POMEDZI / Najnovšie články:
09/11/2026
« Významné míľniky kníhtlače: Gutenberg ukazuje svojmu priateľovi prvé vytlačené listy (Leo Reiffenstein / 1881) »Okamih, ktorý navždy zmenil chod dejín európskej vzdelanosti. Gutenberg nevytvoril iba nový technický stroj. Vytvoril predovšetkým nový spôsob komunikácie medzi ľuďmi. Práve vďaka nemu bolo neskôr možné šírenie myšlienky podstatne rýchlejšie než predtým (cez rukopisy). To znamená, že ľudia v podstatne väčšom počte mohli mať prístup k znalostiam a vedomostiam, a aj tí v sociálne horšom postavení, prípadne tí, ktorí sa nachádzali na miestach odľahlejších od centier vzdelanosti, kde boli tieto informácie pôvodne zapísané – títo všetci dostali neporovnateľne väčšiu možnosť dostať sa k informáciám.
08/11/2026
« Gulliver – Všudybyl – Všadebol a jeho cesta do ďalekých končín trpaslíkov a obrov (Jonathan Swift – Franz Kamberg – František Jaroslav Peřina / Carl Offterdinger / 1882) »V dobách pred digitálnymi obrazovkami bola kniha nielen nosičom informácií. Bola hlavne fyzickým objektom plným vizuálnej štruktúry. Typografia v nej nebola len funkčnou súčasťou, ale podstatnou súčasťou formy, ktorá slúžila vyjadreniu prenášaného posolstva. Každý prvok mal svoju funkciu – veľké písmená upútavajú pozornosť čitateľa, malé písmena poskytujú detailné informácie, a okrasné ornamenty dokresľovali kontext a umocili celkové pôsobenie knihy…
07/11/2026
« Svetlonoš – niekdajší nositeľ a bojovník svetla (Charles Robinson / A Child’s Garden of Verses, 1895) »Svetlonoš. Postava takmer ikonická: predstavuje pokorného služobníka verejného dobra (osvetlenie mesta predsa znamená bezpečnosť pre všetkých). Jeho práca nie je len zárobkovou činnosťou, má aj hlbšiu symbolickú hodnotu. Reprezentuje „boj proti silám temna“, chaosu a neistote života. Je to totiž práve on, ktorý sa do tohto boja vydáva ako prvý…
06/11/2026
« Nákresy lymfatického systému: Vizualizácia štruktúr za pomoci injektáže ortute (William Cumberland Cruikshank + Paolo Mascagni / 18. storočie) »Výnimočné anatomické nákresy z diela „Studies in the History and Method of Science“ (1921), ktoré vyobrazujú lymfatický systém človeka. Stretávame sa so skutočným triumfom ľudského myslenia nad „neviditeľnosťou“ reality. Lymfa bola po dlhé veky len hypotéza. Abstraktnú debatu na konkrétnu vizualizáciu premenil až objav inovatívnych vizualizačných postupov, ktoré umožnili odhaliť dovtedy – zdanlivo – neuchopiteľné. Tieto nákresy sú tak pre nás azda symbolom (a dôkazom) toho, ako poznanie vedie napokon k liečbe. Dnešní lekári a ostatní pracovníci v zdravotníctve využívajú práve tento druh poznatkov, presne takéto „hĺbkové“ pochopenie anatómie a v organizme prebiehajúcich procesov, a len vďaka tomu dokážu poskytovať svojim pacientom efektívnu zdravotnú starostlivosť.
05/11/2026
« Prírodné liečiteľstvo: Prechádzka po borovicovom lese ako liečebná procedúra (Reports on „Sanitas“ / 1886) »Výňatok z historického dokumentu – Reports on "Sanitas", z čias, kedy sa svet nachádzal na hraniciach dvoch sfér prístupu k organizácii ľudského poznania – jednej založenej na tradičných poznatkoch o liečivých účinkoch prírody (empirická medicína) a druhej, postupne prenikajúcej, založenej na postupnom rozvoji v oblasti chemickej analýzy látok. Tento text ukazuje, ako sa liečivý potenciál borovicových hájov – dlho spájaný s „balzamicou vôňou a čistým vzduchom“ – stal postupne objektom vedeckého skúmania. Dnes vieme, že táto „vôňa“ nie je len poetický detail, ale komplexná zmes rôzných látok, ktoré majú preukázané protizápalové a antibakteriálne účinky.
04/11/2026
« Sagittarius na nebesiach a prirodzený cyklus prírody: Niekdajšie očakávania obyvateľstva s príchodom mesiaca november (Apollinary Vasnetsov / 1884) »Symbolika prechodu. Kompozícia spája nebeskú konšteláciu Strelca s dramatickým námorným víchrom a idylickou scénkou detí hrajúcich sa so snehom. Strelec v tomto kontexte reprezentuje snahu o nejakú tú racionálnu organizovanosť sveta navôkol seba, v tomto prípade v podobe astrologických pravidiel. Stredná časť prináša dramatické okamihy na mori, kde sa loď rozbíja o skaly, čím sa do vedomia pozorovateľa tohto obrázka dostáva otázka „nepredvídateľnosti“, ktorá je neraz spätá s ľudskými životmi… kde naopak život v komunite a spoločenstve, v rodine, na dedine – v súlade opakujúcimi sa cyklami prírody – je tým dokonalým psychicky stabilizujúcim elementom nášho bytia.
03/11/2026
« Entropia hmoty: Hnijúca zdochlina a blížiace sa krkavce (Saintine / La Mythologie Du Rhin, 1862) »Kus niečoho, čo niekedy bývalo človekom. Ten je v tomto vesmíre len dočasná organizácia roznorodých častí, pohybujúca sa medzi: prítomnosťou a budúcnom; momentom plného, aktívneho života a okamihom, keď nás krkavce – kúsok po kúsku – začínajú „roztrhávať“. Carpe Diem.
02/11/2026
« Alegorické vyobrazenia: „La Mort“ – Smrť s kosou na pleciach (Allegorien und Embleme / 1882) »I takáto postava Smrti na tomto obrázku má istú krásu, v celej svojej smutnej majestátnosti. Alebo azda – keď smrť nie je len koniec, prázdno a ničota, ale variže len transformácia…
01/11/2026
« Múdry človek hľadá, spoznáva smrť (a pripravuje sa na ňu) po celý život, a tak mu tá neprináša nijaké pochybnosti, nebodaj hrôzu (Tolstoj / My Confession, 1897) »Kľúčová myšlienka udávajúca smer pri hľadaní zmyslu. Tolstoj ňou mení smrť z nepriateľa na učiteľa človeka. Smrť tomuto poskytuje nepretržite prítomné zrkadlo o jeho živote, čím ho v každom okamihu núti pýtať sa a hľadať odpovede, pretože raz…
31/10/2026
« Strážkyňa kultúry a tradície v kroji na cintoríne: Podstata spomínania a vzdávania úcty voči svojim predkom – Pamiatka zosnulých a pôvodné obyvateľstvo Rakúska (Montafon – Vorarlberg, Rakúsko / 1865) »Montafonská žena v tradičnom kroji reprezentujúcom podstatu identity jej samotnej, ktorá jej bola predaná predkami a samotná sa stala jej ochrankyňou a zosobnením.
30/10/2026
« Mrazivé ticho a bezodná prázdnota: Pri hrobe svojich rodičov (Nikolaj Grigorievič Bogdanov / 1887) »Anatómia straty v jej najčistejšej, a zároveň aj najkrutejšej podobe. Nikolaj Grigorievič Bogdanov nám neukazuje dramatické náreky, ani žiaden srdcervúci plač, namiesto toho pre nás pripravil scenériu mrazivého ticha, pocitu absolútnej prázdnoty na dušiach dvoch nevinných ľudských bytosti, súrodencov.
29/10/2026
« „Die Mutter“ – Matka a jej chorý syn: Materská láska a jesenné obdobie (Anton Ebert / 1872) »Symbol obetavosti a nesebeckej služby. Žena, ktorá sa neohýba len nad vlastným chorým dieťaťom, ale súčasne nad samotnou podstatou všetkého ľudského života – krehkou, zraniteľnou, ale rovnako tak aj plnou nádeje, prinášajúcou večne sa opakujúci cyklus smrti a znovuzrodenia.