SLOVANIA Značka
Stránka 4 z celkom 7 stránok.
Dokopy: 180 článkov.
▐ Zverejnené: 22/02/2026
![]( "Keď som pásol kone… (1890)")
Základný popis
Dobový dokument zachytávajúci fragment slovenskej ľudovej kultúry v období národného obrodenia. Srnka – symbol krehkej a nepolapiteľnej krásy – sa tu napokon stáva zosobnením Aničky, slovenského dievčaťa s líčkami ružovými ako jarné ovocie.
« Keď som pásol kone… (1890) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Folkór – Krása – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Vidiek – Príroda – Muž a žena – Láska
Keď som pásol kone…
« Keď som pásol kone
v hlbokej doline,
pekná, biela srnka
prebehla popri mne.Nebola to srnka
bola to Anička,
naľakala sa mi
vranného koníčka.Dievča sa mi zľaklo,
koníčka čierneho,
koníčok sa splašil
líčka jej bieleho. »ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. marca – Číslo 5, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.▐ Zverejnené: 18/02/2026
![]( "Hagia Sofia v Konštantinopóle: Objavenie starých kresťanských ikon (1933)")
Základný popis
Srdce východného kresťanstva. Od triumfov cisárov až po šepot modlitieb v prázdnotách chrámu neskôr premeneného na mešitu. Je to obraz plný paradoxov. Objavte nádheru starej ikony Ježiša Krista uloženej na tomto svätom mieste.
« Hagia Sofia v Konštantinopóle: Objavenie starých kresťanských ikon (1933) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Kresťanstvo – Ortodoxia – Ježiš Kristus – Byzancia – Cyril a Metod – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Islam
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 9, 1933 (Vol. 183), No. 4938. Londýn (Anglicko), 1933.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hagia-sofia-v-konstantinopole-objavenie-starych-krestanskych-ikon-1933/
▐ Zverejnené: 15/02/2026
![]( "Šťastná matka – Schastlivaya mat (Kārlis Hūns / Karl Fyodorovich Gun, 1879)")
Základný popis
Na prvý pohlaď sa zdá byť táto ilustrácia iba obrazom z jednoduchého života – matka obklopená deťmi v skromnej kuchyni ruského vidieka koncom 19. storočia. No hlbšie ponorenie odhaľuje komplexnú sieť symbolov a emócií, ktoré rezonujú s univerzálnymi témami materstva, domova a premenlivosti času.
« Šťastná matka – Schastlivaya mat (Kārlis Hūns / Karl Fyodorovich Gun, 1879) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Detstvo – Vidiek – Príroda – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 565: 27. október 1879 (Zväzok 22 [XXII.] – No. 19). 11. ročník [XI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1879.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastna-matka-schastlivaya-mat-karlis-huns-karl-fyodorovich-gun-1879/
▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882)")
Základný popis
Scenéria, ktorá je v skutočnosti viac než len oslavou fašiangov. Je to tichá pripomienka niekdajšieho vnímania poriadku vo svete navôkol nás – sveta, kde boli tradície pevne zakorenené a spájali ľudí s prírodou a duchom ich predkov. Vasnetsov nám ukazuje moment prebiehajúceho pálenia pani Maslenice, postavy z pohanských rituálov, ktorá symbolizuje koniec zimného obdobia a privítanie jari, čím nám pripomína cyklus, nezvratný kolobeh života a smrti.
« Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 04/02/2026
![]( "O troch prútoch: Ako Svätopluk svojich synov napomínal (1852)")
Základný popis
Veľká Morava v jej rannej kráse i tragických osudoch. Táto ilustrácia z roku 1852 zachytáva moment napomenutia Svätopluka, ktorý sa snažil poučiť svojich synov na príklade troch prútov. Scéna je jednoducho komponovaná, no pulzuje symbolikou a historickým významom. Prúty – nástroje disciplíny i moci – tu nadobúdajú hlbší rozmer ako metafora jednoty rodiny, ale aj štátu.
« O troch prútoch: Ako Svätopluk svojich synov napomínal (1852) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mravný ideál – Rodičovstvo – Výchova – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Slovensko – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KOLEDA – 1852 (Kalendář na rok přestupný). 2. Ročník. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Moravská národní jednota, 1852. cca. 380 strán. Pôvodná studnica: Moravská zemská knihovna v Brně.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-troch-prutoch-ako-svatopluk-svojich-synov-napominal-1852/
▐ Zverejnené: 03/02/2026
![]( "Zástera z okolia mesta Kyjov (Gaya) na Morave / „Slovakische Schürze“ – Mähren (1909)")
Základný popis
Objavte fascinujúce detaily zástery z okolia mesta Kyjov (Gaya) na Morave, zachytávajúce tradície a krásu slovanskej kultúry. Tento obrázkový dokument, datovaný do roku 1909, nás prenáša do minulosti, kde majstrovské umelecké ilustrácie odrážajú bohaté folklórne vzory a ornamenty typické pre moravské Slovensko. Zástery, ako symboly národnosti a etnika, sú úžasným príkladom slovanského dedičstva a kultúrneho odkazu, ktoré prežívajú v tradičnej architektúre a životnom štýle slovenských dedín. Preskúmajte dedičstvo, ktoré formovalo národ a komunitu, a objavte krásy slovenského folklóru.
« Zástera z okolia mesta Kyjov (Gaya) na Morave / „Slovakische Schürze“ – Mähren (1909) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Národ – Rodoľubstvo – Folklór – Vidiek – Slovania – Slovensko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] ŠÍMA, Josef. Studie lidových výšivek z Čech, Moravy a Uher. Slovenska. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Nakladatel A. Píša, 1909.
- [2] ŠÍMA, Josef. Studien Über Nationale Stickereien Aus Böhmen, Mähren Und Der Ungar. Slovakei. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Nakladatel A. Píša, 1909.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zastera-z-okolia-mesta-kyjov-gaya-na-morave-slovakische-schurze-mahren-1909/
▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910)")
Základný popis
Tradície a folklór Rusnákov, vrátane pálenia hromničiek počas sviatku Očisťovania Panny Márie, dňa plného symboliky a hlbokej duchovnosti, ktorý sa prenášal z generácie na generáciu ako tichá modlitba v srdci národa, ako odraz viery vo víťazstvo svetla proti temnote, kladeniu dôrazu na vlastnú očistu a obnove duše pred príchodom jari.
« Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Galícia
« Posvěcení hromniček koná se přede mší způsobem obvyklým v katolické církvi; kněz jda tlumem, kropí do zástupu, který po tu chvíli má svíce pozvednuty jako palmy o květné neděli. Krátce přede mší lid vzájemně rozžíhá si svíce a rozžaté třímá je do konce mše. A že valné věřících přistupuje na Hromnice k zpovědi, rozsvěcují sí hromničky v čas přijímání. Obě dívky, vybírající vždy v neděli a ve svátek mezi lidem krejcary k účelům kostelním; na Hromníce odloží své hromničky v sakristii, aby je nezhašené opět přejaly po dokonané obchůzce. Za hromničné mše září na oltářích svíce nové a všecky. Po návratu z kostela hromnička vsune se za obraz, odkud snímá se jen za bouřky proti hoživým mrakům, k odvrácení neštěstí a plane pak na stole, nebo v ruce osoby šepotající modlitbu a šoulající se s ní po světnici. Umírajícímu vtiskuje se rozžatá hromnička do dlaně, aby lehčeji a dřive skonal (Volkov, okres Lvov). (Řehoř, s. 87) »
ZDROJ: ŘEHOŘ, František. Marianské dny Rusínů v Haliči. / Slovanský Přehled (Sborník statí, dopisův a zpráv ze života slovanského). 12. ročník (XII.), Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Česká akademie věd a umění, 1910. Pôvodná studnica: Knihovna Akademie věd ČR, Praha.▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898)")
Základný popis
Úryvok z textu o sviatku Hromnice a jeho vzťahu k očisteniu Panny Márie po pôrode Ježiša Krista (podľa Mojžišovho zákona), pochádzajúci zo štúdie F. Fryča „Původ svátků“. Pre Bohorodičku a jej syna bol tento rituál viac než len povinnosťou; stal sa príkladom ich pokory a poslušnosti pred božími zákonmi, aj keď ich vlastná čistota bola neporušená. Tento paradoxný akt podriadil najčistejšiu z žien zákonnej očiste – gestu symbolizujúcemu skromnosť pri prijímaní osudu v harmónii s vesmírnym poriadkom.
« Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
Rovnako aj vysvetlenie, prečo majú priamu súvislosť s Vianocami, pôrodom – narodením Ježiša Krista, a teda uzatvárajú vianočné obdobie:
« Dle zákona Mojžíšova byla každá žena israelská porodivši pacholátko nečistou po sedm dní; po uplynutí sedmera dní mohla domácími věcmi se zanášeti, za ne čistotu v předešlé míře považována nejsouc. Ale do svatyně nesměla aniž věcí Bohu obětovaných (na př. při obětech pokojných) požívati se jí dovolovalo. Když 40 dní a tudy veškeren čas očisty přešel, byla matka israelská povinna ve svatyni očistnou obět přinésti a sice na oběť smírnou holoubátko a na obět zápalnou jehně roční: byla-li chudobna zastupovalo jiné holoubátko místo jehněte. Tomuto zákonu podrobila se Bohorodička i narozený Bohočlověk, nejsouce přece jakožto nejčístší povinni, očistě se prodrobovati; aby nám dali příklad pokory a poslušnosti. O příhodě, vztahující se na svátek hromnic, vypravuje nám evangelium takto: „I přišel (Simeon) v duchu do chrámu. A když uváděli dítě Ježíše rodiče jeho, aby učinili za něj podle obyčeje zákona, tedy vzal jej on na lokty své a chválil Boha a řekl: ‚Nyní propouštíš, Pane, služebníka svého, podle slova svého v pokoji; nebo viděly oči mé spasení tvé, které jsi připravil před obličejem všech lidí, světlo k zjevení pohanům a k slávě lidu svého israelského. (Fryč, s. 28) »
ZDROJ: FRYČ, F. Původ svátků. / Hlídka (Měsíčník vědecký se zvláštním zřetelem k apologetice a filosofii) – Číslo 6, Červen 1898. 15. ročník (XV.), Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Papežská knihtiskárna benediktinů rajhradských, 1898. Pôvodná studnica: Moravská zemská knihovna v Brně.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/preco-sa-hromnice-nazyvaju-sviatkom-ocistovania-panny-marie-fryc-1898/
▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: Sviečky „hromničky“ – Pripomienka „pravého Svetla“ a okamihu zasvätenia Ježiša Krista jeho osudu (Ondrej Dučman, 1866)")
Základný popis
Odraz viery spojený s prastarými sviatkami. Obrázok zobrazuje fragment historického textu z tlače 19. storočia, konkrétne citát odkazujúci na Hromnice a význam Ježiša Krista. Sviečky „hromničky“, tie malé plamieniky v tme zimy, boli viac než len symbolom očisťovania Panny Márie; niesli so sebou odkaz na Ježiša – svetla, ktoré prenikne do temnoty a prináša nový začiatok. Text je typický svojou archaickou rečovou formou a hlbokým duchovným posolstvom, evokuje niekdajšiu atmosféru tradície a kresťanskej symboliky v období fašiangového obdobia.
« Hromnice: Sviečky „hromničky“ – Pripomienka „pravého Svetla“ a okamihu zasvätenia Ježiša Krista jeho osudu (Ondrej Dučman, 1866) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Božské dítě, jemuž při narození andělé Boží čest a chválu pěli, k němuž pastýřové Betlemští s radostí chvátali, jemuž králové z východních krajin s pokorou se kláněli: koná dle slov dnešního sv. evangelia, neseno jsouc od panenské Matky své, prvou pouť do chrámu Božího, do domu Otce nebeského. S vroucí radostí vzal bohabojný Simeon Pacholátko nebeské na lokty své. Jakmile je spatřil, nežádá si nic jiného, než smrť. Vidělť zajisté toho, jenž byl očekáváním národův; drželť na loktech svých toho, skrze něhož měla požehnána býti všecka pokolení země. Smrtelné oči Simeonovy vidí toliko slabé dítko, ale duch jeho zří v budoucnosti Božské skutky Jeho. Protož velebí sv. stařec v prorockém nadšení to Ditko jako světlo ku zjevení národů, a právem; nebo co jest slunce naší zemi, to jest Ježíš životu lidskému. Co Simeon pravil v pravdě a skutečnosti, to nám připomíná Církev při dnešní slavnosti v obraze a podobenství. Známo vám, nejmilejší, že se dnes světí svíce, jež zoveme hromnice. Svíce tyto svěcené, jež se dnes při slavném průvodu a při službách Božích ke cti Boží roznětí a rozžaté v rukou drží, mají nám býti upomínkou na toho, jehož nazývá Simeon světlem k zjevení národů, a o němž praví sv. Jan, že jest „pravé světlo osvěcující každého člověka, přicházejícího ha tento svět.“ (s. 47) »
ZDROJ: MUŽÍK, Antonín. Kazatelé slovanští (s pomocí několika bratří duchovních). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Kněhtiskárny Cyrillo-Methodějské, 1875. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936)")
Základný popis
Hromnice sú pre kresťanov symbolom definitívneho konca radostného vianočného obdobia, jeho uzavretie. Je to prechodový moment medzi radosťou detstva Krista a predzvesťou jeho budúceho utrpenia. Hromnice sú viac než len náboženský sviatok; sú to ozveny starých zvykov a tradícii hlboko zakorenené v slovanskej kultúre. V rituáloch pálenia sviec vidíme symbolický odraz svetla, ktoré prichádza do sveta – nielen ako predpoveď o Kristovi, ale aj ako metafora pre vnútorný boj medzi dobrom a zlom, radostným očakávaním a hlbokou pokorou.
« Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Materstvo – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Sviatok Očisťovania P. Marie (2. februára):
Prvé obdobie sviatkov cirkevného roka, ktorý oslavuje tajomstvá detinstva nášho Pána, Ježiša Krista, končí sa sviatkom Očisťovania P. Marie, ači „Hromnicami“. Hoci udalosť‘, ktorá je predmetom dnešného sviatku, spadá do detinstva Spasiteľovho, stala sa totiž, keď mal ešte len 40 dní, jednako zdá sa ona priechodom zo sveta radostného do sveta žalostného. Radosťou bolo pre Izraela a pre celý svet, keď‘ Pán a Spasiteľ’ náš po prvý raz vchádzal do chrámu svojho, aby náboženstvo Starého zákona, ktoré bolo len predobrazom, premenil v pravé náboženstvo Zákona nového. Radosťou bolo pre Simeona a Annu, že svetlo sveta, spásu národov, slávu Izraela uvidieť a objať mohli. Ale bolestným bolo pre samé najsvätejšie Dieťa, že bolo zasvätené Bohu ako obetný baránok, ktorý svojou krvou musí zahladia hriechy sveta. Bolestným bolo pre panenskú Matku, že meč, ktorý raní jej Syna, prebodne aj jej srdce. Preto sviatok Očisťovania P. Marie zaviera vianočné obdobie sviatkov, v ktorom P. Maria prežíva najčistejšie radosti materinské. Maria sa podrobila tomuto mojžišovskému zákonu, z poslušnosti a poníženosti, lebo ona, najčistejšia a najsvätejšia, nebola povinná sa mu podrobiť.
S istotou môžeme tvrdiť, že ako vo východnej, tak i v západnej cirkvi, všade, kde 25-ho decembra svätili sviatok Narodenia Krista Pána, spomínali si 2-ho februára i túto udalosť z jeho života. V rímskej cirkvi tento sviatok menoval sa „Predstavenie“ alebo „Obetovanie Ježiša v chráme“ aj „Očisťovanie P. Marie“ alebo „Hromnice“. Vo východnej cirkvi pomenovali ho „Sviatkom stretnutia sa” alebo „Sviatkom kráčania v ústrety” z ohľadu na to, že starec Simeon a starenka Anna, vedení Duchom svätým prišli do chrámu aby videli očakávaného národov a chválili za Boha. Ustanovením cirkevnej synody v Chalcedone sviatok r. 451 uvedený bol v Jeruzaleme a r. 526 už aj v Antiochii. Zásluhou Justiniána I., ktorý nasledujúci rok nastúpil na grécky cisársky trón, tento sviatok rozšíril sa celej gréckej cirkvi. – V rímskej cirke stalo sa tak za pápeža Gelaziusa r. 494. Dnešné posviacanie sviec je neskoršieho pôvodu; uvedené bolo až v XI. storočí s poukázaním na starozákonnú predpoveď: „Hľa, prichádza do chrámu svojho svätého panovník a pán! Plesaj, Sion, a raduj sa a ponáhľaj sa v ústrety Pána svojho. (Lennartz, s. 74-75)“ »
ZDROJ: LENNARTZ, Joseph. Cirkevný rok v jeho sviatkoch a zvykoch. Trnava (Česko-Slovensko) : Spolok svätého Vojtecha, 1936. cca. 114 strán. Pozn.: Do slovenčiny spracoval Dr. Jozef Buday. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky, Praha.▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941)")
Základný popis
Ilustrácia od Františka Vrobela z roku 1941 zobrazujúca scénu zo Sviatku očisťovania Panny Márie (Hromnice). Kresba evokuje melanchóliu moravského folklórneho prostredia a detstvo strávené v tradíciách. Sviečky v rukách postáv vstupujúcich do chrámu – symbolický pohyb od tmy k svetlu.
« Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Dnes každý, i děti mimo své modlitby v zkřehlých rukou nesou po jedné svíci. Budou se světit hromničky. Překrásná chvíle, slavená snad už od nepamětných dob snivého pohanství a přejatá církví v pořád nejčistších, poesií zářících, všední život nevšedně okrašlujících a proto lidu blízkých, proto lidu nutných srdce povznášejících, mysl občerstvujících s nevyrovnatelným půvabem a láskou přírodu i lídi posvěcujících slavností celého roku. Hromnicemi jako by končila tmavá vláda zimy a po vší zemi tisícerými jiskrami světel začala probleskovati tucha velikého, sluncem a vůní rodící se země prolitného dne. Kdesi za hranicemi prvními hlaholy hrdla zdraví skřivánek svou rodnou zem. Farníci už posedali a poklekali
– v plném počtu tísnil se jich v chrámu Páně mrak. Dnes nebylo kázání – nebylo výkladu písma. Světily se jen hromničky, hovořily jejom jejich zlaté plamínky. Na oltáři jich ležel celý svazek, děti všechny měly po svíčce, a ženy i báby – nebylo ruky, která by nedržela v prstech bílý její sloupeček; svíčka se chvěla i v rukou osmdesátiletých stařenek, třesoucich se snad už naposled v mrazivém průvanu Hromnic. Posvěcené svítit budou duším umírajících. (s. 170) »UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Mrštík, Alois; Mrštík, Vilém. Rok na vsi II. – Kronika moravské dědiny (Prosinec – Leden – Únor). Praha (Česko-Slovensko) : Novina, 1941. 217 strán. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 31/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so všetkými svojimi deťmi (Nikolay Karazin, 1872)")
Základný popis
Postava Maslenice, v centre víru osláv konca zimného obdobia a divokej energie, nie je len symbolom konca zimy; je personifikáciou prechodu – pomedzi tmou a svetlom, medzi melanchóliou a radosťou, medzi smrťou a životom.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so všetkými svojimi deťmi (Nikolay Karazin, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 165: 26. február 1872 (Zväzok 7 [VII.] – No. 9). 4. ročník [IV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1872.▐ Zverejnené: 29/01/2026
![]( "Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872)")
Základný popis
O prirodzených právach ženy, harmónii pohlaví a hodnote čistoty. Nie je to len deklarácia rovnosti – ale skôr oslava vzájomného dopĺňania, dokonalého vyváženia rozdielov ako zdroja sily namiesto rozporov. Pohľad na harmóniu, ktorá spočíva nielen vo vzájomnej láske, ale aj v zachovaní tradičných hodnôt – čistoty ako symbolu vernosti a adekvátnej rozvinutosti svedomia, úrovne osobnostného vývinu.
« Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Žena je od prírody, hoc nie v rovnakých smeroch, absolútne rovnocenná mužovi, pričom ale každý z nich vyniká v určitých bodoch a vlastnostiach, no v konečnom zúčtovaní sa navzájom dokonalo vyvažujú. Autor, ktorý sa tohto názoru drží po celý čas, nevedie vojnu proti nej ani proti jej právam – tým pravdivým, prirodzeným a reálnym; ale namieta proti a vedie neúprosný boj proti tomu klamlivému systému ženských práv, ktorý hlása voľné smilstvo, konanie podľa impulzov alebo záujmov a právo zabiť svoje nenarodené dieťa, či už je legitímne alebo nie. Namieta proti tvrdohlavým, spoločnosť rozbíjajúcim táraniam a trvá na tom, že tá, ktorá navrhuje doviesť ženy do zasľúbenej zeme, musí byť sama čistou, a nie tri razy ociachovanou kurvou. (Casca Llanna, s. 28)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 28/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so svojimi kamarátmi (Mechislav Dalkevich, 1882)")
Základný popis
Fašiangové tradície v ruskej ríši a iných slovanských krajinách, konkrétne oslava Pani Maslenice. Tento obraz nám hovorí o silnej väzbe medzi ľudmi a prírodou – o rituáloch, ktoré ich spájali s cyklom zimy a jari. Je to tichý šepot starých rozprávkových tradícií.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so svojimi kamarátmi (Mechislav Dalkevich, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 25/01/2026
![]( "Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Starší muž, jeho tvár vráskavá ako mapa odľahlej dediny, drží vo svojich rukách ikonu Panny Márie a Ježiša Krista – symbol vernosti a starostlivej ochrany matky. Táto scéna je zábleskom minulosti, kde sa z generácie na generáciu prenášalo poznanie, pričom sa to dialo prostredníctvom tichých gest a nie prázdnymi postojmi podloženými komplikovanými slovnými vysvetleniami.
« Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Ľudský život – Staroba – Pokora – Služba – Manželstvo – Materstvo – Výchova – Detstvo – Milosrdenstvo – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 448: 30. júl 1877 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.▐ Zverejnené: 21/01/2026
![]( "Predajca plechových výrobkov vo Varšave (1877)")
Základný popis
Príbeh chlapca z Varšavy. Nie je to príbeh hrdinstva ani slávy, ale tichá óda na prežité životy, ktoré sa rozplynuli v prúde dejín. Jeho tvár nesie odraz pokory i vzdoru – zvláštny tieň detstva prepletený s tvrdou realitou života na uliciach. No i napriek tomu v jeho očiach stále svieti maličká iskra túžby po lepšom svete.
« Predajca plechových výrobkov vo Varšave (1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Folklór – Ľudský život – Detstvo – Chudoba – Bieda – Pokora – Služba – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 446: 16. júl 1877 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 4). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/predajca-plechovych-vyrobkov-vo-varsave-1877/
▐ Zverejnené: 18/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica prichádza so svojim záprahom (Apollinary Vasnetsov, 1883)")
Základný popis
Obraz zachytáva folklórnu tradíciu fašiangov oslavovaných v iných krajoch Európy, symbolizujúc prechod od zimy k jarnému obdobiu a s ním spojené rituály. Pozrite sa na tie kone – divoké, neskrotné, ale zároveň poslušné vôli bohyne. Sú to sily prírody, ktoré ju nesú k ľuďom, prinášajúc nádej a sľub obnovy.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica prichádza so svojim záprahom (Apollinary Vasnetsov, 1883) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 736: 19. február 1893 (Zväzok 29 [XXIX.] – No. 8). 15. ročník [XV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1883.▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889)")
Základný popis
Tento článok skúma základné inštinkty sebazáchovy a reprodukcie, ktoré formujú naše vlastné konania, ako aj samotnú spoločnosť. Duffeyová argumentuje, že tieto inštinkty sú tak silné ako smrť samotná a tvoria pilier všetkých ľudských snáh. Článok sa dotýka komplexných tém morálky, etiky, svedomia a vzťahu medzi mužom a ženou v kontexte pretrvávajúceho boja proti smrti.
« Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Dva prevládajúce inštinkty človeka sú inštinkt sebazáchovy a inštinkt pretrvania svojho druhu. Keďže v týchto dvoch inštinktoch bojuje proti smrti seba samého a svojho rodu, je nielen prirodzené a správne, ale aj nevyhnutné, aby boli tak silné ako smrť. Tieto inštinkty tvoria základ celej spoločnosti. Všetka práca a úsilie sveta sa dá priamo vysledovať späť k jednému alebo druhému z týchto dvoch inštinktov. Hladujúci človek bude kradnúť a niekedy dokonca vraždiť, aby získal potravu. Neusmernená sexuálna vášeň taktiež spácha tie najväčšie zneuctenia, len aby ukojila sama seba. (s. 100)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.▐ Zverejnené: 12/01/2026
└ Aktualizované: 12/01/2026 (17:23)
![]( "Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916)")
Základný popis
Hlboká úvaha o prirodzenosti, morálke a sexe v pozícii fyzického vyjadrenia vzájomného duchovného prepojenia muža a ženy.
« Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Poďme si ujasniť jednoznačné a definitívne pochopenie tohto bodu. Sexuálny inštinkt je jednoducho rasový inštinkt, inštinkt rasového sebazachovania. Na samotnom sexe nie je nič nečisté, nečistým je jeho zneužívanie. Nemravnosť je jednoducho otázkou správania a nemôže byť atribútom žiadnej časti tela. Telo bolo správne nazvané „chrámom Boha“. Nečistota, ak existuje, spočíva v premýšľajúcej mysli, a nie v tele alebo v akejkoľvek jeho časti. Sexuálna vášeň sa často označuje ako naša zvieracia alebo nižšia prirodzenosť. Táto koncepcia je prirodzeným dôsledkom zvráteného pohľadu, ktorý bol podporovaný prudérnosťou. Mysle civilizovaných mužov a žien boli nasýtené touto formou duševného jedu, ale stačí len trochu zdravého rozumu, aby sme videli nielen absurdnosť, ale dokonca aj rúhavý charakter takéhoto nazerania. Sexuálny inštinkt je zdrojom všetkého, čo je sladké, krásne a zušľachťujúce v láske muža a ženy. Je to božská sila, ktorá ich spája a drží pohromade. Hanbiť sa treba len za zneužívanie tejto funkcie – [čo] je otázkou zlého užívania. A to sa stáva iba vtedy, keď je nesprávny mentálny postoj a sexualita ostáva bez zábran, že sa z nej stáva zmyselnosť. (Macfadden, s. 3-4) »
A ja by som doplnil: problémom nie je len situácia, keď sa zo sexuality stáva zmyselnosť a slúži na tupé navodenie príjemných pocitov. Sexualita sa dnes zneužíva v pozícii nástroja aj na dosahovanie mnohých iných cieľov, pričom nenapĺňa svoj hlavný účel: fyzické vyjadrenie pravej lásky. Veľmi častým prípadom býva zneužívanie sexuality zo strany neistej mladej ženy, ktorá si ňou „vykupuje“ priazeň, náklonnosť, falošné zdanie blízkosti inej ľudskej bytosti a naplnenie pocitu akceptovania, v podstate (najmä pri úvodných „nahováračkách“) nekritické potvrdenie okolím, aspoň niekým… Ono v podstate… pre drvivú väčšinu dnešných vzťahov platí konštatovanie z tvorby pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc.:
« …kupuje ženu, aby mal vlastnú, raz navždy kúpenú partnerku na ukájanie svojich potrieb. Dobre zaplatil, aj žena sa dobre predala, na oboch stranách bez (…) vzťahu. » Bez reálneho patnerského vzťahu– plnohodnotného . Ľudská sexualita sa inštrumentalizuje a stáva súčasťou rôzných foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii:„…neuróza alebo psychóza je porovnateľná s umeleckým dielom, ibaže bola vytvorená ako reakcia na fiktívny cieľ, ktorý zhromažďuje a spája do skupiny tie psychické prvky, ktoré môže využiť, pričom zbiera len tie, ktoré sľubujú výsledky v úsilí o dosiahnutie [pocitu] istoty [najmä stav vnímaného psychického bezpečia jedinca, pozn.] Pokus o dosiahnutie maximalizácie svojho ega zlyháva, pretože je nasmerovaný nesprávnym smerom. Neuróza alebo psychóza je preto konštruktívnym výtvorom, kompenzačným produktom, ktorý však zlyháva kvôli nesprávnemu nasmerovaniu, (Adler, s. xx-xxi)“ prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii. Plošne sa zneužíva na „dosahovanie niečoho“, dávno prestala slúžiť, nebýva fyzickým vyjadrením pravej lásky, ale to už sa opakujem…PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ADLER, Alfred. The Neurotic Constitution – Outlines of a Comparative Individualistic Psychology and Psychotherapy. New York (USA) : Moffat, Yard and Company, 1917. 456 strán.
- [2] CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.
- [3] MACFADDEN, Bernarr. Manhood and Marriage. New York City (USA) : Physical Culture Publishing Co., 1916. 372 strán.
▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "V deň Bohozjavenia / Zjavenie Pána – Epifánia (6. január): Pokropenie komory svätenou vodou (Apollinary Vasnetsov, 1883)")
Základný popis
Dve deti, ich tváre plné zvedavosti i strachu. Sledujú starenku, ktorá drží v ruke vetvičku namočenú v posvätenej vode, jej postava zahalená do tieňov a ticha. Je to obraz o dedičstve, o tom, ako sa tradície prenášajú z generácie na generáciu. V pozadí visia sušené bylinky – symboly ochrany a liečenia, ozveny pohanských rituálov, ktoré prežili v kresťanskej podobe. Táto ilustrácia nie je len historickou dokumentáciou; je to psychologický portrét rodiny, ktorá sa snaží udržať spojenie so svojimi predkami a s duchovným svetom.
« V deň Bohozjavenia / Zjavenie Pána – Epifánia (6. január): Pokropenie komory svätenou vodou (Apollinary Vasnetsov, 1883) »
ZNAČKY: Vianoce – Zjavenie Pána ║ Umenie – Ilustrácia – Vidiek – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Folklór – Kresťanstvo – Ortodoxia – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 730: 8. január 1883 (Zväzok 29 [XXIX.] – No. 2). 15. ročník [XV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1883.▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896)")
Základný popis
Prepojenie generácií. Miesto, kde sa tradície odovzdávajú z ruky do ruky, a budúcnosť sa predpovedá z jednoduchého rituálu. V tejto scéne sa prelína kresťanstvo s pohanskými koreňmi, viera s poverou, modernita s tradíciou. Je to obraz o tom, ako ľudia hľadajú zmysel vo svete plnom neistoty, a ako sa snažia zmierniť túto svoju neistotu prostredníctvom rituálov a symbolov.
« Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896) »
ZNAČKY: Vianoce – Zjavenie Pána ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Folklór – Humor – Pohanstvo – Kresťanstvo – Ortodoxia – Slovania – Rusko
„Sviatok Zjavenia Pána v Rusku: Deň Zjavenia Pána je medzi ruskými vidiečanmi dňom veľkej radosti. Zbožne varia kuťu, druh kaše z pšenice, kukurice a maku; mladý muž hodí hrsť kute k stropu, zatiaľ čo stará mama, ktorá trávi svoj život ležiac na vrchu veľkej pece, hľadá znamenia budúcnosti v stopách, ktoré na strope táto hrsť kute urobila.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 18 janvier, 1896, No. 360. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vestenie-z-kute-tradicny-zvyk-na-sviatok-zjavenia-pana-6-januar-v-rusku-1896/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "„Kade letíš, kukučienka?“ (4 Vrkoče / 4 Kosichki / 4 косички)")
Základný popis
Moment zrážky medzi pozemským a transcendentálnym. Vzduch je nasiaknutý otázkou: „Kade letíš, kukučienka?“ Táto otázka nie je len o voľajakom vtáčikovi, je to metafora pre túžbu po slobode, pre útek z ťažoby reality. Hľadanie pokoja, ktorý sa napokon vždy skrýva v samote a kontemplácii.
« „Kade letíš, kukučienka?“ (4 Vrkoče / 4 Kosichki / 4 косички) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Hudba – Citát – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Príroda – Krása – Folklór – Pokora – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
„Kade letíš, kukučienka?
Letím, letím týmto letom…
Kde mi nájde duša pokoj?
Nájdi, nájdi sama seba.
Pôjdi k stopám Spasiteľa.
Prelej pred Ním prameň svojich sĺz.
Popros Ho… k pomoci.“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: 4 Vrkoče [4 косички] – Kade letíš, kukučienka? [Куда летишь, кукушечка?] (Rusko) : 4 косички (Youtube), 2024. Dostupné na (31-12-2025 / 13:59): https://youtube.com/watch?v=jTqaOHVftKIZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kade-letis-kukucienka-4-vrkoce-4-kosichki-4-косички/
▐ Zverejnené: 29/12/2025
![]( "V súprave tretej triedy: I tá cesta vlakom bývala niekedy veselšia (Brolin, 1884)")
Základný popis
Interiér ruskej vlakovej súpravy. Kresba zobrazuje hudobníkov cestujúcich za ďalším vystúpením, prípadne ich návratom zV nejakého toho. Príbeh oV putovaní, zábave vV ére cisárskeho Ruska. VV tomto momente sa skrýva príbeh hodný vyrozprávania. Či už ide oV hudobníka sV violou v ruke, starého muža sV vráskami ako mapou života na tvári, alebo oV mladú ženu snívajúcu oV šťastí – každý zV nich je hviezdou tohto maličkého, no silného diela.
« V súprave tretej triedy: I tá cesta vlakom bývala niekedy veselšia (Brolin, 1884) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Priateľstvo – Humor – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 807: 23. jún 1884 (Zväzok 32 [XXXII.] – No. 1). 16. ročník [XVI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1884.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/v-suprave-tretej-triedy-i-ta-cesta-vlakom-byvala-niekedy-veselsia-brolin-1884/
▐ Zverejnené: 22/12/2025
![]( "Vianočný zvyk v Rusku: Hľadanie snúbenice počas Štedrého večera (Frédéric de Haenen, 1912)")
Základný popis
Pohľad do srdca ruskej dediny, kde sa zasnúbenie stáva rituálom zahaleným v tajomstve a očakávaní. Dievča, ukryté za závojom – symbolom nevinnosti a neznámeho osudu. Táto scéna evokuje ozveny starých ruských rozprávok, kde je láska spojená s náhodou a osudom. Závoj predstavuje bariéru medzi svetom vonkajším a vnútorným, symbolizuje prechod z dievčenskosti do dospelosti a zároveň skrýva skutočnú podstatu vybranej osoby. Muž, ktorý sa k nej pokloní, nie je pripravený len na zasnúbenie, ale aj na odhalenú pravdu o tom, s kým bude zdieľať svoj život.
« Vianočný zvyk v Rusku: Hľadanie snúbenice počas Štedrého večera (Frédéric de Haenen, 1912) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Folklór – Muž a žena – Láska – Čistota – Manželstvo – Rodina – Národ – Mravný ideál – Slovania – Rusko
« Na Štedrý večer je v niektorých dedinách v Rusku zvykom, že sa vydávajúce dievčatá zhromažďujú v dome richtára. Tam ich pani domu zahalí do závoja. Mladí „muži“, ktorí sa chcú oženiť, čakajú vonku, kým sa to robí, a potom sú jeden po druhom privádzaní, každý sa pokloní pred jednou zo zahalených postáv; načo pani domu zdvihne závoj a pár sa zasnúbi. Je viac než pravdepodobné, že vo všetkých prípadoch si muž dobre uvedomuje identitu dievčaťa, ktoré si takto vyberie, a rozpoznáva ju podľa nejakého znaku alebo podľa jej šiat. Pred ikonou v rohu miestnosti je vianočný stromček, z ktorého dievčatá pred odchodom dostanú pomaranč, nejakú stuhu alebo korálky; zatiaľ čo muži dostanú pohár vodky. Po tomto obrade každý pár navštívi rodičov dievčaťa, pričom muž aj žena sú zahalení dievčenským závojom. Rodičia nastávajúcej nevesty potom zdvihnú závoj a darujú páru tradičný chlieb a soľ.“ »
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 28, 1912 (Vol. 141), No. 3845. Londýn (Anglicko), 1912.▐ Zverejnené: 20/12/2025
![]( "Betlehemci a putovné jasličky: Vianočné sviatky na Morave / Moravskom Slovensku (Alfons Mucha, 1895)")
Základný popis
Putovanie s jasličkami bolo viac než len tradíciou; bol to akt zdieľania a prijatia v srdci komunity. Zaujímavý je kontrast medzi chudobou koledníkov a bohatstvom domov, ktoré navštevujú. V každom dome, v každej osade sa otvárajú dvere pre týchto putujúcich, ktorí prinášajú nielen jasličky, ale aj spomienku na prvotné posolstvo Vianoc – skromnosť a pokora.
« Betlehemci a putovné jasličky: Vianočné sviatky na Morave / Moravskom Slovensku (Alfons Mucha, 1895) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Folklór – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Slovensko – Slovania – Chudoba – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„Morava, keď prídu Vianoce, chudobní ľudia, zostupujúci z hornatých hraníc Uhorska, cestujú cez malé mestá, dediny a osady, nesú z domu do domu jasličky s tradičnými postavami Ježiška, Panny Márie a svätého Jozefa, troch kráľov, osla s volom. Všade sú títo chudobní ľudia srdečne vítaní a výmenou za ich zbožné predstavenie, ktoré sprevádzajú ľudovými koledami spievanými na staré a jednoduché melódie, dostávajú drobné, koláče a ovocie.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 21 Décembre, 1895, No. 356. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.▐ Zverejnené: 20/12/2025
![]( "Bocian a medveď ako koledníci: Vianočný zvyk na poľskom vidieku (Charles de Jankowski, 1905)")
Základný popis
Tento obrad pripomína legendu o tom, ako zvieratá a vtáci priniesli darčeky malému Ježiškovi. Ale je to viac než len náboženská úcta. Na prvý pohľad vidíme skupinu ľudí zhromaždenú pred domami pokrytými snehom. Ale keď sa pozrieme bližšie, zistíme, že nejde o obyčajných dedinčanov. Medzi nimi kráčajú maskovaní koledníci – postavy zahalené do kostýmov lesnej zvery. Bocian s dlhým zobákom, symbol neba a premeny, sa týči nad ostatnými ako strážca dávnych tajomstiev. Vedľa neho stojí medveď, surová sila prírody, ktorá v zimnom spánku skrýva hlboké poznanie.
« Bocian a medveď ako koledníci: Vianočný zvyk na poľskom vidieku (Charles de Jankowski, 1905) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Príroda – Folklór – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Slovania
„Na pripomenutie legendy, ktorá hovorí o tom, ako sa vtáci a lesná zver vybrali uctiť si malého Ježiška, sa mladí poľskí vidiečania prezliekajú za rôzne stvorenia, ako je napríklad bocian a medveď, a chodia po domoch spievajúc tradičné koledy. Za to dostávajú odmenu v podobe koláčov a klobás. Rovnaký obrad sa praktizuje aj počas karnevalu.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 30, 1905 (Vol. 127), No. 3480. Londýn (Anglicko), 1905.▐ Zverejnené: 17/12/2025
![]( "Ako oslavujú Vianoce Slovania / Slaviani (Ivan Ivanovič Šiškin, 1879)")
Základný popis
Ilustrácia z konca 19. storočia zobrazujúca slávnostné oslavy Vianoc medzi Slovanmi. Komplexná kompozícia zachytáva rôzne scény – od zimných radovánok a rodinných večerí cez náboženský motív narodenia Ježiša Krista, až po portréty typických slovanských domácností.
« Ako oslavujú Vianoce Slovania / Slaviani (Ivan Ivanovič Šiškin, 1879) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Mravný ideál – Krása – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Vzdelanie – Slovania – Slovensko – Národ – Folklór – Rodoľubstvo – Kresťanstvo – Ortodoxia – Ježiš Kristus – Panna Mária
POZNÁMKA: Pri tejto príležitosti by som rád pripomenul svoj starší článok s názvom „Výsledky jazykovednej štúdie o pôvode pomenovania „Slovák“ a „Slovan“ (Henrich Bartek, 1956)“. A za zmienku by určite stál aj ďalší článok, tentokrát
– „Veľká Morava (Regnum Marauorum)– Miesta vzniku prameňov k jej dejinám (1966)“. Prečítajte, porozmýšľajte, aké sú historické korene národnej identity Slovákov.UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 572: 15. december 1879 (Zväzok 22 [XXII.] – No. 26). 11. ročník [XI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1879.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-oslavuju-vianoce-slovania-slaviani-ivan-ivanovic-siskin-1879/
