POMEDZI / Najnovšie články:
01/08/2026
« Človek ako kreatívna sila, ktorá sa učí zo svojich životných okolnosti, osobnostne rastie a prekonáva tieto svoje podmienky (James Allen / As a Man Thinketh, 1913) »Tento text z roku 1913 nepíše o úspechu, ani o motivácii – píše o zodpovednosti za vlastnú realitu. Keď človek začne pracovať na svojom charaktere – v tichosti vlastnej mysle; stáva sa architektom svojho osudu. V dnešnej dobe, kde z každej strany vyskakujú povrchne výkriku typu „myslite vždy pozitívne“, Allenové slová prináśajú skôr výzvu k hlbšej – a riadne náročnej – práci, a to k práci so sebou samotným, na úrovni rozvoja vlastnej osobnosti.
31/07/2026
« Tri rôzne obdobia jedného života / Les trois Ages: Dievčenstvo a kytica kvetov, dospelosť a práca na poli, staroba a pokora (Marguerita Pellini / 1889) »Poetická symbolika vyobrazujúca tematiku života, práce a starnutia. V troch paneloch sa rozvíja tichá kronika nielen jedného životného osudu – jednej konkrétnej ženy, ale každej zo žien navôkol nás. Dievča s kyticou je výrazom nevinnosti a nádeje. Ďalší obraz prináša tvár rozhodnosti a zvolenej – vedomej povinnosti, kde sa život stáva záväzkom – nie len k sebe, ale ku rodine a rodu, osudu. Tretí obraz nám ukazuje starú ženu so životom zviazaným do jedného batôžka, ktorý nesie na vlastných pleciach. Je to ona – stelesnenie múdrosti, ktorá svojim životom pripravila budúcnosť pre svoje potomstvo. Nežije na ich úkor, nezadlžuje ich, ako to robia dnešné generácie, neokráda vlastne deti a vnúčatá, nezapredáva svoj rod za to, aby hnila v pohodlí a komforte, aby niekde - pri mori alebo v kúpeľoch - odfukovala od spokojnosti. Ide príkladom, nesie zodpovednosť… doslova.
30/07/2026
« Motto Rudyarda Kiplinga: Život stojí za to žiť… »V dnešnom svete rýchlych správ a plytkých citátov sa tento obrázok javí ako tichý odpor – pripomína nám, že slová môžu byť krásne, no zároveň hlboké, že dizajn môže myšlienku podčiarknuť a zdôrazniť takým spôsobom, aby tá ostala uchovaná v pamäti človeka, čo najdlhší čas. Prinútila ho… zamyslieť sa, premýšlať.
29/07/2026
« Rómeo a Júlia (Viazanie knihy / Grafický dizajn: Robert Rivière and Son) »Knižný dizajn Shakespearovej tragédie Rómeo a Júlia, vytvorený dielňou Robert Rivière & Son. Príklad grafického dizajnu z éry, kedy sa majstrovstvo remesla stretávalo s filozofiou, a kde každý detail – od precízneho šrafovania, až po voľbu ornamentu – slúžil ako vizuálny predhovor k samotnému obsahovému posolstvu diela.
28/07/2026
« Odmietnutie nevyhnutného utrpenia spojeného s osobným rozvojom, uchlácholenie sa v malosti: Niektorí v procese hľadania „rozkoše“ – dosiahnutie neohroziteľnosti, získanie pocitu bezpečia a nedotknuteľnosti, – podajú ruku aj samotnému diablovi na trblietajúcej sa loďke (Princess Ilse, 1868) »Keď sa cnosť nahrádza mechanickým hľadaním komfortu. Mrazivé uvedomenie si prítomnosti temnej sily práve v okamihu zažívania istých životných ťažkostí, ktorým čeliac si jedinec – v túžbe uniknúť pred námahou a trápeniami – volí formu adaptácie v podobe na prvý pohľad „bezpečnej a správnej“ cesty životom… len aby sa dopracoval k doživotnej stagnácii a osobnostnému úpadku.
27/07/2026
« Odcudzenosť a jej vznik – diagnostika hlbokého rozdielu medzi potenciálom a konečnou realizáciou: Nevyhnutnosť stavania sa tým, kým sa stať mám (Turgenev / Denník zbytočného človeka) »Zrkadlo duše, ktorá sa pokúša nájsť svoje miesto vo svete. Turgenev nám týmito slovami naznačuje, že existuje objektívna pravda o tom, kým by sme sa mali stať. Nevyhnutnosť „stavania sa tým, kým sa stať mám“, je v podstate volaním k integrite našej osobnosti. Čitateľ sa tu stretáva s myšlienkami literárnej postavy, ktorá nie je ani hrdinom, ani prorokom – je to obyčajný človek, a Turgenev nás prostredníctvom nahliadnutia do jej myšlienok, vnútorného dialógu, pozýva k vlastnému zamysleniu sa nad našou vlastnou existenciou medzi dvoma svetmi: medzi úmyslami a činmi, medzi tým, čo by mohol byť, a tým, čím a kým sa stávame stať.
26/07/2026
« Anička (Prostonárodnia ballada) / 1890 »V čase, keď sa Slováci ešte stále krčili pod váhou monarchie, sa v časopise „Vlasť a svet“ objavuje zápisok o tragickom rozhovore medzi matkou a jej „umierajúcou“ dcérenkou. „Bolí ma hlavička, mamička moja…,“ nie je len popisom fyzickej bolesti, za týmito slovami sa ukrýva najmä symbolické vyjadrenie psychických problémov, kde sa duša mladej dievčiny láme pod váhou vlastných životných okolností, ktoré nie je schopná spracovať. „Tri ryby bez soli“ – symbol jednoduchej, ale chudobnej stravy, ktorá nedokáže nasýtiť dušu človeka a niečo jej chýba, azda práve tá „soľ života“. „Červené vínečko“ – symbol radosti, ktorá je príliš krátkodobá, príliš povrchná na to, aby dodala životu vyšší zmysel, umožnila človeku „presiahnutie“. Anička si vyberá nevyhnutnú smrť. Tá ale nie je žiadnou pasívnou obetou. Jedná sa o aktívny únik. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o jednej z úvodných fáz procesu spracovania odohraného a postupnom prepracovaní sa k definitívnej transformácii – stavu dospelosti. Nevyhnutné obetovanie niekdajšieho „ja“, akt potrebný – a v mene – možnosti budúceho rastu. „Bielenou plachtičkou, jedľovou daštičkou…“ – symbol čistoty, pokoja a návratu k zemi, k podstate svojho bytia. „Na dvore mamička, pri hrobe sestrička…“ – symbol rodiny, menovanie jej členov, ktorí budú stáť po jej boku, než znova povstane…
26/07/2026
« Tomáš Akvinský – Summa Theologica | Boj o dušu človeka: Rozdiel medzi dobrom, zdanlivým dobrom a čistým zlom / Hriechy a túžba po ukojení („mať sa dobre“) / „Logos“ – Cnostný život podľa zákonov prirodzeného poriadku »Keď sa pozrieme na túto stránku z analýzy Josefa Ševčíka, nesmieme na ňu nazerať len ako na voľajaké moralizujúce čierne písmená na zožltnutom papieri. Je to návod, mapa ľudskej existencie… vymedzenie teritória, na ktorom sa odohráva najdôležitejšia vojna v živote každého človeka: boj o jeho vlastnú dušu. Svätý Tomáš Akvinský nebol len teológom. Bol priam až klinickým pozorovateľom ľudskej psychológie, a to stáročia pred ustanovením psychológie ako samostatnej vedy. Mnohé z toho, čo popisuje, by sme v žargóne modernej psychológie nazvali niečim ako „kognitívnym skreslením“, „narcistickou ilúziou“. Aplikácia mechanizmu, kde jedinec svojim životom nasleduje ideál, ktorý je v skutočnosti „dobrom“, čiže pozitívnou hodnotou len zdanlivo, takýto jedinec stráca kontakt s realitou. Stáva sa otrokmi vlastného sebaklamu. Zvyčajne sa jedná o osoby, ktoré majú strach pozrieť sa skutočnej pravde do očí, zvyčajne neschopní čeliť realite, ktorú si potrebujú pretvárať na svoj obraz…
26/07/2026
« Svätá Anna a dievčenstvo Panny Márie / Vitráž kostola Saint-Nicolas du Chardonnet (Paríž) »O tom, ako sa dievča stáva ženou, ako sa nevinnosť stáva múdrosťou, ako sa strach mení na dôveru vo svoju budúcnosť. Fiat.
26/07/2026
« Muž a žena – Včela, ruža a motýľ (Edward J. Detmold, 1917) »Farebná ilustrácia majstra Detmolda pre dielo Mauricea Maeterlincka „News of Spring“. Príklad grafického stelesnenia ducha „Art Nouveau“ začiatku 20. storočia, spájajúc botanickú presnosť s mystickou atmosférou.
26/07/2026
« Typvs Vniversi Orbis: Aer, Terra, Aqva (Geofroy Tory – prvý kráľovský tlačiar Františka I., reformátor ortografie a typografie / 16. storočie) »Geocentrizmus počas svojho vrcholného štádia. Majstrovské dielo renesančnej typografie a ilustrácie, ktoré spája astronómiu, filozofiu a umenie. Táto historická gravúra zobrazuje geocentrický vesmír, so Zemou ako centrom vesmíru, obklopenou planétami a ostatnými nebeskými telesami, ktoré dopĺňajú rôznorodé popisky a symboly.
25/07/2026
« Genesis: Stvorenie sveta, oživenie hmoty a ľudské vedomie (Kozmograffia Cžeská,1554) »Kto sa pozrie na týchto šesť vyobrazení z roku 1554, neuvidí len znázornenie biblického príbehu. Uvidí pokus človeka sformulovať odpoveď na otázku: „Prečo sme tu?“ Kozmograffia Cžeská sa takto pokúšala vykresliť mapou duchovného poriadku. Postava Boha v týchto kruhoch nie je v polohe akéhosi odťažitého, vzdialeného sudcu, ale najmä ako architekta lásky a metafyzického poriadku. V momente stvorenia Adama vidíme zrod ľudského vedomia – moment, kedy hmota ožila a získala schopnosť „mať vedomie o vlastnej existencii, vlastnom bytí“.