CITÁT ^Značka

• ▐ Zverejnené: 20/06/2025

  Základný popis

  V čase, keď sa stále viac hlasov ozýva o tom, že materstvo je len biologický akt a vzťah matky (tj. „nosnice“) k dieťaťu nie je podstatný, Hedges nám pripomína hlbokú psychologickú realitu: väzba medzi matkou a dieťaťom sa začína budovať už počas tehotenstva. Je to dlhý proces formovania dôvery, bezpečia a lásky.

  « „Na tom, kto dieťa vynosí, zas až tak nezáleží,“ vraj. Naozaj? »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Výchova

  Minulý mesiac som si zakúpil knihu, ktorú napísal americký psychológ – Lawrence E. Hedges. Je to už staršia (pomerne hrubá) kniha s nejakou tou teóriou, no najmä veľmi detailným opisom rôznych klinických prípadov. Kto by povedal, že o pár týždňov na to, sa v našej spoločnosti začnú ozývať hlasy o tom, ako na tej „matke“, ktorá dieťa vynosí, zas až tak nezáleží. Rozhodol som sa preto priniesť jeden krátky citát na zamyslenie, či sa dotyční náhodou nemýlia, a aký traumatický zážitok pre novorodenca môže predstavovať okamih, keď po narodení o matku okamžite príde. Neviem, (pravdepodobne nielen pre mňa) je naozaj veľmi ťažké pochopiť, ako niekomu nedochádza, že vzťah „matka-dieťa“, vzájomná väzba medzi nimi sa buduje – pomerne dlhú dobu – už počas samotného tehotenstva. Na to by sa nemalo zabúdať. A ono je to vlastne paradox, ako sa poniektorí tvária: „Takto to určite nie je,“ snažia sa materstvo oddeliť od tehotenstva, aby samotné tehotenstvo potom prezentovali ako indiferentný „biologický akt“, prípadne ak už takúto argumentáciu čiastočne akceptujú, vzápätí ju nejako znevažujú – znižujú jej význam, lebo by si inak možnože museli priznať, aj napríklad: „Veď pri tých potratoch… sa naozaj vraždia…“ Kto? Dopovedzte.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HEDGES, Lawrence E. In Search of the Lost Mother of Infancy. New Yersey (USA) : Jason Aronson, 1994. 354 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-tom-kto-dieta-vynosi-zas-az-tak-nezalezi-vraj-naozaj/

• ▐ Zverejnené: 17/06/2025

  Základný popis

  Citát z filmu „Lost Horizon“ z roku 1973, ktorý režíroval Charles Jarrott. Film je adaptáciou rovnomenného románu Jamesa Hiltona a zobrazuje utopickú spoločnosť v mýtickej krajine Shangri-La. Téma rodiny a jej významu pre spoločnosť je tu zobrazená ako ústredný prvok. Týmto zobrazením sa zdôrazňuje hodnota rodiny ako základnej jednotky spoločnosti. Rodina je tu prezentovaná ako zdroj lásky, podpory a stability.

  « Muž + Žena + Dieťa = Rodina (Lost Horizon, 1973) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: JARROT, Charles (režisér). Lost Horizon. UK, USA : Ross Hunter Productions, 1973.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/muz-zena-dieta-rodina-lost-horizon-1973/

• ▐ Zverejnené: 16/06/2025

  └ Aktualizované: 17/06/2025 (03:02)

  Základný popis

  Citát z knihy Jamesa Bronterreho O’Briena „The Rise, Progress, and Phases of Human Slavery“ z roku 1885 zobrazuje ostrú kritiku vtedajšieho mzdového systému ako formy otroctva. Obrázok a citát poukazujú na prepojenie medzi kapitalizmom, vykorisťovaním práce a modernými spoločenskými nerovnosťami.

  « Mzdové otroctvo pracujúcej triedy (1885) »

  ZNAČKY: Komentár – Citát – Inšpirácia – Ekonomika – Politika – Spoločenská zodpovednosť – Ľudský život – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva

  Nedávno som započul slovenského premiéra rozprávať o tom, koľko ázijských gastarbeiterov nám tu na Slovensku chýba. Skoro som sa povracal. Akože nám chýbajú zahraniční pracovníci? Koľko slovenských matiek je od svojich rodín v Rakúsku? Koľko slovenských otcov pobehuje kade-tade po Európe? Nám? Vážne? Po státisícoch z Ukrajiny, potrebujeme ďalšie státisíce? Tu už niektorým Slovákom nikdy v živote platy nestúpnu? Potom sa tí istí ľudia pyšne vystatujú, ako oni 5-krát (alebo ja neviem koľko, je mi to úprimne jedno) voľby vyhrali. A teraz? Moja stará mama by povedali: „S takým niečím si anjeli na nebesiach každé ráno riť vytierajú.“ Čo z toho budú mať Slováci o dvesto rokov? O tristo? Budú vôbec? Tým sa treba trápiť, a o to viac, o čo mali dotyční vcelku dosť možnosti, aby Slovensko niekam posunuli. Čo teda urobili, pre zlepšenie demografických prognóz? Ako zmenili – za tie dlhé roky vo vrcholovej politike – štruktúru slovenského hospodárstva? Aké platy majú Slováci? Pán premiér, kto je podľa vás nositeľom slovenskej kultúry? Možnože tam niekde, pri týchto ľuďoch, by bolo dobré začať. Čo ste za tie roky urobili pre zlepšenie bytovej otázky na Slovensku? Aké sú náklady mladých rodín pri kúpe vlastných obydlí? No ale aspoň tú potravinovú sebestačnosť Slovenska sa podarilo, či ani…? A debata skončila.

  Mnohé európske štáty majú s príchodom „legálnych migrantov“ dlhoročné skúsenosti. Lacná pracovná sila z Turecka prúdila do Nemecka desaťročia – legálne. Rovnako aj pracovníci z bývalých kolónií Francúzska alebo Veľkej Británie. Keď francúzsky spisovateľ alžírskeho pôvodu Emmanuel Roblès otvorene kritizoval vyvážanie Alžírčanov do Francúzska slovami svojich postáv: „‚Nechcem… aby tunajší robotníci… odchádzali pracovať pre Nemcov do Francúzska…,‘ (…) Vedel som, že sa mu zvyčajne podarilo zverbovať iba obyvateľov z najzaostalejších a najbiednejších krajov, chudobných ľudí… (…) Má rád peniaze a poriadne zarába na každom chudákovi, ktorého sa mu podarí chytiť…,“ tu sa niečo obdobné ide o nejakých 80-rokov opakovať? S tým rozdielom: tam to robili „zvrhlí buržuji“, u nás sociálna demokracia. Neuveriteľné. Choďte sa pozrieť, kam sa populácia v niektorých štátoch posunula. Deti z akých etnických skupín sa tam v  prevažnej miere rodia a nastupujú do prvých ročníkov základných škôl, aké osoby stoja na čele metských zastupiteľstiev (UK) tých najväčších miest. Však tí pôvodní obyvatelia tam veľakrát nemôžu už ani len tie Vianoce sláviť! Aby náhodou niekoho neurazili. Na Slovensku už máme nejaké tie významné menšiny, ktoré nie sú zas až tak dokonalo integrované. Ideme vytvárať ďalšie? Lebo občan Slovenska si nemôže dovoliť pracovať, vzhľadom na životné náklady u nás, za sumy, aké sú mu ponúkané, musí utekať preč, tak my ideme prinášať „otrokov“, aby na nás mal kto pracovať? Takto má vyzerať ekonomické riešenie budujúce blahobyt Slovenska z dlhodobého hľadiska? Nebláznime. Ja osobne som veľkým zástancom kultúrnej a národnostnej diverzity sveta. Vyslovene zbožňujem prejavy tej najpôvodnejšej kultúry z rôznych častí sveta – folklór v podobe z generácie na generáciu prenášaných príbehov a rozprávaní. Verím, že spoznávanie iných kultúr človeka VÝZNAMNE obohacuje. Ono to vyslovene kričí už z toho, čím sa ja sám zaoberám, kde pravdepodobne 75-85% materiálov pochádza z iného kultúrneho prostredia, než je to slovenské. A ja si veľmi vážim tú možnosť: mať prístup k výsledkom rôznorodého ľudského myslenia. Ale vytrhávať ľudí z jedného prostredia a vkladať ich do iného v státisícových množstvách, vzájomne premiešavať? Nemáme dosť príkladov, čo to robí s pôvodnou kultúrou? Čiže Slováci budú vytrhnutí zo svojho prostredia, alebo sa vôbec nenarodia, a tí, čo sem prídu budú vytrhnutí z toho svojho. A takto sa rodiny a rody hneď v niekoľkých štátoch naraz rozrobia. Kto potrebuje vytrhávať ľudí z ich rodných krajov a takýmto spôsobom ich izolovať? Umelo vytvárať styčné plochy v spoločnosti – tam, kde predtým neboli? Prečo to ma byť dobrý nápad?

  Na záver jedna pripomienka. Ja netvrdím, že zodpovednosť za záležitosti uvedené v prvom odseku je iba na pleciach premiéra. Ono sa stačí pozrieť, aká bola cena nehnuteľností počas kandidatúry a pri nástupe Zuzany Čaputovej do úradu, a keď odtiaľ odchádzala. Úplná deštrukcia. Ja tvrdím, že sa dalo urobiť PODSTATNE viac, aby bolo Slovensko v stave, kedy by to ono samotné a jeho občania zvládli a nepocítili v takej zdrvujúcej podobe. A to ani nehovorím, čo ich ešte… a najmä ich deti… čaká. Dalo sa a stále sa dá robiť omnoho viac.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] O’BRIEN, James Bronterre. The Rise, Progress, and Phases of Human Slavery (How it Came into World and How it Shall be Made to Go Out). Londýn (UK) : William Reeves, 1885. 160 strán.
  • [2] ROBLÈS, Emmanuel. Mestské návršia. 1. vydanie, Bratislava (Československo) : Slovenský spisovateľ, 1986. 560 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mzdove-otroctvo-pracujucej-triedy-1885/

• ▐ Zverejnené: 16/06/2025

  Základný popis

  Citát z diela Guglielma Ferrera „Ancient Rome and Modern America“ (1914), z rozsiahlej štúdie porovnávajúcej morálku a mravy starovekého Rímu s modernou Amerikou. Tento citát zdôrazňuje úlohu rodiny, otcov ako prvých vojenských inštruktorov svojich detí a prínos aristokracie pre prípravu elity spoločnosti.

  « Staroveký Rím a dôležitosť elitnej výchovy detí v rodinách »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: FERRERO, Guglielmo. Ancient Rome and Modern America (A Comparative Study of Morals and Manners). New York and London : G. P Putnam´s Sons, The Knickerbocker Press; 1914. 352 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/staroveky-rim-a-dolezitost-elitnej-vychovy-deti-v-rodinach/

• ▐ Zverejnené: 15/06/2025

  Základný popis

  Ilustrácia a citát z knihy „Peter Pan Picture Book“ od Alice B. Woodwardovej a Daniela O’Connora, zobrazujúca Petra Pana a Wendy letiacich nad nočnými ulicami mesta. Kresba je typická pre jej jemný štýl s použitím akvarelových farieb a detailných liniek. Vidíme tu Petra Pana, ktorý nesie Wendy k nebu s hmlistým Londýnom pod nimi.

  « Peter Pan a Wendy: „A potom odleteli preč…“ (Alice B. Woodward, 1911) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Detstvo

  „…asi po minúte sa ho opýtala:
  – Peter, naozaj poznáš víly?
  – Áno, ale dnes už sú takmer všetky mŕtve. Vieš, Wendy, keď sa prvé bábätko po prvýkrát zasmialo, jeho smiech sa roztrieštil na tisíce kúskov a všetky tieto kúsočky tu začali poskakovať sem a tam, no a toto bol začiatok víl. Od tých čias, vždy keď sa narodí dieťatko, jeho prvý smiech sa okamžite premení na jednu z víl. Takto by tu na svete mala byť pre každého malého chlapca alebo malé dievča jedna víla, ibaže nie je. Vieš, dnešné deti už toho vedia príliš veľa a skoro na víly prestanú veriť. A kedykoľvek nejaké dieťa povie: ‚Neverím na víly,‘ v tom okamihu niekde na svete jedna z nich spadne priamo k zemi – mŕtva. (Woodward, O’Connor; 1911)“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: WOODWARD, Alice; O’CONNOR, Daniel. The Peter Pan Picture Book. London (UK) : G. Belle & Sons, 1911. cca. 170 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/peter-pan-a-wendy-a-potom-odleteli-prec-alice-b-woodward-1911/

• ▐ Zverejnené: 10/06/2025

  Základný popis

  Fragment z knihy „Woodcraft“ od George Washingtona Searsa, známeho pod pseudonymom Nessmuk. Citát o pôvodnej príčine nervového vyčerpania človeka, ktorá pramení v príliš stresujúcom spôsobe života dnešnej modernej spoločnosti.

  « Nessmuk a „Nervous Prostration“ z prepracovania (1900) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Stres – Úpadok – Chudoba – Smrť – Zdravotníctvo

  „…hovorí: ‚V každej spoločnosti som stretol mužov, ktorí trpeli nervovým zrútením v dôsledku stresu z práce, alebo menovali priateľov, ktorí sa v podstate zabili prepracovanosťou, alebo boli trvalo neschopní, prípadne dlhé obdobia márnili snahou o obnovenie zdravia.‘ Príliš pravdivé. A práve neustávajúci tlak, bez prestávky a uvoľnenia, v deviatich prípadoch z desiatich (…) vedie k tomu, čo lekári nazývajú ‚nervovou vyčerpanosťou‘ – čo je čosi veľmi podobné paralýze, – z ktorej sa trpiaci len zriedkakedy úplne uzdravia. (Nessmuk, 1900)“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: SEARS, George Washington (aka Nessmuk). Woodcraft. 12. vydanie, New York (USA) : Forest and Stream Publishing Co., 1900. cca. 160 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nessmuk-a-nervous-prostration-z-prepracovania-1900/

• ▐ Zverejnené: 09/06/2025

  Základný popis

  Historická ilustrácia z roku 1914 s citátom o manželstve, sexualite a sebakontrole. Reflexie nad vzájomným dopĺňaním sa muža a ženy.

  « Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kresťanstvo – Slovania – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Kurvenie – Peklo – Úpadok – Smrť

  „…silný dôraz bude kladený na sebakontrolu v sexuálnom živote. Je to dôležité. No nech žiaden človek nepredpokladá, že ak aj dosiahne úplné majstrovstvo v tejto oblasti, tak sa mu podarilo vyčerpať život obohacujúce zdroje vlastnej sexuality. So sebaovládaním, a iba s ním, je účinný, plnohodnotný život možný, no len tým sa nevyhnutne nedosiahne. Človek môže udržiavať svoje sexuálne impulzy pod rigidnou kontrolou aj bez najvyšších a najušľachtilejších motívov. No táto sebadisciplína je len začiatok, nevyhnutná podmienka pre kultiváciu citov, z ktorej pramenia hlboké, obohacujúce zdroje života. Tak očividnou – akou len môže byť – pravdou je to, že ani jeden človek nemôže realizovať v žiadnej miere tie najjemnejšie možnosti svojho intelektuálneho života bez toho, aby netrénoval a nekultivoval svoj intelekt. Ešte väčšou, omnoho väčšou nevyhnutnosťou je kultivácia citov pri snahe o ich prehĺbenie, skrášlenie a obohatenie ľudského života v plnom rozsahu, pretože city sú duchovnou kvalitou našej duše, v ktorej pramenia najvyššie úrovne ľudských cítení a aktivít, a ktoré nekonečne citlivejšie ovplyvňujú náš rast alebo úpadok.

  Príroda stvorila muža a ženu tým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali. ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘ Najvyššou funkciou manželstva je doplniť život toho druhého v tele, intelektuálne aj duševne. Muži a ženy si navzájom plnia najhlbšie potreby aj mimo manželstva, no v podstatne menšej celistvosti. Bohatý sexuálny život nespočíva iba vo vzájomnom užívaní pocitov uspokojenia, ale skôr vo vzájomnom objavovaní, jedného tým druhým… (…) Realizuje sa v neustále prehlbujúcom vzájomnom sympatizovaní, v ktorom každý nachádza priame prepojenie na životnú úplnosť, ktorá strháva špinu z ľudských charakterov a dáva šancu zrodu tých najušľachtilejších ľudských impulzov. Sebadisciplína je nevyhnutnou podmienkou pre kultiváciu citov. Na druhej strane, prirodzeným ovocím sily citu býva rast schopnosti sebakontroly. Tá sa vynára a stáva – čoraz viac a viac – žitou realitou ťažkých zápasov vo vedomí človeka. Robí z nej podvedomý výsledok vedome zvolených ideálov.

  Ľudskú lásku tvoria tri základné elementy: fyzickosť, intelektuálnosť a duchovnosť. Láska je úplnou len vtedy, ak sú tieto elementy vzájomne späté do nedeliteľnej jednoty: fyzické bytie kontrolované a pozdvihnuté duchovnosťou. V manželstve, ak je náklonnosť úprimná, pôžitok odvodený z fyzického elementu nie je iba legitimujúcim, ale slúži k oživeniu a posilneniu lásky ako celku. No nech len človek oddelí fyzické od toho ostatného, nech sa rozhodne vyhľadávať čisté sexuálne potešenie oddelené od manželskej lásky, a jeho sexuálny život sa rázom prepadá na tú najnižšiu zvieraciu úroveň, ktorá mu zatarasí cestu k skutočne vznešeným pocitom náklonnosti voči inej ľudskej bytosti. Jeho schopnosť čistej lásky je závažne poškodená. (Exner, 1914)“

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: EXNER, M. J. The Rational Sex Life for Men. New York, London : Association Press, 1914. 95 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-dokonaly-priestor-pre-sexualne-spoluzitie-muza-a-zeny-1914/

• ▐ Zverejnené: 08/06/2025

  Základný popis

  Citát z knihy Johna Hargravea, ktorý poukazuje na paradox: zatiaľ čo sa moderná spoločnosť sústreďuje na uspokojovanie individuálnych pôžitkov, popritom stráca podvedomú schopnosť ochrany rodiny, rodu a národa – teda kmeňový inštinkt.

  « Kmeňový inštinkt: Podvedomá ochrana základov spoločnosti (1919) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Príroda – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HARGRAVE, John (aka White Fox). The Natural Reconstruction of an Unnatural Existence. Londýn (UK) : Constable & Company Ltd., 1919. 365 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kmenovy-instinkt-podvedoma-ochrana-zakladov-spolocnosti-1919/

• ▐ Zverejnené: 07/06/2025

  Základný popis

  O neúspechu sociálnej kohézie v EÚ. Citát Lubomíra Zaorálka, ktorý hodnotí vývoj v Európskej únii po rozšírení o postkomunistické krajiny. Kritický pohľad na dramatické rozdiely v úrovni platov a životnej úrovne.

  « Zánik sna o rovnosti: (V skutočnosti nikdy neplánovaná) kohézia Európskej únie v mzdovej oblasti »

  ZNAČKY: Citát – Ekonomika – Politika – Liberálna demokracia – Globalizácia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Progresivizmus – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: Kauza bitcoin je světový skandál. Nawrocki Tuska dorazil. | Lubomír Zaorálek. (Česká republika) : XTV, online: https://youtu.be/wcU_Ydrxrr0?feature=shared&t=503

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zanik-sna-o-rovnosti-v-skutocnosti-nikdy-neplanovana-kohezia-europskej-unie-v-mzdovej-oblasti/

• ▐ Zverejnené: 06/06/2025

  Základný popis

  Ako západné mocnosti uisťovali Sovietsky zväz o tom, že nedôjde k žiadnemu rozširovaniu NATO v súvislosti so zjednotením Nemecka. Na pozadí súčasných udalostí na Ukrajine je dôležité vrátiť sa k historickým koreňom, ktoré formovali dnešnú realitu. Rozbor odtajnených materiálov a prepisov kľúčových rokovaní na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.

  « Ako Sovieti súhlasili so zjednotením Nemecka »

  ZNAČKY: Komentár – Citát – História – Politika – Liberálna demokracia – Globalizácia – Neokolonializmus – Progresivizmus – Rusko – Ukrajina – Slovania

  Mnohí ľudia komentujú dianie na území Ukrajiny. No len málokto z nich sa venuje aj otázkam historického pozadia tejto tragédie. Súvislostiam, ktoré nás z veľkej časti priviedli tam, kde dnes sme. Tomu, čo významne dotváralo kontext, v ktorom sa neskôr všetky udalosti odohrali. Niektorí si povedia: „Toto je ruská propaganda!“ Nie, toto sú historické fakty, ktoré sa reálne stali. Boli to Sovieti, ktorí rozhodovali o tom, či nakoniec dôjde k zjednoteniu Nemecka. V tom čase mali vo východnom Nemecku cez 300-tisíc(!) vojakov. Súhlasili, za istých podmienok. Oni to takto vnímajú a veľakrát deklarovali svoj nesúhlas s tým, že sa stal presný opak toho, o čom boli ubezpečovaní. Ja vám teraz prinášam nejaký ten môj súpis narýchlo spísaných poznámok, ktoré som čerpal zo štúdie Národného bezpečnostného archívu (National Security Archive), ktorý je situovaný v areáli Univerzity Georgea Washingtona vo Washingtone. Práca, z ktorej som čerpal nesie názov: „NATO Expansion: What Gorbachev Heard (2017)“, a je to vcelku dôkladný rozbor odtajnených materiálov a prepisov kľúčových rokovaní na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.

  • December 1989 (Stretnutie na Malte – „Malta summit“): Prezident USA George H. W. Bush uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že Spojené štáty americké nezneužijú aktuálnu situáciu, aby poškodili sovietske záujmy.
  • 31. Januára 1990: Západonemecký minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher verejne hovorí: „…zmeny vo východnej Európe a proces zjednotenia Nemecka nemôže viesť k poškodeniu sovietskych bezpečnostných záujmov.“ Tento minister dokonca požadoval, aby bývalé „Východné Nemecko“ aj po spojení s tým západným, i naďalej ostalo mimo teritoriálnej pôsobnosti NATO.
  • 9. Február 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že expanzia NATO na východ sa neudeje „ani len o jeden palec“. Túto frázu „ani o palec na východ“ si od neho Gorbačov vypočuje celkovo 3-krát. Gorbačov jasne vysloví: „Určite, akékoľvek rozširovanie NATO by bolo neakceptovateľné,“ Baker s ním súhlasí.
  • 10. Február, 1990: Západonemecký kancelár Helmut Kohl ubezpečuje Gorbačova: „Sme presvedčení o tom, že NATO by nemalo rozširovať sféru svojich aktivít.“
  • 11. Apríl 1990: Britský minister zahraničných vecí Douglas Hurd opakuje posolstvo svojich kolegov a pridáva, že Británia si zreteľne: „…uvedomuje dôležitosť – nerobiť nič, čo by poškodzovalo sovietske záujmy a dôstojnosť.“
  • 4. Máj 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker pri rozhovore s ministrom zahraničných vecí ZSSR Eduardom Ševarnadzem zdôrazňuje, že tento proces, ktorý sa odohráva nebude mať: „…víťazov alebo porazených. Namiesto toho vytvorí novú legitímnu európsku štruktúru, ktorá bude zahrňujúca, nie vylučujúca.“
  • 18. Máj 1990: Minister zahraničných vecí USA James Baker opakuje svoje slová prezidentovi ZSSR a predkladá mu svoj 9-bodový plán, ktorý zahŕňa napríklad ponechanie Nemecka bez nukleárnych zbraní. Zdôrazňuje: „…budovanie stabilnej Európy…,“ v spolupráci so ZSSR.
  • 25. Máj 1990: Francúzsky prezident Francois Mitterrand pri osobnom stretnutí s prezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom mu hovorí, že je: „…osobne za rušenie vojenských blokov,“ ako aj vytvorenie bezpečnostných záruk pre ZSSR.
  • 31. Máj 1990: Prezident USA George H. W. Bush uisťuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova, že Nemecko v NATO nebude nikdy zamerané voči ZSSR.
  • 8. Jún 1990: Britská premiérka Margaret Thatcherová na stretnutí s prezidentom ZSSR Michailom Gorbačovom hovorí: „Musíme nájsť spôsoby, ako Sovietskemu zväzu poskytneme dôveru v to, že jeho bezpečnosť bude zaistená…“
  • 25. Októbra 1990: Na ministerstve obrany USA prebieha diskusia o rozširovaní NATO. Expanzia NATO je (nateraz) zavrhnutá s tým, že nie je potrebné budovať „anti-sovietsku koalíciu“.
  • Marec 1991: Novovymenovaný britský premiér John Major osobne ubezpečuje prezidenta ZSSR Michaila Gorbačova: „O posilňovaní NATO neuvažujeme.“
  • Júl 1991: Generálny tajomník NATO Manfred Woerner delegácii sovietskych poslancov v Bruseli hovorí: „Nemali by sme dovoliť (…) izoláciu ZSSR od európskej komunity.“

  Toto je pomerne dlhý sled významných osobností svetovej politiky, ktorí vyjadrovali otvorené záruky a ubezpečenia. Čo nasledovalo? NATO sa za niekoľko rokov rozhodlo rozširovať o ďalšie krajiny, smerujúc na východ Európy k hraniciam Ruska.

  • 16. Apríla 1997: Gorbačov sa vyjadruje na tému plánovaného rozširovania NATO nasledovne: „Je to chyba. Je to veľká chyba. (…) Nie som presvedčený zárukami, že sa Rusko nemá čoho obávať. (…) Nemôžete ponižovať národ, jeho ľudí, a myslieť si, že to nebude mať žiadne následky. Takže moja otázka znie: je toto novou stratégiou? Myslím si, že ak sa bude pokračovať v takomto spôsobe zahrávania sa, kde jedna krajina niečo hrá na tú druhú, tak všetky tieto problémy, všetky tieto záležitosti, ktoré sme dnes zmienili, bude veľmi náročné vyriešiť.“

  V knihe „Social Psychology“, ktorú napísal psychológ Dr. Elliot Aronson a iní, v tejto knihe som nie tak dávno narazil na nasledovný citát (autorstvo sa pripisuje J. Williamovi Fulbrightovi): „Osobne si myslím, že správanie Ruska a Číny je ovplyvnené rovnako upodozrievaním našich úmyslov, ako je to naše ovplyvnené podozrievaním tých ich. Toto by znamenalo, že my samotní vplývame na ich správanie – tým, že ich považujeme za nepriateľských, vlastne vytvárame ich nepriateľstvo.“ To je z knihy vydanej v roku 2005. Máme rok 2025. Nech sa teda páči, urobte si svoj vlastný názor o spôsobe prístupu k Ruskej federácii zo strany západných mocností. Zhodnoťte si samotní: čo sa rozprávalo, čo sa skutočne dialo, a najmä: kam sme sa s takýmto prístupom dopracovali, a kam sa – s celou tou znovuzrodenou fašizáciou a militarizáciou Európy – ešte len dostať môžeme.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ARONSON, Elliot; WILSON, Timothy D.; AKERT, Robin M. Social Psychology. 5. vydanie, New Yersey (USA) : Pearson Education, 2005. 656 strán.
  • [2] Russia – Gorbachev comments on NATO expansion. AP Archive, 2015, online: https://youtu.be/3wB9uL2lKaw
  • [3] SAVRANSKAYA, Svetlana; BLANTON, Tom. NATO Expansion: What Gorbachev Heard – Declassified documents show security assurances against NATO expansion to Soviet leaders from Baker, Bush, Genscher, Kohl, Gates, Mitterrand, Thatcher, Hurd, Major, and Woerner. Washington (USA) : National Security Archive, 2017, online: https://nsarchive.gwu.edu/briefing-book/russia-programs/2017-12-12/nato-expansion-what-gorbachev-heard-western-leaders-early

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-sovieti-suhlasili-so-zjednotenim-nemecka/

• ▐ Zverejnené: 04/06/2025

  Základný popis

  Citát z knihy „An Illustrated History of Modern Europe“ zobrazujúca politické a etnické napätie v Rakúsko-Uhorsku na konci 19. storočia, s dôrazom na národnostné otázky a túžbu po samostatnosti rôznych etník, kde práve Rusíni tvorili jeden zo štátotvorných národov.

  « Rusíni: Jeden z (mnohých) národov Rakúsko-Uhorska »

  ZNAČKY: Citát – História – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Slovania

  Nie je to tak dávno, čo som poukazoval na fakt, že pri štatistike (odhadovaného) počtu Slovanov vo svete (niekedy okolo roku 1850), boli „Ruthéni“ (dnešní Rusíni) považovaní za národ, ktorý je možné rozlíšiť od „Malorusov“, „Veľkorusov“ a Bielorusov. Rovnako k takémuto zreteľnému vyčleneniu „rusnáckeho etnika“ pristupovali aj autori publikácie „The Bible of Every Land“. A dnes – všímať si pojem „Ruthenes“ – ďalší z príkladov zjavnej svojbytnosti národa Rusínov, tentokrát v podobe jeho spomenutia pri menovaní národov, ktoré boli súčasťou Rakúsko-Uhorska.

  ZDROJ: RICHARDS, Denis. An Illustrated History of Modern Europe (1789 – 1939). London, New York, Toronto : Longmans, Green and Co., 1943. cca. 340 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rusini-jeden-z-mnohych-narodov-rakusko-uhorska/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2025

  Základný popis

  Inšpiratívny citát Tomáša Baťu o zodpovednosti za rozvoj spoločnosti a práci na zachovaní kultúry pre budúce generácie. Ilustrácia evokuje témy prosperity, dedičstva, povinnosti a kontinuity v čase. Tento citát jedného z najznámejších československých podnikateľov 20. storočia, rezonuje s hlbokou psychologickou pravdou o ľudskej existencii: sme prepojení nielen so svojou minulosťou, ale aj s budúcnosťou, ktorú formujeme pre tých, ktorí prídu po nás.

  « Zodpovednosť voči budúcim generáciám (Tomáš Baťa),/a> »

  ZNAČKY: Citát – Ekonomika – Politika – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Slovania

  ZDROJE:

  • [1] BAŤA. Tomáš (aka Thomas Bata). How I Began. 2. vydanie, Batanagar (India) : Club for Graduates of Bata School, 1942. 335 strán.
  • [2] ZELENÝ, Milan. Cesty k úspechu (Trvalé hodnoty soustavy Baťa). Kratochvilka (Česká republika) : Nakladatelství Čintámani, 2005. 155 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozodpovednost-voci-buducim-generaciam-tomas-bata/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2025

  Základný popis

  Ilustrácia ekonomickej nerovnosti v post-komunistickom priestore: analýza dopadu nadnárodných korporácií na mzdy a investície podľa Ilony Švihlíkovej.

  « Odvádzanie ziskov: Pohľad na mechanizmus nadnárodného neokolonializmu »

  ZNAČKY: Citát – Ekonomika – Politika – Video – Inšpirácia – Neokolonializmus – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Globalizácia – Výmena obyvateľstva – Chudoba – Úpadok – Smrť

  DOPORUČENÉ VIDEO: Ilona Švihlíková: Pokřivený trh lidem bydlení nezajistí, stavět musí začít stát / Jak TO je?, 2025 (Youtube)

  ZDROJ: Ilona Švihlíková: Pokřivený trh lidem bydlení nezajistí, stavět musí začít stát / Jak TO je? (Česká republika) : Deník TO, 2025 : Radošinské Naivné Divadlo, online: https://youtu.be/23ax5an08e8?si=rRDzcnbrVMot_HZD&t=61

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/odvadzanie-ziskov-pohlad-na-mechanizmus-nadnarodneho-neokolonializmu/

• ▐ Zverejnené: 03/06/2025

  Základný popis

  Nostalgické spomienky na detstvo v podobe citátu slovenského básnika Milana Rúfusa, ktorý vo svojich slovách zdôrazňuje význam rodičovskej garancie pre šťastne roky a bezpečný rozvoj dieťaťa.

  « Rodičia ako garanti detstva dieťaťa (Milan Rúfus, 1993) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Detstvo – Ľudský život

  DOPORUČENÉ VIDEO: Profily – Milan Rúfus, 1993 (Youtube)

  ZDROJ: Profily – Milan Rúfus. Bratislava (Slovenská republika) : Slovenská televízia, 1993, online: https://youtu.be/jLxUz59XZnc?si=Il6h8B4eeYL3pNT2&t=228

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodicia-ako-garanti-detstva-dietata-milan-rufus-1993/

• ▐ Zverejnené: 02/06/2025

  Základný popis

  Tento citát pochádzajúci zo slávnej hry Stanislava Štepku „Rodinné striebro“ z archívu Radošinského Naivného Divadla, je nielen ukážkou jeho jedinečného jazyka a humoru, je to hlboký ponor do ľudskej psychiky, odrážajúci univerzálne témy sebaúcty, existenciálnej úzkosti a absurdity života. Môžete v ňom započuť hlas, ktorý sa nebojí konfrontovať svoju vlastnú nedokonalosť – hlas, ktorý rezonuje s tichým zápasom mnohých z nás, až napokon dôjde ku konečnému vyvrcholeniu, že na tom – ako aj ani my samotní – nemusí byť… zas až tak zle.

  « Sebakritika úprimného hriešnika (Rodinné striebro, 2008) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Politika – Ľudský život – Humor

  DOPORUČENÉ VIDEO: Rodinné striebro, 2008 (Youtube)

  ZDROJ: ŠTEPKA, Stanislav. Rodinné striebro. (Slovenská republika) : Radošinské Naivné Divadlo, 2008, online: https://youtu.be/iWm5CSe-shI?si=xyBbOdzaUyoXpEic&t=222

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sebakritika-uprimneho-hriesnika-rodinne-striebro-2008/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2025

  Základný popis

  Ilustrácia z románu Julesa Verna „Okolo sveta za osemdesiat dní“, zobrazujúca stretnutie Phileasa Fogga s úbohou žobráčkou a jej dieťaťom. Scéna zachytáva moment dobročinnosti, kontrast medzi bohatstvom a chudobou v 19. storočí a prináša otázku sociálnej zodpovednosti bohatých voči biednym.

  « Ľudskosť pri strete s chudobou: Pán Fogg a žobráčka s dieťaťom (Jules Verne, 1873) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Etika – Mravný ideál – Humanizmus – Chudoba – Pokora – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Materstvo

  „…potom, čo zaplatil za odvoz a plánoval vstúpiť na stanicu, práve vtedy k nemu pristúpila úbohá žobráčka s dieťaťom v náručí. Svoje bosé nohy mala nacelkom zablatené, hlavu zakrytú otrhanou čapicou… plecia ovinuté do deravého šálu. S úpenlivým výrazom v tvári ho požiadala o almužnu. Pán Fogg vytiahol z vrecka všetkých dvadsať guineí, ktoré pred chvíľou vyhral vo whiste a podal ich žobráčke so slovami: „Nech sa páči, dobrá žena, bolo pre mňa potešením, že som vás dnes mohol stretnúť,“ a pokračoval v ceste. (Verne, 1873)“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: VERNE, Jules. Around the World in Eighty Days. Boston (USA) : James R. Osgood and Company, 1873. cca. 315 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ludskost-pri-strete-s-chudobou-pan-fogg-a-zobracka-s-dietatom-jules-verne-1873/

• ▐ Zverejnené: 01/06/2025

  Základný popis

  Obrázok z roku 1906, zachytený v knihe Horaca Kepharta „The Book of Camping and Woodcraft“, nie je len ilustráciou lesa. Je to okno do hlbín ľudskej psychiky, kde sa prepletajú archetypy, symbolizmus a univerzálne skúsenosti vzťahu človeka k prírode. Les tu nevystupuje ako prostredie, ale ako živý organizmus plný pamäti, múdrosti a tichých lekcií o plynutí času.

  « Ozvena starodávneho lesa (1906) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Krása – Zálesáctvo – Letné prázdniny

  „Toto je starodávny les.
  Šuchotajúce borovice a jedle,
  obrastené machom
  a vyobliekané do zelených šiat,
  strácajúce sa v súmraku.
  Stoja ako druidi z dávnych čias,
  s hlasmi smutnými i prorockými;
  stoja ako sivovlasí harfisti
  s bradami spočívajúcimi na hrudiach.“
  –
  (Henry Wadsworth Longfellow)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: KEPHART, Horace. The Book of Camping and Woodcraft (A Guidebook for Those who Travel in the Wilderness). New York (USA) : The Outing Publishing Company, 1906. 321 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozvena-starodavneho-lesa-1906/

• ▐ Zverejnené: 31/05/2025

  Základný popis

  Tento obraz od Gustavea Dorého, vytvorený v roku 1873 pre cestopis Hippolyta Taineho „Voyage aux Pyrénées“, nie je len vizuálnym záznamom krajiny pri Royane. Je to hlboká psychologická sonda do ľudskej duše, ktorá prostredníctvom prírody odráža univerzálne témy harmónie s prírodou, súladu so svojou prirodzenosťou.

  « Borovice blízko Royan (Gustave Doré, 1873) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Zálesáctvo – Krása

  „Brehy lemované vyblednutou zeleňou sa kľukato tiahnu napravo i naľavo, niekam ďaleko, až tam, kde sa dotýkajú okraja oblohy; a táto rieka široká sťa morský záliv… nejasné stromy vystierajúce svoje štíhle telá vyobliekané do priehľadných šiat modrastého odtieňa, a taktiež vysoké borovice týčiace sa so svojimi dáždnikmi nad hmlistým horizontom, kde sa všetko mieša, aby napokon zmizlo… neopísateľná nežnosť, zjemnená parou stúpajúcou z hladiny… ktorú vánok pokrýva šupinami… (Taine, 1873)“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: TAINE, Hippolyte. Voyage aux Pyrénées. Paríž (Francúzsko) : Librairie Hachette et C, 1873. 536 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/borovice-blizko-royan-gustave-dore-1873/

• ▐ Zverejnené: 30/05/2025

  Základný popis

  Úryvok z filmu Brat Slnko, sestra Luna (1972), ktorý zobrazuje Sv. Františka premýšlajúceho o pokore a jednoduchom živote prostredníctvom pozorovania vtákov. Citát zdôrazňuje túžbu po šťastí v maličkostiach a kritiku nadmernej spotreby.

  « Pokora a šťastie v malom (Brat Slnko, sestra Luna, 1972) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Kresťanstvo – Príroda – Mravný ideál – Pokora – Krása

  DOPORUČENÉ VIDEO: Brat Slnko, sestra Luna, 1972 (Youtube)

  ZDROJ: ZEFFIRELLI, Franco (režisér). Brat Slnko, sestra Luna (Fratello sole, sorella luna). Taliansko, UK : 1972.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pokora-a-stastie-v-malom-brat-slnko-sestra-luna-1972/

• ▐ Zverejnené: 30/05/2025

  Základný popis

  Inšpiratívny citát z diela „Fragmenty“ od známeho antického filozofa Hérakleitosa o cnosti, pravde a múdrosti. Hérakleitos bol známy svojím dôrazom na „logos“ – univerzálny princíp poriadku a rozumu, ktorý sa prejavuje v prírode. Žiť v harmónii s prírodou znamená pochopiť a akceptovať tento „logos“, čo si vyžaduje múdrosť a sebaovládanie.

  « Hérakleitos o cnosti, múdrosti, pravde a žití v súlade s prírodou »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Filozofia – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Krása

  ZDROJ: HÉRAKLEITOS. The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature. Baltimore (USA) : N. Murray, 1889. 131 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/herakleitos-o-cnosti-mudrosti-pravde-a-ziti-v-sulade-s-prirodou/

• ▐ Zverejnené: 29/05/2025

  Základný popis

  Niekedy okolo roku 1850 bola v Londýne vydaná kniha s názvom „The Bible of Every Land“. Tá prináša súbor všetkých svetových jazykov, do ktorých bolo – do tých čias – preložené Sväté písmo. Pozrime sa spoločne, čo hovorí o slovenčine, ale priblížme si aj, akom táto kniha popisuje vzťah medzi ruštinou, rusínčinou („rusnačtinou“), maloruštinou a bieloruštinou.

  « Sväté písmo a jeho preklady vo svete (1851) »

  ZNAČKY: Citát – História – Slovensko – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ukrajina – Rusko – Slovania

  Niekedy v roku 1851 bola v Londýne vydaná kniha s názvom „The Bible of Every Land“. Tá prináša súbor všetkých svetových jazykov a dialektov, do ktorých bolo – do tých čias – preložené Sväté písmo. A predstavte si – dokonca aj slovenčina tam je! [Tu použitý obrázok je z verzie z roku cca. 1860. Vo verzii vydanej v roku 1851 (o nejakých 60 strán kratšej) bola súčasťou textu iba druhá časť, čo tu vidíte a konkrétny úryvok z Biblie tam vtedy ešte chýbal, pozn.] Ale to môže prekvapiť maximálne nejakú tú „nememorujúcu“, ktorá vôbec netuší, akým spôsobom sa dostalo kresťanstvo k Slovanom – kedy, kde a prostredníctvom koho sa objavila napríklad taká staroslovienčina… Poďme ďalej.

  Čo je potom v tejto knihe skutočne zaujímavé? Tým voľačím je text, ktorý popisuje charakter ruského prekladu Biblie: „V skutočnosti, bolo zistené, že obyvateľ Archangeľska a obývateľ Astrachanu, ak sa stretnú v Moskve, tak si jednoducho budú rozumieť. Táto jazyková zhoda medzi takými vzdialenými provinciami je pripisovaná používaniu staroslovienčiny počas bohoslužieb po celom Rusku. Ruský jazyk má len dve hlavné vetvy: veľkoruskú, ktorá je literárnym a oficiálnym jazykom národa, hovorí sa ním v Moskve a severných častiach impéria, a maloruskú, ktorá obsahuje mnoho zastaralých výrazov a prevláda na juhu európskeho Ruska, najmä smerom na východ. K týmto ešte môžeme priradiť jazyk Rusínov [v originálnom texte použitý pojem „Russniaks“, pozn.], ktorým sa hovorí vo východnej Galícii a severovýchodnom Maďarsku, ktorý sa síce mierne líši výslovnosťou, ale je v podstate rovnaký ako maloruský a bieloruský, alebo poľsko-ruský, ktorým hovorí obyčajný ľud v častiach Litvy a v Bielorusku.“ Toľko citát. Ak pominieme fakt, že pre anglicky hovoriacich ľudí je jazyk maloruský, bieloruský, poľsko-ruský (najskôr „lemkovčina“) a iné – takmer totožným, tak podstatným pre nás je niečo iné, opätovne: zreteľné etnické rozlišovanie medzi „Rusnákmi“ (dnešní Rusíni) a „Malorusmi“.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, 1851. cca. 420 strán.
  • [2] The Bible of Every Land (A History of the Sacred Scriptures in Every Language and Dialect into Which Translations Have Been Made). Londýn (UK) : Samuel Bagster and Sons, cca. 1860. cca. 480 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/svate-pismo-a-jeho-preklady-vo-svete-1851/

• ▐ Zverejnené: 28/05/2025

  Základný popis

  Tento úryvok pochádza z filmu „Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi“ z roku 1974. Je to hlboko symbolická scéna, ktorá sa dotýka tém odovzdávania dedičstva predkov svojim potomkom, oslavy rodinných hodnôt a neustáleho snaženia o lepšiu budúcnosť.

  « Pokolenie za pokolením – Rodina, rod a národ »

  ZNAČKY: Komentár – Citát – Umenie – Video – Hudba – Text piesne – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Ľudský život

  Pieseň o tom, ako členovia rodiny – pradedo, dedo, otec… pracovali na stavbe tej istej loďky, ktorá sa v závere – rukami ich potomkov – napokon stáva veľkolepým korábom. Každá generácia pokračuje a v priebehu svojho života odrába ten svoj diel práce, a i keď sa žiadnej z nich nedarí túto loďku dokončiť, kvôli rôznym neprajným okolnostiam ich životov, tak táto „neukončenosť“ nie je vnímaná ako ich osobné zlyhanie, ale skôr sa stáva základom pre budúce úsilie a najmä – prenechanie odkazu, ktorý ich vzájomne prepája. Všetci spoločne pracujú na stavbe (tj. kontinuita v čase), ktorá presahuje životnú dobu jednotlivca a vytvárajú trvalý odkaz všetkých pokolení – dokopy. Ralph Waldo Emerson napísal: „Rob, čo ti je určené, a nemôžeš ani príliš dúfať, ani sa príliš odvážiť, (Emerson, s. 68)“ čo sa mimochodom značne podobá na slová samotného Marka Aurélia: „Plním si svoju povinnosť, a to stačí. (Aurelius, s. 91)“ Späť k Emersonovi, ten uvedené slová vyjadril v súvislosti s jeho výzvou po autentickosti človeka – „byť sebou“. Ale nie je azda súčasťou práce na uskutočnení tohto aktu aj niečo také, ako dosiahnutie osobnostnej celosti? Čo je potom jednou zo základných nevyhnutností pri rozvoji osobnosti každého človeka k jeho celosti? Prijatie. Čoho? Svojho pôvodu, kultúry. Už Carl G. Jung varoval pred tým, ako sa ľudia odvracajú od spojení so svojou rodinou, kmeňom: „Z hľadiska prírodných vied nepotrebujete žiadne spojenie s minulosťou, môžete ho vymazať, lenže je to mrzačenie ľudskej bytosti. (McGuire, s. 215)“ Učenci od Piageta by asi povedali: „…konštruktívne, medziľudské a skupinové vzťahy sú ‚sine qua non‘ [nevyhnutnou podmienkou, pozn.] plnohodnotného života. (Modgil, s. 402)“ Čo sa potom stane s človekom, ak sa mu siahne na podstatu toho najelementárnejšieho, čo ho viaže k iným osobám?

  DOPORUČENÉ VIDEO: Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих], 1974 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] AURELIUS, Marcus. The Meditations of Marcus Aurelius. Londýn (UK) : Walter Scott, 1887. 226 strán.
  • [2] EMERSON, Ralph Waldo. Essays. Boston (USA) : James Munroe and Company, 1841. 303 strán.
  • [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [4] MIKHALKOV, Nikita (režisér). Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих]. Mosfilm, 1974, online: https://youtu.be/e0ECy37ayUw?t=17
  • [5] MODGIL, Sohan; MODGIL, Cecilia (eds.) Toward a Theory of Psychological Development. 1. vydanie, Oxford (UK) : NFER Publishing Company, 1980. 814 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pokolenie-za-pokolenim-rodina-rod-a-narod/

• ▐ Zverejnené: 27/05/2025

  Základný popis

  Gazdovanie nie je len o pestovaní plodín, ale aj o budovaní dlhodobého systému, ktorý zabezpečí budúcnosť pre ďalšie generácie. Príklad so stromom, ktorý zasadíme a vnúčatá z neho postavia dom, symbolizuje cyklickú povahu života a potrebu udržania tradície.

  « Gazdovanie, sebestačnosť a sloboda (Bretónsko, Francúzsko) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Ľudský život

  DOPORUČENÉ VIDEO: Samuel Lewis: 30 Years Homesteading in Europe – Farming, Self-Sufficiency, Freedom, 2024 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: Samuel Lewis: 30 Years Homesteading in Europe – Farming, Self-Sufficiency, Freedom. Peter Santenello, 2024, online: https://youtu.be/9_QL7uQtcow

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/gazdovanie-sebestacnost-a-sloboda-bretonsko-francuzsko/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  Základný popis

  Tradičný kríž na poli symbolizujúci hlboké prepojenie medzi národnou identitou a dedičstvom zanechaným od našich predkov.

  « Kríž v poli: Krajinná kultúra a národná identita Slovenska (2024) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Rodina – Rodoľubstvo – Folklór – Slovensko – Slovania

  DOPORUČENÉ VIDEO: Kríž v poli, 2024 (Youtube)

  ZDROJ: Kríž v poli. Zvolen (Slovensko) : Podpolianske osvetové stredisko, 2024.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kriz-v-poli-krajinna-kultura-a-narodna-identita-slovenska-2024/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  Základný popis

  Citát o ochrane a bezpečnosti, symbolizujúci silu, zodpovednosť a spoľahlivosť v náročných podmienkach.

  « Ochranca stáda (2023) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  DOPORUČENÉ VIDEO: Kangal – Ochranca stád, 2023 (Youtube)

  ZDROJ: Kangal – Ochranca stád. Bratislava (Slovensko) : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), 2023.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ochrana-stada-2023/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácie zo sovietskej rozprávky „Brémski muzikanti“ (1969), kde snívajúcemu trubadúrovi zobrazuje princezná a on jej takto na diaľku – nepriamo – vyznáva lásku. Animovaný film „Brémski muzikanti“ je voľne inšpirovaný rozprávkou bratov Grimmových.

  « Trubadúr na ceste za princeznou (Brémski muzikanti, 1969) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Video – Hudba – Text piesne – Muž a žena – Láska – Detstvo – Slovania – Rusko

  [Princezná:]
  V klietke vtáčik trápi sa, let nepozná.
  A tak i ja som vtákom v zámku,
  väznená pod zámkom.

  [Trubadúr:]
  Vyjde slnko nad lesom, no nie pre mňa.
  Pretože teraz bez princeznej,
  mne žiť sa nedá.

  [Princezná:]
  Čo je to so mnou? Čo sa to stalo so mnou?
  V kráľovských komnatách stratila som pokoj.
  –
  (Brémski muzikanti, 1969)

  DOPORUČENÉ VIDEO: Brémski muzikanti / V klietke vtáčik trápi sa, 1969 (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: ENTIN, Y. (Autor textu). Pieseň: G. Gladkov – V klietke vtáčik trápi sa (В клетке птичка томится). Film: Brémski muzikanti (Бременские музыканты). (Sovietský zväz) : 1969.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trubadur-na-ceste-za-princeznou-bremski-muzikanti-1969/

• ▐ Zverejnené: 23/05/2025

  Základný popis

  Obrázok z diela „Skizzenbuch“, ktorý vytvoril Heinrich Kley, prináša pričastý obraz (nielen dnešného) katolicizmu, ktorý môžeme navôkol seba sledovať. Ľudia odtrhnutí od reality žijúci vo svojich „zlatých klietkach“. Vyobrazenie „svätého človeka“, Božieho služobníka, ktorého nijako netrápi stelesnenie Pánovej vôle vo svete navôkol seba a namiesto toho sa oddáva blahu, rozkoši a žranici, ktoré mu spoločne s jeho statusom a majetkami, ním obhospodarovanými, dočasne prináležia.

  « Rozkošný „svätec“ (Heinrich Kley, 1909) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Politický katolicizmus – Humor – Peklo – Úpadok

  K tomuto obrázku – vo svojej knihe „Skizzenbuch“ – pripojil Heinrich Kley veľmi zaujímavý popis, citujem: „Len potichu! Pán farár, oni nám hlboko spia. Obed bol bohatý, ako inak, a vonku je dnes vlhko a dusno. Aj Karo sa nám prejedol. Zavládla pohoda v prežratosti. Ale v tom akosi nebadane, vlúdil sa nášmu farárkovi do spánku sen. Hrôzostrašný! Že by sa náhodou mohol stať… chudobným ako Pán Ježiš. No pfuj, čo i len pomyslieť!“ Ja osobne som si pri pohľade na tento obrázok spomenul na slová Richarda W. Coana, ktorý pri opise učenia Sorena Kierkegaarda napísal nasledovné: „Kresťanstvo je potrebné žiť, nie len redukovať na opakovanie verbálnych poučiek a formuliek.“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] COAN, Richard W. Optimální osobnost a duševní zdraví (Hrdina, umělec, mudrc nebo světec?) 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Grada Publishing, 1999. 236 strán.
  • [2] KLEY, Heinrich. Skizzenbuch (Hundert Federzeichnungen). Mníchov (Nemecko) : Albert Langen, 1909/10. cca. 70 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rozkosny-svatec-heinrich-kley-1909/