RODINA Značka
Stránka 3 z celkom 6 stránok.
Dokopy: 140 článkov.
▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Manželská láska: Celkový pohľad na dieťa a časti tela ženy na konci tehotenstva (Tableau de L'amour Conjugal par Venette – Docteur en Médecine, 1837)")
Základný popis
Tableau de L’amour Conjugal je nielen lekársky dokument, ale aj umelecké dielo, ktoré podnecuje k zamysleniu nad krásou, zraniteľnosťou a zázrakom života. Kresba s precíznosťou zachytáva intímne prepojenie medzi matkou a dieťaťom. Objavte estetiku a vedecké poznatky z 19. storočia!
« Manželská láska: Celkový pohľad na dieťa a časti tela ženy na konci tehotenstva (Tableau de L’amour Conjugal par Venette – Docteur en Médecine, 1837) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: VENETTE, Nicolas. Tableau de L’amour Conjugal par Venette – Tome IV. (Tome Quatrieme). Paríž (Francúzsko) : Chez les Marchands de Nouveautés, 1837. cca. 150 strán.▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Rytier Lohengrin / Spln, matka a jej dieťa: „Všetko vtáctvo poskladalo svoje krídla, k spánku sa zložila kvetina…“ (Willy Pogany, 1914)")
Základný popis
Hlboké spojenie medzi matkou a dieťaťom, orámované legendou o rytierovi Lohengrinovi. Tichá báseň o láske, materstve a večnej kráse rodinného zväzku.
« Rytier Lohengrin / Spln, matka a jej dieťa: „Všetko vtáctvo poskladalo svoje krídla, k spánku sa zložila kvetina…“ (Willy Pogany, 1914) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Mytológia – Rozprávka – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ROLLESTON, Thomas William. The Tale of Lohengrin – Knight of the Swan After the Drama of Richard Wagner. New York (USA) : C. Y. Crowell Co., 1914. cca. 200 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/al-aaraaf-anjelska-lanthe-a-jej-serafinsky-milenec-angelo-edmund-dulac-1912/
▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889)")
Základný popis
Tento článok skúma základné inštinkty sebazáchovy a reprodukcie, ktoré formujú naše vlastné konania, ako aj samotnú spoločnosť. Duffeyová argumentuje, že tieto inštinkty sú tak silné ako smrť samotná a tvoria pilier všetkých ľudských snáh. Článok sa dotýka komplexných tém morálky, etiky, svedomia a vzťahu medzi mužom a ženou v kontexte pretrvávajúceho boja proti smrti.
« Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Dva prevládajúce inštinkty človeka sú inštinkt sebazáchovy a inštinkt pretrvania svojho druhu. Keďže v týchto dvoch inštinktoch bojuje proti smrti seba samého a svojho rodu, je nielen prirodzené a správne, ale aj nevyhnutné, aby boli tak silné ako smrť. Tieto inštinkty tvoria základ celej spoločnosti. Všetka práca a úsilie sveta sa dá priamo vysledovať späť k jednému alebo druhému z týchto dvoch inštinktov. Hladujúci človek bude kradnúť a niekedy dokonca vraždiť, aby získal potravu. Neusmernená sexuálna vášeň taktiež spácha tie najväčšie zneuctenia, len aby ukojila sama seba. (s. 100)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.▐ Zverejnené: 12/01/2026
└ Aktualizované: 12/01/2026 (17:23)
![]( "Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916)")
Základný popis
Hlboká úvaha o prirodzenosti, morálke a sexe v pozícii fyzického vyjadrenia vzájomného duchovného prepojenia muža a ženy.
« Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Poďme si ujasniť jednoznačné a definitívne pochopenie tohto bodu. Sexuálny inštinkt je jednoducho rasový inštinkt, inštinkt rasového sebazachovania. Na samotnom sexe nie je nič nečisté, nečistým je jeho zneužívanie. Nemravnosť je jednoducho otázkou správania a nemôže byť atribútom žiadnej časti tela. Telo bolo správne nazvané „chrámom Boha“. Nečistota, ak existuje, spočíva v premýšľajúcej mysli, a nie v tele alebo v akejkoľvek jeho časti. Sexuálna vášeň sa často označuje ako naša zvieracia alebo nižšia prirodzenosť. Táto koncepcia je prirodzeným dôsledkom zvráteného pohľadu, ktorý bol podporovaný prudérnosťou. Mysle civilizovaných mužov a žien boli nasýtené touto formou duševného jedu, ale stačí len trochu zdravého rozumu, aby sme videli nielen absurdnosť, ale dokonca aj rúhavý charakter takéhoto nazerania. Sexuálny inštinkt je zdrojom všetkého, čo je sladké, krásne a zušľachťujúce v láske muža a ženy. Je to božská sila, ktorá ich spája a drží pohromade. Hanbiť sa treba len za zneužívanie tejto funkcie – [čo] je otázkou zlého užívania. A to sa stáva iba vtedy, keď je nesprávny mentálny postoj a sexualita ostáva bez zábran, že sa z nej stáva zmyselnosť. (Macfadden, s. 3-4) »
A ja by som doplnil: problémom nie je len situácia, keď sa zo sexuality stáva zmyselnosť a slúži na tupé navodenie príjemných pocitov. Sexualita sa dnes zneužíva v pozícii nástroja aj na dosahovanie mnohých iných cieľov, pričom nenapĺňa svoj hlavný účel: fyzické vyjadrenie pravej lásky. Veľmi častým prípadom býva zneužívanie sexuality zo strany neistej mladej ženy, ktorá si ňou „vykupuje“ priazeň, náklonnosť, falošné zdanie blízkosti inej ľudskej bytosti a naplnenie pocitu akceptovania, v podstate (najmä pri úvodných „nahováračkách“) nekritické potvrdenie okolím, aspoň niekým… Ono v podstate… pre drvivú väčšinu dnešných vzťahov platí konštatovanie z tvorby pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc.:
« …kupuje ženu, aby mal vlastnú, raz navždy kúpenú partnerku na ukájanie svojich potrieb. Dobre zaplatil, aj žena sa dobre predala, na oboch stranách bez (…) vzťahu. » Bez reálneho patnerského vzťahu– plnohodnotného . Ľudská sexualita sa inštrumentalizuje a stáva súčasťou rôzných foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii:„…neuróza alebo psychóza je porovnateľná s umeleckým dielom, ibaže bola vytvorená ako reakcia na fiktívny cieľ, ktorý zhromažďuje a spája do skupiny tie psychické prvky, ktoré môže využiť, pričom zbiera len tie, ktoré sľubujú výsledky v úsilí o dosiahnutie [pocitu] istoty [najmä stav vnímaného psychického bezpečia jedinca, pozn.] Pokus o dosiahnutie maximalizácie svojho ega zlyháva, pretože je nasmerovaný nesprávnym smerom. Neuróza alebo psychóza je preto konštruktívnym výtvorom, kompenzačným produktom, ktorý však zlyháva kvôli nesprávnemu nasmerovaniu, (Adler, s. xx-xxi)“ prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii. Plošne sa zneužíva na „dosahovanie niečoho“, dávno prestala slúžiť, nebýva fyzickým vyjadrením pravej lásky, ale to už sa opakujem…PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ADLER, Alfred. The Neurotic Constitution – Outlines of a Comparative Individualistic Psychology and Psychotherapy. New York (USA) : Moffat, Yard and Company, 1917. 456 strán.
- [2] CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.
- [3] MACFADDEN, Bernarr. Manhood and Marriage. New York City (USA) : Physical Culture Publishing Co., 1916. 372 strán.
▐ Zverejnené: 12/01/2026
![]( "„A potom jej poštár priniesol list od milého…“ (František Bohumil Doubek, 1893)")
Základný popis
Ponorte sa do éry elegancie a dvorenia. Táto nádherná kresba zachytáva intímny moment, kedy prichádza správa od lásky, otvárajúc dvere do sveta romantiky, manželstva a rodinných hodnôt.
« „A potom jej poštár priniesol list od milého…“ (František Bohumil Doubek, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
Niekedy sa láska začínala úprimnými slovami zaznamenanými na niekoľkých
– ručne písaných – hárkoch papiera…UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1253: 23. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 5). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/a-potom-jej-postar-priniesol-list-od-mileho-frantisek-bohumil-doubek-1893/
▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Sila a krása sú vždy oceňované (1919)")
Základný popis
Časová kapsula do doby, kedy sa dokonalosť prejavovala nielen vo fyzickom vzhľade, ale aj v morálnej hodnote a rodinných hodnotách. Obraz evokuje ideály lásky, partnerstva a rodičovstva, ktoré rezonujú dodnes. Vychutnajte si atmosféru minulosti a zamyslite sa nad trvalou silou klasickej krásy.
« Sila a krása sú vždy oceňované (1919) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Supplement / November 19, 1919 (Vol. 155). Londýn (Anglicko), 1919.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sila-a-krasa-su-vzdy-ocenovane-1919/
▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Kurvenie? Každý ľúbostný vzťah, ktorý nevznikol na poklade pravej lásky… (August Strindberg)")
Základný popis
Ostrá myšlienka Augusta Strindberga o láske a manželstve. Čo ak vzťah nie je postavený na pravej láske? Hlboká úvaha o morálke, pravej intimite a hodnote ľudskej duše v partnerskom zväzku.“
« Kurvenie? Každý ľúbostný vzťah, ktorý nevznikol na poklade pravej lásky… (August Strindberg) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo
ZDROJ: STRINDBERG, August. Príbehy zo života manželského. 2. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Tatran, 1980. 336 strán.▐ Zverejnené: 10/01/2026
![]( "Skutočne milujúci muž obetuje roky, aby získal srdce a ruku tej pravej – „jedinej možnej“ (Duffey, 1889)")
Základný popis
Ponorte sa do fascinujúceho vyobrazenia vzťahov medzi mužmi a ženami z pohľadu konca 19. storočia. Článok skúma tradičné predstavy o čistote, cnosti a ženskosti v spoločnosti, pričom vychádza z citátu Elize Bisbee Duffeyovej.
« Skutočne milujúci muž obetuje roky, aby získal srdce a ruku tej pravej – „jedinej možnej“ (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Sexuálna výchova – Rodičovstvo
„Zatiaľ čo muži hľadajú u žien čistotu a cnosť, často ostávajú sklamaní;niekedy totiž tá najkrajšia klesne tak hlboko, ako tá najnižšia. Nič nie je pre čistého muža také príťažlivé ako ženská cnosť a nič mu nie je také odporné ako jej nemravnosť. Muž sa bude usilovať roky o získanie srdca zdržanlivej ženy, ale s odporom sa odvráti od ženy, ktorá je príliš ‚popredu‘. Drahé dievčatá, ak chcete získať srdce čistého muža, nikdy nebuďte ‚popredu‘. (Duffey, s. 18)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.▐ Zverejnené: 10/01/2026
![]( "Nežijeme len pre seba a svoju generáciu (Duffey, 1889)")
Základný popis
Článok prináša silný citát od Elizy Bisbee Duffey, ktorý rezonuje aj v dnešnej dobe. Autorka kriticky hodnotí krátkozrakosť a sebecké postoje spoločnosti, ktorá sa sústreďuje len na vlastnú generáciu namiesto budovania trvalých hodnôt pre budúcnosť. Text nabáda k odvahe pri reformovaní alebo úplnom zbúraní zastaraných inštitúcií, ak sú nápravné opatrenia nemožné. Hlboká úvaha o zodpovednosti jednotlivca voči celej ľudskej histórii a potrebe etického konania pre prosperitu rodiny a napokon aj národa.
« Nežijeme len pre seba a svoju generáciu (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Mravný ideál – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
« Zdá sa, že naša doba smeruje k rozpadu. Naše spoločenské štruktúry už nie sú také stabilné ako kedysi. Nie že by sme skutočne očakávali, že sa zachvejú a rozpadnú, ale zdá sa, že ich treba brániť
– ba dokonca ospravedlňovať. Prejavujeme sklon ich akoby podopierať, aby vydržali aspoň počas nášho života. „Po nás potopa.“ Pýtam sa, či máme právo zaujať tento odkladný postoj. Nežijeme len pre seba a našu generáciu. Každý z nás žije pre všetky časy a generácia, ku ktorej patríme, je súčasťou mohutnej štruktúry ľudstva. Majme odvahu pozrieť sa veciam priamo do tváre. Vyhýbavá politika je vždy krátkozraká a tá drahá. Ak si uvedomujeme nedostatky v našich spoločenských inštitúciách, bude múdre, ak sa pokúsime tieto nedostatky napraviť. Nebude nám slúžiť ako ospravedlnenie, že v tejto generácii nie je viac nedostatkov ako v tej minulej. Zodpovednosť na nás vrhá [už len] skutočnosť, že sa sami obviňujeme. Možno to naši predchodcovia takto nevnímali, a tým pociťovaniu viny unikli. Ak nedostatky nie sú napraviteľné, odvážne zbúrajme celú štruktúru a postavme novú. To je cesta, ktorú nám diktuje múdrosť, a ktorú by váhalo prijať len krátkozraké bláznovstvo. (Duffey, s. 14-15) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nezijeme-len-pre-seba-a-svoju-generaciu-duffey-1889/
▐ Zverejnené: 09/01/2026
![]( "Štiepanie dreva v stodole na statku v Dolnom Sasku (Dörr, 1866)")
Základný popis
Portrét z dávnych čias, ktorý pomaly preteká cez drevené trámy a vrstvy prachu. Dörrova kresba zachytáva interiér s takou precíznosťou, že si môžeme predstavovať vôňu slamy, vlhkého dreva a zeme. V tomto priestore sa stretávajú jednoduchosť a tvrdá práca.
« Štiepanie dreva v stodole na statku v Dolnom Sasku (Dörr, 1866) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Ľudský život – Vidiek – Príroda – Pokora – Služba – Rodina – Manželstvo – Rodičovstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 22, 1866. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1866. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stiepanie-dreva-v-stodole-na-statku-v-dolnom-sasku-dorr-1866/
▐ Zverejnené: 09/01/2026
![]( "Trávenie zimných večerov našich predkov (Julius Sergius von Klever, 1877)")
Základný popis
V drsnej kráse ruskej zimy, kde holé stromy vystupujú proti zamračenému nebu ako kostry dávno mŕtvych snov, stojí roľník – postava tak malá voči obrovskej prázdnote okolitej prírody. Je to obraz o osude a pokore: o tom, ako ľudský život je len krátkou iskrou v chlade večnosti. Muž ťahá drevo – symbol neúprosnej práce, ktorá udržuje teplo domova, ale zároveň pripomína jeho vlastnú krehkosť. Padnutý strom na zemi je memento mori: tichá pripomienka toho, že všetko živé nakoniec podľahne rozkladu a zabudnutiu.
« Trávenie zimných večerov našich predkov (Julius Sergius von Klever, 1877) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Vidiek – Príroda – Pokora – Služba – Rodina – Manželstvo – Rodičovstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 444: 2. júl 1877 (Zväzok 18 [XXVIII.] – No. 2). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/travenie-zimnych-vecerov-nasich-predkov-julius-sergius-von-klever-1877/
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550]")
Základný popis
Objavte hlboký význam biblickej pasáže 1 Kor 7:16-17, ktorá skúma morálne a etické implikácie vzťahov medzi mužom a ženou, rodiny a manželstva v súlade s vyššími princípmi.
« Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„Lebo veď čo ty vieš, žena,
či nezachrániš muža?
Alebo čo ty vieš, muž,
či nezachrániš ženu?
Každý tak, ako mu Pán udelil,
každý tak, ako bol povolaný.“PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)
VEĽMI ORIENTAČNÝ PREPIS PÔVODNĚHO TEXTU:
„Oc huad vedst du Quinde/om du Kant göre Wanden salig? Eller du Mand/huad vedst du/om du Kand göre Quinden salig? Dog som Gud haffuer vddelt til huer.“
/ (Biblia, 1550)ZDROJE:- [1] Biblia – Das er den gantfte Hellige Scrifft/sofer paa Danfte [King Christian III’s Bible‘]. Rostock (Nemecko) : Ludowich Dietz, 1550. cca. 1100 strán.
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (16-17). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [3] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688]")
Základný popis
Objavte biblický pohľad na manželstvo a rodinu v kontexte prvej epištoly svätého Pavla Koriňťanom. Tento citát predstavuje význam posvätného manželského zväzku, hodnotu lásky, morálky a etiky v modernom svete plnom relativizmu. Prečítajte si pôvodný text z The Holy Bible (1688) a jeho preklad do slovenčiny.
« Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„A ostatným hovorím ja, nie Pán:
ak má niektorý brat neveriacu ženu,
a tá – s potešením – žije s ním,
nech ju neopúšťa.
A zase žena, ktorá má neveriaceho muža,
a ten – s potešením – žije s ňou,
nech ho neopúšťa.
Lebo neveriaci muž je posvätený manželkou,
a neveriaca žena je posvätená manželom.
Ináč by boli vaše deti nečisté,
ale teraz sú sväté.
Ale ak sa neveriaci rozhodne odísť,
nech si ide.
Brat alebo sestra nie sú v takých prípadoch pod otroctvom,
ale Boh nás ku pokoju povolal.“PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)
PÔVODNÝ TEXT:
„And the woman which hath an husband that believeth not,
and if he be pleased to dwell with her,
let her not leave him.
For the unbelieving husband is sanctified by the wife,
and the unbelieving wife is sanctified by the husband:
else were your children unclean;
but now are they holy.
But if the unbelieving depart, let him depart.
A brother or a sister is not under bondage in such cases:
but God hath called us to peace.“
/ (The Holy Bible, 1688)ZDROJE:- [1] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (12-15). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569]")
Základný popis
O hodnote pravdy, dobra a krásy v dobe relativizmu a úpadku morálky. Citát o slobode, zodpovednosti a morálnych hraniciach. Článok prináša úryvok zo Svätého písma, ktorý nesie hlboké posolstvo v kontexte moderného sveta, psychológie a ľudských vzťahov.
« Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť
„Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
/ (Roháček, 2007)PÔVODNÝ TEXT:
„Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
/ (La Biblia, 1569)ZDROJE:- [1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
▐ Zverejnené: 07/01/2026
![]( "Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj)")
Základný popis
Hlboká analýza zlyhania adaptácie jedinca a jeho výberu rôznych foriem uniku (kadejaké kompenzačné mechanizmy) pred realitou. Tolstoj vo svojom výroku skúma mechanizmy potlačenia svedomia, ktoré vedú k sebadeštrukčnému správaniu. Ako ľudia radšej utajujú pravdu… namiesto toho, aby sa postavili čelom k realite.
« Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Inšpirácia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť
„…sa celý život venujú výrobe týchto otupujúcich predmetov. Navyše, používanie týchto vecí je zjavne škodlivé, spôsobuje strašné zlo, poznané a priznané všetkými, zapríčiňuje zničenie väčšieho počtu ľudských bytostí, ako zahynulo vo všetkých vojnách a v dôsledku nákazlivých chorôb – dohromady. A ľudia o tomto vedia; takže to nemôže byť tak, že sa voľačo také robí na udržanie pozdvihnutého ducha človeka, pre akúsi veselosť, nebodaj jednoducho preto, lebo to robia všetci. Musí v tom byť niečo iné. Po celý čas a všade stretávame mužov, ktorí milujú svoje deti, pripravených podstúpiť akékoľvek obete pre ich blaho, no napriek tomu míňajú peniaze na vodku, víno, pivo alebo utrácajú za ópium či hašiš, prípadne aj za tabak, dosť na to, aby nakŕmili svoje trpiace a hladujúcich deti, alebo – aspoň – ich ochránili pred biedou. Je zrejmé, že ak sa človek ocitne v situácii, keď si nevyhnutne musí vybrať medzi tým, či vystaví svoju milovanú rodinu utrpeniu a strádaniu, alebo sa zdrží otupujúcich látok, a on si napriek tomu vyberie prvú možnosť, je k tomu podnecovaný niečím vážnejším, než že to robia všetci a je to príjemné. Je zrejmé, že to nerobí preto, aby si zlepšil náladu alebo pre zábavu, ale existuje nejaký podstatnejší dôvod. Tento dôvod, pokiaľ ho chápem na podklade čítania o tejto téme a pozorovaniach iných ľudí, a najmä seba samého, keď som zvykol piť víno a fajčil tabak, tento dôvod je podľa mojich pozorovaní nasledovný: počas obdobia vedomého života môže človek často v sebe rozpoznať dve oddelené bytosti: jednu slepú, fyzickú, a druhú obdarenú videním, duchovnú. Táto slepá zvieracia bytosť: žerie, pije, odpočíva, spí, rozmnožuje sa a pohybuje sa ako natiahnutý stroj; vidiaca duchovná bytosť, prepojená s tou zvieracou, sama nič nerobí, ale iba vyhodnocuje činnosť žijúcej bytosti tým, že s ňou súhlasí, pokiaľ jej aktivity schvaľuje, a tým, že sa nad ňou pohoršuje, ak neschvaľuje. Táto vidiaca bytosť môže byť prirovnaná k ihlici kompasu, ktorá ukazuje jedným koncom na sever, tým druhým potom opačným smerom, na juh… (…) Presne takýmto istým spôsobom vidiaca duchovná bytosť, ktorej prejavenie sa v bežnom jazyku nazývame svedomím, vždy ukazuje jedným pólom k správnemu a druhým – opakom – smerom k zlu, a my si ju nevšimneme, kým sa neodchýlime od smeru, ktorý nám bol daný… Keďže na to, aby sa prejavilo vedomie duchovnej bytosti, je potrebné vykonať nejaký čin, ktorý je v rozpore so smerom svedomia, vykázať odchýlku živočíšnej činnosti od smeru indikovaného svedomím. A tak ako námorník nemohol pokračovať v práci s veslami, strojmi alebo plachtami, dokiaľ vedel, že ide nesprávnym smerom, kým nezmenil kurz svojho smerovania ukazovaný ručičkou kompasu, alebo si túto odchýlku pred sebou samým nezakryl; presne tak každý človek, ktorý si uvedomuje túto dualitu… a vplyvu jej animálnosti, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, kým ju buď nezosúladí so svojím svedomím, alebo pred sebou neskryje varovania svedomia o neprávosti svojho živočíšneho života. Môžeme povedať, že celý život človeka pozostáva iba z týchto dvoch činností: (1) uvedenia svojich konaní do súladu so svedomím; a (2) utajovania signálov svedomia pred sebou samým, aby dotyčný mohol pokračovať v určitom smere života. Niektorí robia to prvé, iní si vyberajú to druhé. Na dosiahnutie prvého existuje iba jeden prostriedok – morálne osvietenie, zväčšenie svetla v sebe a venovanie pozornosti tomu, čo je týmto svetlom osvetlované; na dosiahnutie druhého – skryť pred sebou samým napomenutia svedomia – existujú dva spôsoby: jeden vonkajší, jeden vnútorný. Vonkajší spôsob spočíva v činnostiach, ktoré odvádzajú pozornosť od napomenutí svedomia; vnútorný spôsob spočíva v zatemnení samotného svedomia. (s. 124-126)“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič (aka Lyof N. Tolstoï). Essays, Letters, Miscellanies – Volume I. / The Novels and Other Works of Lyof N. Tolstoï. New York (USA) : Charles Scribnerʹs, 1911. 316 strán.▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "V deň Bohozjavenia / Zjavenie Pána – Epifánia (6. január): Pokropenie komory svätenou vodou (Apollinary Vasnetsov, 1883)")
Základný popis
Dve deti, ich tváre plné zvedavosti i strachu. Sledujú starenku, ktorá drží v ruke vetvičku namočenú v posvätenej vode, jej postava zahalená do tieňov a ticha. Je to obraz o dedičstve, o tom, ako sa tradície prenášajú z generácie na generáciu. V pozadí visia sušené bylinky – symboly ochrany a liečenia, ozveny pohanských rituálov, ktoré prežili v kresťanskej podobe. Táto ilustrácia nie je len historickou dokumentáciou; je to psychologický portrét rodiny, ktorá sa snaží udržať spojenie so svojimi predkami a s duchovným svetom.
« V deň Bohozjavenia / Zjavenie Pána – Epifánia (6. január): Pokropenie komory svätenou vodou (Apollinary Vasnetsov, 1883) »
ZNAČKY: Vianoce – Zjavenie Pána ║ Umenie – Ilustrácia – Vidiek – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Folklór – Kresťanstvo – Ortodoxia – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 730: 8. január 1883 (Zväzok 29 [XXIX.] – No. 2). 15. ročník [XV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1883.▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896)")
Základný popis
Prepojenie generácií. Miesto, kde sa tradície odovzdávajú z ruky do ruky, a budúcnosť sa predpovedá z jednoduchého rituálu. V tejto scéne sa prelína kresťanstvo s pohanskými koreňmi, viera s poverou, modernita s tradíciou. Je to obraz o tom, ako ľudia hľadajú zmysel vo svete plnom neistoty, a ako sa snažia zmierniť túto svoju neistotu prostredníctvom rituálov a symbolov.
« Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896) »
ZNAČKY: Vianoce – Zjavenie Pána ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Folklór – Humor – Pohanstvo – Kresťanstvo – Ortodoxia – Slovania – Rusko
„Sviatok Zjavenia Pána v Rusku: Deň Zjavenia Pána je medzi ruskými vidiečanmi dňom veľkej radosti. Zbožne varia kuťu, druh kaše z pšenice, kukurice a maku; mladý muž hodí hrsť kute k stropu, zatiaľ čo stará mama, ktorá trávi svoj život ležiac na vrchu veľkej pece, hľadá znamenia budúcnosti v stopách, ktoré na strope táto hrsť kute urobila.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 18 janvier, 1896, No. 360. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vestenie-z-kute-tradicny-zvyk-na-sviatok-zjavenia-pana-6-januar-v-rusku-1896/
▐ Zverejnené: 05/01/2026
![]( "Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare)")
Základný popis
Ilustrácia citátu z diela Kráľ Henrich V od Williama Shakespeara, zachyteného v roku 1904. Kresba evokuje témy lásky, vernosti a prechodnosti času prostredníctvom klasickej literatúry.
« Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Citát – inšpirácia – Klasická literatúra – Cnosť – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Rodina – Pokora – Služba
[Kráľ Henry V.:] „…rečník je iba tárajom, rým len baladou. Dobrá noha sa poláme, rovný chrbát ohne, čierna brada obelie, kučeravé vlasy vypadajú, pekná tvár povädne, hlboký pohľad sa vyprázdni, ale dobré srdce, Kate, je Slnkom a Mesiacom, alebo skôr tým Slnkom, a nie Mesiac, lebo svieti jasne a nikdy sa nemení, lež verne sa drží svojej púte po nebesiach. Ak chceš takého mať, vezmi si mňa; a vezmi si ma, vezmi vojaka; vezmi si vojaka, vezmi si kráľa. Čo teda povieš… o tejto mojej láske? Hovor, drahá, ak úprimne, prosím ťa. (s. 117)“
ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SHAKESPEARE, William. King Henry V (with Introduction by George Brandes). Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1904. 127 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-ktora-je-cista-uprimna-a-nikdy-nezradi-shakespeare/
▐ Zverejnené: 03/01/2026
└ Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)
![]( "Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895)")
Základný popis
Luna – stelesnenie podstaty ženskosti. Žena? Tvorca večného.
« Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Komentár – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Panna Mária – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina– Rodičovstvo – Materstvo – Národ – Rodoľubstvo – Kresťanstvo
« [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich:
« Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky
– všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
- [3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/
▐ Zverejnené: 02/01/2026
![]( "Posledný deň odsúdeného na smrť v Uhorsku (Mihály Munkácsy, 1878)")
Základný popis
Ilustrácia z konca 19. storočia zobrazujúca drámu posledných chvíľ muža odsúdeného na smrť v Uhorsku. Výnimočné dielo zachytávajúce ľudskú bolesť, rodinné putá a temnotu nevyhnutného osudu. Mihály Munkácsy, autor diela, tu vykresľuje scénu s krutou autenticitou. Nie však prostredníctvom pátosu, ale skôr cez tiché detaily: zvráskavené tváre rodiny, dieťa s prázdnym pohľadom…
« Posledný deň odsúdeného na smrť v Uhorsku (Mihály Munkácsy, 1878) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Manželstvo – Rodina – Priateľstvo – Detstvo – Ľudský život – Smrť – Smútok – Sklamanie – Carpe diem
„Ó! Stál som tam, veľmi dobre si na to pamätám, vnímal svoju vlastnú slabosť a premýšľal, že cesta hriešnika je ťažká; vedel som, že odplatou za hriech je smrť; v hĺbke svojho srdca som cítil všetku tú horkosť, ktorá pramení z vedomia premárnených síl a stratených príležitostí; uvedomoval si, že som sa naháňal iba za ničotnosťami a nič nezískal. Tak som tam stál. (John B. Gough, 1890, s. 42)“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] GOUGH, John B. A Mother’s Influence. / J. P. Newman (ed.) – Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis, New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
- [2] Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 518: 2. december 1878 (Zväzok 20 [XX.] – No. 24). 10. ročník [X.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1878.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posledny-den-odsudeneho-na-smrt-v-uhorsku-mihaly-munkacsy-1878/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "Až do smrti spolu: Posledné odpustenie, posledné objatie (1893)")
Základný popis
Rozbité kúsky toho, čo bývala loď, ktoré slúžia ako posledná bariéra medzi životom a zánikom. Ticho prehovárajú o dokonanom, o bezvýchodiskovej situácii, o tom, že aj najsilnejšie partnerské vzťahy – tej pravej lásky – sú neraz krehké zoči-voči moci prírody. Vyobrazené objatie je viac než len fyzický akt – je to tiché vyznanie oddanosti tvárou v tvár nevyhnutnému koncu.
« Až do smrti spolu: Posledné odpustenie, posledné objatie (1893) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Etika – Krása – Cnosť – Čistota – Mravný ideál – Muž a žena – Priateľstvo – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Ľudský život – Smrť – Carpe diem
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1249: 1. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 1). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/az-do-smrti-spolu-posledne-odpustenie-posledne-objatie-1893/
▐ Zverejnené: 30/12/2025
![]( "Mladý maškrtník: Malá krádež v kuchyni (Theodor Grust, 1895)")
Základný popis
Dievčatko v tradičnom ľudovom odeve, ktoré potajme kradne koláče – alebo iné dobroty – zo stola v kuchyni. Jej oči žiaria hravou odhodlanosťou, zatiaľ čo prsty obratne lovia sladké poklady.
« Mladý maškrtník: Malá krádež v kuchyni (Theodor Grust, 1895) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Rodina – Rodičovstvo – Humor
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 28 Décembre, 1895, No. 357. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mlady-maskrtnik-mala-kradez-v-kuchyni-theodor-grust-1895/
▐ Zverejnené: 29/12/2025
![]( "Našepkávania matky s dcérou (1933)")
Základný popis
Spomienka na časy, kedy bolo materstvo uctievané ako najposvätnejšia rola ženy. Intímny kruh rodinného tepla – úkryt pred chladom a chaosom vonkajšieho sveta. Matka sa jemne dotýka tváre dieťaťa, ktoré sa zdá byť pohrúžené do snov o zasneženej krajiny za oknami ich príbytku.
« Našepkávania matky s dcérou (1933) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Krása – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Rodina – Materstvo – Priateľstvo – Detstvo – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / December 9, 1933 (Vol. 183), No. 4938. Londýn (Anglicko), 1933.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasepkavania-matky-s-dcerou-1933/
▐ Zverejnené: 28/12/2025
![]( "Okamihy dôverné – manželské: Ďalšie spoločné Vianoce (Borel, 1892)")
Základný popis
Starý muž sedí v malej osvietenej svetlami vianočného stromčeka. Jeho tvár, vráskami vyrytá mapa prežitých období, vyžaruje melancholickú hĺbku, ktorá sa odráža v jeho uprenom pohľade na obraz dievčaťa alebo mladej ženy – jeho milovanej manželky, ktorá už nepatrí do tohto sveta. Jeho ruka prechádzajúca po brade naznačuje hlbokú vnútornú roztržitosť: smútok nad stratou zmiešaný s pocitom vďaky za spoločne prežitý život.
« Okamihy dôverné – manželské: Ďalšie spoločné Vianoce (Borel, 1892) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Priateľstvo – Láska – Manželstvo – Rodina – Ľudský život – Staroba – Smrť – Smútok – Pokora
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1248: 19. december 1892 (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 26). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/okamihy-doverne-manzelske-dalsie-spolocne-vianoce-borel-1892/
▐ Zverejnené: 28/12/2025
![]( "Vianoce v Kanade: Cesta do kostola (Richard Caton Woodville, 1884)")
Základný popis
Dve postavy – muž a žena, kráčajú dlhou cestou od svojho domu k svätému miestu v srdci zimnej krajiny. Žena má na sebe husté oblečenie, jej tvár je skrytá pod kapucňou. Muž vedie cestu, jeho silné telo prekonáva sneh a ľad. Vzduch je mrazivý od chladu, ale ich pohľady sú pevne zamerané na cieľ, spoločný. Ten dnešný, aj každý nasledovný, až do smrti nerozdeliteľný.
« Vianoce v Kanade: Cesta do kostola (Richard Caton Woodville, 1884) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Hudba – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Vidiek – Príroda – Folklór – Kresťanstvo – Pokora
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 27, 1884 (Vol. 85), No. 2384. Londýn (Anglicko), 1884.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vianoce-v-kanade-cesta-do-kostola-richard-caton-woodville-1884/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Presne tie Vianoce, o ktorých vždy sníval (1897)")
Základný popis
Plamienok Vianoc, ktorý ticho horí v srdci starého muža. Ilustrácia dýcha atmosférou zabudnutej éry, kde rodinné ohnisko bolo útočiskom pred temnotou vonkajšieho sveta. Dieťa, prilepené k hrudníku starého otca ako malý motýlik, je symbolom nevinnosti a radosti, ktorú si tento muž uchoval navždy vo svojom srdci.
« Presne tie Vianoce, o ktorých vždy sníval (1897) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Detstvo – Rodina – Staroba – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / Saturday, December 25, 1897 (Vol. 111), No. 3062. Londýn (Anglicko), 1897.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/presne-tie-vianoce-o-ktorych-vzdy-snival-1897/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "„Cushion Dance“ / „Pillow Dance“: Štedrý večer vo vidieckom dome (1888)")
Základný popis
Portrét spomienky – zachytený okamih rodinnej radosti a tradície vo svete, ktorý už dávno neexistuje. „Vankúšový tanec“. Je tu v tom všetkom čosi z rozprávky, z príbehu, ktorý nám mama vždy čítala pri vianočnom krbe: tanec medzi svetom živých a svetom duchov. A možno, ak sa dobre poslúchneme, môžeme pri prezeraní tohto obrázka započuť ozvenu tohto sviatočného večera z dávnej minulosti – ozvenu radosti a lásky.
« „Cushion Dance“ / „Pillow Dance“: Štedrý večer vo vidieckom dome (1888) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Vidiek – Folklór – Detstvo – Rodina – Staroba – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Frank Leslie’s Illustrated Newspaper / Holiday Supplement. New York (USA), 1888.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/cushion-dance-pillow-dance-stedry-vecer-vo-vidieckom-dome-1888/
