• „Antisemitská agitácia sa zvýšila po tom, čo Ukrajinu opätovne dobyla Centrálna Rada s pomocou nemeckých bajonetov. (1921, s. 17)“
• „A keď Petlura [Simon Petljura, pozn.] na bielom koni vstúpil do Kyjeva na čele malej skupiny Hajdamákov, nasledovaní pešiakmi – dobre vyzbrojenými a disciplinovanými nemeckými vojakmi, nenávisť a túžba ukrajinského vojaka po pomste voči Židovi sa rozhorela v ohnivý plameň. (1921, s. 17)“
• „Povedzte Židom, že sa s nimi vysporiadame. (1921, s. 17)“
• „Následne začali výčiny proti Židom, prvým výsledkom ktorých bola smrť niekoľkých osôb, najmä židovských robotníkov. (1921, s. 17)“

Ďalšia zaujímavosť. I keď s tragickými konotáciami. Na území dnešnej Ukrajiny sa odohrávali dosť dramatické udalosti dávno predtým, než sa na javisko dejín dostali osobnosti, o ktorých sa v spojitosti s politickým „ukrajinizmom“ zvykne na verejnosti rozprávať. Jednou z takýchto zabudnutých kapitol je nárast antisemitských tendencií po tom, ako Centrálna Rada (s pomocou nemeckých vojsk) znovu získala kontrolu nad Ukrajinou. Tento moment, zachytený v historických záznamoch a citátoch, odhaľuje hlboko zakorenené problémy, ktoré sa opakovane objavujú v histórii. Počas toho, ako sa sa buduje kult Stepana Banderu, a ten sa prezentuje a glorifikuje v pozícii vodcu a hlavného ideológa – „mozog národného obrodenia“, sa príliš často zabúda na jeho predchodcov. Stepan Bandera nebol pôvodným tvorcom myšlienky politického „ukrajinizmu“. Napríklad spomenutý Petljura. Keď ten vchádzal do Kyjeva na svojom koni v roku 1919, v tom čase mal Stepan Bandera 10 rokov. Bandera na niekoho nadväzoval, tak ako neskôr iní nadväzovali a nadväzujú na neho.

POZNÁMKA: Iný uhol pohľadu na tieto udalosti potom prinášajú sovietske a americké zdroje: „Počiatočný kapitál UVO [Ukrajinská vojenská organizácia, pozn.] pozostával z peňazí, zlata, diamantov a ďalších cenností získaných ukrajinskými nacionalistami počas ich nájazdov a pogromov v priebehu občianskej vojny na Ukrajine. Martynets [Volodymyr Martynets, pozn.], vodca OUN [Organizácia ukrajinských nacionalistov, pozn.], spomína ‚prostriedky privezené z Ukrajiny strelcami zo Siče‘, zatiaľ čo progresívni americkí historici M. Sayers a A. Kahn píšu o dvoch kufroch plných cenností, ktoré ukrajinskí nacionalisti rýchlo premenili na hotovosť. (1975, s. 14)“