CITÁT Značka
Stránka 8 z celkom 11 stránok.
Dokopy: 286 článkov.
▐ Zverejnené: 04/12/2025
![]( "Prirodzená majetníckosť biologickej matky vo vzťahu k svojmu dieťaťu (Anna Freud)")
Základný popis
Anna Freudová sa zamýšľa nad hlboko zakorenenými psychologickými mechanizmami materstva. Freudová vysvetľuje, že dieťa začína svoj život ako súčasť matkino tela a táto fyzická blízkosť sa premieta do psychologického vnímania po mnoho rokov. Materská láska nie je len altruistická, ale aj hlboko zakorenená v jej vlastnej psychologickej podstate, dieťa je ňou vnímané prakticky v polohe časti jej vlastnej identity.
« Prirodzená majetníckosť biologickej matky vo vzťahu k svojmu dieťaťu (Anna Freud) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Nihilizmus – Úpadok
„Psychologický problém náhradnej matky je zrejmým aj pre tých, ktorí inak odmietajú brať psychologické komplikácie príliš vážne. Majetníctvo matky je, ako vieme, dôležitým faktorom vo vzťahu matka-dieťa. Dieťa začína svoj život ako časť matkinho tela. Pokiaľ ide o pocity matky, zostáva to takto niekoľko rokov. Egoistické reakcie matky sa normálne týkajú aj jej dieťaťa. Ublíženie dieťaťu matka vníma ako ublíženie jej samotnej. Každý človek zvyčajne preceňuje svoju vlastnú dôležitosť, svoju vlastnú osobnosť a svoje vlastné telo. Toto preceňovanie zo strany matky zahŕňa aj dieťa. (…) Je to práve (…) majetníckosť a preceňovanie, ktoré sú základom materskej lásky, umožňujú matkám znášať záťaž práce pre svoje deti bez toho, aby sa cítili zneužívané. Je všeobecne známe, že iba láska k deťom zabráni tomu, aby ich neustále požiadavky, neustály hluk, ktorý spôsobujú, a neustále škody, ktoré napáchajú, neboli nimi považované za nepríjemnosť. (s. 39-40)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: FREUD, Anna; BURLINGHAM, Dorothy T. War and Children. New York (USA) : Medical War Books, 1943. 191 strán.▐ Zverejnené: 04/12/2025
![]( "Etika sexuálneho vzťahu muža a ženy v rámci manželského spolužitia")
Základný popis
Sexuálny akt by mal byť viac než len prostriedkom k rozmnožovaniu alebo čistému potešeniu. Je to hlboké prepojenie muža a ženy na mnohých úrovniach, okrem tej fyzickej, ktoré môže mať pozitívny vplyv na osobný rozvoj oboch partnerov – manžela aj manželky.
« Etika sexuálneho vzťahu muža a ženy v rámci manželského spolužitia »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kurvenie – Voľná láska – Promiskuita – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Progresivizmus – Úpadok – Peklo
„Muži a ženy sa musia naučiť významu sexuálneho vzťahu a jeho možnému vplyvu na život a charakter. Párenie je viac než len rozmnožovací akt; je to splynutie tela, duše a ducha, ktoré zušľachťuje alebo ponižuje podľa postoja účastníkov. Pre oboch, manžela aj manželku, má funkciu v duševnom rozvoji… (s. vii)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: STOCKHAM, Alice B. Karezza – Ethics of Marriage. Chicago (USA) : Alice B. Stockham & Co., 1897. 142 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/etika-sexualneho-vztahu-muza-a-zeny-v-ramci-manzelskeho-spoluzitia/
▐ Zverejnené: 03/12/2025
![]( "Láska na prvý pohľad: Ako to vyzerá, keď si mladý kráľ vyhliadne svoju kráľovnú (1921)")
Základný popis
Tento očarujúci obraz zachytáva okamih, keď mladý kráľ, počas jednej zo svojich poľovačiek, stretáva krásnu dievčinu na vresovisku. Vidíme kráľa na bielom koni, ktorý je okamžite očarený dievčinou zbierajúcou ostropestrec. Okolie je plné detailov a jemná hra svetla vytvára pocit čarovného prostredia.
« Láska na prvý pohľad: Ako to vyzerá, keď si mladý kráľ vyhliadne svoju kráľovnú (1921) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Rozprávka – Folklór – Muž a žena – Láska
„Ale raz sa stalo, keď bola na vresovisku zbierať odkvitnutý ostropestrec, a ak sa nemýlim, bolo to naposledy, čo tam mala ísť, stalo sa, že mladý kráľ, ktorý vládol tej krajine, bol na poľovačke a šiel práve vtedy na koni cez to isté vresovisko, keď ju odrazu uvidel. Zastavil sa a čudoval, kto len môže byť tá krásna dáma, čo chodí po vresovisku a zbiera ostropestrec, opýtal sa jej na meno, a keď nedostal odpoveď, začudoval sa ešte viac; no napokon sa mu zapáčila natoľko, že nemohol urobiť nič iné, len si ju vziať domov na svoj hrad a oženiť sa s ňou.“ (s. 55-56)
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: DASENT, George Weber (ed.) East o‘ the Sun and West o‘ the Moon. Philadelphia (USA) : David McKay Company, cca. 1921. 204 strán.▐ Zverejnené: 03/12/2025
![]( "Hľadanie zakliateho princa z tajomného zámku (Kay Nielsen, 1913)")
Základný popis
Obrázok zachytáva moment z príbehu, počas ktorého mladá žena odhaľuje záhadu jej domácnosti. Ilustrácia evokuje atmosféru mágie a tajomna prostredníctvom bohatých detailov, výrazných línií a farebného prevedenia typického pre štýl Kaya Nielsena.
« Hľadanie zakliateho princa z tajomného zámku (Kay Nielsen, 1913) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Rozprávka – Folklór – Muž a žena – Láska
„A tak keď prišla domov a ľahla si do postele, znova sa zopakoval starý príbeh. Došiel akýsi muž a ľahol si vedľa nej, ale keď v noci počula, že spí, vstala a zasvietila
– zapálila sviečku a osvetlila si ho jej lúčmi, a tak uvidela, že je to ten najkrajší princ, akého kedy-kto mohol zazrieť, a namieste sa doňho zamilovala, až by asi umrela, ak by ho tu a tam nepobozkala, pomyslela si. Tak aj urobila, ale keď ho bozkala, v tej chvíli mu košeľu pokvapkala tromi kvapkami vosku a on sa prebudil. ‚Čo si to len urobila?‘ skričal, ‚teraz si z nás oboch urobila nešťastníkov, lebo keby si vydržala len jeden rok, bol by som oslobodený. Mám totiž macochu a tá ma začarovala. Cez deň som bielym medveďom a v noci človekom. Ale teraz sú všetky podmienky dohody porušené a ja sa k nej musím vrátiť. Žije v zámku, ktorý stojí na východ od Slnka a na západ od Mesiaca, kde taktiež žije princezná, ktorá má nos dlhý tri lakte, a tú si teraz budem musieť vziať.‘ Plakala, tieto jeho slová sa jej veľmi dotkli, ale nebolo jej pomoci, musel ísť. Potom sa ho opýtala, či by nemohla ísť s ním. Nie, nemohla. ‚Povedz mi teda cestu,‘ povedala, ‚a ja ťa nájdem, to určite urobiť smiem.‘ ‚Áno,‘ smela. Povedal: ‚Ale na to miesto neexistuje– žiadna cesta.‘ Ležalo na západ od Slnka a na východ od Mesiaca, a ona tam vraj nikdy cestu nenájde. A tak ďalšie ráno, keď sa zobudila, princ aj hrad boli navždy preč a ona ležala na malom kúsku zeleného machu uprostred pochmúrneho lesa a vedľa seba mala len zväzok voľajakých handier, ktoré si priniesla zo starého domova. Hneď ako si vytrela spánok z očí a doplakala, pretože už viac plakať nevládala, vstala a vydala sa na cestu. A kráčala… mnoho… mnoho dní… (s. 15-16)PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: East of the Sun and West of the Moon (Old Tales from the North). New York (USA) : George H. Doran Company, cca. 1913-1920. 204 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hladanie-zakliateho-princa-z-tajomneho-zamku-kay-nielsen-1913/
▐ Zverejnené: 30/11/2025
![]( "Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj)")
Základný popis
V Tolstého koncepcii je dobro spojené so stálym rastom duše a hľadaním vyššieho zmyslu života, ktorý presahuje hranice pozemskej existencie. Stránka z denníka Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorá zachytáva hlboký citát o rozdieloch medzi šťastím ako uspokojením potrieb v pozemskom živote a dobrom ako uspokojením požiadaviek večnej podstaty človeka.
« Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ortodoxia – Filozofia – Ľudský život – Cnosť – Mravný ideál – Krása
„Šťastie je uspokojenie potrieb ľudskej bytosti žijúcej od narodenia až po smrť iba na tomto svete; ale dobro je uspokojenie požiadavok večnej podstaty žijúcej v človeku. (Tolstoj, s. 13)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Journal of Leo Tolstoi – Vol. I. (1895-1899). New York (USA) : Alfred A. Knopf, 1917. 428 strán.▐ Zverejnené: 30/11/2025
![]( "V jame levovej: „…zachránený, jeho nepriatelia roztrhaní.“ (Briton Rivière)")
Základný popis
Ilustrácia na podklade maľby Britona Riviéra zobrazujúca biblický príbeh o Danielovi v jame levovej. Silná čierno-biela kresba zachytáva dramatickú scénu Daniela stojaceho pokojne medzi hladnými levmi, ktorý je odhodlaný čeliť svojmu osudu s hlbokou vierou v Božiu ochranu.
« V jame levovej:
„…zachránený, jeho nepriatelia roztrhaní.“ (Briton Rivière) »ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Kresťanstvo – Klasická literatúra – Biblia – Mravný ideál
„…prevyšoval tento Daniel tie kniežatá i satrapov, pretože bol v ňom veľký duch, a kráľ zamýšľal ustanoviť ho nad celým kráľovstvom. Vtedy sa snažily kniežatá a satrapovia najsť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľovstva; ale nemohli najsť nijakej príčiny ani vady, pretože bol verný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada. (…) Uradily sa všetky kniežatá kráľovstva, vojvodovia, satrapovia, radcovia a náčelníci, aby kráľ ustanovil ustanovenie a vydal pevnú zápoveď tak, aby každý, kto by za tridsať dní žiadal nejakú žiadosť od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov. (…) A Daniel, keď sa dozvedel, že bolo napísané také písmo, odišiel hore do svojho domu (a obloky mu boly otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trikrát za deň kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom, preto, že to tak robieval i predtýmto. Vtedy sa náhle s hrmotom shromaždili tí mužovia a našli Daniela prosiť a pokorne sa modliť pred jeho Bohom. Vtedy sa priblížili a hovorili pred kráľom o zápovedi kráľovej: Či si nenapísal zápovedi, aby každý človek, ktorý by za tridsať dní prosil niečo od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvrhnutý do jamy ľvov? Na to odpovedal kráľ a riekol: To slovo stojí pevne… (…) Vtedy rozkázal kráľ, a doviedli Daniela a hodili ho do jamy ľvov. A kráľ odpovedal a riekol Danielovi: Tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, ten ťa vyslobodí. A donesený bol jeden kameň a položený na otvor jamy, a kráľ ho zapečatil svojím prsteňom a prsteňom svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo pri Danielovi. Vtedy odišiel kráľ do svojho paláca a ztrávil noc v pôste ani nedal doniesť hore pred seba hudobné nástroje, áno, i spánok ušiel od neho. Potom vstal kráľ skoro ráno na úsvite a ponáhľajúc sa išiel k jame ľvov. A keď sa priblížil k jame, zavolal na Daniela žalostným hlasom. Kráľ prehovoril a riekol Danielovi: Danielu, služobníku živého Boha, či ťa mohol tvoj Bôh, ktorému slúžiš neprestajne, vyslobodiť od ľvov? Vtedy hovoril Daniel s kráľom a povedal: Kráľu, ži na veky! Môj Bôh poslal svojho anjela, ktorý zatvoril ústa ľvom, a neuškodili mi, lebo mi je najdená pred ním nevina, áno, ani pred tebou, ó, kráľu, neučinil som ničoho zlého. Vtedy sa veľmi zaradoval kráľ a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy, a Daniel bol vytiahnutý z jamy, a nenašiel sa na ňom nijaký úraz, lebo veril v svojho Boha. A kráľ rozkázal, a doviedli tých mužov, ktorí boli osočili Daniela, a hodili ich do jamy ľvov aj ich synov aj ich ženy, a ešte ani len neboli dopadli na spodok jamy, keď sa ich zmocnili ľvi a skrúšili všetky ich kosti. (Roháček)“UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prorok Daniel / 6. kapitola (3-24). 4. vydanie, Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [2] The Treasury of Art (Illustrated – Comprising Volumes II. & III. Magazine of Art). London, Paris & New York : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1880. cca. 800 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/v-jame-levovej-zachraneny-jeho-nepriatelia-roztrhani-briton-riviere/
▐ Zverejnené: 29/11/2025
![]( "Keď politici, mimovládkari, „vyhnilci“ zo štátnej a verejnej správy, lokálna oligarchia a nadnárodné korporácie rozprávajú o tom, ako „nakŕmia ľud“ (Tolstoj)")
Základný popis
Ostrá kritika zo strany Leva Nikolajeviča Tolstoja voči mocenskému systému, v ktorom tí, ktorí nič neprodukujú, sa snažia diktovať podmienky tým, ktorí všetko vytvárajú. Autor s cynickým pohľadom rozoberá absurditu situácie, kde „vládnuce triedy“ – politici, úradníci a elity, si privlastňujú výsledky práce iných a potom so slzami v očiach predstierajú ochotu a dobrú vôľu, že sa o nich budú musieť „postarať“, „nakŕmiť“ ich.
« Keď politici, mimovládkari, „vyhnilci“ zo štátnej a verejnej správy, lokálna oligarchia a nadnárodné korporácie rozprávajú o tom, ako „nakŕmia ľud“ (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Lev Nikolajevič Tolstoj – História – Politika – Spoločenská zodpovednosť – Chudoba – Ideológia – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Globalizácia – Výmena obyvateľstva
„Nakŕmiť ľudí! Kto sa teda ujal toho, že ich nakŕmi? Sme to my, úradníci, ktorí sme vzali na seba zodpovednosť nakŕmiť tých, ktorí nás stále kŕmia a vždy kŕmili. Dojča chce nakŕmiť svoju dojku, parazit sa navrhuje nakŕmiť rastlinu, ktorá ho vyživuje! My, vládnuce triedy, ktoré nepracujeme a žijeme z toho, čo produkujú iní ľudia; my, ktorí bez nich nemôžeme urobiť ani krok, teraz ich budeme kŕmiť! Samotná táto myšlienka má v sebe niečo groteskné. Nehovoriac o všetkom ostatnom bohatstve, môžeme povedať, že chlieb je priamo produkovaný samotnými ľuďmi. Všetok existujúci chlieb je zasiaty, vypestovaný, zožatý, vymlátený a distribuovaný ľuďmi. Ako je teda možné, že tento chlieb teraz nie je v rukách ľudu, ale v našich, a že sme nútení ho im vrátiť prostredníctvom zvláštneho a umelého procesu, pričom pre každého jednotlivca vypočítame toľko a toľko? Je zrejmé, že sme si ho vzali bez zaplatenia a vzali sme si ho príliš veľa, takže ho teraz musíme vrátiť; ale táto náhrada predstavuje mnoho ťažkostí. Čo teda musíme urobiť? Verím, že musíme začať tým, aby sme prestali brať iným, čo nám nepatrí. (Tolstoj, s. 32)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: STADLING, Jonas; REASON, Will. In the Land of Tolstoi (Experience of Famine and Misrule in Russia). Londýn (UK) : James Clarke & Co., 1897. 287 strán.▐ Zverejnené: 29/11/2025
![]( "Inšpirácia „progresívne“ orientovaných? Ruskí nihilisti… (Bakunin)")
Základný popis
Výňatok z manifestu ruského nihilistu Michaila Bakunina, odhalujúci extrémne ideológie zničenia a rozvratu. Dokument s historickým významom pre pochopenie radikálnych hnutí a ich vplyvu na moderné politické prúdy.
« Inšpirácia „progresívne“ orientovaných? Ruskí nihilisti… (Bakunin) »
ZNAČKY: Citát – História – Politika – Filozofia – Ideológia – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Totalita – Peklo – Smrť
„…pod Bakuninovým vedením sa z radikálneho stal časopis revolučný a ten vo svojej horlivosti obhajoval zvrhnutie cirkvi a štátu, a to aj za cenu chaosu. Násilný spôsob, akým Bakunin presadzoval svoj deklarovaný nihilistický cieľ, možno lepšie posúdiť na základe nasledujúcich výňatkov z manifestu, ktorý vydal v roku 1868 v mene organizácie nazývajúcej sa ‚Alliance Internationale de la Democratic Socialiste‘, ktorej predsedal: ‚„Bratia, prichádzam vám oznámiť nové evanjelium, ktoré musí preniknúť až na samý koniec sveta. (…) Starý svet musí byť zničený a nahradený novým. (…) Klam musí byť vymazaný a ustúpiť Pravde. (…) Prvým klamom je Boh; druhým klamom je Správnosť. (…) A keď oslobodíte svoje mysle od strachu z Boha a od toho detinského rešpektu k fikcii Správneho, potom všetky ostatné reťaze, ktoré vás spútavajú, a ktoré sa nazývajú veda, civilizácia, majetok, manželstvo, morálka a spravodlivosť, prasknú ako nite. (…) Nech sa stane vaše šťastie jediným vaším zákonom. (…) Naša prvá práca musí byť zničenie a anihilácia všetkého, ako teraz existuje; musíte si zvyknúť ničiť všetko, dobré aj zlé; lebo ak zostane čo i len atóm tohto starého sveta, nový nikdy nebude stvorený.‘ (s. 93)“PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BUEL, James William. Russian Nihilism and Exile Life in Siberia. Philadelphia (USA) : West Philadelphia Publishing Co., 1891. 574 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/inspiracia-progresivne-orientovanych-ruski-nihilisti-bakunin/
▐ Zverejnené: 21/10/2025
![]( "Brána náborového centra divízie SS „Galícia“ v Przemyśli (28. apríla 1943)")
Základný popis
Historické fotografie z roku 1943-1944 dokumentujúce ukrajinskú divíziu SS „Galícia“ v Poľsku a na Slovensku – počas potlačenia Slovenského národného povstania (SNP). Rozhovor s príslušníkom Fedorom Kazanom odhaľuje jeho pohľad na konflikt a vnímanie tejto historickej udalosti.
« Slováci bojujúci v SNP podľa názoru člena 14. Waffen-SS divízie Galícia? Sily temna… »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Ukrajina
Úvodný obrázok má takýto popis: „Brána náborového centra divízie SS ‚Galícia‘ v Przemyśli (Poľsko). Nad bránou vejú vlajky Tretej ríše a Ukrajiny. 28. apríla 1943 – Deň založenia Haličskej divízie.“ Hore na bráne je ešte krásne vidieť emblém 14. Waffen-SS divízie Galícia. Ako som prechádzal svoje poznámky, premazával už použité informačné zdroje, narazil som na niekoľko dokumentov, na ktoré som úplne zabudol. Jedným z takýchto je aj nasledujúci rozhovor s Fedorom Kazanom. Fedor Kazan bol príslušníkom 14. Waffen-SS divízie Galícia. Samotný rozhovor sa udial v Detroite (USA) niekedy v roku 1990. Dokument, ktorý mám k dispozícii je najskôr nejakým prepisom. Neviem nijako overiť jeho pôvod, autora prepisu. Na internete je možné nájsť aj varianty tohto rozhovoru v anglickom jazyku, na tie som narazil neskôr. Súčastí sympatizanti s niekdajšou 14. Waffen-SS divíziou Galícia, tí sa k týmto slovám radi hlásia. Uvádzam tu aj fotografie, ktoré ilustrovali slová Fedora Kazana, aj s popiskami v nemčine, ako boli uvedené v danom dokumente. Z výpovede tohto ukrajinského nacistu ma asi najviac zaujala časť venovaná jednej špecifickej operácii, ktorej sa 14. Waffen-SS divízia Galícia zúčastnila v plnej zbroji – potláčanie Slovenského národného povstania (SNP). Uvádzam plné znenie jeho popisu:
[Fedor Kazan:] „Boli sme veľmi zdecimovaní, stratili sme všetky vozidlá, väčšinu ťažkých zbraní a väčšinu našich síl. Nemci nás odviezli na Slovensko, kde sme si mohli oddýchnuť. Boli sme v šoku, červení opäť ovládli našu vlasť a mnohí sa báli o svoje rodiny. Dal som svojej sestre a matke pokyn, aby išli s Nemcami na Slovensko, kde sa usadilo mnoho Ukrajincov. To vyvolalo nepokoj medzi Slovákmi, ktorí sa proti nám mnohým vzbúrili. Stále verím, že červení mali s tým veľa spoločné, pretože Tito mal v regióne silné postavenie a bol dobre financovaný z Moskvy. Vyskytli sa aj problémy s Rómami, ktorí prichádzali v hojnom počte a okrádali utečencov, čo Nemci rýchlo zastavili, načo sa Rómovia stali nepriateľskými. Napriek tomu sme nadviazali priateľstvá a mali sme možnosť tancovať a jesť s miestnymi obyvateľmi. Moja sestra v Nemecku mi napísala, že bola zranená pri bombardovaní, ale že sa o ňu dobre starajú a poslala mi kávu a mäso. Spolu s ďalšími jednotkami SS sme boli opäť nasadení proti partizánom, ktorí boli v našom okolí veľmi silní. Nemci zorganizovali políciu a milície, aby bojovali, ale bolo ich príliš málo na to, aby porazili banditov. Nasadili sme proti nim celú našu vojenskú silu a bolo to ako opakovanie začiatku roku 1944. Porazili sme ich a bol to ten istý príbeh, špinaví červení pod vedením komisárov, ktorí boli väčšinou Židia. Dozvedeli sme sa, že ich zásobujú zbraňami, potravinami a posilami západní spojenci aj červení. Po prvýkrát som sa obával, že prehráme, a že s tým nemožno nič urobiť. Pýtal som sa sám seba, prečo Boh necháva sily temnoty vyhrať tento boj. Moja jednotka musela sledovať, ako sa jeden zločin za druhým pácha na civilnom obyvateľstve, jednoducho preto, že chceli byť ponechaní na pokoji, a to zo strany Nemcov aj banditov. Iba Nemci sa podriadili a nechtiac umožnili banditom rásť a prosperovať; teraz za to platili cenu nevinní. Celú jeseň a zimu to bola vojna zub za zub. Dom so zbraňami alebo nepriateľmi bol vypálený, potom bol napadnutý dom nacionalistu, a ako odvetu sme prenasledovali vrahov, čo nikdy neskončilo. Dozvedeli sme sa, že Červení posielajú stále viac a viac mužov na podporu týchto gangov.“
![]( "Ukrajinskí regrúti pred divíziou „Galícia“ počas slávnostného zloženia prísahy, vojenský výcvikový priestor „SS-Heidelager“ (Herbst, 1943)")
Toto je pozoruhodný obrázok. Text pod ním hovorí: „Ukrajinskí regrúti pred [nastúpenou] divíziou ‚Galícia‘ počas slávnostného zloženia prísahy, vojenský výcvikový priestor
‚SS-Heidelager‘ (Herbst, 1943)“„SS-Heidelager“ bolo veľmi špeciálne miesto. Nebolo len výcvikovým strediskom pre „cudzineckých“ bojovníkov kolaborujúcich s nemeckými nacistami, ako boli členovia 14. Waffen-SS divízie Galícia, ale„SS-Heidelager“ bol zároveň koncentračným táborom. Jedným z dôvodov takéhoto prepojenia bol pravdepodobne súzvuk „teórie s praxou“. Čiže cesta týchto neborákov viedla od „dobrých ľudí“ – nemeckých nacistov z koncentračného tábora, medzi „sily temna“ – slovenských bojovníkov v SNP…![]( "Príslušníci ukrajinskej divízie počas proti-partizánskych akcií na Slovensku (1944)")
Tak a tu by sa malo jednať o: „Príslušníci ukrajinskej divízie počas proti-partizánskych akcií na Slovensku (1944).“
![]( "Granátnici ukrajinskej divízie počas bojov proti partizánom v blízkosti Žiliny (Herbst, 1944)")
„Granátnici ukrajinskej divízie počas bojov proti partizánom v blízkosti Žiliny (Herbst, 1944).“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Dies ist ein 1990 in Detroit, USA, geführtes Interview mit Fedor Kazan, ukrainischer Angehöriger der 14. Waffen-Grenadier-Division der SS (ukrainische Nr. 1) und der ukrainischen Verteidigungskräfte.▐ Zverejnené: 21/10/2025
![]( "Ako americká spravodajská služba (OSS) varovala pred vznikom utajeného odboja (21. august 1944)")
Základný popis
Dokument z roku 1944 od Office of Strategic Services (OSS), v ktorom sa analyzuje hrozba tajného nacistického odboja po porážke Nemecka. Varovanie pred možným pokračovaním subverzných aktivít a prípravou na obnovenie nacistickej moci, s inšpiráciou v historických precedensoch.
« Ako americká spravodajská služba (OSS) varovala pred vznikom utajeného odboja (21. august 1944) »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Ukrajina
„1. Hoci nacisti oficiálne neoznámili žiadne plány na vytvorenie odboja, ktorý by pokračoval vo vojne po porážke Nemecka, existujú náznaky, že bude založená subverzívna organizácia, ktorá bude odporovať okupačným silám a pripravovať sa na obnovenie nacistickej moci. 2. Budúci odboj sa môže inšpirovať príkladom aktivistov, ktorí pokračovali v boji proti versaillskej mierovej dohode niekoľko rokov po poslednom boji. ‚Freikorps‘ [v originálnom texte použitá fráza ‚Free Corps‘, pozn.] a tajné vojenské ligy, zložené z dôstojníkov, vojakov a ďalších členov konzervatívno-nacionalistických kruhov, vypracovali techniku nelegálnych akcií, ktorá našla podporu v mnohých nemeckých kruhoch. Používajúc metódy nevyhlásenej vojny, vraždenia a terorizmu, ‚Freikorps‘ bojovali, aby zabránili akýmkoľvek zmenám hraníc a odolali akémukoľvek separatistickému hnutiu, ktoré sa vyvinulo v nemeckých štátoch.“
POZNÁMKA: Tento úryvok uvádzam z bezpečnostných dôvodov, aby sa Slovensko — jedného dňa — nestalo centrom takýchto odbojových skupín, ibaže zahraničných…
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Problem of Nazi Underground. Washington (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1944. cca. 65 strán.▐ Zverejnené: 21/10/2025
![]( "Ako americká spravodajská služba (OSS) premýšľala nad možnosťami „morálnych operácii“ zameraných na nemecké ženy (4. apríl 1944)")
Základný popis
Historický dokument OSS z roku 1944 analyzujúci možnosti „morálnych operácií“ v Nemecku, s dôrazom na využitie nemeckých žien ako prostriedku šírenia odporu.
« Ako americká spravodajská služba (OSS) premýšľala nad možnosťami „morálnych operácii“ zameraných na nemecké ženy (4. apríl 1944) »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Nacizmus – Ideológia – Totalita
„Ženy sú dôležitou cieľovou skupinou pre MO [„Morale Operations“, pozn.], ale vzhľadom na ich tradične pasívnu politickú úlohu bude ich užitočnosť spočívať predovšetkým v ich funkcii ako distribučného média, prostredníctvom ktorého je možné osloviť politicky aktívnejšie skupiny (vojakov a pracovníkov). Najúčinnejšou priamou akciou, ktorou môžu ženy prispieť k opozičnému hnutiu, je zvýšenie absencií a vyhýbanie sa práci, najmä ak sa to robí takým spôsobom, aby to povzbudilo mužských robotníkov, aby nasledovali ich príklad. (s. 1)“ Krátky úryvok poukazujúci na fakt, že „psychologické“, „vplyvové“, alebo v tomto našom príklade označované ako „morálne“ operácie neboli v minulosti ničím výnimočným a spravodajské služby sveta o ich realizácii aktívne premýšľali, a rovnako je tomu aj dnes…
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: German Women as Special Target for Morale Operations. Washington (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1944. 8 strán.▐ Zverejnené: 21/10/2025
![]( "Ako sa podľa americkej spravodajskej služby (OSS) stala Praha (za Masaryka) centrom ukrajinských nacionalistov (23. júl 1945)")
Základný popis
Historický dokument americkej spravodajskej služby OSS z roku 1945 analyzuje vznik a aktivity Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) so sídlom v Prahe, ich financovanie z USA a Kanady, teroristické útoky proti Poľsku a ZSSR, ako aj väzby na nacistické Nemecko.
« Ako sa podľa americkej spravodajskej služby (OSS) stala Praha (za Masaryka) centrom ukrajinských nacionalistov (23. júl 1945) »
ZNAČKY: Citát – História – Ukrajina – Nacizmus – Ideológia – Totalita
Ďalší úryvok z dokumentu americkej spravodajskej služby OSS, ktorý sa volá „Political Forces in Eastern Galcia and Volhynia Before World War II“ (1945). Tentokrát prináša menovanie fašistických skupín pôsobiacich v oblasti východnej Galície a Volynskej oblasti. Stretávame sa tu s UVO, organizáciou sídliacou v Berlíne, a ich vodcom Konovaletsom. Táto organizácia sa zameriaval predovšetkým na realizáciu teroristických útokov proti Poľsku. Čo je na tomto fragmente najzaujímavejšie? Nasledovná časť: „V roku 1929 založil OUN (Organizácia ukrajinských nacionalistov) so sídlom v Prahe. (…) Zaujala veľké množstvo mladých Ukrajincov z východnej Galície a získala štedrú finančnú podporu od ukrajinských emigrantov v Spojených štátoch amerických a Kanade. OUN mala silné spojenia s Berlínom a pobočky v mnohých ďalších európskych hlavných mestách. Používala rovnaké teroristické metódy ako UVO, najprv proti Poľsku a od roku 1935 aj proti ZSSR. Atentát na Konovaletsa v Rotterdame v roku 1938, údajne z dôvodu jeho protisovietskej politiky, nestlmil aktivity OUN. Jeho hlavným pomocníkom bol major Riko Yary v Berlíne. (s. 42)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Political Forces in Eastern Galcia and Volhynia Before World War II (A study od the relations between the Poles and the Ukrainians of Eastern Volhynia and Galicia, especially from 1918 to 1939, and and anaylsis of the political forces at work in this area). Washington (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 50 strán.▐ Zverejnené: 21/10/2025
![]( "Ako americká spravodajská služba (OSS) popisovala vzostup ukrajinského nacionalistického hnutia (23. júl 1945)")
Základný popis
Fragment historického dokumentu z roku 1945 dokladajúceho vznik ukrajinského nacionalistického hnutia v Galícii. Obsahuje citát popisujúci príchod Dr. Hrushovského na Univerzitu vo Ľvove, ktorý sa stal vášnivým propagátorom ukrajinskej identity.
« Ako americká spravodajská služba (OSS) popisovala vzostup ukrajinského nacionalistického hnutia (23. júl 1945) »
ZNAČKY: Citát – História – Ruthéni – Rusnáci – Galícia – Rusíni – Ideológia – Ukrajina – Slovania
„V roku 1894 prišiel na Univerzitu vo Ľvove z Kyjeva popredný ukrajinský historik Dr. Hrushevsky. Ako vášnivý ukrajinský nacionalista prednášal v ukrajinčine a jeho historický seminár inšpiroval množstvo ukrajinských vzdelancov. V roku 1898 sa stal predsedom ‚Shevchenko Scientific Society‘, ktorá bola založená v roku 1873. Pod jeho vedením sa stala neoficiálnou akadémiou umení a vied venovanou ukrajinskej histórii, kultúre a vzdelávaniu. Vydávala všeobecný bulletin, ako aj dvadsaťdva vedeckých periodík, (s. 9)“ – a takto nejako asi vyzerá zrod „ukrajinizmu“ v Galícii [citujúc S. J. Poprocki – Minority Affairs and Poland, Varšava, 1935, s. 8, pozn.]
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Political Forces in Eastern Galcia and Volhynia Before World War II (A study od the relations between the Poles and the Ukrainians of Eastern Volhynia and Galicia, especially from 1918 to 1939, and and anaylsis of the political forces at work in this area). Washington (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 50 strán.▐ Zverejnené: 17/10/2025
![]( "A všetky cesty vedú do pekla: Keď každé vaše rozhodnutie spôsobuje bolesť a ľudské utrpenie")
Základný popis
Citát od Jordana Petersona o krokoch v živote a chybách, ktoré vedú k bezvýchodiskovým situáciám. Ten sa odvoláva sa na básnické slová Leonarda Cohena, ktorý popisuje nemožnosť nájdenia „decentného“ miesta, keď sa dianie v spoločnosti zvrhne k „masakru“ a všetky voľby jednotlivca sú len z dvoch kategórii – „zlé“ a „hrozné“.
« A všetky cesty vedú do pekla: Keď každé vaše rozhodnutie spôsobuje bolesť a ľudské utrpenie »
ZNAČKY: Citát – Politika – Komentár – Spoločenská zodpovednosť – Pokrytectvo – Ukrajina – Militarizácia – Úpadok – Chudoba – Vojna – Peklo – Smrť – Slovania
Vyššie napísané slová predniesol, ako ste si mohli všimnúť, Jordan B. Peterson. Predniesol ich v jednom zo svojich rozhovorov, kde takto reagoval na otázku ohľadom situácie v Palestíne. Pre mňa je tento úryvok veľmi trefným varovaním pre všetkých, ktorí ešte stále nedokázali pochopiť dôsledky toho, čo znamená „vojna“. Vnímam ich v polohe „všeobecnej výzvy k normálnosti, príčetnosti“. Toho sa nám v našom štáte — na všetkých jeho úrovniach, a nejakom tom blízkom geopolitickom okolí, kam sme sa zaradili, dostáva… čoraz menej a menej.
Posledných pár mesiacov som strávil spracovávaním významu pojmu — „Ukrajina“, čo je skutočne veľmi náročná, a nie práve vďačná téma. Za ten čas som publikoval informácie v rozsahu cca. 250 normostrán textu. Poznatky som čerpal prevažne z pôvodných historických zdrojov, ktoré u nás doposiaľ neboli zverejnené. Napríklad, z takej správy americkej spravodajskej služby (OSS) nazvanej „German Military Government Over Europe: Ostland and The Ukraine“ (1945) necitoval doteraz pravdepodobne nikto na svete. Najstaršími mojimi zdrojmi boli tuším popisy cesty nejakého toho cirkevného hodnostára z 13. storočia, ak si dobre pamätám rehoľníka, ktorý na pokyn pápeža šiel vyjednávať niekam do „Tartárie“. Najzložitejšími pre mňa boli latinské texty z 15.-16. storočia. Prekladať krátky odsek textu 3-4 hodiny, neraz doslova po slovíčkach, aby človek pochopil, aspoň zhruba, čo bolo predmetom záujmu dotyčných, žiadna zábava. Z mojej pozície — ako nehistorik? Urobil som maximum možného. I keď nemôžem povedať, žeby som bol nejako zvlášť spokojný. Snažil som sa zachytiť aspoň nejaké tie hrubé obrysy, orientačné míľniky, ako by povedal Milan Rúfus.
Čo ma k tomu viedlo som už naznačil. Atmosféra v našej spoločnosti začína byť na mňa príliš „vojnová“. Nehovoriac o tom, čo sa odohráva na západ od nás — besná militarizácia. Chlapci z NATO plánujú obrovské investície do zbrojenia, čo Slovensku nijako zasadne neprekáža a bude robiť obmenu a modernizáciu armády len v rámci svojich možností. Ešte aj dnes si spomínam na tlačovú konferenciu, kde vedľa seba stáli Peter Pellegrini, Róbert Kaliňák a Juraj Blanár. Pellegrini počas nej povedal:
„…lebo krajina, ktorá je na východnom krídle Severoatlantickej aliancie nebude schopná odolávať akýmkoľvek tlakom alebo hrozbám, pokiaľ nebude mať aj zodpovedajúcu infraštruktúru, ktorá potom umožní aj mobilitu ozbrojených síl, a tak ďalej, a tak ďalej. Takže nemocnice, cesty, posilnenie železníc, dopravných koridorov, a tak ďalej, je v plne v záujme aj Severoatlantickej aliancie, aby bola schopná v rámci obrany východného krídla… do budúcna… efektívne napĺňať svoje obranné plány.“ Na jednu z otázok novinárov z úst Pellegriniho zaznelo toto: „Presne v tých intenciách, ako zadefinoval aj predseda vlády, ktorý povedal, že — Slovensko nebude narúšať jednotu Severoatlantickej aliancie, ani dnešného summitu [jej predmetom bolo navyšovanie celkovej sumy na zbrojenie, pozn.], ani celkovo jednotu aliancie ako takej, ale samozrejme, že Slovensko potrebuje určitú mieru flexibility; v rámci našich aj ekonomických možností, aj priorít; nastaviť si tie výdavky na nasledujúce roky…“ [A to som Pellegriniho v druhom kole prezidentských volieb volil…, pozn.] Z celého tohto sú pre mňa osobne dôležité tieto poznatky: 1. Slovensko ide budovať vojenskú infraštruktúru; 2. krajiny NATO idú zbrojiť. Na ich podklade sa mi v hlave opakuje jediná otázka: „Ak k niečomu dôjde — odkiaľ, alebo kde asi chcú tieto kádre bojovať?“ Viete, ja som počul o jednej takej krajine, ktorá tiež dlhé roky budovala infraštruktúru NATO a pripravovala sa na prípadný väčší konflikt, možno ste o nej tiež počuli — Ukrajina ju volajú. No nie som si celkom istý, či ju je možné považovať za „úspešný príbeh“ hodný nasledovania. Je ešte šanca, že celý tento humbuk má za cieľ— v tom lepšom prípade — len klasické „presmerovanie“ ďalších financií z rúk občanov „západných demokracii“ do peňaženiek zbrojárskych podnikov. Ibaže ja sa nerád v takýchto veciach spolieham na: „Uvidíme, až sa niečo udeje…“ Osobne pochybujem, žeby mal život Slováka a zachovanie existencie týchto nositeľov slovenskej kultúry— pre spomenuté militaristické skupiny — nejakú tú „vyššiu hodnotu“.Doteraz uvedené riadky osobne nepovažujem za ten najväčší problém. Sú to nejaké tie „politické dôsledky“ súčastného diania. Predstavujú len „vonkajšie symptómy“ niečoho oveľa závažnejšieho. Na celej tejto situácii je úplne najšokujúcejšie nasledovné: absolútne väčšina ľudí vôbec nechápe, prečo sa takéto udalosti odohrávajú. Prakticky nikto. Ja sa stavím, že ak by som šiel po ulici, pýtal sa jednotlivých občanov Slovenska na „Ukrajinu“, nič by som sa nedozvedel. Opakovali by mi, čo im bolo povedané. Tie isté frázy, dookola. Nepoznajú históriu „Ukrajiny“, nevedia nič o záujmoch a záujmových skupinách pôsobiacich na týchto územiach, koho by predsa zaujímalo, že podobné udalosti, s cieľom dostať túto oblasť do svojej sféry vplyvu, sa v tomto regióne odohrávajú stáročia a dnešné dianie nie je ničím iným, len ďalšou kapitolou tohto príbehu — iná scenéria, iné kulisy a jemne obmenení účinkujúci, stále tá istá podstata [kto napríklad vie niečo o tom, ako sa pápež Inocent III.
— už na začiatku 13. storočia — snažil vytvoriť „ochranný pás“, aby neboli myšlienky z Rusi „nákazlivé“ a nevplyvňovali poľské duchovenstvo… (Le Correspondant, 1853), pozn.] Nepoznajú okolnosti vzniku „politického ukrajinizmu“ [s celým ich konceptom „Veľkej Ukrajiny“ a jednotného „veľko-ukrajinského“ národa, pozn.] a skutočné historické územia označované „Ukrajina“, nevedia nič o prítomnosti viacerých národnostných menšín na „ukrajinských“ územiach, ktoré Ukrajina dodnes utláča a neuznáva ich práva na sebaurčenie, nevedia o ukrajinských (nie tak dávnych) územných nárokoch voči Slovensku, nevedia o ich pochodoch a oslavách na počesť ukrajinských nacistov — členov 14. Waffen-SS divízie Galícia, ktorí sa podieľali na prelievaní slovenskej krvi počas potláčania SNP. A koho z nich by zaujímalo, čo západní „lídri“ natárali Gorbačovovi? Obyčajní ľudia nevedia o „Ukrajine“, čo tento pojem zahŕňa a znamená, ani vo vzťahu k ich vlastnej kultúre a dejinám, v podstate NIČ. Vychádzajúc z tejto svojej nevedomosti, kde ich informácie pozostávajú z pozliepaných propagandistických fráz, na takomto základe sa následne rozhodujú, dochádzajú k nejakým záverom a organizujú svoje aktivity. Inými slovami povedané: ich iracionálne správanie vykazuje neprehliadnuteľné znaky stupidity. Toto považujem za podstatne väčší problém z hľadiska demokratického procesu a nejakej tej „nápravnej spätnej väzby“, ktorú by mal volebný proces prinášať.ZÁVER:
A čo ďalej? Ja som pre mier urobil asi všetko, čo bolo v mojich silách. Stálo ma to zdravie, peniaze a nepredstaviteľne množstvo času. A vy? Študujte. Samotní si hľadajte odpovede. Pokiaľ som ja došiel k takýmto, tie vaše budú možno o čosi iné. I tak som presvedčený, že ak by si ľudia dali tu námahu a pozisťovali historické informácie, dejiny slovanských kmeňov v strednej a východnej Európe, tak nič z toho, čo sa práve na pôvodných územiach bývalej Kyjevskej Rusi odohráva, nič takéto by nebolo možné. Už dávno by tam bol mier a z iných slovanských zemí by tam NAOZAJ neprišiel ani náboj… lebo nikto by nevzal na seba zodpovednosť za pokračovanie konfliktu, v ktorom sa medzi sebou vraždia bratské národy a Slovania.PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] Jordan Peterson on grooming gangs, why very few people can think and why Tommy Robinson is like him. Oxford (Anglicko) : The Oxford Union Society, 2025. Dostupné na (16-10-2025 / 03:21): https://youtu.be/cMFDcxErGgI?si=KwLNLkYoYK6rOI8N
- [3] Les Papes et Les Tzars – Relations Entre Le Saint-Siège et La Russie. / Le Correspondant – Recueil Périodique (Religion – Philosophie – Politique – Sciences – Littérature – Beaux-Arts). Paríž (Francúzsko) : Librairie de Charles Douniol, Éditeur; 1853.
- [3] Vyhlásenie po skončení samitu NATO v Haagu. Bratislava (Slovenská republika) : Peter Pellegrini (Youtube), 2025. Dostupné na (17-10-2025 / 03:37): https://www.youtube.com/watch?v=MccOqlsdlPo
▐ Zverejnené: 13/10/2025
![]( "Súčasný stav Rusínov na Ukrajine (2023)")
Základný popis
Úryvok z dobovej tlače, ktorá popisovala Protest ukrajinských študentov za práva Nemcov a Ukrajincov v Sovietskom Rusku počas hladomoru v roku 1933. Demonštrácia bola zvolaná ukrajinským študentským spolkom „Sitsch“ a zameriavala sa na protest proti útlaku a vyhladzovaniu Nemcov a Ukrajincov sovietskou vládou. Dokumentuje solidaritu a blízke politické spojenectvo sympatizantov „politického ukrajinizmu“ a nemeckých vlastencov.
« Keď ukrajinská študentská organizácia „Sitsch“ [Sič] – so svojimi nemeckými priateľmi – protesty robila (Süddeutsches Tagblatt, 1933) »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – ZSSR – Ukrajinská SSR – Ukrajina – Slovania
Ešte som sa rozhodol zverejniť stĺpček, ktorý bol súčasťou novín „Süddeutsches Tagblatt“ z 18. novembra 1933. Aby mi ľudia verili, že sa niečo podobné naozaj udialo a bolo súčasťou dennej tlače v nemecky hovoriacich krajoch. Prečo? Narazil som v ňom na slovíčko „Sič“, už po niekoľkýkrát. Presne – po tretíkrát. Prvýkrát som na „Sič“ natrafil pri menovaní kádrov militantnej organizácie nesúcej názov „Karpatská Sič“, ktorý niekedy v rokoch 1938/39 pobehovali s nacistami a „hajlovali“ tam: „Slava Ukrainy!“ Druhýkrát som objavil tvrdenie o tom, že po občianskej vojne 1918-1920, keď utekali ukrajinskí nacionalisti na západ, tak že to boli práve „strelci zo Siče“, ktorí priniesli so sebou peniaze, zlato, diamanty a iné cennosti ulúpené počas proti-židovských pogromov. Asi nikoho neprekvapí: pomenovanie, ktoré zahŕňa „Sič“ je na Ukrajine dodnes populárnou formou tvorby názvosloví, odvolávajúc sa na starodávne historické konotácie [útvary Kozákov obývajúcich aj niekdajšie územia bývalej „Chazárie“, pozn.]; zamlčiavac tu uvedené.
Ale aby sme sa vrátili k úryvku na obrázku, tu je nejaký ten orientačný preklad článku „Die Deutschenunterdrückung in Russland“ [„Utláčanie Nemcov v Rusku,“ pozn.]: „Pracujú pre svoj každodenný chlieb na Volge, pri Čiernom mori a vo svojich domovoch. Od svojho usadenia sú nositeľmi kultúry v každom ohľade. Boj týchto Nemcov o svoju existenciu, ďaleko od vlasti, bol ťažký a teraz sa pod sovietskym režimom stal ešte zúfalejším. Spolu s týmito ľuďmi našej krvi sa musia aj Ukrajinci brániť pred vyhladzovaním a útlakom zo strany boľševikov. Na protestnom zhromaždení (…) ktoré zvolalo ukrajinské študentské združenie ‚Sitsch‘… o historickom vývoji nemeckosti a ukrajinského štátu v Sovietskom zväze (…) hovoril o hladomore a vyhladzovacej politike na Ukrajine. Prednášky predstavili šokujúce obrazy boja o existenciu Nemcov a Ukrajincov oddelených od ich vlasti. Zhromaždenie s veľkým potleskom prijalo rezolúciu, ktorá dôrazne odsudzuje útlak a vyhladzovanie Ukrajincov a volžských Nemcov v Sovietskom Rusku. Rečníci si za svoje vyčerpávajúce prezentácie vyslúžili rozsiahly potlesk.“ Mimochodom, tento stĺpček bol zverejnený v období hladomoru 1932/1933, ku ktorému som napísal osobitný článok.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Die Deutschenunterdrückung in Russland / Süddeutsches Tagblatt (mit der illustrierten Monatschrift „Bergland“ – Nachtausgabe) [Grazer Tagblatt] – Samstag, den 18. November 1933, Nummer 532. 43. ročník, Graz (Rakúsko), 1933.▐ Zverejnené: 01/10/2025
![]( "Súčasný stav Rusínov na Ukrajine (2023)")
Základný popis
Časť z rezolúcie delegátov XVII. Svetového kongresu Rusínov z augusta 2023. Zástupcovia Rusínov v nej požadujú, aby štátne orgány Ukrajiny uznali Rusínov v pozícii samostatného národa so všetkými právami, ktoré im príslušia, aby došlo k oficiálnemu uznaniu ich existencie a k umožneniu realizácie práva na sebaurčenie.
« Súčasný stav Rusínov na Ukrajine (2023) »
ZNAČKY: Citát – Komentár – Politika – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Podkarpatská Rus – Galícia – Ukrajina – Ideológia – Totalita – Slovensko – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Pokrytectvo – Zuzana Čaputová
Ďalší zaujímavý dokument. Jedná sa o časť z rezolúcie delegátov XVII. Svetového kongresu Rusínov z augusta 2023. Tí vám v ňom žiadajú, aby boli karpatskí Rusíni ukrajinskými štátnymi orgánmi uznaní v pozícii samostatného národa a pôvodnej národnostnej menšiny. Chceli by uznať svoje práva, ktoré im patria na podklade medzinárodných dokumentov podpísaných Ukrajinou. Taktiež by chceli, aby mali tú možnosť: môcť sa v oficiálnych dokumentoch vôbec identifikovať v rámci národnosti „rusínskej“, aj s ich materinským jazykom – „rusínskym“. Toto budú asi tie najpodstatnejšie body z ich žiadostí. A viete čo? NIKOHO na Slovensku, v Európe… a vôbec na svete… to nezaujíma.
Ja keď počujem, ako má u nás každý nejaké práva, alebo sa ich dožaduje a cíti nejako dotknutý, pričom sa takýmto názvom zväčša (takmer vždy) len vytvára podvedomá manipulácia pri snahe o presadenie záujmov týchto osôb, a potom tu máme európsky národ so siahodlhou históriou, ktorému je upieraná jeho holá existencia a… nikto sa neozýva? Keď dochádza k desaťročia trvajúcemu útlaku rusínskej menšiny na Ukrajine, k pokusom o jej kultúrne vymazanie z povrchu zemského, postupnú asimiláciu a definitívne začlenenie do „veľko-ukrajinského“ národa, tak sú všetci ticho? V Európskej únii, ktorá ma hubu plnú diverzity? Ja vám neviem…
OSN, Rada Európy, Európsky parlament, Ursula von der Leyen, Zuzana Čaputová… všetci oboznámení… a? NIČ. Zuzanka odišla a prišiel nový rezident. A? Stále nič. Takže tu máme národ, ktorý je zo strany Ukrajiny neprestajne utláčaný, sú mu upierané práva na ELEMENTÁRNE samourčenie/sebaurčenie, pričom národ Rusínov je so Slovenskom neuveriteľne spätý, vzhľadom na spoločnú históriu a prítomnosť členov tejto národnostnej skupiny na Slovensku, alebo ich potomkov, ktorí sa plnohodnotne včlenili v rámci ich slovenského občianstva, no niet tu nikoho, kto by sa zastal ich práv na zachovanie pôvodnej kultúry v jadre ich proveniencie: na Podkarpatskej Rusi, dodávam – aj v Galícii (Halič). A ja budem počúvať tri roky o „demokraktickej Ukrajine“ hodnej vstupu do EÚ, a že oni žiadne menšiny nikdy neutláčali a neutláčajú. Vraj výmysly, dezinformácie, ruská propaganda. Normálne klamať do očí človeku budú. Neskutočné.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Podkarpatská Rus – Časopis Společnosti přátel Podkarpatské Rusi 3/2023. Praha (Česká republika) : Společnosti přátel Podkarpatské Rusi, 2023. 14 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sucasny-stav-rusinov-na-ukrajine-2023/
▐ Zverejnené: 07/08/2025
![]( "Začiatok obdobia „mccarthizmu“ v USA")
Základný popis
Strana z knihy „Slovo pre mladšiu generáciu“ od Myrona Matvijenka, ktorá pojednáva o údajnej spolupráci amerických a britských tajných služieb s ukrajinskými nacionalistami po druhej svetovej vojne.
« Začiatok obdobia „mccarthizmu“ v USA »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Slovania
Obrázok vyššie je kópiou strany z knihy „A Word to the Younger Generation“, ktorú napísala zaujímavá figúra: Myron Matvijenko. Ten vám bol totižto Ukrajinec. Ibaže nie len taký-nejaký… hocijaký. Pred rokom 1951 bol šéfom bezpečnostnej služby OUN SB [„Sluzhba Bezpeky“ – spravodajská služba, pozn.], vedúcim oddelenia pre miestnu spoluprácu a členom vedenia OUN FB – [„Organisation of Ukrainian Nationalists“ – frakcia Stephana Banderu, pozn.], no potom prebehol na sovietsku stranu. Je asi preto každému jasné, v akom tóne sa celá táto kniha nesie. Napriek tomu predstavuje ďalší zaujímavý príspevok k ozrejmeniu pozadia tých čias. Ja som si dnes špeciálne zvolil túto stranu z tejto knihy z jediného dôvodu, a tým je nasledovný citát: „…úlohy ako tá moja boli vždy podporované imperialistickými tajnými službami, pričom na prvom mieste boli USA. Takmer hneď potom, čo sa nacistické Nemecko vzdalo spojencom, tieto skryté agentúry začali povzbudzovať proti-sovietske úsilie každým možným spôsobom. Je zrejmé, že vedenie OUN FB to využilo vo svoj prospech. Predávalo úplne falošné informácie o Ukrajine, a s cieľom dokázať svoju hodnotu, začalo prezentovať samostatné teroristické akty OUN na západnej Ukrajine ako nejaké ‚revolučné hnutie‘ proti sovietskej vláde tam, ktoré údajne kontrolovalo zo zahraničia. Spočiatku americká a britská spravodajská služba tomuto uverila a boli dosť štedrí. Časom sa však stávali čoraz náročnejšími a žiadali konkrétnejšie údaje o situácii v krajine. Už v roku 1950 dostalo vedenie OUN FB podrobnú úlohu týkajúcu sa zhromažďovania spravodajských informácií o ZSSR pre kapitalistické tajné služby.“
Prečo tieto riadky? Isteže, jedná sa len o tvrdenie, svedectvo, ktorému človek môže a nemusí veriť. I tak by som ho hneď nezavrhoval. Spravodajské služby západných krajín tie informácie zháňali, určite ich zháňali i tie sovietske. No povojnové obdobie v USA malo isté špecifiká. Po vojne sa postupne v USA stupňoval antikomunizmus a anti-sovietska hystéria. Postupne sa rozbiehalo obdobie, ktoré sa dejinách označuje ako „mccarthizmus“. Taký Charlie Chaplin by o ňom vedel mnohé porozprávať, skúste si nájsť prečo. A ďalšia zaujímavosť, v tomto texte naznačená okolnosť, o ktorej sa mnoho nehovorí: Banderovci s koncom Druhej svetovej vojny zbrane nezložili, a ani neplánovali. Na západnej Ukrajine sa bojovalo ešte roky potom, čo Nemci v Berlíne kapitulovali.
UPOZORNENIE: Časť z uvedeného textu pochádza zo zdrojov publikovaných počas sovietskej éry. Tie je nutné interpretovať v kontexte historických udalostí, so zvážením všetkých okolností.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MATVIJENKO, Myron. A Word to the Younger Generation. Kyjev (Sovietsky zväz) : Dnipro Pubishers, 1974. 89 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zaciatok-obdobia-mccarthizmu-v-usa/
▐ Zverejnené: 05/08/2025
└ Aktualizované: 06/08/2025 (19:47)
![]( "Ukrajinskí (a iní) nacisti utekajú do USA, Kanady a ostatných západných demokracii")
Základný popis
Strany z knihy „Ukrainians by Profession“ od Yevhena Sheremeta, ktorá dokumentuje tajné dohody medzi americkou rozviedkou a bývalými nacistickými kolaborantmi po druhej svetovej vojne. Obrázky zachytávajú text o tom, ako boli ukrajinskí nacionalisti prepustení z väzby alebo im bola povolená emigrácia do USA výmenou za spoluprácu s americkou rozviedkou.
« Ukrajinskí (a iní) nacisti utekajú do USA, Kanady a ostatných západných demokracii »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Komentár – Ukrajina – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Slovania
Pozrime sa teraz spoločne na niekoľko citátov z knihy „Ukrainians by Profession“ (1981), ktoré popisujú sovietsky pohľad na snahu ukrajinských nacistov vyhnúť sa spravodlivému trestu, pričom im pritom neraz pomáhali inštitúcie – najmä spravodajské služby – „morálne vyspelých“ západných demokracii:
- „Mohol som prekročiť oceán a zostať v Amerike. Ale čo by som tam našiel? Opäť spoluprácu s americkou rozviedkou.“
- „Americká rozviedka veľmi dobre vedela, že mnohí Ukrajinci si pred cestou do Ameriky zvolili iné mená, ale nekládli im v tomto nijaké prekážky. Len na konzuláte musel každý Ukrajinec prisahať. Keď prišli do Ameriky, bolo im povedané, že buď budú spolupracovať s americkou rozviedkou, alebo si odsedia päťročný trest, údajne za krivoprísažníctvo – nebolo totiž nijako ťažké dokázať, že tento alebo iný emigrant sa skrýval pod falošnou identitou.“
- „Raz nacistickí agenti, nacionalisti boli zamestnávaní CIA a FBI. Jedinou kvalifikáciou každého uchádzača bolo jeho otvorené antikomunistické presvedčenie. Americká justícia udeľovala prísne tresty americkým občanom, ktorých žiadosti nespĺňali nastavené buržoázne štandardy, no tieto sa prakticky nikdy neuplatňovali v prípade ukrajinských nacistov, ktorí boli spájaní s Treťou ríšou počas obdobia Druhej svetovej vojny. (…) Je ticho aj vtedy, keď prípad zahŕňa tých, ktorí sa dopustili mnohých strašných zločinov voči Ukrajincom, Židom, Bielorusom a Rusom počas nacistickej okupácie, ktorí mučili a týrali ženy a deti.“
- „Tisíce príslušníkov SS z divízie ‚Halychyna‘ (‚Waffen-SS Divízia Galizien‘) mohli emigrovať do Spojených štátov s pomocou takzvaného ‚United Ukrainian American Relief Commitee‘, ktoré bolo založené v roku 1944 pod záštitou ‚UCCA‘ [Ukrainian Congress Committee of America, pozn.] Táto migrácia bola v rozpore s americkou legislatívou, ale samozrejme sa uskutočnila s povolením vplyvných amerických reakcionárov. Nakoniec týmto emigrantom bolo udelené americké občianstvo a mohli slobodne vstúpiť do rôznych podnikov, pričom využívali majetok, ktorý získali od civilného obyvateľstva počas vojny [krádeže, lúpeže a rabovanie, pozn.]“
- „Hneď niekoľko bývalých nacistických vrahov sa stále beztrestne ukrýva v Spojených štátoch. (…) A všetci títo odborníci na vraždenie a experti na pogromy našli útočisko na americkej pôde.“
- „…keď štvrtý kongres UCCA [Ukrainian Congress Committee of America, pozn.] v roku 1949 privítal zástupcov takzvanej novej emigrácie — v skutočnosti nedávnych lokajov. V tom čase sa najvernejší prívrženci nacizmu pridali k vyšším kruhom UCCA… Leo Dobriansky, vtedy mladý dôstojník americkej spravodajskej služby, dostal rozkaz koordinovať a kontrolovať ich činnosť.“
- „Umiestnenie tvrdého jadra OUN [Organisation of Ukrainian Nationalists, pozn.], bývalých sluhov krvavého nacistického režimu, pod americkú kontrolu vyzeralo veľmi ako chytrý obchod. Nákupcami boli dôstojníci tajnej služby USA a predávajúcimi tovar — predavačmi, s ktorými obchodovali — boli ukrajinskí vojnoví zločinci, ktorí hľadali útočisko v Amerike.“
Dnes už všeobecne známym projektom zameraným na premiestnenie nacistov do USA bola napríklad „Operácia Paperclip“. Tento projekt bol zameraný na osoby zo sféry nacistickej inteligencie. Čiže fakt, že sa spravodajské služby snažili získavať do svojich služieb osoby s nacistickou minulosťou, ktoré boli pre nich nejakým spôsobom užitočné, nie je nijakou fikciou, ale potvrdenou skutočnosťou, či to prebiehalo do bodky, ako to uvádza Yevhen Sheremet? Ktovie…
Pristavme sa ešte pri niečom. V roku 1978 prebiehal na Floride súdny proces s vtedy 71-ročným Feodorom Fedorenkom, ktorí prišiel do USA v roku 1949. Ten bol obvinený, že bol strážcom v koncentračnom tábore Treblinka. 13 dní boli vypočúvané osoby, bolo ich šesť, ktorí pobyt v tomto tábore prežili. Sudca tento prípad zhodil zo stola. V 1979 už prebiehalo ďalšie súdne pojednávanie pred odvolacím súdom. Tam Fedorenko prehral 3-0. V roku 1981 potom Najvyšší súd definitívne zrušil jeho občianstvo pomerom hlasov 7 ku 2. Citujme z článku v New York Times, ktorý sa tomuto rozhodnutiu venoval: „Odmietajúc argument pána Fedorenka, že bol vojnovým zajatcom a bol nútený do svojej úlohy v Treblinke, sudca Marshall napísal: ‚Služba jednotlivca ako ozbrojeného strážcu v koncentračnom tábore, či už dobrovoľná alebo nedobrovoľná, ho učinila neoprávneným na vízum.‘“ Feodor Fedorenko bol následne v roku 1984 deportovaný do ZSSR, kde bol odsúdený na smrť a v roku 1987 aj popravený. Prečo spomínam tento príbeh? Z jedného dôvodu. V 80-tich rokoch minulého storočia stačil už len fakt, že niekto bol v službách nacistického Nemecka a podieľal sa – aj nepriamo – na zločinoch. Toto už dnes veľakrát neplatí. Veď aj členovia takého združenia ako „American Jewish Committee“ [Americký židovský výbor, pozn.] ostali vyslovene šokovaní, keď sa k ním doniesli správy o existencii monumentu — neďaleko Philadelphie (USA) — oslavujúceho ukrajinských „esesákov“, kolaborantov s nemeckými nacistami. Podobný monument bol napríklad postavený v roku 1988 aj na cintoríne [St. Volodymyr Ukrainian cemetery, pozn.] v Oakville (Kanada), najprv venovaný „obetiam vojny“, aby sa tie obete v roku 2016 upresnili na niečo v štýle:
„…toto je na oslavu ľudí, ktorí počas časti vojny slúžili pod nacistickou kontrolou. (Oakville News, 2024)“ V roku 2024 došlo k odstráneniu tohto monumentu (The Canadian Jewish News, 2024). A ďalší podobný monument nájdete v Edmontone (Kanada) [St. Michael’s Cemetery, pozn.] Ten sa napríklad stal v roku 2021 terčom vandalov (Progress Report, 2021), no a nie je potom žiadnym prekvapeným, že židovská obec sa dožaduje jeho odstránenia (Edmonton Journal, 2023).UPOZORNENIE: Časť z uvedeného textu pochádza zo zdrojov publikovaných počas sovietskej éry. Tie je nutné interpretovať v kontexte historických udalostí, so zvážením všetkých okolností.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] BEHIND THE SCENES: Oakville’s Nazi soldier monument removed after prolonged controversy. Oakville (Kanada) : Oakville News, 2024. Dostupné online: https://www.oakvillenews.org/local-news/behind-the-scenes-oakvilles-nazi-soldier-monument-removed-after-prolonged-controversy-8488656
- [2] BENDER, William; BRIGGS, Ryan W. National Jewish group calls for removal of Philadelphia-area monument to a Nazi ‘SS’ unit. Philadelphia (USA) : The Philadelphia Inquirer, 2023. Dostupné online: https://www.inquirer.com/news/american-jewish-committee-ss-monument-ukraine-20230905.html
- [3] EX-NAZI, IN U.S. SINCE 1949, IS DEPORTED TO SOVIET UNION. New York (USA) : New York Times, 1984. Dostupné online: https://www.nytimes.com/1984/12/23/world/ex-nazi-in-us-since-1949-is-deported-to-soviet-union.html
- [4] Former Nazi Entitled To Keep Citizenship, Judge in Florida Rules. New York (USA) : New York Times, 1978. Dostupné online: https://www.nytimes.com/1978/07/27/archives/former-nazi-entitled-to-keep-citizenship-judge-in-florida-rules.html
- [5] Judge Orders Citizenship Voided For a Russian Who Served Nazis. New York (USA) : New York Times, 1979. Dostupné online: https://www.nytimes.com/1979/06/30/archives/judge-orders-citizenship-voided-for-a-russian-who-served-nazis.html
- [6] JUSTICES REVOKE U.S. CITIZENSHIP OF A NAZI GUARD. New York (USA) : New York Times, 1981. Dostupné online: https://www.nytimes.com/1981/01/22/us/justices-revoke-us-citizenship-of-a-nazi-guard.html
- [7] KINNEY, Duncan. Nazi collaborator monuments in Edmonton defaced with red paint and words “Actual Nazi” and “Nazi Monument”. Progress Report, 2021. Dostupné online: https://www.theprogressreport.ca/monuments_to_nazi_collaborators_in_edmonton_vandalized_again
- [8] ROTHMAN, Jonathan. Monument to the 14th Waffen SS, which fought alongside Nazis, removed from Oakville cemetery. (Kanada) : The Canadian Jewish News, 2024. Dostupné online: https://thecjn.ca/news/monument-to-the-14th-waffen-ss-which-fought-alongside-nazis-removed-from-oakville-cemetery/
- [9] SHEREMET, Yevhen. Ukrainians by Profession. Kyjev (Sovietsky zväz) : Ukraina Society, 1981. 48 strán.
- [10] SOVIET REPORTS IT EXECUTED NAZI GUARD U.S. EXTRADITED. New York (USA) : New York Times, 1987. Dostupné online: https://www.nytimes.com/1987/07/28/world/soviet-reports-it-executed-nazi-guard-us-extradited.html
- [11] TRAN, Cindy. Edmonton Jewish Federation renews call to remove Nazi-linked monuments. Edmonton (Kanada) : Edmonton Journal, 2023. Dostupné online: https://edmontonjournal.com/news/local-news/edmonton-jewish-councils-call-to-remove-nazi-linked-monuments
▐ Zverejnené: 04/08/2025
![]( "Keď banderovci pripravujú večeru – [3/3]")
Základný popis
Šokujúci obraz z Volyne 1943: Banderovci pripravujú večeru pre pozostalých z tiel vlastných obetí. Dokument o zločinoch počas Druhej svetovej vojny.
« Keď banderovci pripravujú večeru – [3/3] »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Stepan Bandera – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Nihilizmus – Peklo – Smrť – Slovania
« „Štrnásťročné dievča sa nemohlo pokojne pozrieť na mäso. Keď sa niekto chystal vyprážať rezne, zbledla a triasla sa ako osikový list. / Pred niekoľkými mesiacmi, počas jednej búrlivej noci, vtrhla skupina ozbrojených mužov do vidieckej chalupy neďaleko mesta Sarny a brutálne zavraždili jej rodinu. Dievča – ohromené hrôzou – sledovalo smrteľnú agóniu svojich rodičov. Jeden z banditov potom priložil ostrú čepeľ svojho noža k hrdlu tohto dieťaťa, ale v poslednej chvíli ho napadla iná ‚myšlienka‘. ‚Choď, ži na slávu Stepana Banderu!‘ povedal jej. ‚Ale aby si neumrela hladom, necháme tu pre teba nejaké to jedlo. Poďte, chlapci, nasekajte pre ňu trocha bravčového mäsa…!‘ ‚Chlapcom‘ sa tento jeho návrh zapáčil. Zobrali si hrnce a panvice z políc a za pár minút pred dievča, ktoré bolo na pokraji kolapsu od hrôzy, položili hromadu mäsa – narezanú z krvácajúcich tiel jej otca a matky. K tomuto sa dopracovali títo degeneráti a banditi, ktorí sa nazývajú ‚ukrajinskí nacionalisti‘ — všetci tí nasledovníci Banderu, Bulbu a Melnyka. Ich činy posledných rokov tvoria nepretržitý reťazec zvieratskosti…“ »
UPOZORNENIE: Uvedený text pochádza zo zdrojov publikovaných počas sovietskej éry. Autor používa expresívne jazykové prostriedky, jeho cieľom je vykresliť hrôzu a tragédiu opísaných udalostí. Je nutné ho interpretovať v kontexte historických udalostí, so zvážením všetkých okolností.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: HALAN, Yaroslav. People without a Homeland (Pamphletes). Kyjev (Sovietsky zväz) : Dnipro Pubishers, 1974. 89 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-banderovci-pripravuju-veceru-3-3/
▐ Zverejnené: 04/08/2025
![]( "Banderovci: Ako Petro Zasadny s kamarátmi museli svoje srdcia do studne zahodiť – [2/3]")
Základný popis
Stránka z knihy „Condemned by History“, konkrétne článok od Rostislava Bratuna o masakroch počas Druhej svetovej vojny, zobrazuje scény násilných činov Banderovcov a ich dopad na civilné obyvateľstvo. Text opisuje hrôzu zločinov a tragédiu obetí.
« Banderovci: Ako Petro Zasadny s kamarátmi museli svoje srdcia do studne zahodiť – [2/3] »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Stepan Bandera – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Nihilizmus – Peklo – Smrť – Slovania
« „V tú noc mal vojak červenej armády Ivan Zahursky sen: zaklopal na okno svojej chalupy, potom otvoril dvere a uvidel svoju manželku Máriu stojacu zmätenú od radosti… Vošiel do domu a objal svoje spiace deti; starší vyslovil slovo ‚ocinko‘, ktoré už takmer zabudli, a najmladší – trojročný Jaroslav, ktorého si pamätal len ako dojča, s obavou hľadel na cudzieho muža, zatiaľ čo ten mu pichľavou bradou pošteklil líčka, keď sa schovával za svojimi slzami. Možnože Mária mala podobný sen: Ivan klope na okno, je v poriadku a zdravý, červená hviezda na čiapke, samopal v rukách, vojak, jej Ivan… A skutočne, niekto na jej okno zaklopal, klopal stále hlasnejšie a naliehavejšie. Niekto búchal do dverí. Ponáhľala sa k svojim deťom, keď si uvedomila, že na ňu volajú banditi. Rozprávková predstava jej posledného sna bola prerušená hrubými nadávkami. ‚Matka Božia!‘ vzývala ikony na stene. Ale v bledom svetle mesiaca sa zdalo, že svätí odvrátili svoj zrak, aby nevideli, čo sa chystá v dome vojakovej manželky Márie. Svätí sa odvrátili preč. Na rozdiel od nich, susedia od vedľa hľadieť na následky tohto krvavého masakra museli. Banderovci ich prinútili odniesť tieto zmrzačené telá do hlbokej studne za dedinou a zhodiť ich do nej. Ivan Holub, rovnako aj Petro Zasadny, Andrij Kobak a Mikola Kit sa na tú noc rozpamätávali s hrôzou. ‚Zdalo sa mi, že do tej studne nenesiem mŕtvolu, ale svoje srdce,‘ spomínal jeden z nich. Kone prudko zastavili vo svojej ceste, cítiac smrť, zaskučali v panike. Banditi si robili žarty a chválili sa, ako presne mierili na Zahurského deti, keď sa tieto bosé deti pokúšali utiecť vo svojich nočných košieľkach: ‚Boli to nádherné pohyblivé terče!‘“ »
UPOZORNENIE: Uvedený text pochádza zo zdrojov publikovaných počas sovietskej éry. Autor používa expresívne jazykové prostriedky, jeho cieľom je vykresliť hrôzu a tragédiu opísaných udalostí. Je nutné ho interpretovať v kontexte historických udalostí, so zvážením všetkých okolností.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BRATUN, Rostislav. The Land Accuses / Condemned by History (A Collection of Pamphlets and Articles). Kyjev (Sovietsky zväz) : Dnipro Pubishers, 1978. 216 strán.▐ Zverejnené: 04/08/2025
![]( "„Świadkowie Epoki“: Banderovci a Volyň (1943) – [1/3]")
Základný popis
V roku 1943 sa na území Volyne (dnešná západná Ukrajina) odohrala jedna z najkrvavejších kapitol európskej histórie – masové vraždy poľského civilného obyvateľstva spáchané ukrajinskými nacionalistickými jednotkami, známymi ako banderovci. Svedectvá pamätníkov odhaľujú hrôzu a beštiálnosť týchto udalostí.
« „Świadkowie Epoki“: Banderovci a Volyň (1943) – [1/3] »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Stepan Bandera – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Nihilizmus – Peklo – Smrť – Slovania
WANDA GRABOWSKA:
« „…všetci sa zobrali do jedného domu, i tam boli. Mysleli si, že ich na tomto mieste nenapadnú, sú predsa blízko stanice – utečú. Ale [Ukrajinci] ich napadli z druhej strany i všetkých, čo tam boli – zabili. Jedna dievčina utiekla. Tam u nás boli také pece, ktoré sa používali na pečenie chleba, a na spodku mali odkladací priestor na drevo. Jedna dievčina, neviem ako, vošla pod tú pec. Dom sa zavalil, dom sa spálil, dievčina prežila. Oni si to všimli, že tam sedí, a tak jej nožom prebili bok. I pošli ďalej. Bol u nás, zostal z prvej svetovej vojny jeden lekár. No on bol iba taký felčiar, pretože kvôli vypuknutiu vojny si nemohol dokončiť štúdia. (…) Volal sa Ján Wilk. Existuje o ňom mnoho materiálov. On bol veľmi dobrým človekom. Ukrajinci ho vždy brávali, keď bol u nich niekto chorý. Aj na týždeň… Liečil ich za miesto na spánok a stravu. To bol jeden biedny človek: mal jednu kravu, pár kuriek, domček, záhradu a chlievok. Ibaže on nevedel, kde ľudia zrazu utekajú. Rozhodol sa teda ísť smerom… [Ukrajinci] ho chytili, živého a vykľali mu oči. Tak ho nechali a on umrel. (…) Ale keď sa dozvedeli, čo sa stalo, tak oni ihneď – veľká eskorta Rusov s vozami, prišli, i nás po lese zbierali a odviezli… (…) Ako partizáni odišli, hneď nato prišli Nemci. Ten dom obkľúčili. Vo vnútri bol mladý pár s dieťaťom a starými rodičmi. Podpálili dom i spálili všetkých. Dozvedeli sa to o partizánoch.“ »IRENA KOŹLICKA:
« „On [Ukrajinec] chodil často do nás, tato mu opravoval topánky. Povedal môjmu otcovi: ,Janko, utekajte, bo ide zle. Utekajte!ʻ (…) Počula som výkriky. Mama hovorí: ,Už ich mordujú.ʻ Výkriky, deti kričali. I dospelí kričali. Všade streľba. Tak som sedela vedľa mami, mama sa modlila ruženec. A potom prišiel, počuli sme šuchot. Mama hovorí: ,Niekto ide.ʻ Držala svoj ruženec v rukách, modlila sa. Niekto ide. Prišiel. I ona ho spoznala a oslovila ho jeho menom. ,Daruj mi život!ʻ povedala. ,Nestrieľaj!ʻ A on počúvol. Vystrelil do vzduchu a pošiel. Mysleli sme, že je koniec, ale… prišiel druhý. Mama znova, tak isto – oslovuje ho jeho menom, ale on ju… strelil priamo do hrude. Mama sa prevrátila nabok a ja som počula len také chrčanie. Ja som sa prevrátila s ňou. I hovorím: ,Mamo, mamo! Och, Bože, čo budem teraz robiť!ʻ Slnko zašlo. Ja som ostala sama. Pri mame. I potom počujem: psy štekajú, hľadajú. [Ukrajinci] pravdepodobne rabovali všetko, čo ostalo v domoch. A potom už bolo tak… dosť temno. A ja počujem, ako zas niekto prichádza. Počula som rozprávať dvoch mužov. Prešli okolo mňa. Jeden z nich do mňa štuchol nohou. Druhému povedal po ukrajinsky takto: ,Tá detina je ešte stále živá!ʻ A ten druhý hovorí: ,Neživá, neživá… ideme.ʻPošli.“ » KAZIMIERA MARCINIAK:
« „17-ročný chlapec brúsil sekeru. Na Volyni boli taktiež zmiešané manželstvá. Poliak s Ukrajinkou, Ukrajinec s Poľkou. Ak bol otec Ukrajincom, tak aj syn sa stal Ukrajincom. Syn za otcom, dcéra za matkou. Tohto chlapca otec bol Ukrajinec. Jeho otec sa ho pýta: ,Načo si brúsiš sekeru?ʻ A on mu odpovedal: ,Idem zabiť matku.ʻ Otec sa ho pýta: ,Ty ideš zabiť svoju matku?! Ty ideš zabiť matku?!ʻ A on hovorí: ,A čože je to matka… keď je to Poľka!ʻ A otec od zlosti – v tej chvíli – vyrval tomu chlapcovi sekeru z rúk, i ho tamzabil.“ »
–
« „Chodila som so sestrou do kostola… I raz sme šli, s tou staršou som zvykla chodievať… a kostol napadli banderovci. Chytili kňaza pred oltárom a pílou ho prerezali na polovicu. Počula som strašný krik. Ešte aj niekto iný tam bol zabitý, no mne a sestre sa podarilo ujsť. (…) Pozerala, pozerala a tam stál náš známy – Ukrajinec, zo susednej dediny. Volal sa Alexander Hlamazda. Ale moja mama sa neozýva. A on hovorí: ,Viem, že ste tam, bojíte sa ma. Ale nebojte sa, ja vám nič neurobím. Iba tú ďalšiu noc neprespávajte doma, lebo ja vás dlhšie nemôžem ochraňovať, lebo ak vás budem ďalej ochraňovať, tak zabijú aj mňa a mojurodinu.ʻ“ »
–
« „Napadli ich banderovci. (…) …zaživa ho hodili dostudne.“ »
–
« „Išla som sa tam pozrieť a uvidela som dvoch chlapcov ležať na pohovke, možno sedem, možno desať rokov starých. V tej chvíli to bolo ťažké povedať, pretože boli zaliati krvou. Jeden ležal na jednej strane, druhý na druhej. Hlavy mali poodtínané. Neviem, či sekerou alebo pílou… Keďže bola vo vnútri tma, ich otec musel svietiť sviečkou, zatiaľ čo mu zabíjali synov, i ženu. Potom mu povedali, aby sa položil, sviečka zhasla a vzápätí dostal pár rán poriskom sekery do hlavy, následne ich niečo vyrušilo, otočili sa a on dokázal nejako utiecť. Ešte tam boli Nemci. Zavolal ich na pomoc. Nemci začali strieľať, a tým zachránili iné rodiny z rúk banderovcov. (…) Muž nechcel otvoriť dvere, vyvalili ich a porúbali ho na malé kúsky, kúsočky. Vedľa neho bola jeho tehotná žena a dieťa v kolíske: malo vydľabané očká, jazyk malovyrezaný.“ » UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok (z obálky knihy „COLLABORATIONISTS“) retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] GRABOWSKA, Wanda. Palili żywcem, mordowali przyjaciół (Rzeź Wołyńska). Świadkowie Epoki (Youtube) : 2019, online: https://youtu.be/MBKKsuacrkQ
- [2] KOŹLICKA, Irena. Banderowiec zabił mamę na moich oczach (Rzeź Wołyńska). Świadkowie Epoki (Youtube) : 2019, online: https://youtu.be/tvSK061E2vw
- [3] MARCINIAK, Kazimiera. Język wyciągnięty, oczka wydłubane… (Rzeź Wołyńska). Świadkowie Epoki (Youtube) : 2021, online: https://youtu.be/bhDPF6DYRKM
- [4] CHEREDNICHENKO, Vitaliy Petrovych. COLLABORATIONISTS. Kyjev (Sovietsky zväz) : Politvidav Ukraini, 1975. 136 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/swiadkowie-epoki-banderovci-a-volyn-1943-1-3/
▐ Zverejnené: 03/08/2025
![]( "Ako sa v USA písalo o piatej kolóne – Ukrajincoch v službách nemeckých nacistov (1942)")
Základný popis
Výňatky z knihy „Sabotage! The Secret War Against America“ od Michaela Sayersa a Alberta Kahna (1942). Kniha analyzuje aktivity organizácií ODWU („Organization of Ukrainian Nationalists in the West“) a Hetmana („Ukrainian State Center“), ktoré autori označujú za nebezpečné špionážno-sabotážne skupiny pôsobiace v USA počas druhej svetovej vojny. Texty odhaľujú obvinenia z kolaborácie s nacistickým Nemeckom, sabotáže a špionáže voči americkej armáde a priemyslu.
« Ako sa v USA písalo o piatej kolóne – Ukrajincoch v službách nemeckých nacistov (1942) »
ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovania
Začnime od konca. Zákon FARA [Foreign Agents Registration Act, pozn.] bol v USA prijatý niekedy v roku 1938, pokiaľ mám správne informácie. Jeho účelom bolo – obmedzenie šírenia nacistickej propagandy. Niekto si povie: „Nacisti boli šikovní, mali tam svojich agentov…,“ ale už sa málokto povie, AKÉ OSOBY zvykli byť týmito nemeckými agentmi. Trochu vám napoviem: „Vojna [Prvá svetová vojna, pozn.] zruinovala mnohé krajiny a ich populácie, ktoré sa kedysi dokázali uživiť, no teraz sa stali príliš početné. Rozsiahle úrodné oblasti s dostatkom vody stále ležia ladom; ak by boli obrábané, preľudnené krajiny Starého sveta by mohli udržať ešte väčší počet obyvateľov v ďaleko lepších podmienkach. Na efektívne využitie týchto oblastí je potrebná emigrácia Európanov do Ameriky… (1928, s. 9)“ Povojnoví emigranti neboli v ničom výnimočným. Do Ameriky sa emigrovalo dávno pred vojnou. O národnosti ľudí, ktorí odchádzali z Európy potom prezrádzajú voľačo štatistiky zo správy „Medzinárodnej komisie pre migráciu“ v Ženeve („International Emigration Commission“), ktorá uviedla: „V tom čase malo Rakúsko-Uhorsko jeden dobrý prístav pre emigráciu – Trieste (Terst). Medzi rokmi 1908 a 1912 však z tohto prístavu vyplávalo len 35 866 z celkového počtu 549 552 transoceánskych emigrantov: 331 601 vyplávalo z Nemecka, 109 201 z Belgicka; 40 005 z Holandska; 23 224 z Francúzska; 7 944 z Talianska; 1 711 z Maďarska.“ Iné zdroje ponúkajú aj takéto údaje: „V desiatich rokoch pred vypuknutím vojny vstúpilo do Spojených štátov z Rakúsko-Uhorska 2 347 636 prisťahovalcov… (1922, s. 2)“ Kto presne boli títo emigranti z Rakúsko-Uhorska? No prevažne nimi boli obyvatelia tých najchudobnejších častí tejto európskej mocnosti, alebo ako sa spieva v jednej rusnáckej ľudovej piesni: „Na
v´sokij hory, trávka sjakol´še ,starodávn´j frajír do´ňa list´ píše, do´ňa list´ píše,“ a aj jeho milá mu písala, žeby on ju čakal – v Hamburgu na moste. Prečo práve tam? Lebo nemecký Hamburg bol jedným z najvýznamnejších prístavov so zavedenými lodnými linkami prepájajúcimi Európu so Severnou Amerikou. Áno, do USA emigrovali mnohí Slováci a slovenskí Rusíni (vtedy ešte „Rusnáci“). Znamenitú časť emigrantov z Rakúsko-Uhorska tvorili – „Ruthéni“ z Galície a Podkarpatskej Rusi. A ako už viete, nehovoríme o malom počte ľudí, ale o státisícoch. Títo sa v USA zvykli koncentrovať v nejakých tých oblastiach (najmä prvá generácia, nakoľko títo ľudia absolútne nepoznali jazyk krajiny, kde sa odrazu ocitli), vytvárali komunity. Práve takéto oblasti mohli neskôr veľmi dobre využívať „Ruthéno-Ukrajinci“, sluhovia politického „ukrajinizmu“ z Galície. O 10-20 rokov neskôr prichádzali za svojimi príbuznými, ktorí už mali stabilizované vlastné životy, pričom stále pociťovali väzbu k pôvodnej domovine a nezabudli svoj rodný jazyk.O práci Ukrajincov v mene záujmov nacistického Nemecka nehovorili len Sovieti. S takýmto niečim sa streli aj v USA, ak sú nižšie uvedené údaje naozaj pravdivé. No a teraz už chápete i to, akým spôsobom – jedným z niekoľkých – sa tam nacistická propaganda pravdepodobne úspešne dostávala, a že k tomu boli vytvorené celkom dobre podmienky, zázemie. Práve kvôli tomuto, aby sa obmedzilo šírenie tejto nacistickej propagandy, práve preto prišli v USA so zákonom FARA. Toľko moja teória na podklade zistených informácii. Ale pozrime sa radšej na to, ako presne autori knihy „SABOTAGE! The Secret War Against America“ situáciu v USA popisovali:
- „V roku 1938 sa v meste New York odohrala senzačná séria únosov. Niekoľko majetných ľudí uniesla tajomná skupina, ktorá im zaviazala oči, umlčala ich a odviezla autom do tajnej skrýše niekde v meste. (…) V niektorých prípadoch boli unesené obete mučené… (…) Jedna z obetí, Norman Miller, ktorý bol nútený zaplatiť výkupné vo výške 15 000 dolárov, si zapamätal, že keď bol držaný v zajatí, počul zvonenie kostolných zvonov a zvuk zrážajúcich sa biliardových gúľ. Tiež si pamätal počet schodov, po ktorých ho jeho únoscovia so zaviazanými očami viedli. Tieto stopy pomohli polícii lokalizovať ‚Ukrajinský národný dom‘, ‚vzájomne podpornú spoločnosť‘, na adrese 217–19 East 6th Street, New York. 2. novembra 1938 polícia prepadla ‚Ukrajinský národný dom‘. V suteréne našli mučiareň, ktorej steny boli posiate dierami po guľkách. Našli tiež nemecký guľomet a ďalšie zbrane. Polícia vykopala podlahu v suteréne a narazila na ľudské kosti. Jedným z unesených mužov bol Arthur Fried z White Plains, ktorý zomrel počas mučenia. Jeho telo bolo spálené vo vyhrievacej peci a kosti neskôr ukryté pod podlahou v suteréne. Štyria gangstri… Dvaja z nich boli odsúdení na doživotie. Ďalší dvaja, Demetrius Gula a Joseph Sacoda boli usvedčení z vraždy a popravení na elektrickom kresle vo väznici Sing Sing. [O pánovi Gulovi je mimochodom do dnes možné nájsť archivovaný novinový článok z ‚New York Times‘(1938), kde bol označovaný za lídra ukrajinského gangu, pozn.] Jedna značne významná skutočnosť, ktorá nebola spomenutá na súde, bola tá, že Gula a Sacoda boli obaja členmi ukrajinskej teroristickej organizácie riadenej Berlínom, známej ako ODWU [‚The Organization for the Rebirth of Ukraine‘, založená cca. 1931, pozn.] V tom čase nikto nepomyslel na spojenie týchto krutých únoscov s nacistickým špionážno-sabotážnym strojom v Spojených štátoch… (1942, s. 80-81)“
- „Berlínom riadená ODWU sa opäť objavila tesne za titulnými stránkami, keď bol začiatkom roku 1941 kapitán americkej armády ukrajinsko-amerického pôvodu postavený pred vojenský súd a zbavený hodnosti za zradu pre odovzdanie dôverných informácií cudziemu agentovi. Tento kapitán bol vodcom jednotky ODWU v Pensylvánii. Cudzieho agenta v tomto prípade predstavoval Omelian Senyk-Gribiwisky [známy neskôr ako Omelan Senyk, pozn.], ukrajinský terorista, ktorý prišiel z Berlína v roku 1931 s cieľom založiť ODWU v Spojených štátoch… (1942, s. 81)“
- „Ďalší prejav skutočnej povahy ODWU prišiel 13. júla 1941, keď newyorská polícia zatkla ukrajinského Američana Williama Piznaka za porušenie Sullivanovho zákona. V suterénnom sklade Piznakovho bydliska, (…), objavili vyšetrovatelia newyorskej sabotážnej jednotky skutočný arzenál, ktorý zahŕňal dve guľometné zbrane, slzotvorné granáty, pušky, sady mosadzných boxerov, zákopový nôž a 1 112 nábojov rôznych kalibrov. Brat Williama Piznaka, Michael Piznak, je právnik ‚Ukrajinskej nacionalistickej asociácie‘ – starej ukrajinsko-americkej spoločnosti, ktorú sa ODWU snažila infiltrovať a ovládnuť. Až do času krátko pred policajnou raziou obaja bratia Piznakovia žili v dome, ktorý obsahoval tento suterénny arzenál. Zvyčajne opatrný právnik Michael Piznak odhalil svoje vlastné politické sklony na ukrajinskom zhromaždení v Belvedere Parku v New Yorku 1. júla 1938, kde prehlásil: ‚Hitler teraz volá mládež k organizovaniu. Taktiež teraz, aj Mussolini volá mládež k zorganizovaniu sa. A teraz, my ukrajinskí nacionalisti, taktiež musíme povolať mládež k zorganizovaniu sa!‘ (1942, s. 81-82)“
- „…ODWU a Hetman, dve z najnebezpečnejších špionážno-sabotážnych organizácií na svete. ODWU pôsobí pod dohľadom Sekcie IIIB [Sektion III b / Abteilung III b, pozn.] plukovníka Waltera Nicolaiho, nemeckej vojenskej spravodajskej služby. Hetman pôsobí pod dohľadom ‚Ausspolitisches Amt‘ Alfreda Rosenberga, zahraničnopolitického odboru nacistickej strany [NSDAP Office of Foreign Affairs, pozn.] ODWU je mocnejšia ako Hetman a, ak je to možné, násilnejšia. Obe organizácie vybudovali svoje bunky v amerických priemyselných centrách. Ich agenti pracujú v muničných závodoch, baniach, oceliarňach, lietadlových fabrikách, lodeniciach, nákladných depách a prístaviskách. Niekoľkí z nich získali prístup k americkej armáde. (…) Ich aktivity zahŕňajú špionáž, sabotáž, rozširovanie propagandy a nie zriedkavo páchanie atentátov. (1942, s. 82)“
- „…z tohto najdôležitejšieho pomocníka medzinárodného nacistického špionážneho a sabotážneho stroja: fašistickej ukrajinskej piatej kolóny. (…) Práve spôsob, akým Hitler získal týchto teroristov medzi Ukrajincami a premenil časť z nich na ukrajinsko-americkú piatu kolónu… (1942, s. 83)“
Na záver by som sa rád pristavil pri jednom mene: Michael Piznak. O tom sa vo vyššie uvedených citátoch písalo, ako o právnikovi ‚Ukrajinskej nacionalistickej asociácie‘, ktorého brat schovával guľomety, pušky, muníciu, slzotvorné granáty, a on sám sa rád odvolával na Hitlera a Mussoliniho. Mne sa podarilo vypátrať nejaké tie podklady o súdnom pojednávaní z Najvyššieho súdu v New Yorku (1966), kde sa píše: „…veľmi aktívny v komunálnych záležitostiach, najmä v otázkach týkajúcich sa Ukrajincov.“ Ale potom som narazil na zaujímavý článok z „New York Times“, v ktorom sa píše: „Federálny sudca včera zrušil občianstvo 73-ročného muža z Queensu, ktorý podľa jeho zistení zamlčal svoju úlohu ukrajinského policajta a ‚pomáhal nacistom pri prenasledovaní židovských civilistov‘. Ak Michael Derkacz z Astorie nedosiahne úspech v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, bude čeliť deportačnému konaniu. (…) Kontaktovaný telefonicky vo svojom dome, pán Derkacz, umývač okien na dôchodku, tiež známy pod menom Dercacz, nás odkázal v tejto záležitosti na svojho právneho zástupcu.“ Hádajte, ako sa asi volal právny zástupca, ktorý zastupoval Ukrajinca obvineného z toho, že pomáhal nacistickým Nemcom pri prenasledovaní Židov? Michael Piznak. Veľmi, veľmi podivná zhoda mien. Stáva sa. Ale pátral som ďalej a našiel takéto meno aj v zozname funkcionárov „Ukrainian National Association“ (UNA), v pozícii viceprezidenta pre roky 1954-1958. Táto organizácia na svojich webových stránkach píše toto: „UNA bola založená v roku 1894, keď prvá vlna ukrajinských imigrantov pricestovala do Spojených štátov, aby pracovali v uhoľných baniach Pensylvánie.“ Ibaže… tou prvou vlnou imigrantov NEBOLI UKRAJINCI. Táto organizácia sa totiž zakladala pod názvom – „Ruthenian National Union“, a pod týmto názvom vystupovala… až do nejakého roku 1914. Keď si človek predstaví, ako prídu ľudia do USA, prídu tam ako „Ruthéni“, ktorí sa najskôr označujú za „Rusnákov“, možnože Rusínov, prebehne 20 rokov a z nich už sú Ukrajinci, prebehnú ďalšie roky… a dnes žiaden ich rodinný príslušník ani len netuší, aký bol SKUTOČNÝ pôvod jeho predkov. Toto je tragédia, prepisovanie histórie a strata identity.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] CITIZENSHIP REVOKED ON NAZI ROLE. New York (USA) : New York Times, 1982. Dostupné online: https://www.nytimes.com/1982/02/05/nyregion/citizenship-revoked-on-nazi-role.html
- [2] F. B. I. MEN BEAT HIM, KIDNAP SUSPECT SAYS; Testimony Is Given at Gula’s Trial by Tombs Pharmacist. New York (USA) : New York Times, 1938. Dostupné online: https://www.nytimes.com/1938/12/23/archives/f-b-i-men-beat-him-kidnap-suspect-says-testimony-is-given-at-gulas.html
- [3] GREGORY, John Walter. Human Migration & The Future (A Study of the Causes, Effects & Control of Emigration). Londýn (UK) : Seeley, Service & Co., 1928. cca. 230 strán.
- [4] International Emigration Commission – Report of the Commission. Ženeva (Švajčiarsko) : International Labour Office, 1921. 162 strán.
- [5] Our Story. New Jersey (USA) : Ukrainian National Association (UNA). Dostupné online: https://unainc.org/about-us/our-story
- [6] Pieseň: Mária Mačošková – Na vysoki hori. Dostupné online: https://youtu.be/wHmR5mnTsww
- [7] Piznak, In re, 273 N.Y.S.2d 793, 26 A.D.2d 280 (N.Y. App. Div. 1966). vLex. Dostupné online: https://case-law.vlex.com/vid/piznak-in-re-884376815
- [8] ROBERTS, Kenneth Lewis. Why Europe Leaves Home (A true account of the reasons which cause central Europeans to overrun America, which lead Russians to rush Constantinopole and other unpleasant places, which coax Greek royalty and commoners into strange byways and hedges, and which induce Englishmen and Scotchmen to go out at night). (USA) : The Bobbs-Merrill Company, 1922. 356 strán.
- [9] SAYERS, Michael; KAHN, Albert. E. SABOTAGE! The Secret War Against America. New York and London : Harper & Brothers Publishers, 1942. 266 strán.
- [10] United States v. Dercacz, 530 F. Supp. 1348 (E.D.N.Y. 1982). Kalifirnia (USA) : Tim Stanley. Dostupné online: https://law.justia.com/cases/federal/district-courts/FSupp/530/1348/1369890/
▐ Zverejnené: 02/08/2025
![]( "Sovietsky pohľad na históriu politického „ukrajinizmu“")
Základný popis
Fragmenty z knihy „Collaborationists“ (1975), ktorá analyzuje aktivity ukrajinských nacionalistických emigrantov po občianskej vojne. Autor sa v nich zameriava na spoluprácu s Nemeckom, špionážnu činnosť UVO a ideologické väzby ukrajinských nacionalistov s nemeckým nacizmom.“
« Sovietsky pohľad na históriu politického „ukrajinizmu“ »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Slovania
Nasledovné riadky sú z knihy „COLLABORATIONISTS“ (1975). Tá prináša pohľad na počiatočné fázy politického „ukrajinizmu“ (od konca občianskej vojny). Je zo sovietskej éry, a preto je – logicky – zaťažená žargónom tejto doby, neraz výraznými hodnotiacimi stanoviskami, no i tak je zaujímavým rozšírením celkového množstva dostupných informácii.
- „Po skončení občianskej vojny v rokoch 1918-1920 utiekli (…) predstavitelia ukrajinskej buržoázie a nacionalisti z krajiny a usadili sa najprv v Poľsku a Československu, potom v Nemecku, Francúzsku a ďalších krajinách západu. Tam založili niekoľko buržoázno-nacionalistických strán a organizácií, ktoré vytvorili silnú a aktívnu falangu protirevolučných emigrantov. Najextrémistickejšou z týchto skupín bola „Ukrajinská vojenská organizácia“ (UVO) vedená Y. Konovaletsom, A. Melnykom a ďalšími ukrajinskými kontrarevolucionármi. Bola založená v septembri 1920. Hlavné veliteľstvo organizácie sídlilo v Berlíne, kde UVO dostávala silnú podporu od úradov Weimarskej republiky. Berlín bol tiež veľmi výhodným mestom na udržiavanie kontaktu s organizačnými pobočkami v Poľsku, Československu, Rumunsku, Litve a neskôr v USA a Kanade. Operačné riadenie sa tiež vykonávalo z ústredia UVO v Berlíne. V roku 1923 jeden z vysokých dôstojníkov Abwehru [nemecká vojenská spravodajská služba, pozn.], plk. Gempp navrhol, aby Yevhen Konovalets a jeho pobočník Roman Jary poskytovali spravodajské informácie za ríšske marky. ‚Namiesto toho, aby sa organizácia sústredila na revolučné aktivity, jej vedenie (Provid) nasmerovalo svoje úsilie do získavania finančných prostriedkov a ich míňania,‘ priznal neskôr jeden z vysokopostavených predstaviteľov UVO. (…)
…predaj informácií za maximálnu možnú cenu, pretože peniaze boli primárne potrebné na zabezpečenie tučného a pohodlného života Providu… Skrátka, takzvaná vojenská organizácia je špionážny syndikát.‘ Konkrétne sa zaoberala zhromažďovaním údajov o ozbrojenom potenciáli Poľska a Sovietskeho zväzu pre nemeckú vojenskú spravodajskú službu. (s. 5-6)“ - „Neskôr sa pre UVO (okrem zhromažďovania vojenských spravodajských informácií) rozšírila pôsobnosť aj do ďalších oblastí špionáže. 6. júla 1926 vysokopostavení členovia vedenia UVO, poverení nemeckou rozviedkou, usporiadali v Berlíne uzavreté rokovanie, na ktorom sa rozhodli zväčšiť rozsah spravodajských aktivít tak, aby zahŕňali aj politické a ekonomické záležitosti krajín potenciálne nepriateľských voči Nemecku. Už v roku 1923 nemecká spravodajská služba založila špeciálne výcvikové stredisko pre členov UVO v Mníchove. Začiatkom roka 1924 otvorili v Nemecku ďalšie stredisko na výcvik špiónov, provokatérov, sabotérov a teroristov. V roku 1928 otvorila nemecká rozviedka v Danzigu tretiu školu pre ukrajinských nacionalistov. Rozdelenie a priradenie vycvičených špiónov rozhodovala spravodajská sekcia 1. nemeckej armády, ktorá bola vtedy dislokovaná v Königsbergu. Túto sekciu viedol kapitán Weiss. Ďalšie nemecké špionážne centrum sa nachádzalo na ulici Leon Sapieha vo Ľvove, kde fungovalo pod záštitou spoločnosti Hartwig & Co. z Danzigu. V západnej Ukrajine (ktorá bola vtedy súčasťou Poľska) UVO založilo niekoľko základní pre svojich agentov. Ľvov bol vybraný za sídlo Ústredného centra UVO. Územné, krajské a okresné centrá UVO mali špeciálne spravodajské oddelenia, ktoré podľa poľských zdrojov… (s. 6-7)“
- „Napriek tomu, že sa Konovalets a jeho spojenci venovali podvratným protipoľským aktivitám, nezabránilo im to v tom, aby obchodovali s dôležitými vysokopostavenými poľskými vládnymi úradníkmi a tajnými agentmi. Takto Konovalets a Jary za veľké peniaze predali skupinu nemeckých agentov… (s. 7)“
- „Preto sa rozhodli premeniť UVO na organizáciu, ktorá by mohla vyvíjať ideologický vplyv a politický tlak na obyvateľstvo západnej Ukrajiny. Tieto zmeny viedli k vzniku ‚Organizácie ukrajinských nacionalistov‘ [OUN]. OUN prevzala fašistickú ideológiu. Konovalets bol zvolený za jej vodcu. (…) V marci roku 1934 bol Konovalec oficiálne menovaný za ‚vodcu‘, čo bola narážka, krátkozraká reakcia na ideológiu, politiku a praktiky fašizmu… (…) Kult vodcovstva urobilo z Konovaletsa ‚hlavu štátu‘ a v júli roku 1938 propaganda OUN ho vyhlásila za „hrdinu“… [Герой, Geroy; pozn.] (…) Osobne rozhodoval o otázkach života a smrti nielen tých nacionalistov, ktorí mu boli podriadení, ale aj tých, čo nemali nič spoločné s OUN, o životoch tých, ktorí sa mu nejako znepáčili alebo vyjadrili nesúhlas s ukrajinským nacionalizmom. (s. 7-8)“
- „V nacionalistickej literatúre, určenej pre širokú verejnosť, sa vzdávalo pocty: Degrellovi, De la Rocheovi a ďalším fašistickým vodcom. Na opis týchto ‚veľkých osobností‘, ich ‚učenia‘ a ich ‚slávnych historických krokov‘ proti demokracii a socializmu, sa nijako nešetrilo ani atramentom, ani papierom. Nacionalisti sa pretekali v tom, aby prekladali, tlačili a rozširovali fašistický odpad medzi Ukrajincami žijúcimi na západnej Ukrajine, písali pochvalné recenzie a predhovory, a srdečne ďakovali ‚vysoko váženým autorom‘ za ich láskavé povolenie preložiť ich ‚diela‘ do ukrajinčiny, za ich ‚štedrosť‘ atď. Hitler a Mussolini boli vyhlasovaní za ‚najväčších titánov ľudského myslenia‘ a ‚géniov‘, ktorých učenie, ako tvrdili, nielen otvorilo nekonečné perspektívy pre ich národy, ale priviedlo celý svet do novej éry. (…) Opakovane sa odkazovalo na ukrajinských nacionalistov ako na hrádzu Západu proti slovanskému svetu. Fašistický časopis ‚Antieuropa‘ hlásal úplné spojenie fašistickej falangy s nacionalistickou ‚elitou‘. (s. 9)“
- „Nemecký fašistický ideológ Alfred Rosenberg napísal vo svojej knihe ‚The Future Course of German Foreign Policy‘, že ‚pozornosť Nemecka by sa mala sústreďovať na nacionalistické hnutie na Ukrajine‘. Rosenberg považoval upevňovanie vzťahov s ukrajinskými nacionalistami za dôležitý faktor v budúcom boji Nemecka o životný priestor vo východnej Európe. (s. 9-10)“
- „V januári 1934 na rozkaz policajných a bezpečnostných služieb hlavného inšpektora Dielsa a plukovníka Reichenaua bola centrála OUN v Berlíne začlenená do pobočky Gestapa. Nemecká tajná služba platila za výcvik oddielov ukrajinských nacionalistov podľa vzoru Hitlerových… Špeciálna ‚akadémia‘ – centrum pre výcvik špiónov, sabotérov a teroristov – bola tiež otvorená na Mecklenburger Straße 75 v Berlíne. V roku 1938 Abwehr sponzoroval ďalšie centrum v Chiemsee (Bavorsko) s cieľom vycvičiť ukrajinských nacionalistov v špionáži a sabotážach, ako aj špionážnu školu v Tegeli (berlínska oblasť). Podobné centrá existovali aj v dedine Saubersdorf pri Weiner-Neustadt, v Breslau a na iných miestach. Centrum Abwehru v Quinze bolo považované za najlepšie. Tu agenti dostávali vynikajúce inštrukcie v používaní ‚najmodernejších‘ metód sabotáže, najnovších výbušnín a špeciálnych zbraní. Centrum v Quinze bolo mnohými považované za to najlepšie svojho druhu na západnej pologuli a väčšina ukrajinských nacionalistov tu bola vycvičená. (s. 10)“
Zaujímavé čítanie…
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CHEREDNICHENKO, Vitaliy Petrovych. COLLABORATIONISTS. Kyjev (Sovietsky zväz) : Politvidav Ukraini, 1975. 136 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sovietsky-pohlad-na-historiu-politickeho-ukrajinizmu/
- „Po skončení občianskej vojny v rokoch 1918-1920 utiekli (…) predstavitelia ukrajinskej buržoázie a nacionalisti z krajiny a usadili sa najprv v Poľsku a Československu, potom v Nemecku, Francúzsku a ďalších krajinách západu. Tam založili niekoľko buržoázno-nacionalistických strán a organizácií, ktoré vytvorili silnú a aktívnu falangu protirevolučných emigrantov. Najextrémistickejšou z týchto skupín bola „Ukrajinská vojenská organizácia“ (UVO) vedená Y. Konovaletsom, A. Melnykom a ďalšími ukrajinskými kontrarevolucionármi. Bola založená v septembri 1920. Hlavné veliteľstvo organizácie sídlilo v Berlíne, kde UVO dostávala silnú podporu od úradov Weimarskej republiky. Berlín bol tiež veľmi výhodným mestom na udržiavanie kontaktu s organizačnými pobočkami v Poľsku, Československu, Rumunsku, Litve a neskôr v USA a Kanade. Operačné riadenie sa tiež vykonávalo z ústredia UVO v Berlíne. V roku 1923 jeden z vysokých dôstojníkov Abwehru [nemecká vojenská spravodajská služba, pozn.], plk. Gempp navrhol, aby Yevhen Konovalets a jeho pobočník Roman Jary poskytovali spravodajské informácie za ríšske marky. ‚Namiesto toho, aby sa organizácia sústredila na revolučné aktivity, jej vedenie (Provid) nasmerovalo svoje úsilie do získavania finančných prostriedkov a ich míňania,‘ priznal neskôr jeden z vysokopostavených predstaviteľov UVO. (…)
▐ Zverejnené: 30/07/2025
└ Aktualizované: 31/07/2025 (19:02)
![]( "Židovská otázka na Ukrajine v roku 1919")
Základný popis
Stránka z historickej publikácie „The Slaughter of the Jews in the Ukraine in 1919“ od Eliasa Heifetza, ktorá popisuje rozsiahle násilné útoky a pogromy na Židoch počas obdobia občianskej vojny v roku 1919. Text sa zaoberá nárastom antisemitských nálad po obsadení Ukrajiny nemeckými vojskami, úlohou Centrálnej Rady a Petluru, ako aj násilným správaním vojakov a civilistov voči Židom. Dokument poskytuje priamy pohľad na vtedajšie dianie z pohľadu autora, ktorý sa snažil zdokumentovať tieto tragické udalosti.
« Židovská otázka na Ukrajine v roku 1919 »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Slovania
- „Antisemitská agitácia sa zvýšila po tom, čo Ukrajinu opätovne dobyla Centrálna Rada s pomocou nemeckých bajonetov. (1921, s. 17)“
- „A keď Petlura [Simon Petljura, pozn.] na bielom koni vstúpil do Kyjeva na čele malej skupiny Hajdamákov, nasledovaní pešiakmi – dobre vyzbrojenými a disciplinovanými nemeckými vojakmi, nenávisť a túžba ukrajinského vojaka po pomste voči Židovi sa rozhorela v ohnivý plameň. (1921, s. 17)“
- „Povedzte Židom, že sa s nimi vysporiadame. (1921, s. 17)“
- „Následne začali výčiny proti Židom, prvým výsledkom ktorých bola smrť niekoľkých osôb, najmä židovských robotníkov. (1921, s. 17)“
Ďalšia zaujímavosť. I keď s tragickými konotáciami. Na území dnešnej Ukrajiny sa odohrávali dosť dramatické udalosti dávno predtým, než sa na javisko dejín dostali osobnosti, o ktorých sa v spojitosti s politickým „ukrajinizmom“ zvykne na verejnosti rozprávať. Jednou z takýchto zabudnutých kapitol je nárast antisemitských tendencií po tom, ako Centrálna Rada (s pomocou nemeckých vojsk) znovu získala kontrolu nad Ukrajinou. Tento moment, zachytený v historických záznamoch a citátoch, odhaľuje hlboko zakorenené problémy, ktoré sa opakovane objavujú v histórii. Počas toho, ako sa sa buduje kult Stepana Banderu, a ten sa prezentuje a glorifikuje v pozícii vodcu a hlavného ideológa – „mozog národného obrodenia“, sa príliš často zabúda na jeho predchodcov. Stepan Bandera nebol pôvodným tvorcom myšlienky politického „ukrajinizmu“. Napríklad spomenutý Petljura. Keď ten vchádzal do Kyjeva na svojom koni v roku 1919, v tom čase mal Stepan Bandera 10 rokov. Bandera na niekoho nadväzoval, tak ako neskôr iní nadväzovali a nadväzujú na neho. Mimochodom, meno Simona Petljuru nesie 152. brigáda ukrajinskej armády.
POZNÁMKA: Iný uhol pohľadu na tieto udalosti potom prinášajú sovietske a americké zdroje: „Počiatočný kapitál UVO [Ukrajinská vojenská organizácia, pozn.] pozostával z peňazí, zlata, diamantov a ďalších cenností získaných ukrajinskými nacionalistami počas ich nájazdov a pogromov v priebehu občianskej vojny na Ukrajine. Martynets [Volodymyr Martynets, pozn.], vodca OUN [Organizácia ukrajinských nacionalistov, pozn.], spomína ‚prostriedky privezené z Ukrajiny strelcami zo Siče‘, zatiaľ čo progresívni americkí historici M. Sayers a A. Kahn píšu o dvoch kufroch plných cenností, ktoré ukrajinskí nacionalisti rýchlo premenili na hotovosť. (1975, s. 14)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] HEIFETZ, Elias. The Slaughter of the Jews in the Ukraine in 1919. HEIFETZ, Elias. The Slaughter of the Jews in the Ukraine in 1919. New York (USA) : Thomas Seltzer, 1921. 408 strán.
- [2] CHEREDNICHENKO, Vitaliy Petrovych. COLLABORATIONISTS. Kyjev (Sovietsky zväz) : Politvidav Ukraini, 1975. 136 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zidovska-otazka-na-ukrajine-v-roku-1919/
▐ Zverejnené: 30/07/2025
![]( "„Veľká Ukrajina“ – Politické hnutie zjednocujúce RÔZNE MENŠINY (1939)")
Základný popis
Citát z knihy Hugha P. Vowlesa „Ukraine and Its People“ vydanej v Edinburghu v roku 1939. Autor sa zamýšľa nad existenciou separatistických hnutí, ktoré si kladú za cieľ vytvorenie tzv. „Veľkej Ukrajiny“. Táto idea spočívala v politickom zjednotení rôznych národnostných menšín rozptýlených po východnej Európe. Tieto neskôr takémuto priebehu padli za obeť a neraz administratívne zanikli.
« „Veľká Ukrajina“ – Politické hnutie zjednocujúce RÔZNE MENŠINY (1939) »
ZNAČKY: Citát – História – Druhá svetová vojna – Ukrajina – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovania – Galícia – Podkarpatská Rus
„Dnes vieme, že existujú separatistické hnutia, ktoré si kladú za cieľ vytvorenie ‚Veľkej Ukrajiny‘, a to politickým zjednotením rôznych ukrajinských menšín vo východnej Európe. Existuje dobrý dôvod veriť aj tomu, že pán Hitler navrhuje využitie takéhoto hnutia na dosiahnutie svojich vlastných teritoriálnych ambícií. O pôvode týchto ambícií, ktoré zahŕňajú anexiu Sovietskej Ukrajiny, svedčí ‚Mein Kampf‘. (1939, s. 8)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VOWLES, Hugh P. Ukraine and Its People. Edinburgh (Škótsko) : T. and A. Constable Ltd. at the University Press, 1939. 224 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velka-ukrajina-politicke-hnutie-zjednocujuce-rozne-mensiny-1939/
▐ Zverejnené: 29/07/2025
![]( "Prostriedky pri presadzovaní ideológie „Veľko-Ruského“ národa")
Základný popis
Historické dokumenty z 20. storočia odhaľujú metódy rusifikácie a potlačenia národných identít pod vládou cárskeho Ruska. Texty zdôrazňujú popieranie existencie samostatných národov a snahy o ich asimiláciu do ruskej identity prostredníctvom jazykovej politiky a administratívnych opatrení. Potlačenie a písma, ako aj kontrola nad cirkvou prostredníctvom moskovského patriarchátu, boli ďalšími nástrojmi v tomto procese. Dokumenty tiež poukazujú na geopolitické ambície Ruska smerom k západnej Ukrajine (Galícii a Bukovine), ktorá bola v tom čase súčasťou Rakúsko-Uhorska. Táto oblasť predstavovala strategickú polohu pre kontrolu nad Balkánskym polostrovom, čo vysvetľuje intenzívny záujem Ruska o jej ovládnutie.
« Prostriedky pri presadzovaní ideológie „Veľko-Ruského“ národa »
ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Ukrajina – Ideológia – Totalita – Vojna – Smrť – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Rusko – Slovania
- [Ethnocide of Ukrainians in the U.S.S.R, s. 41-42]:
„Za podmienok panujúcich v cárskom Rusku, kde ukrajinský národ nebol vládnucou vrstvou uznávaný ako samostatná národnostná entita a kde bol ukrajinský jazyk zakázaný…“ - [The Historical Evolution of The Ukrainian Problem, s. 31]:
„Podriadenie ukrajinskej cirkvi moskovskému patriarchátu zohráva dôležitú úlohu v histórii útlaku…“ - [The Russian Plot to Seize Galicia (Austrian Ruthenia), s. 8]:
„Prečo teda Rusi tak veľmi túžia získať nadvládu nad západnou (rakúskou) Ruthéniou? Pochádza táto túžba z akademickej predstavy, ktorá sa chápe ako historické dedičstvo, a preto musí byť začlenené do ríše, ktorá si toto dedičstvo nárokuje? Existujú viacero dôvodov pre ich ambície…“ - [Ukraina and the Peace-Conference, s. 18]:
„Ukrajinci a pod oficiálnym označením „Malí Rusi“ sú všetci popisovaní ako tvoriaci neoddeliteľnú súčasť ruského národa. Pre ruský imperializmus sú všetci Ukrajinci, teda aj tí, ktorí kedy žili pod poľskou vládou, Rusmi a ukrajinská reč sa považuje za ruský dialekt.“
Po prečítaní týchto citátov musí byť každému jasné, že s takýmto prístupom k menším národom si veľa priateľov v ich radách nenarobíte. Alebo inak povedané, nie je potom zas až taký problém dookola oživovať a zneužívať nejaké tie odkazy na historickú skúsenosť a vytvárať voči vám averziu medzi bežným obyvateľstvom, nebodaj až nenávisť. I toto hľadisko viedlo napokon k voľbe a rýchlemu šíreniu myšlienky „spájanie všetkého, čo je na okraji“. Snaha Ruska zachovať, prípadne v tej dobe dokonca rozšíriť, svoj geopoliticky vplyv takýmito silovými prostriedkami (pohlcovaním), namiesto uznania práv jednotlivých národov na sebaurčenie a práci na vzájomnej kooperácii, prehlbovaní vzťahov, mali napokon úplne opačný efekt. Vzbudili v týchto národoch prirodzený strach z asimilácie a zániku vlastnej kultúry.
POZNÁMKA: Čo je potom naozaj fascinujúce? Ako bolo vyššie spomenuté, jednou z nosných myšlienok politického „veľko-ukrajinizmu“ bol práve boj s takýmito „imperialistickými spôsobmi“ cárskeho Ruska. A títo Ukrajinci s nimi tak silno bojovali, až dnes máme stav, že oni samotní neuznávajú existenciu národnostnej menšiny karpatských Rusínov, napríklad vo formulároch na Ukrajine nenájdete voľby: národnosť – rusínska, materinský jazyk – rusínsky, a obsadzovaním kostolov taktiež otvorene potláčajú základné ľudské právo vlastných občanov – právo na slobodu vierovyznania.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] DNISTRIANSKYJ, Stanislaus. Ukraina and the Peace-Conference. 1919, 117 strán.
- [2] HRUSHEVSKY, Michaelo. The Historical Evolution of The Ukrainian Problem. Londýn (UK) : English Edition Published for S. V. U., 1915. cca. 60 strán.
- [3] SAHAYDAK. Maksym (ed.) Ethnocide of Ukrainians in the U.S.S.R / The Ukrainian Herald Issue 7-8. Baltimore, Paris, Toronto : Smoloskyp Publishers, 1976. 209 strán.
- [4] STEPANKOVSKY, Vladimir. The Russian Plot to Seize Galicia (Austrian Ruthenia). 2. vydanie, New Jersey (USA) : The Ukrainian National Council, 1915. cca. 70 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prostriedky-pri-presadzovani-ideologie-velko-ruskeho-naroda/
- [Ethnocide of Ukrainians in the U.S.S.R, s. 41-42]:
▐ Zverejnené: 29/07/2025
![]( "Poľský teror okolo roku 1930: Urýchľovač šírenia myšlienky politického „veľko-ukrajinizmu“")
Základný popis
Obrázok zachytáva stránku z knihy Emila Revjuka, ktorá podrobne popisuje údajné krutosti a násilnosti páchané poľskými jednotkami na „ukrajinskom“ obyvateľstve v Galícii okolo roku 1930. Text sa zaoberá tzv. trestnými expedíciami („punitive expeditions“) a ich dopadom na civilistov, s dôrazom na etnický konflikt medzi Poliakmi a Rusínmi/Ruthénmi v tomto regióne. Zdroj poskytuje pohľad na túto kontroverznú dobu.
« Poľský teror okolo roku 1930: Urýchľovač šírenia myšlienky politického „veľko-ukrajinizmu“ »
ZNAČKY: Citát – Komentár – História – Ukrajina – Vojna – Smrť – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovania
Dnes sa sa vám pokúsim priblížiť ďalší rozmer dokresľujúci situáciu dávnych čias, ktorým sa aktuálne (pomerne rozsiahlo a snáď spoločne) venujeme. Ako to povedať, ono ani tie vzťahy haličských Rusínov (pomaličky zaživajúcich posledné štádia tranzície na „Veľko-Ukrajincov“) s Poliakmi neboli akože nijako vrúcne: „V takej situácii, aká existuje na Ukrajine, dochádza vždy k násilným útokom z oboch strán, no prehrešky Poliakov sú neúmerné voči násilnostiam páchanými Ukrajincami.“
- „…nejakí poľskí jazdci dorazili do dediny Gaye, blízko Ľvova. Po ceste chytili niekoľkých roľníkov, ktorí išli pracovať na pole a nemilosrdne ich zbili. Zhabali veľké množstvo zásob potravín. Chytili viacero roľníkov – mužov, žien a detí – a každého po jednom bili, kým neprestal reagovať. Potom na dotyčného vyliali studenú vodu, a keď sa začal prebúdzať, znova ho zbili. (…) S Damianom Prusom zaobchádzali tak surovo, že mu zlomili nohu. (…) …Peter Bubela, obyčajný chlapec, bol zbitý takým spôsobom, že je v ohrození života. (s. 21)“
- „Mnohých roľníkov zobrali a nútili bozkávať ‚poľskú zem‘… (…) Mnoho roľníkov bolo po bitkách tak pokrytých krvou a modrinami, že ich bolo sotva možné spoznať. (…) Manželka Michala Szkolného bola nútená spievať poľskú národnú hymnu, zatiaľ čo ju šibali. Obecná predajňa bola zničená. Jej obsah bol nahromadený, poliaty petrolejom a zapálený. Mliekareň a čitáreň boli zničené. (s. 22)“
- „Neviem, ako dlho to trvalo, lebo som omdlel. Keď som sa prebral, bol som celý mokrý, pretože na mňa vyliali studenú vodu… Sedel som zhrbený na posteli, úplne otupený a sledoval som šesť policajtov, ako demolujú môj dom. Rozbili všetky okná, rozbili sporáky v kuchyni aj v obývačke, polámali stoličky a stoly, potrhali knihy, vyhádzali oblečenie a posteľnú bielizeň zo skríň a roztrhali ich bajonetmi, porezali vankúše a rozsypali perie, môj kožuch bol úplne zničený. Keď s tým skončili, odišli na mojom vlastnom voze… (s. 23)“
- „Dr. Borak povedal, že mnohí… boli zbičovaní k smrti. V obci Roznoshince v okrese Zbaraž, rovnako on povedal, že starosta zomrel na následky bičovania. Poľskí vojaci tam boli ubytovaní tri dni… a po ich odchode dedina vyzerala tak, ako keby bola po nájazde Tatárov. (s. 24)“
- „…tridsať alebo štyridsať žandárov obkľúčilo kostol, kým sa vidiečania modlili vo vnútri. Keď každý muž a každá žena vychádzali z kostola, (…), že ich poľskí žandári chytili a nôžmi prerezávali vyšívané golieriky, manžety a predné diely ich košieľ [ničili im tie časti oblečenia, prípadne krojov, ktorými títo ľudia vyjadrovali svoju etnickú príslušnosť, pozn. ] (…) …mnohí vidiečania ostali dorezaní. (s. 25)“
- „Poľská kavaléria putuje od dediny k dedine. Prichádzajú v noci, vyťahujú mužov z postelí a zhromažďujú ich v sále obecného úradu. Mužov potom nemilosrdne bijú hrubými palicami. Niektoré obete dostanú od päťdesiat do sto, niektorí dokonca až dvesto úderov. Mnohí zomierajú na následky zranení. Iní zostávajú celoživotne zmrzačení. V dedinách kradnú sliepky a obyvatelia im musia platiť vysoké príspevky v podobe odovzdaného obilia. Keď sa tieto skupiny blížia, informovaní obyvatelia berú nohy na plecia a utekajú do okolitých lesov. Panuje tu teror a zúfalstvo. Ako za čias tatárskych vpádov, ženy a deti sú týrané a znásilňované. List pokračuje v opisovaní konkrétnych prípadov a končí slovami: ‚Mohol by som popísať stovky takýchto incidentov, ktoré sa stali v našom okrese.‘ (s. 31)“
- „Bili ľudí nemilosrdne, okrádali ich, lúpili a ničili. Nasypali zeminu na obilie a poliali ho petrolejom. Zaobchádzali s ľuďmi ako so zvieratami. Takúto hrôzu v dejinách ľudstva nemožno nájsť. Kedykoľvek chytili jedného z nás, ôsmi huláni [príslušníci poľskej kavalérie, pozn.] ho zbili. Stiahli nám strechu z domu. Rozbili okná a porozbíjali skrine a stoly. Separátor zdemolovali a hodili do studne. (…) S jedným z roľníkov v Suchiwziach zaobchádzali tak zle, s prestávkami počas dvoch dní, že zomrel niekoľko hodín potom, čo bol prepustený. ‚Nemáme čo jesť a ani nemôžeme variť, pretože máme všetko kuchynské náradie zničené. Ukradli všetko cenné, čo sa im podarilo zmocniť – peniaze, hodinky, britvy a šperky. Bojovali sme v svetovej vojne, ale nikdy sme nezažili takéto zaobchádzanie, ani také hrôzy. Dokonca aj malé deti a ženy boli bité a bolo s nimi zle zaobchádzané.‘ (s. 32)“
- „Boli dni, keď ľudia utekali zo svojich domovov a nevedeli, kam sa schovať. Poľská armáda obkľúčila našu malú dedinu tak, aby nikto nemohol ujsť, čo im poskytlo príležitosť zbiť viac ľudí. (…) Mnoho ľudí je tak kruto zbitých, že zomierajú na svoje zranenia. A oveľa viac ich je smrteľne chorých a očakáva sa, že každým dňom môžu zahynúť. Vidíš, milá, oni si plánujú útoky na nedeľu, keď nájdu všetkých ľudí zhromaždených v kostole. Bijú ich nemilosrdne a nechávajú ich tam umrieť. (s. 33)“
To by asi aj stačilo. Na týchto niekoľkých citátoch som sa snažil poukázať, na podklade takto zachytených svedectiev, čo sa tam asi odohrávalo. V skratke, bolo im „veselo…“ Riadne. Ako sa Galícia (Halič) v medzivojnovom období dostala pod správu Poliakov, tí mali veľký záujem takto rozsiahle územie natrvalo ovládnuť a začleniť. Nejaké to obrodenie a snahy po nezávislosti politických „Ruthéno-Ukrajincov“ na týchto územiach im veru neboli nijako po vôli. Na tomto základe sa spustili operácie vedené proti reprezentantom takýchto nálad medzi obyvateľstvom.
Ale ja by som sa chcel ešte pri niečom pristaviť. Ako som spracovával tieto prepisy, pomedzi ne sa predo mnou objavilo niečo, čo okamžite zaujalo moju pozornosť, nech sa páči: „Väčšina obyvateľov týchto južných poľských provincií sú Ukrajinci a patria k gréckokatolíckej cirkvi, ktorá sa bežne označuje ako ‚ruthénsky‘ obrad. Vzťahy medzi týmito dvoma – tak blízkymi a príbuznými – slovanskými národmi nikdy neboli šťastnými; politika Rakúsko-Uhorska pred vojnou spočívala v tom, že sa snažili poštvať ‚Ruthénov‘ proti Poliakom, no a tých naopak proti ‚Ruthénom‘. Gubernátor Galície bol vždy Poliak, rovnako ako daňový úradník a policajný dôstojník – v mysli ukrajinského roľníka sa Rakúsko-Uhorsko stelesňovalo poľským statkárom a úradníkom hovoriacim po poľsky. V posledných desaťročiach pred vojnou dosiahli ‚Ruthéni‘ významný pokrok vo vzdelávaní a došlo k zakladaniu politických a medzi sebou kooperujúcich organizácii. Nová, mladá a ambiciózna inteligencia prevzala vedenie v šírení ideálu ukrajinskej nezávislosti medzi vidiečanov, prehovárajúc o možnostiach federatívneho spojenia so svojimi bratmi za ruskou hranicou. Vojnu považovali za prostriedok k naplneniu ich snov. To sa však nestalo. Po skončení vojny a páde rakúskeho impéria však prevzala Východnú Galíciu pod svoju správu poľská štátna moc. (s. 27)“
Uvedený citát má veľký význam. Pochádza, ako i tie predošlé, z knihy, ktorú vydali „United Ukrainian Organization of the United States“. Tieto ukrajinské organizácie pôsobiace v USA a Kanade sú prakticky vždy tými najväčšími propagandistami, no v porovnaní so súčastnosťou, boli stále ochotní priznať etnický (nie vždy, a nie všetci) pôvod obyvateľov Galície, že sa jednalo o „Ruthénov“. Ale ako s týmto pomenovaním pracovali? Snažili sa ho pomaličky stotožniť s pojmom „Ukrajinec“. Všimnite si časť: „Väčšina obyvateľov týchto južných poľských provincií sú Ukrajinci…,“ pričom hneď na to autor priznáva ,„…patria k gréckokatolíckej cirkvi, ktorá sa bežne označuje ako ‚ruthénsky‘ obrad,“ a v celom ďalšom texte rozpráva o „Ruthénoch“. Čo sa pritom v skutočnosti udialo? Autor textu už prvým vyhlásením určil hierarchiu – „Ruthéni“ sú „Ukrajinci“. Lenže v závere zaznie: „…v šírení ideálu ukrajinskej nezávislosti medzi vidiečanov, prehovárajúc o možnostiach federatívneho spojenia so svojimi bratmi…“ Čiže „Ruthéno-Ukrajinci“ sa majú s niekým spojiť? S bratmi. Ak je teda brat a brat (mnohí bratia?), každý je potom logicky (svojim spôsobom) nezávislá entita? Preto tá „federatívnosť“, všakže? So slovami, ktoré by niečo takéto naznačovali sa dnes prakticky nestretnete. Ak si budete prechádzať napríklad Wikipédiu, tak tam je táto história vymazaná a kompletne „ukrajinizovaná“. V súčastnosti existencia „Ruthénov“ v týchto súvislostiach neexistuje. Razí sa línia: „Veľko-Ukrajinci“ tu sú od nepamäti, „Veľko-Ukrajinci“ proste sú a vždy boli. Takýto výklad odporuje historickej skutočnosti. Osobne si myslím, že som doteraz priniesol nemalé množstvo (u nás nepublikovaných informácii), ktoré ten prechod „Ruthénov“ v Galícii k postupne sa rodiacej myšlienke politického „veľko-ukrajinizmu“ zachytávajú.
A poľský teror? Ten prispel nemalou mierou k jej úspešnému šíreniu. Ak sa ozaj dialo, čo je vyššie popísané, ak k vám niekto pristupuje takýmto spôsobom, potom urobíte všetko, hľadáte spojencov, vytvárate koalície, len aby ste takéto voľačo – realizované voči vašim blízkym – ukončili.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: REVYUK, Emil. Polish Atrocities in Ukraine (Compiled and Edited). New Jersey (USA) : United Ukrainian Organization of the United States, 1931. 513 strán.
