POMEDZI / Najnovšie články:
16/11/2026
« Usporadúvanie svojho života, ako aj života spoločnosti, do súladu s pravdou, prirodzeným poriadkom: „Lebo toto je Božia vôľa, vaše posvätenie…“ (Prvý list Tesaloničanom 4:3) »Mať posvätenie nie je stavom pasívnym. Posvätenie, ktorého sa nám dostalo, je povolaním k aktivite – k činom rozbiehajúcim celý proces usporiadania vlastného života, aj života spoločnosti, do súladu s „vyšším poriadkom“ (Logos).
15/11/2026
« Hérakleitos: Najvyššie dobro? Intelektuálna aktivita, nadobúdanie schopnosti vidieť pravdu a krásu, ich stelesňovanie rozvojom ľudských cností vedených prirodzeným – „božským poriadkom“, a naproti tomu zadubenosť, obsesia vlastným ukojením a chorobná samoľúbosť (The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature) »Najvyšším dobrom podľa Efezana je neustála intelektuálna aktivita – proces, v ktorom človek prestáva byť len pasívnym prijímateľom, ale stáva sa hlavne aktívnym činiteľom pri hľadaní „univerzálnej pravdy“…
14/11/2026
« Hérakleitos: „Logos“ ako prirodzený poriadok „vpísaný“ do štruktúry samotného bytia (G. T. W. Patrick / The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature, 1889) »Väčšina ľudí robí často jednu fatálnu chybu: hľadajú „pravdu“ niekde pomimo, niekde ďaleko – v abstraktných teóriách, v zložitých filozofických knihách alebo cestujú tisíce kilometrov naprieč našou planétou na kadejaké odľahlé miesta, nebodaj sa snažia nadobudnúť „zmenený stav vedomia“ a prestúpiť do „iných dimenzii“, pričom samotná podstata bytia kričí priamo pred nimi odpovede, za ktorými sa naháňajú. Hérakleitos nás upozorňuje práve na tento paradox…
13/11/2026
« Génius? Božský záblesk v človeku odhaľujúci jeho vznešený pôvod. Pan-Kou-Ché? Čínsky stvoriteľ sveta, ktorý prvý usporiadal chaos do podoby „prirodzeného poriadku“ (Pouchet / The Universe, 1871) »Hoci sme fyzicky krehkí, obmedzení konečnosťou nášho bytia, a na svojej ceste len malými bodkami v čase, predsa len nás v našom životnom úsilí niečo neprestajne povzbudzuje a pobáda – ten „božský záblesk“ v nás, ktorý sa prejavuje v podobe našej schopnosti myslieť, usporadúvať a napokon aj tvoriť. Tento vnútorný génius je odrazom (a variže aj potvrdením )nášho vznešeného pôvodu…
11/11/2026
« Hérakleitos: Úroveň osobnostného rozvoja väčšiny zapríčiňuje, že – aj napriek poučeniam – títo ostávajú neschopní „myšlienkového uchopenia“ reality, mechanizmov určujúcich dianie navôkol nich (The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature) »O tom, ako je pre človeka obmedzeného, pre človeka, ktorý si nespraví svoju „domácu úlohu“ – teda nevykoná nevyhnutný proces kultivácie svojho intelektu a neprejde si po jednotlivých stupienkoch histórie myslenia, od počiatkov rozvoja ľudského poznania do dnešných čias, pre takého je nemožné spracovať a posúdiť informácie, ktoré sú mu dodávané, nakoľko zvyčajne nemá schopnosť chápať význam informácii, a rovnako zvyčajne ani schopnosť a intelektuálnu kapacitu daný druh informácii adekvátne spracovať.
09/11/2026
« Významné míľniky kníhtlače: Gutenberg ukazuje svojmu priateľovi prvé vytlačené listy (Leo Reiffenstein / 1881) »Okamih, ktorý navždy zmenil chod dejín európskej vzdelanosti. Gutenberg nevytvoril iba nový technický stroj. Vytvoril predovšetkým nový spôsob komunikácie medzi ľuďmi. Práve vďaka nemu bolo neskôr možné šírenie myšlienky podstatne rýchlejšie než predtým (cez rukopisy). To znamená, že ľudia v podstatne väčšom počte mohli mať prístup k znalostiam a vedomostiam, a aj tí v sociálne horšom postavení, prípadne tí, ktorí sa nachádzali na miestach odľahlejších od centier vzdelanosti, kde boli tieto informácie pôvodne zapísané – títo všetci dostali neporovnateľne väčšiu možnosť dostať sa k informáciám.
08/11/2026
« Gulliver – Všudybyl – Všadebol a jeho cesta do ďalekých končín trpaslíkov a obrov (Jonathan Swift – Franz Kamberg – František Jaroslav Peřina / Carl Offterdinger / 1882) »V dobách pred digitálnymi obrazovkami bola kniha nielen nosičom informácií. Bola hlavne fyzickým objektom plným vizuálnej štruktúry. Typografia v nej nebola len funkčnou súčasťou, ale podstatnou súčasťou formy, ktorá slúžila vyjadreniu prenášaného posolstva. Každý prvok mal svoju funkciu – veľké písmená upútavajú pozornosť čitateľa, malé písmena poskytujú detailné informácie, a okrasné ornamenty dokresľovali kontext a umocili celkové pôsobenie knihy…
07/11/2026
« Svetlonoš – niekdajší nositeľ a bojovník svetla (Charles Robinson / A Child’s Garden of Verses, 1895) »Svetlonoš. Postava takmer ikonická: predstavuje pokorného služobníka verejného dobra (osvetlenie mesta predsa znamená bezpečnosť pre všetkých). Jeho práca nie je len zárobkovou činnosťou, má aj hlbšiu symbolickú hodnotu. Reprezentuje „boj proti silám temna“, chaosu a neistote života. Je to totiž práve on, ktorý sa do tohto boja vydáva ako prvý…
06/11/2026
« Nákresy lymfatického systému: Vizualizácia štruktúr za pomoci injektáže ortute (William Cumberland Cruikshank + Paolo Mascagni / 18. storočie) »Výnimočné anatomické nákresy z diela „Studies in the History and Method of Science“ (1921), ktoré vyobrazujú lymfatický systém človeka. Stretávame sa so skutočným triumfom ľudského myslenia nad „neviditeľnosťou“ reality. Lymfa bola po dlhé veky len hypotéza. Abstraktnú debatu na konkrétnu vizualizáciu premenil až objav inovatívnych vizualizačných postupov, ktoré umožnili odhaliť dovtedy – zdanlivo – neuchopiteľné. Tieto nákresy sú tak pre nás azda symbolom (a dôkazom) toho, ako poznanie vedie napokon k liečbe. Dnešní lekári a ostatní pracovníci v zdravotníctve využívajú práve tento druh poznatkov, presne takéto „hĺbkové“ pochopenie anatómie a v organizme prebiehajúcich procesov, a len vďaka tomu dokážu poskytovať svojim pacientom efektívnu zdravotnú starostlivosť.
05/11/2026
« Prírodné liečiteľstvo: Prechádzka po borovicovom lese ako liečebná procedúra (Reports on „Sanitas“ / 1886) »Výňatok z historického dokumentu – Reports on "Sanitas", z čias, kedy sa svet nachádzal na hraniciach dvoch sfér prístupu k organizácii ľudského poznania – jednej založenej na tradičných poznatkoch o liečivých účinkoch prírody (empirická medicína) a druhej, postupne prenikajúcej, založenej na postupnom rozvoji v oblasti chemickej analýzy látok. Tento text ukazuje, ako sa liečivý potenciál borovicových hájov – dlho spájaný s „balzamicou vôňou a čistým vzduchom“ – stal postupne objektom vedeckého skúmania. Dnes vieme, že táto „vôňa“ nie je len poetický detail, ale komplexná zmes rôzných látok, ktoré majú preukázané protizápalové a antibakteriálne účinky.
04/11/2026
« Sagittarius na nebesiach a prirodzený cyklus prírody: Niekdajšie očakávania obyvateľstva s príchodom mesiaca november (Apollinary Vasnetsov / 1884) »Symbolika prechodu. Kompozícia spája nebeskú konšteláciu Strelca s dramatickým námorným víchrom a idylickou scénkou detí hrajúcich sa so snehom. Strelec v tomto kontexte reprezentuje snahu o nejakú tú racionálnu organizovanosť sveta navôkol seba, v tomto prípade v podobe astrologických pravidiel. Stredná časť prináša dramatické okamihy na mori, kde sa loď rozbíja o skaly, čím sa do vedomia pozorovateľa tohto obrázka dostáva otázka „nepredvídateľnosti“, ktorá je neraz spätá s ľudskými životmi… kde naopak život v komunite a spoločenstve, v rodine, na dedine – v súlade opakujúcimi sa cyklami prírody – je tým dokonalým psychicky stabilizujúcim elementom nášho bytia.
03/11/2026
« Entropia hmoty: Hnijúca zdochlina a blížiace sa krkavce (Saintine / La Mythologie Du Rhin, 1862) »Kus niečoho, čo niekedy bývalo človekom. Ten je v tomto vesmíre len dočasná organizácia roznorodých častí, pohybujúca sa medzi: prítomnosťou a budúcnom; momentom plného, aktívneho života a okamihom, keď nás krkavce – kúsok po kúsku – začínajú „roztrhávať“. Carpe Diem.