ILUSTRÁCIA Značka
Stránka 8 z celkom 17 stránok.
Dokopy: 456 článkov.
▐ Zverejnené: 10/02/2026
![]( "Katedrála v Aoste, Taliansko: Svätec so Slnkom a Mesiacom v rukách (La Divina Commedia / Corrado Ricci, 1921)")
Základný popis
Objavte stratenú fresku z katedrály v Aoste (Taliansko), kde postava so svätožiarou nad hlavou má plnú moc nad Slnkom i Mesiacom. Toto nie sú len astronomické symboly, v alchymistickej tradícii predstavujú zlato (Sol) a striebro (Luna), princíp mužskosti i ženskosti, aktívny aj pasívny prvok. Echo dávneho sveta, kde boli nebeské telesá – medzi istou skupinou osôb – nielen astronomickými objektmi, ale najmä posvätnými symbolmi.
« Katedrála v Aoste, Taliansko: Svätec so Slnkom a Mesiacom v rukách (La Divina Commedia / Corrado Ricci, 1921) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda – Kresťanstvo
V roku 1921 bola v talianskom Miláne vydaná špeciálna verzia svetoznámeho diela „Božská komédia“ od Danteho Alighieriho. Tá bola osobitnou predovšetkým na podklade použitia obrovského množstva ilustračných obrázkov (približne 800), ktoré doprevádzali text tohto diela. Výber jednotlivých ilustrácii vykonal Corrado Ricci, taliansky archeológ a historik umenia. Jedným z obrázkov na stránkach tejto výnimočnej knihy je potom aj tu uvedený obrázok. Ten je vraj možné nájsť v katedrále mesta Aoste (Taliansko). Na tomto pozoruhodnom obrázku vidíme Božskú figúru, ktorá má v rukách Slnko a Mesiac…
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ALIGHIERI, Dante. La Divina Commedia – Illustrata Nei Luoghi E Nelle Persone (A Cura di Corrado Ricci: Con 700 incisioni e 170 tavole fuori testo). Milano (Taliansko) : Ulrico Hoepli, 1921. 359 strán.▐ Zverejnené: 09/02/2026
![]( "Arma Artis – Vyzbrojené umenie (Solomon Trismosin, 1582)")
Základný popis
Okno do mysle Salomona Trismosina, alchymistu žijúceho za čias tajomných komnát a snáh o premenu obyčajného kovu v zlato. Ale čo ak to pravé „zlato“ nebolo materiálne? Čo keď išlo o osvietenie samotné – o pochopenie vyššieho vesmírneho poriadku ukrytého za zdanlivo chaotickou realitou?
« Arma Artis – Vyzbrojené umenie (Solomon Trismosin, 1582) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TRISMOSIN, Solomon. Splendor Solis – Alchemical Treatises of Solomon Trismosin: Adept and Teacher of Paracelsus (Including 22 Allegorical Pictures Reproduced from the Original Paintings in the Unique Manuscript on Vellum, dated 1582, in the British Museum.) Londýn (Andlicko) : Kegan Paul, Trench Trubner & Co., cca. 1920. 104 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/arma-artis-vyzbrojene-umenie-solomon-trismosin-1582/
▐ Zverejnené: 09/02/2026
![]( "Keď životné osudy určovali – Slnko, Mesiac a hviezdne konštelácie: Theatrum Chemicum Britannicum / Ashmole (Robert Vaughan, 1652)")
Základný popis
Snaha pochopiť samotnú podstatu reality a nájsť harmóniu s vesmírom. Kto vie? Možno sa Isaac Newton, hľadajúc skryté kľúče vesmíru, naozaj nechal inšpirovať aj týmito starými nákresmi. Možnosti sú nekonečné – rovnako ako v alchýmistickom laboratóriu.
« Keď životné osudy určovali – Slnko, Mesiac a hviezdne konštelácie: Theatrum Chemicum Britannicum / Ashmole (Robert Vaughan, 1652) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda
« Ashmole, „pravdepodobne najpozoruhodnejší starosvetský dobrodruh storočia“ (Gunther) a zakladateľ „Ashmolen Museum“ v Oxforde, poskytol v diele „Theatrum Chemicum Britannicum“ najcennejšiu zbierku starých anglických alchymických písaní vo veršoch, celkom 29. (…) Ashmoleova zbierka bola jednou z obľúbených kníh sira Isaaca Newtona. Ručné prepisy častí tejto knihy, napísané Newtonovým rukopisom, sa zachovali dodnes, rovnako ako jeho poznámkami bohato zapísaná kópia tlačeného diela. Zaujímavé sú aj jemné rytiny od Vaughana. »
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ASHMOLE, Elias. Theatrum Chemicum Britannicum (Containing Several Poetical Pieces of our Famous English Philosophers, who have written the Hermetique Mysteries in their own Ancient Language. Faithfully Collected into one Volume, with Annotations thereon.) Londýn (Andlicko) : Nath. Brooke, 1652. cca. 520 strán.▐ Zverejnené: 08/02/2026
![]( "Ako naši predkovia nazerali na nebesia: Globi Coelestis In Tabulas Planas Redacti Descriptio (Ignace Gaston Pardies + Guillaume Vallet, 1690)")
Základný popis
Jedinečný pohľad na astrológiu a mytológiu hviezdnej oblohy v období baroka. Pardiesova mapa nie je nejakým chladným vedeckým záznamom vzdialených nebeských telies. Je to živé plátno, kde sa prepletajú príbehy mýtických postáv, kde každé súhvezdie nesie presnú symbolikou – odkaz na starovekých legiend so všetkými tragickými, niekedy radostnými, osudmi ich hrdinov.
« Ako naši predkovia nazerali na nebesia: Globi Coelestis In Tabulas Planas Redacti Descriptio (Ignace Gaston Pardies + Guillaume Vallet, 1690) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mapa – Astronómia – Astrológia – Mytológia – Legenda – Jezuiti
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: PARDIES, Ignace Gaston (aka Ignatio Gastone Pardies). Globi Coelestis In Tabulas Planas Redacti Descriptio. Posmrtné vydanie. Societatis Jesu [Spoločnosť Ježišova, pozn.], cca. 1690. Pôvodná studnica: Linda Hall Library of Science, Engineering & Technology (Kansas City, USA).▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882)")
Základný popis
Scenéria, ktorá je v skutočnosti viac než len oslavou fašiangov. Je to tichá pripomienka niekdajšieho vnímania poriadku vo svete navôkol nás – sveta, kde boli tradície pevne zakorenené a spájali ľudí s prírodou a duchom ich predkov. Vasnetsov nám ukazuje moment prebiehajúceho pálenia pani Maslenice, postavy z pohanských rituálov, ktorá symbolizuje koniec zimného obdobia a privítanie jari, čím nám pripomína cyklus, nezvratný kolobeh života a smrti.
« Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Pastierska horská chata v Hercegovine – Zdokumentoval profesor František Bohumír Zvěřina z Brna (Franz Zverina, 1874)")
Základný popis
Tento čierno-biely obrázok zachytáva rurálny život, chudobu a pokoru prostredia Hercegoviny s dôrazom na ľudský život v prepojení s prírodou. V pozadí sa týkajú vysoké smreky – strážcovia ticha, ktoré nesú stopy dávnych legiend o príbehoch obyvateľov týchto vysokohorských oblastí.
« Pastierska horská chata v Hercegovine – Zdokumentoval profesor František Bohumír Zvěřina z Brna (Franz Zverina, 1874) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Vidiek – Príroda – Ľudský život – Staroba – Chudoba – Pokora
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 29, 1874. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1874. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Odpočinok po pracovnom dni v Holandsku (Rudolf Possin, 1901)")
Základný popis
Ilustrácia zobrazujúca každodenný život v holandskom vidieckom prostredí s melancholickou atmosférou a náznakmi chudoby či zabudnutia. Rudolf Possin nám prináša do obraz chudobného domčeka, kde sa starý muž a jeho družba snažia nájsť pokoj po celodennom lopotení sa.
« Odpočinok po pracovnom dni v Holandsku (Rudolf Possin, 1901) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Vidiek – Príroda – Ľudský život – Staroba – Chudoba – Pokora
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 51, 1901. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1901.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/odpocinok-po-pracovnom-dni-v-holandsku-rudolf-possin-1901/
▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Ruiny po požiari: Starosti a v popol premenená snaha jedného života (Yakovlev, 1877)")
Základný popis
Ilustrácia zobrazujúca starca sediaceho v ruinách po požiari svojho vidieckeho domu nie je len záznamom o tragédii. Je to zrkadlo duše – surovej, opustenej… a predsa stále živej. Dym ešte poletuje okolitým vzduchom, sťa spomienka na bývalé, a jeho postava obnažená pred surovosťou života; bez ilúzií o zázrakoch alebo ďalšom pokroku… vníma holý fakt straty: domova spáleného do základov, jedného života, ktorý bol práve zničený.
« Ruiny po požiari: Starosti a v popol premenená snaha jedného života (Yakovlev, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Staroba – Chudoba – Pokora – Smútok – Sklamanie
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 445: 9. júl 1877 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 3). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.▐ Zverejnené: 06/02/2026
![]( "Železo treba kuť za horúca: Staré hámre / Weimar – Durínsko, Nemecko (Thon, 1877)")
Základný popis
Zabudnuté príbehy o námahe a obetavosti. Svet robotníkov v nemeckom Weimare, kde každý úder kladiva bol spojený s úpornou prácou a neúprosným rytmom života. V takomto temnom priestore sa rodila tvrdá realita pre nejedného muža tohto obdobia, kedy služba železu znamenala vzdanie sa vlastných túžob za „primeranú“ odplatu.
« Železo treba kuť za horúca: Staré hámre / Weimar – Durínsko, Nemecko (Thon, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Chudoba – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 16, 1877. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1877. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zelezo-treba-kut-za-horuca-stare-hamre-weimar-durinsko-nemecko-thon-1877/
▐ Zverejnené: 05/02/2026
![]( "Štyria jazdci apokalypsy: Podrobovanie si cudzích území, vojny a konflikty, vysoké ceny, hladomor, peklo a smrť (Albrecht Dürer, 1904)")
Základný popis
V dnešnej dobe, kedy sa nám historické dokumenty stávajú nepeknými pripomienkami našej možnej budúcnosti, práve v tomto čase sa práca Albrecht Dürera stáva o to naliehavejšou a neprehľadnuteľnejšou, pretože prehovára o tom najdesivejšom: možnom rozpade našej civilizácie, a to nielen kultúrnom, ale tentokrát v omnoho desivejšom merítku – fyzickom.
« Štyria jazdci apokalypsy: Podrobovanie si cudzích území, vojny a konflikty, vysoké ceny, hladomor, peklo a smrť (Albrecht Dürer, 1904) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Biblia – Hodnotový relativizmus – Totalita – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Promyshlennost’ i Tekhnika – Entsiklopediya promyshlennykh znaniy / Zväzok 10. [Промышленность и техника – Энциклопедия промышленных знаний / Томъ Х]. Petrohrad (Ruské impérium) : Knižné vydavateľstvo „Prosvieščenije [Просвѣщеніе]“, 1904. cca. 720 strán.▐ Zverejnené: 04/02/2026
![]( "O troch prútoch: Ako Svätopluk svojich synov napomínal (1852)")
Základný popis
Veľká Morava v jej rannej kráse i tragických osudoch. Táto ilustrácia z roku 1852 zachytáva moment napomenutia Svätopluka, ktorý sa snažil poučiť svojich synov na príklade troch prútov. Scéna je jednoducho komponovaná, no pulzuje symbolikou a historickým významom. Prúty – nástroje disciplíny i moci – tu nadobúdajú hlbší rozmer ako metafora jednoty rodiny, ale aj štátu.
« O troch prútoch: Ako Svätopluk svojich synov napomínal (1852) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mravný ideál – Rodičovstvo – Výchova – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Slovensko – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KOLEDA – 1852 (Kalendář na rok přestupný). 2. Ročník. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Moravská národní jednota, 1852. cca. 380 strán. Pôvodná studnica: Moravská zemská knihovna v Brně.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-troch-prutoch-ako-svatopluk-svojich-synov-napominal-1852/
▐ Zverejnené: 03/02/2026
![]( "Zástera z okolia mesta Kyjov (Gaya) na Morave / „Slovakische Schürze“ – Mähren (1909)")
Základný popis
Objavte fascinujúce detaily zástery z okolia mesta Kyjov (Gaya) na Morave, zachytávajúce tradície a krásu slovanskej kultúry. Tento obrázkový dokument, datovaný do roku 1909, nás prenáša do minulosti, kde majstrovské umelecké ilustrácie odrážajú bohaté folklórne vzory a ornamenty typické pre moravské Slovensko. Zástery, ako symboly národnosti a etnika, sú úžasným príkladom slovanského dedičstva a kultúrneho odkazu, ktoré prežívajú v tradičnej architektúre a životnom štýle slovenských dedín. Preskúmajte dedičstvo, ktoré formovalo národ a komunitu, a objavte krásy slovenského folklóru.
« Zástera z okolia mesta Kyjov (Gaya) na Morave / „Slovakische Schürze“ – Mähren (1909) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Národ – Rodoľubstvo – Folklór – Vidiek – Slovania – Slovensko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] ŠÍMA, Josef. Studie lidových výšivek z Čech, Moravy a Uher. Slovenska. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Nakladatel A. Píša, 1909.
- [2] ŠÍMA, Josef. Studien Über Nationale Stickereien Aus Böhmen, Mähren Und Der Ungar. Slovakei. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Nakladatel A. Píša, 1909.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zastera-z-okolia-mesta-kyjov-gaya-na-morave-slovakische-schurze-mahren-1909/
▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: Sviečky „hromničky“ – Pripomienka „pravého Svetla“ a okamihu zasvätenia Ježiša Krista jeho osudu (Ondrej Dučman, 1866)")
Základný popis
Odraz viery spojený s prastarými sviatkami. Obrázok zobrazuje fragment historického textu z tlače 19. storočia, konkrétne citát odkazujúci na Hromnice a význam Ježiša Krista. Sviečky „hromničky“, tie malé plamieniky v tme zimy, boli viac než len symbolom očisťovania Panny Márie; niesli so sebou odkaz na Ježiša – svetla, ktoré prenikne do temnoty a prináša nový začiatok. Text je typický svojou archaickou rečovou formou a hlbokým duchovným posolstvom, evokuje niekdajšiu atmosféru tradície a kresťanskej symboliky v období fašiangového obdobia.
« Hromnice: Sviečky „hromničky“ – Pripomienka „pravého Svetla“ a okamihu zasvätenia Ježiša Krista jeho osudu (Ondrej Dučman, 1866) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Božské dítě, jemuž při narození andělé Boží čest a chválu pěli, k němuž pastýřové Betlemští s radostí chvátali, jemuž králové z východních krajin s pokorou se kláněli: koná dle slov dnešního sv. evangelia, neseno jsouc od panenské Matky své, prvou pouť do chrámu Božího, do domu Otce nebeského. S vroucí radostí vzal bohabojný Simeon Pacholátko nebeské na lokty své. Jakmile je spatřil, nežádá si nic jiného, než smrť. Vidělť zajisté toho, jenž byl očekáváním národův; drželť na loktech svých toho, skrze něhož měla požehnána býti všecka pokolení země. Smrtelné oči Simeonovy vidí toliko slabé dítko, ale duch jeho zří v budoucnosti Božské skutky Jeho. Protož velebí sv. stařec v prorockém nadšení to Ditko jako světlo ku zjevení národů, a právem; nebo co jest slunce naší zemi, to jest Ježíš životu lidskému. Co Simeon pravil v pravdě a skutečnosti, to nám připomíná Církev při dnešní slavnosti v obraze a podobenství. Známo vám, nejmilejší, že se dnes světí svíce, jež zoveme hromnice. Svíce tyto svěcené, jež se dnes při slavném průvodu a při službách Božích ke cti Boží roznětí a rozžaté v rukou drží, mají nám býti upomínkou na toho, jehož nazývá Simeon světlem k zjevení národů, a o němž praví sv. Jan, že jest „pravé světlo osvěcující každého člověka, přicházejícího ha tento svět.“ (s. 47) »
ZDROJ: MUŽÍK, Antonín. Kazatelé slovanští (s pomocí několika bratří duchovních). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Kněhtiskárny Cyrillo-Methodějské, 1875. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941)")
Základný popis
Ilustrácia od Františka Vrobela z roku 1941 zobrazujúca scénu zo Sviatku očisťovania Panny Márie (Hromnice). Kresba evokuje melanchóliu moravského folklórneho prostredia a detstvo strávené v tradíciách. Sviečky v rukách postáv vstupujúcich do chrámu – symbolický pohyb od tmy k svetlu.
« Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Dnes každý, i děti mimo své modlitby v zkřehlých rukou nesou po jedné svíci. Budou se světit hromničky. Překrásná chvíle, slavená snad už od nepamětných dob snivého pohanství a přejatá církví v pořád nejčistších, poesií zářících, všední život nevšedně okrašlujících a proto lidu blízkých, proto lidu nutných srdce povznášejících, mysl občerstvujících s nevyrovnatelným půvabem a láskou přírodu i lídi posvěcujících slavností celého roku. Hromnicemi jako by končila tmavá vláda zimy a po vší zemi tisícerými jiskrami světel začala probleskovati tucha velikého, sluncem a vůní rodící se země prolitného dne. Kdesi za hranicemi prvními hlaholy hrdla zdraví skřivánek svou rodnou zem. Farníci už posedali a poklekali
– v plném počtu tísnil se jich v chrámu Páně mrak. Dnes nebylo kázání – nebylo výkladu písma. Světily se jen hromničky, hovořily jejom jejich zlaté plamínky. Na oltáři jich ležel celý svazek, děti všechny měly po svíčce, a ženy i báby – nebylo ruky, která by nedržela v prstech bílý její sloupeček; svíčka se chvěla i v rukou osmdesátiletých stařenek, třesoucich se snad už naposled v mrazivém průvanu Hromnic. Posvěcené svítit budou duším umírajících. (s. 170) »UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Mrštík, Alois; Mrštík, Vilém. Rok na vsi II. – Kronika moravské dědiny (Prosinec – Leden – Únor). Praha (Česko-Slovensko) : Novina, 1941. 217 strán. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 31/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Karneval v Štajersku / Rakúsko (1893)")
Základný popis
Fašiangy. Slovo samo evokuje obrazy divokej radosti pred príchodom pôstu. Historický ilustračný obrázok z roku 1893 zachytáva fašiangové oslavy v Štajersku, Rakúsko-Uhorsko. Zobrazuje ľudový sprievod s hudobníkmi a veselými účastníkmi na zasneženej dedinskej ulici. Ide o vzácny pohľad do kultúrnych tradícií konca 19. storočia.
« Fašiangy vo svete: Karneval v Štajersku / Rakúsko (1893) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1255: 6. február 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 7). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-karneval-v-stajersku-rakusko-1893/
▐ Zverejnené: 31/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so všetkými svojimi deťmi (Nikolay Karazin, 1872)")
Základný popis
Postava Maslenice, v centre víru osláv konca zimného obdobia a divokej energie, nie je len symbolom konca zimy; je personifikáciou prechodu – pomedzi tmou a svetlom, medzi melanchóliou a radosťou, medzi smrťou a životom.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so všetkými svojimi deťmi (Nikolay Karazin, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 165: 26. február 1872 (Zväzok 7 [VII.] – No. 9). 4. ročník [IV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1872.▐ Zverejnené: 30/01/2026
![]( "Starý pustovník a nečakaná návšteva (Obolensky, 1892)")
Základný popis
Je to obraz samoty? Alebo skôr stretnutie dvoch osamelých duší v srdci prírody? Pustovník, zvrásnený časmi a skúsenosťami, sa zdá byť stratený vo svojich myšlienkach – možno spomienkach na minulosť alebo úvahách o prítomnosti. Dieťa predstavuje kontrast: čistú nevinnosť v drsnom prostredí chudoby a izolácie. Táto kresba nie je len zachytením okamihu, ale aj odrazom hlbších existenciálnych otázok. Čo znamená byť osamelý? Ako sa spájame s tými, ktorí sú inakší ako my? A čo nám môže naučiť jednoduchosť a pokora života v harmónii so zemou?
« Starý pustovník a nečakaná návšteva (Obolensky, 1892) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Zálesáctvo – Ľudský život – Staroba – Chudoba – Pokora – Detstvo – Čistota – Milosrdenstvo – Priateľstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 1 – 1892. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1892.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stary-pustovnik-a-necakana-navsteva-obolensky-1892/
▐ Zverejnené: 29/01/2026
![]( "Guľovačka v parku: Zimná zábavka na ceste zo školy (1878)")
Základný popis
Malá scéna z minulosti. Je pozvánkou na cestu späť, ku chvíľam bezstarostnej radosti. Sneh ako pokrývka zabudnutých príbehov – čistý a chladný, ale zároveň plný tichej krásy. Obdobie detských hier, zimných popoludní.
« Guľovačka v parku: Zimná zábavka na ceste zo školy (1878) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Príroda – Detstvo – Priateľstvo – Humor
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 1 – 1878. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1878.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/gulovacka-v-parku-zimna-zabavka-na-ceste-zo-skoly-1878/
▐ Zverejnené: 28/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so svojimi kamarátmi (Mechislav Dalkevich, 1882)")
Základný popis
Fašiangové tradície v ruskej ríši a iných slovanských krajinách, konkrétne oslava Pani Maslenice. Tento obraz nám hovorí o silnej väzbe medzi ľudmi a prírodou – o rituáloch, ktoré ich spájali s cyklom zimy a jari. Je to tichý šepot starých rozprávkových tradícií.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so svojimi kamarátmi (Mechislav Dalkevich, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 27/01/2026
![]( "Rozdávanie uhlia v prístave počas hladomoru v Manchestri – Castlefield (1862)")
Základný popis
Šaty plné prachu, tváre prepletené strachom. Na obrázku vidíme dav ľudí. Tí čakajú na prebratie uhlia. Je to viac než len rozdávanie ohňa; je to symbol nádeje v temnejšom čase – malý akt milosrdenstva proti chladu a hladu. Zobrazenie zachytáva moment solidarity medzi bohatšími a chudobnými obyvateľmi, odrážajúce kruté podmienky života v začiatkoch industriálnej éry.
« Rozdávanie uhlia v prístave počas hladomoru v Manchestri – Castlefield (1862) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Ľudský život – Chudoba – Bieda – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 6, 1862 (Vol. 41), No. 1177. Londýn (Anglicko), 1862.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rozdavanie-uhlia-v-pristave-pocas-hladomoru-v-manchestri-castlefield-1862/
▐ Zverejnené: 26/01/2026
![]( "Kočujúci Cigáni v Uhorsku na svojich potulkách (1874)")
Základný popis
Obrázok z obdobia, kedy bolo kočovanie – z miesta na miesto – pre Rómov, či už v Rakúsko-Uhorsku alebo aj iných častiach Európy, spôsobom ich života, od nich neoddeliteľným.
« Kočujúci Cigáni v Uhorsku na svojich potulkách (1874) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Rakúsko-Uhorsko – Folklór – Rodoľubstvo – Ľudský život – Pokora – Rodina – Manželstvo – Rodičovstvo – Detstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 5, 1874 (Vol. 65), No. 1841. Londýn (Anglicko), 1874.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kocujuci-cigani-v-uhorsku-na-svojich-potulkach-1874/
▐ Zverejnené: 25/01/2026
![]( "Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Starší muž, jeho tvár vráskavá ako mapa odľahlej dediny, drží vo svojich rukách ikonu Panny Márie a Ježiša Krista – symbol vernosti a starostlivej ochrany matky. Táto scéna je zábleskom minulosti, kde sa z generácie na generáciu prenášalo poznanie, pričom sa to dialo prostredníctvom tichých gest a nie prázdnymi postojmi podloženými komplikovanými slovnými vysvetleniami.
« Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Ľudský život – Staroba – Pokora – Služba – Manželstvo – Materstvo – Výchova – Detstvo – Milosrdenstvo – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 448: 30. júl 1877 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.▐ Zverejnené: 25/01/2026
![]( "Dievčina na ceste z nákupu (Müller-Lingle, 1907)")
Základný popis
V rukách maličký košík, v ktorom nie sú nijaké honosnosti, nekričí honosnosťou, lež svojou skromnosťou. Spomienka na dobu, kedy boli pokora a služba hodnotené viac ako pýcha, individualizmus, sebectvo a ambície. Je to tichá výzva na pripomenutie si takýchto jednoduchých momentov.
« Dievčina na ceste z nákupu (Müller-Lingle, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Vidiek – Ľudský život – Detstvo – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 4, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dievcina-na-ceste-z-nakupu-muller-lingle-1907/
▐ Zverejnené: 25/01/2026
![]( "Starenka, statok a jeho kŕmenie: Staroslivosť o domáce zvieratá (Schramm-Bittau, 1907)")
Základný popis
Spomienka na život plný pokory a služby. Staršia žena, starenka s tvárou poznačenou mnohými rokmi úmorných prác na statku, kŕmi svoje kravy počas zimných mesiacov senom, ktoré pre nich starostlivo nachystala. Obraz o vytrvalom spojení s prírodou, s plodnosťou krajiny a s rytmickým cyklom ročných období.
« Starenka, statok a jeho kŕmenie: Staroslivosť o domáce zvieratá (Schramm-Bittau, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Príroda – Vidiek – Ľudský život – Staroba – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 17, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.▐ Zverejnené: 24/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Norimberg a tanec v maskách / Das Schönbartlaufen (1907)")
Základný popis
Norimberský Schönbartlauf – tanec v maskách, ktorý siaha hlboko do pohanskej minulosti – tu ožíva s prekvapivou intenzitou. Ozvena času, keď sa ľudia strácali v anonymite davu a oslavovali život s divokou, nekontrolovanou radosťou. Surová, takmer detská kresba pulzuje energiou dávno zabudnutých rituálov. Nie je to uhladený obraz pre salóny; je to záznam niečoho prvotného, pudového. Tancujúci ľudia – ich tváre skreslené do groteskných grimás – sa pohybujú v šialenom víre. Táto kresba nám pripomína, že pod povrchom civilizácie stále drieme divokosť.
« Fašiangy vo svete: Norimberg a tanec v maskách / Das Schönbartlaufen (1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Psychológia – Zima – Fašiangy – Pohanstvo – Folklór – Rodoľubstvo
« To, že je v každom z nás ukryté akési „bzučanie“, a teda duch bláznovstva, žartov, tanca a prevlekov, brali Norimberčania zo stredoveku ako samozrejmosť, (…), a keďže boli vždy v popredí, pokiaľ sa jednalo o organizovanie turnajov, rytierskych súbojov a najmä karnevalových sprievodov a hier, možno im určite pripísať určité znalosti o bláznovstve a o povahe ľudstva vo všeobecnosti. Tento bzukot je v nás prítomný, niekedy je tichší, inokedy hlasitejší, po celý rok a v každom z nás, i keď
– sem a tam – utíchne takmer úplne, to prevládne práca, rôzne ťažkosti a naša vážnosť, no vždy je tam. Až konečne príde deň oslobodenia pre netrpezlivé, nespútané stádo – rozkošný fašiang [Fastnacht, pozn.]: „oslava najväčšieho a najvýznamnejšieho sviatku bezbožného sveta“, keď všetci blázni rozkvitli už skoro ráno, dozrievali popoludní, a potom čochvíľa– tak často – opadávali, že ich bolo možné nájsť v každej ulici v hojnom počte. A keďže teraz sa každý mohol správať tak, ako keby sa mu v hlave všetko hore nohami obrátilo, okamžite si nejeden zaumienil byť naozaj veľkým bláznom. Práve takýmto ambíciám vďačíme za pestré, fantastické vyobrazenia všetkých tých veselých, ozdobných, chlpatých a desivých masiek, ako nám ich ukazujú (…) rytiny v starých knihách o „Schönbart“. V tých istých knihách sa nachádzajú učené pojednania o slove „Schönbart“. Jeho výklad v jednoduchej nemčine vyjadruje masku… Je také prirodzené, že človek, ktorý sa oddáva veľkému potešeniu z uvoľňovania svojho vnútorného „bzukotania“ sa chce zviditeľniť a primerane tomu sa snaží skrášliť. Náhodné rozloženie farieb na jeho odeve: jeden rukáv biely, druhý zelený, jedna nohavica biela… druhá jednofarebná zelená, topánky biele, klobúk zelený, opasok s rolničkami okolo bokov, v ruke zväzok dubového lístia… Aspoňže človek vyzerá inak ako v pracovné dni a nedeľu… (Elisabeth Siewert) »PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 3, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-norimberg-a-tanec-v-maskach-das-schonbartlaufen-1907/
▐ Zverejnené: 24/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Karneval v Ríme (1882)")
Základný popis
Ilustrácia zobrazuje dav oslavujúcich, bohatú architektúru a atmosféru karnevalového obdobia. Tváre skryté pod maskami, celé mesto pulzuje životom v úzkych uličkách Ríma. Architektúra, majestátna a zároveň ošúchaná časom, vytvára impozantné pozadie pre túto ľudskú mozaiku.
« Fašiangy vo svete: Karneval v Ríme (1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Pohanstvo – Folklór – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-karneval-v-rime-1882/
▐ Zverejnené: 23/01/2026
![]( "Dozvuky „Belle Époque“ a rozpravy v salónikoch: Niekdajšie spoločenské stretnutia vyšších vrstiev počas zimného obdobia (1919)")
Základný popis
Vizuálna ozvena niekdajších rozhovorov evokujúca dobu a štýl „Belle Époque“, ktoré sa stratili v prúde času. Stará kresba zachytáva skupinu ľudí diskutujúcich pri krbe, s atmosférou typickou pre vyššiu spoločnosť v období po prvej svetovej vojne.
« Dozvuky „Belle Époque“ a rozpravy v salónikoch: Niekdajšie spoločenské stretnutia vyšších vrstiev počas zimného obdobia (1919) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / November 19, 1919 (Vol. 155). Londýn (Anglicko), 1919.
