Stránka 4 z celkom 5 stránok.
Dokopy: 119 článkov.
▐ Zverejnené: 06/07/2025
Citát zdôrazňujúci, že výchova detí a starostlivosť o budúcnosť patria medzi kľúčové úlohy žien, ktoré sú priamo spojené s blahobytom nielen vlastnej rodiny, rodu, ale dokonca až celého národa. Tento pohľad odráža silnú tradíciu rodinných hodnôt v českej, ale aj slovenskej kultúre.
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
▐ Zverejnené: 06/07/2025
Citát z knihy „The Book of Nature“ (1861) od Jamesa Ashtona, zobrazuje ideál ohľadom vyjadrenia biologickej prirodzenosti ženy, s ktorou súvisí jej rola matky, kde mladá žena dedí, no zároveň sa spolupodieľa na kontinuite vlastného rodu.
ZNAČKY: Umenie – Hudba – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Materstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
DOPORUČENÉ VIDEO: Natalie Dessay & Michel Legrand – You and I Plus One, 2017 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/biologicka-prirodzenost-zenskeho-pohlavia-rodit-by-mali-mlade-zeny-1861/
▐ Zverejnené: 05/07/2025
Kľúčový moment z rozprávky „Peau d’Ane“ („Oslia koža“) od Charlesa Perraulta. Táto scéna, zobrazujúca odhalenie princeznej spod oslej kože, je nielen vizuálne dramatická, ale aj hlboko psychologicky rezonujúca, zachytáva kľúčový moment transformácie, ktorý symbolizuje oslobodenie sa od traumy, ukázanie svojej skutočnej identity a prijatie života v autenticite so všetkými dôsledkami.
ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Ilustrácia – Klasická literatúra – Detstvo – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život
„Ó, aké to len bolo prekvapenie! Kráľ a kráľovná, ako aj všetci dvorania a prítomní veľmoži, boli ohromení, keď sa spod tejto čiernej a špinavej kože vynorila ruka toho najjemnejšieho bielo-ružového odtieňa a prsteň bez akejkoľvek námahy zapadol na ten najkrajší malíček na svete. Vzápätí sa jednoduchým pohybom koža z dievčaťa zosunula, s hrmotom dopadla na zem, a tá všetkým prítomným ukázala svoju očarujúcu krásu. Princ? Ten jej okamžite padol k nohám, až sa mierne zahanbila… (Perrault, 1904)“
DOPORUČENÉ VIDEO: Anne Germain – Recette Pour un Cake D’amour / Peau d’Ane, 1970 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
▐ Zverejnené: 02/07/2025
Tento svadobný obraz zachytáva esenciu oddávania, ktorá je hlboko zakorenená v kultúre Rusínov – východoslovanského etnika s bohatým folklórom a tradíciami. Pieseň rozpráva príbeh Hany, mladej ženy, ktorá sa snaží získať odpustenie od rodičov počas toho, ako sa chystá na odchod z rodného domu počas svojho výdaja.
ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Citát – Text piesne – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Slovania
UPOZORNENIE: Pri prepise citátu som sa snažil zachytiť spôsob, akým je kladený dôraz (prízvuk, tvrdé alebo mäkké vyslovovanie, respektíve „zamlčiavanie“ časti jednotlivých slov) pri skutočne PÔVODNOM jazykovom prejave Rusnákov (Rusínov). Snažil som sa zachytiť niečo, čo mnohí speváci interpretujúci piesne tohto etnika – pravdepodobne – nikdy nepochopia.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/chodyt-hana-chodyt-rusnacka-ludova-piesen/
▐ Zverejnené: 02/07/2025
Krátky fragment z piesne „Vtoraya polovina“ („Druhá polovica“) od ruského dua Brat’ya Grimm [Братья Грим]. Pieseň, vydaná v roku 2005, sa stala populárnou pre svoj poetický a hlboko emotívny text o túžbe nájsť svoju druhú polovičku – spriaznenú dušu na celý život.
ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Citát – Text piesne – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo
DOPORUČENÉ VIDEO: Brat’ya Grimm [Братья Грим] – Vernis‘ [Вернись], 2010 (Youtube)
▐ Zverejnené: 01/07/2025
Selma Lagerlöfová, švédska spisovateľka ocenená Nobelovou cenou za literatúru, vo svojom románe „Löwensköldov prsteň“ zachytáva komplexné vzťahy a spoločenské normy 19. storočia na území Švédska. Táto scéna, kde mladý muž verejne vyzná svoju lásku k jednoduchej žene – Anne Svärdovej, je bohatá na psychologické podtexty a ponúka hlboký pohľad do dynamiky partnerských vzťahov, lásky a prejavov vernosti.
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Ľudský život
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/necakany-zvrat-vo-vztahu-verejne-vyznanie-lasky-selma-lagerlofova/
▐ Zverejnené: 29/06/2025
Ilustrácia z roku 1880 zobrazujúca matku s deťmi na prechádzke v prírode. Spoločne kráčajú po lúke, zatiaľ čo sú doprevádzaní husami. Ilustrácia pochádza z detského časopisu „Little Wide Awake“ a evokuje idylický život na vidieku.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Video – Hudba – Mravný ideál – Láska – Manželstvo – Rodina – Materstvo – Detstvo – Výchova – Vidiek – Príroda – Ľudský život – Letné prázdniny
DOPORUČENÉ VIDEO: Lišáci, Myšáci a Šibeničák (Detské hry), 1970 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-a-jej-deti-na-prechadzke-s-huskami-1880/
▐ Zverejnené: 26/06/2025
Citát z knihy „Abeceda včelára“ od Pavla Silného, vydanej v roku 1987. Táto kniha je už desaťročia považovaná za jeden z pilierov slovenskej včelárskej literatúry a poskytuje rozsiahly prehľad o starostlivosti o včely, ich chove a produkcii medu. Môže byť interpretovaný ako metafora pre vzájomnú súvislosť medzi prírodou, ľudskou prácou a rodinnými hodnotami.
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodoľubstvo
Pavol Silný zdôrazňuje, že kľúčovým faktorom pre zdravé a produktívne včelstvo je práve prítomnosť prvotriednej mladej matky. Táto myšlienka rezonuje s tradičnými metódami chovu včiel, kde sa kladie dôraz na genetickú kvalitu a kontinuitu rodovej línie. Takýto prístup je jedným z dôležitých bodov pri starostlivosti o potomstvo v procese zachovania – opakujúcej sa tradície – zdravej včelej populácie: podobne ako matka je stredobodom rodiny, tak aj včelia matka je základom silného a prosperujúceho úľa.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velke-plany-odvazneho-junaka-ozveny-tuzby-a-mozno-aj-osudu/
▐ Zverejnené: 25/06/2025
Ilustrácia Arthura Rackhama zobrazujúca moment prebudenia Šípkovej Ruženky princovým bozkom. Detailne vykreslená scéna plná symboliky očakávania a záchrany, s dôrazom na krásu princeznej a tajomnú atmosféru komnaty.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Klasická literatúra – Detstvo – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Mravný ideál
„Princovi búšilo srdce – niekde v hĺbke duše tušil, že práve tam nájde to, čo hľadal celý svoj doterajší život. Otvoril dvere, ktoré zavŕzgali v starých pántoch a s prudkou netrpezlivosťou kráčal po starom zvetranom schodisku hore do komnaty. Keď bol na samom vrchu, zatlačil do ďalších dverí a vošiel dovnútra, aby sa ocitol v malej tmavej izbietke. Tam, úplne ohromený tým, čo uvidel pred svojimi očami, skríkol. Pod maličkým oknom na posteli našiel ležiacu – princeznú. Ležala tam rozprestretá s nádhernými zlatými vlasmi rozpustenými navôkol seba. Nedali by sa nájsť slová, ktorými by dokázal opísať, aká bola krásna! Princ k nej opatrne pristúpil a naklonil sa nad ňu. Zľahka sa dotkol jej rúk – boli teplé, žila, no ani sa nepohla. Z jej mladistvých a jemných pier, ktoré pripomínali pučiace okvetné lístky ruží, pritom nevyšiel ani hlások, i jej oči ostali zavreté. Princ ju takto dlhý čas obdivoval. Nikdy v živote nevidel princeznú, ktorá by sa mohla v dokonalosti tej pred ním, čo i len priblížiť. Potom sa zrazu naklonil o čosi viac, viac, viac… a pobozkal ju na pery. Týmto bozkom sa celá kliatba prelomila. Viečka princeznej sa zamihotali a ona pomaly začala zdvíhať svoju hlavu z vankúša, pričom si naťahovala ruky. A keď už mala oči úplne otvorené, v tej chvíli z jej úst zaznelo: ‚Ste to vy, princ? Čo vás toľko zdržalo!‘“
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sipkova-ruzenka-a-princ-ktory-sa-trochu-omeskal-arthur-rackham-1920/
▐ Zverejnené: 23/06/2025
Záber z filmu „Do svidanija, malčiki!“ (1964) od režiséra Mikhaila Kalika, je viac než len momentkou z minulosti. Ide o hlboký psychologický portrét materinskej lásky a existenciálnej úzkosti pred tvárou vojny. Čiernobiely film s realistickým prístupom zobrazuje posledné chvíle mladých mužov, ktorí sa pripravujú na odchod do armády, a ich rodiny, ktoré čelia neistote a hrozbe straty. Táto scéna, zachytená v tichej intimite, rezonuje s univerzálnymi témami vojny, materstva a ľudského osudu.
ZNAČKY: Umenie – Video – Hudba – Láska – Rodina – Materstvo – Militarizácia – Politika – Ideológia – Totalita – Vojna – Druhá svetová vojna – Peklo – Nihilizmus – Smrť – Ľudský život – Slovania – Rusko
…sa im nikdy nevrátia.
DOPORUČENÉ VIDEO: Do svidanija, malčiki! [До свидания, мальчики], 1964 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/aby-sa-slovenske-matky-nemuseli-lucit-so-synmi-ktori/
▐ Zverejnené: 22/06/2025
Citát z knihy Františka Chorváta „Láska – Materstvo – Budúcnosť“, ktorý kriticky skúma dopad materiálnych hodnôt na medziľudské vzťahy. Text poukazuje na komercializáciu lásky a sexu, kde partnerstvo je redukované na transakciu uspokojujúcu individuálne potreby bez hlbšej emocionálnej väzby. Slúži ako provokatívny prvok pre diskusiu o dehumanizácii v modernej spoločnosti.
ZNAČKY: Citát – Sexuálna výchova – Láska – Muž a žena – Promiskuita – Kurvenie – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
Kniha pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc. s názvom „Láska – Materstvo – Budúcnosť“ nie je dokonalá. Je v nej zreteľne cítiť ten ideologický závan dôb minulých, ako je to pri publikáciach z tých čias zvyčajné. S tým sa nedá nič urobiť. Pán Chorvát bol, z toho, čo som čítal, s veľkou pravdepodobnosťou – ateista usilujúci sa o „vedecký pohľad“ na svet. Taká bola proste doba. A možnože aj vďaka tomu, sa neraz ani len trochu nezdráhal popísať realitu tak, ako sa okolo nás – i dnes – odohráva.
▐ Zverejnené: 20/06/2025
V čase, keď sa stále viac hlasov ozýva o tom, že materstvo je len biologický akt a vzťah matky (tj. „nosnice“) k dieťaťu nie je podstatný, Hedges nám pripomína hlbokú psychologickú realitu: väzba medzi matkou a dieťaťom sa začína budovať už počas tehotenstva. Je to dlhý proces formovania dôvery, bezpečia a lásky.
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Výchova
Minulý mesiac som si zakúpil knihu, ktorú napísal americký psychológ – Lawrence E. Hedges. Je to už staršia (pomerne hrubá) kniha s nejakou tou teóriou, no najmä veľmi detailným opisom rôznych klinických prípadov. Kto by povedal, že o pár týždňov na to, sa v našej spoločnosti začnú ozývať hlasy o tom, ako na tej „matke“, ktorá dieťa vynosí, zas až tak nezáleží. Rozhodol som sa preto priniesť jeden krátky citát na zamyslenie, či sa dotyční náhodou nemýlia, a aký traumatický zážitok pre novorodenca môže predstavovať okamih, keď po narodení o matku okamžite príde. Neviem, (pravdepodobne nielen pre mňa) je naozaj veľmi ťažké pochopiť, ako niekomu nedochádza, že vzťah „matka-dieťa“, vzájomná väzba medzi nimi sa buduje – pomerne dlhú dobu – už počas samotného tehotenstva. Na to by sa nemalo zabúdať. A ono je to vlastne paradox, ako sa poniektorí tvária: „Takto to určite nie je,“ snažia sa materstvo oddeliť od tehotenstva, aby samotné tehotenstvo potom prezentovali ako indiferentný „biologický akt“, prípadne ak už takúto argumentáciu čiastočne akceptujú, vzápätí ju nejako znevažujú – znižujú jej význam, lebo by si inak možnože museli priznať, aj napríklad: „Veď pri tých potratoch… sa naozaj vraždia…“ Kto? Dopovedzte.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-tom-kto-dieta-vynosi-zas-az-tak-nezalezi-vraj-naozaj/
▐ Zverejnené: 17/06/2025
Citát z filmu „Lost Horizon“ z roku 1973, ktorý režíroval Charles Jarrott. Film je adaptáciou rovnomenného románu Jamesa Hiltona a zobrazuje utopickú spoločnosť v mýtickej krajine Shangri-La. Téma rodiny a jej významu pre spoločnosť je tu zobrazená ako ústredný prvok. Týmto zobrazením sa zdôrazňuje hodnota rodiny ako základnej jednotky spoločnosti. Rodina je tu prezentovaná ako zdroj lásky, podpory a stability.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/muz-zena-dieta-rodina-lost-horizon-1973/
▐ Zverejnené: 16/06/2025
Citát z diela Guglielma Ferrera „Ancient Rome and Modern America“ (1914), z rozsiahlej štúdie porovnávajúcej morálku a mravy starovekého Rímu s modernou Amerikou. Tento citát zdôrazňuje úlohu rodiny, otcov ako prvých vojenských inštruktorov svojich detí a prínos aristokracie pre prípravu elity spoločnosti.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/staroveky-rim-a-dolezitost-elitnej-vychovy-deti-v-rodinach/
▐ Zverejnené: 15/06/2025
Ilustrácia a citát z knihy „Peter Pan Picture Book“ od Alice B. Woodwardovej a Daniela O’Connora, zobrazujúca Petra Pana a Wendy letiacich nad nočnými ulicami mesta. Kresba je typická pre jej jemný štýl s použitím akvarelových farieb a detailných liniek. Vidíme tu Petra Pana, ktorý nesie Wendy k nebu s hmlistým Londýnom pod nimi.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Detstvo
„…asi po minúte sa ho opýtala:
– Peter, naozaj poznáš víly?
– Áno, ale dnes už sú takmer všetky mŕtve. Vieš, Wendy, keď sa prvé bábätko po prvýkrát zasmialo, jeho smiech sa roztrieštil na tisíce kúskov a všetky tieto kúsočky tu začali poskakovať sem a tam, no a toto bol začiatok víl. Od tých čias, vždy keď sa narodí dieťatko, jeho prvý smiech sa okamžite premení na jednu z víl. Takto by tu na svete mala byť pre každého malého chlapca alebo malé dievča jedna víla, ibaže nie je. Vieš, dnešné deti už toho vedia príliš veľa a skoro na víly prestanú veriť. A kedykoľvek nejaké dieťa povie: ‚Neverím na víly,‘ v tom okamihu niekde na svete jedna z nich spadne priamo k zemi – mŕtva. (Woodward, O’Connor; 1911)“
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/peter-pan-a-wendy-a-potom-odleteli-prec-alice-b-woodward-1911/
▐ Zverejnené: 09/06/2025
Historická ilustrácia z roku 1914 s citátom o manželstve, sexualite a sebakontrole. Reflexie nad vzájomným dopĺňaním sa muža a ženy.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Kresťanstvo – Slovania – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Kurvenie – Peklo – Úpadok – Smrť
„…silný dôraz bude kladený na sebakontrolu v sexuálnom živote. Je to dôležité. No nech žiaden človek nepredpokladá, že ak aj dosiahne úplné majstrovstvo v tejto oblasti, tak sa mu podarilo vyčerpať život obohacujúce zdroje vlastnej sexuality. So sebaovládaním, a iba s ním, je účinný, plnohodnotný život možný, no len tým sa nevyhnutne nedosiahne. Človek môže udržiavať svoje sexuálne impulzy pod rigidnou kontrolou aj bez najvyšších a najušľachtilejších motívov. No táto sebadisciplína je len začiatok, nevyhnutná podmienka pre kultiváciu citov, z ktorej pramenia hlboké, obohacujúce zdroje života. Tak očividnou – akou len môže byť – pravdou je to, že ani jeden človek nemôže realizovať v žiadnej miere tie najjemnejšie možnosti svojho intelektuálneho života bez toho, aby netrénoval a nekultivoval svoj intelekt. Ešte väčšou, omnoho väčšou nevyhnutnosťou je kultivácia citov pri snahe o ich prehĺbenie, skrášlenie a obohatenie ľudského života v plnom rozsahu, pretože city sú duchovnou kvalitou našej duše, v ktorej pramenia najvyššie úrovne ľudských cítení a aktivít, a ktoré nekonečne citlivejšie ovplyvňujú náš rast alebo úpadok.
Príroda stvorila muža a ženu tým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali. ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘ Najvyššou funkciou manželstva je doplniť život toho druhého v tele, intelektuálne aj duševne. Muži a ženy si navzájom plnia najhlbšie potreby aj mimo manželstva, no v podstatne menšej celistvosti. Bohatý sexuálny život nespočíva iba vo vzájomnom užívaní pocitov uspokojenia, ale skôr vo vzájomnom objavovaní, jedného tým druhým… (…) Realizuje sa v neustále prehlbujúcom vzájomnom sympatizovaní, v ktorom každý nachádza priame prepojenie na životnú úplnosť, ktorá strháva špinu z ľudských charakterov a dáva šancu zrodu tých najušľachtilejších ľudských impulzov. Sebadisciplína je nevyhnutnou podmienkou pre kultiváciu citov. Na druhej strane, prirodzeným ovocím sily citu býva rast schopnosti sebakontroly. Tá sa vynára a stáva – čoraz viac a viac – žitou realitou ťažkých zápasov vo vedomí človeka. Robí z nej podvedomý výsledok vedome zvolených ideálov.
Ľudskú lásku tvoria tri základné elementy: fyzickosť, intelektuálnosť a duchovnosť. Láska je úplnou len vtedy, ak sú tieto elementy vzájomne späté do nedeliteľnej jednoty: fyzické bytie kontrolované a pozdvihnuté duchovnosťou. V manželstve, ak je náklonnosť úprimná, pôžitok odvodený z fyzického elementu nie je iba legitimujúcim, ale slúži k oživeniu a posilneniu lásky ako celku. No nech len človek oddelí fyzické od toho ostatného, nech sa rozhodne vyhľadávať čisté sexuálne potešenie oddelené od manželskej lásky, a jeho sexuálny život sa rázom prepadá na tú najnižšiu zvieraciu úroveň, ktorá mu zatarasí cestu k skutočne vznešeným pocitom náklonnosti voči inej ľudskej bytosti. Jeho schopnosť čistej lásky je závažne poškodená. (Exner, 1914)“
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-dokonaly-priestor-pre-sexualne-spoluzitie-muza-a-zeny-1914/
▐ Zverejnené: 08/06/2025
Ilustrácia z roku 1890 zobrazujúca starú mamu s vnúčatami v domácom prostredí. Scéna evokuje tichú starostlivosť, rodinnú intimitu a pokojné chvíle strávené spoločne. Ide o historickú ilustráciu z viktoriánskej éry, ktorá zachytáva atmosféru domova.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Láska – Manželstvo – Rodina – Materstvo – Staroba – Ľudský život – Letné prázdniny
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prazdniny-u-starej-mamy-1890/
▐ Zverejnené: 06/06/2025
Obrázok pána Williama Lockharta Bogleho z roku 1894, ktorý nám priniesol vyobrazenie čarodejnice pripravujúcej magický elixír lásky. Na tento zázračný odvar priamo pred ňou čaká mladá žena omámená svojou zaľubenosťou.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Muž a žena – Láska – Folklór – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/priprava-elixiru-lasky-william-lockhart-bogle-1894/
▐ Zverejnené: 05/06/2025
Ilustrácia z konca 19. storočia zobrazujúca romantický moment medzi dvoma mladými ľuďmi v prírode. Scéna zachytáva prvky dvorenia a náznaky citových prejavov mladého muža voči krásnemu dievčaťu – objektu jeho zvýšeného záujmu. Kompozícia zdôrazňuje kontrast medzi mužskou iniciatívou a ženskou rezervovanosťou v kontexte viktoriánskej spoločnosti.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Muž a žena – Láska – Ľudský život – Detstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dvorenie-prve-naznaky-lasky-carl-wunnenberg-1895/
▐ Zverejnené: 03/06/2025
Inšpiratívny citát Tomáša Baťu o zodpovednosti za rozvoj spoločnosti a práci na zachovaní kultúry pre budúce generácie. Ilustrácia evokuje témy prosperity, dedičstva, povinnosti a kontinuity v čase. Tento citát jedného z najznámejších československých podnikateľov 20. storočia, rezonuje s hlbokou psychologickou pravdou o ľudskej existencii: sme prepojení nielen so svojou minulosťou, ale aj s budúcnosťou, ktorú formujeme pre tých, ktorí prídu po nás.
ZNAČKY: Citát – Ekonomika – Politika – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Slovania
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozodpovednost-voci-buducim-generaciam-tomas-bata/
▐ Zverejnené: 03/06/2025
Nostalgické spomienky na detstvo v podobe citátu slovenského básnika Milana Rúfusa, ktorý vo svojich slovách zdôrazňuje význam rodičovskej garancie pre šťastne roky a bezpečný rozvoj dieťaťa.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Výchova – Detstvo – Ľudský život
DOPORUČENÉ VIDEO: Profily – Milan Rúfus, 1993 (Youtube)
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rodicia-ako-garanti-detstva-dietata-milan-rufus-1993/
▐ Zverejnené: 31/05/2025
Ilustrácia jelenej matky s mláďaťom v lesnom prostredí, vytvorená Frederickom Williamom Keylom v roku 1867 pre knihu „Wood’s Bible Animals“. O prírode, zrodení a duchovnej múdrosti. Táto ilustrácia nie je len estetickým zážitkom, ale zároveň je to aj pozvánka k zamysleniu sa nad tajomstvami života a jeho opakujúcim cyklom. Archetyp matky a dieťaťa tu symbolizuje ochranu, starostlivosť a kontinuitu života.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Zálesáctvo – Krása – Mravný ideál – Manželstvo – Materstvo – Láska
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-a-mlada-viete-kedy-sa-rodia-srnky-frederick-william-keyl-1867/
▐ Zverejnené: 28/05/2025
Tento úryvok pochádza z filmu „Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi“ z roku 1974. Je to hlboko symbolická scéna, ktorá sa dotýka tém odovzdávania dedičstva predkov svojim potomkom, oslavy rodinných hodnôt a neustáleho snaženia o lepšiu budúcnosť.
ZNAČKY: Komentár – Citát – Umenie – Video – Hudba – Text piesne – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Ľudský život
Pieseň o tom, ako členovia rodiny – pradedo, dedo, otec… pracovali na stavbe tej istej loďky, ktorá sa v závere – rukami ich potomkov – napokon stáva veľkolepým korábom. Každá generácia pokračuje a v priebehu svojho života odrába ten svoj diel práce, a i keď sa žiadnej z nich nedarí túto loďku dokončiť, kvôli rôznym neprajným okolnostiam ich životov, tak táto „neukončenosť“ nie je vnímaná ako ich osobné zlyhanie, ale skôr sa stáva základom pre budúce úsilie a najmä – prenechanie odkazu, ktorý ich vzájomne prepája. Všetci spoločne pracujú na stavbe (tj. kontinuita v čase), ktorá presahuje životnú dobu jednotlivca a vytvárajú trvalý odkaz všetkých pokolení – dokopy. Ralph Waldo Emerson napísal: „Rob, čo ti je určené, a nemôžeš ani príliš dúfať, ani sa príliš odvážiť, (Emerson, s. 68)“ čo sa mimochodom značne podobá na slová samotného Marka Aurélia: „Plním si svoju povinnosť, a to stačí. (Aurelius, s. 91)“ Späť k Emersonovi, ten uvedené slová vyjadril v súvislosti s jeho výzvou po autentickosti človeka – „byť sebou“. Ale nie je azda súčasťou práce na uskutočnení tohto aktu aj niečo také, ako dosiahnutie osobnostnej celosti? Čo je potom jednou zo základných nevyhnutností pri rozvoji osobnosti každého človeka k jeho celosti? Prijatie. Čoho? Svojho pôvodu, kultúry. Už Carl G. Jung varoval pred tým, ako sa ľudia odvracajú od spojení so svojou rodinou, kmeňom: „Z hľadiska prírodných vied nepotrebujete žiadne spojenie s minulosťou, môžete ho vymazať, lenže je to mrzačenie ľudskej bytosti. (McGuire, s. 215)“ Učenci od Piageta by asi povedali:
DOPORUČENÉ VIDEO: Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих], 1974 (Youtube)
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pokolenie-za-pokolenim-rodina-rod-a-narod/
▐ Zverejnené: 27/05/2025
Gazdovanie nie je len o pestovaní plodín, ale aj o budovaní dlhodobého systému, ktorý zabezpečí budúcnosť pre ďalšie generácie. Príklad so stromom, ktorý zasadíme a vnúčatá z neho postavia dom, symbolizuje cyklickú povahu života a potrebu udržania tradície.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Ľudský život
DOPORUČENÉ VIDEO: Samuel Lewis: 30 Years Homesteading in Europe – Farming, Self-Sufficiency, Freedom, 2024 (Youtube)
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/gazdovanie-sebestacnost-a-sloboda-bretonsko-francuzsko/
▐ Zverejnené: 26/05/2025
Ilustrácie zo sovietskej rozprávky „Brémski muzikanti“ (1969), kde snívajúcemu trubadúrovi zobrazuje princezná a on jej takto na diaľku – nepriamo – vyznáva lásku. Animovaný film „Brémski muzikanti“ je voľne inšpirovaný rozprávkou bratov Grimmových.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Video – Hudba – Text piesne – Muž a žena – Láska – Detstvo – Slovania – Rusko
[Princezná:]
V klietke vtáčik trápi sa, let nepozná.
A tak i ja som vtákom v zámku,
väznená pod zámkom.
[Trubadúr:]
Vyjde slnko nad lesom, no nie pre mňa.
Pretože teraz bez princeznej,
mne žiť sa nedá.
[Princezná:]
Čo je to so mnou? Čo sa to stalo so mnou?
V kráľovských komnatách stratila som pokoj.
–
(Brémski muzikanti, 1969)
DOPORUČENÉ VIDEO: Brémski muzikanti / V klietke vtáčik trápi sa, 1969 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trubadur-na-ceste-za-princeznou-bremski-muzikanti-1969/
▐ Zverejnené: 19/05/2025
Báseň „Šťastie“ z archívov slovenského literárneho dedičstva, ktorú napísal velikán slovenskej poézie – Pavol Országh-Hviezdoslav. Táto báseň sa zamýšľa nad otázkou skutočnej podstaty šťastia, čím sa odlišuje sa dnešných povrchných predstáv o bohatstve a prepychu reprezentovaného príspevkami na dnešných sociálnych sieťach.
ZNAČKY: Komentár – Citát – Umenie – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
Báseň „Šťastie“ z archívov slovenského literárneho dedičstva, ktorú napísal velikán slovenskej poézie – Pavol Országh-Hviezdoslav. Dielo sa zamýšľa nad otázkou skutočnej podstaty šťastia, kde jej zodpovedaním sa autor dosť podstatne odlišuje od mnohých povrchných predstáv o bohatstve a prepychu reprezentovaného príspevkami na dnešných sociálnych sieťach. Báseň „Šťastie“ odmieta materialistický (slovníkom súčasníka: neoliberálno-progresívny) pohľad na šťastie, ktorý vníma ako prázdny. Hviezdoslav kontrastuje honbu za svetskými statkami s jednoduchosťou a harmóniou rodinného života. Stretávame sa s obrazom skromnej domácnosti, kde bohatstvo spočíva v zdieľaných radostiach a vzájomnej láske. Tieto verše zdôrazňujú, že pravé šťastie sa skrýva v maličkostiach
ZDROJ: KRČMÉRY, Štefan. Pavol Országh-Hviezdoslav (Krátky životopis). Turčiansky sv. Martin (Československo) : Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, 1922. 16 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastie-pavol-orszagh-hviezdoslav-1884/
▐ Zverejnené: 17/05/2025
Čierno-biely ilustračný obrázok zobrazujúci starostlivú matku pri lôžke svojej chorej dcéry. Scéna zachytáva silné puto medzi matkou a dieťaťom, symbolizujúc materstvo a bezpodmienečnú lásku. Ilustrácia je typická pre koniec 19. storočia, kedy sa v detskej literatúre kládol dôraz na morálne hodnoty a výchovu. Zachytáva tak nielen moment rodinnej starostlivosti, ale odráža aj ideály spoločnosti tej doby o materstve a etike.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Mravný ideál – Rodina – Materstvo – Láska – Pokora – Služba – Detstvo – Viktoriánska éra
Na stolíku pri posteli: kanvica, šálka a nejaká tá fľaštička s medecínou. V posteli leží obzerajúca sa chorá dcéra. Pri posteli tohto mladého pacienta je jej matka. Toto vidí azda každý. Ibaže tento obrázok ponúka oveľa hlbší príbeh. Matka na obrázku náhle zaspala, od únavy. Ak by ale sedela vedľa postele, zaspala by v sediacej polohe. Lenže ona zaspala na kolenách. A nielenže na kolenách, ešte k tomu so zopätými rukami. Kto je na kolenách so zopätými rukami? Niečo k tomu prezrádza knižočka pohodená vedľa drevenej debny, na ktorej matka leží, čím je najskôr Sväté písmo alebo modlitebníček. Pospájané dokopy: matka uspokojujúc svoju vnútornú potrebu – „byť v čase choroby pri svojej dcére, dozerať na ňu“, modliac sa za zdravie svojej dcéry, zaspáva počas tohto úkonu (v pozícii na kolenách) v stave úplnej vyčerpanosti.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJ: NORTHROP, Henry Davenport. Character Sketches for Boys and Girls or Success and How to Win It (Being a Vast Treasury of the Noblest Truth and Wisest Maxims for the Instruction and Self-Improvement of the Young: Showing the True Aims and Objects of Life). Philadelphia (USA) : National Publishing Co., 1899. 478 strán.