„Brehy lemované vyblednutou zeleňou sa kľukato tiahnu napravo i naľavo, niekam ďaleko, až tam, kde sa dotýkajú okraja oblohy; a táto rieka široká sťa morský záliv… nejasné stromy vystierajúce svoje štíhle telá vyobliekané do priehľadných šiat modrastého odtieňa, a taktiež vysoké borovice týčiace sa so svojimi dáždnikmi nad hmlistým horizontom, kde sa všetko mieša, aby napokon zmizlo… neopísateľná nežnosť, zjemnená parou stúpajúcou z hladiny… ktorú vánok pokrýva šupinami… (Taine, 1873)“