INŠPIRÁCIA Značka
Stránka 4 z celkom 6 stránok.
Dokopy: 141 článkov.
▐ Zverejnené: 05/01/2026
![]( "Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare)")
Základný popis
Ilustrácia citátu z diela Kráľ Henrich V od Williama Shakespeara, zachyteného v roku 1904. Kresba evokuje témy lásky, vernosti a prechodnosti času prostredníctvom klasickej literatúry.
« Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Citát – inšpirácia – Klasická literatúra – Cnosť – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Rodina – Pokora – Služba
[Kráľ Henry V.:] „…rečník je iba tárajom, rým len baladou. Dobrá noha sa poláme, rovný chrbát ohne, čierna brada obelie, kučeravé vlasy vypadajú, pekná tvár povädne, hlboký pohľad sa vyprázdni, ale dobré srdce, Kate, je Slnkom a Mesiacom, alebo skôr tým Slnkom, a nie Mesiac, lebo svieti jasne a nikdy sa nemení, lež verne sa drží svojej púte po nebesiach. Ak chceš takého mať, vezmi si mňa; a vezmi si ma, vezmi vojaka; vezmi si vojaka, vezmi si kráľa. Čo teda povieš… o tejto mojej láske? Hovor, drahá, ak úprimne, prosím ťa. (s. 117)“
ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SHAKESPEARE, William. King Henry V (with Introduction by George Brandes). Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1904. 127 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-ktora-je-cista-uprimna-a-nikdy-nezradi-shakespeare/
▐ Zverejnené: 03/01/2026
└ Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)
![]( "Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895)")
Základný popis
Luna – stelesnenie podstaty ženskosti. Žena? Tvorca večného.
« Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Komentár – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Panna Mária – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina– Rodičovstvo – Materstvo – Národ – Rodoľubstvo – Kresťanstvo
« [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich:
« Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky
– všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
- [3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "Silvestrovská noc: Starý rok odchádza, Nový rok prichádza (1904)")
Základný popis
Štýlová kresba s textom básne evokuje atmosféru konca starého roka a príchodu nového, plnú nostalgie a zabudnutých spomienok. Ožívajú tu posledné útržky. Nie je to oslava hlučná, ktorej vzduchom sa nesú oslavné výkriky. Je to šepot, ktorý sa nesie cez zamrznuté záhrady, v ktorých už dávno nevíria farby života.
« Silvestrovská noc: Starý rok odchádza, Nový rok prichádza (1904) »
ZNAČKY: Vianoce – Silvester – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Smrť – Carpe diem
„Deň sa zdráhavo rozlúčil a noc závojom zakryla stromy a kríky. Mesiac
– spoza strapatých oblakov – sa skĺzol svojimi striebornými lúčmi, osvetliť hory a doliny, a detský spev hviezdnych chórov zanôtil očarujúcu pieseň ustatej zemi, aby táto opäť raz rozkvitla, krajšie než kedykoľvek predtým! V zasnežených lesoch, stromy sa znavene skláňajú, na záhradách veru nevidieť pestrých farieb hier života. Na bielom kopci posledný pastier svoj statok zatvára. Pokoj sa vznáša na mäkkých krídlach, ticho panuje nad krížmi a kameňmi. No kde ľudia bývajú, ktorých ťažké jarmo práce láme a ohýba, tam buráca hlasov na tisíce. Malé svetielka blikotajú v noci, úbohé malé ľudské plamienky! Tie zapaľuje ruka ich starostí! Tam, v tmavej komore, spomienka blúdi a bdie nad všetkým nevšímavým utrpením, ktoré starý rok priniesol… Padá aj na teba pri svetle lampy, osamelé srdce, nebodaj niečo ťaživé? Chodíš aj ty starými cestami, potichu načúvajúci, či sa znova neprebúdza to, čo už dávno odišlo? Osloboď sa, svoje srdce, od pút, ktorými ťa tvoje spomienky zväzujú, lebo – vzniká niečo nové! Nová práca, nové povinnosti… Postojte na tejto ceste so slávnostným pozdravom, lebo hlas zvonov k nám prehovára zreteľne: ‚Zbožnejšie než srdce plné pokánia je srdce, ktoré čestne bojuje!‘ Hľa, oltár bol vztýčený a posvätný plameň krúži, ničí svetské a ukazuje ti na Večné! Prines sem svojimi statočnými rukami, čo ťa robí slabým a úbohým… staňte sa celými, to od vás žiada táto– silvestrovská noc! (Anna Ritter, 1904)“ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 39, 1904. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1904.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/silvestrovska-noc-stary-rok-odchadza-novy-rok-prichadza-1904/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "Až do smrti spolu: Posledné odpustenie, posledné objatie (1893)")
Základný popis
Rozbité kúsky toho, čo bývala loď, ktoré slúžia ako posledná bariéra medzi životom a zánikom. Ticho prehovárajú o dokonanom, o bezvýchodiskovej situácii, o tom, že aj najsilnejšie partnerské vzťahy – tej pravej lásky – sú neraz krehké zoči-voči moci prírody. Vyobrazené objatie je viac než len fyzický akt – je to tiché vyznanie oddanosti tvárou v tvár nevyhnutnému koncu.
« Až do smrti spolu: Posledné odpustenie, posledné objatie (1893) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Etika – Krása – Cnosť – Čistota – Mravný ideál – Muž a žena – Priateľstvo – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Ľudský život – Smrť – Carpe diem
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1249: 1. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 1). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/az-do-smrti-spolu-posledne-odpustenie-posledne-objatie-1893/
▐ Zverejnené: 28/12/2025
![]( "Okamihy dôverné – manželské: Ďalšie spoločné Vianoce (Borel, 1892)")
Základný popis
Starý muž sedí v malej osvietenej svetlami vianočného stromčeka. Jeho tvár, vráskami vyrytá mapa prežitých období, vyžaruje melancholickú hĺbku, ktorá sa odráža v jeho uprenom pohľade na obraz dievčaťa alebo mladej ženy – jeho milovanej manželky, ktorá už nepatrí do tohto sveta. Jeho ruka prechádzajúca po brade naznačuje hlbokú vnútornú roztržitosť: smútok nad stratou zmiešaný s pocitom vďaky za spoločne prežitý život.
« Okamihy dôverné – manželské: Ďalšie spoločné Vianoce (Borel, 1892) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Priateľstvo – Láska – Manželstvo – Rodina – Ľudský život – Staroba – Smrť – Smútok – Pokora
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1248: 19. december 1892 (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 26). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/okamihy-doverne-manzelske-dalsie-spolocne-vianoce-borel-1892/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Presne tie Vianoce, o ktorých vždy sníval (1897)")
Základný popis
Plamienok Vianoc, ktorý ticho horí v srdci starého muža. Ilustrácia dýcha atmosférou zabudnutej éry, kde rodinné ohnisko bolo útočiskom pred temnotou vonkajšieho sveta. Dieťa, prilepené k hrudníku starého otca ako malý motýlik, je symbolom nevinnosti a radosti, ktorú si tento muž uchoval navždy vo svojom srdci.
« Presne tie Vianoce, o ktorých vždy sníval (1897) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Detstvo – Rodina – Staroba – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / Saturday, December 25, 1897 (Vol. 111), No. 3062. Londýn (Anglicko), 1897.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/presne-tie-vianoce-o-ktorych-vzdy-snival-1897/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "„Cushion Dance“ / „Pillow Dance“: Štedrý večer vo vidieckom dome (1888)")
Základný popis
Portrét spomienky – zachytený okamih rodinnej radosti a tradície vo svete, ktorý už dávno neexistuje. „Vankúšový tanec“. Je tu v tom všetkom čosi z rozprávky, z príbehu, ktorý nám mama vždy čítala pri vianočnom krbe: tanec medzi svetom živých a svetom duchov. A možno, ak sa dobre poslúchneme, môžeme pri prezeraní tohto obrázka započuť ozvenu tohto sviatočného večera z dávnej minulosti – ozvenu radosti a lásky.
« „Cushion Dance“ / „Pillow Dance“: Štedrý večer vo vidieckom dome (1888) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Vidiek – Folklór – Detstvo – Rodina – Staroba – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Frank Leslie’s Illustrated Newspaper / Holiday Supplement. New York (USA), 1888.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/cushion-dance-pillow-dance-stedry-vecer-vo-vidieckom-dome-1888/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Rozdávanie darčekov u starých rodičov (Ludwig Blume-Siebert, 1901)")
Základný popis
Kde detstvo splýva s vrúcnym teplom sŕdc starých rodičov. Svetlo vianočných sviečok tancuje na ich vráskach ako spomienky. Dievčatko – obraz nevinnosti a radostného očakávania – sa hýbe s nesmelou gráciou ku svojmu vianočnému darčeku, zatiaľ čo jeho starí rodičia vyžarujú pokojnú múdrosť vekov v zlatistom svetle horiacich sviečok.
« Rozdávanie darčekov u starých rodičov (Ludwig Blume-Siebert, 1901) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Folklór – Detstvo – Rodina – Staroba – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 49, 1901. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1901.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rozdavanie-darcekov-u-starych-rodicov-ludwig-blume-siebert-1901/
▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Blízka i vzdialená rodina pri vianočnom stromčeku (Jonathan Abbott Pasquier, 1858)")
Základný popis
Pod vrstvou tmy sa skrýva rodina – neznáma, no napriek tomu hlboko známa pravdepodobne každému z nás. Obrázok z decembra 1858 zachytáva zhromaždenie rodiny okolo vianočného stromčeka. Dielo Jonathana Abbota Pasquiera, s jemným detailom a prepracovanou kompozíciou, ukazuje živú atmosféru slávnostnej chvíle – pohľad na detské tváre plné očakávania a vzájomnú radosť z rodinného spoločenstva. Hoci je obraz zasadený do konkrétneho historického kontextu viktoriánskeho Anglicka, jeho tematika sily rodiny, pokory a zdieľanej radosti rezonuje naprieč časmi.
« Blízka i vzdialená rodina pri vianočnom stromčeku (Jonathan Abbott Pasquier, 1858) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Folklór – Detstvo – Rodina – Staroba – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Supplement / Saturday, December 25, 1858 (Vol. 33), No. 952. Londýn (Anglicko), 1858.▐ Zverejnené: 24/12/2025
![]( "Vianoce u pani Schwarzovej (1925)")
Základný popis
Tento obraz nie je o radosti – aspoň nie o tej povrchnej, ktorú nám ponúka súčasnosť. Je o tichej pokore, s akou prijímame prítomnosť darov, a o službe druhým, ktorá je základom každého pravého sviatku. Deti, ponorené do svetla sviečky, sú odrazom nádeje – dôkazom toho, že aj po najtemnejšej zime opäť vypukne jar.
« Vianoce u pani Schwarzovej (1925) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Folklór – Detstvo – Rodina – Staroba – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BEEG, Marie. Zwei glückliche Kinder. Berlín (Nemecko): A. Seydel & Cie., G.m.b.H., 1925. Digitalizovali: Staats- und Universitätsbibliothek Hamburg Carl von Ossietzky (Nemecko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vianoce-u-pani-schwarzovej-1925/
▐ Zverejnené: 05/12/2025
![]( "Na manželstve muža a ženy, na matke a otcovi, na tradičnej rodine – ZÁLEŽÍ (Henry Neumann, 1928)")
Základný popis
Silný citát o dôležitosti tradičného manželstva, rodiny a výchovy detí. Pripomiína nám, že základné hodnoty ako láska, manželstvo, rodina a výchova detí sú nadčasové a nevyhnutné pre udržanie civilizácie.
« Na manželstve muža a ženy, na matke a otcovi, na tradičnej rodine
– ZÁLEŽÍ (Henry Neumann, 1928) »ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Nihilizmus – Úpadok
„…avšak, sú morálne črty [rysy, znaky, pozn.], ktoré je v niektorých kruhoch práve teraz módne znevažovať. Napríklad, v diele ‚Man and Superman‘, keď je rodina zhrozená z predstavy, že sa slobodná mladá dáma stane matkou, John Tanner poznamenáva: ‚Preukáže štátu službu.‘ Toto je typický spôsob ignorovania základných rozdielov pri pokuse o– byť vtipný. Keby ľudia boli len stvoreniami z mäsa a krvi ako dobytok, potom [by platilo], čím väčší počet chovných fariem na ich chov, tým väčšia služba. Ibaže talent na tvorbu epigramu by nemal zakrývať rozdiel medzi stodolou a domovom, takéto rozlišovanie toho najvyššieho významu, [a že], pokiaľ sú ľudské duše kandidátmi na dosahovanie dokonalostí, [tak to] z nás robí ľudí a nie zvieratá. K tomuto patria lepšie mysle, jemnejšie a hlbšie duchovné vnímanie, vlastnosti mozgu a duše, ktoré sa najlepšie rozvíjajú nie na farmách, ale v domovoch, kde otec a matka žijú trvalo spolu, kde sa obaja rodičia, napriek všetkým svojim zlyhaniam, neustále snažia spojiť to najlepšie zo seba v prospech odlišného a (…) [napokon toho] najlepšieho vo svojich potomkoch. Ľudstvu neprospieva len to, že sa k ľudskému rodu pridá ďalšie dieťa. Prínos závisí od toho, aké je to dieťa, a to zase závisí od prostredia, v ktorom vyrastá. (s. 22)“Pôsobivý citát o dôležitosti tradičného usporiadania spoločnosti, o potrebe zabezpečenia plynulého fungovania prirodzených mechanizmov v nej. Pripomína nám, že základné hodnoty ako: láska, manželstvo muža a ženy, rodina a výchova detí
– sú nadčasové a nenahraditeľné, tj. nemajú žiadnu inú plnohodnotnú alternatívu.PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: NEUMANN, Henry. Modern youth and marriage, New York, Londýn : D. Appleton and Company, 1928. 148 strán.▐ Zverejnené: 04/12/2025
![]( "Prirodzená majetníckosť biologickej matky vo vzťahu k svojmu dieťaťu (Anna Freud)")
Základný popis
Anna Freudová sa zamýšľa nad hlboko zakorenenými psychologickými mechanizmami materstva. Freudová vysvetľuje, že dieťa začína svoj život ako súčasť matkino tela a táto fyzická blízkosť sa premieta do psychologického vnímania po mnoho rokov. Materská láska nie je len altruistická, ale aj hlboko zakorenená v jej vlastnej psychologickej podstate, dieťa je ňou vnímané prakticky v polohe časti jej vlastnej identity.
« Prirodzená majetníckosť biologickej matky vo vzťahu k svojmu dieťaťu (Anna Freud) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Materstvo – Rodičovstvo – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Nihilizmus – Úpadok
„Psychologický problém náhradnej matky je zrejmým aj pre tých, ktorí inak odmietajú brať psychologické komplikácie príliš vážne. Majetníctvo matky je, ako vieme, dôležitým faktorom vo vzťahu matka-dieťa. Dieťa začína svoj život ako časť matkinho tela. Pokiaľ ide o pocity matky, zostáva to takto niekoľko rokov. Egoistické reakcie matky sa normálne týkajú aj jej dieťaťa. Ublíženie dieťaťu matka vníma ako ublíženie jej samotnej. Každý človek zvyčajne preceňuje svoju vlastnú dôležitosť, svoju vlastnú osobnosť a svoje vlastné telo. Toto preceňovanie zo strany matky zahŕňa aj dieťa. (…) Je to práve (…) majetníckosť a preceňovanie, ktoré sú základom materskej lásky, umožňujú matkám znášať záťaž práce pre svoje deti bez toho, aby sa cítili zneužívané. Je všeobecne známe, že iba láska k deťom zabráni tomu, aby ich neustále požiadavky, neustály hluk, ktorý spôsobujú, a neustále škody, ktoré napáchajú, neboli nimi považované za nepríjemnosť. (s. 39-40)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: FREUD, Anna; BURLINGHAM, Dorothy T. War and Children. New York (USA) : Medical War Books, 1943. 191 strán.▐ Zverejnené: 04/12/2025
![]( "Etika sexuálneho vzťahu muža a ženy v rámci manželského spolužitia")
Základný popis
Sexuálny akt by mal byť viac než len prostriedkom k rozmnožovaniu alebo čistému potešeniu. Je to hlboké prepojenie muža a ženy na mnohých úrovniach, okrem tej fyzickej, ktoré môže mať pozitívny vplyv na osobný rozvoj oboch partnerov – manžela aj manželky.
« Etika sexuálneho vzťahu muža a ženy v rámci manželského spolužitia »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kurvenie – Voľná láska – Promiskuita – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Progresivizmus – Úpadok – Peklo
„Muži a ženy sa musia naučiť významu sexuálneho vzťahu a jeho možnému vplyvu na život a charakter. Párenie je viac než len rozmnožovací akt; je to splynutie tela, duše a ducha, ktoré zušľachťuje alebo ponižuje podľa postoja účastníkov. Pre oboch, manžela aj manželku, má funkciu v duševnom rozvoji… (s. vii)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: STOCKHAM, Alice B. Karezza – Ethics of Marriage. Chicago (USA) : Alice B. Stockham & Co., 1897. 142 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/etika-sexualneho-vztahu-muza-a-zeny-v-ramci-manzelskeho-spoluzitia/
▐ Zverejnené: 30/11/2025
![]( "Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj)")
Základný popis
V Tolstého koncepcii je dobro spojené so stálym rastom duše a hľadaním vyššieho zmyslu života, ktorý presahuje hranice pozemskej existencie. Stránka z denníka Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorá zachytáva hlboký citát o rozdieloch medzi šťastím ako uspokojením potrieb v pozemskom živote a dobrom ako uspokojením požiadaviek večnej podstaty človeka.
« Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ortodoxia – Filozofia – Ľudský život – Cnosť – Mravný ideál – Krása
„Šťastie je uspokojenie potrieb ľudskej bytosti žijúcej od narodenia až po smrť iba na tomto svete; ale dobro je uspokojenie požiadavok večnej podstaty žijúcej v človeku. (Tolstoj, s. 13)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Journal of Leo Tolstoi – Vol. I. (1895-1899). New York (USA) : Alfred A. Knopf, 1917. 428 strán.▐ Zverejnené: 26/07/2025
![]( "Byť „inde“, a napokon spolu")
Základný popis
Nostalgický fragment z detskej knihy Vítězslava Nezvala „Anička Skřítek a Slaměný Hubert“ je viac než len citácia; je to hlboká meditácia o prítomnosti, vzdialenosti a nečakanom stretnutí.
« Byť „inde“, a napokon spolu »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Hudba – Inšpirácia – Klasická literatúra – Detstvo – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život
ZDROJ: NEZVAL, Vítězslav. Anička Skřítek a Slaměný Hubert (Kniha pro děti). Praha (Cesko-Slovensko) : Albatros, 1985. 335 strán.▐ Zverejnené: 07/07/2025
![]( "Starý manželský pár alebo Ovídius a jeho predstavy o láske")
Základný popis
Citát popisujúci starý manželský pár: Philemona a Baucis. Tento fragment pochádza z antickej klasiky od Publia Ovidia Nasa – „Metamorfózy“. Scéna ilustruje hodnoty lásky, manželstva a cnosti v antickom svete.
« Starý manželský pár alebo Ovídius a jeho predstavy o láske »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Antika – Mytológia
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses. Preložil: Thomas Orger. Londýn (UK) : John MIller, 1814. 605 strán.
- [2] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (Translated into English Prose). 5. opravené vydanie. Londýn (UK) : G. and W. B. Whittaker, J. Nuun, Longman, Hurst, Rees, Orme and Brown, Lackington, Hughes, Hardings, Mavor and Lepard, H. Mackie; 1822. 570 strán.
- [3] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (The Original Text Reduced to the Natural English Order with a Literal Interlinear Translation). New York City (USA) : Arthur Hunds and Company, 1895. 443 strán.
- [4] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (In Two Volumes / Volume I. – Books I.-VIII.) Cambridge – Massachusetts (USA) : Harvard University Press, London (UK) : William Heinemann Ltd.; 1951. 480 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stary-manzelsky-par-alebo-ovidius-a-jeho-predstavy-o-laske/
▐ Zverejnené: 06/07/2025
![]( "Sociálna zodpovednosť žien na zachovaní kultúry a budúcnosti svojho rodu a národa (1905)")
Základný popis
Citát zdôrazňujúci, že výchova detí a starostlivosť o budúcnosť patria medzi kľúčové úlohy žien, ktoré sú priamo spojené s blahobytom nielen vlastnej rodiny, rodu, ale dokonca až celého národa. Tento pohľad odráža silnú tradíciu rodinných hodnôt v českej, ale aj slovenskej kultúre.
« Sociálna zodpovednosť žien na zachovaní kultúry a budúcnosti svojho rodu a národa (1905) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
ZDROJ: MASARYK, Tomáš Garrigue (redaktor). Otázka ženská / Naše doba (Revue pro vědu, umění a život sociální), Ročník. XII. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Ján Laichter, 1905.▐ Zverejnené: 06/07/2025
![]( "Biologická prirodzenosť ženského pohlavia: Rodiť by mali mladé ženy (1861)")
Základný popis
Citát z knihy „The Book of Nature“ (1861) od Jamesa Ashtona, zobrazuje ideál ohľadom vyjadrenia biologickej prirodzenosti ženy, s ktorou súvisí jej rola matky, kde mladá žena dedí, no zároveň sa spolupodieľa na kontinuite vlastného rodu.
« Biologická prirodzenosť ženského pohlavia: Rodiť by mali mladé ženy (1861) »
ZNAČKY: Umenie – Hudba – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
DOPORUČENÉ VIDEO: Natalie Dessay & Michel Legrand – You and I Plus One, 2017 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ASHTON, James. The Book of Nature (Containing Information for Young People Who Think of Getting Married, on the Philosophy of Procreation and Sexual intercourse, Showing how to Prevent Conception and to Avoid Child-bearing; also, Rules for Management During Labor and Child-birth. New York (USA) : Wallis & Ashton, 1861. cca 70 strán.
- [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/biologicka-prirodzenost-zenskeho-pohlavia-rodit-by-mali-mlade-zeny-1861/
▐ Zverejnené: 05/07/2025
![]( "Peau D´Ane – Princezná v oslej koži a odhalenie jej pravej krásy (Charles Perrault)")
Základný popis
Kľúčový moment z rozprávky „Peau d’Ane“ („Oslia koža“) od Charlesa Perraulta. Táto scéna, zobrazujúca odhalenie princeznej spod oslej kože, je nielen vizuálne dramatická, ale aj hlboko psychologicky rezonujúca, zachytáva kľúčový moment transformácie, ktorý symbolizuje oslobodenie sa od traumy, ukázanie svojej skutočnej identity a prijatie života v autenticite so všetkými dôsledkami.
« Peau D´Ane – Princezná v oslej koži a odhalenie jej pravej krásy (Charles Perrault) »
ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Ilustrácia – Klasická literatúra – Detstvo – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život
„Ó, aké to len bolo prekvapenie! Kráľ a kráľovná, ako aj všetci dvorania a prítomní veľmoži, boli ohromení, keď sa spod tejto čiernej a špinavej kože vynorila ruka toho najjemnejšieho bielo-ružového odtieňa a prsteň bez akejkoľvek námahy zapadol na ten najkrajší malíček na svete. Vzápätí sa jednoduchým pohybom koža z dievčaťa zosunula, s hrmotom dopadla na zem, a tá všetkým prítomným ukázala svoju očarujúcu krásu. Princ? Ten jej okamžite padol k nohám, až sa mierne zahanbila… (Perrault, 1904)“
DOPORUČENÉ VIDEO: Anne Germain – Recette Pour un Cake D’amour / Peau d’Ane, 1970 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Les Contes De Perrault (Gravures en Chromolithographie par T. Lix) / Peau D´Ane. Paríž (Francúzsko) : Garnier Frères (Libraires-Éditeurs), 1904. cca. 90 strán.▐ Zverejnené: 04/07/2025
![]( "Výsledky jazykovednej štúdie o pôvode pomenovania „Slovák“ a „Slovan“ (Henrich Bartek, 1956)")
Základný popis
Citát zo štúdie prominentného slovenského bádateľa. Tento úryvok pochádza z jeho práce „Pôvod názvov Slovan a Slovák“, ktorá bola publikovaná v časopise „Most“ (1956). Bartek hovorí, že dôvodom pre zachovanie pôvodného názvu u Slovákov je nadväznosť na historickú kontinuitu a silné väzby na predošlé štátne celky. Zachovanie tohto mena je preto nielen jazykovým faktom, ale aj symbolom hrdosti a kontinuity s predkami. Bartek naznačuje, že práve táto lipnutie na starodávnom mene by mohla byť podkladom pre ďalšie výskumy o slovanskej pravlasti a jej histórii.
« Výsledky jazykovednej štúdie o pôvode pomenovania „Slovák“ a „Slovan“ (Henrich Bartek, 1956) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Komentár – História – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
Viacerí ste si určite povšimli, poprípade narazili na informácie poukazujúce na výskyt tejto skutočnosti, že Slováci a Slovinci si – v pomenovaniach svojich národov – nesú istú významnú pozoruhodnosť: priame zdôraznenie svojho pôvodu. V starších slovenských publikáciach, dokonca aj dielach našich klasikov, nie sú nijako ojedinelé označenia ako: Sloväni, Sloveni, Slovieni a pod. Z etymologického (zaoberajúceho sa pôvodom a vývojom slov) hľadiska je tento základ dodnes zreteľne pozorovateľný na názvoch ako sú: SLOVEN/sko a SLOVEN/ka, konštatujú mnohí odborníci. Ale prečo nás to vlastne má zaujímať? Zachovanie tejto formy pomenovania nie je vonkoncom len o lingvistike. Zachovanie tejto podoby pomenovania predstavuje vyjadrenie kultúrnej nadväznosti (dedičstva) a historickej kontinuity. Nie je to len „jazykový poznatok“, ale je to predovšetkým symbolom odzrkadľujúcim žijúcu tradíciu, a predovšetkým – IDENTITU národa, čoho formovanie presahuje horizont mnohých a mnohých – a ešte raz – MNOHÝCH stáročí!
Pred nejakým časom som vo svojom článku s názvom „Pokolenie za pokolením – Rodina, rod a národ“ napísal: „Čo je potom jednou zo základných nevyhnutností pri rozvoji osobnosti každého človeka k jeho celosti? Prijatie. Čoho? Svojho pôvodu, kultúry,“ a pripojil varovanie Carla G. Junga, ktorý prerušenie takejto spojitosti s časťou svojej vlastnej identity nazval: mrzačenie ľudskej bytosti. Pretože aj v tomto platí, čo som pre zmenu citoval v článku „Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách“: „Individualizácia je konkretizácia univerzálnosti…,“ a kultúra mojich predkov je znamenitou časťou tejto „univerzálnosti“, ktorú by som mal zachovávať, a pokiaľ možno zveľaďovať a rozvíjať. Veď je to práve tento prístup, ktorým sa z veľkej časti napĺňa výzva: „Cti otca a matku svoju,“ pričom nosnou myšlienkou tohto prikázania, podľa môjho skromného názoru, nie je hromadenie vencov a sviečok na hroboch svojich blízkych, ale snaha o poznanie a pochopenie minulosti vlastnej rodiny, rodu a národa. Ide o prijatie pozície v reťazci nadväzujúcich generácii, prijatie dedičstva v pozícii správcu, ktorý nesie zodpovednosť od tohto dedičstva neoddeliteľnú. Tomáš Baťa to vyjadril jasne: „Náš život je jediným predmetom na tomto svete, ktorý nemôžeme považovať za svoje súkromné vlastníctvo, keďže sme ničím neprispeli k jeho vzniku. Bol nám prepožičaný s povinnosťou odovzdať ho potomstvu rozmnožený a zdokonalený.“ Takto vyzerá ozajstné prejavenie úcty, pretože tá v sebe nevyhnutne nesie akt pokory (tej pravej – so všetkým k tomu prináležiacimi ťažkosťami a dôsledkami) voči tomu, kým sme boli stvorení.
ZDROJ: BARTEK, Henrich. Pôvod názvov Slovan a Slovák. / Most – Štvrťročník pre slovenskú kultúru, Vol. III. – No. 1. Cleveland – Ohio (USA) : Spolok slovenských spisovateľov a umelcov, 1956. cca 50 strán.▐ Zverejnené: 01/07/2025
![]( "Nečakaný zvrat vo vzťahu: Verejné vyznanie lásky (Selma Lagerlöfová)")
Základný popis
Selma Lagerlöfová, švédska spisovateľka ocenená Nobelovou cenou za literatúru, vo svojom románe „Löwensköldov prsteň“ zachytáva komplexné vzťahy a spoločenské normy 19. storočia na území Švédska. Táto scéna, kde mladý muž verejne vyzná svoju lásku k jednoduchej žene – Anne Svärdovej, je bohatá na psychologické podtexty a ponúka hlboký pohľad do dynamiky partnerských vzťahov, lásky a prejavov vernosti.
« Nečakaný zvrat vo vzťahu: Verejné vyznanie lásky (Selma Lagerlöfová) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život
ZDROJ: LAGERLÖFOVÁ, Selma. Löwensköldov prsteň / Charlotte Löwensköldová. 4. vydanie, Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenský spisovateľ, 1968. 596 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/necakany-zvrat-vo-vztahu-verejne-vyznanie-lasky-selma-lagerlofova/
▐ Zverejnené: 30/06/2025
![]( "Ako nás starý mudrc, ktorý zvykol čítať 4 knihy naraz, varoval pred hlupákmi (Charles Howard Johnson, 1893)")
Základný popis
Barrel Brow vysvetľuje mladému barónovi Trumpovi podstatu ľudskej komunikácie a neustálych nedorozumení. Brow prehovára o tom, ako rôzna „kapacita mozgových ventilátorov“ ľudí vedie k tomu, že si navzájom posielajú „výdychy vzduchu“ (myšlienky) s odlišným účinkom, čo spôsobuje nekonečné spory a potrebu sudcov na riešenie týchto sporov.
« Ako nás starý mudrc, ktorý zvykol čítať 4 knihy naraz, varoval pred hlupákmi (Charles Howard Johnson, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Detstvo
„‚…pokiaľ tomu rozumiem správne, tieto mozgové ventilátory majú u rôznych ľudí rozdielnu veľkosť, čo zapríčiňuje, že takéto závany vzduchu, ktorými si navzájom sprostredkujete svoje myšlienky, vyvolávajú u každého odlišný efekt a výsledkom toho je, že ľudia horného sveta strávia polovicu svojich životov opakovaním týchto svojich – raz už vyslaných – výdychov, a aj tak sa stane len málokedy, aby ste našli dvoch ľudí, ktorí budú súhlasiť, čo do počtu, druhu, sily a významu poryvov vzduchu vyfúknutých od jedného k druhému mozgovému ventilátoru, čím sa pre vás stáva nevyhnutným zriadenie toho, čo nazývate – sudcami, ktorí potom rozhodujú o týchto sporoch, trvajúcich neraz celé životy, kde obe strany míňajú celé svoje majetky na vypočúvanie svedectiev pred súdmi počas toho, ako sa – opätovne – napodobňuje zvuk, ktorý vznikol na podklade pohybu vzduchu pred mnohými rokmi, no tentokrát je v prevedení zlostných výdychov jednotlivých protistrán. Úprimne verím, malý barón,‘ napísal vzdelaný Barrel Brow na svoju tabuľu zo striebra, ‚že keď sa vrátiš k svojmu ľudu, oznámiš im, čo som ti dnes napísal, pretože nikdy nie je neskoro napraviť svoju chybu, a čím dlhšie takáto chyba trvá, tým väčšia je zásluha za jej nápravu.‘ (Lockwood, 1893)“
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LOCKWOOD, Ingersoll. Baron Trump’s Marvellous Underground Journey. Boston (USA) : Lee and Shepard Publishers, 1893. 235 strán.▐ Zverejnené: 28/06/2025
![]( "Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách")
Základný popis
Citát z knihy „Viera v modernom svete“ od Ignáca Leppa ponúka hlbokú reflexiu nad kresťanskou vierou a jej praktickými prejavmi v podobe boja proti zlu. Lepp argumentuje, že kresťan nemá právo ustupovať pred útokmi zla. Skôr naopak, jeho postavenie ho zaväzuje k aktívnej účasti v „evolučnom stvorení“ a boji proti zlu vo všetkých jeho podobách.
« Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách »
ZNAČKY: Komentár – Umenie – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Kresťanstvo – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Militarizácia – Vojna – Liberálna demokracia – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
Ignác Lepp je vo svojom postoji nekompromisný: žiaden ústup pred zlom. No týmto svojim prehlásením nekončí. Čo ďalej požaduje? Ako prirodzený dôsledok prihlásenia sa k myšlienke neustupovaniu voči zlu je – pokiaľ za daných okolností možný – jediný vhodný: aktívny postoj! Zlo preňho nie sú len voľajaké abstraktné „teologické riekanky“ odčítavané v chrámoch, zlo vníma – v prvom rade – v jeho navôkol nás sa manifestujúcej podobe, v jeho konkrétnych prejavoch: „…vojna, chudoba, nemoc, nevedomosť alebo nespravodlivosť,“ toto všetko sú rôzne formy zla, na ktoré je nutné reagovať – aktívne. Kľúčovým je tu potom pojem „evolučného stvorenia“. Lepp ho naisto nepoužíva náhodne. V kontexte teológie a filozofie priamo odkazuje k postupnému zdokonaľovaniu sveta, ako reflexii stavu zdokonaleného ľudstva, tj. prostredníctvom ľudskej aktivity, ktorá má byť vedená vznešenými hodnotami, tými najvyššími ideálmi, čo ale vždy začína pri postoji a konaní konkrétneho jedinca. Ten sám by si mal byť vždy vedomí: „Individualizácia je konkretizácia univerzálnosti… Individuálne a univerzálne nie je možné považovať za oddelené jedno od druhého. História nie je výsledkom Osudu alebo Náhody – v oboch prípadoch by bol jedinec odtrhnutý od svojho diela, – ale výsledkom Nevyhnutnosti, ktorá nie je Osudom, Slobody, ktorá nie je Náhodou… Túto silu nazýva: Božská Prozreteľnosť… A je to táto Prozreteľnosť na podklade ktorej nachádzame tri inštitúty spoločné pre každú ľudskú spoločnosť: Cirkev, Manželstvo, Pohreb. Toto nie je Boussuetova Prozreteľnosť, transcendentálna a zázračná, ale imanentná a [vložená do] samotnej podstaty ľudského života, pôsobiaca prirodzenými prostriedkami. Ľudstvo je jej vlastným dielom. Boh naň pôsobí, no prostredníctvom neho [prostredníctvom ľudstva v podobe konaní individuálnych ľudských bytosti, pozn.] (…) Lampa je dôležitejšia než ten, kto ju zapaľuje. [3, s.7]“ S rovnakým výsledkom, i keď použijúc troška iné slovné obraty, pristupuje k tejto téme napríklad aj Lev Nikolajevič Tolstoj. Božské sa, podľa jeho názoru, v človeku prejavuje už vo forme samotnej túžby človeka po cnostiach a kráse: „Boh manifestuje Seba vo mne túžbou po dobre. [1]“
Isteže sa nájdu mnohí, ktorí budú namietať: „Zavrhovať Jacques-Bénigneho Bossueta by sme v plnom rozsahu jeho učení, možnože ani nemuseli,“ predsa len sú mnohé príklady zázrakov, kde ich radenie do kategórie „Osud“ alebo „Náhoda“ sa javí úplne presné. Nie je to podstatné. Dôraz v tomto texte je kladený na myšlienku, že ani takéto „zázračné úkazy“ neospravedlňujú človeka a nedokážu ho zbaviť sa hriechu plynúceho z jeho životnej pasivity, nečinného prizerania sa zlu.
A keď už si spomíname Tolstoja, určite nemôžeme opomenúť jeden z aspektov, ktorý s bojom proti zlu určite súvisí, čím je hľadanie odpovede na otázky: „Ako vlastne s tým zlom bojovať? Akými spôsobmi a prostriedkami?“ V samotnom Svätom písme je možné nájsť slová: „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé; a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť. A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve. [4]“ Ale taktiež tam viete nájsť: „Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč. [5]“ Alebo: „Oblečte si celú zbraň Božiu, aby ste mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej. [6]“ A rovnako aj: „Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral, ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere… [7]“ Ako teraz? Bojovať? Nebojovať? Alebo počúvnuť tretiu skupinu rád: odovzdať zodpovednosť do rúk samotného Boha? Čím sa myslí – prenechanie trestania do rúk Prirodzenosti danej samotnou štruktúrou sveta a prirodzeným chodom života, ktoré napokon vytrhávajú a nivočia, zašľapávajú do večného zatratenia všetkých, ktorí sa tomuto danému a večnému poriadku snažia odporovať?
Dilemy načrtnuté v predošlých riadkoch dnes určite nevyriešime. Ale niečo z nezodpovedaného by sme ešte rozlúsknuť mohli. A čo ten Tolstoj? No on sa v tejto problematike prezentoval doktrínou neodporovania zlu silou: „Považoval to za ukázanie cesty, ktorou možno zachrániť svet pred blížiacou sa záhubou a ľudské duše pred ich poškvrnením spojeným s účasťou na masových a vopred naplánovaných vraždách. [9]“ Dokonca napísal knihu „Kráľovstvo Božie je vo vás“, ktorú tomuto – prakticky celú – venoval. Zaujímavosťou potom je: v tretej kapitole s názvom „Nepochopenia kresťanstva zo strany veriacich“ – prakticky ku všetkým hlavným cirkvám, ktoré sa hlásia k odkazu Ježiša Krista, sa Tolstoj stavia svojským spôsobom: trhá ich na kúsky, stránka za stránkou. Nateraz.
PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] CROSBY, Ernest Howard. Tolstoy and His Message. New York (USA) : Funk and Wagnall´s Company, 1904. 93 strán.
- [2] LEPP, Ignác. Viera v modernom svete. 1. vydanie, Galt – Ontario (Kanada) : Slovenskí jezuiti, 1969. 207 strán.
- [3] Our Exagmination Round His Factification for Incamination of Work in Progress (James Joyce / Finnegans Wake – A Symposium). New York (USA) : A New Directions Books, 1972.
- [4] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 5. kapitola (38-41). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [5] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 10. kapitola (34). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [6] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Epištola svätého Pavla Efežanom / 6. kapitola (11). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [7] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvý Petrov list / 5. kapitola (8-9). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [8] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God is within You (Christianity not as a Mystic Religion but us a New Theory of Life). New York (USA) : The Cassell Publishing Co., 1894. cca. 370 strán.
- [9] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God And Peace Essays. Oxford (UK) : Oxford University Press, 1909. 591 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/neprestajny-boj-so-zlom-vo-vsetkych-jeho-formach/
▐ Zverejnené: 26/06/2025
![]( "Včelárstvo: Potreba mladej, zošľachtenej matky")
Základný popis
Citát z knihy „Abeceda včelára“ od Pavla Silného, vydanej v roku 1987. Táto kniha je už desaťročia považovaná za jeden z pilierov slovenskej včelárskej literatúry a poskytuje rozsiahly prehľad o starostlivosti o včely, ich chove a produkcii medu. Môže byť interpretovaný ako metafora pre vzájomnú súvislosť medzi prírodou, ľudskou prácou a rodinnými hodnotami.
« Včelárstvo: Potreba mladej, zošľachtenej matky »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodoľubstvo
Pavol Silný zdôrazňuje, že kľúčovým faktorom pre zdravé a produktívne včelstvo je práve prítomnosť prvotriednej mladej matky. Táto myšlienka rezonuje s tradičnými metódami chovu včiel, kde sa kladie dôraz na genetickú kvalitu a kontinuitu rodovej línie. Takýto prístup je jedným z dôležitých bodov pri starostlivosti o potomstvo v procese zachovania – opakujúcej sa tradície – zdravej včelej populácie: podobne ako matka je stredobodom rodiny, tak aj včelia matka je základom silného a prosperujúceho úľa.
ZDROJ: SILNÝ, Pavol. Abeceda včelára. 2. doplnené vydanie, Bratislava (Slovenská republika) : Príroda – vydavateľstvo kníh a časopisov, 1987. 363 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velke-plany-odvazneho-junaka-ozveny-tuzby-a-mozno-aj-osudu/
▐ Zverejnené: 25/06/2025
![]( "„Šípková Ruženka“ a princ, ktorý sa trochu omeškal (Arthur Rackham, 1920)")
Základný popis
Ilustrácia Arthura Rackhama zobrazujúca moment prebudenia Šípkovej Ruženky princovým bozkom. Detailne vykreslená scéna plná symboliky očakávania a záchrany, s dôrazom na krásu princeznej a tajomnú atmosféru komnaty.
« „Šípková Ruženka“ a princ, ktorý sa trochu omeškal (Arthur Rackham, 1920) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Klasická literatúra – Detstvo – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Mravný ideál
„Princovi búšilo srdce – niekde v hĺbke duše tušil, že práve tam nájde to, čo hľadal celý svoj doterajší život. Otvoril dvere, ktoré zavŕzgali v starých pántoch a s prudkou netrpezlivosťou kráčal po starom zvetranom schodisku hore do komnaty. Keď bol na samom vrchu, zatlačil do ďalších dverí a vošiel dovnútra, aby sa ocitol v malej tmavej izbietke. Tam, úplne ohromený tým, čo uvidel pred svojimi očami, skríkol. Pod maličkým oknom na posteli našiel ležiacu – princeznú. Ležala tam rozprestretá s nádhernými zlatými vlasmi rozpustenými navôkol seba. Nedali by sa nájsť slová, ktorými by dokázal opísať, aká bola krásna! Princ k nej opatrne pristúpil a naklonil sa nad ňu. Zľahka sa dotkol jej rúk – boli teplé, žila, no ani sa nepohla. Z jej mladistvých a jemných pier, ktoré pripomínali pučiace okvetné lístky ruží, pritom nevyšiel ani hlások, i jej oči ostali zavreté. Princ ju takto dlhý čas obdivoval. Nikdy v živote nevidel princeznú, ktorá by sa mohla v dokonalosti tej pred ním, čo i len priblížiť. Potom sa zrazu naklonil o čosi viac, viac, viac… a pobozkal ju na pery. Týmto bozkom sa celá kliatba prelomila. Viečka princeznej sa zamihotali a ona pomaly začala zdvíhať svoju hlavu z vankúša, pričom si naťahovala ruky. A keď už mala oči úplne otvorené, v tej chvíli z jej úst zaznelo: ‚Ste to vy, princ? Čo vás toľko zdržalo!‘“
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PERRAULT, Charles. La Belle au Bois Dormant. Paríž (Francúzsko) : Librairie Hachette, cca. 1920. 100 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sipkova-ruzenka-a-princ-ktory-sa-trochu-omeskal-arthur-rackham-1920/
▐ Zverejnené: 24/06/2025
![]( "„Ako sa to dá…“ (Rabaka, 1989)")
Základný popis
Citát z filmu Rabaka (1989) od Dušana Rapoša, ktorý zachytáva hlbokú psychologickú dilemu o možnostiach dosiahnuť nemožné. Obraz je symbolom ľudskej túžby po presahovaní sa a konfrontácii so zdanlivými i skutočnými obmedzeniami.
« „Ako sa to dá…“ (Rabaka, 1989) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Mravný ideál – Slovensko – Slovania
ZDROJ: RAPOŠ, Dušan (režisér, scenár); FILAN, Boris (scenár). Rabaka. Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenská filmová tvorba Bratislava, 1989.▐ Zverejnené: 22/06/2025
![]( "Eva Vlaardingerbroek o základných hodnotách ľudskej spoločnosti")
Základný popis
Citát Evy Vlaardingerbroekovej o základných hodnotách človeka: o morálke, pravde a kráse.
« Eva Vlaardingerbroek o základných hodnotách ľudskej spoločnosti »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Etika – Kresťanstvo – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Krása – Ľudský život
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VLAARDINGERBROEK, Eva. Reject Globalism: Embrace God. Brusel (Belgicko) : Brussels National Conservatism, 2022, online: https://youtu.be/a7HUpc-jIiYZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/eva-vlaardingerbroek-o-zakladnych-hodnotach-ludskej-spolocnosti/
