« Profesor Mahaffy uvádza Danaé [Danaë, pozn.] od Simónidesa z Keu ako obraz materskej lásky veľmi vysokého rádu, ďalej spomína ľúbostný príbeh v epigrame od Stésichora z Himery, v ktorom dievča zomiera pre lásku, ale aj niektoré fragmenty z tvorby Sapfó, aby ukázal, že láska medzi Grékmi tejto doby mohla byť nielen čistá, ale aj romantická. Príklady Sapfó, Korinny z Tanagry a Érinny a to, čo vieme o ich životoch, poukazujú na voľnejšie a rovnoprávnejšie vzťahy žien s mužmi, ako ich poznáme z neskorších období, ale zmienky o ženách v lyrických básňach sú ojedinelé a väčšinou chvália ich konvenčnú vylúčenosť, zvyčajné „udržiavanie domácností“… [I tak ale platí:] rovnoprávne a šťastné manželstvá museli existovať vo všetkých spoločenských vrstvách a nepotrebujeme autoritu gréckych básnikov, aby nás uistili, že „nie je nič sladšie alebo lepšie, ako keď žena miluje svojho manžela až po [spoločnú] starobu a manžel svoju ženu, pričom medzi nimi niet žiadnych sporov“, ale na druhej strane ten muž, ktorý si vzal bohatú ženu sa mohol ocitnúť v pozícii sluhu jej bohatstva. „Rozvoj civilizácie medzi iónskymi Grékmi musel byť ovplyvnený susedstvom orientálnych národov; a predstava politického života spojená so životom πόλις [polis, pozn.] inklinovala k relatívnej izolácii matiek občanov; keďže deti narodené otrokyniam alebo konkubínam sa nerodili ako občania. (s. 518) »