Pohľad do interiéru domova, ktorý je osvietený iba slabou žiarou ohniska, odrážajúcou sa od chladných skiel okien. Vyvoláva zvláštnu kombináciu tepla, no zároveň opustenia. Muž sediaci pri vianočnom stole, obklopený tichom ako hlinený hrnček na kôle vidieckeho plota, je zrkadlom toho istého pocitu – vnútorného plamienka uprostred nekonečnej zimy. V ruke drží list – možno posolstvo od milovanej osoby, alebo len ďalšie pripomínanie toho, čo už nikdy nemôže byť. Stolička vedľa neho je prázdna. Takto vyzerá pohľad do srdca ľudskej duše, pripomienka toho, že aj v najkrajších sviatkoch sa môžu skrývať hlboké rany a nevyriešené bolesti. Je to obraz, ktorý nás núti zamyslieť sa nad svojimi vlastnými stratami, sny a túžby – všetko to, čo je „pomedzi“ realitou a predstavou.