaľ čo prvý spôsob predstavuje vraždu dieťaťa v štádiu potratu alebo predčasného pôrodu s cieľom spôsobiť jeho smrť. (s. 52) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: FARR, Samuel. Elements of Medical jurisprudence, or a Succinct and Compendious Description of Such Tokens in the Human Body as are Requisite to Determine the Judgment of a Coroner, and Courts of Law, in Cases of Divorce, Rape, Murder &c. To Which are Added, Directions for Preserving the Public Health. 3. vydanie. Londýn (Anglicko) : J. Callow – Medical Bookseller, 1815. cca. 191 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/potraty-alebo-o-zabijani-stadia-vrazdy-dietata-studium-rozkladu-biologickeho-ale-najma-hodnotoveho-elements-of-medical-jurisprudence-samuel-farr-1815/

  • ▐ Zverejnené: 20/04/2026

    Základný popis

    Text zachytáva filozofickú úvahu o Čajkovského pohľade na Beethovenovu „Deviatu symfóniu“, kde ju tento velikán vnímal ako zúfalý výkrik génia, ktorý stratil vieru naplnenia svojich predstáv vo svetskom živote navôkol seba a snažil sa aspoň takouto formou nájsť útechu v ríši umenia, krásy a tých najvznešenejších ideálov prejavených do svojej tvorby.

    « Voľba ušľachtilých ľudských duší: Cnostný život ako odraz vnútornej túžby vznešeného človeka po stelesňovaní ideálov pravdy a krásy (1912) »

    ZNAČKY: UmenieCitátInšpiráciaPsychológiaSexuálna výchovaMravný ideálKrásaĽudský životExistencializmusCnosťPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosť

    « A Čajkovskij, pri opise Beethovenovej zborovej symfónie, píše – ako vidno – presne z toho istého hľadiska: „Takáto radosť nie je z tohto sveta. Je to niečo ideálne a nedosiahnuteľné; nemá to nič spoločné s týmto životom, ale je to len chvíľková túžba ľudstva po svätosti, ktorá existuje len vo svete umenia a krásy; potom sa toto pozemské údolie, s jeho nekonečným smútkom, jeho agóniou pochybností a nenaplnených nádejí, zdá ešte pochmúrnejšie a bezvýchodiskovejšie. V Deviatej symfónii počujeme zúfalý výkrik veľkého génia, ktorý, keďže nenávratne stratil vieru v šťastie, na chvíľu uniká do sveta nesplniteľných nádejí, do ríše ideálov so zlomenými krídlami.“ Tieto pasáže, najmä tá posledná, sa nepochybne dopúšťajú nesprávneho zdôraznenia; niekto by mohol Čajkovskému nepochybne odpovedať, že ideál je nevyhnutne krajší než skutočnosť, tak ako je kvet krajší než pôda, z ktorej vyrastá, že „toto pozemské údolie“ nie je „bez nádeje“, akokoľvek pochmúrne [sa zdá], keďže v skutočnosti vytvára ideálny svet umenia a krásy, a že práve sláva našich nádejí spočíva v tom, že sú nerealizovateľné, a šťastia v tom, že existuje len na úrovni vyššej, než je úroveň konečného života. Ale akokoľvek jednostranné môžu byť takto vyjadrené názory, postoj mysle je zbavený náznaku malicherného sebectva; je úprimný, otvorený a mužný. Takéto výroky vychádzajú len z ušľachtilej ľudskej povahy, hoci zaťaženej väčšou citlivosťou, než je bežné medzi ľuďmi. (s. 155-156) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: MASON, Daniel Gregory. From Grieg to Brahms (Studies of Some Modern Composers and Their Art). New York (USA) : The Macmillan Company, 1912. 225 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/volba-uslachtilych-ludskych-dusi-cnostny-zivot-ako-odraz-vnutornej-tuzby-vzneseneho-cloveka-po-stelesnovani-idealov-pravdy-a-krasy-1912/

  • ▐ Zverejnené: 19/04/2026

    Základný popis

    Historické rytiny, na podklade prác vytvorených rukou českého umelca Josefa Mánesa, zobrazujú apoštolov Slovanov v byzantskom štýle, obklopených anjelmi a symbolmi víťazstva nad temnotou. Ilustrácia je ukážkou náboženského umenia 19. storočia a prezentuje jeden z najvýznamnejších prvkov slovanskej identity. Cyril drží v rukách Bibliu a ukazuje na jej písmo, Metód drží pre zmenu pastiersku palicu. Obaja majú pod svojimi nohami porazeného draka, symbol zla.

    « Viera Slovanov a jej byzantské korene: Medailóny sv. Cyrila a Metoda na hlavnej bráne chrámu v Karlíne (Podľa kresby Josefa Mánesa, 1874) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHudbaCyril a MetodKresťanstvoOrtodoxiaByzanciaVeľká MoravaSlovenskoNárodRodoľubstvoPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosťSlovania

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Niva [Нива] / No. 13 – 1874. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1874.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/viera-slovanov-a-jej-byzantske-korene-medailony-sv-cyrila-a-metoda-na-hlavnej-brane-chramu-v-karline-podla-kresby-josefa-manesa-1874/

  • ▐ Zverejnené: 19/04/2026

    Základný popis

    Dve postavy – svätý Cyril a svätý Metod, stoja vedľa seba ako strážcovia. Ich oči sa upínajú do diaľky, akoby videli niečo, čo my už vidieť nemôžeme – možnože ten prvý okamih, keď sa jazyk Slovanov (Slovienov) stal jazykom bohoslužobným. Tento obrázok je zrkadlom, ktoré nám ukazuje, ako sa viera a kultúra spájajú v jednom celku, ako sa stávajú súčasťou nášho života, pretože sú neoddeliteľnou súčasťou našej histórie, a tým aj našej vlastnej identity.

    « Hospodi Pomiluj! Viera Slovanov a jej byzantské korene: Socha sv. Cyrila a Metoda – Týnsky chrám / Kostol Matky Božej pred Týnom v Prahe (1869) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHudbaCyril a MetodKresťanstvoOrtodoxiaByzanciaVeľká MoravaSlovenskoNárodRodoľubstvoPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosťSlovania

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 22. marca 1869 [22. МАРТА 1869] (Zväzok 1 [I.] – No. 13). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hospodi-pomiluj-viera-slovanov-a-jej-byzantske-korene-socha-sv-cyrila-a-metoda-tynsky-chram-kostol-matky-bozej-pred-tynom-v-prahe-1869/

  • ▐ Zverejnené: 19/04/2026

    Základný popis

    O tichých prísahách, ktoré boli raz dávno vyslovené a spísané atramentom, aby ešte aj dnes rezonovali v dušiach tých, ktorí hľadajú korene svojej identity a ctia si odkaz svojich predkov. Ferdinand Juriga, v tomto texte, hovorí jazykom, ktorý je hrubý a jemný zároveň. „Krv ze slovenskej krvi a kosť ze slovenskej kosti…,“ je metafora, ktorá presahuje akúsi azda „biologickú“ definíciu národa. Hovorí o osude. O tom, že byť Slovákom v roku 1907 nebolo len o tom, kde sa narodíš, ale o tom, čo si pripravený pre svoj národ zniesť. Strach z Boha je strachom z pravdy, z morálneho poriadku, ktorý je nad človekom. Je to filozofický pohľad na to, že utláčateľská politická moc je len tieň dávno mŕtvej ničotnosti. Práve tu sa rodí pochopenie: niektoré veci sú také dôležité…

    « Utláčateľská politická moc ako tieň dávno mŕtvej ničotnosti: Kto sa rozhodne slúžiť slovenskému národu, ten sa bojí a tomu kážu len Slováci a Boh (Ferdinand Juriga, 1907) »

    ZNAČKY: CitátMravný ideálKrásaCnosťRodinaMaterstvoRodičovstvoNárodRodoľubstvoPokoraSlužbaSpoločenská zodpovednosťSlovenskoSlovania

    « Kto sa raz ľudu slovenskému do služby postavil, kto sa halene ráz posvätil, ten vďačne podstúpi tresty, žaláre… Ale my sa nebojíme nikoho len Boha. Nám nerozkáže nikto iný len slovenský národ. My sme krv ze slovenskej krvi a kost ze slovenskej kosti nie len vtedy, keď mezi ľudom rečníme, ale aj vtedy, keď za tú naši krv robiť, i keď za ňu preukrutne trpeť treba. »

    ZDROJ: EVA – Sborník pro vzělání, umění a zábavu / Květen-Červen, Číslo 3. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/utlacatelska-politicka-moc-ako-tien-davno-mrtvej-nicotnosti-kto-sa-rozhodne-sluzit-slovenskemu-narodu-ten-sa-boji-a-tomu-kazu-len-slovaci-a-boh-ferdinand-juriga-1907/

  • ▐ Zverejnené: 18/04/2026

    Základný popis

    Výstrižok zo starého slovenského časopisu, ktorý prináša krátky príbeh o pomste slona v Bruseli. Tento historický dokument zachytáva okamih, keď sa samotné zviera stáva nositeľom a vykonávateľom spravodlivosti. Text je typický pre éru konca 19. storočia – stručný, no i tak dostatočne razantný. Ide o ukážku starých novinových stĺpčekov, ktoré sa nám akosi stratili v zabudnutých archívoch našich knižníc.

    « Neoplatí sa dráždiť slona (1889) »

    ZNAČKY: CitátEtikaMravný ideálCnosťPrávoSpravodlivosť

    « — Pomsta slonova. V Brüsseli napájal nedávno opatrovateľ zvierat slona a zo žartu viackráť odtrhol nádobu s vodou od rypáka slonovho. Dráždený slon — súc veľmi smädný — zachytil rypákom napájateľa a tak ho pritisol o zem, že ho hned rozmliaždil. »

    ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. februára – Číslo 3, 1889. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1889.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/neoplati-sa-drazdit-slona-1889/

  • ▐ Zverejnené: 17/04/2026

    Doplnené: 17/04/2025 (17:02)

    Základný popis

    Článok prináša úryvky z hlbokej a nekompromisnej analýzy stavu slovenského hospodárstva, s popisom nadväznosti na mechanizmy globálneho finančného systému, prostredníctvom ostrých postrehov zo strany renomovaného ekonóma Ing. Mariána Vitkoviča, ktoré zazneli v jeho rozhovore pre „TVorba“. Dočítate sa aj o tom, ako predstavitelia nadnárodneho kapitálu a lokálna oligarchia postupne ovládli hlavné obchodné a finančné roky v štáte a v podstate sa natrvalo vyčelnili zo spoločnosti ako vrstva nedotknuteľných, celé pod ochranou rukou zo strany známych politických subjektov, ktoré zapredali budúcnosť vlastných občanov a ich detí.

    « Analýza hroziaceho ekonomického kolapsu globálneho systému a hospodárska situácia Slovenska (Ing. Marián Vitkovič, 03/2026) »

    ZNAČKY: ZmienkaCitátHistóriaPolitikaEkonomikaSlovenskoNeoliberalizmusLiberálna demokraciaPolitický katolicizmusSmerohlasizmusProgresivizmusZuzana ČaputováNeokolonializmusChudobaSmrťVýmena obyvateľstva

    Už je to viac než mesiac, čo som zverejnil nejaké tie citáty z rozhovorov s pánom Ing. Mariánom Vitkovičom. No pred krátkym časom som náhodou narazil na ďalší podnetný rozhovor s týmto ekonomickým analytikom (urobil ho tentokrát v kooperácii s „TVorba“, za čo im patrí veľká vďaka). Ing. Marián Vitkovič v ňom analyzuje súčasnú ekonomickú situáciu u nás a vo svete. Ja som sa rozhodol, že povyberám a zacitujem vám tie najzaujímavejšie časti z tohto rozhovoru. Prepisoval, upravoval a formátoval som tieto riadky do tejto podoby, venoval som tomu značné množstvo času. Takto si to človek vie prebehnúť očami v priebehu niekoľkých minút, prečítať zvýraznené – najpodstatnejšie informácie, zváži, či si chce vypočuť kompletne celý rozhovor. Vie sa podstatne ľahšie zorientovať v argumentácii pána Vitkoviča, získať prehľad o celkovom štruktúrovaní jeho svetonázorových nadhľadov. Taktiež som ich spracoval aj z iných dôvodov. Veľmi často sa totiž v minulosti stávalo, že podobné – na takto „citlivé“ informácie obsažné – rozhovory skrátka „zmizli“. Ale hlavne: pre mňa je tento rozhovor ďalším zaujímavým príspevkom k popisu súčasného ekonomického stavu, k popisu toho, ako sme sa v ňom ocitli, pričom sa snaží odhaľovať základné ekonomické mechanizmy, na ktorých stoji súčasná podoba liberálnej demokracie. Premýšľajte a dôkladne zvažte: „Je to tak? Nie je to tak? Potrebujem si o tom zistiť ešte niečo viac?“ Vaša, ale najmä budúcnosť vašich deti, vnúčat – a napokon aj samotného Slovenska – od toho značne závisí. Príjemné čítanie.

    [00:01:23 – 00:02:14]
    « Tak je to principiálny precedens, ktorý je v podstate… keby sme si obmysleli tú realitu toho ukrajinsko-ruského konfliktu, tak je to vlastne jedna z možností, ako sa ten svet bude vyvíjať v budúcnosti. To znamená: režimy, ktoré nevyhovujú k tomu globálnemu poriadku, tak môžu byť takýmto spôsobom stále sankcionované. To znamená, že akékoľvek aktíva, ktoré sa nachádzajú v rôznych finančných inštitúciách na svete, môžu byť zmrazené. Dnes to prežívame. Zmrazili sme teraz venezuelské aktíva v objeme 0,8 miliardy. Zmrazujeme ďalšie aktíva. Čiže… štáty, ktoré sú nepohodlné, sú donútené nejakou tou amputovanou medzinárodnou politikou, poprípade silou k tomu, že aby kapitulovali na svoje režimy a tie aktíva sa sa zmrazujú. »

    [00:03:12 – 00:04:31]
    « …respektíve pre Európsku úniu je to ešte horší prípad, pretože potom financujeme vojnu na Ukrajine, teda zdroje pre ukrajinskú stranu – vlastne – tlačením dlhov, priamymi subvenciami, naberaním ďalších pôžičiek. Ten objem deštrukcie Ukrajiny oni odhadujú dnes na 200-250 miliárd dolárov, počítajú s obnovou za 500 miliárd dolárov a hlavne čo je najväčší problém, že zatiaľ to vyzerá tak, že vlastne všetky zdroje, ktoré Ukrajina použila v tej vojne, majú európsky pôvod, či už priamy alebo nepriamy, či priamo poskytnuté z rozpočtu únie, spoločnými dlhmi členských štátov, garantované zdroje. Ukrajina roky neplatí úvery u Medzinárodného fondu, stále vyjednáva, každý rok – opakovanie, o odĺžení týchto úverov, teda o oddialení splatnosti. A samozrejme, Spojené štáty nie sú tak sprosté, aby do toho dávali práve peniaze. Oni do toho dávajú buď svoju vojenskú produkciu, ktorú opäť z veľkej časti financujú vlastne európske zdroje, ten nákup a to použitie. Poprípade sa zbavujú niektorých zbrojných systémov, ktoré zrejme ani by už nepoužívali. Čiže celá táto záležitosť je vlastne strata pre Európu. Európa je v tomto momente najväčší hlupák rusko-ukrajinskej vojny. »

    [00:05:05 – 00:07:59]
    « My si musíme uvedomiť, že garancia meny… nejakým spôsobom, ktorá ktorá prebieha vo svete alebo… ako sú občania, alebo teda ľudia – fiškálni rezidenti štátov navyknutí na to, aby rešpektovali nejakú menu, sa dramaticky zmenila od roku 2008/2009 – od finančnej krízy. Tuto je jeden graf. To je oficiálna história FED-u. Hej? FED je americká centrálna banka… To je portfólio FED-u. Keď si všimnete, čo sa dialo v bežných časoch – 50., 60., 70., ešte začiatok 80-tich rokov, a čo sa deje dnes. Bilancia FED-u na strane pasív a aktív. Niekedy tá silná menová báza – M2 sa tomu hovorí medzi ekonómami, tvorila 8-9% HDP. Dnes tá menová báza tvorí 35% HDP, čiže štvornásobok. My sme sa dopracovali od roku 2008, a špeciálne potom ešte v rámci COVID-u a po COVID-e, k nafúknutiu bilancii centrálnych bánk v objeme minimálne štvornásobku. Tým pádom sú nafúknuté aj kapitálové trhy. Tým pádom sú nafúknuté všetky ostatné parametre. Čiže ten nejaký sociálny zmier alebo to zdanie, že globalizácia ešte má nejaký význam, a že teda ideme pokračovať v tej politike voľného kapitalizmu… proste, a tak ďalej, ktorý údajne teda má ešte nejaký súťaživý aj aspekt, je vykúpená štvornásobným nafúknutím bilancií centrálnych bánk, okrem iného, hej? Čiže, tak ako je EURO – do istej miery – prazvláštny konštrukt, pretože eurozóna urobila to isté, takisto všetky ostatné meny hlavné sú konštrukt, ktorý má kúpenú budúcnosť vlastne z hľadiska toho, čo je normálne pre štáty v bežných časoch a v klasickom svete, ktorý tuto niekde končil. Navyše to nemá žiadnu fiškálnu logiku. To znamená, v normálnom menovom systéme by museli byť aktíva centrálnej banky a pasíva v rámci takzvaných silných peňazí M2 kryté vlastne fiškálnou potenciou tej krajiny. To znamená, koľko daní ona vie vybrať – efektívne bez toho, aby zlikvidovala nejaký hospodársky životný cyklus. Toto je absolútne porušené. Čiže… tá bublina globálnych finančných aktív a aj mien teda je absolútna. A teraz otázka je, že: ako sa má z tohto tento globálny systém dostať? Ono sa bude dostávať postupne, tými abruptami, tými krčami, deglobalizáciou, postupným uzatváraním tých štátov do seba, v podstate vytváraním nejakých prechodných alebo trvalejších regionálnych celkov, samozrejme aj zmenou menových pomerov… »

    [00:09:50 – 00:09:07]
    « …toto nie je priamo otázka toho, či Európska únia financuje Ukrajinu alebo nie. Európska únia financuje Ukrajinu, pretože má pocit alebo si myslí… alebo jej predstavitelia sú presvedčení o tom, že to je vankúš, ktorý zabraňuje nejakej deštrukcii európskeho blahobytu zo strany nejakých východných hórd, hej? Niekedy to boli Mongoli, teraz to majú byť Rusi, alebo ja neviem kto. A samozrejme je to absurdná predstava z hľadiska nejakého konštruktu liberálnej demokracie, tiež. Čiže, miesto toho, aby sa snažila nájsť nejaké rozumné aj diplomatické riešenie tejto vojny – ukončenia, nejaké záruky… mocensko-vojenského usporiadania toho sveta, vlastne, po roku 89, ktorý sa rozpadol – ten bipolárny svet, tak sype peniaze na Ukrajinu. Takisto by sypala peniaze, ja neviem, do Pobaltia, keby tam bol nejaký konflikt alebo niekde inde. Čiže, táto politika nemá žiadnu racionalitu. Je to vyložene defenzívna politika. Navyše hovorím v tej triáde dneska, tej globálnej moci – to znamená: Východná Ázia, Čína, Východná Ázia, Južná Ázia, Spojené štáty a Európska únia, vlastne – Európska únia všetko platí, nič z toho nemá a chudobne, teda jej občania. »

    [00:07:59 – 00:14:52]
    « …ja neviem, či tie informácie vôbec niekto vníma. Na jednej strane tu máme ropovod, plynovod, ktorý je nefunkčný, respektíve stratil svoj ekonomický zmysel. Pritom tá jedna základná rúra s tým rozvetvením, cez práve cez Slovensko a Maďarsko, bola dlhé desaťročia najefektívnejšia cesta aj pre tranzit plynu do západnej Európy. Už projekt Nordstream 1 a Nordstream 2 bola chyba. To bola geopolitická chyba. Kedy si pani Merkelová s vtedajším vedením Ruska… alebo teda so zástupcami nemeckého priemyslu mysleli, že vlastne vybudujú rúru, pomerne lacnú cez Baltské more, a tým pádom obídu vlastne tranzit cez strednú a východnú Európu a uzavrú taký hospodársky pakt „Molotov-Ribbentrop pre 21. storočie“. Toto sa zosypalo, to bol zlý nemecký kalkul. A čo sa týka toho uvažovania, že či to dochádza k nejakému obchádzaniu práva… Existuje spústa tovarových skupín a surovín, ktoré sa z Ruska dovážajú do Európy napriek embargám. Suroviny pre umelé hnojivá, hej… z Bieloruska, to je to. Mnohé ruské produktovody a bieloruské fungujú stále. Dokonca Ukrajinci ich nerozbili. Idú cez Odesu, vozí sa to do firiem, ktoré sú na to napojené, či v Nemecku, či niekde inde. Pretože napríklad, výroba umelých hnojív je skutočne jedna z bazických výrob tohto sveta. Keby ste nemali umelé hnojivá od 50-60 rokov, tak nemôžete mať 8,8 miliardy obyvateľov. Klasické poľnohospodárstvo by neuživilo ani polovicu z toho. To je jedno, či u nás, či v Indii, alebo ja neviem kde… v Mexiku. Čiže, principiálne – KTO SI ČO VYBAVÍ v Európskej únii, KTO SI ČO VYBAVÍ v Bruseli, cez národné vlády a priamo cez Eurokomisiu, TO MÁ. Opticky to vyzerá tak, že Rusko je akože absolútne „Persona non grata“ v týchto vzťahoch, že budeme prijímať, ja neviem… tridsiate-šieste nejaké balíky sankcii, budeme okolo toho robiť politické „tanečky“, ale je pravda, že veľa týchto vzťahov… koniec koncov aj obchod s ruskou ropou, hej, poprípade s plynom, ktorý sa dial, ťažila z toho Čína, ťažila z toho India, ďalšie štáty. Do toho vstúpili Spojené štáty s tým, že chcú teda zamedziť… tej takzvanej flotile pod cudzími vlajkami, aby to rozvážali poprípade iných. Zároveň sa to stalo stalo objektom handlovania o clách. To znamená, ak budete voziť menej alebo žiadny ruský plyn, ruskú ropu, tak my dáme Indii menšie cla a podobne. Čiže, TU IDE LEN O BIZNIS. BODKA. Celá táto vojna je o biznise. Celá táto vojna je o geopolitickom kalkule, poviem to ľudovo – „nasierania“ Ruska, úvahami o rozširovaní NATO, Európskej únie a tak ďalej… za cenu jeho oslabenia a zároveň donútenia zostať tam, kde boli po roku 89, v tej slabej kondícii, alebo teda v tom katastrofálnom rozpade vlastne tých štruktúr bývalých, aj hospodársky, aj sociálne, čo za Jeľcina vyvrcholilo […] privatizáciou toho najlepšieho pre západné spoločnosti v Rusku a ožobráčením teda väčšiny Rusov, absolútnym, aby to Rusko zostalo naďalej na tom primárnom sektore, aby bolo dodávateľom spoľahlivým – surovín všetkého druhu, poprípade nejakých polotovarov a poprípade ešte ten konečný cieľ je, ABY PROSTREDNÍKOM TOHTO OBCHODU medzi odberateľmi, to znamená v Európe firmami, alebo niekde inde, ktoré potrebujú plyn, potrebujú iné suroviny, ja neviem, potrebujú nitráty, dusíkaté hnojiva a tak ďalej, aby BOLI AMERICKÉ FIRMY FINANČNÉ. To je všetko. To znamená, to je prirážka. Nie colná, ale zisková. Celý biznis. Toto sa robí diplomaticky. Ak dneska by ste išli do Bieleho domu a sľúbili by ste Američanom, že: „Dobre, my chceme tú vojnu ukončiť,“ ako Rusi, „chceme nejaké územné zisky, chceme ostať, aby frontová línia ostala tam, kde je a zároveň do týchto a týchto, týchto biznisov s našimi surovinami a inými výrobkami, ale aj technickými, strategickými, niektorými… aj vojenskými, pustíme vaše firmy, ktoré súvisia s vašou vládou a tieto budú, ako prostredníci, zarábať na tom ďalej…,“ tak vojna je do dvoch hodín ukončená. To ako si myslím, že je úplne jednoznačné. A to nie… je to nie je povaha Trumpa, to je povaha celého amerického uvažovania o vyvolávaní konfliktov a ich riešení vo svete v prospech ekonomických záujmov. Tak či tak, pritom Európska únia, Európa ostane ako najväčší hlupák. Či to takto skončí, alebo nie, čo pravdepodobne áno. Táto vojna, v tomto momente ju živiť ďalšími dodávkami zbraní a finančných zdrojov v obrovskom rozsahu na Ukrajinu je jednoducho samovražda Európskej únie. »

    [00:15:25 – 00:25:50]
    « Hypoteticky, vyriešiť slovenský verejno-finančný a dlhový problém nie je vôbec zložité. Bohužiaľ, reálne na to NEMÁTE ŽIADNU ELITU POLITICKÚ, ktorá by to urobila. To je základné moje konštatovanie. Opica, pavián, makak, prepáčte, pochopí, že ďalej nemôžete zdaňovať obyvateľstvo cez DPH, ak máte malý trh, zvyšujete ceny potravin, základných vecí – znižujete aditívne ten trh ďalej, v podstate, takže ten výnos tých nepriamych dani spotrebných a iných je stále menší a menší pri zvyšujúcich sa sadzbách. Druhý bod, zdaňovanie práce nemá žiadnu logiku, pretože zvyšovanie zdaňovania práce, to znamená vyššie odvody alebo nejaké priame dane alebo znižovanie úľav pre – ja neviem – pracujúcich rodičov a tak ďalej, daňové bonusy rôzne… možno tam bolo niečo prestrelené za tých troch vlád, ktoré predchádzali tejto vláde, dalo sa to nejako upraviť, ale každopádne – lepiť ďalšie a ďalšie odvody na tie tak akože ČISTÉ MZDY, KTORÉ SÚ FAKTICKY NAJNIŽŠIE POMALY V [EURÓPSKEJ] ÚNII, okrem Bulharska, Rumunska, Slovensko už nikam nepotlačí, ani ho to nezachráni. Čiže, jediná cesta je pozrieť sa na tú daňovú sústavu, ako je nastavená, a povedať si: „Čo iné tu je? V čom inom je nerovnomerne rozdelené to bohatstvo a ten príjem, a čo sa s tým dá robiť? Zdaňovanie bánk je jeden faktor. […] Čiže, ja sa pýtam, čo sú toto za vlády? Teraz nemyslím na Slovensko, ale všeobecne, ktoré excesívne bankové a iné zisky v krajine, kde sú najvyššie bankové poplatky, kde je vlastne marža na hypotékach fakticky jedna z najvyšších v rámci Európskej únie, teda pri prepočítaní rôznymi finančnými modelmi… Čo to čo to je za štát, ktorý nevie na toto siahnuť? Toto by nevyriešilo zdaňovanie na Slovensku. Hej? To, čo na Slovensko príde – tak či tak – s nejakou vládou, ja neviem, či touto ešte, zrejme nie, poprípade nejakou inou, bude – zmena zdaňovania od zdaňovania práce a príliš excesívneho zdaňovania spotreby, ktorá sa fakticky znižuje, k vyššiemu zdaňovaniu kapitálu a majetku. To príde tak či tak. Zatiaľ to je, nazvime to – také smiešne, v tom, že akonáhle toto verejne začnete rozoberať, tak 90% obyvateľstva, ktoré niečo vlastní – od nehnuteľnosti, cez nejaké úspory, nejaké investície… sa zľakne, že sa ich to dotkne. To je psychológia, ktorá sa využíva v týchto hrách od nepamäti vo všetkých spoločnostiach. To znamená, že aj tí obyčajní ľudia, ktorí majú relatívne malý majetok, po odpočítaní hypotéky a iných dlhov, sa splašia a politicky je to nepopulárne. Uniká im, že obrovskú väčšinu toho majetku, špeciálne v štátoch po privatizácii má pár tisíc ľudí v podstate, ktorí to už stihli vyviesť do zahraničia. Tie prepraté zisky, poprípade zahraničné spoločnosti, ktoré tu fungujú. Čiže oni sa zvezú na tom všeobecnom populistickom strachu, že nezdaňujte majetok, nezdaňujte nehnuteľnosti atď. Nezdaňujte druhý, tretí, štvrtý, piaty byt. To niektorí… to sa proste… spústa ľudí tu s tým špekuluje alebo jednoducho prenajíma. Jednoducho tieto patologické stavy sa už nedajú riešiť v tej fiškálnej sústave bez prechodu k tomuto prenastaveniu tej daňovej sústavy. Pokiaľ sa to neurobí – ten DLH, DEFICITY BUDÚ RÁSŤ, pretože nemáte ich ako sanovať z nejakých extra zdrojov. NEMÁME UŽ ŽIADNE ŠTÁTNE AKTÍVA VO VLASTNÍCTVE ŠTÁTU, ktoré by boli zaujímavé pre nejakú privatizáciu. Poprípade by prinášali nejaké významnejšie dividendy tomu štátu, myslím v objeme nejakých pár miliárd. Toho sme sa zbavili – postupne – v privatizácii a za absolútne výpredajové ceny. A jednoducho môžeme si požičiavať ďalej. Budeme platiť stále vyšší a vyšší úrok. Ten úrok – čisto teoreticky – je vyšší už dnes omnoho než nejaké tempo hospodárskeho rastu, čo je klasický teda… nejaký parameter tej finančnej rovnováhy, verejno-finančnej, v dlhom časovom horizonte, ale to je orientačný parameter. Do toho vám príde zlá demografia. To znamená zvýšené náklady na starnúcu populáciu: dôchodkové, zdravotné atď., menej aj ekonomicky aktívnych. Jednoducho vy tú krajinu zmeníte už… ani nie na štát, ani na krajinu, ale na lokalitu, kde sa niekomu ešte oplatí robiť nejaký podnikateľský… „vývarový“… investičný aktivizmus a veľa, veľa ľuďom už vôbec nie. Zanikne vám stredná vrstva, tá to vzdá v podstate. Tá už zaniká dnes, aj keď si to neuvedomuje. Čiže, SLOVENSKO ako také, súhrnom týchto faktorov, to pokiaľ nezmení nastavenie hospodárskeho fiškálneho mechanizmu AKO SUVERÉNNY ŠTÁT „DE FACTO“ ZANIKNE. To, že „de jure“ bude existovať, že budeme mať nejakú ústavu a budeme mať nejaký „pro forma“ parlament – je úplne jedno. Stále väčšiu a väčšiu časť tých tých ešte vybrateľných daní a odvodov budete používať na splácanie minulých dlhov. Budete musieť – tak či tak – krátiť niektoré sociálne výdavky a dôchodkové, či chcete, či nechcete. Ja to nechcem volať grécka cesta, lebo to je veľmi lacné, ale principiálne na 60% je to presne po tejto trajektórii. A vôbec nejde o to, či náš dlh HDP je 65%, alebo čistý je len 58%. To sú čísla, ktoré majú nejaký zmysel, ale nemôžete ich absolútne porovnávať s niekým, kto má 140% – má úplne iný ekonomický rozmer alebo naopak má ešte menší dlh, a už aj ten menší dlh pre neho môže byť problematický, napríklad Bulharsko. Hej? Myslím, že oni by to určite nepreháňali a špeciálne po vstupe do eurozóny, lebo ich ekonomická výťažnosť tiež nie bohvieaká, tiež sa všetkého zbavili. Čiže, jednoducho povedané: neviem si predstaviť z tejto politickej garnitúrykoaličnej, opozičnej, poprípade z tej, čo sa tlačí do politiky, kto vie toto riešiť, a kto to hlavne chce riešiť. Čiže, tá fiškálna katastrofa na Slovensku – napriek tomu, že únia vám povolí deficit aj 6%, lebo teraz sa zbrojí, lebo teraz sú špeciálne výdavky, lebo teraz sa tie rámce „Eurofiscal compact-u“ akože rozvoľnia, a tak ďalej, ale principiálne tú ekonomiku to udusí tak či tak. […] Ale my nechápeme stále, že vlastne prežrať dôchodkové úspory, ktoré vám dneska chýbajú, aj po vyvedení do druhého piliera, v podstate to sú privatizačné aktíva, ktoré ste privatizovali, lebo tie ekonomiky starého modelu centrálne plánovanie bolo tak nastavené, že mali jednoduchú a rozšírenú reprodukciu… […] Čiže, vlastne ručili za ten penzijný systém vlastne národným majetkom, hej? Ktorý bol vtedy vlastne všetko štátny majetok, korporátny, teda podniky výrobné a tak ďalej. Toto ste rozdali pár ľuďom a vlastne vám ostala nula. Čiže, my preto máme – okrem iného – neustále deficitné vzťahy v penzijnom systéme, samozrejme aj kvôli tej demografii a tak ďalej, aj kvôli tej reforme druhého druhého piliera z roku 2005, ktorá je pre túto krajinu absolútne nevhodná, že sme rozdali ten majetok, ktorý garantoval vlastne budúce penzie – do istej miery historicky naakumulované v tom minulom systéme. To tiež neviem, či tu ľudia nevedia pochopiť, ale dobre. A čo je úplná sranda, je vlastne, že my sme sa dostali do pasce: my nerastieme ako ekonomika, nebudeme rásť ako ekonomika. Dobehne nás kde-kto. Otázka, ako to počítate, či podľa parity kúpnej sily alebo nominálne, čiže… budú tu viesť kadejakí vládni analytici siahodlhé diskusie o tom, či údaje Eurostat-u hovoria, že sme poslední alebo predposlední – to sú úplne zbytočné diskusie. V každom prípade, tá krajina, špeciálne v deglobalizácii, to treba povedať, lebo na tú krajinu to dopadne veľmi, veľmi tvrdo, na takú malú, otvorenú extrémne, stratila vlastne v priebehu posledných rokov úplne tú ekonomickú dynamiku… a ju nevie naštartovať, pokiaľ nezmení hospodársky model. To je všetko. Nestarám sa politicky, či toto je pre niekoho príjemné alebo nie, ale je mi úplne jasné, že táto elita – politická a spoločenská toho nie je schopná. »

    [00:28:02 – 00:29:03]
    « Principiálne to má svoje limity. Bez vlastnej fiškálnej a hlavne menovej politiky, to má jednoznačné limity. Poľsko, Maďarsko, Česká republika nie sú v eurozóne. Vedia, prečo to urobili. Vedia, že by to znamenalo vyšší nárast cien u nich než nárast príjmov, čiže platov a tak ďalej. To sa presne na Slovensku stalo. Nominálna konvergencia, to znamená ceny v priemere k EÚ – u nás je dnes 80-85%. Reálna konvergencia, to znamená mzdy v priemere k EÚ, po rôznych prepočtoch ako aproximačných, lebo nie je to možné brať iba čisto mechanicky, nejaké jedno číslo za tú ekonomiku, je možno možno 68%-60%… Čiže, my sme mali vyššie ceny a nižšie mzdy, než by sme mali mať, alebo teda príjmy ako-také v rámci toho tej konvergencie. Takže, tomu euro určite prospelo – v úvodzovkách. Nikto to nechce priznať. Koniec koncov, bola tu druhá Ficova vláda, čo sa napchala do eurozóny v 2009 roku, s tým, že tie veci boli vlastne už spustené za tých vlád predchádzajúcich Dzurindových. »

    [00:29:10 – 00:29:48]
    « Stal sa zázrak v tej dobe. My sme mali, myslím, že hotovosť v bilancii centrálnej banky, v prepočte z korún na na eurá, 9 miliárd ku koncu roka 2008, keď sme ešte boli s korunami a „prvého prvý“ 2009 sme tam mali odrazu 32 miliárd. Čiže, [smiech] ako keby sa tie peniaze zvonku, ktoré boli poslané dočasne na iné účty – zahraničné, ktoré čakali na zhodnotenie toho výmenného kurzu… jednoducho vrátili naspäť. »

    [00:30:20 – 00:33:35]
    « Európska menová únia je absolútne silový a nezrelý projekt, ktorý nemal nikdy nastať v takejto forme. Americkí ekonómovia, tí čo mali nejaký rozum ešte, to písali desaťročia. Nemôžete vytvoriť menovú úniu predtým, než vytvoríte fiškálnu úniu. Európska únia nikdy nebola fiškálnou úniou. To garantovalo a garantuje tomu kapitálu z tých vyspelejších pôvodných krajín, väčších – Nemecko, Francúzsko, Taliansko atď., že fakticky našlo lacnejších zamestnancov, pracovnú silu v tých nových východných krajinách, ktoré pristúpili v 2004, v tých 10-tich a potom ešte ďalších. Čiže, ten projekt nebol myslený ako konvenčný projekt a práve tým, že tá Európska mená únia nevznikla po fiškálnej únii, čo by znamenalo rýchlejšiu konvergenciu miezd v tej východnej a strednej časti, v tých nových členských štátoch s tými západnými, čo samozrejme ten západný kapitál nechcel, veď prišiel by o vlastný zisk, tak tá únia ako-taká má jednoducho stojí na hlinených nohách. To je všetko. Je to trošku zložitejšie. Každopádne, pre Slovensko tento stav nie je síce výhodný, ale ja nevidím tu žiadnu opozíciu, ktorá by dokázala odborne, argumentačne aj teda naozaj z hľadiska ekonómie ako takej – hospodárskej, menovej ekonómie, argumentovať, prečo to tak je. A hlavne, nevidím tu žiadnych ľudí, ktorí by – aj v odborných kruhoch dokonca – dokázali vysvetliť, prečo tá konvergencia u nás bude vlastne stále maximálne spomalená. Prakticky, Slovensko sa môže ešte prepadať v tej konvergencii v budúcnosti, pokiaľ tie deglobalizačné vlny budú rýchlejšie, než boli doteraz. A úprimne povedané, ja som pracoval v tejto krajine, či v akadémii, na vysokých školách, vo funkciách… teda v štáte. Bol som pri veciach, ktoré boli určujúce pre tú našu dnešnú súčasnosť, aj negatívne. Bojoval som proti nim. Nebolo to nič platné, jeden človek málo zvládne, ale úprimne povedané – TO, ČO DNES RIADI TENTO ŠTÁT z hľadiska rôznych mudrlantov, vedátorov, komentátorovči z oficiálnych médií, či z takých nejakých iných, poprípade – samozrejme – z hľadiska politiky: TO JE INTELEKTUÁLNY DEBAKEL. Totálny intelektuálny debakel. Z veľkej väčšiny je to čisté „eurohujerstvo“, v podstate, ktoré je tam preto, že – jednoducho – vždy tie peniaze nejaké prídu z toho Bruselu na rôzne pseudoprojekty, nezmysly a tí ľudia, čo sú v politike, vracajú sa, nevracajú sa, opozícia – koalícia, vždy čakajú na to, že ak nebudú veľvyslancami, ak nebudú ministrami, tak možnože budú nejakými zástupcami Európskej komisie pre nejaký nezmysel vo svete a podobne, veď máme tu príklady Dzurindu Figeľa… a jednoducho, TOTO ETNIKUM alebo toto spoločenstvo, lebo nechcem používať krajina, štát, to sa tak všetko potom nejako ľuďom nepáči, BOLO PREDANÉ za to, že pár ľudí si tu jazdí na funkciách a každú sprostosť, ktorú im Brusel strčil pod nos, podpísali za tento štát. To je všetko. JE TO KATASTROFA, ALE JE TO TAK. »

    [00:35:18 – 00:38:07]
    « Politicky tú cestu nepretlačíte. Skúšali to Gréci, v jednom momente, keď Syriza povedala, že urobí referendum – 90% ľudí chcelo ostať v eurozóne. Napriek tomu, že vedeli, že im to padne na hlavu, a že pôjdu ich príjmy, dôchodky a tak ďalej… na polovičné hodnoty, v súvislosti s tou eurokrízou v Grécku, teda a s tým procesom nastúpenia toho diktátu […] medzinárodných inštitúcií a ECB. Čiže, urobte referendum zajtra na Slovensku. Ľudia nevystúpia z eurozóny, hej? To je jasné. TÍ, KTORÍ DNES SA TVÁRIA, ŽE ONI TO VEDIA KRITIZOVAŤ, ALEBO ŽE ONI TEDA CHCÚ REŠPEKTOVAŤ NEJAKÉ NÁRODNÉ ZÁUJMY? TO SÚ VÄČŠINOU TAKÍ TÁRAJI, ako ktorí tomu vôbec nerozumejú. Možnože budú mať v parlamente 15%, to je jedno, ale to k ničomu nebude, teda v budúcom. Čiže, kvalifikovaní ľudia, ktorí na Slovensku používajú finančnú hantírku, poznajú dokumenty okolo ECB, poznajú portfólio ECB, chápu ako funguje menová politika, vyznajú sa vo finančných modeloch, vedia sami niečo proste spočítať, aj to, čo „ECB-čka“ nepočíta: momentálne na Slovensku – buď nie sú, alebo idú na zasadanie rady ECB alebo niečoho iného a držia zobák a všetko odsúhlasia. Čiže Slovensko všeobecne trpí na to, že nemá ľudí, ktorí by zastupovali štát z hľadiska verejného záujmu. Vždy ich zastupujú z hľadiska toho, že väčší medveď povie, čo sa bude robiť. Hej? Čiže, ak Európska rada alebo Európska centrálna banka, rada guvernérov povie, že: „Však, dobre, Slováci… Možnože vy tomu trošku rozumiete, čo ste tu dvaja prišli na zasadanie, ale nevadí, nekecajte do toho, máte sa dobre, beriete 25 000 mesačne, a keď skončíte tam v tej vašej centrálnej banke národnej, môžete ísť k nám, dostanete 40 000 mesačne…“ Budete sa stavať na zadné? To isté platí pre pre všetky ostatné funkcie, či opozičné, či koaličné, aké sú tu. To, že tá krajina upadne do absolútnej stagnácie a postupne ešte sa prepadne dole, tak sa objavia o 20 rokov a povedia: „Však a čo sme my s tým mohli robiť? Však to bola Európska únia. Ľudia to chceli, ľudia chceli euro a my sme už starí a máme dôchodok a rentu a nás to nezaujíma…“ Čiže, ako táto krajina nemá na to, aby to zmenila z nejakej vnútornej sily. Teoreticky sa to môže stať vtedy, keď tá fragmentácia sveta prebehne tak rýchlo a bude sa zrýchľovať, kvôli tomu, že tá GLOBÁLNA FINANČNÁ ELITA, KTORÁ SPOLUPRACUJE S TÝMI LOKÁLNYMI FINANČNÝMI ELITAMI A S TÝMI POLITICKÝMI „TRKVASMI“, ktorí ich zastupujú, nebude stíhať reagovať na ten šok. Hej? Vtedy môžete mať v tých rôznych štátoch, teraz to nie je len Slovensko, ale hocičo iného, či to je Rumunsko alebo Lotyšsko alebo možnože Nemecko, ktoré je na tom hospodársky veľmi, veľmi zle a zlepšenie určite nepríde, vtedy môže ten vnútorný tlak sociálny, by som povedal doslova triedny, hej, rozmetať tie štruktúry. Ale ako z hľadiska toho, že na Slovensku niečo zorganizujete a neunikne to „eurohujerom“ a iným, teda sledujúcim verejné aktivity vaše, a poprípade to bude politicky fungovať, je absolútna ilúzia. »

    [00:38:58 – 00:40:50]
    « Ja poviem hneď záver, a potom to rozoberiem. Keby táto krajina, čo je ilúzia možno, mala reálne ľudí, pre ktorých politika je skutočne branná ako verejná služba, ktorí idú do úradu s tým, či ministri, či predseda vlády, či poslanci, či prezident, či ja neviem kto všetko, že dostanú svoj slušný plat a pracujú bez korupcie, bez ustupovania kvôli tomu, že ja, moja rodina, neviem kto, všetko politicky – samozrejme – poprepájané, sa môže mať lepšie, než si vôbec zaslúži, tak Slovensko vôbec nepotrebuje Európsku úniu. Pretože, my sme v 95-96… 94 už boli integrovaní natoľko – tým, že sme podpísali ako nástupnícke štáty: Česká republika, Slovenská republika, vlastne už aj predtým sme to ako federácie podpisovali z časti – asociačné dohody. Tie umožňovali takmer neobmedzený voľný pohyb tovarov a služieb. Čiže, principiálne až na nejaké výnimky, ktoré si jedna a druhá strana – Európska únia – vyrokovala, aj my z časti, kde sa uplatňovali nejaké clá, nejaké prirážky, alebo nejaké dočasné obmedzenia dovozu, lebo tie naše sektory boli veľmi slabé, poprípade tie západné sektory sa nechceli vystaviť tej konkurencii našej – slovenskej, českej a tak ďalej. Tak to bola forma, ktorá už normálne fungovala. To bola fakticky zóna voľného obchodu medzi týmito novými asociovanými krajinami, postupne, a tou vtedajšou 15-kou a tak ďalej. Čiže, tie ďalšie fázy, vstup do Európskej únie, uzatváranie prístupových kapitol, ústupky v niektorých veciach, zatváranie – čo ja viem – jadrovej elektrárne v Bohuniciach – funkčných atď., za cenu toho, že sme dostali prísľub rýchlejšej konvergencie dobiehania toho západu a toho blahobytu, čo bolo to lízatko pre tých ľudí. A ešte teda k tomu vstup do Európskej menovej únie – predčasný, podľa mňa zbytočný. To už samo o sebe na tej situácii nič nemenilo. »

    [00:41:15 – 00:44:30]
    « Oficiálne autority vykazujú systém hodnotenia alebo prínosov asi taký, že NBS-ka vám napíše, centrálna banka, že: „Keď si to tak zoberieme, tak za jedno… v prepočte na obyvateľa, za jedno programovacie obdobie Slováci dostanú navyše z Európskej únie toľko, že jedna priemerná rodina si môže kúpiť jedno priemerné auto strednej triedy, ako keby zadarmo.“ No toto je niečo neuveriteľne sprosté. Vy ste v krajine, ktorá má 90%-tné ceny EÚ, priemeru starého, má 65-70%-tné príjmy, dôchodky atď., a to ešte počítané priemerom, ak budem počítať mediánom, to znamená väčšinu ľudí, tak je to omnoho menej, pretože ten priemer zvyšujú tí najbohatší, samozrejme, najlepšie zarábajúci, poprípade, ktorí vykazujú nejaké kapitálové zisky. Čiže, principiálne je tu rozpor medzi reálnou a nominálnou konvergenciou. Na čo sa tie EUROFONDY používajú? […] Tá VEĽKÁ ČASŤ TÝCH ZDROJOV SA ROZKRADNE. Rozkradne sa na projekty… už z každej projektovej skupiny vlastne máte takmer 10% na takzvanú technickú „assistance“. To sú peniaze, čo zmiznú, hej? To znamená, že niekto robí štúdie, niekto implementuje tie programy na ministerstvách, externé firmy to potom akože vybavujú, za úplatky – „technical assistance“. [Smiech.] Ostane vám 90%. A teraz, nechcem sa vracať do tých do tých káuz typu: haciendy a neviem čo… Ale však to sa tu deje od nepamäti. Veď… vypýtajte si ako občania zoznam všetkých projektov, ktoré boli na Slovensku podporené od 2004 roku, dokonca ešte predtým, čiastočne z prestupové pomoci cez Slovenskú agentúru pre cestovný… ja neviem… cez hocijaké iné inštitúcie, aké penzióny, hotely a neviem, čo všetko sa tu stávalo. Veď o tomto už dnes nikto ani nerozpráva. Ja sa pýtam: AKÁ JE EKONOMICKÁ EFEKTÍVNOSŤ VYUŽITIA TÝCHTO PEŇAZÍ? Ktoré z tých penziónov, hotelov, zariadení, cyklo… a neviem čoho všetkého, slúži dodnes na to, aby zvyšovala efektívnosť ekonomiky? Minimum. Hej? Väčšinou sú to súkromné záležitosti. NA SPÚSTU DOTÁCIÍ, SPÚSTU PROGRAMOV MAJÚ FURT NÁROK TÍ ISTÍ ĽUDIA. […] Stále to dostávajú tí istí ľudia, hej? Na Slovensku máme ľudia zo strednej triedy, ktorí dostali dotácie na päť, šesť vecí, ktoré išli cez Európsku úniu v podstate, ale 90% ľudí z toho nemá vôbec nič. »

    [00:44:52 – 00:45:10]
    « Je pravda, že časť tých peňazí sa dala využiť efektívnejšie – na infraštruktúru. Neurobilo sa to. Nebudem rozoberať problémy s budovaním ciest u nás a tak ďalej alebo nejakých elektrární. Tie projekty sú predražené dvakrát, trikrát, štyrikrát v podstate, akékoľvek, či tam boli eurofondy, neboli. Že je pravda, že časť tých peňazí sa rozkradla úplne natvrdo… »

    [00:45:50 – 00:47:10]
    « Ten čistý prínos, keď odpočítate tie eurofondy, a keď zoberiete tie straty zo zaostávajúcej konvergencie pre väčšinu ľudí a tak ďalej, a to, že reálne tie súkromné benefity z tých eurofondov má naozaj len pár tisíc opakujúcich sa ľudí, tak tento konštrukt je nezmyselný. Ja osobne som to už povedal viackrát. Keby tie eurofondy boli rozdané každému občanovi na hlavu rovnako nejakým šekom, to by bolo najlepšie riešenie. Pokiaľ s tým neviete robiť nič takého, kde ušetríte na tých nákladoch, lebo to robíte vo veľkom, hromadne, trebárs infraštruktúra a podobné, ak to neviete robiť – eurofondy na Slovensku určite nie sú ničím, čo by… akože zlepšovalo našu ekonomickú kondíciu, blahobyt väčšiny ľudí a hlavne do budúcnosti posilňoval nejakú konkurencieschopnosť alebo efektívnosť tejto ekonomiky. Ja sa pýtam: kde sú štúdie, kde sú analýzy? To majú robiť povinne tí, ktorí to rozdávajú, teda tie jednotlivé časti vlády, ktoré alokujú tie eurofondy, poprípade to robia nejaké výskumné inštitúcie, ktoré hovoria, aká je „ex-post“ výkonnosť týchto eurofondov, čo tie zdroje priniesli po čase, keď sa použili, zvýšilo sa výkonnosť nejakého sektoru alebo sú preukázateľné efekty z toho, že sa toto a toto použilo v tej ekonomike. Takéto práce neexistujú. Takže, čím my tu argumentujeme, že to je na niečo dobré? »

    [00:49:25 – 00:51:20]
    « Tie dotácie, jednak idú na posilňovanie niektorých vyložene silných kapitálových skupín v poľnohospodárstve, ktoré to prepájajú so zahraničnými aktivitami. Pestujú repku a robia bioetanol tu, takisto ako v Indii, ako kdekoľvek inde, čiže expandujú. Obrovská časť tej pôdy už vôbec neslúži tomu pôvodnému účelu. Tie programy podpory, že „mladí farmári“, neviem aká „agroturistika“ – to sú okrajové záležitosti, hej? …potrebujete aj určitý „rozmer“, hej? Pokiaľ ho nemáte, tak to „malopestovanie“ a tak ďalej, tá lokálna ekonomika nie je schopná vytvoriť to samozásobenie tej krajiny v produktoch, ktoré ona vie vyrobiť, samozrejme, nie v tom, čo my nevieme produkovať. Okrem toho, my sme boli donútení vlastne vstúpením do EÚ […] prijať napríklad nové kvóty pre obchodovanie s cukrom. Už vtedy bol obchod s cukrom liberalizovaný pre iné štáty, ktoré ho vyrábajú z trstiny atď., vlastne tie „cukrové“ čo na Slovensku zanikli, zanikli preto, že Nemci a aj Francúzi, ale postupne len dve nemecké veľké firmy… to sa dostali ku vlastníctvu ôsmich slovenských cukrovarov – odkúpením z časti od slovenských privatizérov, fakticky – tie cukrovary utlmili, pretože tie kvóty, ktoré pripadali na Československo, na Slovensko, výsadby cukrovej repy a spracovania, preniesli na Nemecko, aby to tam ďalej mohli robiť. Čiže… a takto sa to v mnohých veciach dialo aj v iných produktoch. V tomto momente, v tomto systéme slovenské poľnohospodárstvo nie je revitalizovateľné. To je jednoznačné. Môže prežívať, môže sa špecializovať, ale ten dovoz potraviny a tá závislosť bude […] rastúca. Otvorením trhu, napríklad Ukrajine, úplne „na voľno“, ale aj iným iným teritóriám, samozrejme, z časti aj Merkos-u, vy riskujete v tých vybraných skupinách, či sú to či sú to obilniny a tak ďalej, vlastne úplne zaplavenie trhu, ako… bez toho, aby ste s tým niečo vedeli spraviť. Čiže, ja nevidím, ako za tejto politickej situácie, za tohto spoločenského modelu, ako to chcete riešiť »

    [00:51:27 – 00:56:40]
    « Poviem príklad. Od 1. 6. – v Rakúsku sa znižujú sadzby na dane z pridanej hodnoty na základné produkty potravinárske z 10 na 5%. A keď si zoberiete zoznam tých produktov, tak to sú vlastne základné plodiny, hej? Základné zeleniny, ovocia, ktoré Rakúšania vedia dopestovať. Pozor, nie dovozové, mliečne výrobky, výrobky z obilia, pekárenské a tak ďalej. Mäso nie. A keď si keď si to premietnete na rakúsky systém aj pomerne veľkých dotácií, ktoré oni do poľnohospodárstva dávajú aj národných, nielen teda tých, čo majú z EÚ nejaké nároky, tak oni vlastne prijali ten československý socialistický zoznam z roku 66, obrazne povedané, a teraz ho idú použiť na na vlastnú ekonomiku, lebo vidia, že áno, tak ak máme udržať ten agrobiznis a tie sídla a vôbec tú krajinu, ako obhospodarovanú, tak musíme aj tými nižšími daňami, napríklad aj spotrebnými, podporiť to, čo my reálne robíme, nie to, čo dovezieme. To, čo dovezieme, fajn, tam nech ostane 10% DPH-čka alebo 25%, to je úplne jedno. Čiže, takto postupne sa začnú všetky štáty, aj tie, ktoré to nevedia priznať, správať a všetky budú robiť zásahy do tohto sektora, ale nielen do tohto, aj do všetkých ostatných, aj do priemyselných. Tá deglobalizácia, jednoducho, sa prejaví naplno v najbližších rokoch a Slovensko? Toto je problém koncentrovanej akcie už. Toto nie je problém toho, že zachránite niečo v tej krajine, lebo vy môžete nejaké ústupky na daniach, na CO2 certifikátoch alebo na cenách energií, to treba riešiť, ale TOTO UŽ JE PROBLÉM – doslova – nejakého NÁRODOHOSPODÁRSKEHO PLÁNU. Kde vy musíte vedieť, kde ste, prečo tam ste – z hľadiska tých globálnych, obchodných a finančných tokov, pri tom voľnom pohybe kapitálu, ktorý stále funguje a vyváža vám hore-dole tie vaše zisky a tie vaše nejaké nejaké benefity tej vašej národnej práce, a zároveň musíte pochopiť, ako previazať tú domácu ekonomiku: v rôznych stupňoch produkcie, v rôznych sektoroch – nadväzujúcich, tak aby ste, čo najväčšiu hodnotu vedeli vytvoriť doma, efektívne s nejakým minimálne potrebným rozsahom. Použiť doma – na ďalšie výroby, použiť pre domácu spotrebu, a zároveň […] byť ešte tými najlepšími výrobami, aj s tými úsporami z rozsahov, konkurencie schopný na tých globálnych trhoch. TOTO TREBA NA SLOVENSKU SPRAVIŤ. NIKTO TO NEROBÍ, NIKTO TO NERIEŠI. Stále tárame iba o inováciách, o nejakých geniálnych nápadoch, ktoré nás majú zachrániť, o „veľkých treskoch“, o inovačných „hub-och“, o technologických centrách. Prosím vás, veď si otvorte, Slováci, stránky, ja neviem „Slovak Investment Holding“, hej? Alebo „Slovenskej záručnej rozvojovej banky“, hej? To sú inštitúcie, ktoré tu obhospodarujú, či už fondy rizikového kapitálu alebo iné zdroje Európskej únie na inovačné startup-y a podobné veci. Zoberte si zoznam tých firiem, čo boli podporené – za rôznych vlád. Žiadna z tých firiem dokopy nič nevytvorila. V mnohých prípadoch tie peniaze zmizli, doslova. Vykradli sa… […] Ono to totiž odporuje elementárnej logike toho globálneho inovačného trhu v podstate a toho kapitalizmu. A my takýto prístup míňania európskych peňazí, tiež európskych peňazí, hej, pre kamarátov, pre kadejaké „oné“. Mnohí ľudia skončili v štátnych funkciách, alebo v politických, a išli robiť do takýchto bánk, do takýchto „venture fondov“. Zabezpečili sa, dali niekomu dotáciu, zamestnali sa v tej firme, ktorej dali dotáciu. Proste – „slovenský kolotoč“ ako nekonečný. A s týmito elitami nič neurobíte. To je ako… úplne zbytočné. Na Slovensku sa má dobre – reálne – možnože 150 tisíc ľudí a zbytok „čumí“ na stenu. To je všetko. A v tom, čo príde – a to je úplne jedno, či Trump bude mať dnes generálne clá 12% alebo 15%… VŽDY PÔJDE O EKONOMICKÉ ZÁUJMY, či vo vojnách, či v inváziách, či v embargách. Vždy pôjde O EKONOMICKÉ ZÁUJMY, KTORÉ SÚ TLAČENÉ NAJSILNEJŠÍMI GLOBÁLNYMI SKUPINAMI A TIE LOKÁLNE ekonomické skupiny, ktoré SA ISTIA TÝM, ŽE VEĽKÚ ČASŤ TÝCH ZISKOV – tak či tak – už VYVIEZLI VON, ktoré dokázali, pripravili sa na to, točia na Slovensku stále tú… by som povedal, že odretú… to odreté koliesko už fakticky v tom, čo im ešte ostalo, tak tie vlastne nominujú a kontrolujú tie domáce politické reprezentatívne ako – bábky, ktoré udržujú tú lacnú… lacnejšiu ešte stále pracovnú silu a iné faktory, v porovnaní s inými vyspelejšími ekonomikami, alebo teda s nejakými integračnými celkami a ich priemerom. To je ich jediná úloha, ktorá vyplýva z takzvanej „ricardiánskej“ globálnej konkurencie. Svet sa zmení. Svet sa zmení dramaticky, ale či tu ešte niekto o rok, o dva, o štyri bude schopný sa nejakým spôsobom s týmto… v prospech verejného záujmu popasovať? Ja keď pozerám na realitu, nielen mediálnu, ale aj bežnú, tak si myslím, že to bude veľký zázrak. Ale nestrácajme nádej. »

    [01:00:27 – 01:01:44]
    « …pri deglobalizácii sa tento vzťah začne samozrejme hýbať, hej? Prvá fáza, ktorá nastáva teraz je, že tento „hrubý chvost“ strednej vrstvy a upadajúce chudoby sa ešte zväčší, že tí, ktorí sa urvali – globálne a lokálne úplne hore, budú ešte mať väčšiu vzdialenosť, väčší náskok pred tým zbytkom spoločnosti. Dnes neexistuje kapitalizmus vo forme nejakej voľnej súťaže a dokonalej konkurencie. Dnes je ten kapitalizmus taký, že TÍ, KTORÍ VLASTNIA TEN KAPITÁL A OVLÁDAJÚ TIE GLOBÁLNE, LOKÁLNE TOKY – aj tie integračné, SA VYČLENILI Z TEJ SPOLOČNOSTI, v tom má Varoufakis pravdu. A to nie je len „technosféra“, to je celkovo sféra tých vlastníkov v tých ekonomikách – prepojená navzájom, ktorá funguje analógovo. Tá sa nedohaduje cez internet, samozrejme. A tí ostatní vlastne pracujú na ten zisk tejto tejto vrstvy a ešte na rentu, ktorá je dvojnásobkom toho zisku. Čiže tento model – tak či tak – globálne v priebehu času skrachuje. Otázka je kedy, kde, v akej krajine, s akou intenzitou. A otázka je, či tento svet alebo… ja neviem… nebodaj také štáty ako… alebo bodaj by teda ako Slovensko a podobne… budú mať ľudí, ktorí toto vedia, rozumejú tomu, čo z toho vznikne zajtra, lebo ten vzťah sa ešte zextremizuje, aj v dôsledku tej deglobalizácie… a hlavne budú vedieť, čo s tým urobiť potom. »

    [01:02:10 – 01:02:24]
    « …je udržiavaný umelo nafúkanými peniazmi, je udržiavanými odhrnutím politiky od reality, udržiavaný tým, že: globálna a lokálna ekonomická „aristokracia“ vlastne […] vyšla z tohto modelu… »

    [01:04:00 – 01:04:50]
    « …a ja sa pýtam: „Čo sú výsledky?“ A otázka hlavne: „Čo budú ešte len výsledky?“ Čiže, treba nájsť jasnú reč, priamu reč a treba nájsť rovnováhu. A hlavne: JE NEVYHNUTNÉ, ABY DO POLITIKY, DO VEREJNEJ DISKUSIE, do akýchkoľvek vzťahov, ktoré majú mať nejakú autentickú uveriteľnosť a odbornosť, SA DOSTALI ĽUDIA, KTORÍ CHÁPU, ČO JE VEREJNÝ ZÁUJEM. Pokiaľ takíto ľudia tam nebudú, pokiaľ tie médiá, tá realita – budú zahlcované absurditami, a pokiaľ väčšina ľudí tomu bude venovať pozornosť a nechápať, že reálne presuny miliárd – biliónov a ich budúcnosti sa deje mimo ich nezmyselného digitálneho sveta, ktorý oni sami kŕmia svojimi nezmyslami, tak dovtedy sa nič nezmení, v hlavách. Zmena v hlavách je prvý krok. »

    ZDROJ: Marián Vitkovič: Totálny intelektuálny debakel. Prečo Rakúšania kopírujú naše recepty z roku 1966? (Slovensko) : TVorba. Dostupné (16-04-2026 / 16:27): youtube.com/watch?v=lRG1KCrxO-g

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/analyza-hroziaceho-ekonomickeho-kolapsu-globalneho-systemu-a-hospodarska-situacia-slovenska-ing-marian-vitkovic-03-2026/

  • ▐ Zverejnené: 16/04/2026

    Základný popis

    Drsná krása ľudskej vytrvalosti. Portrét bezmenného muža, ktorý v tichosti rozsieva osivo na zoranej roli. Pripomeňme si, aké to bolo… žiť v dobe, kedy každé zrnko pšenice nieslo symbolický odkaz úpornej námahy, no najmä nádeje na úrodu, ktorá živila neraz niekoľko generácii jednej rodiny a starala sa o zachovanie celého rodu.

    « Siewca – Rozsievač (Ilustrowany Kurjer Polski, 1942) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaJarPrírodaVidiekFolklórMravný ideálKrásaCnosťRodinaRodičovstvoĽudský životPokoraSlužbaMilosrdenstvoSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvoNárodSlovania

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Ilustrowany Kurjer Polski / Nr. 17. Krakow (Poľsko), 1942.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/siewca-rozsievac-ilustrowany-kurjer-polski-1942/

  • ▐ Zverejnené: 15/04/2026

    Základný popis

    Šero sa plazí po poli a my môžeme vidieť roľníka siať osivo na svojej roli. Ozvena z čias, keď zem bola svedkom mnohých takýchto tichých modlitieb a potu robotou zmorených rúk. S plnou dlaňou zŕn, ktoré hádže k zemi, ako keby do nej chcel vložiť svoje vlastné srdce, niekam hlboko pod povrch, pričom každé zrniečko nesie maličký kúsok jeho dúfania, nádej v budúcu úrodu…

    « Siatie: Život na gazdovstve / Slovácko – Moravské Slovensko (Josef „Joža“ Uprka, 1922) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaJarPrírodaVidiekFolklórMravný ideálKrásaCnosťRodinaRodičovstvoĽudský životPokoraSlužbaMilosrdenstvoSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvoNárodSlovaniaSlovensko

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Graphic Art of Czechoslovakia (Exhibition of Prints from the Private Collection of Henry J. John M. D.) Cleveland (USA) : The Cleveland Museum of Art, 1922. cca. 60 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/siatie-zivot-na-gazdovstve-slovacko-moravske-slovensko-josef-joza-uprka-1922/

  • ▐ Zverejnené: 14/04/2026

    Základný popis

    Pád draka v Saint-Savin. Gotická freska z francúzskeho kostola zobrazujúca Archanjela Michala v súboji s diabolskými silami. Jeho tvár je pokojná, takmer melancholická, ako ochranca dobra nemôže inak, na svojich pleciach nesie váhu zodpovednosti za osud celého stvorenia. Drak, ktorý mu stojí v ceste, nie je len zhmotnením chaosu. Je to pripomienka toho, že aj keď sme obklopení krásou a nádejou, temnota nikdy nespí – len čaká na príležitosť pohltiť nás. Pripomína nám, že ani náš boj sa ešte neskončil a my všetci sme – denno-denne – súčasťou tohto večného zápasu medzi svetlom a tmou.

    « Zlo a dobro, temnota a svetlo, chaos a cnosť, hodnotový relativizmus a morálka – mravnosť: Archanjel Michal (Michaél) bojuje s drakom (Saint-Savin / Francúzsko) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaKresťanstvoEtikaMravný ideálCnosťKrásaHodnotový relativizmusPekloSmrť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: LA MAUVINIERE, Henri Labbe de. Les Villes D’art Celebres – Poitiers & Angoulême. Paríž (Francúzsko) : Librairie Renouard, H. Laurens, Éditeur; 1908. 140 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zlo-a-dobro-temnota-a-svetlo-chaos-a-cnost-hodnotovy-relativizmus-a-moralka-mravnost-archanjel-michal-michael-bojuje-s-drakom-saint-savin-francuzsko/

  • ▐ Zverejnené: 13/04/2026

    Základný popis

    V srdci perzskej krajiny, kde voda bola vzácnejšia než zlato a život závisel od každej kvapky rosy, nachádzame muža zakoreneného v tradíciách tejto svojej otčiny. Nosič vody tu vystupoval ako tichý strážca samotnej existencie. Jeho služba nebola pokorou pred mocnými, ale neraz skôr úctou k samotnému životu – k jeho krehkosti v oblastiach rozpálenej zeme. Hlboké vrásky vyryté slnkom a vetrom hovoria jasný príbeh o nekonečných cestách, o nespočetných dňoch strávených pod pražiacim nebom. Jeho pohľad nie je sklonený k poslušnosti, ale uprený do ďalekého cieľa svojho ďalšieho putovania, aby naplnil posolstvo svojej služby: zdieľanie vody – ako symbolu života – pre všetkých.

    « Nosič vody v Perzii (Persia and the Persians, 1887) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaOrientBlízky východPerziaFolklórNárodRodoľubstvoĽudský životChudobaMravný ideálCnosťPokoraSlužbaMilosrdenstvo

    Na Slovensku je všeobecne zaužívané používanie termínu „nosič vody“, najmä v prostredí športu, vo význame ľahko dehonestujúcom príspevok a postavenie daného človeka, ako označenie pre jedinca „nepodstatného“, poslušného vykonávateľa vôle niekoho iného. „Nosič vody“ v kontexte perzských reálii, resp. skutočný význam takéhoto povolania bol niekedy podstatne vznešenejší. Voda má značný význam. Prináša život. V starovekom Egypte si okolo „žabej bohyne“ Heket vyskladali značnú časť ich mytológie. Nosič vody v Perzii, v krajine, kde voda bola a je veľmi vzácnou komoditou, v takýchto končinách býval – dalo by sa povedať – takým ľudským nositeľom a ochrancom samotného života…

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. Persia and the Persians (Illustrated). Londýn : John Murray, 1887. 507 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nosic-vody-v-perzii-persia-and-the-persians-1887/

  • ▐ Zverejnené: 12/04/2026

    Základný popis

    Článok s poradovým číslom – 500. Liber Sapientiæ. Kľúč, ktorý odomyká komnaty zabudnutej múdrosti. Príbeh vzostupu a nekonečnej túžby po poznaní. Kombinácia gotickej estetiky s prvkami filozofie a mystiky. Postava vznášajúca sa k oblakom – putujúca k mesiacu – nie je len akýmsi cestovateľom, je to metafora pre ľudskú dušu, ktorá sa pokúša povzniesť svoj pohľad nad horizont každodennosti. Je to tichá rebélia voči gravitácii tradičnej prostoduchosti.

    « „500“: Liber Sapientiæ –Secreta Naturæ »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHudbaVideoCitátInšpiráciaFilozofiaEtikaPsychológiaKresťanstvoMytológiaAlchýmiaMravný ideálKrásaCnosťPokoraSlužbaVýchovaVzdelanie

    « „Vedrai cose
    [Uvidíte veci,]
    che gli altri non vedono
    [ktoré nik iný nevidí]
    e saprai qualcosa
    [a budete vedieť niečo,]
    che nessun altro sa.
    [čo iní… ani len netušia.“] »
    (Il Segreto del Sahara, 1988)

    PREKLAD: © Bystroumný

    AUTOR ILUSTRÁCIE: © Bystroumný

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/500-liber-sapientiae-secreta-naturae/

  • ▐ Zverejnené: 10/04/2026

    Základný popis

    Tento obrázok by sa pokojne mohol volať „Lekcia z výšok“, alebo aj „Tichý odkaz pre ďalšie pokolenie“. Zobrazuje sokola učiaceho svoje mláďatá loviť. Ale nezachytáva len samotný moment lovu, zachytáva niečo omnoho hlbšie – rituál odovzdávania drahocenného dedičstva, nie v slovách, lebo tie by sa pod vplyvom okolitého vetra azda aj rozptýlili, ale v tichom padaní mŕtveho tetrova. Tento historický obraz nám predostiera moment prenosu vedomostí a aktiváciu prirodzených inštinktov. Je to príklad výchovy, zodpovednosti a zachovávania nekončiaceho cyklu života. Núti nás zamyslieť sa nad podstatou výchovy a spýtať sa nepopulárne: „Čo my samotní odovzdávame ďalším generáciám? Pripravujeme svoje deti, aby dokázali čeliť svetu navôkol, vedeli sa o seba postarať?“

    « Dôležitosť výchovy: Keď sokoly učia svoje mláďatá… (George Edward Lodge, 1905) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaCitátInšpiráciaPrírodaPsychológiaDetstvoRodinaMaterstvoRodičovstvoMravný ideálCnosťPokoraSlužbaVýchovaVzdelanieKrása

    « Ako sa mladý sokol naučí „vrhnúť sa [za korisťou]“

    Starý sokol učí svoje mláďatá tomuto manévru, t. j. vrhnúť sa na korisť a uloviť ju, tak, že zhodí mŕtveho vtáka, na tejto kresbe tetrova. Vták je zhodený – z veľkej výšky – popred sokolie mláďatá, ktoré sedia na skalách. Ak určité mláďa korisť uloví, „inštruktor“ k nemu zostúpi, zoberie od neho mŕtveho vtáka, vzlietne s ním do výšky a znova ho zhodí, aby si tento manéver mohli vyskúšať i ďalšie mláďatá, až kým sa – takto postupne – všetci nevystriedajú. »

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 2, 1905 (Vol. 127), No. 3476. Londýn (Anglicko), 1905.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dolezitost-vychovy-ked-sokoly-ucia-svoje-mladata-george-edward-lodge-1905/

  • ▐ Zverejnené: 09/04/2026

    Základný popis

    Keď sa realita ohýba pod tiažou detskej fantázie, dobrodružstva a „plavby“ do neznáma. Skupinka troch detí – malých kapitánov, hrajúcich sa na brehu rieky. Ich loďka brázdi vlnu za vlnou, a oni pritom chytajú ryby… s pevnou vierou, že jedného dňa… tie skutočné.

    « Každá veľká expedícia sa začína dôkladnou prípravou a precíznym nácvikom, niekedy dlhoročným, trvajúcim už od skorej mladosti… (1890) »

    ZNAČKY: UmenieFotografiaDokumentárna fotografiaStreet photographyPouličná fotografiaDetstvoPriateľstvoRodinaMravný ideálKrásaPrírodaVidiekMaterstvoRodičovstvoVýchovaVzdelanieSebarozvoj

    UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: CANFIELD, C. W. (ed.) The American Annual of Photography and Photographic Times – Almanac for 1891. New York (USA) : The Scowill & Adams Company, 1890. cca. 600 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kazda-velka-expedicia-sa-zacina-dokladnou-pripravou-a-preciznym-nacvikom-niekedy-dlhorocnym-trvajucim-uz-od-skorej-mladosti-1890/

  • ▐ Zverejnené: 08/04/2026

    Základný popis

    Pripomenutie, že stratené niekedy nie je „navždy“ stratené, a že len čaká na to, aby sme „to“ našli. A možno práve táto neistota medzi stratou a nájdením v sebe obsahuje tú najväčšiu životnú krásu: nádej. Na jednej strane pozorujeme, ako sa nerozumné stvorenie ocitne v neznámom prostredí čeliac nebezpečenstvu, ktoré nie je schopné zvládnuť, odsúdené na milosť a nemilosť osudu, stane sa predmetom hľadania. Na druhej strane sledujeme nekonečnú lásku pátrajúceho. Pastier, ktorý necháva deväťdesiatdeväť oviec a ide za tou jedinou – stratenou, nám ukazuje paradox ľudskej lásky. Podobenstvo o stratenej ovci v tomto konkrétnom šate nadobúda takmer hmatateľnú váhu. Typografia 18. storočia – s jej špecifickým rytmom – pôsobí ako ozvena zo sveta, v ktorom bolo hľadanie pravdy hlbšie, a preto aj bolestivejšie. Bolo potrebné – a ľudia boli ochotní – v procese hľadania pravdy vynaložiť mnoho úsilia a obety.

    « Podobenstvo o stratenej ovci (LK 15, 3-7 / 1762) »

    ZNAČKY: CitátKresťanstvoBibliaJežiš KristusSebarozvojObrátenieZnovuzrodenieEtikaMravný ideálCnosťPokoraSlužbaKrásaLáska

    « 3 A povedal im toto podobenstvo. 4 Ktorý z vás, keď má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, s radosťou si ju vezme na plecia. 6 A keď príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: „Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovečku, ktorá sa mi stratila.“ 7 Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: The Book of Common Prayer and Administration of the Sacraments, and Rites and Ceremonies of the Church, According to the Use of The Church of England: Together with thePsalter or Psalms of David, Pointed as They Are Sung or Said in Churches. Cambridge (UK) : Joseph Bentham – Printer to the University + Benj. Dod – Bookseller in London, 1762. cca. 1440 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/podobenstvo-o-stratenej-ovci-lk-15-3-7-1762/

  • ▐ Zverejnené: 07/04/2026

    Základný popis

    Táto vizuálna pastorála, obrázok znázorňujúci atmosféru tvrdého, ale za to spokojného vidieckeho života, je symbolom spojenia s koreňmi, tradíciami a rodnou zemou, ktorá dávala človeku všetku jeho obživu. Na plátne minulosti sa rozprestiera obraz pastiera – muža previazaného s krajinou takou silnou väzbou, aká dnes už len vzácne existuje. V jeho výzore cítiť odraz tvrdej práce a vytrvalosti v odhodlaní obetovať svoj život vidieku, harmónii so svetom navôkol seba. Na obrázku môžeme vidieť hrubé drevené trámy salaša, posiate množstvom vrások od uplynutého času, ako tichý odkaz na všetkých jemu predošlých, ktorí si vyvolili rovnaký životný osud.

    « Pastier a jeho ovečky (1869) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaJarPrírodaVidiekFolklórSlovaniaNárodRodoľubstvoĽudský životPokoraSlužba

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 31. máj 1869 (Zväzok 1 [I.] – No. 23). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pastier-a-jeho-ovecky-1869/

  • ▐ Zverejnené: 06/04/2026

    Základný popis

    Okno do zabudnutej éry Česko-Slovenska. Dievča zahľadené do neznámej diaľavy – a veľkonočný zajačik. Táto ilustrácia je ako premietnutie časti snového záznamu, útržok zo zbierky starých pohľadníc v štýle „Art Deco“.

    « „K veselým velikonocům…“ (Hvězda, 1935) »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieIlustráciaFotografiaVeľkonočný pondelokJarPrírodaVidiekFolklórNárodRodoľubstvoSlovania

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Hvězda československých paní a dívek – Číslo 16 (500), 1935. Praha (Česko-Slovensko) : Melantrich, 1935. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/k-veselym-velikonocum-hvezda-1935/

  • ▐ Zverejnené: 06/04/2026

    Základný popis

    Mladá žena držiaca veľkonočné maľované vajíčka – symbol plodnosti, nového života a nádeje. Príklad dobového veľkonočného vinšu v duchu estetiky medzivojnového obdobia minulého storočia.

    « „…wesołego jajka!“ (Bocian, 1924) »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieIlustráciaVeľkonočný pondelokJarPrírodaVidiekFolklórNárodRodoľubstvoSlovania

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Bocian / 15. kwietnia 1924 – Nr. 8. 27. ročník. Krakow (Poľsko), 1924.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pomedzi/wesolego-jajka-bocian-1924/

  • ▐ Zverejnené: 05/04/2026

    Základný popis

    Obraz slovanskej krásy reprezentovanej v podobe tejto momentky z dielne poľského folklóru. Na prvý pohľad vidíme len klasickú idylku: matka a dieťa – oblečení v tradičných krojoch počas slávenia Veľkej noci – kráčajú do kostola k sväteniu svojich veľkonočných košíkov. Avšak pri hlbšom zamyslení vnímame niečo viac. Obraz kontinuity. Detaily ich krojov a maľované vajíčka nie sú len kdejakými miestnými etnografickými variáciami – sú to prvky neotrasiteľnej tradície, jedinečnej kultúrnej identity, ktorá je tak dôležitá práve v čase divokých zmien a okolitého chaosu – predávanej z generácie na generáciu. Dieťa drží v rukách prútený košík ako relikviu, pričom sa stáva jej nositeľom, no súčasne aj ochrancom nasledovného zachovania a pretrvania. V malom prútenom košíčku sa nenachádzajú len potraviny, nachádza sa tam celý vesmír jeho predkov, rituály, ktoré prežili stáročia a hodnoty, aké boli jediným pevným základom v neistote ľudskej existencie. Je to moment predávania štafety: z ruky do ruky, zo srdca do srdca…

    « O kontinuite a predávaní tradícii „zo srdca do srdca“: Cestou na svätenie veľkonočného košíka (Ilustrowany Kurjer Polski, 1942) »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieFotografiaDokumentárna fotografiaStreet photographyPouličná fotografiaVeľkonočná nedeľaBiela sobotaJarPrírodaVidiekKresťanstvoJežiš KristusFolklórNárodRodoľubstvoSlovaniaDetstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoVýchovaMravný ideálKrásaCnosťPokoraSlužba

    UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Ilustrowany Kurjer Polski / 5. kwietnia 1942 – Nr. 14. Krakow (Poľsko), 1942.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-kontinuite-a-predavani-tradicii-zo-srdca-do-srdca-cestou-na-svatenie-velkonocneho-kosika-ilustrowany-kurjer-polski-1942/

  • ▐ Zverejnené: 05/04/2026

    Základný popis

    Z hľadiska psychológie je tento fragment zrkadlom čias, kedy sa cnosť nebrala ako zastaraný koncept, ale ako živá cesta osobnej transformácie. Autor textu nás provokuje myšlienkou, že „ideálny človek“ nie je len mýtom či fantáziou, ale dostupným horizontom pre každého z nás. Je to pozvanie k vnútornému alchymistickému procesu – premene „olova našich slabostí“ na zlato „duchovnej svätosti“. Pozvanie do priestoru pomedzi: ľudskú zraniteľnosť a božskú dokonalosť. Práve toto rozmedzie, v ktorom sa ľudské stretáva a presahuje k božskému, je tým, čo zosobňuje – „Christos“.

    « „CHRISTOS“ / Ježiš Kristus ako ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“ »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieIlustráciaTypografiaCitátInšpiráciaVeľkonočná nedeľaKresťanstvoBibliaJežiš KristusPsychológiaEtikaMravný ideálCnosťKrásaSebarozvojVzdelanieVýchovaRodinaRodičovstvoMaterstvoObrátenieZnovuzrodenie

    « Naša téza je jednoducho takáto: ukrižovaný človek je zároveň vzkrieseným Kristom. Toto je človek Ježiš. Kristus z Písma, pre Židov kameň úrazu, pre Grékov bláznovstvo, pre históriu mýtus, a predsa Kristus je. Nech už bol Kristus pred takmer dvoma tisícmi rokmi čímkoľvek, tak je i dnes a bude po nespočetné veky – Vykupiteľom ľudského rodu. Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (s. 9) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/christos-jezis-kristus-ako-ideal-cnostneho-cloveka-ktory-sa-zivotom-hodnotami-ake-zhmotnuje-vo-svete-navokol-seba-prekonavanim-slabosti-snazi-posunut-vlastny-rozvoj-na-uroven-svatosti/

  • ▐ Zverejnené: 05/04/2026

    Základný popis

    Existujú momenty, ktoré nie sú úplným koncom, ale – pre nás – nie sú ešte ani pochopením začiatku. Presne takýto moment zachytáva majster Fra Angelico. Na jednej strane môžeme sledovať zúfalstvo z „prázdnoty“, ktoré nás všetkých občas pohltí, ako je to v prípade ženského osadenstva tohto obrazu, no pritom navôkol sa medzičasom otvára úplne nová dimenzia existencie, ktorú rozum ešte nestihol obsiahnuť. Tu túto novú dimenziu predstavuje Kristus – prekonávajúc temnotu a samotnú smrť. Fra Angelico nás pozýva do priestoru medzi zemou a nebom, kde sa bolesť z utrpenia a poníženia premieňa na radosť a pozdvihnutie na nebesia.

    « Život – Smrť – Večnosť: Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista (Fra Angelico, 15. storočie) »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieIlustráciaCitátVeľkonočná nedeľaKresťanstvoBibliaJežiš KristusPanna MáriaMária MagdalénaZnovuzrodenie

    « Na tejto freske, ktorá patrí do série cyklu v komnatách sv. Marka, Fra Angelico majstrovsky skombinoval dve odlišné verzie zmŕtvychvstania, ktoré boli v ranokresťanskom umení rovnako bežné. Na jednej z nich [zvyčajne] vidíme vzkrieseného Pána, ako sa vznáša nahor s víťaznou zástavou v ruke, zatiaľ čo spiaci strážcovia ležia tvárou k zemi alebo sa pri akomto výjave v strachu prebudia. Na druhej vidíme Márie alebo apoštolov, ako sa skláňajú nad prázdnym hrobom a márne hľadajú telo svojho Pána. Oba tieto motívy sú tu spojené dohromady. V popredí sa Mária Magdaléna a Panna Mária so svojimi spoločníčkami, s obetnými darmi vo forme voňavých korenín v rukách, dychtivo tlačia okolo prázdneho hrobu a márne hľadajú telo svojho Pána, pričom si vôbec nevšímajú anjela v bielom rúchu, ktorý pokojne sedí na kameni a zdvihnutým prstom ukazuje k nebu, keď vyslovuje slová: „Nie je tu, vstal z mŕtvych.“ Hore, nejasne viditeľný v žiare slávy, ktorá vyžaruje z Jeho vzkrieseného tela, sa objavuje Kristus, držiaci v jednej ruke palmu víťazstva a v druhej vlajku s červeným krížom, ako stúpa nahor na nebeských oblakoch. Rovnako ako na freske Premenenia Pána, je postava Krista zobrazená po pás a výškovo výrazne prevyšuje ostatné postavy. V ľavom rohu kľačí svätý Dominik [Svätý Dominik Guzmán, zakladateľ rehole dominikánov, pozn.] s hviezdou vo svojej svätožiare (nad čelom) a s čiernou kapucňou pevne stiahnutou cez hlavu, ktorý prejavuje pokornú úctu k tomuto veľkému kresťanskému mystériu. (s. 224) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: CARTWRIGHT, Julia (ed.) Christ & His Mother in Italian Art. Londýn (UK) : Bliss, Sands & Co. , 1897. 230 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zivot-smrt-vecnost-zmrtvychvstanie-jezisa-krista-fra-angelico-15-storocie/

  • ▐ Zverejnené: 04/04/2026

    Základný popis

    Ozvena bolesti a nesmiernej lásky zachytenej v rôznych odtieňoch šedej. Panna Mária, zahalená do závoja ticha, sa lúči so svojím Synom Ježišom Kristom. Toto ešte nie je triumfálny obraz vzkriesenia. Toto je moment vnútornej prázdnoty, nezodpovedateľných otázok, chvíľa bezradnosti. Nenachádzame tu žiadne prvky patetickej okázalosti. Namiesto toho nám autor ponúka intímnu scénu, takmer komornú vo svojom smútku. Jeho kresba nie je prejav náboženskej extázy; skôr je to pokus o zachytenie univerzálnej bolesti – bolesti každého rodiča pri strate dieťaťa. Čo vidíme takto nie je len svetoznáma biblická udalosť; vidíme obrysy našich vlastných strát a rozlúčok.

    « Panna Mária a jej tiché lúčenie (Story of Bible Land, 1897) »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieIlustráciaBiela sobotaKresťanstvoBibliaJežiš KristusPanna MáriaMaterstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: TALMAGE, Thomas De Witt. Story of Bible Land. Philadelphia + Chicago (USA) : World Bible House, 1897. 544 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/panna-maria-a-jej-tiche-lucenie-story-of-bible-land-1897/

  • ▐ Zverejnené: 04/04/2026

    Základný popis

    Dielo spojené s menom Pedra Roldána ponúka viac než len zobrazenie fyzického aktu – zloženia tela Krista po ukrižovaní. V každom ťahu je cítiť odraz ľudskej duše – jej túžbu po transcendencii, jej strach zo zatratenia a večnú potrebu veriť v existenciu niečoho väčšieho, než sme my samotní.

    « Pochovávanie Krista (Pedro Roldán – Hlavný oltár kostola v nemocnici „Hospital de la Santa Caridad de Sevilla“ / Španielsko) »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieIlustráciaBiela sobotaKresťanstvoBibliaJežiš Kristus

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: La Exposición – Revista Ilustrada de Sevilla / 30. január 1913 [30 de Enero de 1913] – Číslo 34 [NÚM. 34]. 3. ročník [AÑO III.] (Španielsko), 1913. Digitalizovali: Universidad de Sevilla (Španielsko).

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pochovavanie-krista-pedro-roldan-hlavny-oltar-kostola-v-nemocnici-hospital-de-la-santa-caridad-de-sevilla-spanielsko/

  • ▐ Zverejnené: 04/04/2026

    Základný popis

    Sakrálne umenie zachytávajúce hlbokú bolesť a materinskú lásku s detailmi ako tŕňová koruna a kríž na pozadí.

    « Vtedy, keď aj anjeli na nebesiach plačú: Matka so svojim mŕtvym Synom (Santa Iglesia Catedral Basílica de la Encarnación – Katedrála v Malage / Španielsko) »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieIlustráciaBiela sobotaKresťanstvoBibliaJežiš KristusPanna MáriaMaterstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Colección de Láminas de Santos. (Španielsko), približne 18. storočie. cca. 50 strán. Digitalizovali: Universidad de Sevilla (Španielsko).

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vtedy-ked-aj-anjeli-na-nebesiach-placu-matka-so-svojim-mrtvym-synom-santa-iglesia-catedral-basilica-de-la-encarnacion-katedrala-v-malage-spanielsko/

  • ▐ Zverejnené: 04/04/2026

    Základný popis

    Scéna takmer statická. Krátky odchod do ticha pred pretrvávajúcou večnosťou. Telo Krista je tu zachytené s nečakanou ľudskosťou – nie ako božstvo vzdialené od pozemských bolestí, ale ako človek zdolaný fyzickým i duševným utrpením.

    « Ježiš Kristus zložený z kríža (The Holy Bible Containing the Old and New Testaments, 1903) »

    ZNAČKY: Veľká nocUmenieIlustráciaBiela sobotaKresťanstvoBibliaJežiš Kristus

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Holy Bible Containing the Old and New Testaments (Translated out of the Original Tongues). Philadelphia (USA) : A.&nbspJ.&nbspHolman & Co., 1903. cca. 1280 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/jezis-kristus-zlozeny-z-kriza-the-holy-bible-containing-the-old-and-new-testaments-1903/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025

Bystroumný
Prehlásenie

Táto webová stránka používa súbory cookie, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok.