POMEDZI / Najnovšie články:
11/09/2026
« Slovensko: Slovenský junák – mocné korene, ešte slávnejšia koruna (1901) »Slovenský junák – niekdajší ochranca stáda pred vlkmi. Dnes? Symbol ochrany národa. A čo chráni? Chráni „korunu“ – reč, kultúru, meno a česť, ktoré vyrástajú práve z týchto koreňov…
11/09/2026
« Na krásném Slovensku: Slovenský šuhaj so psom, valaškou a svojimi kravičkami na stráni (Stanislav Hudeček / 1903) »Obrázok zobrazujúci tradičný ľudový život, harmonický vzťah človeka k prírode a zvieratám, ktorý býval typický pre pastiersky spôsob života. Takto nejako niekedy vyzeral príklad ideálu mužnosti v podobe mužskej zodpovednosti. Šuhajom bol ten, kto sa nebál postaviť na hranicu medzi divokosťou prírody (hory) a bezpečím doliny (dediny), bral na seba riziko a premieňal ho na mlieko pre svoju ženu, deti a ostatnú rodinu, pokrvenstvo.
11/09/2026
« Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917) »Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.
10/09/2026
« Počas vlády ancikrista (Michael Volgemuth / Liber Chronicorum, 1493) »Antikrist – klamlivý nosteľ svetla, v skutočnosti sluha temnoty - vládca po celý čas sprevádzaný démonmi. Zatiaľ čo dav ho uctieva, so zdvihnutými rukami nad hlavou mu zvoláva na slávu, on postupne pripravuje ich večnú záhubu. Ľudia sa zvyčajne nedajú oklamať, ak je na nich mierené hlavňou zbrane. Omnoho ľahšie podľahnú sile falše, pretvárky a pokrytectva, všetkému tomu, čo im sľubuje „záchranu“, prináša zdanlivú nádej do ich prázdnych životov, vybájnené v prejavoch, kde je veruže hojne naložené z pohľadu vidín života bez utrpenia, dostatku rozkoše…
10/09/2026
« Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durkheim / Who Wanted War, 1915) »Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.
09/09/2026
« Prichádzajúce – skázonostné – búrkové mraky v Palestíne (Webb / 1870) »Ovce pijú vodu, ťavy odpočívajú a obyvatelia tejto usadlosti sa zapájajú (všetci svojim dielom) do plnenia povinnosti svojich bežných životov. Toto je stav sveta navôkol nás, ktorý človek považuje za bezpečný. Avšak v tom sa niekde v diaľke, v nekonečnej hĺbke oblohy, začínajú ukazovať zárodky voľačoho neznámeho, začínajú sa tam rozvíjať čudesné výhliadky na chaos budúcna. Skazu, utrpenie. Niečo, čo môže zmeniť celý poriadok sveta v jedinú chvíľu…
07/09/2026
« Príčinnosť – Kauzalita: Kto chce posudzovať prítomnosť a predvídať budúcnosť, takýto musí dôkladne študovať minulosť (Profesor John C. Morgan / Hahnemann Medical College of Philadelphia, 1867) »Intelektuálny kompas pre každého človeka, ktorý chce pochopiť dianie navôkol seba. Filozofické myšlienky profesora Johna C. Morgana o vzťahu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Text analyzuje históriu ako súbor prepojených nití, ktoré určujú smer vývoja a odkazuje na koncept kauzality (príčinnosti).
06/09/2026
« Brooklynský most (American Architecture / New York, 1892) »Na tejto ilustrácii vidíme triumf geometrie nad chaosom. Brooklynský most predstavuje moment, keď človek prestáva byť len pozorovateľom prírody a stáva sa architektom, no ale aj strojcom prostredia, ktoré ho obklopuje…
05/09/2026
« Janko Jesenský: Najlepšie a najlacnejšie lekárstvo je prechádzka na čerstvom povetrí (Demokrati, 1934) »Literárny úryvok z klasickej slovenskej literatúry od Janka Jesenského, konkrétne z jeho známej to knihy „Demokrati“ (1934). Text opisuje azda prvotné náznaky „prírodného liečiteľstva“ realizovaného prostredníctvom prechádzky na čerstvom povetrí, kontrastujúc kanceláriu s krásou živej prírody.
04/09/2026
« Matka + Otec + Dieťa: Prirodzená deľba práce v rodine hrnčiara (1877) »Vizuálna metafora o zachovávaní prúdu života. V tieni hrnčiarskeho kruhu, kde sa hlina miesi a pôsobením ľudskej zručnosti mení na praktické predmety, rôznorodé (a pre ľud užitočné) misky a nádoby, vidíme matku s dieťaťom, ktorá túto svoju ratolesť kojí. Otec na obrázku reprezentuje stabilitu a technickú kompetenciu, matka naopak prináša starostlivosť a nepodmienenú lásku, zatiaľ čo dieťa je vznešeným symbolom kontinuity, potenciálu a variže zdárnej budúcnosti.
03/09/2026
« Život na dedine: Včelárska paseka (1877) »Historická čiernobiela ilustrácia zachytávajúca včelársku paseku na maloruskom vidieku. Obraz zobrazuje včelára pri práci medzi tradičnými úľmi. Človek v takomto cnostnom postavení nesúperí s prírodou, ale jej – práve naopak – slúži, stáva sa súčasťou jej prirodzeného rytmu, napomáha mu. V tieni týchto drevených úľov sa ukrýva melancholická krása zabudnutého sveta. I takýto býva obraz vidieka, ktorý nie je len akýmsi miestom, ale predovšetkým stavom duše.
01/09/2026
« Dve matky: Kŕmenie sliepočky s kuriatkami (Mademoiselle Elisabeth Gardner / Paris-Salon, 1888) »Sliepočka, ktorá dohliada na svoje kuriatka, predstavuje biologický inštinkt poháňaný potrebou chrániť svoje potomstvo a zabezpečiť prežitie druhu. Ľudská matka, ktorá drží svoje dieťa, zosobňuje vyjadrenie tohto inštinktu, no zároveň je ňou rozvinutý. Jej láska je totiž sprevádzaná uvedomelým rozhodnutím pre zodpovednosť a obetovanie sa…