▐ Zverejnené: 21/10/2025
« Slováci bojujúci v SNP podľa názoru člena 14. Waffen-SS divízie Galícia? Sily temna… »
ZNAČKY: História – Druhá svetová vojna – Citát – Nacizmus – Ideológia – Totalita – Ukrajina
Úvodný obrázok má takýto popis: „Brána náborového centra divízie SS ‚Galícia‘ v Przemyśli (Poľsko). Nad bránou vejú vlajky Tretej ríše a Ukrajiny. 28. apríla 1943 – Deň založenia Haličskej divízie.“ Hore na bráne je ešte krásne vidieť emblém 14. Waffen-SS divízie Galícia. Ako som prechádzal svoje poznámky, premazával už použité informačné zdroje, narazil som na niekoľko dokumentov, na ktoré som úplne zabudol. Jedným z takýchto je aj nasledujúci rozhovor s Fedorom Kazanom. Fedor Kazan bol príslušníkom 14. Waffen-SS divízie Galícia. Samotný rozhovor sa udial v Detroite (USA) niekedy v roku 1990. Dokument, ktorý mám k dispozícii je najskôr nejakým prepisom. Neviem nijako overiť jeho pôvod, autora prepisu. Na internete je možné nájsť aj varianty tohto rozhovoru v anglickom jazyku, na tie som narazil neskôr. Súčastí sympatizanti s niekdajšou 14. Waffen-SS divíziou Galícia, tí sa k týmto slovám radi hlásia. Uvádzam tu aj fotografie, ktoré ilustrovali slová Fedora Kazana, aj s popiskami v nemčine, ako boli uvedené v danom dokumente. Z výpovede tohto ukrajinského nacistu ma asi najviac zaujala časť venovaná jednej špecifickej operácii, ktorej sa 14. Waffen-SS divízia Galícia zúčastnila v plnej zbroji – potláčanie Slovenského národného povstania (SNP). Uvádzam plné znenie jeho popisu:
[Fedor Kazan:] „Boli sme veľmi zdecimovaní, stratili sme všetky vozidlá, väčšinu ťažkých zbraní a väčšinu našich síl. Nemci nás odviezli na Slovensko, kde sme si mohli oddýchnuť. Boli sme v šoku, červení opäť ovládli našu vlasť a mnohí sa báli o svoje rodiny. Dal som svojej sestre a matke pokyn, aby išli s Nemcami na Slovensko, kde sa usadilo mnoho Ukrajincov. To vyvolalo nepokoj medzi Slovákmi, ktorí sa proti nám mnohým vzbúrili. Stále verím, že červení mali s tým veľa spoločné, pretože Tito mal v regióne silné postavenie a bol dobre financovaný z Moskvy. Vyskytli sa aj problémy s Rómami, ktorí prichádzali v hojnom počte a okrádali utečencov, čo Nemci rýchlo zastavili, načo sa Rómovia stali nepriateľskými. Napriek tomu sme nadviazali priateľstvá a mali sme možnosť tancovať a jesť s miestnymi obyvateľmi. Moja sestra v Nemecku mi napísala, že bola zranená pri bombardovaní, ale že sa o ňu dobre starajú a poslala mi kávu a mäso. Spolu s ďalšími jednotkami SS sme boli opäť nasadení proti partizánom, ktorí boli v našom okolí veľmi silní. Nemci zorganizovali políciu a milície, aby bojovali, ale bolo ich príliš málo na to, aby porazili banditov. Nasadili sme proti nim celú našu vojenskú silu a bolo to ako opakovanie začiatku roku 1944. Porazili sme ich a bol to ten istý príbeh, špinaví červení pod vedením komisárov, ktorí boli väčšinou Židia. Dozvedeli sme sa, že ich zásobujú zbraňami, potravinami a posilami západní spojenci aj červení. Po prvýkrát som sa obával, že prehráme, a že s tým nemožno nič urobiť. Pýtal som sa sám seba, prečo Boh necháva sily temnoty vyhrať tento boj. Moja jednotka musela sledovať, ako sa jeden zločin za druhým pácha na civilnom obyvateľstve, jednoducho preto, že chceli byť ponechaní na pokoji, a to zo strany Nemcov aj banditov. Iba Nemci sa podriadili a nechtiac umožnili banditom rásť a prosperovať; teraz za to platili cenu nevinní. Celú jeseň a zimu to bola vojna zub za zub. Dom so zbraňami alebo nepriateľmi bol vypálený, potom bol napadnutý dom nacionalistu, a ako odvetu sme prenasledovali vrahov, čo nikdy neskončilo. Dozvedeli sme sa, že Červení posielajú stále viac a viac mužov na podporu týchto gangov.“
Toto je pozoruhodný obrázok. Text pod ním hovorí: „Ukrajinskí regrúti pred [nastúpenou] divíziou ‚Galícia‘ počas slávnostného zloženia prísahy, vojenský výcvikový priestor
Tak a tu by sa malo jednať o: „Príslušníci ukrajinskej divízie počas proti-partizánskych akcií na Slovensku (1944).“
„Granátnici ukrajinskej divízie počas bojov proti partizánom v blízkosti Žiliny (Herbst, 1944).“
PREKLAD: © Bystroumný






