„Ale raz sa stalo, keď bola na vresovisku zbierať odkvitnutý ostropestrec, a ak sa nemýlim, bolo to naposledy, čo tam mala ísť, stalo sa, že mladý kráľ, ktorý vládol tej krajine, bol na poľovačke a šiel práve vtedy na koni cez to isté vresovisko, keď ju odrazu uvidel. Zastavil sa a čudoval, kto len môže byť tá krásna dáma, čo chodí po vresovisku a zbiera ostropestrec, opýtal sa jej na meno, a keď nedostal odpoveď, začudoval sa ešte viac; no napokon sa mu zapáčila natoľko, že nemohol urobiť nič iné, len si ju vziať domov na svoj hrad a oženiť sa s ňou.“ (s. 55-56)