Bystroumný – Kontakt

CITÁT Značka

Stránka 9 z celkom 11 stránok.

Dokopy: 286 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 28/07/2025

    Základný popis

    Strana z periodika „Národní Listy“ z apríla 1919, zobrazujúca článok Aloisa Kusáka o Uhorských Rusoch (Rusíni na Podkarpatskej Rusi) a ich postavení v novovzniknutom Československu. Text sa zaoberá otázkami národnej identity, ukrajinizácie a politických ambícií v oblasti Podkarpatskej Rusi po Prvej svetovej vojne.

    « Alois Kusák o väzbách medzi „Veľko-Ukrajincami“, Viedňou a Berlínom (1919) »

    ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Ukrajina – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovania

    Pozrime sa teraz spoločne na riadky pána JUDr. Aloisa Kusáka, ktorý bol v tom čase splnomocnený zástupca Karpatoruskej Národnej rady v Prešove, čiže ono to nebol len tak hocikto, ale vystupoval v mene niekoho, zastupoval inštitúciu, ktorá sa mala venovať otázkam Rusínov z Podkarpatskej Rusi. A predsa mu nerobilo nijaký problém ROVNO popísať, ako vníma vplyv vlád z Viedne a z Berlína na „ruthénskych“ politikov v Galícii (Halič) a v Bukovine, ktorým sa títo politici (podľa jeho názoru) prakticky nechávali ovládať – konali v mene záujmov týchto vlád, boli nástrojmi presadzovania ich záujmov. Tento článok vyšiel pôvodne v periodiku s názvom „Národné listy“. Ja som ho objavil medzi zozbieranými článkami v zborníku „Uherská Rus a česká žurnalistika“, aj – pokiaľ si dobre pamätám – s reakciami naňho. A tie boli pomerne odmietavé k takýmto jeho postojom, že to ono takto určite nie je. História neskôr samotná ukázala, či mali tí „Veľko-Ukrajinci“ s vládami vo Viedni a Berlíne k sebe blízko…

    POZNÁMKA: Časť z uvedeného textu asi mnohých prekvapí. Pán Kusák v ňom nielenže odmietal označenie Rusínov za Ukrajincov, takýto postoj nie je nijako výnimočný, ale on dokonca odmietal označenie jazyka „Rusnákov“ za ukrajinský, ale aj ako rusínsky. Preňho boli „Ruthéni“, „Rusíni“, „Rusnáci“ z Podkarpatskej Rusi – „Uhorskí Rusi“, „Uhrorusi“, ktorí hovoria „uhro-ruským“ jazykom. Prečo takáto terminológia? No pán Alois Kusák, čo je aj z článku evidentné: „…hlboká viera v mohutnú Rus a jej záštitu,“ veľmi dobre poznal stúpencov presadzujúcich začlenenie Rusínov pod ochranné krídla Ruska, čím v podstate potvrdil moje nedávne tvrdenia: „…konanie – hľadanie etnicky blízkeho spojenca – bolo najskôr motivované v dobrej viere, že naopak pri začlenení sa do inej slovanskej krajiny im bude poskytnutá vysoká miera autonómie, možnosť zachovania si vlastnej kultúry, viery a jazyka.“ Ak by sme takýto názorový smer mali zaradiť podľa kategórii z môjho minulého článku, tak by spadal do kategórie politickej orientácie označovanej ako – „rusofilská“.

    ZDROJ: NEČAS, Jaromír (ed.) Uherská Rus a česká žurnalistika – Neuzavírejte kruh našich neprátel! / Alois Kusák – Uherští Rusové do Československé republiky (Článok z Národních Listů z 19. dubna 1919). Užhorod (Podkarpatská Ruthénia), 1919. cca. 25 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/alois-kusak-o-vazbach-medzi-velko-ukrajincami-viednou-a-berlinom-1919/

  • ▐ Zverejnené: 27/07/2025

    Základný popis

    Výňatok z vedeckej práce Olgy Andriewskej, ktorá sa zaoberá popisom situácie v Galícii na začiatku 20. storočia a politickou reprezentáciou Rusínov v Rakúsko-Uhorskej monarchii, ako aj tlakom cárskeho Ruska na „rusifikáciu“ občanov.

    « „Ukrajinizácia“ obyvateľstva pomaličky naberá na sile »

    ZNAČKY: Citát – História – Ukrajina – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovania

    ORIENTAČNÝ PREKLAD: „3,3 milióna Ruthénov vo Východnej Galícii tvorilo 62,5% obyvateľstva; boli prevažne gréckokatolíci, ale politicky rozdelení medzi tri orientácie: ukrajinskú, staro-ruthénsku a rusofilskú. Do roku 1900 však ukrajinské hnutie úspešne vyvinulo populárnu základňu a bolo jasne na vzostupe. V roku 1907, so zavedením všeobecného mužského volebného práva v rakúskej polovici Rakúsko-Uhorska, napríklad ruthénski voliči zvolili dvadsaťsedem ukrajinských a päť rusofilských poslancov do Rakúskeho parlamentu.“

    Tento úryvok popisuje, ako sa časť Rusínov v tých časoch (na začiatku 20. storočia) prikláňala k nejakej tej podobe vlastného sebaurčenia. Iná časť sa naopak prikláňala k väzbám na Rusko, a ďalšia sa začala utiekať k myšlienke „Veľkej Ukrajiny“. Dnes už vieme, aká zo strán tohto politického súperenia zvíťazila: „Ruthéni“ pomaličky prijímali politický „veľko-ukrajinizmus“. Zároveň by som ešte upriamil pozornosť na imperialistické dozvuky cárskeho Ruska v tomto období. „Veľko-Rusi“ mali v tých časoch veľmi škaredé nazeranie na menšie slovanské národy, ktoré im prišli „etnicko-kultúrno-historicky blízke“. Pre nich to boli skrátka „Rusi“, ktorých ich dejinný osud síce – voľakedy dávno – odviedol preč, no teraz majú všetci konečne tú šancu a môžu sa vrátiť do náručia svojej materskej „dŕžavy“. Ak sa tak nad tým človek zamyslí, tí „Veľko-Ukrajinci“ neboli nijako originálny a v podstate nevymysleli nič nové.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: ANDRIEWSKY, Olga. Dangerous Illusions and Fatal Subversions: Russia, Subjugated Rus΄, and the Origins of the First World War / Slavic Review 82, no. 2. Cambridge University Press, 2023. 25 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ukrajinizacia-obyvatelstva-pomalicky-nabera-na-sile/

  • ▐ Zverejnené: 27/07/2025

    Základný popis

    Úryvok z publikácie „The Ruthenian Question in Galicia“ („Ruthénska otázka v Galícii“) od W. Lutostawského a profesora geografie na univerzite vo Ľvove E. Romera, vydanej v Paríži v roku 1919. Správa kritizuje nemecké zasahovanie s cieľom oslabiť Poľsko. Autori poukazujú na to, že nemecké orgány podporovali vznik tohto „ruthénsko-ukrajinského hnutia“. Je to cenný pohľad, ako vnímali vznik takýchto tendencií poľskí intelektuáli a politici v období po prvej svetovej vojne.

    « Ako vnímali Poliaci vznik „Ruthénsko-ukrajinského hnutia“ (1919) »

    ZNAČKY: Citát – História – Ukrajina – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovania

    Pozrime sa teraz spoločne na stanovisko poľskej strany, ako jej zástupcovia vnímali narastajúce tendencie smerujúce k podpore „Ruthénsko-ukrajinského hnutia“ na území Galície:

    • „Ruthéni vo východnej Galícii…“
    • „…až donedávna, keď došlo k vzniku ‚Ruthénsko-ukrajinského hnutia‘, (…), na podklade nemeckých peňazí a pod vplyvom Nemecka.“
    • „…záujmom Nemecka je oslabiť Poľsko vytvorením ruthénskej otázky v Galícii. Rozsah tejto nemeckej intrigy sa plne ukázal v roku 1918, keď poľské vojská prevzali Ľvov od ruthénskej armády organizovanej nemeckými dôstojníkmi…“
    • „…‚Ruthénsko-ukrajinská‘ propaganda vo východnej Galícii (…) bola založená a pokračovala na podklade nemeckého financovania a pod nemeckou ochranou. V oboch prípadoch išlo o dielo malej skupiny bezohľadných ambicióznych politikov, ktorí využili pasivitu nevzdelaných más pre svoje vlastné ciele.“
    • „‚Ruthénsko-ukrajinská strana‘ bola v Galícii založená okolo roku 1890, a založili ju tí politici, ktorí chceli využiť etnografickú príbuznosť medzi haličskými Ruthénmi a Malorusmi z kyjevskej provincie v pozícii zbrane proti Rusku. Zriadili katedru ruthénskej histórie na Poľskej univerzite vo Ľvove a začali vyučovať národnú jednotu takzvanej ukrajinskej národnosti, o ktorej dovtedy história nikdy nič nepočula.“
    • „Rakúski politici naklonení Nemecku, ktorí pred tridsať rokmi začali ‚Ruthénsko-ukrajinské hnutie‘, snívali o získaní celého Maloruska pre Rakúsko. To sa rozprestiera ďaleko za Kyjev až po Charkov, Poľtavu a Odesu a je obývané veľmi primitívnou roľníckou populáciou, ktorá nikdy nebola v úzkom vzťahu s haličskými Ruthénmi, ale hovorí im podobným jazykom.“
    • „Tri milióny Ruthénov z Galície sú grécko-katolíckeho vyznania…“
    • „Ich jazyk (…) nie je v žiadnom prípade rovnaký a ich história je úplne odlišná…“

    Ešte raz zopakujem: takto nejako vyzeralo stanovisko poľských intelektuálov (E. Romer bol napr. profesorom geografie na univerzite vo Ľvove), pričom je určite potrebné brať do úvahy istú mieru zaujatosti a dobového žargónu, čo ale neznamená, že nemali pravdu. Študujte historické dokumenty, zvážte si osobne, do akej miery sa mýlili / nemýlili.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: LUTOSŁAWSKI, W.; ROMER, E. The Ruthenian Question in Galicia. Paris (Francúzsko) : Imprimerie Levé, Rue de Rennes, 1919. 31 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-vnimali-poliaci-vznik-ruthensko-ukrajinskeho-hnutia-1919/

  • ▐ Zverejnené: 27/07/2025

    └ Aktualizované: 28/07/2025 (23:23)

    Základný popis

    Citáty z konca 19. a začiatku 20. storočia zobrazujúce etnickú mapu Galície, regiónu s bohatou a zložitou národnostnou skladbou. Ide o vzácnu dokumentáciu historického kontextu územia Galície.

    « „Galícia“ (Halič) – Kraj Rusínov [1869 / 1898 / 1909 / 1914 / 1919] »

    ZNAČKY: Citát – História – Ukrajina – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovania

    [1869, s. 17]:
    „Podľa štatistiky žije v Galícii 5 290 974 obyvateľov; z toho je 2 598 430 mužov a 2 692 549 žien. Od roku 1840 sa populácia zvýšila o 527 310 osôb, čo predstavuje ročný prírastok 65 913 osôb. V žiadnom inom kraji Rakúsko-Uhorskej monarchie sa nenachádza to aké množstvo rôznych národností ako v Galícii. Žijú tu: Poliaci, Rusíni, Nemci, Arméni, Židia, Karaiti [alebo Karaimovia, pozn.], Moldavčania, Maďari, Cigáni a Lipovania. Medzi týmito sú v prevahe najmä Slovania, tj. Rusíni vo východnej a Poliaci v západnej časti otčiny, iné národy sa tu usadili neskôr, pomedzi nich. Obe tieto slovanské vetvy sú rozdelené do dvoch náboženských vyznaní: Poliaci sú rimsko-katolíckeho vyznania a Rusíni sú grécko-katolického vyznania; rôznia sa taktiež dialektom [používaným jazykom, pozn.], charakterom a duševným vystavaním.“

    [1898, s. 20]:
    „Od roku 1848 rakúske výkazy rozlišujú v Galícii dve národnosti, a to Poliakov a Rusínov.“

    [1909, s. 2]:
    „V Galícii žijú Malorusi, ktorí SA SAMI NAZÝVAJÚ ‚RUSÍNI‘ alebo ‚RUSNÁCI‘, no nikdy nie ‚Rusniaci‘; nemecké ‚Ruthener‘ pochádza z latinského ‚Ruthénis‘, a ‚Russniaken‘ pochádza z poľského ‚Rusniacy‘. V nemčine by sme ich mali volať podľa poľského – ‚Rusíni‘ alebo ‚Rusnáci‘, hoci dnes už je to drobnosť, keďže dnešné národy nekočujú a nehrozí, že by sa stratili ich pravé mená. ‚Rusín‘ alebo ‚Rusnák‘ je v podstate jedno a to isté, keďže každý roľník sa priznáva k tomuto menu a hovorí maloruským dialektom.“

    [1914, s. 109-110]:
    „V posledných rokoch sa však v Galícii objavilo poľské národné hnutie. To nie je zamerané proti vláde, ale proti Ruthénom, tých je okolo troch miliónov – takmer 40 percent celkovej populácie – a  obývajú východnú časť Galície. Tento miestny rasový konflikt, ktorý skôr posilnil než oslabil väzbu Poliakov na viedenskú vládu, vznikol po zavedení všeobecného volebného práva, keď východná Galícia začala väčšie množstvo rusínskych poslancov do haličského snemu a rakúskeho parlamentu.“

    [1919, s. 14]:
    „Tri milióny Ruthénov z Galície sú grécko-katolíci…“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] GIBBONS, Herbert Adams. The New Map of Europe (1911-1914) – The Stories of Recent European Diplomatic Crises and Wars and of Europe´s Present Catastrophe. New York (USA) : The Century Co., 1914. 412 strán.
    • [2] KALINKA, Waleryana. Galicya i Kraków pod panowaniem austryackiem. Krakow (Galícia) : Spolka Wydawniza Polska, 1898. 470 strán.
    • [3] LUTOSŁAWSKI, W.; ROMER, E. The Ruthenian Question in Galicia. Paris (Francúzsko) : Imprimerie Levé, Rue de Rennes, 1919. 31 strán.
    • [4] STUPNICKI, Hipolit. GALICYA pod wzgledem topograficzno-geograficzno-historycznym. 2. vydanie, Ľvov (Haličšká Ruthénia) : A. J. Madfes i H. Bodek, 1869. cca. 180 strán.
    • [5] SVEČUK, I. S. [aka И. С. Свѣчукій] + SVISTUN, F. I. [aka Ф. И. Свистун]. Матеріали по історії возрождения Карпатской Руси (Часть вторая) [Materiály k dejinám obrodenia Karpatskej Rusi ((Druhá časť)] + Научно-литературный Сборникъ [Vedecký a literárny zborník.] Ľvov (Haličšká Ruthénia) : Haličsko-ruská Matica, 1909. cca. 170 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/galicia-halic-kraj-rusinov-1869-1898-1909-1914-1919/

  • ▐ Zverejnené: 26/07/2025

    Základný popis

    Nostalgický fragment z detskej knihy Vítězslava Nezvala „Anička Skřítek a Slaměný Hubert“ je viac než len citácia; je to hlboká meditácia o prítomnosti, vzdialenosti a nečakanom stretnutí.

    « Byť „inde“, a napokon spolu »

    ZNAČKY: Umenie – Citát – Hudba – Inšpirácia – Klasická literatúra – Detstvo – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život

    AUDIO: Ted Heath And His Orchestra – A Nightingale Sang In Berkeley Square (Youtube)

    ZDROJ: NEZVAL, Vítězslav. Anička Skřítek a Slaměný Hubert (Kniha pro děti). Praha (Cesko-Slovensko) : Albatros, 1985. 335 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/byt-inde-a-napokon-spolu/

  • ▐ Zverejnené: 24/07/2025

    Základný popis

    Doteraz nepublikovaný historický dokument (1945) americkej spravodajskej služby „Office of Strategic Services“ (OSS) analyzujúci spoluprácu nacistického Nemecka a ukrajinských nacionalistických skupín počas Druhej svetovej vojny. Archívne materiály odhaľujú ideologické súvislosti, financovanie a koordináciu medzi nemeckými nacistami a ukrajinskými separatistickými organizáciami v období WWII.

    « Informácie americkej spravodajskej služby (OSS) o spolupráci nemeckých nacistov s tými ukrajinskými (1945) »

    ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Ukrajina – Nacizmus – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovensko – Slovania – Totalita – Ideológia – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Pokrytectvo – Peklo – Smrť – Podkarpatská Rus

    Vo svojom minulom príspevku som, na podklade historických svedectiev, zdokumentoval priateľský vzťah, ideologické súzvuky a kooperáciu nemeckých nacistov s tými ukrajinskými. Ale aby ste pochopil o čosi detailnejšie, akým spôsobom takéto niečo prebiehalo, získali hlbší prienik do vtedajších reálií, rozhodol som vám priniesť ešte omnoho zaujímavejšie informácie. Len nedávno sa mi do rúk dostali dokumenty pochádzajúce z dielne „Office of Strategic Services“ (OSS). Táto inštitúcia bola založená v roku 1942 (zanikla 1945) vtedajším prezidentom USA a jednalo sa o zahraničnú spravodajskú službu USA. Z toho mála, čo som mal možnosť vidieť, veruže sa chlapci neflákali. Najviac ma z ich práce zaujal – pochopiteľne, vzhľadom na situáciu, v akej sa nachádzame, – dokument popisujúci dianie na Ukrajine v období druhej svetovej vojny. Ten prináša rozsiahle spravodajské informácie, ako ich zachytili a spracovali členovia americkej rozviedky pôsobiaci v Európe.

    POZNÁMKA: Niekto by mohol namietnuť autentickosť tohto dokumentu. Poviem to tak – dokument s týmto názvom je registrovaný a katalogizovaný, jeho poloha je PRESNE zadefinovaná na úrovni kontajneru, krabice, kde sa tento dokument v archívoch na území USA aktuálne nachádza. Pôvodne bol v režime s obmedzeným prístupom, dnes má status prístupu aj použitia – neobmedzený. Oficiálne orgány ho „zatiaľ ešte“ neposkytujú „online“ – ani na stiahnutie, ani na prezeranie. Ale nikomu nič nebráni – zistiť si, kde sa nachádza, objednať sa a ísť si ho tam naštudovať. Ja pre vás v tejto veci viac urobiť nedokážem. Potom mi dajte vedieť, čo ste našli. Ďakujem. Možnože nenájdete nič a on dovtedy „zmizne“. Ktovie.

    Pôvodne som plánoval zverejniť len nejakú krátku časť, ktorá by znova dokazovala vrúcne prepojenia nemeckých nacistov s Ukrajincami. Ale ako som sa začítaval do opisov, akým spôsobom predstavitelia „Tretej ríše“ riadili vtedajšiu Ukrajinu, čoraz častejšie sa u mňa objavoval pocit akéhosi – a ozaj veľmi nepríjemného – „Déjà vu“. Podobnosť medzi minulosťou a súčastnosťou je evidentná. Rozhodol som sa preto zverejniť hneď niekoľko úryvkov:

    • „…propagandistickou líniou, že Ríša oslobodila Ukrajinu od boľševizmu…“
    • „Nacisti podporovali myšlienku národného oslobodenia Ukrajiny dávno pred inváziou sponzorovaním a využívaním ukrajinských separatistických skupín v Nemecku. Nacisti udržiavali úzke styky so skupinami vedenými nacionalistickými rivalmi – Skoropadským a Melnikom, prostredníctvom sľubov o ukrajinskej nezávislosti.“
    • „Melniková skupina, Organizácia ukrajinských nacionalistov, sa vyvinula do [podoby] užšieho súladu s princípmi nemeckých nacistov a pracovali v kolaborácii s nimi ako informátori a propagandisti.“
    • „…Alexander Sevriuk, rodený Ukrajinec (…) skončil ako nemecký občan a nacista v službách Rosenberga a zahraničnopolitického oddelenia Národnosocialistickej strany [NSDAP, pozn.] Jeho funkciou bolo koordinovať úsilie všetkých ukrajinských skupín a odovzdávať im pokyny od Nemcov. Do roku 1940 sa mu podarilo zjednotiť takmer všetky ukrajinské organizácie na svete v ‚Provid‘ v Berlíne, tajnej spravodajskej organizácii, ktorá spolupracovala s nemeckou nacistickou stranou, Generálnym štábom a Gestapom.“
    • „‚Veľká Ukrajina‘, ktorú nacisti separatistom sľúbili, bola rozdelená na mnohé časti v mene [uplatnenia] princípu práv národnostných menšín: Ruthénia ostala Maďarsku, Transnistria bola prenesená pod rumunskú správu, Poľská Ukrajina bola inkorporovaná do Generálnej vlády a zvyšok Sovietskej Ukrajiny bol umiestnený pod nemeckú civilnú administratívu.“
    • „V auguste 1941 orgán ruských emigrantov v Berlíne, Novoye Slovo, oznámili, že hoci dúfali, že budú po nemeckom oslobodení vládnuť nezávisle, zlyhanie ruských národov povstať proti boľševizmu ukázalo, že si nezaslúžia nezávislosť; sľúbili spoluprácu s nemeckou civilnou správou. (…) ‚My, ruskí nacionalisti, musíme byť ochotní pracovať bezpodmienečne pre ruský ľud, o osude ktorého rozhodnú organizátori Novej Európy.‘“
    • „Výzvy Rosenberga a ríšskeho komisára pre Ukrajinu ukrajinskému obyvateľstvu v januári 1942 odhalili, že nemecká koncepcia národného oslobodenia vyžadovala spoluprácu jednotlivcov a národa ako ekonomických a kultúrnych, nie politických jednotiek: ‚Nemecká ríša prevzala správu Ukrajiny s cieľom zabrániť návratu boľševických podmienok a dominancii židovstva. Nová administratíva očakáva príspevok všetkých Ukrajincov k pozdvihnutiu pokladov tejto zeme, zatiaľ čo sa na svojej strane bude snažiť zaviesť éru výstavby po strašnej dobe ničenia.‘ Ukrajinci mali zaplatiť svoju vďaku za oslobodenie od boľševizmu vo forme práce pre Nemcov. V prejave z januára 1943 ríšsky komisár pre Ukrajinu odhalil, že Nemci nemajú v úmysle zriadiť ukrajinskú administratívu, pretože iba Nemci mohli zachrániť Ukrajinca pred chaosom, zatiaľ čo emigranti by ho len prehĺbili; domáce obyvateľstvo mohlo byť použité len v podriadenej pozícii. Preto neexistovala žiadna domáca administratíva v ríšskom komisariáte na Ukrajine [oficiálny názov: „Ríšsky komisariát Ukrajina“, prípadne „Reichskommissariat Ukraine“, pozn.] nad lokálnou úrovňou.“

    Takže si to zhrňme. Z uvedených informácii sme sa dozvedeli, že na Ukrajine to podľa zdrojov a tvrdení americkej spravodajskej služby (OSS), približne v rokoch 1939-1943, vyzeralo nasledovne:

    • Nacisti podporovali, financovali a inštruovali Ukrajincov dlhé a dlhé roky. Ukrajinci boli napojení a svoje aktivity koordinovali priamo s tými najvýznamnejšími zložkami nacistického velenia (napr.: Alfred Rosenberg, NSDAP, Gestapo).
    • Opätovne sme zistili, že existovalo jednoznačné povedomie o multi-etnicite (prítomnosti viacerých národov) na území toho, čo je označované ako „Veľká Ukrajina“. Nemecká administratíva vraj práve na tomto princípe – „práva národnostných menšín“ – pristúpila k rozčleneniu „Veľkej Ukrajiny“ na jednotlivé správne celky. Všeobecne sa teda vedelo o existencii svojbytnej, národnostne, jazykovo a kultúrne vymedziteľnej oblasti s názvom „Ruthénia“.
    • Nejakí tí Rusi v emigrácii, sklamaní z toho, že sa ruské obyvateľstvo nepridalo k „spravodlivému boju voči boľševizmu“, kolaborovali s Nacistami a otvorene sa vyjadrovali v duchu potreby úplnej podriadenosti ruského národa voči vonkajším silám, ktoré by určili osud Ruska a zadefinovali záujmy ruského ľudu v rámci budúcej „Novej Európy“ kontrolovanej architektmi tohto nového usporiadania. V podstate otvorene presadzovali absolútnu subordináciu nad všetko ostatné, vrátane práva na sebaurčenie a ochranu tradičných hodnôt. Nepripomína vám to niečo?
    • Pôsobivým čítaním je aj popis, ako Nemci vnímali Ukrajincov v pozícii „nimi riadených otrokov“, ktorí by im mali byť vďační, a spoločne s tým spokojní so svojim údelom, že im môžu slúžiť. Ukrajinci mohli pracovať (pre Nemcov) – pozícia národa ako ekonomickej jednotky; mohli tancovať, poskakovať a spievať si pritom svoje ľudové piesne – pozícia národa ako kultúrnej jednotky; ALE HLAVNE MUSELI POVINNE… s prepáčením… držať hubu – nesvojprávny a zotročený národ bez politických práv. Opäť sa opýtam: naozaj vám takýto prístup k národu niečo nepripomína?

    Čo na záver? Tento článok mal byť pôvodne najmä o ďalšom podložení prepojení medzi nemeckými nacistami a s nimi spriaznenými Ukrajincami. No pre mňa sa napokon stal dôležitým v niečom úplne inom. „Reichskommissariat Ukraine“ je nádherným historickým príkladom, na ktorom sa dá celkom presne vysvetliť význam slova – „svojprávny národ“. Nemci by tým Ukrajincom pravdepodobne naozaj priniesli lepšie podmienky pre život, než ich mali predtým „pod Rusom“. [I keď na druhej strane: za ZSSR sa Ukrajina budovala, akože riadne budovala, a po rozpade ZSSR sa im už o niečom takom… ani len nesnívalo, pozn.] Tá niekdajšia precíznosť, efektivita, priemyselný pokrok a kultúrnosť životných podmienok – všetko spomenuté bolo v Nemecku o dosť rozvinutejšie. Ibaže by stále nemohli o sebe rozhodovať – neboli by slobodným a suverénnym národom. Nedávno sa tu u nás politici búchali do hrude oslavujúc zvrchovanosť Slovenska. Zvrchovanosť má – podľa mňa – rôzne aspekty, ktoré musia byť takmer VŠETKY naplnené, aby mohol štát o sebe vyhlásiť, že je ozaj ako-tak nezávislým. Je dnes Slovensko naozaj v takejto pozícii? A prečo nie je? A prečo sa to verejne neprizná? Pretože neraz tí, čo sa bijú do hrude za Slovensko, sú neraz jednými z tých, ktorí za to môžu. A keď si spomeniem, že tu u nás sú dokonca ľudia, ktorí cielene konajú, aby Slovensko prichádzalo o čoraz väčšiu mieru práv pri rozhodovaní o svojich národných záležitostiach a niektorí prostoduchejší občania ich v tom podporujú… Neuveriteľné.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: German Military Government Over Europe: Ostland and The Ukraine. (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 200 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/informacie-americkej-spravodajskej-sluzby-oss-o-spolupraci-nemeckych-nacistov-s-tymi-ukrajinskymi-1945/

  • ▐ Zverejnené: 22/07/2025

    Základný popis

    Historický dokument z roku 1939, zachytávajúci priateľstvo medzi nemeckými a ukrajinskými nacistami. Text odhaľuje používanie pozdravu „Slava Ukrainy!“ ako ekvivalentu nacistického „Heil!“

    « „Slava Ukrainy!“ – ekvivalent nacistického „Heil!“ (1939) »

    ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Nacizmus – Slovania – Totalita – Ideológia – Peklo – Smrť – Progresivizmus – Pokrytectvo – Zuzana Čaputová

    Tentokrát sa pozrieme do výseku histórie, ktorá si so sebou nesie označenie – „kontroverzné“. Toto obdobie mnohí nevidia, nechcú vidieť, prehliadajú – neexistuje pre nich. Uvedený úryvok z knihy „Eyewitness in Czecho-Slovakia“, napísal pán Henderson (1939, s. 277-278), ktorý vám na tomto mieste prinášam je príklad dobového svedectva, ako bolo zachytené okolitými pozorovateľmi. Takýmto spôsobom bolo zdokumentované dianie na „Karpatskej Ukrajine“ niekedy v rokoch 1938-39. To vám tam bol vtedy taký hotel a v ňom bývali – nemeckí nacisti. No a oni vám mali každú noc rezervovaní stôl, ktorý bol: „…ozdobený vlajkou so svastikou [hákovým krížom, pozn.]“ Ale nebojte sa, nesedeli tam osamote. Nie, nie… blízko pri nich boli ich priatelia, sedeli pri ďalšom stole – ukrajinskí politici a kádre militantnej organizácie nesúcej názov „Karpatská Sič“. Tí tam pobehovali hore-dole, pričom im neprestajne vylietavala pravica, aby si dookola ukazovali „ako vysoko skáče pes“ – počas toho, ako sa neustále zdravili pozdravom: „Slava Ukrainy!“, čo bol „slovanský“ ekvivalent nacistického „Heil!“ – tak prehovárajú historické záznamy.

    Presuňme sa do súčastnosti. Takže my tu dnes máme ľudí, ktorí sa hlásia k odkazu ukrajinských nacistov: budujú týmto osobám (ako je napríklad Stepan Bandera) po celej Ukrajine pomníky, špeciálne dávam do pozornosti ten 7-metrov vysoký (!!!) vo Ľvove, oslavujú ich ako národných hrdinov, veľakrát dokonca používajú názvy a symboliku veľmi blízku symbolike nacistických jednotiek SS, prípadne odvolávajúcu sa na „Reichskommissariat Ukraine“, ešte sa aj zdravia rovnako, utláčajú menšiny, obsadzujú kostoly a určujú, ako sa môže / nemôže modliť, prenasledujú vlastných občanov a posielajú ich na smrť. Hm… interesantné. Pred rokmi by mi ani nenapadlo, že jedného dňa príde doba a v nej budú ukrajinskí nacisti „dobrými vlastencami“ a „strážcami demokracie“.

    ZDROJ: HENDERSON, Alexander. Eyewitness in Czecho-Slovakia. 1. vydanie, Londýn (UK) : George G. Harrap, 1939. 335 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slava-ukrainy-ekvivalent-nacistickeho-heil-1939/

  • ▐ Zverejnené: 21/07/2025

    Základný popis

    Historická štatistika z roku 1920 zobrazujúca demografické údaje o národnostnom zložení obyvateľstva na Podkarpatskej Rusi v medzivojnovom období.

    « Demografia Podkarpatskej Rusi (1920) »

    ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Podkarpatská Rus – Slovania – Rodoľubstvo

    Orientačný preklad:
    „V politickom regióne ‚Podkarpatská Rus‘ sa nachádza:

    • 319 364 Rusíni,
    • 169 434 Maďari,
    • 62 187 Nemci,
    • 15 387 Rumuni,
    • 4057 Slováci,
    • 1692 ostatné národy.
    • Spoločne: 572 121 obyvateľov.“

    Z uvedených údajov je úplne zrejmý i ďalší dôvod, prečo Rusíni z Podkarpatskej Rusi vždy inklinovali k spojeniu s nejakým iným slovanským národom. V inom prípade jednoducho nemali nijakú šancu, vzhľadom na relatívny nízky počet svojich obyvateľov, najmä v porovnaní s dominantnou maďarskou národnostnou menšinou, ako sa ubrániť snahám Maďarska na pohltenie a začlenenie jej území pod svoju správu. Ich konanie – hľadanie etnicky blízkeho spojenca – bolo najskôr motivované v dobrej viere, že naopak pri začlenení sa do inej slovanskej krajiny im bude poskytnutá vysoká miera autonómie, možnosť zachovania si vlastnej kultúry, viery a jazyka. Toto platilo možno pri ich pričlenení k Slovensku (v rámci Česko-Slovenska a s istými obmedzeniami), avšak určite neplatí v prípade ich aktuálnej situácie v pozícii NEUZNANEJ národnostnej menšiny na Ukrajine.

    POZNÁMKA: Len pre upresnenie významu kolónky „Maďari na Podkarpatskej Rusi“. Časť z nich na Podkarpatskú Rus prišla v rámci zabezpečenia administratívnej správy týchto území za čias Uhorska. Ale taktiež medzi nimi boli mnohí „tzv. Maďaróni“, čo boli Rusíni, pre ktorých bolo z kadejakých zištných dôvodov prospešné byť „papierovými“ občanmi maďarskej národnosti. Takýmto spôsobom získavali funkcie a dosahovali významné majetkové obohatenie. Ak by sme týchto „Maďarónov“ mali k niečomu prirovnať, určite by sa núkalo porovnanie so súčasnými „globalistickými kozmopolitmi“ slovenského pôvodu.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: Григашів [Hryhashiv], Михаилъ [Mykhailo]. Географія Подкарпатської Русі [Geografia Podkarpatskej Rusi]. Užhorod (Podkarpatská Rus), 1920. 27 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/demografia-podkarpatskej-rusi-1920/

  • ▐ Zverejnené: 21/07/2025

    Základný popis

    Historický nákres mapy zobrazujúcej územie Veľkej Moravy a jej vplyvové oblasti. Pochádza z publikácie „Magnae Moravie Fontes Historici I.“ vydanej v roku 1966. Ide o vzácny zdroj pre štúdium dejín tohto slovanského štátu. Mapa zobrazuje nielen jadrové územia, ako je Nitriansko (Nitra), ale aj oblasti, kde mala Veľká Morava politický, kultúrny alebo ekonomický vplyv.

    « Veľká Morava (Regnum Marauorum) – Miesta vzniku prameňov k jej dejinám (1966) »

    ZNAČKY: Citát – Ilustrácia – Mapa – Komentár – História – Veľká Morava – Byzancia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Cyril a Metod – Slovensko – Slovania – Rodoľubstvo

    Na tomto obrázku môžete uvidieť približné vytýčenie Veľkej Moravy s jej najpodstatnejšími časťami, ako aj s oblasťami, kde všade mohol mať tento štátny celok nejaký ten politický, kultúrny alebo ekonomický vplyv počas svojho trvania. Rovnako sú na nej zaznamenané mestá, kde všade bolo možné dopátrať sa historických dokumentov viažúcich sa k tomuto významnému slovanskému štátnemu celku, ak som popis tohto obrázku pochopil správne. Tento obrázok pôvodne pochádza z prvého dielu „Magnae Moravie Fontes Historici“, čo je rozsiahly zborník (celkovo má 5. dielov) prameňov k dejinám Veľkej Moravy, ktorý obsahuje nielen mapy, ale aj prepisy historických dokumentov. A z jedného takého dokumentu odtiaľ zacitujem: „Tu proti ním niektorí povstali protestujúc a hovoriac: ‚Žiadnemu národu sa nesluší mať vlastné písmená okrem Židov, Grékov a Latincov podľa nápisu Pilátovho, ktorý napísal na kríži Pánovom.‘ Keď to však započul rímsky pápež, pokarhal tých, ktorí protestujú proti slovanským knihám, a povedal: ‚Nech sa vyplní slovo Písma « Chváliť Boha budú všetky národy, » a za druhé « Všetci budú hovoriť o veľkých skutkoch Božích jazykmi tak, ako im dá Duch svätý odpovedať. » A ktokoľvek haní slovanské písmo, nech je odlúčený od cirkvi, dokiaľ sa nenapraví…‘“ Jazyk Slovanov bol ŠTVRTÝM bohoslužobným jazykom na svete. Ak niekto už len na tomto jedinom fakte nechápe ten obrovský kultúrny význam slovanského etnika žijúceho pod označením „Veľká Morava“, čo boli z veľkej časti aj predkovia dnešných Slovákov, kľúčový aspekt národnej identity, potom mu niet pomoci.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: Magnae Moravie Fontes Historici I. (Prameny k dějinám Velké Moravy I.) Praha (Česko-Slovensko) : Universita J. E. Purkyně (filosofická fakulta) v Brne ve Státním pedagogickém nakladatelství, 1966. cca. 387 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velka-morava-regnum-marauorum-miesta-vzniku-pramenov-k-jej-dejinam-1966/

  • ▐ Zverejnené: 10/07/2025

    └ Aktualizované: 13/07/2025 (14:38)

    Základný popis

    Úryvok z mimoriadne vzácneho historického dokumentu „Schematismus cleri Graeci ritus catholicorum – Dioecesis Munkácsensis“ (1899). Text ponúka jedinečný pohľad na identitu obyvateľov, ktorých biskupi sa označovali ako „biskupi Ruthénov“, Ruthénov – priamych predkov dnešných Rusínov (Rusnákov, Lemkov, Karpatských Rusov a ďalších).

    « Biskupi z Mukačeva? Biskupi Rusínov! (1899) »

    ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Podkarpatská Rus – Slovensko – Slovania – Rodoľubstvo

    Ak máte biskupov, ktorí o sebe prehlasujú, že boli vždy – predovšetkým – biskupmi Rusínov (Ruthénov); ak máte veriacich, ktorých bohoslužobný jazyk je rusínčina (ruthénčina); o akom etniku, národe sa teda zhovárame?

    *******
    Orientačný preklad časti textu na obrázku vyššie:

    „Stručný historický opis diecézy a biskupstva v Mukačeve.

    Biskupi z Mukačeva, niekedy vo všeobecnosti nazývaní ako ‚biskupi Ruthénov‘, mali pôvodne pod svojou jurisdikciou výhradne Ruthénov. Ruthéni – vždy verní gréckej viere [Gréckokatolícka cirkev, pozn.] – dnes obývajú hornaté oblasti žúp Horného Uhorska, ako sú: Spiš [Szepes], Šariš [Saros], Zemplín [Zemplen], Užská župa [Ung], Berežská župa [Bereg], Ugočská župa [Ugocsa], Marmarošská župa [Maramaros]. Tento región bol v 11-tom, 12-tom a 13-tom storočí zväčša prakticky opustený. (…) …tieto rozsiahle, no veľmi riedko obývané panstvá začali v priebehu času osídľovať. To znamená, že sa snažili zabezpečiť príchod ľudí spôsobom prilákania nových osadníkov (tzv. kolonistov) vhodných na obývanie týchto voľných miest, a to za určitých podmienok stanovených v listinách notárov a sudcov, ktoré boli vyjednané s poverenými vodcami kolonistov. Počiatky tohto osídľovania sa datujú do prvých desaťročí 14. storočia. (Schematismus Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsensis, 1899)“

    *******

    Milí pocestní, práve ste si prečítali úryvok z naozaj významného historického dokumentu. V mojom osobnom archíve mám – k dnešnému dňu – dokopy 33 dokumentov (najstarší z roku 1814, najnovší z roku 1915) popisujúcich stav Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie – diecézy spadajúcej pod biskupov z Mukačeva, ale iba v málom počte z nich (z tých, ktoré mám k dispozícii) sú uverejnené riadky, ktoré sa odkláňajú od „teologicko-klerikálnych“ záležitostí k takémuto bližšiemu popisu spoločenských okolností a ponúkajú zaujímavé sociologické podnety pre ďalšie skúmanie.

    Ak ste na tejto webstránke po prvýkrát, tak sa možno i začudujete: „Kto sú títo záhadní – Ruthéni?“ Ono je to úplne zrejmé: ide o priamych predkov dnešných Rusínov (Rusnáci, Lemkovia, Karpatskí Rusi a pod.) Verejné vyhlásenie biskupov byzantského obradu z Mukačeva o tom, že boli vždy – predovšetkým – „biskupmi Rusínov“? Toto je krásny príklad toho, ako sa veriaci ľudia v týchto oblastiach – z hľadiska ich etnickej príslušnosti – vnímali. Moje argumenty však týmto zďaleka nekončia. V týchto „ročenkách“ nájdeme aj ďalšiu zaujímavosť. Okrem toho, že je v nich uvedený súpis všetkých farností (väčšinou obec s výraznejším počtom gréckokatolíkov v nej), ku ktorým sú priradené ich filiálky – pod ne spadajúce dediny v jej okolí; ku všetkému sú uvedené počty veriacich, informácie o kňazoch, neskôr aj o kantoroch a histórii; jednou z informácii, ktorá v roku 1814 (ani v 1816) nebola k dispozícii, no už od roku 1821 sa stala bežným štandardom a ja som ju neskôr nachádzal v každom jednom nasledovnom vydaní, je skutočne podstatná informácia: bohoslužobný jazyk. V dokumente z roku 1821 je možné nájsť, či sa omše konali v jednotlivých obciach po: „Lingua Hungarica“ (maďarský jazyk), „Lingua Valachica“ (valašský jazyk), alebo najčastejšie používaným bohoslužobným jazykom v diecéze – „Lingua Ruthenica“, čo nie je ničím iným než latinským pomenovaním jazyka „ruthénskeho“, inak povedané „rusínskeho“.

    POZNÁMKA: Niekto bude možno namietať, či tá „Lingua Ruthenica“ bol naozaj ten „ruthénsky jazyk“ vo svojej najčistejšej podobe a nebola za týmto pojmom skôr akási varianta „cirkevnej slovančiny na ruthénsky spôsob“. Najskôr sa jednalo o kombináciu oboch, kde minimálne uvítanie, kázeň, záverečné oznamy počas omše prebiehali jazykom ľudu – po „ruthénsky“. Ale nie je to tak podstatné. Podstatným je meno národa – „Ruthéni“, ktorý vtisol tomuto svoj špecifický ráz a jeho meno bolo nezmazateľne zachytené v názve tohto bohoslužobného jazyka.

    Ak by som mal byť úplne presný, spôsob označenia rusínskeho jazyka mal v týchto dokumentoch nasledujúce podoby:

    • „Lingua Ruthenica“
    • „Lingva Ruthen.“
    • „Lingva Ruth.“
    • „Lingv. Ruth.“

    A ešte taká malá kuriozita na záver: v troch historických dokumentoch popisujúcich pre zmenu stav Prešovskej gréckokatolíckej eparchie (1838, 1844, 1903) je použitý termín „Slavo-Ruthenica“.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Eperiessiensis, Pro Anno Domini 1838. Košice (Rakúsko-Uhorsko) : Caroli Werfer, 1838.
    • [2] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Eperiessiensis, Pro Anno Domini 1844. Košice (Rakúsko-Uhorsko) : Ellingerianis, 1844.
    • [3] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Eperiessiensis, Pro Anno Domini 1903. Prešov (Rakúsko-Uhorsko) : Arpádi Kósch, 1903.
    • [4] Catalogus Venerabilis Cleri Almae Dioecesis Munkatsinensis Sede Episcopali Vacante Pro Anno 1814. (Rakúsko-Uhorsko) : Stephani Ellinger, 1814.
    • [5] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Ad Annum 1816. (Rakúsko-Uhorsko), 1816.
    • [6] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno Domini 1821. Budapešť (Rakúsko-Uhorsko) : Regiae Universitatis, 1821.
    • [7] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno Domini 1825. Budapešť (Rakúsko-Uhorsko) : Regiae Universitatis, 1825.
    • [8] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno Domini 1829. Košice (Rakúsko-Uhorsko) : Ellingeriana, 1829.
    • [9] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno Domini 1831. Košice (Rakúsko-Uhorsko) : Ellingeriana, 1831.
    • [10] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno Domini 1833. Košice (Rakúsko-Uhorsko) : Ellingeriana, 1833.
    • [11] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno Domini 1835. Košice (Rakúsko-Uhorsko) : Ellingeriana, 1835.
    • [12] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno Domini 1837. Budapešť (Rakúsko-Uhorsko) : Regiae Scientiarum Universitatis, 1837.
    • [13] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno Domini 1839. Košice (Rakúsko-Uhorsko) : Ellingeriana, 1839.
    • [14] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno Domini 1843. Košice (Rakúsko-Uhorsko) : Caroli Werfer, 1843.
    • [15] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno Domini 1847. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Joannis Ellinger, 1847.
    • [16] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno Domini 1856. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Joannis Ellinger, 1856.
    • [17] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno Domini 1859. Budapešť (Rakúsko-Uhorsko) : Gustavi Emich, 1859.
    • [18] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno Domini 1861. Budapešť (Rakúsko-Uhorsko) : Eduardi Poldini, 1861.
    • [19] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno Domini 1864. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Caroli Jäger, 1864.
    • [20] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno Domini 1865. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Caroli Jäger, 1865.
    • [21] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno Domini 1868. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Caroli Jäger, 1868.
    • [22] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno Domini 1870. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Caroli Jäger, 1870.
    • [23] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno Domini 1872. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Caroli Jäger, 1872.
    • [24] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno 1874. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Caroli Jäger a Alberti Répay, 1874.
    • [25] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno 1876. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Maximiliani Pollacsek, 1876.
    • [26] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno 1878. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Haeredum Caroli Jäger, 1878.
    • [27] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno 1881. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Joseph Fésűs, 1881.
    • [28] Schematismus Venerabilis Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkacsiensis, Pro Anno 1883. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Josephi sen. Fésűs, 1883.
    • [29] Schematismus Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno 1886. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Josephi sen. Fésűs, 1885.
    • [30] Schematismus Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Pro Anno 1888. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Josephi sen Fésűs, 1888.
    • [31] Schematismus Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Ad Annum Domini 1891. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Kelet, 1891.
    • [32] Schematismus Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Ad Annum Domini 1893. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Kelet, 1893.
    • [33] Schematismu Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Ad Annum Domini 1896. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Bartholomaei Jäger, 1896.
    • [34] Schematismus Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Ad Annum Domini 1899. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : S. Basilii Magni, 1899.
    • [35] Schematismus Cleri Graeci Ritus Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Ad Annum Domini 1908. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Unio, 1908.
    • [36] Schematismus Cleri Graeci Rit. Catholicorum Dioecesis Munkácsiensis, Ad Annum Domini 1915. Užhorod (Rakúsko-Uhorsko) : Unio, 1915.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/biskupi-z-mukaceva-biskupi-rusinov-1899/

  • ▐ Zverejnené: 07/07/2025

    Základný popis

    Citát popisujúci starý manželský pár: Philemona a Baucis. Tento fragment pochádza z antickej klasiky od Publia Ovidia Nasa – „Metamorfózy“. Scéna ilustruje hodnoty lásky, manželstva a cnosti v antickom svete.

    « Starý manželský pár alebo Ovídius a jeho predstavy o láske »

    ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Antika – Mytológia

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses. Preložil: Thomas Orger. Londýn (UK) : John MIller, 1814. 605 strán.
    • [2] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (Translated into English Prose). 5. opravené vydanie. Londýn (UK) : G. and W. B. Whittaker, J. Nuun, Longman, Hurst, Rees, Orme and Brown, Lackington, Hughes, Hardings, Mavor and Lepard, H. Mackie; 1822. 570 strán.
    • [3] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (The Original Text Reduced to the Natural English Order with a Literal Interlinear Translation). New York City (USA) : Arthur Hunds and Company, 1895. 443 strán.
    • [4] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (In Two Volumes / Volume I. – Books I.-VIII.) Cambridge – Massachusetts (USA) : Harvard University Press, London (UK) : William Heinemann Ltd.; 1951. 480 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stary-manzelsky-par-alebo-ovidius-a-jeho-predstavy-o-laske/

  • ▐ Zverejnené: 06/07/2025

    Základný popis

    Citát zdôrazňujúci, že výchova detí a starostlivosť o budúcnosť patria medzi kľúčové úlohy žien, ktoré sú priamo spojené s blahobytom nielen vlastnej rodiny, rodu, ale dokonca až celého národa. Tento pohľad odráža silnú tradíciu rodinných hodnôt v českej, ale aj slovenskej kultúre.

    « Sociálna zodpovednosť žien na zachovaní kultúry a budúcnosti svojho rodu a národa (1905) »

    ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť

    ZDROJ: MASARYK, Tomáš Garrigue (redaktor). Otázka ženská / Naše doba (Revue pro vědu, umění a život sociální), Ročník. XII. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Ján Laichter, 1905.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/socialna-zodpovednost-zien-na-zachovani-kultury-a-buducnosti-svojho-rodu-a-naroda-1905/

  • ▐ Zverejnené: 06/07/2025

    Základný popis

    Citát z knihy „The Book of Nature“ (1861) od Jamesa Ashtona, zobrazuje ideál ohľadom vyjadrenia biologickej prirodzenosti ženy, s ktorou súvisí jej rola matky, kde mladá žena dedí, no zároveň sa spolupodieľa na kontinuite vlastného rodu.

    « Biologická prirodzenosť ženského pohlavia: Rodiť by mali mladé ženy (1861) »

    ZNAČKY: Umenie – Hudba – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť

    DOPORUČENÉ VIDEO: Natalie Dessay & Michel Legrand – You and I Plus One, 2017 (Youtube)

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] ASHTON, James. The Book of Nature (Containing Information for Young People Who Think of Getting Married, on the Philosophy of Procreation and Sexual intercourse, Showing how to Prevent Conception and to Avoid Child-bearing; also, Rules for Management During Labor and Child-birth. New York (USA) : Wallis & Ashton, 1861. cca 70 strán.
    • [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/biologicka-prirodzenost-zenskeho-pohlavia-rodit-by-mali-mlade-zeny-1861/

  • ▐ Zverejnené: 05/07/2025

    Základný popis

    Kľúčový moment z rozprávky „Peau d’Ane“ („Oslia koža“) od Charlesa Perraulta. Táto scéna, zobrazujúca odhalenie princeznej spod oslej kože, je nielen vizuálne dramatická, ale aj hlboko psychologicky rezonujúca, zachytáva kľúčový moment transformácie, ktorý symbolizuje oslobodenie sa od traumy, ukázanie svojej skutočnej identity a prijatie života v autenticite so všetkými dôsledkami.

    « Peau D´Ane – Princezná v oslej koži a odhalenie jej pravej krásy (Charles Perrault) »

    ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Ilustrácia – Klasická literatúra – Detstvo – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život

    „Ó, aké to len bolo prekvapenie! Kráľ a kráľovná, ako aj všetci dvorania a prítomní veľmoži, boli ohromení, keď sa spod tejto čiernej a špinavej kože vynorila ruka toho najjemnejšieho bielo-ružového odtieňa a prsteň bez akejkoľvek námahy zapadol na ten najkrajší malíček na svete. Vzápätí sa jednoduchým pohybom koža z dievčaťa zosunula, s hrmotom dopadla na zem, a tá všetkým prítomným ukázala svoju očarujúcu krásu. Princ? Ten jej okamžite padol k nohám, až sa mierne zahanbila… (Perrault, 1904)“

    DOPORUČENÉ VIDEO: Anne Germain – Recette Pour un Cake D’amour / Peau d’Ane, 1970 (Youtube)

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: Les Contes De Perrault (Gravures en Chromolithographie par T. Lix) / Peau D´Ane. Paríž (Francúzsko) : Garnier Frères (Libraires-Éditeurs), 1904. cca. 90 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/peau-dane-princezna-v-oslej-kozi-a-odhalenie-jej-pravej-krasy-charles-perrault/

  • ▐ Zverejnené: 04/07/2025

    Základný popis

    Citát zo štúdie prominentného slovenského bádateľa. Tento úryvok pochádza z jeho práce „Pôvod názvov Slovan a Slovák“, ktorá bola publikovaná v časopise „Most“ (1956). Bartek hovorí, že dôvodom pre zachovanie pôvodného názvu u Slovákov je nadväznosť na historickú kontinuitu a silné väzby na predošlé štátne celky. Zachovanie tohto mena je preto nielen jazykovým faktom, ale aj symbolom hrdosti a kontinuity s predkami. Bartek naznačuje, že práve táto lipnutie na starodávnom mene by mohla byť podkladom pre ďalšie výskumy o slovanskej pravlasti a jej histórii.

    « Výsledky jazykovednej štúdie o pôvode pomenovania „Slovák“ a „Slovan“ (Henrich Bartek, 1956) »

    ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Komentár – História – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

    Viacerí ste si určite povšimli, poprípade narazili na informácie poukazujúce na výskyt tejto skutočnosti, že Slováci a Slovinci si – v pomenovaniach svojich národov – nesú istú významnú pozoruhodnosť: priame zdôraznenie svojho pôvodu. V starších slovenských publikáciach, dokonca aj dielach našich klasikov, nie sú nijako ojedinelé označenia ako: Sloväni, Sloveni, Slovieni a pod. Z etymologického (zaoberajúceho sa pôvodom a vývojom slov) hľadiska je tento základ dodnes zreteľne pozorovateľný na názvoch ako sú: SLOVEN/sko a SLOVEN/ka, konštatujú mnohí odborníci. Ale prečo nás to vlastne má zaujímať? Zachovanie tejto formy pomenovania nie je vonkoncom len o lingvistike. Zachovanie tejto podoby pomenovania predstavuje vyjadrenie kultúrnej nadväznosti (dedičstva) a historickej kontinuity. Nie je to len „jazykový poznatok“, ale je to predovšetkým symbolom odzrkadľujúcim žijúcu tradíciu, a predovšetkým – IDENTITU národa, čoho formovanie presahuje horizont mnohých a mnohých – a ešte raz – MNOHÝCH stáročí!

    Pred nejakým časom som vo svojom článku s názvom „Pokolenie za pokolením – Rodina, rod a národ“ napísal: „Čo je potom jednou zo základných nevyhnutností pri rozvoji osobnosti každého človeka k jeho celosti? Prijatie. Čoho? Svojho pôvodu, kultúry,“ a pripojil varovanie Carla G. Junga, ktorý prerušenie takejto spojitosti s časťou svojej vlastnej identity nazval: mrzačenie ľudskej bytosti. Pretože aj v tomto platí, čo som pre zmenu citoval v článku „Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách“: „Individualizácia je konkretizácia univerzálnosti…,“ a kultúra mojich predkov je znamenitou časťou tejto „univerzálnosti“, ktorú by som mal zachovávať, a pokiaľ možno zveľaďovať a rozvíjať. Veď je to práve tento prístup, ktorým sa z veľkej časti napĺňa výzva: „Cti otca a matku svoju,“ pričom nosnou myšlienkou tohto prikázania, podľa môjho skromného názoru, nie je hromadenie vencov a sviečok na hroboch svojich blízkych, ale snaha o poznanie a pochopenie minulosti vlastnej rodiny, rodu a národa. Ide o prijatie pozície v reťazci nadväzujúcich generácii, prijatie dedičstva v pozícii správcu, ktorý nesie zodpovednosť od tohto dedičstva neoddeliteľnú. Tomáš Baťa to vyjadril jasne: „Náš život je jediným predmetom na tomto svete, ktorý nemôžeme považovať za svoje súkromné vlastníctvo, keďže sme ničím neprispeli k jeho vzniku. Bol nám prepožičaný s povinnosťou odovzdať ho potomstvu rozmnožený a zdokonalený.“ Takto vyzerá ozajstné prejavenie úcty, pretože tá v sebe nevyhnutne nesie akt pokory (tej pravej – so všetkým k tomu prináležiacimi ťažkosťami a dôsledkami) voči tomu, kým sme boli stvorení.

    ZDROJ: BARTEK, Henrich. Pôvod názvov Slovan a Slovák. / Most – Štvrťročník pre slovenskú kultúru, Vol. III. – No. 1. Cleveland – Ohio (USA) : Spolok slovenských spisovateľov a umelcov, 1956. cca 50 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vysledky-jazykovednej-studie-o-povode-pomenovania-slovak-a-slovan-henrich-bartek-1956/

  • ▐ Zverejnené: 02/07/2025

    Základný popis

    Tento svadobný obraz zachytáva esenciu oddávania, ktorá je hlboko zakorenená v kultúre Rusínov – východoslovanského etnika s bohatým folklórom a tradíciami. Pieseň rozpráva príbeh Hany, mladej ženy, ktorá sa snaží získať odpustenie od rodičov počas toho, ako sa chystá na odchod z rodného domu počas svojho výdaja.

    « „Chodyt Haňa, chodyt…“ (Rusnácka ľudová pieseň) »

    ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Citát – Text piesne – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovania

    UPOZORNENIE: Pri prepise citátu som sa snažil zachytiť spôsob, akým je kladený dôraz (prízvuk, tvrdé alebo mäkké vyslovovanie, respektíve „zamlčiavanie“ časti jednotlivých slov) pri skutočne PÔVODNOM jazykovom prejave Rusnákov (Rusínov). Snažil som sa zachytiť niečo, čo mnohí speváci interpretujúci piesne tohto etnika – pravdepodobne – nikdy nepochopia.

    AUDIO: Mária Mačošková – Chodyt Haňa, chodyt… (Youtube)

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/chodyt-hana-chodyt-rusnacka-ludova-piesen/

  • ▐ Zverejnené: 01/07/2025

    Základný popis

    Selma Lagerlöfová, švédska spisovateľka ocenená Nobelovou cenou za literatúru, vo svojom románe „Löwensköldov prsteň“ zachytáva komplexné vzťahy a spoločenské normy 19. storočia na území Švédska. Táto scéna, kde mladý muž verejne vyzná svoju lásku k jednoduchej žene – Anne Svärdovej, je bohatá na psychologické podtexty a ponúka hlboký pohľad do dynamiky partnerských vzťahov, lásky a prejavov vernosti.

    « Nečakaný zvrat vo vzťahu: Verejné vyznanie lásky (Selma Lagerlöfová) »

    ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život

    ZDROJ: LAGERLÖFOVÁ, Selma. Löwensköldov prsteň / Charlotte Löwensköldová. 4. vydanie, Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenský spisovateľ, 1968. 596 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/necakany-zvrat-vo-vztahu-verejne-vyznanie-lasky-selma-lagerlofova/

  • ▐ Zverejnené: 30/06/2025

    Základný popis

    Barrel Brow vysvetľuje mladému barónovi Trumpovi podstatu ľudskej komunikácie a neustálych nedorozumení. Brow prehovára o tom, ako rôzna „kapacita mozgových ventilátorov“ ľudí vedie k tomu, že si navzájom posielajú „výdychy vzduchu“ (myšlienky) s odlišným účinkom, čo spôsobuje nekonečné spory a potrebu sudcov na riešenie týchto sporov.

    « Ako nás starý mudrc, ktorý zvykol čítať 4 knihy naraz, varoval pred hlupákmi (Charles Howard Johnson, 1893) »

    ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Detstvo

    „‚…pokiaľ tomu rozumiem správne, tieto mozgové ventilátory majú u rôznych ľudí rozdielnu veľkosť, čo zapríčiňuje, že takéto závany vzduchu, ktorými si navzájom sprostredkujete svoje myšlienky, vyvolávajú u každého odlišný efekt a výsledkom toho je, že ľudia horného sveta strávia polovicu svojich životov opakovaním týchto svojich – raz už vyslaných – výdychov, a aj tak sa stane len málokedy, aby ste našli dvoch ľudí, ktorí budú súhlasiť, čo do počtu, druhu, sily a významu poryvov vzduchu vyfúknutých od jedného k druhému mozgovému ventilátoru, čím sa pre vás stáva nevyhnutným zriadenie toho, čo nazývate – sudcami, ktorí potom rozhodujú o týchto sporoch, trvajúcich neraz celé životy, kde obe strany míňajú celé svoje majetky na vypočúvanie svedectiev pred súdmi počas toho, ako sa – opätovne – napodobňuje zvuk, ktorý vznikol na podklade pohybu vzduchu pred mnohými rokmi, no tentokrát je v prevedení zlostných výdychov jednotlivých protistrán. Úprimne verím, malý barón,‘ napísal vzdelaný Barrel Brow na svoju tabuľu zo striebra, ‚že keď sa vrátiš k svojmu ľudu, oznámiš im, čo som ti dnes napísal, pretože nikdy nie je neskoro napraviť svoju chybu, a čím dlhšie takáto chyba trvá, tým väčšia je zásluha za jej nápravu.‘ (Lockwood, 1893)“

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: LOCKWOOD, Ingersoll. Baron Trump’s Marvellous Underground Journey. Boston (USA) : Lee and Shepard Publishers, 1893. 235 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-nas-stary-mudrc-ktory-zvykol-citat-4-knihy-naraz-varoval-pred-hlupakmi-charles-howard-johnson-1893/

  • ▐ Zverejnené: 28/06/2025

    Základný popis

    Citát z knihy „Viera v modernom svete“ od Ignáca Leppa ponúka hlbokú reflexiu nad kresťanskou vierou a jej praktickými prejavmi v podobe boja proti zlu. Lepp argumentuje, že kresťan nemá právo ustupovať pred útokmi zla. Skôr naopak, jeho postavenie ho zaväzuje k aktívnej účasti v „evolučnom stvorení“ a boji proti zlu vo všetkých jeho podobách.

    « Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách »

    ZNAČKY: Komentár – Umenie – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Kresťanstvo – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Militarizácia – Vojna – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť

    Ignác Lepp je vo svojom postoji nekompromisný: žiaden ústup pred zlom. No týmto svojim prehlásením nekončí. Čo ďalej požaduje? Ako prirodzený dôsledok prihlásenia sa k myšlienke neustupovaniu voči zlu je – pokiaľ za daných okolností možný – jediný vhodný: aktívny postoj! Zlo preňho nie sú len voľajaké abstraktné „teologické riekanky“ odčítavané v chrámoch, zlo vníma – v prvom rade – v jeho navôkol nás sa manifestujúcej podobe, v jeho konkrétnych prejavoch: „…vojna, chudoba, nemoc, nevedomosť alebo nespravodlivosť,“ toto všetko sú rôzne formy zla, na ktoré je nutné reagovať – aktívne. Kľúčovým je tu potom pojem „evolučného stvorenia“. Lepp ho naisto nepoužíva náhodne. V kontexte teológie a filozofie priamo odkazuje k postupnému zdokonaľovaniu sveta, ako reflexii stavu zdokonaleného ľudstva, tj. prostredníctvom ľudskej aktivity, ktorá má byť vedená vznešenými hodnotami, tými najvyššími ideálmi, čo ale vždy začína pri postoji a konaní konkrétneho jedinca. Ten sám by si mal byť vždy vedomí: „Individualizácia je konkretizácia univerzálnosti… Individuálne a univerzálne nie je možné považovať za oddelené jedno od druhého. História nie je výsledkom Osudu alebo Náhody – v oboch prípadoch by bol jedinec odtrhnutý od svojho diela, – ale výsledkom Nevyhnutnosti, ktorá nie je Osudom, Slobody, ktorá nie je Náhodou… Túto silu nazýva: Božská Prozreteľnosť… A je to táto Prozreteľnosť na podklade ktorej nachádzame tri inštitúty spoločné pre každú ľudskú spoločnosť: Cirkev, Manželstvo, Pohreb. Toto nie je Boussuetova Prozreteľnosť, transcendentálna a zázračná, ale imanentná a [vložená do] samotnej podstaty ľudského života, pôsobiaca prirodzenými prostriedkami. Ľudstvo je jej vlastným dielom. Boh naň pôsobí, no prostredníctvom neho [prostredníctvom ľudstva v podobe konaní individuálnych ľudských bytosti, pozn.] (…) Lampa je dôležitejšia než ten, kto ju zapaľuje. [3, s.7]“ S rovnakým výsledkom, i keď použijúc troška iné slovné obraty, pristupuje k tejto téme napríklad aj Lev Nikolajevič Tolstoj. Božské sa, podľa jeho názoru, v človeku prejavuje už vo forme samotnej túžby človeka po cnostiach a kráse: „Boh manifestuje Seba vo mne túžbou po dobre. [1]“

    Isteže sa nájdu mnohí, ktorí budú namietať: „Zavrhovať Jacques-Bénigneho Bossueta by sme v plnom rozsahu jeho učení, možnože ani nemuseli,“ predsa len sú mnohé príklady zázrakov, kde ich radenie do kategórie „Osud“ alebo „Náhoda“ sa javí úplne presné. Nie je to podstatné. Dôraz v tomto texte je kladený na myšlienku, že ani takéto „zázračné úkazy“ neospravedlňujú človeka a nedokážu ho zbaviť sa hriechu plynúceho z jeho životnej pasivity, nečinného prizerania sa zlu.

    A keď už si spomíname Tolstoja, určite nemôžeme opomenúť jeden z aspektov, ktorý s bojom proti zlu určite súvisí, čím je hľadanie odpovede na otázky: „Ako vlastne s tým zlom bojovať? Akými spôsobmi a prostriedkami?“ V samotnom Svätom písme je možné nájsť slová: „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé; a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť. A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve. [4]“ Ale taktiež tam viete nájsť: „Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč. [5]“ Alebo: „Oblečte si celú zbraň Božiu, aby ste mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej. [6]“ A rovnako aj: „Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral, ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere… [7]“ Ako teraz? Bojovať? Nebojovať? Alebo počúvnuť tretiu skupinu rád: odovzdať zodpovednosť do rúk samotného Boha? Čím sa myslí – prenechanie trestania do rúk Prirodzenosti danej samotnou štruktúrou sveta a prirodzeným chodom života, ktoré napokon vytrhávajú a nivočia, zašľapávajú do večného zatratenia všetkých, ktorí sa tomuto danému a večnému poriadku snažia odporovať?

    Dilemy načrtnuté v predošlých riadkoch dnes určite nevyriešime. Ale niečo z nezodpovedaného by sme ešte rozlúsknuť mohli. A čo ten Tolstoj? No on sa v tejto problematike prezentoval doktrínou neodporovania zlu silou: „Považoval to za ukázanie cesty, ktorou možno zachrániť svet pred blížiacou sa záhubou a ľudské duše pred ich poškvrnením spojeným s účasťou na masových a vopred naplánovaných vraždách. [9]“ Dokonca napísal knihu „Kráľovstvo Božie je vo vás“, ktorú tomuto – prakticky celú – venoval. Zaujímavosťou potom je: v tretej kapitole s názvom „Nepochopenia kresťanstva zo strany veriacich“ – prakticky ku všetkým hlavným cirkvám, ktoré sa hlásia k odkazu Ježiša Krista, sa Tolstoj stavia svojským spôsobom: trhá ich na kúsky, stránka za stránkou. Nateraz.

    PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] CROSBY, Ernest Howard. Tolstoy and His Message. New York (USA) : Funk and Wagnall´s Company, 1904. 93 strán.
    • [2] LEPP, Ignác. Viera v modernom svete. 1. vydanie, Galt – Ontario (Kanada) : Slovenskí jezuiti, 1969. 207 strán.
    • [3] Our Exagmination Round His Factification for Incamination of Work in Progress (James Joyce / Finnegans Wake – A Symposium). New York (USA) : A New Directions Books, 1972.
    • [4] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 5. kapitola (38-41). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [5] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 10. kapitola (34). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [6] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Epištola svätého Pavla Efežanom / 6. kapitola (11). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [7] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvý Petrov list / 5. kapitola (8-9). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [8] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God is within You (Christianity not as a Mystic Religion but us a New Theory of Life). New York (USA) : The Cassell Publishing Co., 1894. cca. 370 strán.
    • [9] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God And Peace Essays. Oxford (UK) : Oxford University Press, 1909. 591 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/neprestajny-boj-so-zlom-vo-vsetkych-jeho-formach/

  • ▐ Zverejnené: 26/06/2025

    Základný popis

    Citát z knihy „Abeceda včelára“ od Pavla Silného, vydanej v roku 1987. Táto kniha je už desaťročia považovaná za jeden z pilierov slovenskej včelárskej literatúry a poskytuje rozsiahly prehľad o starostlivosti o včely, ich chove a produkcii medu. Môže byť interpretovaný ako metafora pre vzájomnú súvislosť medzi prírodou, ľudskou prácou a rodinnými hodnotami.

    « Včelárstvo: Potreba mladej, zošľachtenej matky »

    ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodoľubstvo

    Pavol Silný zdôrazňuje, že kľúčovým faktorom pre zdravé a produktívne včelstvo je práve prítomnosť prvotriednej mladej matky. Táto myšlienka rezonuje s tradičnými metódami chovu včiel, kde sa kladie dôraz na genetickú kvalitu a kontinuitu rodovej línie. Takýto prístup je jedným z dôležitých bodov pri starostlivosti o potomstvo v procese zachovania – opakujúcej sa tradície – zdravej včelej populácie: podobne ako matka je stredobodom rodiny, tak aj včelia matka je základom silného a prosperujúceho úľa.

    ZDROJ: SILNÝ, Pavol. Abeceda včelára. 2. doplnené vydanie, Bratislava (Slovenská republika) : Príroda – vydavateľstvo kníh a časopisov, 1987. 363 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velke-plany-odvazneho-junaka-ozveny-tuzby-a-mozno-aj-osudu/

  • ▐ Zverejnené: 26/06/2025

    Základný popis

    Okno do hlbokých psychologických a sociálnych vrstiev slovenskej kultúry. Motív, ktorý sa objavuje v mnohých ľudových piesňach a tradíciách, symbolizuje túžbu po rodine, láske a naplnení osudu.

    « Veľké plány odvážneho junáka – Ozveny túžby a (možno aj) osudu »

    ZNAČKY: Umenie – Hudba – Citát – Text piesne – Folklór – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

    AUDIO: KarpaTon a Spevácka skupina FIALA – Voda dunajova, 2016 (Youtube)

    ZDROJ: Pieseň: KarpaTon a Spevácka skupina FIALA – Voda dunajova.Pieseň: KarpaTon a Spevácka skupina FIALA – Voda dunajova. (Slovensko) : Karpat Mater, 2015, online: https://youtu.be/rI6Lgsxj9hM

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velke-plany-odvazneho-junaka-ozveny-tuzby-a-mozno-aj-osudu/

  • ▐ Zverejnené: 25/06/2025

    Základný popis

    Ilustrácia Arthura Rackhama zobrazujúca moment prebudenia Šípkovej Ruženky princovým bozkom. Detailne vykreslená scéna plná symboliky očakávania a záchrany, s dôrazom na krásu princeznej a tajomnú atmosféru komnaty.

    « „Šípková Ruženka“ a princ, ktorý sa trochu omeškal (Arthur Rackham, 1920) »

    ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Klasická literatúra – Detstvo – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Mravný ideál

    „Princovi búšilo srdce – niekde v hĺbke duše tušil, že práve tam nájde to, čo hľadal celý svoj doterajší život. Otvoril dvere, ktoré zavŕzgali v starých pántoch a s prudkou netrpezlivosťou kráčal po starom zvetranom schodisku hore do komnaty. Keď bol na samom vrchu, zatlačil do ďalších dverí a vošiel dovnútra, aby sa ocitol v malej tmavej izbietke. Tam, úplne ohromený tým, čo uvidel pred svojimi očami, skríkol. Pod maličkým oknom na posteli našiel ležiacu – princeznú. Ležala tam rozprestretá s nádhernými zlatými vlasmi rozpustenými navôkol seba. Nedali by sa nájsť slová, ktorými by dokázal opísať, aká bola krásna! Princ k nej opatrne pristúpil a naklonil sa nad ňu. Zľahka sa dotkol jej rúk – boli teplé, žila, no ani sa nepohla. Z jej mladistvých a jemných pier, ktoré pripomínali pučiace okvetné lístky ruží, pritom nevyšiel ani hlások, i jej oči ostali zavreté. Princ ju takto dlhý čas obdivoval. Nikdy v živote nevidel princeznú, ktorá by sa mohla v dokonalosti tej pred ním, čo i len priblížiť. Potom sa zrazu naklonil o čosi viac, viac, viac… a pobozkal ju na pery. Týmto bozkom sa celá kliatba prelomila. Viečka princeznej sa zamihotali a ona pomaly začala zdvíhať svoju hlavu z vankúša, pričom si naťahovala ruky. A keď už mala oči úplne otvorené, v tej chvíli z jej úst zaznelo: ‚Ste to vy, princ? Čo vás toľko zdržalo!‘“

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: PERRAULT, Charles. La Belle au Bois Dormant. Paríž (Francúzsko) : Librairie Hachette, cca. 1920. 100 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sipkova-ruzenka-a-princ-ktory-sa-trochu-omeskal-arthur-rackham-1920/

  • ▐ Zverejnené: 24/06/2025

    Základný popis

    Citát z filmu Rabaka (1989) od Dušana Rapoša, ktorý zachytáva hlbokú psychologickú dilemu o možnostiach dosiahnuť nemožné. Obraz je symbolom ľudskej túžby po presahovaní sa a konfrontácii so zdanlivými i skutočnými obmedzeniami.

    « „Ako sa to dá…“ (Rabaka, 1989) »

    ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Mravný ideál – Slovensko – Slovania

    ZDROJ: RAPOŠ, Dušan (režisér, scenár); FILAN, Boris (scenár). Rabaka. Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenská filmová tvorba Bratislava, 1989.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-sa-to-da-rabaka-1989/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    Základný popis

    Citát Evy Vlaardingerbroekovej o základných hodnotách človeka: o morálke, pravde a kráse.

    « Eva Vlaardingerbroek o základných hodnotách ľudskej spoločnosti »

    ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Etika – Kresťanstvo – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Krása – Ľudský život

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: VLAARDINGERBROEK, Eva. Reject Globalism: Embrace God. Brusel (Belgicko) : Brussels National Conservatism, 2022, online: https://youtu.be/a7HUpc-jIiY

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/eva-vlaardingerbroek-o-zakladnych-hodnotach-ludskej-spolocnosti/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    Základný popis

    Citát z knihy Františka Chorváta „Láska – Materstvo – Budúcnosť“, ktorý kriticky skúma dopad materiálnych hodnôt na medziľudské vzťahy. Text poukazuje na komercializáciu lásky a sexu, kde partnerstvo je redukované na transakciu uspokojujúcu individuálne potreby bez hlbšej emocionálnej väzby. Slúži ako provokatívny prvok pre diskusiu o dehumanizácii v modernej spoločnosti.

    « Dehumanizácia lásky: Transakčný mechanizmus vo vzťahoch materiálne založených „ukájajúcich sa“ a ich „vysemeňovadiel“ »

    ZNAČKY: Citát – Sexuálna výchova – Láska – Muž a žena – Promiskuita – Kurvenie – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť

    Kniha pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc. s názvom „Láska – Materstvo – Budúcnosť“ nie je dokonalá. Je v nej zreteľne cítiť ten ideologický závan dôb minulých, ako je to pri publikáciach z tých čias zvyčajné. S tým sa nedá nič urobiť. Pán Chorvát bol, z toho, čo som čítal, s veľkou pravdepodobnosťou – ateista usilujúci sa o „vedecký pohľad“ na svet. Taká bola proste doba. A možnože aj vďaka tomu, sa neraz ani len trochu nezdráhal popísať realitu tak, ako sa okolo nás – i dnes – odohráva.

    ZDROJ: CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dehumanizacia-lasky-transakcny-mechanizmus-vo-vztahoch-materialne-zalozenych-ukajajucich-sa-a-ich-vysemenovadiel/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    └ Aktualizované: 22/06/2025 (15:37)

    Základný popis

    Ilustrácia zobrazujúca matku zosnulého dieťaťa – znázornená v pozícii hlbokého smútku —sklonenú nad lôžkom, jej telo vyjadruje bezmocnosť a zlomenosť, obklopenú ďalšou rodinou a slúžkami. Scéna zachytáva moment tragédie a výjav materinskej lásky pri vyrovnávaní sa so smrťou svojho potomka.

    « Keď matka prichádza o svoje dieťa (William Hatherell, 1890) »

    ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Citát – Sexuálna výchova – Ľudský život – Materstvo – Zdravotníctvo – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Promiskuita – Voľná láska – Kurvenie – Úpadok – Peklo – Smrť

    „Keď spala?
    Bali sme sa, že umiera.
    Až umrela… dúfali sme,
    že iba spí.“
    (Newman, 1890)

    ***

    Bývala doba, kedy prísť o dieťa bolo pre ženu a jej rodinu tragédiou znamenitého významu. Do dnešných dní si dobre pamätám, ako som chodieval na cintorín (v dedine odkiaľ pochádzala moja stará mama) a na jeho začiatku bol dlhý zástup maličkých hrobčekov, pri ktorých sa iba mlčalo, žiadne slová neboli potrebné, a až potom začínali tie pre dospelých… Pred niekoľkými dňami som narazil na takéto slová, citujem: „Chceme, aby ženy věděly, že interrupce není žádné stigma ani hanba. Je to stejný lékařský zákrok jako třeba trhání zubů,“ ktorý preniesla akási Martina Fortnerová. Je celkom možné, že to bude tá istá Martina Fortnerová, ktorá v roku 2024 na Karlovej univerzite (Fakulta sociálních věd – Institut sociologických studií / Katedra sociologie) obhajovala svoju bakalársku prácu. Mladý človek. Naša budúcnosť, naša spása.

    Existuje kniha s názvom „Adult Development and Aging“, ktorú napísali nejakí tí psychológovia, psychiatri. V tejto publikácii, na strane 407, autori uvažujú o tom: „Ako je možné, že ľudia, ktorí sa narodili v nedávnej dobe dosahujú v IQ testoch priemerne vyššie hodnoty než ich rodičia a starí rodičia.“ Táto kniha bola napísaná v roku 1991. Čiže toto konštatovanie platilo pre ľudí narodených v 70-80-tich rokoch 20-tého storočia. Naznačovalo (istotne veľmi zhruba), že ľudia sa rozumovo (a azda popritom aj celkovo osobnostne) – niekam a postupne – generačne vyvíjajú. Pri čítaní takýchto názorov na potraty od podobných osôb a celkovom pozorovaní mnohých dnešných mladých ľudí (stačí si napríklad prejsť TOP10 najpopulárnejších „influencerov“, tj. kto ich inšpiruje, podobu ich voľnočasových aktivít, celkovo životný štýl), môžeme pravdepodobne konštatovať, že títo ľudia sa javia ako jednou z mála generácii v histórii, ktorá je všeobecne debilnejšia, zvrhlejšia a odtrhnutejšia od reality, než boli tie, ktoré ju predchádzali.

    „Takže v momente, keď lekári vlastne k tomu pristupujú týmto spôsobom, tak sa domnievam, že to nie je problematické…,“ i toto v spomenutom rozhovore zaznelo. Áno, mnohí lekári sú amorálne tupé prasatá odeté do bielych plášťov. Taká je realita. Mnohí. No ja opäť niečomu nerozumiem. Celý čas sa v tom rozhovore hovorí o záležitostiach, ktoré sa značne dotýkajú – inej živej ľudskej bytosti, dieťaťa. Ibaže sa o ňom nejako nehovorí. Nemenuje sa konkrétne, jeho otvorenému spomenutiu sa dotyční práveže vyhýbajú. Zvláštne. Čiže téma: vražda nenarodeného dieťaťa, sa toho dieťaťa – podľa prístupu a snáh niektorých – netýka? Alebo ako? Lenže dieťa – ĽUDSKÁ BYTOSŤ, má nejaké svoje práva a nárok na ochranu týchto svojich práv. Takéto osoby ženského pohlavia potom zvyknú hlasite kričať niečo o svojich materniciach, i keď tie im nikto neberie, a ani nemá takýto úmysel. Akým spôsobom dochádza k splodeniu dieťaťa? Veď to nie je žiaden výpočet trojného integrálu. Tieto ženy majú k dispozícii spôsoby, ktorými vedia účelne dosiahnúť, aby v ich prípade nedošlo k nechcenému tehotenstvu, napríklad ja osobne im odporúčam – SA NEKURVIŤ. V tomto momente sa rozhoduje o tom, či sa niečo bude diať v ich materniciach – či dôjde k splodeniu dieťaťa. Kto o tom primárne rozhoduje? TIETO ŽENY O TOM ROZHODUJÚ! Že nie sú schopné ovládať svoje sexuálne impulzy a udržať nohy pri sebe, vo chvíľach rozkokošenia sa oddávajú kadejakým hovädám, ktoré sú vhodné maximálne na „jebačku“, no nie na založenie rodiny? Ich životná situácia im neumožňuje mať dieťa? O tom treba premýšľať pred samotným aktom, a nie po ňom. Neprenášajte zodpovednosť za vlastné činy na iné ľudské bytosti! Dospejte a neste následky. Sú to následky vašich rozhodnutí.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] FORTNEROVÁ, Martina. Interrupce je stejně běžný zákrok jako trhání zubů. Nemá to být pro ženu stigma. (Česká republika) : DVTV, online: https://youtu.be/h8cKB1eJmXo
    • [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
    • [3] SCHAIE. K. Warner; WILLIS, Sherry L. Adult Development and Aging. 3. vydanie, New York (USA) : HarperCollinsPublishers, 1991. cca. 610 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-matka-prichadza-o-svoje-dieta-william-hatherell-1890/

  • ▐ Zverejnené: 21/06/2025

    Základný popis

    Pohľad na stav komerčného náhradného materstva na Ukrajine. Dokument od Samanty Hawley poukazuje na nebezpečné stránky tejto formy podnikania: zneužívanie chudobných žien, opustené deti s neurologickými poškodeniami a ďalšie etické problémy pri obchodovaní s ľuďmi.

    « Brizzy – Tragédia komerčného náhradného materstva na Ukrajine »

    ZNAČKY: Video – Citát – Ľudský život – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Materstvo – Úpadok – Peklo – Ukrajina – Slovania

    Problematika náhradného materstva sa stala pomerne populárnou najmä vďaka dramatickému pokroku, ktorý zažilo celé odvetvie reprodukčných technológii v uplynulých desaťročiach. Ale určte ju nie je možné považovať za nejaké nóvum. Zďaleka nie. Na internete je možné nájsť minimálne desiatky, možnože až stovky, rôznych dokumentov venujúcich sa tejto téme. Jedná sa totiž o problematiku v mnohých jej aspektoch značne spornú, tým aj divácky príťažlivú, no v prvom rade netreba zabúdať – o problematiku veľmi zložitú. Vyžaduje si dôsledné zváženie: filozofických, etických, psychologických, sociologických, sociálno-ekonomických a zdravotných perspektív. Akékoľvek jej ZĽAHČOVANIE JE NEPRÍPUSTNÉ, nakoľko môže viesť – ako si nižšie budete môcť prečítať – k fatálnym ľudským tragédiám. Všeobecne existujú dve základné podoby realizácie náhradného materstva. V prvom prípade hovoríme o „altruistickom“, v tom druhom o „komerčnom“. Ja som sa dnes rozhodol upriamiť vašu pozornosť špeciálne na dokument, ktorý sa venuje neuveriteľnému rozkvetu komerčnej podoby náhradného materstva na Ukrajine. Ten natočila štátna televízia Austrálie – ABC (Australian Broadcasting Corporation). Nech sa páči, niekoľko citátov z tohto dokumentu:

    • „Na Ukrajine sa rozmáha obchod s deťmi. (…) Medzinárodnému komerčnému náhradnému materstvu sa venujem už viac než polovicu dekády a odhalila som hrozivé prípady bábätiek, ktoré ostali opustené v Thajsku a Indii. Obe krajiny neskôr komerčné náhradné materstvo pre cudzincov – zakázali. Naproti tomu, na Ukrajine sa za ten čas rozvinul výnosný biznis.“
    • „Kate nemohla opustiť Kyjev pokiaľ nemala jeho pas. Opakovane sa dožadovala, aby sa na jej dieťa pozrel nejaký ten špecialista a po 4 týždňoch sa táto udalosť napokon aj odohrala. ‚Hneď ako ho neurologička uvidela, v tom momente povedala: Niečo s ním nie je v poriadku a potrebuje sken mozgu.‘ Sken neskôr ustanovil – Michael utrpel poškodenie mozgu… “
    • „…opustené dieťa, malé dievčatko, ktoré sa narodilo prostredníctvom komerčného náhradného materstva, a potom bolo opustené jej rodičmi, ktorí si objednali jej narodenie. (…) Toto je Bridget, má tri roky. Americkí rodičia jej vybrali meno, ale jej ukrajinskí opatrovatelia ju volajú – Brizzy.“
    • „Vedúca miestnej agentúry pre ochranu detí mi poskytla niekoľko informácii o Bridget: ‚Nemocnica nás informovala o tom, že sa žene premiestnenej z Donetskej oblasti narodilo dieťa. Tá bola náhradnou matkou a porodila dvojčatá. Jedno z detí v dôsledku zdravotných problémov umrelo, ale dievčatko prežilo.‘ (…) Keď mala Bridget 5 mesiacov, jej rodičia poslali list, ktorým UDELILI SÚHLAS s jej odpojením od prístrojov na podporu života. V liste sa písalo: ‚…nachádza sa vo vegetatívnom stave a nie je nijaká šanca, aby sa z nej stala NORMÁLNA osoba. Doktori odporúčajú zastaviť akúkoľvek liečbu, aby mohla nájsť svoj pokoj. Nezoberieme si ju do Ameriky. Toto dieťa je neliečiteľné.‘“
    • „Nemôžete súdiť dieťa po jeho narodení spôsobom: ‚Nechceme toto dieťa. Chceli sme mať také, ktoré má pri narodení hollywoodsky úsmev.‘“
    • „Toto je presne ten druh ukrajinských miest, na ktoré sa agentúry zameriavajú pri hľadaní náhradných matiek. Je odľahlé a chudobné. Pre ženy na takomto mieste sú peniaze – z vynosenia dieťaťa pre niekoho iného – veľmi ťažko odolateľné. A mení to ich životy.“
    • „Bola oplodnená 3 embryami. Ale potom prinútená ‚UKONČIŤ‘ jedno z nich… aby sa zvýšili šance úspešného dokončenia tehotenstva. (…) Päť mesiacov po začatí tehotenstva; potom, ako jej nebolo možné zastaviť krvácanie; musela podstúpiť záchranný cisársky rez – obe deti umreli. (…) Neskôr dostala peniaze v hodnote nejakých 200 dolárov. Stále vo finančnej núdzi, znova sa navrhla… Opätovne bola oplodnená 3 embryami. Tentokrát ‚UKONČILI‘ dve, dúfajúc, že sa jej – azda – to jedno zostávajúce podarí donosiť. (…) Po náročnom tehotenstve, ďalšom cisárskom reze – sa narodilo dieťa: Michael, ktorý jej bol OKAMŽITE odobraný.“
    • „Náhradné matky sú iba nosnice… inkubátory, ako oni hovoria. Nejednajú s nami ako s ľudskými bytosťami, nemajú pre nás žiadne pochopenie.“
    • – Koľko prípadov detí, ktoré sa narodili s poškodením mozgu ste videli?
      – Toto je náročná otázka. Nejaké tie prípady poškodenia mozgu sa vyskytli…
    • „Je to nemorálny spôsob podnikania. Škodí. Tieto spoločnosti sa nezaujímajú o to, komu poskytujú svoje služby, prečo a ako sú tieto služby poskytované, pre koho to dieťa zabezpečujú. Omnoho viac sa zaujímajú o svoje zárobky. (…) Môžem vymenovať nejakých 10 prípadov, o ktorých viem. [Prípady narodenia detí s poškodením mozgu, pozn.] Ale predpokladám, že o mnohých neviem.“

    Hm…

    DOPORUČENÉ VIDEO: Damaged Babies & Broken Hearts: Ukraine’s commercial surrogacy industry | Foreign Correspondent / ABC News In-depth, 2019 (Youtube)

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: HAWLEY, Samantha. Damaged Babies & Broken Hearts: Ukraine’s commercial surrogacy industry | Foreign Correspondent. (Austrália) : ABC News In-depth, 2019, online: https://youtu.be/0euVSmfVcWc

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/brizzy-tragedia-komercneho-nahradneho-materstva-na-ukrajine/

« Staršie

Novšie »

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025

Bystroumný
Prehlásenie

Táto webová stránka používa súbory cookie, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok.