CITÁT Značka
Stránka 6 z celkom 11 stránok.
Dokopy: 286 článkov.
▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Čo je to láska? Radosti i starosti, trpezlivosť v utrpení, viera v dobrotivú Prozreteľnosť… (1889)")
Základný popis
V týchto fragmentoch sa odráža viktoriánsky ideál lásky – nie romantická, vášnivá zmyselnosť (hoci aj tá je prítomná), ale skôr pokorné podriadenie seba inému a obeta. Je to predstava manželstva v podobe posvätného spojenectva dvoch duší, ktoré sa navzájom podporujú v ťažkých chvíľach.
« Čo je to láska? Radosti i starosti, trpezlivosť v utrpení, viera v dobrotivú Prozreteľnosť… (1889) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
« …a ja nemám čo odvolať z toho, čo som tam povedal na jeho chválu. Čím viac čítame jeho piesne, tým viac na nás pôsobí ich čaro. Rozprávajú o láske so všetkými jej sladkosťami a horkosťami, o trpezlivosti v utrpení, o viere v dobrotivú Prozreteľnosť. (s. 95) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Bullen, Arthur Henry (ed.) The Works of Dr. Thomas Campion. Londýn (Anglicko) : Chiswick Press, 1889. 405 strán.▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Pravá láska nepozná „kupecké počty“, nevidí druhého v polohe objektu zabezpečujúceho „prínosy“ – nemá „dobu trvanlivosti“, nedokáže byť „neužitočný“ a „technicky zastaralý“ (William J. Robinson, 1928)")
Základný popis
O podstate skutočnej lásky v manželstve – jej nezištnosti, obetavosti a trvalej vernosti napriek prekážkam.
« Pravá láska nepozná „kupecké počty“, nevidí druhého v polohe objektu zabezpečujúceho „prínosy“ – nemá „dobu trvanlivosti“, nedokáže byť „neužitočný“ a „technicky zastaralý“ (William J. Robinson, 1928) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
« Diagnóza ich oboch poriadne šokovala. Chcela [od neho] okamžite odísť. Povedala, že nemá právo byť jeho ani nikoho iného manželkou; on má pred sebou celý život a ona mu nechce stáť v ceste ako zbytočná záťaž; môže si vziať niekoho, kto je toho hoden, mať deti a byť šťastný. Dovolil jej to urobiť? Povedal jej, že bez nej nebude nikdy šťastný, a že pokiaľ budú obaja nažive, tak budú žiť spolu. A zdvojnásobil svoju nežnosť, svoju starostlivosť. Odvtedy uplynulo desať rokov a on je stále rovnako nežný, rovnako starostlivý ako na začiatku. Počas liečby sa jej stav trochu zlepšil, ale za tých desať-jedenásť rokov sa jej nedarilo – naozaj dobre – ani jeden deň. Niet jediného dieťaťa, ktoré by bolo ošetrované a opatrované svojou matkou jemnejšie a láskavejšie, ako je táto malá žena svojím manželom. A všetci ho považujú za čudáka, pretože nevidia to, čo on vidí v tej bezvýznamnej maličkosti. „Láska je slepá,“ opakujú neustále. Láska nie je slepá. Zamilovanosť často je. Láska je jasnovidná; vidí veci, ktoré ostatní vidieť nemôžu, a ani pochopiť. Nikto nevidí jej zlaté srdce prekypujúce láskou, jej ušľachtilú dušu pripravenú kedykoľvek obetovať svoj život za svojho manžela. Tam, kde je skutočná láska, ako je v tomto prípade, [tam] sa nič iné nepočíta; všetko ostatné sa prehliada. (s. 95) »
POZNÁMKA č. 1: William J. Robinson bol veľmi kontroverznou osobou, kritikom kresťanstva, propagátorom eugeniky a antikoncepčných prostriedkov… Práve v knihe takejto osoby som objavil tento úryvok, s čím – bohužiaľ – ja nič spraviť nedokážem a s tu uvedenými slovami súhlasim, pretože naozaj vystihujú jeden z najpodstatnejších aspektov pravej lásky medzi mužom a ženou: byť nápomocný, snažiť sa maximalizovať životné vyjadrenie milovanej osoby, v rámci daných životných okolností.
POZNÁMKA č. 2: Používam slovíčko „zastaralý“ namiesto „zastaraný“, pretože som už sám – na môj vkus – príliš zastaralý, aby som riešil takéto sprostosti a prepisoval ho na „zastaraný“. Ďakujem za pochopenie.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ROBINSON, William Josephus. America’s Sex and Marriage Problems (Based on Thirty Years Practice and Study). New York (USA) : Eugenic Publishing Company, 1928. 475 strán.▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Dokonalosť vo vzťahu: Pretrvávajúci manželsky zväzok muža a ženy (Francis Warre Cornish, 1905)")
Základný popis
Citát sa zaoberá postavením žien a manželskými vzťahmi starovekého Grécka s hlbokou psychologickou zrelosťou – zdôrazňuje dôležitú rovnoprávnosť v manželstve. Svedectvá o tom, že v Grécku existovali aj rovnocenné spojenectvá medzi muži i ženami – spojenia založené na rešpekte k individualite oboch partnerov.
« Dokonalosť vo vzťahu: Pretrvávajúci manželsky zväzok muža a ženy (Francis Warre Cornish, 1905) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Antika – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Staroba
« Profesor Mahaffy uvádza Danaé [Danaë, pozn.] od Simónidesa z Keu ako obraz materskej lásky veľmi vysokého rádu, ďalej spomína ľúbostný príbeh v epigrame od Stésichora z Himery, v ktorom dievča zomiera pre lásku, ale aj niektoré fragmenty z tvorby Sapfó, aby ukázal, že láska medzi Grékmi tejto doby mohla byť nielen čistá, ale aj romantická. Príklady Sapfó, Korinny z Tanagry a Érinny a to, čo vieme o ich životoch, poukazujú na voľnejšie a rovnoprávnejšie vzťahy žien s mužmi, ako ich poznáme z neskorších období, ale zmienky o ženách v lyrických básňach sú ojedinelé a väčšinou chvália ich konvenčnú vylúčenosť, zvyčajné „udržiavanie domácností“… [I tak ale platí:] rovnoprávne a šťastné manželstvá museli existovať vo všetkých spoločenských vrstvách a nepotrebujeme autoritu gréckych básnikov, aby nás uistili, že „nie je nič sladšie alebo lepšie, ako keď žena miluje svojho manžela až po [spoločnú] starobu a manžel svoju ženu, pričom medzi nimi niet žiadnych sporov“, ale na druhej strane ten muž, ktorý si vzal bohatú ženu sa mohol ocitnúť v pozícii sluhu jej bohatstva. „Rozvoj civilizácie medzi iónskymi Grékmi musel byť ovplyvnený susedstvom orientálnych národov; a predstava politického života spojená so životom πόλις [polis, pozn.] inklinovala k relatívnej izolácii matiek občanov; keďže deti narodené otrokyniam alebo konkubínam sa nerodili ako občania. (s. 518) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CORNISH, Francis Warre. The Position of Women. / WHIBLEY, Leonard (ed.) A Companion to Greek Studies. Cambridge (Anglicko) : University Press, 1905. 672 strán.▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Ženský ideál v indických končinách: Žena vznešená, milostivá, cnostná a múdra (Otto Rothfeld, 1920)")
Základný popis
Vízia ženy ako nedotknutého lotosu, príkladu čistoty v plnom kvete – symbolizuje nielen fyzickú dokonalosť, ale aj vnútorné cnosti: milosrdnosť, múdrosť, úctivosť a zbožnosť.
« Ženský ideál v indických končinách: Žena vznešená, milostivá, cnostná a múdra (Otto Rothfeld, 1920) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« „Ženy,“ napísal profesor lásky v tých [dávnych] časoch mieru a radosti, „môžeme rozdeliť do štyroch tried. Existujú ženy, ktoré sú ako nedotknutý lotos, potom sú tie, ktoré sú krásne ako obrázok, ďalej také, ktoré nazývame ježibabami a čarodejnicami, a napokon tie, ktoré je možné – ak už – prirovnať azda len k samici slona.“ O tej, ktorá je ako lotos napísali: „Jej tvár je ľúbezná ako mesiac v splne, jej oblé krivky sú nežné ako horčičný kvet, jej pokožka je jemná a mäkká ako zlatý lotos, svetlá a nestmavená. Jej oči sú jasné a krásne ako oči antilopy, zreteľne definované a zdravé. Jej prsia sú pevné, plné a pozdvihnuté a jej krk pekne tvarovaný, nos je rovný a rozkošný. Vôňa jej tela je ako čerstvo rozkvitnutá ľalia. Kráča jemne ako labuť a jej hlas je nízko položený a melodický ako zvuk kukučky, ktorá jemne volá počas letného dňa. Je oblečená v čistých bielych šatách a teší sa z bohatých šperkov a ozdôb. Je milá a múdra, zbožná a úctivá, miluje Boha, počúva cnostných a múdrych.“ (s. 4) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ROTHFELD, Otto. Women of India. Londýn (Anglicko) : Simpkin, Marshall, Hamilton, Kent & Co. Ltd., 1920. 222 strán.▐ Zverejnené: 13/02/2026
![]( "Láska muža a ženy je najvznešenejšou: Manželstvo bez lásky je iba mechanickým spolužitím zadrhávajúcim sa vo svojej prázdnote (Oliver Phelps Brown, 1878)")
Základný popis
Láska nie je len sentimentálna záležitosť, je to fundamentálny stavebný kameň šťastného zväzku, osnova života spoločne prežitého v harmónii a porozumení. Brown hovorí o obdive a kompatibilite – nie iba fyzickej príťažlivosti, ale aj morálnej zhody duše s dušou. Toto je dôležité: láska nemôže byť vnucovaná; musí sa rodiť z reálneho uznania cností druhého človeka – jeho charakteru.
« Láska muža a ženy je najvznešenejšou: Manželstvo bez lásky je iba mechanickým spolužitím zadrhávajúcim sa vo svojej prázdnote (Oliver Phelps Brown, 1878) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Čistota – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Psychosexuálne poruchy
« Prvým predpokladom radostného manželstva je láska. Bez toho, aby došlo k zomknutiu manželského zväzku na podklade tohto elementu, sa stáva nevyhnutne nepriaznivým. Je to najsilnejšie puto, najpevnejšie vlákno, ktoré spája dve srdcia – neoddeliteľne. Láska k opačnému pohlaviu mala na ľudstvo vždy rozhodujúci vplyv. Je to najpovznešujúca zo všetkých emócií a najčistejší a najnežnejší zo všetkých citov. Má úžasnú silu a vďaka jej vplyvu boli dosiahnuté tie najväčšie ľudské činy. Akú nekonečnú hodnotu má pre obidve pohlavia, keď je [manželstvo] odmenené dôstojnou a uspokojujúcou láskou, a aké zušľachťujúce je pre impulzy a činy venovať tento cit niekomu, kto je hodný, aby ho prijímal a snažiaci sa ho opätovať. Lásku pociťujeme iba voči tomu, čo obdivujeme a vážime si. Muž, ktorý obdivuje uhladenú ruku, peknú postavu, pekné nohy, znaky krásy, dobre tvarovaný pás atď., bude prirodzene milovať ženu, ktorá má takéto príťažlivosti. Žena bude milovať muža, ktorý sa kladne približuje k jej štandardu predstavy o mužskej dokonalosti a ladnosti. Ďalší obdivujú morálnu čistotu, živosť povahy, prvotriednosť talentov, genialitu atď., a preto budú prirodzene milovať tých, ktorí ich majú. V skutočnosti je toto tvrdenie založené na zákone mysle: lásku nemôžu vytvárať sily, ktoré sú v rozpore s našimi ideálmi úcty a obdivu. Láska, ktorá prináša manželské šťastie, musí byť recipročná. Vzájomnosť lásky [obojstrannosť, pozn.] prirodzene povedie k manželskému zväzku. Nemala by byť inšpirovaná iba vášnivou povahou [veci], ani by nemala byť úplne platonická, ale tieto dve intímne zmiešané dokopy, vytvoria lásku jedinú z ich prispôsobenia a zabezpečia manželský pokoj. Láska, ktorú v nás vzbudzuje ženská figúra podobná Venuši, alebo tá mužská podobná Apolónovi, nie je tou láskou, ktorá sama osebe zaručuje šťastie, morálna a duševná povaha musia byť taktiež kompatibilné. Kandidáti na manželstvo by si mali starostlivo premyslieť, a bez postranných úmyslov zistiť, či láska, ktorú cítia k vyvolenému alebo akceptovateľnému, je dostatočná na to, aby kompenzovala túžbu po tomto cite. Ak má vyvolený partner všetky vlastnosti, ktoré inšpirujú lásku, bude to ten správny partner na sobáš. Láska je hlavnou hybnou silou, ktorá reguluje harmóniu manželského života, a bez nej vzniká v tomto [partnerskom] mechanizme prázdnota, ktoré vedie len k trhaniam, kŕčovitým pohybom a trieštivému a neharmonickému konaniu. Duša túži po láske a po „môcť milovať“, a dokiaľ táto túžba nie je uspokojená, ľudský život je prázdny a stáva sa len bezcieľnou existenciou. Láska vždy stimuluje dobro a potláča zlo, ak je udržiavaná v správnych koľajach a vedená čistými citmi [s čistým úmyslom, pozn.] (s. 411) »
POZNÁMKA: K týmto slovám pána doktora by som rád podotkol nasledovné: takzvaná „reciprocita“, obojstrannosť a vzájomná výhodnosť sa pri obrovskom množstve vzťahov vytvára na úrovni „psychickej poruchy“ a partneri sú si navzájom – pre danú chvílu – užitočnými nástrojmi, plniaci funkciu „kompenzačnú“. „Páči“ sa im, „obdivujú a oceňujú“, čo práve z nejakého dôvodu potrebujú. Takéto manželské zväzky bývajú spojenectvami v osobnostnej nízkosti a veľakrát priam mrzkosti. Preto je u každého jedinca dôležité, pri výbere partnera, venovať pozornosť týmto častiam z uvedeného úryvku: 1. „bez postranných úmyslov“, 2. „vedená čistými citmi“.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BROWN, Oliver Phelps. The Complete Herbalist; or, The People Their Own Physicians by the Use of Nature’s Remedies; Describing the Great Curative Properties Found in the Herbal Kingdom. New Yersey (USA) : Oliver Phelps Brown, 1878. 504 strán.▐ Zverejnené: 13/02/2026
![]( "Rodina a okolité prostredie ako výchovny prediktor úspechu ženy v manželstve (Mary Scharlieb, 1915)")
Základný popis
Citát o dôležitosti rodinného prostredia a výchovy. Autorka v ňom zdôrazňuje dôležitosť výchovy dievčat pre ich budúce manželstvo a materstvo – úloh, ktoré si vyžadujú pripravenosť nielen biologickú, ale predovšetkým psychologicko-emocionálnu. Výchova dievčat v tomto smere by preto mala začínať už v rannom detstve a prebiehať pod dôkladným dohľadom vlastných rodičov.
« Rodina a okolité prostredie ako výchovny prediktor úspechu ženy v manželstve (Mary Scharlieb, 1915) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Čistota – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Školstvo
« KAPITOLA I
PRÍPRAVA NA MANŽELSTVO
Prípravu ženy na manželstvo môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: (1) Všeobecná; (2) Špeciálna. 1. Všeobecná príprava dievčaťa na manželstvo by mala začať už počas jej [ranných fáz] života. Otázka, či sa stane skutočne dobrou manželkou a matkou, závisí vo veľkej miere od „prirodzených danosti“ a výchovy, ktoré nadobúda od svojich vlastných rodičov. Ako vyplýva z predchádzajúcich stránok tejto knihy, starostlivosti, inteligencie [primerané vystavenie dieťaťa adekvátne stimulujúcim podnetom, pozn.] a oddanosti, ktorými by malo byť každé dievča zahrnuté, nie sú kladené žiadne medze. Už sme videli, že osud každého človeka je do veľkej miery ovplyvnený dvoma veľkými faktormi: dedičnosťou a prostredím. Ak je mladá manželka zdravým dieťaťom zdravých rodičov a zdedila od nich zdravosť celej svojej prirodzenosti, a ak navyše okolnosti jej života posilňujú dobro a potláčajú zlo, jej šance na zdravie, šťastie a efektívny výkon úlohy manželky sa enormne zvyšujú. (s. 60-61) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SCHARLIEB, Mary. The Seven Ages of Woman (A Consideration of the Successive Phases of Woman’s Life). Londýn, New York, Toronto and Melbourne : Cassell and Company Ltd., 1915. 286 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Sexuálni predátori – „ukájatelia“: Ničitelia ľudskej dôstojnosti, tí najnižší z najnižších (Daniel Otis Teasley, 1904)")
Základný popis
Prienik do etických a morálnych úvah o cnosti v kontexte zneužívania žien zo strany sexuálnych predátorov, pre ktorých sú iba objektom na sexuálne uspokojenie sa, tj. iba bezduchým prostriedkom. Takéto primitívne bytosti hľadia len na svoje osobné zámery a ich dosahovanie, a to i za cenu ničenia dôstojnosti inej ľudskej bytosti.
« Sexuálni predátori – „ukájatelia“: Ničitelia ľudskej dôstojnosti, tí najnižší z najnižších (Daniel Otis Teasley, 1904) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Voľná láska – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
« Iba tí najnižší muži sa snažia zničiť ženskú cnosť; a často, keď žena stratí svoju cnosť, muži sú smutní, zatiaľ čo ženy klebetia. Príliš často, bohužiaľ, keď dievča spadne z roviny čistoty, jazyk niektorej zo žien je tým prvým, čo túto situáciu ešte viac zhorší. Dovoľte mi, aby som vás, moji poslucháči, poprosil, aby ste nikdy nehovorili ľahkovážne o svojich padlých sestrách, lebo práve ony, viac než ktokoľvek iný, potrebujú [najmä] vašu pomoc a útechu. (s. 17) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TEASLEY, Daniel Otis. Private Lectures to Mothers and Daughters on Sexual Purity (Including Love, Courtship, Marriage, Sexual Physiology, and the Evil Effects of Tight Lacing). Moundsville (USA) : Gospel Trumpet Company, 1904. 127 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Falošná láska vysúša dušu – Pravá láska ju posilňuje a rozvíja (Casca Llanna, 1872)")
Základný popis
V dobe plnej falošných morálnych kompromisov a spoločenských pretvárky sa pravá láska stala vzácnym artefaktom. Tento citát nie je len o romantike; hovorí aj o sile seba-presadenia a autenticity v svete plnom manipulácie. Je to varovanie pred pasívnym podliehaním ilúziám, výzva k aktívnemu kultivovaniu lásky ako zdroja sily a rastu.
« Falošná láska vysúša dušu – Pravá láska ju posilňuje a rozvíja (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
« Falošná láska vysúša dušu; pravá ju posilňuje a rozvíja. Pri bližšom skúmaní sa neraz ukáže, že mnohé takzvané vášnivé lásky, ako napríklad tá „La Blondette’s“, sú len nezdravé horúčky, voňajúce skôr zdola ako zhora, sírou než ružami a sú plné horkosti namiesto sladkého. (s. 16-17)»
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Ľudské zakrpatenie: Sexualita a vzťah ako nástroj zneužívaný ženou – Psychicky zdravá žena sa nikdy nevzdá možnosti zažívať plnohodnotný vzťah pravej lásky (Casca Llanna, 1872)")
Základný popis
Tento citát prináša pohľad na kritickú potrebu duševného naplnenia u ženy oproti vyčlenenej fyzickej príťažlivosti. Žena? Tá potrebuje „duševnú naklonenosť“, hlboké porozumenie a rezonanciu duše s druhou osobou – inak zostane v životnej prázdnote. Tento úryvok predstavuje tichý náznak toho, že aj dnes sme stále uväznení medzi túžbou po autentickom prepojení a strachom zo skutočnej intimity, ktorá nás môže odhaliť v celej našej krehkosti…
« Ľudské zakrpatenie: Sexualita a vzťah ako nástroj zneužívaný ženou – Psychicky zdravá žena sa nikdy nevzdá možnosti zažívať plnohodnotný vzťah pravej lásky (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
« Vášeň môže do určitej miery nahradiť lásku, čo sa týka mužskej prirodzenosti, ale nikdy nie v tej ženskej – v žiadnej z jej nálad alebo fáz. Žena potrebuje duševnú náklonnosť a nikdy sa nemôže uspokojiť s telesnou energiou, záujmom, priateľskými pocitmi alebo akoukoľvek formou či spôsobom takzvanej magnetickej príťažlivosti, okrem prípadov, keď je (…) otrokyňou citovej poruchy. Ale aby bola svojím skutočným a pravdivým ja, musí piť plné dúšky lásky napĺňajúcej srdce a uspokojujúcej dušu. Nie je ohromnou pravdou, že neexistuje človek, ktorý by žil bez toho, aby tie najvznešenejšie emócie v jeho duši, aké kedy poznal, nevzišli z lásky v nejakej forme? A čím by bola žena, ktorá by v hlbokom jadre svojej duše odmietla myšlienku, že láska je naplnením zákona – zákona vrytého do každého tkaniva celej jej bytosti? (s. 29) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Láska je skutočný kameň múdrcov (Angelus Silesius)")
Základný popis
Výnimočný citát od nemeckého mystika Angelusa Silesia, ktorý prezentuje hlbokú filozofickú myšlienku o láske a jej transformačnej sile. Láska tu nie je sentimentálna slabosť, ale katalyzátor premeny – procesu tak radikálneho, že z ničoho dokáže stvoriť „všetko“.
« Láska je skutočný kameň múdrcov (Angelus Silesius) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Láska je kameň mudrcov.
V hline zlato nachádza,
nič v niečo premieňa,
a človek sa – vďaka nej – bohom stáva. (s. 141) »ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SILESIUS, Angelus. A Selection From the Rhymes of a German Mystic. Chicago (USA) : The Open Court Publishing Company, 1909. 174 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-je-skutocny-kamen-mudrcov-angelus-silesius/
▐ Zverejnené: 09/02/2026
![]( "Keď životné osudy určovali – Slnko, Mesiac a hviezdne konštelácie: Theatrum Chemicum Britannicum / Ashmole (Robert Vaughan, 1652)")
Základný popis
Snaha pochopiť samotnú podstatu reality a nájsť harmóniu s vesmírom. Kto vie? Možno sa Isaac Newton, hľadajúc skryté kľúče vesmíru, naozaj nechal inšpirovať aj týmito starými nákresmi. Možnosti sú nekonečné – rovnako ako v alchýmistickom laboratóriu.
« Keď životné osudy určovali – Slnko, Mesiac a hviezdne konštelácie: Theatrum Chemicum Britannicum / Ashmole (Robert Vaughan, 1652) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda
« Ashmole, „pravdepodobne najpozoruhodnejší starosvetský dobrodruh storočia“ (Gunther) a zakladateľ „Ashmolen Museum“ v Oxforde, poskytol v diele „Theatrum Chemicum Britannicum“ najcennejšiu zbierku starých anglických alchymických písaní vo veršoch, celkom 29. (…) Ashmoleova zbierka bola jednou z obľúbených kníh sira Isaaca Newtona. Ručné prepisy častí tejto knihy, napísané Newtonovým rukopisom, sa zachovali dodnes, rovnako ako jeho poznámkami bohato zapísaná kópia tlačeného diela. Zaujímavé sú aj jemné rytiny od Vaughana. »
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ASHMOLE, Elias. Theatrum Chemicum Britannicum (Containing Several Poetical Pieces of our Famous English Philosophers, who have written the Hermetique Mysteries in their own Ancient Language. Faithfully Collected into one Volume, with Annotations thereon.) Londýn (Andlicko) : Nath. Brooke, 1652. cca. 520 strán.▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910)")
Základný popis
Tradície a folklór Rusnákov, vrátane pálenia hromničiek počas sviatku Očisťovania Panny Márie, dňa plného symboliky a hlbokej duchovnosti, ktorý sa prenášal z generácie na generáciu ako tichá modlitba v srdci národa, ako odraz viery vo víťazstvo svetla proti temnote, kladeniu dôrazu na vlastnú očistu a obnove duše pred príchodom jari.
« Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Galícia
« Posvěcení hromniček koná se přede mší způsobem obvyklým v katolické církvi; kněz jda tlumem, kropí do zástupu, který po tu chvíli má svíce pozvednuty jako palmy o květné neděli. Krátce přede mší lid vzájemně rozžíhá si svíce a rozžaté třímá je do konce mše. A že valné věřících přistupuje na Hromnice k zpovědi, rozsvěcují sí hromničky v čas přijímání. Obě dívky, vybírající vždy v neděli a ve svátek mezi lidem krejcary k účelům kostelním; na Hromníce odloží své hromničky v sakristii, aby je nezhašené opět přejaly po dokonané obchůzce. Za hromničné mše září na oltářích svíce nové a všecky. Po návratu z kostela hromnička vsune se za obraz, odkud snímá se jen za bouřky proti hoživým mrakům, k odvrácení neštěstí a plane pak na stole, nebo v ruce osoby šepotající modlitbu a šoulající se s ní po světnici. Umírajícímu vtiskuje se rozžatá hromnička do dlaně, aby lehčeji a dřive skonal (Volkov, okres Lvov). (Řehoř, s. 87) »
ZDROJ: ŘEHOŘ, František. Marianské dny Rusínů v Haliči. / Slovanský Přehled (Sborník statí, dopisův a zpráv ze života slovanského). 12. ročník (XII.), Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Česká akademie věd a umění, 1910. Pôvodná studnica: Knihovna Akademie věd ČR, Praha.▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898)")
Základný popis
Úryvok z textu o sviatku Hromnice a jeho vzťahu k očisteniu Panny Márie po pôrode Ježiša Krista (podľa Mojžišovho zákona), pochádzajúci zo štúdie F. Fryča „Původ svátků“. Pre Bohorodičku a jej syna bol tento rituál viac než len povinnosťou; stal sa príkladom ich pokory a poslušnosti pred božími zákonmi, aj keď ich vlastná čistota bola neporušená. Tento paradoxný akt podriadil najčistejšiu z žien zákonnej očiste – gestu symbolizujúcemu skromnosť pri prijímaní osudu v harmónii s vesmírnym poriadkom.
« Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
Rovnako aj vysvetlenie, prečo majú priamu súvislosť s Vianocami, pôrodom – narodením Ježiša Krista, a teda uzatvárajú vianočné obdobie:
« Dle zákona Mojžíšova byla každá žena israelská porodivši pacholátko nečistou po sedm dní; po uplynutí sedmera dní mohla domácími věcmi se zanášeti, za ne čistotu v předešlé míře považována nejsouc. Ale do svatyně nesměla aniž věcí Bohu obětovaných (na př. při obětech pokojných) požívati se jí dovolovalo. Když 40 dní a tudy veškeren čas očisty přešel, byla matka israelská povinna ve svatyni očistnou obět přinésti a sice na oběť smírnou holoubátko a na obět zápalnou jehně roční: byla-li chudobna zastupovalo jiné holoubátko místo jehněte. Tomuto zákonu podrobila se Bohorodička i narozený Bohočlověk, nejsouce přece jakožto nejčístší povinni, očistě se prodrobovati; aby nám dali příklad pokory a poslušnosti. O příhodě, vztahující se na svátek hromnic, vypravuje nám evangelium takto: „I přišel (Simeon) v duchu do chrámu. A když uváděli dítě Ježíše rodiče jeho, aby učinili za něj podle obyčeje zákona, tedy vzal jej on na lokty své a chválil Boha a řekl: ‚Nyní propouštíš, Pane, služebníka svého, podle slova svého v pokoji; nebo viděly oči mé spasení tvé, které jsi připravil před obličejem všech lidí, světlo k zjevení pohanům a k slávě lidu svého israelského. (Fryč, s. 28) »
ZDROJ: FRYČ, F. Původ svátků. / Hlídka (Měsíčník vědecký se zvláštním zřetelem k apologetice a filosofii) – Číslo 6, Červen 1898. 15. ročník (XV.), Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Papežská knihtiskárna benediktinů rajhradských, 1898. Pôvodná studnica: Moravská zemská knihovna v Brně.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/preco-sa-hromnice-nazyvaju-sviatkom-ocistovania-panny-marie-fryc-1898/
▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936)")
Základný popis
Hromnice sú pre kresťanov symbolom definitívneho konca radostného vianočného obdobia, jeho uzavretie. Je to prechodový moment medzi radosťou detstva Krista a predzvesťou jeho budúceho utrpenia. Hromnice sú viac než len náboženský sviatok; sú to ozveny starých zvykov a tradícii hlboko zakorenené v slovanskej kultúre. V rituáloch pálenia sviec vidíme symbolický odraz svetla, ktoré prichádza do sveta – nielen ako predpoveď o Kristovi, ale aj ako metafora pre vnútorný boj medzi dobrom a zlom, radostným očakávaním a hlbokou pokorou.
« Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Materstvo – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Sviatok Očisťovania P. Marie (2. februára):
Prvé obdobie sviatkov cirkevného roka, ktorý oslavuje tajomstvá detinstva nášho Pána, Ježiša Krista, končí sa sviatkom Očisťovania P. Marie, ači „Hromnicami“. Hoci udalosť‘, ktorá je predmetom dnešného sviatku, spadá do detinstva Spasiteľovho, stala sa totiž, keď mal ešte len 40 dní, jednako zdá sa ona priechodom zo sveta radostného do sveta žalostného. Radosťou bolo pre Izraela a pre celý svet, keď‘ Pán a Spasiteľ’ náš po prvý raz vchádzal do chrámu svojho, aby náboženstvo Starého zákona, ktoré bolo len predobrazom, premenil v pravé náboženstvo Zákona nového. Radosťou bolo pre Simeona a Annu, že svetlo sveta, spásu národov, slávu Izraela uvidieť a objať mohli. Ale bolestným bolo pre samé najsvätejšie Dieťa, že bolo zasvätené Bohu ako obetný baránok, ktorý svojou krvou musí zahladia hriechy sveta. Bolestným bolo pre panenskú Matku, že meč, ktorý raní jej Syna, prebodne aj jej srdce. Preto sviatok Očisťovania P. Marie zaviera vianočné obdobie sviatkov, v ktorom P. Maria prežíva najčistejšie radosti materinské. Maria sa podrobila tomuto mojžišovskému zákonu, z poslušnosti a poníženosti, lebo ona, najčistejšia a najsvätejšia, nebola povinná sa mu podrobiť.
S istotou môžeme tvrdiť, že ako vo východnej, tak i v západnej cirkvi, všade, kde 25-ho decembra svätili sviatok Narodenia Krista Pána, spomínali si 2-ho februára i túto udalosť z jeho života. V rímskej cirkvi tento sviatok menoval sa „Predstavenie“ alebo „Obetovanie Ježiša v chráme“ aj „Očisťovanie P. Marie“ alebo „Hromnice“. Vo východnej cirkvi pomenovali ho „Sviatkom stretnutia sa” alebo „Sviatkom kráčania v ústrety” z ohľadu na to, že starec Simeon a starenka Anna, vedení Duchom svätým prišli do chrámu aby videli očakávaného národov a chválili za Boha. Ustanovením cirkevnej synody v Chalcedone sviatok r. 451 uvedený bol v Jeruzaleme a r. 526 už aj v Antiochii. Zásluhou Justiniána I., ktorý nasledujúci rok nastúpil na grécky cisársky trón, tento sviatok rozšíril sa celej gréckej cirkvi. – V rímskej cirke stalo sa tak za pápeža Gelaziusa r. 494. Dnešné posviacanie sviec je neskoršieho pôvodu; uvedené bolo až v XI. storočí s poukázaním na starozákonnú predpoveď: „Hľa, prichádza do chrámu svojho svätého panovník a pán! Plesaj, Sion, a raduj sa a ponáhľaj sa v ústrety Pána svojho. (Lennartz, s. 74-75)“ »
ZDROJ: LENNARTZ, Joseph. Cirkevný rok v jeho sviatkoch a zvykoch. Trnava (Česko-Slovensko) : Spolok svätého Vojtecha, 1936. cca. 114 strán. Pozn.: Do slovenčiny spracoval Dr. Jozef Buday. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky, Praha.▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941)")
Základný popis
Ilustrácia od Františka Vrobela z roku 1941 zobrazujúca scénu zo Sviatku očisťovania Panny Márie (Hromnice). Kresba evokuje melanchóliu moravského folklórneho prostredia a detstvo strávené v tradíciách. Sviečky v rukách postáv vstupujúcich do chrámu – symbolický pohyb od tmy k svetlu.
« Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Dnes každý, i děti mimo své modlitby v zkřehlých rukou nesou po jedné svíci. Budou se světit hromničky. Překrásná chvíle, slavená snad už od nepamětných dob snivého pohanství a přejatá církví v pořád nejčistších, poesií zářících, všední život nevšedně okrašlujících a proto lidu blízkých, proto lidu nutných srdce povznášejících, mysl občerstvujících s nevyrovnatelným půvabem a láskou přírodu i lídi posvěcujících slavností celého roku. Hromnicemi jako by končila tmavá vláda zimy a po vší zemi tisícerými jiskrami světel začala probleskovati tucha velikého, sluncem a vůní rodící se země prolitného dne. Kdesi za hranicemi prvními hlaholy hrdla zdraví skřivánek svou rodnou zem. Farníci už posedali a poklekali
– v plném počtu tísnil se jich v chrámu Páně mrak. Dnes nebylo kázání – nebylo výkladu písma. Světily se jen hromničky, hovořily jejom jejich zlaté plamínky. Na oltáři jich ležel celý svazek, děti všechny měly po svíčce, a ženy i báby – nebylo ruky, která by nedržela v prstech bílý její sloupeček; svíčka se chvěla i v rukou osmdesátiletých stařenek, třesoucich se snad už naposled v mrazivém průvanu Hromnic. Posvěcené svítit budou duším umírajících. (s. 170) »UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Mrštík, Alois; Mrštík, Vilém. Rok na vsi II. – Kronika moravské dědiny (Prosinec – Leden – Únor). Praha (Česko-Slovensko) : Novina, 1941. 217 strán. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 29/01/2026
![]( "Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872)")
Základný popis
O prirodzených právach ženy, harmónii pohlaví a hodnote čistoty. Nie je to len deklarácia rovnosti – ale skôr oslava vzájomného dopĺňania, dokonalého vyváženia rozdielov ako zdroja sily namiesto rozporov. Pohľad na harmóniu, ktorá spočíva nielen vo vzájomnej láske, ale aj v zachovaní tradičných hodnôt – čistoty ako symbolu vernosti a adekvátnej rozvinutosti svedomia, úrovne osobnostného vývinu.
« Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Žena je od prírody, hoc nie v rovnakých smeroch, absolútne rovnocenná mužovi, pričom ale každý z nich vyniká v určitých bodoch a vlastnostiach, no v konečnom zúčtovaní sa navzájom dokonalo vyvažujú. Autor, ktorý sa tohto názoru drží po celý čas, nevedie vojnu proti nej ani proti jej právam – tým pravdivým, prirodzeným a reálnym; ale namieta proti a vedie neúprosný boj proti tomu klamlivému systému ženských práv, ktorý hlása voľné smilstvo, konanie podľa impulzov alebo záujmov a právo zabiť svoje nenarodené dieťa, či už je legitímne alebo nie. Namieta proti tvrdohlavým, spoločnosť rozbíjajúcim táraniam a trvá na tom, že tá, ktorá navrhuje doviesť ženy do zasľúbenej zeme, musí byť sama čistou, a nie tri razy ociachovanou kurvou. (Casca Llanna, s. 28)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 27/01/2026
![]( "Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931)")
Základný popis
Fragment historického dokumentu z roku 1931, zachytávajúci úryvok zo spisu „De Rerum Natura“ od Lucretia v interpretácii Willa Duranta. Obrázok zobrazuje text o láske a plodnosti s filozofickými implikáciami týkajúcimi sa života, smrti a cyklickosti prírody.
« Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Filozofia – Sexuálna výchova – Antika – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka
„…pretože toto je Lucretius, najväčší básnik, ako aj najväčší filozof Ríma; a to, čo číta, je (hovorí profesor Shotwell) ‚najúžasnejším predstavením v celej antickej literatúre‘ – ‚De Rerum Natura‘, poetická esej ‚O prirodzenosti vecí‘. Recituje oslavnú ódu na Lásku ako zdroj všetkého života a celého stvorenia. « Ó, Venuša, ty jediná pani prirodzenosti všetkého, bez ktorej sa nič nepozdvihne do božských sfér života, nič nevyrastie do krásy a radosti… Naprieč všetkými horami a moriami, cez ponáhľajúce sa rieky a listnaté hniezda vtákov a cez roviny s vlniacou sa trávou, práve ty zasahuješ všetky srdcia láskou a poháňaš každého – podľa svojho druhu, aby pokračoval vo svojom rode prostredníctvom vášnivej túžby… Lebo hneď ako jar zasvieti do svojho nového dňa, divoké družiny skáču po šťastných pastvinách a plavú po neskrotných bystrinách, každý podrobený tvojmu čaru a túžobne ťa nasledujúc. » Je to podivný muž, tento Lucretius, očividne nervózny a nestabilný; hovorí sa, že ho otrávil elixír lásky a zanechal ho náchylným voči záchvatom melanchólie a šialenstva. Je stelesneným prehnanej citlivosti, dočista pyšný, zranený každým bodnutím okolností; muž narodený pre mier, nútený žiť uprostred Caesarových poplachov; muž s povahou mystika a svätca, ktorý sa zatvrdil do podoby materialistu a skeptika; osamelá duša, ktorú jeho plachosť dohnala do samoty, a predsa túžiaci po spoločnosti a láske. Je temným pesimistom, ktorý všade vidí dva protichodné pohyby – rast a rozklad, rozmnožovanie a deštrukciu, Venušu a Mars, život a smrť. Všetky formy majú svoj začiatok a koniec; zostávajú len atómy, priestor a zákony; narodenie je predzvesťou k nevyhnutnej skaze a aj tento obrovský vesmír sa napokon roztriešti a vráti do svojej beztvárnosti. (Will Durant, s. 34-35)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURANT, Will. Adventures in Genius. New York (USA) : Simon and Schuster, 1931. 428 strán.▐ Zverejnené: 27/01/2026
![]( "Posledné varovanie Prozreteľnosti: Obrátenie alebo večné zatratenie [2 PT 3:9 / The Bible, 1611]")
Základný popis
Objavte hlboký význam biblickej pasáže 2 Pt 3:9, ktorá skúma morálne a etické implikácie očakávaní voči svetu navôkol seba a zameraniu sa najmä na snahy v smere vlastnej nápravy.
« Posledné varovanie Prozreteľnosti: Obrátenie alebo večné zatratenie [2 PT 3:9 / The Bible, 1611] »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Svätý Peter – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Úpadok – Smrť – Peklo
„Pán nemešká so svojim prísľubom
(ako sa niektorí nazdávajú),
ale je voči nám iba trpezlivý
a nechce, aby niekto zahynul,
ale aby všetci dospeli k pokániu.“PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Bible: Translated according to the Ebrew and Greeke, and conferred with the best translation in divers languages. Londýn (Anglicko) : Robert Barker, 1611. cca. 1050 strán.▐ Zverejnené: 24/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Norimberg a tanec v maskách / Das Schönbartlaufen (1907)")
Základný popis
Norimberský Schönbartlauf – tanec v maskách, ktorý siaha hlboko do pohanskej minulosti – tu ožíva s prekvapivou intenzitou. Ozvena času, keď sa ľudia strácali v anonymite davu a oslavovali život s divokou, nekontrolovanou radosťou. Surová, takmer detská kresba pulzuje energiou dávno zabudnutých rituálov. Nie je to uhladený obraz pre salóny; je to záznam niečoho prvotného, pudového. Tancujúci ľudia – ich tváre skreslené do groteskných grimás – sa pohybujú v šialenom víre. Táto kresba nám pripomína, že pod povrchom civilizácie stále drieme divokosť.
« Fašiangy vo svete: Norimberg a tanec v maskách / Das Schönbartlaufen (1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Psychológia – Zima – Fašiangy – Pohanstvo – Folklór – Rodoľubstvo
« To, že je v každom z nás ukryté akési „bzučanie“, a teda duch bláznovstva, žartov, tanca a prevlekov, brali Norimberčania zo stredoveku ako samozrejmosť, (…), a keďže boli vždy v popredí, pokiaľ sa jednalo o organizovanie turnajov, rytierskych súbojov a najmä karnevalových sprievodov a hier, možno im určite pripísať určité znalosti o bláznovstve a o povahe ľudstva vo všeobecnosti. Tento bzukot je v nás prítomný, niekedy je tichší, inokedy hlasitejší, po celý rok a v každom z nás, i keď
– sem a tam – utíchne takmer úplne, to prevládne práca, rôzne ťažkosti a naša vážnosť, no vždy je tam. Až konečne príde deň oslobodenia pre netrpezlivé, nespútané stádo – rozkošný fašiang [Fastnacht, pozn.]: „oslava najväčšieho a najvýznamnejšieho sviatku bezbožného sveta“, keď všetci blázni rozkvitli už skoro ráno, dozrievali popoludní, a potom čochvíľa– tak často – opadávali, že ich bolo možné nájsť v každej ulici v hojnom počte. A keďže teraz sa každý mohol správať tak, ako keby sa mu v hlave všetko hore nohami obrátilo, okamžite si nejeden zaumienil byť naozaj veľkým bláznom. Práve takýmto ambíciám vďačíme za pestré, fantastické vyobrazenia všetkých tých veselých, ozdobných, chlpatých a desivých masiek, ako nám ich ukazujú (…) rytiny v starých knihách o „Schönbart“. V tých istých knihách sa nachádzajú učené pojednania o slove „Schönbart“. Jeho výklad v jednoduchej nemčine vyjadruje masku… Je také prirodzené, že človek, ktorý sa oddáva veľkému potešeniu z uvoľňovania svojho vnútorného „bzukotania“ sa chce zviditeľniť a primerane tomu sa snaží skrášliť. Náhodné rozloženie farieb na jeho odeve: jeden rukáv biely, druhý zelený, jedna nohavica biela… druhá jednofarebná zelená, topánky biele, klobúk zelený, opasok s rolničkami okolo bokov, v ruke zväzok dubového lístia… Aspoňže človek vyzerá inak ako v pracovné dni a nedeľu… (Elisabeth Siewert) »PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 3, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-norimberg-a-tanec-v-maskach-das-schonbartlaufen-1907/
▐ Zverejnené: 17/01/2026
![]( "Sebapoznanie, poznanie vlastnych kapacít a životných možností, starostlivosť o zdravie (Pancoast – The Ladies' Medical Guide, 1875)")
Základný popis
Ponorte sa do hlbín sebapoznania, zdravia a ženskej vitality. Tento citát zdôrazňuje nevyhnutnosť starostlivosti o telo i myseľ, inšpirovaný Sokratesovou filozofiou. Prepojte sa s historickou perspektívou na prevenciu chorôb, morálnu zodpovednosť. Čítajte ďalej a objavte, ako sebapoznanie môže viesť k plnohodnotnému životu pre jednotlivca.
« Sebapoznanie, poznanie vlastnych kapacít a životných možností, starostlivosť o zdravie (Pancoast – The Ladies‘ Medical Guide, 1875) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – IHistória medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Sebarozvoj – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Rodoľubstvo
« Mojím zámerom nie je vystupovať pred svetom ako vágny špekulant zaoberajúci sa nejasnými filozofickými otázkami, ale skôr ako pokorný učiteľ v oblasti organických faktorov, ktoré tak priamo ovplyvňujú zdravie, krásu a dlhovekosť žien, a prostredníctvom nich aj blahobyt celého ľudského rodu. Podobne ako Sokrates verím, že sebapoznanie je základom ľudského konania, šťastia a povznesenia. „Povedz mi, Euthydemus,“ povedal, „bol si niekedy v Delfách?“ „Áno, dvakrát,“ odpovedal. „A všimol si si, čo je napísane niekde na stene svätyne? – Poznaj sám seba…“ Poznať sám seba neznamená len poznať svoje meno, ale poznať svoje schopnosti a vedieť, ako ich prispôsobiť službe ľudstvu. Tí, ktorí poznajú sami seba, vedia nielen to, čo je vhodné pre nich samých, ale aj pre svoj druh. Sokrates dôrazne odporúčal tým, ktorí s ním diskutovali, aby sa starali o svoje zdravie, a to tak, že sa naučia všetko, čo môžu, od skúsených ľudí, ako aj tým, že sa oň budú starať sami po celý život, študovať, aké jedlo alebo nápoje, alebo aké cvičenie je pre nich najvhodnejšie, a ako by mali konať, aby si mohli užívať čo najvitálnejšie a najdokonalejšie zdravie. Keď nabádal Epigena, aby cvičil svoje telo, povedal: „Telo musí uniesť svoju úlohu vo všetkom, čo ľudia robia, a pri všetkých službách, ktoré sa od tela vyžadujú, je mimoriadne dôležité, aby bolo v čo najlepšej kondícii, lebo aj v tom, čo považujete za najmenej namáhavé cvičenie pre telo, teda v myslení, kto nevie, že mnohí zlyhávajú kvôli zlému zdraviu? Strata pamäti, skleslosť, podráždenosť a šialenstvo, často spôsobené zlým zdravotným stavom tela, útočia na myseľ s takou silou, že vytláčajú všetky predchádzajúce vedomosti; ale tí, ktorí majú svoje telá v dobrom stave, sú úplne oslobodení od úzkosti a nehrozí im žiadne nebezpečenstvo, že by utrpeli takéto nešťastie v dôsledku slabosti svojej [telesnej] konštitúcie. Je tiež hanebné, ak človek stihne zostarnúť sebou zanedbávaný skôr, než zistí, čím sa mohol stať, keby mal dobre vyvinuté a čulé telo.“ (s. 33-34) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PANCOAST, Seth. The Ladies‘ Medical Guide (A Complete Instructor and Counselor). Philadelphia, Cincinnati, Chicago, Springfield, St. Louis, San Francisco (USA), 1875. 612 strán.▐ Zverejnené: 16/01/2026
![]( "Bez vzájomnej lásky muža a ženy nie je možné, aby došlo k plnohodnotnému uspokojeniu sexuálneho inštinktu jedinca (Bertrand Russell, 1929)")
Základný popis
Úvahy o láske, jej podstate a nevyhnutnosti pre plnohodnotný ľudský život. Historický dokument s literárnym kontextom zobrazuje stránku knihy s citátom Bertranda Russella o láske a manželstve. Russell tvrdí, že láska nie je iba biologický imperatív, ale predovšetkým únik z osamelosti – tej tichej epidémie, ktorá trápi ľudstvo od počiatku vekov. V každom z nás drieme strach z chladného sveta a možnej krutosti okolia, ktorý sa prejavuje v rôznych maskách: mužskej drsnosti alebo ženskej kritiky. Práve vzájomná láska, tá búrlivá a vášnivá, dokáže tieto múry ega zbúrať a vytvoriť nový celok – symbiózu dvoch bytostí spojených hlbšou väzbou než len fyzickou túžbou.
« Bez vzájomnej lásky muža a ženy nie je možné, aby došlo k plnohodnotnému uspokojeniu sexuálneho inštinktu jedinca (Bertrand Russell, 1929) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo
„Láska je niečim omnoho viac než len túžba po pohlavnom styku; je to hlavný prostriedok úniku z osamelosti, ktorá trápi väčšinu mužov a žien počas väčšej časti ich života. Väčšina ľudí má hlboko zakorenený strach z chladného sveta a možnej krutosti davu; túžia po náklonnosti, ktorá je u mužov často ukrytá za drsnosťou, hrubosťou alebo tyranským správaním a ženy za doberaním a karhaním. Vášnivá vzájomná láska, pokiaľ trvá, ukončuje tento pocit; búra tvrdé múry ega a vytvára novú bytosť zloženú z dvoch v jednom. Príroda nestvorila ľudské bytosti, aby boli osamotené, pretože nedokážu naplniť svoj biologický účel bez pomoci druhého; a civilizovaní ľudia nemôžu plne uspokojiť svoj sexuálny inštinkt
– bez lásky. Tento inštinkt nie je úplne uspokojený, pokiaľ sa do vzťahu nezapojí celá bytosť človeka, mentálna rovnako ako fyzická. Tí, ktorí nikdy nepoznali hlbokú intimitu a intenzívnu spolupatričnosť šťastnej vzájomnej lásky, prišli o to najlepšie, čo život môže ponúknuť; nevedome, ak nie vedome, to cítia, a výsledné sklamanie ich vedie k závisti, útlaku a krutosti. Dať vášnivej láske náležité miesto by preto malo byť záležitosťou, ktorá sa týka sociológov, pretože ak muži a ženy túto skúsenosť nemajú, nemôžu dosiahnuť svoju plnú veľkosť a nemôžu voči zvyšku sveta pociťovať tú veľkorysú vrelosť, bez ktorej sú ich spoločenské aktivity takmer určite škodlivé. (s. 85)“PREKLAD: © Bystroumný
POZNÁMKA: Bertrand Russell stránku pred týmto úryvkom hovorí o „kresťanských moralistoch“ a ich nie práve pozitívnemu postoju voči sexu: „Ich nechuť k sexu ich zaslepila voči všetkým jemnejším aspektom sexuálneho života, čo má za následok, že tí, ktorí v mladosti museli pretrpieť ich učenia, prechádzajú svetom slepí voči svojim vlastným najlepším možnostiam. (s. 82-83)“ Čo si ja osobne vôbec nemyslím, že by bol dnes všeobecne rozšírený názor v tejto komunite. Kresťania len rešpektujú prirodzený poriadok v oblasti sexuálneho žitia a priradzujú ho k manželstvu, k jedinečnému zväzku muža a ženy. Skrátka, táto prirodzená stránka ľudských životov zastáva pre nich jednoznačnú pozíciu – fyzické vyjadrenie niečoho – vzájomnej lásky. Inak je ich spolužitie v tejto oblasti prakticky rovnaké, ako spolužitie iných manželských párov. No a – pre zmenu – na druhej stránke za uvedeným úryvkom tvrdí, že je to práve „sexuálna promiskuita“, ktorá mladú ženu naučí rozpoznávať pravú lásku od obyčajného ukojenia zmyslov: „Ak sa od dievčaťa očakáva, že bude pri sobáši pannou, veľmi často sa stane, že sa nechá zlákať prechodnou a triviálnou sexuálnou príťažlivosťou, ktorú žena so sexuálnymi skúsenosťami ľahko odlíši od lásky. (s. 85)“ Tu je potrebné brať do úvahy špecifiká doby, v akej pán filozof Russell žil. V tom dnešnom, mladí ľudia rozpoznávajú pomerne skoro, kto ich „priťahuje“, kto sa im „páči“ a majú s „fyzickou príťažlivosťou“, jej pociťovaním, odžite dostatočné skúsenosti i bez záverečných „ohňostrojov“, aby sa v tejto oblasti dokázali úspešne zorientovať. Dostupných informácii o „telesných funkciách“ je veobecne dostatok. Problémom u takýchto žien nie je nedostatok sexuálnych skúseností, takéto ženy zlyhávajú kvôli neznalosti, čo pravá láska znamená, čo to znamená milovať. Preto sa uchyľujú k infantilnému výberu na podklade: 1. príťažlivosť (nedostatky v tomto bode vyvažuje bod 2), 2. užitočnosť daného partnera (prínosy – pychické, materiálne). Prístup k výberu partnera odráža úroveň ich osobnostného rozvoja.
ZDROJ: RUSSELL, Bertrand. Marriage and Morals. New York, Toronto, London : Bantam Books, 1929. 215 strán.▐ Zverejnené: 15/01/2026
![]( "Septická peritonitída a smrť: Možné výsledky snáh o „domáci“ potrat (Kelly – Operative Gynecology, 1898)")
Základný popis
Medicínsky záznam, ktorý sa snaží objektívne zaznamenať hrôzu. No pod touto vrstvou neutrality sa skrýva hlboká ľudská tragédia. Prípad opísaný v knihe „Operative Gynecology“ rozpráva príbeh o žene, ktorej život bol ukončený septickou peritonitídou po pokuse o domáci potrat. Šestnásť dní medzi rozhodnutím a smrťou – šestnásť dní plných bolesti, strachu a zúfalstva.
« Septická peritonitída a smrť: Možné výsledky snáh o „domáci“ potrat (Kelly – Operative Gynecology, 1898) »
ZNAČKY: Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Muž a žena – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
Medicínsky záznam, ktorý sa snaží objektívne zaznamenať odohrané, no pod vrstvou neutrality ukrýva… hlboké ľudské tragédie. Ďalšie prípady z histórie medicíny. V tom prvom sa spomína: „Kriminálny potrat bol vykonaný v štvrtom mesiaci tehotenstva a pacientka zomrela na septickú peritonitídu za šestnásť dní. ((s. 479)“ Šestnásť dní medzi rozhodnutím a smrťou
– šestnásť dní plných bolesti, strachu a zúfalstva. A ani ten druhý nie je o nič menej pôsobivý, kde lekár počas potratu pretrhne zadnú stenu maternice a následne: „Pacientku priviezli k Dr. W. E. Ashtonovi z Philadelphie, ktorý jej otvoril brucho (marec, 1889) a odstránil maternicu, vajcovody a vaječníky. Pacientka sa zotavila. ((s. 479)“ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KELLY, Howard A. Operative Gynecology – Vol. I. Toronto (Kanada) : George N. Morang, 1898. 563 strán.▐ Zverejnené: 15/01/2026
![]( "Perverznosť a promiskuita: Variácia spôsobov využívaných pri pokusoch o zavraždenie dieťata (Frank – Gynecological and Obstetrical Pathology, 1922)")
Základný popis
Citát z knihy Roberta Tildena Franka (1922), ktorý odhaľuje brutálne praktiky zneužívané ženami pri pokusoch o prerušenie tehotenstva.
« Perverznosť a promiskuita: Variácia spôsobov využívaných pri pokusoch o zavraždenie dieťata (Frank – Gynecological and Obstetrical Pathology, 1922) »
ZNAČKY: Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Muž a žena – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
„Perverzia a brutalita sú príčinou [používania] najbizarnejších predmetov, ktoré sú často zavádzané s dostatočným násilím, aby spôsobili okamžité zranenie a symptómy. Katétre, špendlíky na klobúky, vetvičky dreva atď., sa vkladajú na vyvolanie potratu, čo vedie k perforácii laterálnej alebo posteriórnej pošvovej klenby a následnej peritonitíde alebo sepse. Podobné účinky spôsobuje aj injektovanie tekutín, vrátane silných žieravín (Neugebauer (10)), ktoré môžu viesť ku gangréne alebo vzduchovej embólii. (Frank, s. 137)“
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: FRANK, Robert Tilden. Gynecological and Obstetrical Pathology (Including Chapters on the Normal Histology and the Physiology of the Female Genital Tract). New York (USA) + Londýn (UK) : D. Appleton and Company, 1922. 536 strán.▐ Zverejnené: 14/01/2026
└ Aktualizované: 15/01/2026 (23:59)
![]( "Manželstvo „z rozumu“: Možné dôsledky voľby takejto formy prostitúcie (Cooke, 1890)")
Základný popis
Článok analyzuje desivý medicínsky prípad zz roku 1890, kde lekári čelia žalostnému stavu mladé ženy, ktorá bola prinútená vziať si istého muža, pretože bol daný jedinec finančne dostatočne zabezpečeným. Zistite, kz akému psychickému az fyzickému utrpeniu môže takýto zväzok viesť, az prečo je dôležité pochopiť tieto historické záznamy. Článok taktiež skúma moderné vzťahy založené na princípe „výmenného obchodu“ az zdôrazňuje potrebu hlbšieho porozumenia lásky az voľby zodpovednosti vz partnerských vzťahoch.
« Manželstvo „z rozumu“: Možné dôsledky voľby takejto formy prostitúcie (Cooke, 1890) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Potrat – Feminizmus – Muž a žena – Manželstvo – Hodnotový relativizmus – Kurvenie – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Žena vysokého spoločenského a intelektuálneho postavenia nedávno povedala: „Keď môj manžel večer zatvorí dvere nášho bytu, už nie je mužom, je z neho monštrum!“ Kresťanstvo bolo napodobnené občianskym právom v tejto poslednej zostávajúcej tyranii, ktorú stále dovoľuje uplatňovať na „slabšom pohlaví“. Pre ženu vystavenú najpekelnejším mukám v podobe „manželských práv“ sa zdá, že
– doslova – neexistuje žiadna náprava ani v „cirkvi, alebo v štáte“. Náboženstvo takejto žene odpovedá: „Tvojou povinnosťou voči manželovi je poslušnosť“, zatiaľ čo občiansky zákonník jej sťažnosť ignoruje úplne. V krajine, kde sa rozvody môžu uskutočniť na základe tých najnepodstatnejších dôvodov, žiadne obvinenia z krutosti v manželskej komnate, akokoľvek hrozné môžu byť, nemôžu viesť k pojednávaniu. Autor, ešte počas písania tejto knihy, mal najsilnejší dôkaz o tomto v podobe práve ukončeného procesu žiadosti o rozvod. Mladá a krásna dievčina, ktorá získala všetky ocenenia na strednej škole vo svojom meste a následne si odniesla ceny prinášajúce jej štipendium a dámske úspechy na slávnom seminári, bola presvedčená svojimi rodičmi, aby si vzala muža, ktorý bol oveľa nižšej úrovne ako ona, a ktorého jedinou prednosťou bolo bohatstvo. Niekoľko mesiacov po jej svadbe sme boli povolaní, aby sme sa o túto dámu postarali, a len málokedy sme vo svojej profesionálnej praxi videli taký žalostný pohľad. Sotva sme mohli uveriť, že tá vychudnutá a vyziabnutá bytosť pred nami bola troskou [niekdajšej] krásnej dievčiny, ktorá ešte nedávno bola známa svojim šarmom. Namiesto žiarivých očí, ktoré blýskali hrdou inteligenciou, jej [teraz] matné a apatické oči rozprávali smutný príbeh o blížiacom sa šialenstve. Po niekoľkých otázkach, po ktorých nasledovalo fyzické vyšetrenie, bolo stanovenie diagnózy celkom jednoduché. Tento beštiálny manžel priviedol toto úbohé dievča do jej smutného stavu výlučne svojimi excesmi pri uplatňovaní svojich „manželských práv“. Je ťažké si predstaviť, do akého strašného stavu sa dostala celá jej reprodukčná sústava. Maternica, vagína… (Cooke, s. 153-154) »Čo sme sa teda z uvedeného textu dozvedeli? Mladá žena je donútená k uzavretiu manželstva bez lásky. Budúci manžel: majetný obmedzenec, dôvody: svetské – materiálne. Je prirodzeným predpokladom, vzhľadom na obdobie odohrania sa tohto príbehu, že dotyčná žena bola v čase vstupu do manželstva počestnou dievčinou, tj. sexuálne neaktívnou. Rovnako je možné predpokladať isté charakterové vlastnosti tejto dievčiny, z ktorých vyplývali jej predstavy o podobe zväzku muža a ženy, čo vo veľkej miere najskôr odzrkadľovalo romantické predstavy viktoriánskej éry, nejaké tie vznešenejšie ideály o podobe partnerských vzťahoch, na čo nadväzovalo jej správanie. Pri ďalšom popise tohto prípadu sú čitateľovi predstavené isté procesy ľudského tela, ktorých psychické zablokovanie z jej strany viedlo k ublíženiam na jej tele: „Táto tekutina má určitú špecifickú vlastnosť, ktorá akoby napráva inak nebezpečný stav, v ktorom sa maternica a vagína nachádzajú v dôsledku pohlavného vzrušenia. (Cooke, s. 156)“ Môžeme teda konštatovať, že spomínaná dievčina mala veľmi silné osobnostné štruktúry, ktoré
– prevažne podvedome – odmietli podieľanie sa na ponížení vlastnej dôstojnosti, predávanie sa, obetovanie– pre indivíduum toho najintímnejšieho – v procese vzájomného spolužitia pri uspokojovaní „manželských povinností“. Táto žena bola zjavne mravne nezlomnou ženou a bola ochotná prakticky umrieť za zachovanie svojej čistoty v súlade so svojim svedomím, čo by sa najskôr– časom – aj stalo, ak by tomuto prípadu nikto nevenoval pozornosť:„…čo sa nazýva nahromadenie krvi, potom zápaly, potom nasledujú vredy a potom, ak existuje aspoň minimálna predispozícia k rakovine, nastupujú tie strašné, zhubné degenerácie, ktoré odnášajú toľko obetí do predčasných hrobov, (Cooke, s. 156)“ ak by ešte predtým nestihla upadnúť do nejakého toho psychotického stavu. Záležalo by len ta tom, či dlhšie vydrží odolávať psychicky alebo fyzicky, kde sa skôr „zlomí“.Jedna vec je na tomto príbehu nespochybniteľná: daná mladá žena bola psychicky úplne zdravá a z hľadiska svojho osobnostného rozvoja na vysokej morálnej úrovni. Jej reakcia bola reakciou primeranou danej životnej situácii, v ktorej sa ocitla. Prenesme sa teraz do súčastnosti a pokúsme sa o nejakú tú krátku porovnávaciu analýzu. Osobne tvrdím (a nie som v tom sám), že
– ako v minulosti – aj dnes je väčšina vzťahov založená na podklade „výmenného obchodu“, sú to vzťahy „z rozumu“. Jeden partner je vnímaný tým druhým– prvotne – v pozícii sprostredkovateľa istých prínosov. Pre mnohé ženy je ešte aj otehotnenie a pôrod dieťaťa „zmluvným aktom“ zabezpečenia stability, tj. istej úrovne životného štýlu! Čiže, ženy sa i dnes predávajú, dokonca dobrovoľne a priam cielene, zneužívajú svoju sexualitu, prvoplánovo pôsobia na prvú signálnu muža. A je ich obrovské množstvo.Vzhľadom na rozsah tohto spoločenského fenoménu, ako je možné, že nie je viac podobných reakcii? Štruktúra osobnosti. Mladá žena z nášho príbehu bola príkladom extrémne stabilnej osobnosti. Isteže, takýmito môžu byť aj ženy promiskuitné, no táto bola vnútorne rigidná, neoblomná
– vo svojej počestnosti. Jej hodnotový systém a snaha o dosahovanie takého stavu osobnostnej integrity, ktorá je v súlade s ním, mali pre ňu väčší význam, než by mala žiť v neúprimnosti – ponížená a pošpinená. A ako je vidieť z popisu zdravotného stavu, do ktorého ju jej neoblomnosť doviedla– jej postoj bol mimoriadne stály. Naproti tomu, hodnotový systém značnej časti súčasných žien je o dosť „voľnejší“, predovšetkým vo vzťahu k vlastnej sexualite. Predtým, než boli vynájdené pomerne spoľahlivé antikoncepčné prostriedky, bol sexuálny styk vždy vysoko rizikovým, previazaný s možným otehotnením. Povoľnejšie dievčiny, ktoré sa dostali do druhého stavu, pričom im ich milovník „ušiel“, a tak ostali samotné s dieťaťom, no nemali to ľahké. I to otcovstvo sa voľakedy dokazovalo o dosť náročnejšie. Ženy si preto dávali veľký pozor, pokiaľ mali tú možnosť, komu sa fyzicky oddajú. Inštitút manželstva predstavoval– pre ženu a spoločnosť – dokonalý stabilizujúci prvok. Myšlienkový proces ženy v minulosti vyzeral asi takto nejako: „Pokiaľ pohlavný život vedie k splodeniu dieťaťa, tak riskovať túto eventualitu budem len s niekým, kto sa verejne zaviaže a prisľúbi, že je ochotný– spoločne so mnou – niesť zodpovednosť a bude sa spolupodieľať na výžive a výchove nášho dieťaťa.“ Antikoncepcia tento mechanizmus rozbila. Vraj. Ale naozaj? Čiastočne.Antikoncepcia priniesla zdanlivé odstránenie priamej väzby na „trest“ – graviditu ženy, ktorá bola pred jej objavom veľmi pravdepodobným vyústením „ochutnávania zakázaného ovocia zo stromu sexuálneho poznania“. Žena si už pri výbere partnera nemusela byť úplne istá, už nešlo „o život“. Mohla začať žiť „na skúšku“. Mohla svoju mladosť previazať s obdobím nezáväzného kurvenia. Pardón, viac sa používa zavedený eufemizmus – „experimentovania“. Odrazu sa nepríjemnosti spojené s aktívnym sexuálnym životom potlačili do úzadia a do popredia sa dostala rozkoš a potešenie. Ak „nič“ nehrozí, tak to predsa nemôže byť zlé? Čo je zlé na tom, aby sa človek cítil príjemne, prinášal zároveň radosť aj niekomu inému? Táto „sexuálna revolúcia“ spôsobila transformácia sexu do podoby inštrumentu. Sex sa stal hlavne prostriedkom slúžiacim k docieleniu euforických stavov mysle, navodeniu radosti a uvoľnenia. A keďže, ako ženy, rovnako aj muži, ľudia sa skrátka radi cítia dobre, radi pociťujú príjemné, postupne došlo až k tomu, že sa z prísunu sexuálnych radostí stal vyhľadávaný artikel. Mnohé ženy si túto okolnosť povšimli. Žiadostivosť okolitých mužov, na ktorú nadväzovali rôzne prejavy náklonnosti voči ním, pozitívna spätná väzba zo strany mužov strany, veľakrát sprevádzané neuveriteľnou ochotou a mnohé iné – to všetko im bolo veľmi príjemné. Opička chce banánik? Bude opička poslušná? Opička dostane banánik. Vedené týmto poznaním, pre veľké množstvo žien sa zneužívanie ich sexuality stalo „účinnou medecínou“, ktorou riešia svoje psychické problémy. Zneužívaniu ľudskej sexuality v podobe nástroja, ktorý sa stáva súčasťou rôznych foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii, prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii – tomuto všetkému som sa už čiastočne venoval. Na tomto mieste len spomeniem klasický príklad: neistá mladá žena, ktorá na podklade svojej životnej skúsenosti, napr. absencia záujmu vlastného otca v kritických vývojových obdobiach, nadobudne vedomie „osobnej nedostatočnosti“. Ak sa k tomu pridajú nejaké tie úvodné neúspechy v oblasti ľúbostných vzťahov (využitá v pozícii „objektu“, resp. „experimentujúca“ v tejto polohe), odrazu dostávame ženu, ktorá má tak narušené vnímanie vlastnej sebaúcty, je natoľko zúfalá a bažiaca po pocite blízkosti (intimite) a náklonnosti, akceptácie zo strany inej osoby, pričom nie je ochotná podstúpiť možné riziko ďalšieho emočného zranenia, že sa rozhodne ísť „na istotu“ – „hrať to bezpečne“. Takto potom vznikajú partnerské vzťahy, ktoré neboli zakladané na podklade pravej lásky, ale sú predovšetkým – „symptomatické“.
Vyššie som spomínal „zdanlivosť“ neškodnosti aktívneho pohlavného života. Antikoncepcia má nanešťastie jeden zásadný nedostatok: účinnosť žiadnej formy antikoncepcie NIE JE stopercentná. Táto skutočnosť má potom veľmi závažné dôsledky. Každý sexuálny styk nesie – i naďalej – riziko počatia. Prakticky úplne zanedbateľné, ale vždy prítomné. Každý. Aká žena je ochotná akceptovať, že otehotnie a ona: 1. buď privedie na svet dieťa, ktoré nie je zrodené z pravej lásky, nie je vyvrcholením jedinečného spojenia dvoch milujúcich sa bytosti, prejavom toho najvznešenejšieho, čoho sú na tomto svete muž a žena spoločne schopní, ale je „nehodou“ – pankhartom; 2. alebo rozhodne a vydá trest smrti pre najnevinnejšiu a najbezbrannejšiu ľudskú bytosť? Aká žena je ochotná tolerovať, že by mohla byť – sledom neočakávaných životných udalostí – prinútená voliť si medzi týmito dvoma zúfalými možnosťami? Milujúca a vznešená, ktorá chce pre svoje potomstvo len to najlepšie? Vytváranie dojmu neškodnosti, prezentovanie dúhového obrazu neviazaného sexuálneho života v polohe niečoho, čo neprináša negatívne konzekvencie, vedie mladých ľudí k postojom, kde je sex vnímaný povrchne a ich voľby sú robené veľmi ľahkovážne: „Veď v podstate o nič nejde, stačí si dať pozor na dodržiavanie nejakých tých zákonitosti…,“ čo vedie k značnej obmedzenosti dotyčných. Tí nepociťujú tlak na svoju osobu: dosiahnuť taký stav rozvoja svojej osobnosti, aby som bol schopný
– celým svojim životom – sa za svoje rozhodnutie postaviť, niesť zodpovednosť za následky toho, čo som týmto rozhodnutím spôsobil. Práve toto zosobňuje večný archetyp prečistej panny. Panna je ženou, ktorá neskúša, netestuje, nezbavuje sa zodpovednosti. Je zdržanlivou a koná všetko v jej silách preto, aby vedela: skúma svoje možnosti, spoznáva svet, osobne sa rozvíja, utužuje mravnosť svojho charakteru, ale najmä – učí sa vidieť „Pravdu“ vo svete navôkol seba, aby ju neskôr mohla vlastným životom stelesniť. A až si je naozaj istá, v tom momente príde a povie: „Takto a takto je pre mňa spravodlivé žiť, tomuto zasväcujem svoj život!“ Vnáša svetlo do sveta, a čo prehovorí, to aj myslí vážne, dosvedčuje obetou celého svojho života. Práve táto výlučnosť a nemennosť je všetkým tým strašidelným, čoho sa ženy osobnostne nerozvinuté, ale aj muži, najviac obávajú. Všemožne sa vyhýbajú bremenu zodpovednosti. A sú pritom ochotní ísť až do úplných krajnosti, obhajovať a vyjadrovať potešenie z dostupnej možnosti – môcť zavraždiť dieťa, a potom vám ešte budú cielene znižovať závažnosť takéhoto aktu… Úchylné.Tu už sa pomaly dostávame k rozuzleniu týchto úvah. Taktiež prednedávnom, ste si mohli prečítať mnou zverejnený úryvok o tom, aký silný je sexuálny inštinkt, čo sa týka snáh jedinca o vlastnú sebazáchovu a pretrvanie vlastného druhu. Sexuálny inštinkt má u človeka podobu sexuálneho pudenia k vyhľadávaniu partnera a následnému množeniu sa, sprevádzané príjemnými pocitmi. Existuje značný počet osôb, ktoré robia všetko preto, aby samotné sexuálne potešenie vyčlenili, len aby mohli ľudskú sexualitu zneužívať, bez nesenia akejkoľvek zodpovednosti. Švajčiarsky psychológ Carl G. Jung raz povedal:
„…človeka neovláda len sexuálny pud – existujú aj iné pudy, (McGuire, Hull; s. 48)“ čím sa snažil naznačiť, že podoba hlavných motivácii u konkrétneho človeka sa môže značne líšiť. Práve tu môžeme nájsť ten základný dôvod, prečo sú dnešné ženy ochotné obetovať vlastnú dôstojnosť, v ktorom sa koncentruje väčšina z doteraz napísaného. Na jednej strane bývajú intelektuálne obmedzené – nie sú schopné vidieť, uchopiť svojim intelektom atribúty „krásneho“, pretože im chýbajú hlbšie znalosti o tom, čo vlastne ideál „pravá láska“ naozaj znamená, a akú úlohu v ňom hrá sexuálne spolužitie muža a ženy. Veľakrát túto hlbokú neznalosť zvykne doprevádza o to väčšia arogancia: nie sú schopné prijať kritiku svojho správania, odmietajú čeliť realite. Nepotrebujú sa učiť, nepotrebujú sa meniť. Oni sa nemusia v tejto oblasti rozvíjať, stačí, že sú také, aké sú. Darmo básnik Rainer Maria Rilke napísal: „Mladí ľudia (…) nie sú takýto vzťah schopní dosiahnúť, môžu však, pokiaľ svoj život pochopia správne, k takémuto šťastiu dorastať a postupne sa naň pripravovať. Ak milujú, nesmú zabúdať, že sú začiatočníci, bedári života, učeníci lásky – musia sa láske naučiť… (Needleman, s. 135)“ Pche, ani Rilkeho nepotrebujú! V takomto stave duševnej zadubenosti, doprevádzanej pýchou, na nich potom z každej strany útočia názory, ktoré ich presviedčajú o normálnosti a neškodnosti experimentovania v oblasti sexuálneho života. Sex je všade v spoločnosti: sex je všednosť, triviálny ako dýchanie. Do tohto všetkého sa potom zapája najpodstatnejšie: niektoré ženy sú tak „duševne zlomené“, že je pre nich – za týchto okolnosti – „fyzické obetovanie vlastnej dôstojnosti“ prijateľným spôsobom, akým dosahujú uspokojenie svojich psychických – alebo iných životných – potrieb. Niektoré svoj poklesok a prehrešenie dokážu dlhé roky racionalizovať a presviedčat sa o tom, že konali „z lásky“: „Len najhlbšie zúfalstvo mohlo vytvoriť takú silnú a nástojčivú ilúziu… (Yalom, s. 84)“ A potom nie je nijakým prekvapením, že ženy a muži, ktorí nevedia, čo je láska a jediné, čo ich spája je pobehovanie z miesta na miesto, žranica a užívanie toho druhého ako masturbačnej pomôcky, no po nejakom čase – v okaminu zániku potreby dodávok pôvodne požadovaných prínosov – dochádzajú k záveru, že i táto skúška za veľa nestála a bol by fajn… pobrať sa ďalej. Isteže, sú aj takí – obojstranne obmedzení a prízemní, ktorým uvedené vo vzťahu dostačuje… inokedy sa podvedomé štruktúry nedokážu neozývať a u ženy postupne dochádza k rozvinutiu nejakej tej formy psycho-somatickej reakcie. Život píše rôzne príbehy a toto nie je miesto na ich detailný rozbor.A tak sa dnešné zamyslenie, ktoré začínalo rozborom reakcii psychicky zdravej ženy na skázonosné okolnosti, akým bola vystavená, končí pri ženách s rôznym štádiom narušenosti ich psyché, snažiacich sa všemožne pretvárať realitu do podoby, v akej ju dokážu zvládať, len aby napokon zlyhali
– kompletne. Nie sú inak schopné poradiť si so svojimi emóciami, pociťujú veľkú úzkosť a vnútorné napätie… Možnože zaslúžene! Ja keď počujem, ako niekto hovorí, že tá alebo oná emócia je zlá… Problémom NIE SÚ emócie. Je potrebné pýtať sa po primeranosti pociťovaných emócii voči danej situacii. Kanadský psychológ Jordan B. Peterson povedal, parafrazujem: láska je najväčšia forma diskriminácie, pretože vtedy hovoríš: „TY! Práve ty, jedine ty a nikto iný!“ Ja s ním úplne súhlasím. Pravá láska je záležitosťou – VÝLUČNOSTI. Odmietam všetky tie pokusy o „demokratizáciu“ alebo „socializáciu“ lásky. Snahy degradovať ju na úroveň mestskej hromadnej dopravy, kde sa už všetci zviezli, a tak nikto nikomu nič nezávidí. Postoj ženy k vlastnej sexualite rovnako vypovedá mnohé o jej štruktúre osobnosti. Žena, ktorá sa rozhodne „skúšať a experimentovať“, zamietne ideál „pravej lásky“ a začne vlastnú sexualitu zneužívať ako prostriedok, dobrovoľne sa pritom zbavuje vlastnej dôstojnosti – v zmysle poskytovania potešení inému mužovi, akceptuje vlastné postavenie v pozícii objektu umožňujúceho ukojenie sa, takýmto svojim správaním dáva jasne najavo vlastnú mravnú obmedzenosť. Neschopnosť kontrolovať svoje sexuálne impulzy, kombinovaná s ochotou prípadnej vraždi inej ľudskej bytosti? Pričom tá je v tej chvíli priamo súčasťou jej tela a nesie jej genetickú informáciu? To tiež neprehovára o cnostnom charaktere dotyčnej, ale skôr dokladá nejakú formu deformity jej psyché.Sú isté ženy, vyrástajúce v prostredí plytkosti a prízemnosti, ktorým tieto spojitosti nikdy nikto takto nevysvetlil. Nepovedal im, že môžu svojim životom stelesniť krásu. I keď je to veľmi náročné a v mnohom zázrakom. Azda najmä týmto boli tieto riadky určené. Tak teraz už vedia. A vedia aj muži. Muž, ktorý si váži cnosť svojej partnerky, než sa mu stane ženou a manželkou, tým zároveň prejavuje úctu voči jej dôstojnosti. Ups, azda som práve niekomu nezrušil hodiny „telocviku“. Možnože aj áno…
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] COOKE, Nicholas Francis. Satan in Society. Chicago – Illinois (USA) : C. F. Vent Company, 1890. 426 strán.
- [2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [3] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie. Praha : dybbuk, 2002. 168 strán.
- [4] YALOM, Irvin D. Láska a jej kat (Skutočné príbehy uznávaného psychiatra). 1. vydanie. Bratislava : NOXI, 2014. 360 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-z-rozumu-mozne-dosledky-volby-takejto-formy-prostitucie-cooke-1890/
▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889)")
Základný popis
Tento článok skúma základné inštinkty sebazáchovy a reprodukcie, ktoré formujú naše vlastné konania, ako aj samotnú spoločnosť. Duffeyová argumentuje, že tieto inštinkty sú tak silné ako smrť samotná a tvoria pilier všetkých ľudských snáh. Článok sa dotýka komplexných tém morálky, etiky, svedomia a vzťahu medzi mužom a ženou v kontexte pretrvávajúceho boja proti smrti.
« Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Dva prevládajúce inštinkty človeka sú inštinkt sebazáchovy a inštinkt pretrvania svojho druhu. Keďže v týchto dvoch inštinktoch bojuje proti smrti seba samého a svojho rodu, je nielen prirodzené a správne, ale aj nevyhnutné, aby boli tak silné ako smrť. Tieto inštinkty tvoria základ celej spoločnosti. Všetka práca a úsilie sveta sa dá priamo vysledovať späť k jednému alebo druhému z týchto dvoch inštinktov. Hladujúci človek bude kradnúť a niekedy dokonca vraždiť, aby získal potravu. Neusmernená sexuálna vášeň taktiež spácha tie najväčšie zneuctenia, len aby ukojila sama seba. (s. 100)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.▐ Zverejnené: 12/01/2026
└ Aktualizované: 12/01/2026 (17:23)
![]( "Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916)")
Základný popis
Hlboká úvaha o prirodzenosti, morálke a sexe v pozícii fyzického vyjadrenia vzájomného duchovného prepojenia muža a ženy.
« Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Poďme si ujasniť jednoznačné a definitívne pochopenie tohto bodu. Sexuálny inštinkt je jednoducho rasový inštinkt, inštinkt rasového sebazachovania. Na samotnom sexe nie je nič nečisté, nečistým je jeho zneužívanie. Nemravnosť je jednoducho otázkou správania a nemôže byť atribútom žiadnej časti tela. Telo bolo správne nazvané „chrámom Boha“. Nečistota, ak existuje, spočíva v premýšľajúcej mysli, a nie v tele alebo v akejkoľvek jeho časti. Sexuálna vášeň sa často označuje ako naša zvieracia alebo nižšia prirodzenosť. Táto koncepcia je prirodzeným dôsledkom zvráteného pohľadu, ktorý bol podporovaný prudérnosťou. Mysle civilizovaných mužov a žien boli nasýtené touto formou duševného jedu, ale stačí len trochu zdravého rozumu, aby sme videli nielen absurdnosť, ale dokonca aj rúhavý charakter takéhoto nazerania. Sexuálny inštinkt je zdrojom všetkého, čo je sladké, krásne a zušľachťujúce v láske muža a ženy. Je to božská sila, ktorá ich spája a drží pohromade. Hanbiť sa treba len za zneužívanie tejto funkcie – [čo] je otázkou zlého užívania. A to sa stáva iba vtedy, keď je nesprávny mentálny postoj a sexualita ostáva bez zábran, že sa z nej stáva zmyselnosť. (Macfadden, s. 3-4) »
A ja by som doplnil: problémom nie je len situácia, keď sa zo sexuality stáva zmyselnosť a slúži na tupé navodenie príjemných pocitov. Sexualita sa dnes zneužíva v pozícii nástroja aj na dosahovanie mnohých iných cieľov, pričom nenapĺňa svoj hlavný účel: fyzické vyjadrenie pravej lásky. Veľmi častým prípadom býva zneužívanie sexuality zo strany neistej mladej ženy, ktorá si ňou „vykupuje“ priazeň, náklonnosť, falošné zdanie blízkosti inej ľudskej bytosti a naplnenie pocitu akceptovania, v podstate (najmä pri úvodných „nahováračkách“) nekritické potvrdenie okolím, aspoň niekým… Ono v podstate… pre drvivú väčšinu dnešných vzťahov platí konštatovanie z tvorby pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc.:
« …kupuje ženu, aby mal vlastnú, raz navždy kúpenú partnerku na ukájanie svojich potrieb. Dobre zaplatil, aj žena sa dobre predala, na oboch stranách bez (…) vzťahu. » Bez reálneho patnerského vzťahu– plnohodnotného . Ľudská sexualita sa inštrumentalizuje a stáva súčasťou rôzných foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii:„…neuróza alebo psychóza je porovnateľná s umeleckým dielom, ibaže bola vytvorená ako reakcia na fiktívny cieľ, ktorý zhromažďuje a spája do skupiny tie psychické prvky, ktoré môže využiť, pričom zbiera len tie, ktoré sľubujú výsledky v úsilí o dosiahnutie [pocitu] istoty [najmä stav vnímaného psychického bezpečia jedinca, pozn.] Pokus o dosiahnutie maximalizácie svojho ega zlyháva, pretože je nasmerovaný nesprávnym smerom. Neuróza alebo psychóza je preto konštruktívnym výtvorom, kompenzačným produktom, ktorý však zlyháva kvôli nesprávnemu nasmerovaniu, (Adler, s. xx-xxi)“ prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii. Plošne sa zneužíva na „dosahovanie niečoho“, dávno prestala slúžiť, nebýva fyzickým vyjadrením pravej lásky, ale to už sa opakujem…PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ADLER, Alfred. The Neurotic Constitution – Outlines of a Comparative Individualistic Psychology and Psychotherapy. New York (USA) : Moffat, Yard and Company, 1917. 456 strán.
- [2] CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.
- [3] MACFADDEN, Bernarr. Manhood and Marriage. New York City (USA) : Physical Culture Publishing Co., 1916. 372 strán.
▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Výchova k promiskuite: Doktrína „voľnej lásky“ a „bezpečného sexu“ (Duffey, 1889)")
Základný popis
Ponorte sa do fascinujúcej analýzy doktríny „voľnej lásky“ z roku 1889, ako ju skúma Eliza Bisbee Duffeyová. Táto jej provokatívna úvaha odhaľuje, ako bola sexuálna láska postupne povýšená nad tradičné hodnoty ako povinnosť, ľudská dôstojnosť, česť a rodina. Čo znamená „voľná láska“ pre dnešnú dobu? Preskúmajte historické korene moderného pohľadu na promiskuitu, sexualitu a úpadok morálnych istôt.
« Výchova k promiskuite: Doktrína „voľnej lásky“ a „bezpečného sexu“ (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Ale čo vlastne znamená táto doktrína „voľnej lásky“, ktorej šírenie sledujeme s takým znepokojením? Dôkladná analýza učení a príkladov jej zástancov mi umožnila vypracovať nasledujúce vyhlásenie bez akýchkoľvek obratov v jazyku alebo skresľovania myšlienok. Myslím, že ho títo samotní uznajú a potvrdia v každom detaile. Po prvé, ich základným princípom je, že „sexuálna láska je pre našu bytosť taká esenciálna, že by mala byť zaradená medzi životné potreby“. Presne tieto slová citujem od jedného z apoštolov tohto „prírodzeného náboženstva“, ktorý ich napísal dávno predtým, ako sa o „socialistických reformátoroch“ dozvedel celý svet. Tón ich učení ide ešte ďalej a vyzdvihuje „sexuálnu lásku“ nad všetky ostatné city. Povinnosť, česť, zodpovednosť, domov a rodina, to všetko musí ustúpiť pred jej požiadavkami. (Duffey, s. 87-88) »
A ja by som rád doplnil: žiaden bezpečný sex bez pravej lásky NEEXISTUJE! Je tragédiou, že aj po našich školách chodia primitívne individuá, ktoré mladým ľuďom prezentujú „sexuálny styk“ ako nejakú formu „športovej aktivity“, „telocvik vo dvoch“. Neraz dokonca pomedzi mládež chodí o niečo staršia mládež, vysokoškolskí študenti združení v kadejakých spolkoch „snaživých chumajov“, u ktorých absentuje
– dúfajme, že len dočasne – mravná rovina ich osobnostnej štruktúry. Zacitujem zo svojho staršieho článku: « Ďalšou okolnosťou, ktorá vedie k obdobnému správaniu žien je potom „komercializácia lásky“, kedy sa z lásky (ako aj zo samotnej ženy) stáva spotrebný artikel. Do popredia sa tlačí zábava, promiskuita, okamžité uspokojenie sexuálnych impulzov. Deti sú vychovávané k praktikovaniu „bezpečného sexu“ – ku kurveniu, pričom ani len netušia, čo láska v skutočnosti je. Pred niečim takýmto varoval už rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, keď sa dožadoval, aby ľudská sexualita: „…nebola izolovaná a dezintegrovaná tým, že sa vytrháva z lásky, a práve preto je dehumanizovaná. (Frankl, 2006)“ » Dnes už by som asi napísal, že ono dochádza k poníženiu ľudskej dôstojnosti oboch partnerov. A mimochodom, Eliza Bisbee Duffey je jednou z prvých žien bojujúcich za emancipáciu žien, len tak medzi nami. Ups.PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.
- [2] FRANKL, Viktor E. Lékařská péče o duši (Základy logoterapie a existenciální analyzy). Brno (Česká republika) : Cesta, 2006. 240 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/vychova-k-promiskuite-doktrina-volnej-lasky-a-bezpecneho-sexu-duffey-1889/
