CITÁT Značka
Stránka 7 z celkom 11 stránok.
Dokopy: 286 článkov.
▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Kurvenie? Každý ľúbostný vzťah, ktorý nevznikol na poklade pravej lásky… (August Strindberg)")
Základný popis
Ostrá myšlienka Augusta Strindberga o láske a manželstve. Čo ak vzťah nie je postavený na pravej láske? Hlboká úvaha o morálke, pravej intimite a hodnote ľudskej duše v partnerskom zväzku.“
« Kurvenie? Každý ľúbostný vzťah, ktorý nevznikol na poklade pravej lásky… (August Strindberg) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo
ZDROJ: STRINDBERG, August. Príbehy zo života manželského. 2. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Tatran, 1980. 336 strán.▐ Zverejnené: 10/01/2026
![]( "Skutočne milujúci muž obetuje roky, aby získal srdce a ruku tej pravej – „jedinej možnej“ (Duffey, 1889)")
Základný popis
Ponorte sa do fascinujúceho vyobrazenia vzťahov medzi mužmi a ženami z pohľadu konca 19. storočia. Článok skúma tradičné predstavy o čistote, cnosti a ženskosti v spoločnosti, pričom vychádza z citátu Elize Bisbee Duffeyovej.
« Skutočne milujúci muž obetuje roky, aby získal srdce a ruku tej pravej – „jedinej možnej“ (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Sexuálna výchova – Rodičovstvo
„Zatiaľ čo muži hľadajú u žien čistotu a cnosť, často ostávajú sklamaní;niekedy totiž tá najkrajšia klesne tak hlboko, ako tá najnižšia. Nič nie je pre čistého muža také príťažlivé ako ženská cnosť a nič mu nie je také odporné ako jej nemravnosť. Muž sa bude usilovať roky o získanie srdca zdržanlivej ženy, ale s odporom sa odvráti od ženy, ktorá je príliš ‚popredu‘. Drahé dievčatá, ak chcete získať srdce čistého muža, nikdy nebuďte ‚popredu‘. (Duffey, s. 18)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.▐ Zverejnené: 10/01/2026
![]( "Nežijeme len pre seba a svoju generáciu (Duffey, 1889)")
Základný popis
Článok prináša silný citát od Elizy Bisbee Duffey, ktorý rezonuje aj v dnešnej dobe. Autorka kriticky hodnotí krátkozrakosť a sebecké postoje spoločnosti, ktorá sa sústreďuje len na vlastnú generáciu namiesto budovania trvalých hodnôt pre budúcnosť. Text nabáda k odvahe pri reformovaní alebo úplnom zbúraní zastaraných inštitúcií, ak sú nápravné opatrenia nemožné. Hlboká úvaha o zodpovednosti jednotlivca voči celej ľudskej histórii a potrebe etického konania pre prosperitu rodiny a napokon aj národa.
« Nežijeme len pre seba a svoju generáciu (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Mravný ideál – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
« Zdá sa, že naša doba smeruje k rozpadu. Naše spoločenské štruktúry už nie sú také stabilné ako kedysi. Nie že by sme skutočne očakávali, že sa zachvejú a rozpadnú, ale zdá sa, že ich treba brániť
– ba dokonca ospravedlňovať. Prejavujeme sklon ich akoby podopierať, aby vydržali aspoň počas nášho života. „Po nás potopa.“ Pýtam sa, či máme právo zaujať tento odkladný postoj. Nežijeme len pre seba a našu generáciu. Každý z nás žije pre všetky časy a generácia, ku ktorej patríme, je súčasťou mohutnej štruktúry ľudstva. Majme odvahu pozrieť sa veciam priamo do tváre. Vyhýbavá politika je vždy krátkozraká a tá drahá. Ak si uvedomujeme nedostatky v našich spoločenských inštitúciách, bude múdre, ak sa pokúsime tieto nedostatky napraviť. Nebude nám slúžiť ako ospravedlnenie, že v tejto generácii nie je viac nedostatkov ako v tej minulej. Zodpovednosť na nás vrhá [už len] skutočnosť, že sa sami obviňujeme. Možno to naši predchodcovia takto nevnímali, a tým pociťovaniu viny unikli. Ak nedostatky nie sú napraviteľné, odvážne zbúrajme celú štruktúru a postavme novú. To je cesta, ktorú nám diktuje múdrosť, a ktorú by váhalo prijať len krátkozraké bláznovstvo. (Duffey, s. 14-15) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nezijeme-len-pre-seba-a-svoju-generaciu-duffey-1889/
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550]")
Základný popis
Objavte hlboký význam biblickej pasáže 1 Kor 7:16-17, ktorá skúma morálne a etické implikácie vzťahov medzi mužom a ženou, rodiny a manželstva v súlade s vyššími princípmi.
« Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„Lebo veď čo ty vieš, žena,
či nezachrániš muža?
Alebo čo ty vieš, muž,
či nezachrániš ženu?
Každý tak, ako mu Pán udelil,
každý tak, ako bol povolaný.“PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)
VEĽMI ORIENTAČNÝ PREPIS PÔVODNĚHO TEXTU:
„Oc huad vedst du Quinde/om du Kant göre Wanden salig? Eller du Mand/huad vedst du/om du Kand göre Quinden salig? Dog som Gud haffuer vddelt til huer.“
/ (Biblia, 1550)ZDROJE:- [1] Biblia – Das er den gantfte Hellige Scrifft/sofer paa Danfte [King Christian III’s Bible‘]. Rostock (Nemecko) : Ludowich Dietz, 1550. cca. 1100 strán.
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (16-17). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [3] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688]")
Základný popis
Objavte biblický pohľad na manželstvo a rodinu v kontexte prvej epištoly svätého Pavla Koriňťanom. Tento citát predstavuje význam posvätného manželského zväzku, hodnotu lásky, morálky a etiky v modernom svete plnom relativizmu. Prečítajte si pôvodný text z The Holy Bible (1688) a jeho preklad do slovenčiny.
« Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„A ostatným hovorím ja, nie Pán:
ak má niektorý brat neveriacu ženu,
a tá – s potešením – žije s ním,
nech ju neopúšťa.
A zase žena, ktorá má neveriaceho muža,
a ten – s potešením – žije s ňou,
nech ho neopúšťa.
Lebo neveriaci muž je posvätený manželkou,
a neveriaca žena je posvätená manželom.
Ináč by boli vaše deti nečisté,
ale teraz sú sväté.
Ale ak sa neveriaci rozhodne odísť,
nech si ide.
Brat alebo sestra nie sú v takých prípadoch pod otroctvom,
ale Boh nás ku pokoju povolal.“PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)
PÔVODNÝ TEXT:
„And the woman which hath an husband that believeth not,
and if he be pleased to dwell with her,
let her not leave him.
For the unbelieving husband is sanctified by the wife,
and the unbelieving wife is sanctified by the husband:
else were your children unclean;
but now are they holy.
But if the unbelieving depart, let him depart.
A brother or a sister is not under bondage in such cases:
but God hath called us to peace.“
/ (The Holy Bible, 1688)ZDROJE:- [1] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (12-15). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569]")
Základný popis
O hodnote pravdy, dobra a krásy v dobe relativizmu a úpadku morálky. Citát o slobode, zodpovednosti a morálnych hraniciach. Článok prináša úryvok zo Svätého písma, ktorý nesie hlboké posolstvo v kontexte moderného sveta, psychológie a ľudských vzťahov.
« Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť
„Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
/ (Roháček, 2007)PÔVODNÝ TEXT:
„Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
/ (La Biblia, 1569)ZDROJE:- [1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
▐ Zverejnené: 07/01/2026
![]( "Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj)")
Základný popis
Hlboká analýza zlyhania adaptácie jedinca a jeho výberu rôznych foriem uniku (kadejaké kompenzačné mechanizmy) pred realitou. Tolstoj vo svojom výroku skúma mechanizmy potlačenia svedomia, ktoré vedú k sebadeštrukčnému správaniu. Ako ľudia radšej utajujú pravdu… namiesto toho, aby sa postavili čelom k realite.
« Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Lev Nikolajevič Tolstoj – Psychológia – Etika – Inšpirácia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť
„…sa celý život venujú výrobe týchto otupujúcich predmetov. Navyše, používanie týchto vecí je zjavne škodlivé, spôsobuje strašné zlo, poznané a priznané všetkými, zapríčiňuje zničenie väčšieho počtu ľudských bytostí, ako zahynulo vo všetkých vojnách a v dôsledku nákazlivých chorôb – dohromady. A ľudia o tomto vedia; takže to nemôže byť tak, že sa voľačo také robí na udržanie pozdvihnutého ducha človeka, pre akúsi veselosť, nebodaj jednoducho preto, lebo to robia všetci. Musí v tom byť niečo iné. Po celý čas a všade stretávame mužov, ktorí milujú svoje deti, pripravených podstúpiť akékoľvek obete pre ich blaho, no napriek tomu míňajú peniaze na vodku, víno, pivo alebo utrácajú za ópium či hašiš, prípadne aj za tabak, dosť na to, aby nakŕmili svoje trpiace a hladujúcich deti, alebo – aspoň – ich ochránili pred biedou. Je zrejmé, že ak sa človek ocitne v situácii, keď si nevyhnutne musí vybrať medzi tým, či vystaví svoju milovanú rodinu utrpeniu a strádaniu, alebo sa zdrží otupujúcich látok, a on si napriek tomu vyberie prvú možnosť, je k tomu podnecovaný niečím vážnejším, než že to robia všetci a je to príjemné. Je zrejmé, že to nerobí preto, aby si zlepšil náladu alebo pre zábavu, ale existuje nejaký podstatnejší dôvod. Tento dôvod, pokiaľ ho chápem na podklade čítania o tejto téme a pozorovaniach iných ľudí, a najmä seba samého, keď som zvykol piť víno a fajčil tabak, tento dôvod je podľa mojich pozorovaní nasledovný: počas obdobia vedomého života môže človek často v sebe rozpoznať dve oddelené bytosti: jednu slepú, fyzickú, a druhú obdarenú videním, duchovnú. Táto slepá zvieracia bytosť: žerie, pije, odpočíva, spí, rozmnožuje sa a pohybuje sa ako natiahnutý stroj; vidiaca duchovná bytosť, prepojená s tou zvieracou, sama nič nerobí, ale iba vyhodnocuje činnosť žijúcej bytosti tým, že s ňou súhlasí, pokiaľ jej aktivity schvaľuje, a tým, že sa nad ňou pohoršuje, ak neschvaľuje. Táto vidiaca bytosť môže byť prirovnaná k ihlici kompasu, ktorá ukazuje jedným koncom na sever, tým druhým potom opačným smerom, na juh… (…) Presne takýmto istým spôsobom vidiaca duchovná bytosť, ktorej prejavenie sa v bežnom jazyku nazývame svedomím, vždy ukazuje jedným pólom k správnemu a druhým – opakom – smerom k zlu, a my si ju nevšimneme, kým sa neodchýlime od smeru, ktorý nám bol daný… Keďže na to, aby sa prejavilo vedomie duchovnej bytosti, je potrebné vykonať nejaký čin, ktorý je v rozpore so smerom svedomia, vykázať odchýlku živočíšnej činnosti od smeru indikovaného svedomím. A tak ako námorník nemohol pokračovať v práci s veslami, strojmi alebo plachtami, dokiaľ vedel, že ide nesprávnym smerom, kým nezmenil kurz svojho smerovania ukazovaný ručičkou kompasu, alebo si túto odchýlku pred sebou samým nezakryl; presne tak každý človek, ktorý si uvedomuje túto dualitu… a vplyvu jej animálnosti, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, kým ju buď nezosúladí so svojím svedomím, alebo pred sebou neskryje varovania svedomia o neprávosti svojho živočíšneho života. Môžeme povedať, že celý život človeka pozostáva iba z týchto dvoch činností: (1) uvedenia svojich konaní do súladu so svedomím; a (2) utajovania signálov svedomia pred sebou samým, aby dotyčný mohol pokračovať v určitom smere života. Niektorí robia to prvé, iní si vyberajú to druhé. Na dosiahnutie prvého existuje iba jeden prostriedok – morálne osvietenie, zväčšenie svetla v sebe a venovanie pozornosti tomu, čo je týmto svetlom osvetlované; na dosiahnutie druhého – skryť pred sebou samým napomenutia svedomia – existujú dva spôsoby: jeden vonkajší, jeden vnútorný. Vonkajší spôsob spočíva v činnostiach, ktoré odvádzajú pozornosť od napomenutí svedomia; vnútorný spôsob spočíva v zatemnení samotného svedomia. (s. 124-126)“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič (aka Lyof N. Tolstoï). Essays, Letters, Miscellanies – Volume I. / The Novels and Other Works of Lyof N. Tolstoï. New York (USA) : Charles Scribnerʹs, 1911. 316 strán.▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896)")
Základný popis
Prepojenie generácií. Miesto, kde sa tradície odovzdávajú z ruky do ruky, a budúcnosť sa predpovedá z jednoduchého rituálu. V tejto scéne sa prelína kresťanstvo s pohanskými koreňmi, viera s poverou, modernita s tradíciou. Je to obraz o tom, ako ľudia hľadajú zmysel vo svete plnom neistoty, a ako sa snažia zmierniť túto svoju neistotu prostredníctvom rituálov a symbolov.
« Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896) »
ZNAČKY: Vianoce – Zjavenie Pána ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Folklór – Humor – Pohanstvo – Kresťanstvo – Ortodoxia – Slovania – Rusko
„Sviatok Zjavenia Pána v Rusku: Deň Zjavenia Pána je medzi ruskými vidiečanmi dňom veľkej radosti. Zbožne varia kuťu, druh kaše z pšenice, kukurice a maku; mladý muž hodí hrsť kute k stropu, zatiaľ čo stará mama, ktorá trávi svoj život ležiac na vrchu veľkej pece, hľadá znamenia budúcnosti v stopách, ktoré na strope táto hrsť kute urobila.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 18 janvier, 1896, No. 360. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vestenie-z-kute-tradicny-zvyk-na-sviatok-zjavenia-pana-6-januar-v-rusku-1896/
▐ Zverejnené: 05/01/2026
![]( "Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare)")
Základný popis
Ilustrácia citátu z diela Kráľ Henrich V od Williama Shakespeara, zachyteného v roku 1904. Kresba evokuje témy lásky, vernosti a prechodnosti času prostredníctvom klasickej literatúry.
« Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Citát – inšpirácia – Klasická literatúra – Cnosť – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Rodina – Pokora – Služba
[Kráľ Henry V.:] „…rečník je iba tárajom, rým len baladou. Dobrá noha sa poláme, rovný chrbát ohne, čierna brada obelie, kučeravé vlasy vypadajú, pekná tvár povädne, hlboký pohľad sa vyprázdni, ale dobré srdce, Kate, je Slnkom a Mesiacom, alebo skôr tým Slnkom, a nie Mesiac, lebo svieti jasne a nikdy sa nemení, lež verne sa drží svojej púte po nebesiach. Ak chceš takého mať, vezmi si mňa; a vezmi si ma, vezmi vojaka; vezmi si vojaka, vezmi si kráľa. Čo teda povieš… o tejto mojej láske? Hovor, drahá, ak úprimne, prosím ťa. (s. 117)“
ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SHAKESPEARE, William. King Henry V (with Introduction by George Brandes). Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1904. 127 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-ktora-je-cista-uprimna-a-nikdy-nezradi-shakespeare/
▐ Zverejnené: 04/01/2026
![]( "Spomienky Hamleta: Držiac v rukách lebku svojho priateľa (1902)")
Základný popis
Ozveny z dávno zabudnutých divadelných sál a prachom posypaných knižníc. Pohľad na princa, ktorý drží lebku svojho priateľa, nie je len tragédia; je to odraz vlastnej mortality, tichá výzva k zamysleniu nad tým, čo zostane po nás, keď sa aj my staneme len… V tomto tichom pohľade Hamleta sa odrážame aj my – stratení v labyrinte, hľadajúci zmysel v prázdnote a snažiaci sa zachytiť posledné úlomky zabudnutých príbehov… pretože nakoniec všetká pozemská púť končí… lebkou.
« Spomienky Hamleta: Držiac v rukách lebku svojho priateľa (1902) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Klasická literatúra – Ľudský život – Priateľstvo – Smrť – Carpe diem
„Ukáž mi ju. [Berie lebku do svojich rúk.] Ach, chudák Yorick! Poznal som ho, Horatio: bol to človek nekonečnej vtipnosti, s vynikajúcou fantáziou… a teraz, aký odpor mi v mysli vzbudzuje! Dvíha sa mi žalúdok. Tu viseli tie pery, ktoré som bozkával, ani neviem koľkokrát. Kde sú teraz tvoje posmešky? Tvoje skákanie? Tvoje piesne? Tvoje výbuchy veselosti, ktoré zvykli rozosmiať celý stôl? Niet ani jedného… Úplne sklesnutý? (William Shakespeare – Hamlet, Act V., Scene 1, 1902 / s. 132-133)“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SHAKESPEARE, William. The Picture Shakespeare – Hamlet. Londýn, Glasgow, Dublin (UK) : Blackie and Son Limited, 1902. 210 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spomienky-hamleta-drziac-v-rukach-lebku-svojho-priatela-1902/
▐ Zverejnené: 03/01/2026
└ Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)
![]( "Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895)")
Základný popis
Luna – stelesnenie podstaty ženskosti. Žena? Tvorca večného.
« Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Komentár – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Panna Mária – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina– Rodičovstvo – Materstvo – Národ – Rodoľubstvo – Kresťanstvo
« [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich:
« Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky
– všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
- [3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/
▐ Zverejnené: 03/01/2026
![]( "Krematórium v 19. storočí: Siemensová pec na spaľovanie tiel, odporúčaná prof. Reclamom (Reiche, 1874)")
Základný popis
Historická ilustrácia z roku 1874 zobrazujúca krematórium s modernou pec na spaľovanie tiel. Zobrazuje poslednú rozlúčku s pozostalými v prítomnosti duchovného a operátora tejto pece. Je to pohľad do hlbín ľudskej úvahy o koncoch, odchodoch.
« Krematórium v 19. storočí: Siemensová pec na spaľovanie tiel, odporúčaná prof. Reclamom (Reiche, 1874) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Ľudský život – Smrť – Carpe diem
„Spomenula si pritom na Dinah? Na jej varovné slová, ktoré ju nahnevali
– na Dinahinu láskavú prosbu, aby na ňu myslela ako na priateľku v núdzi? Nie, zanechaný dojem bol príliš slabý, aby sa jej teraz prinavrátil. Akákoľvek náklonnosť alebo útecha, ktorú jej Dinah mohla poskytnúť, by bola pre Hetty dnes ráno rovnako bezvýznamná ako všetko ostatné, okrem jej urazenosti. Myslela len na to, že tu nemôže zostať a pokračovať vo svojom starom živote – radšej by znášala niečo úplne nové, než sa vrátiť do tohto starého každodenného kolobehu. Chcela by ujsť ešte toho rána a nikdy viac nevidieť žiadnu zo starých tvárí. Ale Hetty nebola typom človeka, ktorý čelí ťažkostiam – ktorý sa odváži opustiť známe prostredie a slepo sa vrhne do neistej situácie. Mala pohodlnú a márnivú povahu, nie vášnivú, a ak mala niekedy podniknúť nejaké drastické kroky, muselo ju k tomu dohnať zúfalstvo a hrôza. V úzkom kruhu svojej predstavivosti nemala veľa priestoru na rozlet svojich myšlienok a čoskoro sa rozhodla pre jedinú vec, ktorú urobí, aby unikla zo svojho starého života… (George Elliot, 1859, s. 61)“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 19, 1874. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1874. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).
- [2] ELLIOT, George. Adam Bede (In Two Volumes – Vol. 2). / Collection of British Authors – Tauchnitz Edition, Vol. 483. Leipzig (Nemecko) : Berhard Tauchnitz, 1859. 334 strán.
▐ Zverejnené: 02/01/2026
![]( "Posledný deň odsúdeného na smrť v Uhorsku (Mihály Munkácsy, 1878)")
Základný popis
Ilustrácia z konca 19. storočia zobrazujúca drámu posledných chvíľ muža odsúdeného na smrť v Uhorsku. Výnimočné dielo zachytávajúce ľudskú bolesť, rodinné putá a temnotu nevyhnutného osudu. Mihály Munkácsy, autor diela, tu vykresľuje scénu s krutou autenticitou. Nie však prostredníctvom pátosu, ale skôr cez tiché detaily: zvráskavené tváre rodiny, dieťa s prázdnym pohľadom…
« Posledný deň odsúdeného na smrť v Uhorsku (Mihály Munkácsy, 1878) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Manželstvo – Rodina – Priateľstvo – Detstvo – Ľudský život – Smrť – Smútok – Sklamanie – Carpe diem
„Ó! Stál som tam, veľmi dobre si na to pamätám, vnímal svoju vlastnú slabosť a premýšľal, že cesta hriešnika je ťažká; vedel som, že odplatou za hriech je smrť; v hĺbke svojho srdca som cítil všetku tú horkosť, ktorá pramení z vedomia premárnených síl a stratených príležitostí; uvedomoval si, že som sa naháňal iba za ničotnosťami a nič nezískal. Tak som tam stál. (John B. Gough, 1890, s. 42)“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] GOUGH, John B. A Mother’s Influence. / J. P. Newman (ed.) – Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis, New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
- [2] Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 518: 2. december 1878 (Zväzok 20 [XX.] – No. 24). 10. ročník [X.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1878.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posledny-den-odsudeneho-na-smrt-v-uhorsku-mihaly-munkacsy-1878/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "Silvestrovská noc: Starý rok odchádza, Nový rok prichádza (1904)")
Základný popis
Štýlová kresba s textom básne evokuje atmosféru konca starého roka a príchodu nového, plnú nostalgie a zabudnutých spomienok. Ožívajú tu posledné útržky. Nie je to oslava hlučná, ktorej vzduchom sa nesú oslavné výkriky. Je to šepot, ktorý sa nesie cez zamrznuté záhrady, v ktorých už dávno nevíria farby života.
« Silvestrovská noc: Starý rok odchádza, Nový rok prichádza (1904) »
ZNAČKY: Vianoce – Silvester – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Smrť – Carpe diem
„Deň sa zdráhavo rozlúčil a noc závojom zakryla stromy a kríky. Mesiac
– spoza strapatých oblakov – sa skĺzol svojimi striebornými lúčmi, osvetliť hory a doliny, a detský spev hviezdnych chórov zanôtil očarujúcu pieseň ustatej zemi, aby táto opäť raz rozkvitla, krajšie než kedykoľvek predtým! V zasnežených lesoch, stromy sa znavene skláňajú, na záhradách veru nevidieť pestrých farieb hier života. Na bielom kopci posledný pastier svoj statok zatvára. Pokoj sa vznáša na mäkkých krídlach, ticho panuje nad krížmi a kameňmi. No kde ľudia bývajú, ktorých ťažké jarmo práce láme a ohýba, tam buráca hlasov na tisíce. Malé svetielka blikotajú v noci, úbohé malé ľudské plamienky! Tie zapaľuje ruka ich starostí! Tam, v tmavej komore, spomienka blúdi a bdie nad všetkým nevšímavým utrpením, ktoré starý rok priniesol… Padá aj na teba pri svetle lampy, osamelé srdce, nebodaj niečo ťaživé? Chodíš aj ty starými cestami, potichu načúvajúci, či sa znova neprebúdza to, čo už dávno odišlo? Osloboď sa, svoje srdce, od pút, ktorými ťa tvoje spomienky zväzujú, lebo – vzniká niečo nové! Nová práca, nové povinnosti… Postojte na tejto ceste so slávnostným pozdravom, lebo hlas zvonov k nám prehovára zreteľne: ‚Zbožnejšie než srdce plné pokánia je srdce, ktoré čestne bojuje!‘ Hľa, oltár bol vztýčený a posvätný plameň krúži, ničí svetské a ukazuje ti na Večné! Prines sem svojimi statočnými rukami, čo ťa robí slabým a úbohým… staňte sa celými, to od vás žiada táto– silvestrovská noc! (Anna Ritter, 1904)“ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 39, 1904. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1904.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/silvestrovska-noc-stary-rok-odchadza-novy-rok-prichadza-1904/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "Nezvyčajný silvestrovský rozhovor s mlčanlivým priateľom (1893)")
Základný popis
Fragment zabudnutej zimnej rozprávky, šepkaná spomienka na časy, kedy aj snehuliaci poznali dôverné tajomstvá okoloidúcich. Je to rozhovor medzi svetmi? Dialóg s vlastnou osamelosťou, prenesený na bezúhonného spoločníka zo snehu?
« Nezvyčajný silvestrovský rozhovor s mlčanlivým priateľom (1893) »
ZNAČKY: Vianoce – Silvester ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Príroda – Ľudský život – Priateľstvo – Humor
„Ach… milostivý pán! Dovoľte mi… si zakúriť! Vy mlčíte… to nie je dobré! A pritom sme dnes spoločne… v Zimnej Arkádii! Zdá sa mi… pripili sme si na bratstvo… Ach, pardon, pomýlil som si vás s niekým iným.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1250: 2. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 2). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nezvycajny-silvestrovsky-rozhovor-s-mlcanlivym-priatelom-1893/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "Dve hodiny v spoločnosti mŕtvych: V katakombách kostola sv. Štefana vo Viedni (1865)")
Základný popis
Pod chodníkmi a cestami mesta Viedeň sa rozprestiera svet, ktorý je živý iba v pamäti a prachu. Ilustrácia z roku 1865 nás uvádza do katakomb – miest, kde sa čas zastavil a hranica medzi životom a smrťou sa stáva tenučkou ako pavučina. Tam, kde sú kosti a lebky rozsypané po podlahe.
« Dve hodiny v spoločnosti mŕtvych: V katakombách kostola sv. Štefana vo Viedni (1865) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – História – Ľudský život – Smrť
„Povolenie na návštevu týchto katakomb je teraz veľmi ťažké získať a arcibiskup – ktorý jediný má tú právomoc takéto povolenie udeliť – ho udeľuje tak zriedka, že osemdesiat zo sto Viedenčanov nevie o existencii týchto hrôzostrašných komnát a neveriacky krútia hlavami, keď sa hovorí o tomto podsvetí pod ich nohami. Bolo potrebné zapojiť rozsiahle siete známostí a značný vplyv nášho priateľa, aby sme zabezpečili takýto vstup pre malú skupinu, načo sme sa v januári tohto roku o druhej hodine popoludní vydali preskúmať tieto obydlia ‚ľudí na samote‘. (Franz Wallner, 1865)“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 17, 1865. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1865. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "„Kade letíš, kukučienka?“ (4 Vrkoče / 4 Kosichki / 4 косички)")
Základný popis
Moment zrážky medzi pozemským a transcendentálnym. Vzduch je nasiaknutý otázkou: „Kade letíš, kukučienka?“ Táto otázka nie je len o voľajakom vtáčikovi, je to metafora pre túžbu po slobode, pre útek z ťažoby reality. Hľadanie pokoja, ktorý sa napokon vždy skrýva v samote a kontemplácii.
« „Kade letíš, kukučienka?“ (4 Vrkoče / 4 Kosichki / 4 косички) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Hudba – Citát – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Príroda – Krása – Folklór – Pokora – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
„Kade letíš, kukučienka?
Letím, letím týmto letom…
Kde mi nájde duša pokoj?
Nájdi, nájdi sama seba.
Pôjdi k stopám Spasiteľa.
Prelej pred Ním prameň svojich sĺz.
Popros Ho… k pomoci.“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: 4 Vrkoče [4 косички] – Kade letíš, kukučienka? [Куда летишь, кукушечка?] (Rusko) : 4 косички (Youtube), 2024. Dostupné na (31-12-2025 / 13:59): https://youtube.com/watch?v=jTqaOHVftKIZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kade-letis-kukucienka-4-vrkoce-4-kosichki-4-косички/
▐ Zverejnené: 30/12/2025
![]( "Zima v Estes Parku / USA (Isabella L. Bird, 1881)")
Základný popis
Estes Park z roku 1881. Kresba zachytáva majestátne pohoria obklopené hustými lesmi. Isabella L. Bird, odvážna cestovateľka, sa vydala do Estes Parku a zanechala nám tento obraz – nie len zachytený na papieri, ale aj vrytý do našich sŕdc ako symbol túžby po poznaní a sebapoznaní.
« Zima v Estes Parku / USA (Isabella L. Bird, 1881) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Príroda – Krása – Folklór – Pokora
„Nič z toho, čo som videla v Colorade, sa nedá porovnať s Estes Parkom; a teraz, keď je počasie nádherné a vrcholky hôr nad borovicovými lesmi sú čisto biele, niet ničoho krajšieho a vznešenejšieho, po čom by srdce človeka mohlo zatúžiť, a čoho by sa mu tu nedostávalo; a ešte k tomu je toto celé liečivé, s tým všetkým: čistým vzduchom, čistou vodou… Ale v tejto zimnej samote je taktiež niečo veľmi ťaživé, miestami až ohromujúce. Nikdy som nič také nezažila, ani keď som bývala na svahoch Hualalai. Keď sú muži na poľovačke a ja pritom neviem kde, alebo v noci, keď sa z Long’s Peak ženú búrky a vzduch je plný prenikavého, búrkou hnaného snehu – a je teda sotva pravdepodobné, že tu niekto príde, alebo že vôbec bude možná komunikácia s okolitým svetom, potom tieto ohromné horské hrebene, ktoré ležia medzi nami a pláňami, rastú do výšky, až sa stanú neprekonateľnými bariérami
– a rieky, ktoré sú odzrazu bez mostov, sa čoraz viac prehlbujú, a ja sa vtedy pýtam, či tu mám stráviť celý svoj život umývaním, zametaním a pečením… (s. 244)“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BIRD, Isabella L. A Ladyʹs Life in the Rocky Mountains. New York (USA) : G. P .Putnamʹs Sons, 1881. 301 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zima-v-estes-parku-usa-isabella-l-bird-1881/
▐ Zverejnené: 28/12/2025
![]( "„Bogtrotter“: Skica z niekdajšieho života írskeho ľudu (1879)")
Základný popis
Biedny írsky dom, zasadený do močaristého terénu. Štyri postavy – muž, žena a dve deti – sú zobrazené v pokore a chudobe, obklopené elementárnymi predmetmi života: kotol s vriacimi zemiakmi, drevo na oheň a tie najzákladnejšie predmety životnej potreby. Obrázok vyžaruje atmosféru tichej beznádeje, no zároveň má v sebe istú krásu jednoduchosti vidieckej existencie.
« „Bogtrotter“: Skica z niekdajšieho života írskeho ľudu (1879) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Ľudský život – Manželstvo – Rodičovstvo – Materstvo – Detstvo – Chudoba – Láska – Pokora – Služba
„V západnej oblasti, prebytok vody na povrchu zeme obkolesenej nízkymi hrebeňmi skalnatých kopcov, viedol k vzniku rozsiahlych rašelinísk. Jedno z nich je okolo Ballintoberu, na hlavnej ceste a železnici z mesta Roscommon do Castlereagh a Mayo. Tu stále prebývajú niektorí zo skutočných „bog-trotterov“, trieda vidiečanov žijúcich v biede kvôli skromným výnosom z malých pozemkov a chovu ošípaných alebo kráv, s malou šancou zarobiť si mzdu prácou na poliach tam, kde žiaden farmár nemá k dispozícii voľný kapitál, aby ich mohol zamestnať. Náš umelec nakreslil jednu z ich biednych chatrčí, kde chudobný muž a jeho deti čakajú na večeru zo zemiakov, ktoré sa varia na ohni z rašelinového uhlia pred ich obydlím, pod starostlivým dohľadom manželky a matky. Je to smutný obraz írskeho vidieckeho života. V Írsku je pravdepodobne sto tisíc ľudí, ktorých situácia nie je omnoho lepšia.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 13, 1879 (Vol. 75), No. 2115. Londýn (Anglicko), 1879.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/bogtrotter-skica-z-niekdajsieho-zivota-irskeho-ludu-1879/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Chudobná krajčírka – s vtáčikom na pleci – počas vianočného rána (1877)")
Základný popis
Kniha rozložená na drevenom stole, jej písmená sťa zamrznuté kvapky rosy na pavučine – krehký a zraniteľný záznam o živote prežívanom na okraji spoločnosti. Okno do sveta zabudnutej bolesti – chudobných krajčírok, ktorým Vianoce prinášajú len prázdnotu v srdci a mrazivý vietor za oknami ich príbytkov. Je to zrkadlenie rozporov v spoločnosti tej doby: oslavná extáza bohatých vs. poníženie tých, ktorí na nich hrdlačili.
« Chudobná krajčírka – s vtáčikom na pleci – počas vianočného rána (1877) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Ľudský život – Chudoba – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
« Osamelá chudoba, keď tradičné slávenie posvätného sviatku na jeden deň zastaví jej zle zaplatenú lopotu, ukazuje nám tu stav ľudského života, ktorý si vyžaduje úctivú sústrasť tých, ktorí žijú v šťastnejších alebo ľahších podmienkach. Takýto je pocit, ktorý sa náš umelec snažil vyjadriť zobrazením postavy tohto mladého človeka, ktorý sa ráno na Štedrý deň prebudil, aby osamelo a v ústraní prijal jednoduchý dar odpočinku, sprevádzaný spomienkou na jeho „posvätnosť a milosť“ ako jediný skutočný zdroj náboženskej útechy. Skromne pripravená výzdoba malej izby pri tejto príležitosti, niekoľkými vetvičkami imela,
a – ako dúfame– aj malým doplnkom k jej prostému obedu alebo večeri, nebude vnímaná s pocitom dojatia uprostred veselej rušnosti a bohatej výzdoby– bujarej vianočnej nálady v omnoho pohodlnejších domácnostiach. Pre niekoho môže byť dojímavé pomyslieť si, že táto dievčina možno opustila alebo stratila domov svojho detstva, v ktorom takéto radostné obdobie kedysi trávila spoločne s jej rodičmi, bratmi a sestrami a mnohými milými priateľmi v neviazanom a srdečnom výbuchu spoločenskej radosti, umocnenej rodinnou láskou. Jej údel v živote, či už nevyhnutným nešťastím, krutosťou a nespravodlivosťou iných, alebo takou chybou z jej vlastnej strany, ktorá sa žene zriedka odpúšťa, sa stal skutočne ťažkým a smutným údelom a teraz pre ňu môžeme len dúfať, že si bude môcť zarobiť aspoň na chlieb. Existuje príliš veľa „chudobných krajčírok“, ktoré si ani to nedokážu. »PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 22, 1877 (Vol. 71), No. 2008. Londýn (Anglicko), 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/chudobna-krajcirka-s-vtacikom-na-pleci-pocas-vianocneho-rana-1877/
▐ Zverejnené: 22/12/2025
![]( "Vianočný zvyk v Rusku: Hľadanie snúbenice počas Štedrého večera (Frédéric de Haenen, 1912)")
Základný popis
Pohľad do srdca ruskej dediny, kde sa zasnúbenie stáva rituálom zahaleným v tajomstve a očakávaní. Dievča, ukryté za závojom – symbolom nevinnosti a neznámeho osudu. Táto scéna evokuje ozveny starých ruských rozprávok, kde je láska spojená s náhodou a osudom. Závoj predstavuje bariéru medzi svetom vonkajším a vnútorným, symbolizuje prechod z dievčenskosti do dospelosti a zároveň skrýva skutočnú podstatu vybranej osoby. Muž, ktorý sa k nej pokloní, nie je pripravený len na zasnúbenie, ale aj na odhalenú pravdu o tom, s kým bude zdieľať svoj život.
« Vianočný zvyk v Rusku: Hľadanie snúbenice počas Štedrého večera (Frédéric de Haenen, 1912) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Folklór – Muž a žena – Láska – Čistota – Manželstvo – Rodina – Národ – Mravný ideál – Slovania – Rusko
« Na Štedrý večer je v niektorých dedinách v Rusku zvykom, že sa vydávajúce dievčatá zhromažďujú v dome richtára. Tam ich pani domu zahalí do závoja. Mladí „muži“, ktorí sa chcú oženiť, čakajú vonku, kým sa to robí, a potom sú jeden po druhom privádzaní, každý sa pokloní pred jednou zo zahalených postáv; načo pani domu zdvihne závoj a pár sa zasnúbi. Je viac než pravdepodobné, že vo všetkých prípadoch si muž dobre uvedomuje identitu dievčaťa, ktoré si takto vyberie, a rozpoznáva ju podľa nejakého znaku alebo podľa jej šiat. Pred ikonou v rohu miestnosti je vianočný stromček, z ktorého dievčatá pred odchodom dostanú pomaranč, nejakú stuhu alebo korálky; zatiaľ čo muži dostanú pohár vodky. Po tomto obrade každý pár navštívi rodičov dievčaťa, pričom muž aj žena sú zahalení dievčenským závojom. Rodičia nastávajúcej nevesty potom zdvihnú závoj a darujú páru tradičný chlieb a soľ.“ »
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 28, 1912 (Vol. 141), No. 3845. Londýn (Anglicko), 1912.▐ Zverejnené: 22/12/2025
![]( "Keď biskup sv. Niccolo vdove a jej úbohým dievčatám – potajme – zlato cez okno hádzal (1901)")
Základný popis
Jeho čin nebol len o rozdávaní zlata; bol o obnovení dôvery v ľudskú prirodzenosť, o pripomenutí nám všetkým, pripomenutí a prinášaní viery a nádeje, že aj v najtemnejších časoch môže k človeku odniekiaľ a niekoho preniknúť iskra milosrdenstva. Vdovy a ich deti, ukryté v tme, sú zrkadlom nášho vlastného strachu a neistoty – hľadajú ochranu pred nepriazňou osudu, dôkaz toho, že nie sú zabudnuté.
« Keď biskup sv. Niccolo vdove a jej úbohým dievčatám – potajme – zlato cez okno hádzal (1901) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Kresťanstvo – Folklór – Chudoba – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„Hovorí sa, že v niektorých severských krajinách, dodnes, malé deti na Štedrý večer vešajú svoje ponožky pri svojich posteliach, a keď všetci zaspia, prichádza potichu láskavý svätý muž a naplní každú ponožku všetkým, po čom srdce jej majiteľa najviac túži; ale ponožky nezbedných detí naplní odpadkami, handrami, starými kosťami a podobnými vecami. Či je to pravda, neviem, ale radím vám všetkým, aby ste sa sami presvedčili, keď prídu najbližšie radostné vianočné sviatky. (s. 33)“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: NOYES, Ella. Saints of Italy. Londýn (UK) : J. M. Dent & Sonts Ltd., 1901.▐ Zverejnené: 20/12/2025
![]( "Betlehemci a putovné jasličky: Vianočné sviatky na Morave / Moravskom Slovensku (Alfons Mucha, 1895)")
Základný popis
Putovanie s jasličkami bolo viac než len tradíciou; bol to akt zdieľania a prijatia v srdci komunity. Zaujímavý je kontrast medzi chudobou koledníkov a bohatstvom domov, ktoré navštevujú. V každom dome, v každej osade sa otvárajú dvere pre týchto putujúcich, ktorí prinášajú nielen jasličky, ale aj spomienku na prvotné posolstvo Vianoc – skromnosť a pokora.
« Betlehemci a putovné jasličky: Vianočné sviatky na Morave / Moravskom Slovensku (Alfons Mucha, 1895) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Folklór – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Slovensko – Slovania – Chudoba – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„Morava, keď prídu Vianoce, chudobní ľudia, zostupujúci z hornatých hraníc Uhorska, cestujú cez malé mestá, dediny a osady, nesú z domu do domu jasličky s tradičnými postavami Ježiška, Panny Márie a svätého Jozefa, troch kráľov, osla s volom. Všade sú títo chudobní ľudia srdečne vítaní a výmenou za ich zbožné predstavenie, ktoré sprevádzajú ľudovými koledami spievanými na staré a jednoduché melódie, dostávajú drobné, koláče a ovocie.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 21 Décembre, 1895, No. 356. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.▐ Zverejnené: 20/12/2025
![]( "Bocian a medveď ako koledníci: Vianočný zvyk na poľskom vidieku (Charles de Jankowski, 1905)")
Základný popis
Tento obrad pripomína legendu o tom, ako zvieratá a vtáci priniesli darčeky malému Ježiškovi. Ale je to viac než len náboženská úcta. Na prvý pohľad vidíme skupinu ľudí zhromaždenú pred domami pokrytými snehom. Ale keď sa pozrieme bližšie, zistíme, že nejde o obyčajných dedinčanov. Medzi nimi kráčajú maskovaní koledníci – postavy zahalené do kostýmov lesnej zvery. Bocian s dlhým zobákom, symbol neba a premeny, sa týči nad ostatnými ako strážca dávnych tajomstiev. Vedľa neho stojí medveď, surová sila prírody, ktorá v zimnom spánku skrýva hlboké poznanie.
« Bocian a medveď ako koledníci: Vianočný zvyk na poľskom vidieku (Charles de Jankowski, 1905) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Príroda – Folklór – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Slovania
„Na pripomenutie legendy, ktorá hovorí o tom, ako sa vtáci a lesná zver vybrali uctiť si malého Ježiška, sa mladí poľskí vidiečania prezliekajú za rôzne stvorenia, ako je napríklad bocian a medveď, a chodia po domoch spievajúc tradičné koledy. Za to dostávajú odmenu v podobe koláčov a klobás. Rovnaký obrad sa praktizuje aj počas karnevalu.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 30, 1905 (Vol. 127), No. 3480. Londýn (Anglicko), 1905.▐ Zverejnené: 12/12/2025
![]( "Spoveď okoloidúceho: Mrazivý chlad nie je to najhoršie… (Samuel Read, 1855)")
Základný popis
Šepot snehovej noci prináša… temná balada. Nie je to idylická Vianoce, aké si predstavujeme dnes. Tu niet teplého svetla a radostného smiechu. Len chladný dych vetra, ktorý preniká cez deravú strechu chatrče, a postava v opotrebovanom kabáte, ktorá sa potuluje po zasneženej zemi ako stratený duch.
« Spoveď okoloidúceho: Mrazivý chlad nie je to najhoršie… (Samuel Read, 1855) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Ľudský život – Chudoba – Pokora
« „Môj kabát je tenký a zodratý, i topánky mám už staré, vychodené. Sneh a vietor sa mi vkrádajú za golier, štípu ma svojim chladom. V peňaženke ani halier, nieto ešte priateľa, ktorý by mi tých pár azda mohol dať… A predsa by som na tom mohol byť horšie. Teraz vám prezradím dôvody
– prečo. Mohol by som byť dosť veľký blázon na to, aby som svoje srdce dal, postretol sa s odmeranosťou a odmietnutím, neostal by som s takýmto osudom ako prvý, každý deň sa stáva mužom, nebol by som v tomto vonkoncom ja sám. Neverná žena je človeku prekliatím, vyskúšajte a presvedčíte sa samotní o tom, čo tu teraz rozprávam. Ej, život tento, ako ma teraz vidíte, mohol by byť ešte horší… Mohol som pristihnúť svojho priateľa pri zrade… a taká lož je, verte mi, horšia ako ‚zimný vietor‘. A hoci nie som proti príjemným radostiam, dokážem sa i bez nich celkom dobre zaobísť, pretože viem, že by som na tom mohol byť ešte omnoho horšie, počuli ste práve dôvody– prečo.“ » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 22, 1855 (Vol. 27), No. 776. Londýn (Anglicko), 1855.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spoved-okoloiduceho-mrazivy-chlad-nie-je-to-najhorsie-samuel-read-1855/
▐ Zverejnené: 11/12/2025
![]( "JVZ (Ježiškove výrobné závody): Puppendoctorin – doktorka pre bábiky (Emil Schmidt, 1874)")
Základný popis
Vianoce sa blížili a rodina riešila otázku vianočných darčekov pre päť detí, vrátane ich obľúbených bábik. Boli však v zlom stave, čo predstavovalo finančnú záťaž. Rodičia sa rozhodli vyhľadať pomoc u špecialistky – „Puppendoctorin“, bábkovej doktorky.
« JVZ (Ježiškove výrobné závody): Puppendoctorin – doktorka pre bábiky (Emil Schmidt, 1874) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Pokora – Služba – Detstvo – Rozprávka
„Vianoce sa blížili. Muž so svojou ženou dali hlavy dokopy, potrebovali vyriešiť otázku svojho vianočného rozpočtu. Deti stoja peniaze, rovnako ako bábiky. Päť detí, zoradených vedľa seba ako organové píšťaly, plus bábiky, ktoré k nim patria, a ako sa hovorí, mnohé ostatné, čo sa ešte k tomu pridá
– to si vyžadovalo starostlivé zváženie, aby sa všetko riadne zohľadnilo, najmä preto, že existujúce bábiky boli v beznádejnom stave. ‚S radosťou sme sa teda potešili, keď sme sa od nám známej s úžasom dopočuli, že v Lipsku, v mieste nášho bydliska, existuje bábková doktorka. Táto bola nami– samozrejme – okamžite oslovená, a keď mi moja manželka– s rozžiareným výrazom na tvári – oznámila, že sa jej ju podarilo navštíviť a celá dielňa bábkovej doktorky je jeden očarujúci výjav… vydal som sa tam aj ja. Ako som vošiel do izby, ktorú teraz vidíte na obrázku, čo iné som mohol urobiť okrem toho, aby som si pomyslel: « Je toto snáď rozprávka? Nestala sa tu voľajaká bitka bábik, a nie je táto malinká žena vo vnútri v skutočnosti niekdajšou vílou, ktorá sa teraz s láskou stará o bezmocných ranených, o hrôzostrašne poškodené bábiky… a dáva im nový život? »‘“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt /No. 49, 1874. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1904. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).▐ Zverejnené: 05/12/2025
![]( "Na manželstve muža a ženy, na matke a otcovi, na tradičnej rodine – ZÁLEŽÍ (Henry Neumann, 1928)")
Základný popis
Silný citát o dôležitosti tradičného manželstva, rodiny a výchovy detí. Pripomiína nám, že základné hodnoty ako láska, manželstvo, rodina a výchova detí sú nadčasové a nevyhnutné pre udržanie civilizácie.
« Na manželstve muža a ženy, na matke a otcovi, na tradičnej rodine
– ZÁLEŽÍ (Henry Neumann, 1928) »ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Nihilizmus – Úpadok
„…avšak, sú morálne črty [rysy, znaky, pozn.], ktoré je v niektorých kruhoch práve teraz módne znevažovať. Napríklad, v diele ‚Man and Superman‘, keď je rodina zhrozená z predstavy, že sa slobodná mladá dáma stane matkou, John Tanner poznamenáva: ‚Preukáže štátu službu.‘ Toto je typický spôsob ignorovania základných rozdielov pri pokuse o– byť vtipný. Keby ľudia boli len stvoreniami z mäsa a krvi ako dobytok, potom [by platilo], čím väčší počet chovných fariem na ich chov, tým väčšia služba. Ibaže talent na tvorbu epigramu by nemal zakrývať rozdiel medzi stodolou a domovom, takéto rozlišovanie toho najvyššieho významu, [a že], pokiaľ sú ľudské duše kandidátmi na dosahovanie dokonalostí, [tak to] z nás robí ľudí a nie zvieratá. K tomuto patria lepšie mysle, jemnejšie a hlbšie duchovné vnímanie, vlastnosti mozgu a duše, ktoré sa najlepšie rozvíjajú nie na farmách, ale v domovoch, kde otec a matka žijú trvalo spolu, kde sa obaja rodičia, napriek všetkým svojim zlyhaniam, neustále snažia spojiť to najlepšie zo seba v prospech odlišného a (…) [napokon toho] najlepšieho vo svojich potomkoch. Ľudstvu neprospieva len to, že sa k ľudskému rodu pridá ďalšie dieťa. Prínos závisí od toho, aké je to dieťa, a to zase závisí od prostredia, v ktorom vyrastá. (s. 22)“Pôsobivý citát o dôležitosti tradičného usporiadania spoločnosti, o potrebe zabezpečenia plynulého fungovania prirodzených mechanizmov v nej. Pripomína nám, že základné hodnoty ako: láska, manželstvo muža a ženy, rodina a výchova detí
– sú nadčasové a nenahraditeľné, tj. nemajú žiadnu inú plnohodnotnú alternatívu.PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: NEUMANN, Henry. Modern youth and marriage, New York, Londýn : D. Appleton and Company, 1928. 148 strán.
