Bystroumný – Kontakt

Rodičovstvo Značka

Stránka 3 z celkom 4 stránok.

Dokopy: 91 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 13/01/2026

    Základný popis

    Hlboké spojenie medzi matkou a dieťaťom, orámované legendou o rytierovi Lohengrinovi. Tichá báseň o láske, materstve a večnej kráse rodinného zväzku.

    « Rytier Lohengrin / Spln, matka a jej dieťa: „Všetko vtáctvo poskladalo svoje krídla, k spánku sa zložila kvetina…“ (Willy Pogany, 1914) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaInšpiráciaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálKrásaMuž a ženaLáskaManželstvoTehotenstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMytológiaRozprávkaLegenda

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: ROLLESTON, Thomas William. The Tale of Lohengrin – Knight of the Swan After the Drama of Richard Wagner. New York (USA) : C. Y. Crowell Co., 1914. cca. 200 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/al-aaraaf-anjelska-lanthe-a-jej-serafinsky-milenec-angelo-edmund-dulac-1912/

  • ▐ Zverejnené: 13/01/2026

    Základný popis

    Tento článok skúma základné inštinkty sebazáchovy a reprodukcie, ktoré formujú naše vlastné konania, ako aj samotnú spoločnosť. Duffeyová argumentuje, že tieto inštinkty sú tak silné ako smrť samotná a tvoria pilier všetkých ľudských snáh. Článok sa dotýka komplexných tém morálky, etiky, svedomia a vzťahu medzi mužom a ženou v kontexte pretrvávajúceho boja proti smrti.

    « Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSlovaniaSpoločenská zodpovednosťHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    „Dva prevládajúce inštinkty človeka sú inštinkt sebazáchovy a inštinkt pretrvania svojho druhu. Keďže v týchto dvoch inštinktoch bojuje proti smrti seba samého a svojho rodu, je nielen prirodzené a správne, ale aj nevyhnutné, aby boli tak silné ako smrť. Tieto inštinkty tvoria základ celej spoločnosti. Všetka práca a úsilie sveta sa dá priamo vysledovať späť k jednému alebo druhému z týchto dvoch inštinktov. Hladujúci človek bude kradnúť a niekedy dokonca vraždiť, aby získal potravu. Neusmernená sexuálna vášeň taktiež spácha tie najväčšie zneuctenia, len aby ukojila sama seba. (s. 100)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prevladajuce-instinkty-cloveka-sebazachova-a-snaha-o-zachovanie-svojho-druhu-duffey-1889/

  • ▐ Zverejnené: 12/01/2026

    Aktualizované: 12/01/2026 (17:23)

    Základný popis

    Hlboká úvaha o prirodzenosti, morálke a sexe v pozícii fyzického vyjadrenia vzájomného duchovného prepojenia muža a ženy.

    « Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916) »

    ZNAČKY: KomentárCitátInšpiráciaPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSlovaniaSpoločenská zodpovednosťHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    « Poďme si ujasniť jednoznačné a definitívne pochopenie tohto bodu. Sexuálny inštinkt je jednoducho rasový inštinkt, inštinkt rasového sebazachovania. Na samotnom sexe nie je nič nečisté, nečistým je jeho zneužívanie. Nemravnosť je jednoducho otázkou správania a nemôže byť atribútom žiadnej časti tela. Telo bolo správne nazvané „chrámom Boha“. Nečistota, ak existuje, spočíva v premýšľajúcej mysli, a nie v tele alebo v akejkoľvek jeho časti. Sexuálna vášeň sa často označuje ako naša zvieracia alebo nižšia prirodzenosť. Táto koncepcia je prirodzeným dôsledkom zvráteného pohľadu, ktorý bol podporovaný prudérnosťou. Mysle civilizovaných mužov a žien boli nasýtené touto formou duševného jedu, ale stačí len trochu zdravého rozumu, aby sme videli nielen absurdnosť, ale dokonca aj rúhavý charakter takéhoto nazerania. Sexuálny inštinkt je zdrojom všetkého, čo je sladké, krásne a zušľachťujúce v láske muža a ženy. Je to božská sila, ktorá ich spája a drží pohromade. Hanbiť sa treba len za zneužívanie tejto funkcie – [čo] je otázkou zlého užívania. A to sa stáva iba vtedy, keď je nesprávny mentálny postoj a sexualita ostáva bez zábran, že sa z nej stáva zmyselnosť. (Macfadden, s. 3-4) »

    A ja by som doplnil: problémom nie je len situácia, keď sa zo sexuality stáva zmyselnosť a slúži na tupé navodenie príjemných pocitov. Sexualita sa dnes zneužíva v pozícii nástroja aj na dosahovanie mnohých iných cieľov, pričom nenapĺňa svoj hlavný účel: fyzické vyjadrenie pravej lásky. Veľmi častým prípadom býva zneužívanie sexuality zo strany neistej mladej ženy, ktorá si ňou „vykupuje“ priazeň, náklonnosť, falošné zdanie blízkosti inej ľudskej bytosti a naplnenie pocitu akceptovania, v podstate (najmä pri úvodných „nahováračkách“) nekritické potvrdenie okolím, aspoň niekým… Ono v podstate… pre drvivú väčšinu dnešných vzťahov platí konštatovanie z tvorby pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc.: « …kupuje ženu, aby mal vlastnú, raz navždy kúpenú partnerku na ukájanie svojich potrieb. Dobre zaplatil, aj žena sa dobre predala, na oboch stranách bez (…) vzťahu. » Bez reálneho patnerského vzťahu – plnohodnotného. Ľudská sexualita sa inštrumentalizuje a stáva súčasťou rôzných foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii: „…neuróza alebo psychóza je porovnateľná s umeleckým dielom, ibaže bola vytvorená ako reakcia na fiktívny cieľ, ktorý zhromažďuje a spája do skupiny tie psychické prvky, ktoré môže využiť, pričom zbiera len tie, ktoré sľubujú výsledky v úsilí o dosiahnutie [pocitu] istoty [najmä stav vnímaného psychického bezpečia jedinca, pozn.] Pokus o dosiahnutie maximalizácie svojho ega zlyháva, pretože je nasmerovaný nesprávnym smerom. Neuróza alebo psychóza je preto konštruktívnym výtvorom, kompenzačným produktom, ktorý však zlyháva kvôli nesprávnemu nasmerovaniu, (Adler, s. xx-xxi)“ prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii. Plošne sa zneužíva na „dosahovanie niečoho“, dávno prestala slúžiť, nebýva fyzickým vyjadrením pravej lásky, ale to už sa opakujem…

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] ADLER, Alfred. The Neurotic Constitution – Outlines of a Comparative Individualistic Psychology and Psychotherapy. New York (USA) : Moffat, Yard and Company, 1917. 456 strán.
    • [2] CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.
    • [3] MACFADDEN, Bernarr. Manhood and Marriage. New York City (USA) : Physical Culture Publishing Co., 1916. 372 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vyznam-tradicnej-rodiny-pri-sebazachove-naroda-sex-ako-prirodzena-sucast-spoluzitia-muza-a-zeny-fyzicke-vyjadrenie-pravej-manzelskej-lasky-macfadden-1916/

  • ▐ Zverejnené: 12/01/2026

    Základný popis

    Ponorte sa do éry elegancie a dvorenia. Táto nádherná kresba zachytáva intímny moment, kedy prichádza správa od lásky, otvárajúc dvere do sveta romantiky, manželstva a rodinných hodnôt.

    « „A potom jej poštár priniesol list od milého…“ (František Bohumil Doubek, 1893) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSpoločenská zodpovednosť

    Niekedy sa láska začínala úprimnými slovami zaznamenanými na niekoľkých – ručne písaných – hárkoch papiera…

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1253: 23. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 5). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/a-potom-jej-postar-priniesol-list-od-mileho-frantisek-bohumil-doubek-1893/

  • ▐ Zverejnené: 11/01/2026

    Základný popis

    Časová kapsula do doby, kedy sa dokonalosť prejavovala nielen vo fyzickom vzhľade, ale aj v morálnej hodnote a rodinných hodnotách. Obraz evokuje ideály lásky, partnerstva a rodičovstva, ktoré rezonujú dodnes. Vychutnajte si atmosféru minulosti a zamyslite sa nad trvalou silou klasickej krásy.

    « Sila a krása sú vždy oceňované (1919) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaInšpiráciaMravný ideálKrásaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSpoločenská zodpovednosť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News – Supplement / November 19, 1919 (Vol. 155). Londýn (Anglicko), 1919.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sila-a-krasa-su-vzdy-ocenovane-1919/

  • ▐ Zverejnené: 11/01/2026

    Základný popis

    Ostrá myšlienka Augusta Strindberga o láske a manželstve. Čo ak vzťah nie je postavený na pravej láske? Hlboká úvaha o morálke, pravej intimite a hodnote ľudskej duše v partnerskom zväzku.“

    « Kurvenie? Každý ľúbostný vzťah, ktorý nevznikol na poklade pravej lásky… (August Strindberg) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusInšpiráciaMravný ideálCnosťČistotaKrásaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvo

    ZDROJ: STRINDBERG, August. Príbehy zo života manželského. 2. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Tatran, 1980. 336 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kurvenie-kazdy-lubostny-vztah-ktory-nevznikol-na-poklade-pravej-lasky-august-strindberg/

  • ▐ Zverejnené: 10/01/2026

    Základný popis

    Ponorte sa do fascinujúceho vyobrazenia vzťahov medzi mužmi a ženami z pohľadu konca 19. storočia. Článok skúma tradičné predstavy o čistote, cnosti a ženskosti v spoločnosti, pričom vychádza z citátu Elize Bisbee Duffeyovej.

    « Skutočne milujúci muž obetuje roky, aby získal srdce a ruku tej pravej – „jedinej možnej“ (Duffey, 1889) »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaMravný ideálCnosťČistotaKrásaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaSexuálna výchovaRodičovstvo

    „Zatiaľ čo muži hľadajú u žien čistotu a cnosť, často ostávajú sklamaní;niekedy totiž tá najkrajšia klesne tak hlboko, ako tá najnižšia. Nič nie je pre čistého muža také príťažlivé ako ženská cnosť a nič mu nie je také odporné ako jej nemravnosť. Muž sa bude usilovať roky o získanie srdca zdržanlivej ženy, ale s odporom sa odvráti od ženy, ktorá je príliš ‚popredu‘. Drahé dievčatá, ak chcete získať srdce čistého muža, nikdy nebuďte ‚popredu‘. (Duffey, s. 18)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/skutocne-milujuci-muz-obetuje-roky-aby-ziskal-srdce-a-ruku-tej-pravej-jedinej-moznej-duffey-1889/

  • ▐ Zverejnené: 10/01/2026

    Základný popis

    Článok prináša silný citát od Elizy Bisbee Duffey, ktorý rezonuje aj v dnešnej dobe. Autorka kriticky hodnotí krátkozrakosť a sebecké postoje spoločnosti, ktorá sa sústreďuje len na vlastnú generáciu namiesto budovania trvalých hodnôt pre budúcnosť. Text nabáda k odvahe pri reformovaní alebo úplnom zbúraní zastaraných inštitúcií, ak sú nápravné opatrenia nemožné. Hlboká úvaha o zodpovednosti jednotlivca voči celej ľudskej histórii a potrebe etického konania pre prosperitu rodiny a napokon aj národa.

    « Nežijeme len pre seba a svoju generáciu (Duffey, 1889) »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaMravný ideálĽudský životMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoSpoločenská zodpovednosťRodoľubstvo

    « Zdá sa, že naša doba smeruje k rozpadu. Naše spoločenské štruktúry už nie sú také stabilné ako kedysi. Nie že by sme skutočne očakávali, že sa zachvejú a rozpadnú, ale zdá sa, že ich treba brániť – ba dokonca ospravedlňovať. Prejavujeme sklon ich akoby podopierať, aby vydržali aspoň počas nášho života. „Po nás potopa.“ Pýtam sa, či máme právo zaujať tento odkladný postoj. Nežijeme len pre seba a našu generáciu. Každý z nás žije pre všetky časygenerácia, ku ktorej patríme, je súčasťou mohutnej štruktúry ľudstva. Majme odvahu pozrieť sa veciam priamo do tváre. Vyhýbavá politika je vždy krátkozraká a tá drahá. Ak si uvedomujeme nedostatky v našich spoločenských inštitúciách, bude múdre, ak sa pokúsime tieto nedostatky napraviť. Nebude nám slúžiť ako ospravedlnenie, že v tejto generácii nie je viac nedostatkov ako v tej minulej. Zodpovednosť na nás vrhá [už len] skutočnosť, že sa sami obviňujeme. Možno to naši predchodcovia takto nevnímali, a tým pociťovaniu viny unikli. Ak nedostatky nie sú napraviteľné, odvážne zbúrajme celú štruktúru a postavme novú. To je cesta, ktorú nám diktuje múdrosť, a ktorú by váhalo prijať len krátkozraké bláznovstvo. (Duffey, s. 14-15) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nezijeme-len-pre-seba-a-svoju-generaciu-duffey-1889/

  • ▐ Zverejnené: 09/01/2026

    Základný popis

    Portrét z dávnych čias, ktorý pomaly preteká cez drevené trámy a vrstvy prachu. Dörrova kresba zachytáva interiér s takou precíznosťou, že si môžeme predstavovať vôňu slamy, vlhkého dreva a zeme. V tomto priestore sa stretávajú jednoduchosť a tvrdá práca.

    « Štiepanie dreva v stodole na statku v Dolnom Sasku (Dörr, 1866) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaInšpiráciaĽudský životVidiekPrírodaPokoraSlužbaRodinaManželstvoRodičovstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 22, 1866. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1866. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stiepanie-dreva-v-stodole-na-statku-v-dolnom-sasku-dorr-1866/

  • ▐ Zverejnené: 09/01/2026

    Základný popis

    V drsnej kráse ruskej zimy, kde holé stromy vystupujú proti zamračenému nebu ako kostry dávno mŕtvych snov, stojí roľník – postava tak malá voči obrovskej prázdnote okolitej prírody. Je to obraz o osude a pokore: o tom, ako ľudský život je len krátkou iskrou v chlade večnosti. Muž ťahá drevo – symbol neúprosnej práce, ktorá udržuje teplo domova, ale zároveň pripomína jeho vlastnú krehkosť. Padnutý strom na zemi je memento mori: tichá pripomienka toho, že všetko živé nakoniec podľahne rozkladu a zabudnutiu.

    « Trávenie zimných večerov našich predkov (Julius Sergius von Klever, 1877) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaĽudský životVidiekPrírodaPokoraSlužbaRodinaManželstvoRodičovstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 444: 2. júl 1877 (Zväzok 18 [XXVIII.] – No. 2). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/travenie-zimnych-vecerov-nasich-predkov-julius-sergius-von-klever-1877/

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    Objavte hlboký význam biblickej pasáže 1 Kor 7:16-17, ktorá skúma morálne a etické implikácie vzťahov medzi mužom a ženou, rodiny a manželstva v súlade s vyššími princípmi.

    « Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvo

    „Lebo veď čo ty vieš, žena,
    či nezachrániš muža?

    Alebo čo ty vieš, muž,
    či nezachrániš ženu?

    Každý tak, ako mu Pán udelil,
    každý tak, ako bol povolaný.“

    PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)

    VEĽMI ORIENTAČNÝ PREPIS PÔVODNĚHO TEXTU:
    „Oc huad vedst du Quinde/om du Kant göre Wanden salig? Eller du Mand/huad vedst du/om du Kand göre Quinden salig? Dog som Gud haffuer vddelt til huer.“
    / (Biblia, 1550)

    ZDROJE:

    • [1] Biblia – Das er den gantfte Hellige Scrifft/sofer paa Danfte [King Christian III’s Bible‘]. Rostock (Nemecko) : Ludowich Dietz, 1550. cca. 1100 strán.
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (16-17). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [3] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zena-pre-manzela-muz-pre-manzelku-zachranou-1-kor-716-17-biblia-kristiana-iii-danskeho-1550/

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    Objavte biblický pohľad na manželstvo a rodinu v kontexte prvej epištoly svätého Pavla Koriňťanom. Tento citát predstavuje význam posvätného manželského zväzku, hodnotu lásky, morálky a etiky v modernom svete plnom relativizmu. Prečítajte si pôvodný text z The Holy Bible (1688) a jeho preklad do slovenčiny.

    « Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvo

    „A ostatným hovorím ja, nie Pán:
    ak má niektorý brat neveriacu ženu,
    a tá – s potešením – žije s ním,
    nech ju neopúšťa.
    A zase žena, ktorá má neveriaceho muža,
    a ten – s potešením – žije s ňou,
    nech ho neopúšťa.
    Lebo neveriaci muž je posvätený manželkou,
    a neveriaca žena je posvätená manželom.
    Ináč by boli vaše deti nečisté,
    ale teraz sú sväté.

    Ale ak sa neveriaci rozhodne odísť,
    nech si ide.

    Brat alebo sestra nie sú v takých prípadoch pod otroctvom,
    ale Boh nás ku pokoju povolal.“

    PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)

    PÔVODNÝ TEXT:
    „And the woman which hath an husband that believeth not,
    and if he be pleased to dwell with her,
    let her not leave him.
    For the unbelieving husband is sanctified by the wife,
    and the unbelieving wife is sanctified by the husband:
    else were your children unclean;
    but now are they holy.
    But if the unbelieving depart, let him depart.
    A brother or a sister is not under bondage in such cases:
    but God hath called us to peace.“
    / (The Holy Bible, 1688)

    ZDROJE:

    • [1] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (12-15). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zena-pre-manzela-muz-pre-manzelku-pre-ich-deti-posvatenim-1-kor-712-15-the-holy-bible-1688/

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    O hodnote pravdy, dobra a krásy v dobe relativizmu a úpadku morálky. Citát o slobode, zodpovednosti a morálnych hraniciach. Článok prináša úryvok zo Svätého písma, ktorý nesie hlboké posolstvo v kontexte moderného sveta, psychológie a ľudských vzťahov.

    « Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoHodnotový relativizmusVoľná láskaPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokSmrť

    „Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
    všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
    / (Roháček, 2007)

    PÔVODNÝ TEXT:
    „Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
    / (La Biblia, 1569)

    ZDROJE:

    • [1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/volba-pravdy-dobra-a-krasy-vsetko-smiem-ale-nie-vsetko-prospieva-1-kor-612-la-biblia-casiodoro-de-reina-1569/

  • ▐ Zverejnené: 07/01/2026

    Základný popis

    Hlboká analýza zlyhania adaptácie jedinca a jeho výberu rôznych foriem uniku (kadejaké kompenzačné mechanizmy) pred realitou. Tolstoj vo svojom výroku skúma mechanizmy potlačenia svedomia, ktoré vedú k sebadeštrukčnému správaniu. Ako ľudia radšej utajujú pravdu… namiesto toho, aby sa postavili čelom k realite.

    « Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaEtikaInšpiráciaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoHodnotový relativizmusVoľná láskaPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokSmrť

    „…sa celý život venujú výrobe týchto otupujúcich predmetov. Navyše, používanie týchto vecí je zjavne škodlivé, spôsobuje strašné zlo, poznané a priznané všetkými, zapríčiňuje zničenie väčšieho počtu ľudských bytostí, ako zahynulo vo všetkých vojnách a v dôsledku nákazlivých chorôb – dohromady. A ľudia o tomto vedia; takže to nemôže byť tak, že sa voľačo také robí na udržanie pozdvihnutého ducha človeka, pre akúsi veselosť, nebodaj jednoducho preto, lebo to robia všetci. Musí v tom byť niečo iné. Po celý čas a všade stretávame mužov, ktorí milujú svoje deti, pripravených podstúpiť akékoľvek obete pre ich blaho, no napriek tomu míňajú peniaze na vodku, víno, pivo alebo utrácajú za ópium či hašiš, prípadne aj za tabak, dosť na to, aby nakŕmili svoje trpiace a hladujúcich deti, alebo – aspoň – ich ochránili pred biedou. Je zrejmé, že ak sa človek ocitne v situácii, keď si nevyhnutne musí vybrať medzi tým, či vystaví svoju milovanú rodinu utrpeniu a strádaniu, alebo sa zdrží otupujúcich látok, a on si napriek tomu vyberie prvú možnosť, je k tomu podnecovaný niečím vážnejším, než že to robia všetci a je to príjemné. Je zrejmé, že to nerobí preto, aby si zlepšil náladu alebo pre zábavu, ale existuje nejaký podstatnejší dôvod. Tento dôvod, pokiaľ ho chápem na podklade čítania o tejto téme a pozorovaniach iných ľudí, a najmä seba samého, keď som zvykol piť víno a fajčil tabak, tento dôvod je podľa mojich pozorovaní nasledovný: počas obdobia vedomého života môže človek často v sebe rozpoznať dve oddelené bytosti: jednu slepú, fyzickú, a druhú obdarenú videním, duchovnú. Táto slepá zvieracia bytosť: žerie, pije, odpočíva, spí, rozmnožuje sa a pohybuje sa ako natiahnutý stroj; vidiaca duchovná bytosť, prepojená s tou zvieracou, sama nič nerobí, ale iba vyhodnocuje činnosť žijúcej bytosti tým, že s ňou súhlasí, pokiaľ jej aktivity schvaľuje, a tým, že sa nad ňou pohoršuje, ak neschvaľuje. Táto vidiaca bytosť môže byť prirovnaná k ihlici kompasu, ktorá ukazuje jedným koncom na sever, tým druhým potom opačným smerom, na juh… (…) Presne takýmto istým spôsobom vidiaca duchovná bytosť, ktorej prejavenie sa v bežnom jazyku nazývame svedomím, vždy ukazuje jedným pólom k správnemu a druhým – opakom – smerom k zlu, a my si ju nevšimneme, kým sa neodchýlime od smeru, ktorý nám bol daný… Keďže na to, aby sa prejavilo vedomie duchovnej bytosti, je potrebné vykonať nejaký čin, ktorý je v rozpore so smerom svedomia, vykázať odchýlku živočíšnej činnosti od smeru indikovaného svedomím. A tak ako námorník nemohol pokračovať v práci s veslami, strojmi alebo plachtami, dokiaľ vedel, že ide nesprávnym smerom, kým nezmenil kurz svojho smerovania ukazovaný ručičkou kompasu, alebo si túto odchýlku pred sebou samým nezakryl; presne tak každý človek, ktorý si uvedomuje túto dualitu… a vplyvu jej animálnosti, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, kým ju buď nezosúladí so svojím svedomím, alebo pred sebou neskryje varovania svedomia o neprávosti svojho živočíšneho života. Môžeme povedať, že celý život človeka pozostáva iba z týchto dvoch činností: (1) uvedenia svojich konaní do súladu so svedomím; a (2) utajovania signálov svedomia pred sebou samým, aby dotyčný mohol pokračovať v určitom smere života. Niektorí robia to prvé, iní si vyberajú to druhé. Na dosiahnutie prvého existuje iba jeden prostriedok – morálne osvietenie, zväčšenie svetla v  sebe a  venovanie pozornosti tomu, čo je týmto svetlom osvetlované; na dosiahnutie druhého – skryť pred sebou samým napomenutia svedomia – existujú dva spôsoby: jeden vonkajší, jeden vnútorný. Vonkajší spôsob spočíva v činnostiach, ktoré odvádzajú pozornosť od napomenutí svedomia; vnútorný spôsob spočíva v zatemnení samotného svedomia. (s. 124-126)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič (aka Lyof N. Tolstoï). Essays, Letters, Miscellanies – Volume I. / The Novels and Other Works of Lyof N. Tolstoï. New York (USA) : Charles Scribnerʹs, 1911. 316 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zlyhanie-adaptacnych-schopnosti-jedinca-neschopnost-celit-poziadavkam-reality-hladanie-otupenia-vlastnej-mysle-absencia-resp-potlacenie-svedomia-tolstoj/

  • ▐ Zverejnené: 06/01/2026

    Základný popis

    Dve deti, ich tváre plné zvedavosti i strachu. Sledujú starenku, ktorá drží v ruke vetvičku namočenú v posvätenej vode, jej postava zahalená do tieňov a ticha. Je to obraz o dedičstve, o tom, ako sa tradície prenášajú z generácie na generáciu. V pozadí visia sušené bylinky – symboly ochrany a liečenia, ozveny pohanských rituálov, ktoré prežili v kresťanskej podobe. Táto ilustrácia nie je len historickou dokumentáciou; je to psychologický portrét rodiny, ktorá sa snaží udržať spojenie so svojimi predkami a s duchovným svetom.

    « V deň Bohozjavenia / Zjavenie Pána – Epifánia (6. január): Pokropenie komory svätenou vodou (Apollinary Vasnetsov, 1883) »

    ZNAČKY: VianoceZjavenie PánaUmenieIlustráciaVidiekRodinaRodičovstvoDetstvoVýchovaRodoľubstvoFolklórKresťanstvoOrtodoxiaSlovania

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 730: 8. január 1883 (Zväzok 29 [XXIX.] – No. 2). 15. ročník [XV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1883.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/v-den-bohozjavenia-zjavenie-pana-epifania-6-januar-pokropenie-komory-svatenou-vodou-apollinary-vasnetsov-1883/

  • ▐ Zverejnené: 06/01/2026

    Základný popis

    Prepojenie generácií. Miesto, kde sa tradície odovzdávajú z ruky do ruky, a budúcnosť sa predpovedá z jednoduchého rituálu. V tejto scéne sa prelína kresťanstvo s pohanskými koreňmi, viera s poverou, modernita s tradíciou. Je to obraz o tom, ako ľudia hľadajú zmysel vo svete plnom neistoty, a ako sa snažia zmierniť túto svoju neistotu prostredníctvom rituálov a symbolov.

    « Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896) »

    ZNAČKY: VianoceZjavenie PánaUmenieIlustráciaCitátVidiekRodinaRodičovstvoDetstvoVýchovaRodoľubstvoFolklórHumorPohanstvoKresťanstvoOrtodoxiaSlovaniaRusko

    „Sviatok Zjavenia Pána v Rusku: Deň Zjavenia Pána je medzi ruskými vidiečanmi dňom veľkej radosti. Zbožne varia kuťu, druh kaše z pšenice, kukurice a maku; mladý muž hodí hrsť kute k stropu, zatiaľ čo stará mama, ktorá trávi svoj život ležiac na vrchu veľkej pece, hľadá znamenia budúcnosti v stopách, ktoré na strope táto hrsť kute urobila.“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 18 janvier, 1896, No. 360. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vestenie-z-kute-tradicny-zvyk-na-sviatok-zjavenia-pana-6-januar-v-rusku-1896/

  • ▐ Zverejnené: 03/01/2026

    Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)

    Základný popis

    Luna – stelesnenie podstaty ženskosti. Žena? Tvorca večného.

    « Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »

    ZNAČKY: VianoceNový rokUmenieIlustráciaCitátInšpiráciaKomentárPsychológiaEtikaSexuálna výchovaMravný ideálKrásaCnosťČistotaPanna MáriaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoNárodRodoľubstvoKresťanstvo

    « [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »

    Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich: « Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »

    A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky – všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.

    POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
    • [2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
    • [3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/

  • ▐ Zverejnené: 30/12/2025

    Základný popis

    Dievčatko v tradičnom ľudovom odeve, ktoré potajme kradne koláče – alebo iné dobroty – zo stola v kuchyni. Jej oči žiaria hravou odhodlanosťou, zatiaľ čo prsty obratne lovia sladké poklady.

    « Mladý maškrtník: Malá krádež v kuchyni (Theodor Grust, 1895) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaDetstvoRodinaRodičovstvoHumor

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 28 Décembre, 1895, No. 357. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mlady-maskrtnik-mala-kradez-v-kuchyni-theodor-grust-1895/

  • ▐ Zverejnené: 28/12/2025

    Základný popis

    Biedny írsky dom, zasadený do močaristého terénu. Štyri postavy – muž, žena a dve deti – sú zobrazené v pokore a chudobe, obklopené elementárnymi predmetmi života: kotol s vriacimi zemiakmi, drevo na oheň a tie najzákladnejšie predmety životnej potreby. Obrázok vyžaruje atmosféru tichej beznádeje, no zároveň má v sebe istú krásu jednoduchosti vidieckej existencie.

    « „Bogtrotter“: Skica z niekdajšieho života írskeho ľudu (1879) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaCitátVidiekĽudský životManželstvoRodičovstvoMaterstvoDetstvoChudobaLáskaPokoraSlužba

    „V západnej oblasti, prebytok vody na povrchu zeme obkolesenej nízkymi hrebeňmi skalnatých kopcov, viedol k vzniku rozsiahlych rašelinísk. Jedno z nich je okolo Ballintoberu, na hlavnej ceste a železnici z mesta Roscommon do Castlereagh a Mayo. Tu stále prebývajú niektorí zo skutočných „bog-trotterov“, trieda vidiečanov žijúcich v biede kvôli skromným výnosom z malých pozemkov a chovu ošípaných alebo kráv, s malou šancou zarobiť si mzdu prácou na poliach tam, kde žiaden farmár nemá k dispozícii voľný kapitál, aby ich mohol zamestnať. Náš umelec nakreslil jednu z ich biednych chatrčí, kde chudobný muž a  jeho deti čakajú na večeru zo zemiakov, ktoré sa varia na ohni z rašelinového uhlia pred ich obydlím, pod starostlivým dohľadom manželky a matky. Je to smutný obraz írskeho vidieckeho života. V Írsku je pravdepodobne sto tisíc ľudí, ktorých situácia nie je omnoho lepšia.“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 13, 1879 (Vol. 75), No. 2115. Londýn (Anglicko), 1879.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/bogtrotter-skica-z-niekdajsieho-zivota-irskeho-ludu-1879/

  • ▐ Zverejnené: 23/12/2025

    Základný popis

    Vianočná ilustrácia z roku 1915 zachytávajúca intímny moment rodiny počas prvej svetovej vojny: otes s vojenskými povinnosťami, matka a novorodenec sa stretávajú pri jednom vianočnom stromčeku. Vojak sa nakláňa nad novorodencom, ktorý drieme v kolíske ozdobenej malým srdiečkom. Jeho ruka, zvyčajne pripravená na chladnú oceľ zbrane, sa teraz jemne dotýka detskej tváričky – gesto lásky a ochrannej túžby prenikajúce po vrstvy armádnej uniformy. Matkina tvár vyžaruje zvláštnu kombináciu nevinnosti a rozhodnutia. V jej očiach sa odráža strach z toho, čo prichádza, ale aj silná viera v budúcnosť svojho dieťaťa. Je to obraz materstva pod tlakom vojny – hrdinstva a sily ukrytej v bežných momentoch života. Táto ilustrácia nám pripomína krehkosť rodinného šťastia v časoch krízy. Je to pohľad do domova, ktorý sa zrazu stáva útočiskom pred hrôzami vonku. Vianoce toho roku neboli len sviatkami pokoja a radosti; boli symbolom pretrvávania života tvárou v tvár smrti.

    « Na Vianoce doma krát dva: Darček srdcu najbližší (1915) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaMravný ideálLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoDetstvoNárodRodoľubstvoVojna

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Der Weltkrieg – Illustrierte Kriegs-Chronik des Daheim (Erster Band). Bielefeld / Leipzig (Nemecko) : Verlag von Velhagen & Klasing, 1915. Digitalizovali: Staats- und Universitätsbibliothek Hamburg Carl von Ossietzky (Nemecko).

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-vianoce-doma-krat-dva-darcek-srdcu-najblizsi-1915/

  • ▐ Zverejnené: 23/12/2025

    Základný popis

    Pohľad do rodinného krbu, kde sa vianočná hra „Snap-Dragon“ stáva rituálom zoskupenia a odvážnosti. Dieťa, jeho tvár plná neistoty a očakávania, siaha po plamienkoch ako keby hľadal skryté poklady v srdci tmy. Ostatné detské tváre sa ponárajú do hry s rovnakým odhodlaním, ale ich oči ukrývajú tenký závoj zvieravého čakania na neistotu. U dospelých je v očiach viditeľná melanchólia, ktorá pripomína pominuteľnosť ich vlastného detstva ako plamienok, ktorý sa snažia vo svojich spomienkach – predsa len aspoň na okamih – uchopiť…

    « Vianočný zvyk: Spoločenská hra „Snap-Dragon“ (Charles Keene, 1858) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaDetstvoRodinaRodičovstvoVýchovaFolklór

    „Snap-Dragon“ je spoločenská hra, ktorá sa hráva v niektorých krajinách počas Štedrého večera. Vo vzduchu sa vznášala vôňa ihličia, medových koláčikov a sľubného vianočného rána. Ale ešte predtým, ako boli rozbalené darčeky, ešte predtým, ako bola zaspievaná posledná koleda, prišiel „Snap-Dragon“. Nebola to len hra, bola to skúška. Malá, ohnivá skúška, ktorou sa predpovedalo šťastie na nadchádzajúci rok. Do nejakej tej panvice sa naliala brandy, dobre poslúžil aj pekáč, do toho sa nasypali hrozienka a alkohol sa zapálil. Následne začali členovia rodiny s chytaním – „Snap“ – týchto hrozienok…

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Supplement / Saturday, December 25, 1858 (Vol. 33), No. 952. Londýn (Anglicko), 1858.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vianocny-zvyk-spolocenska-hra-snap-dragon-charles-keene-1858/

  • ▐ Zverejnené: 23/12/2025

    Základný popis

    O stratených dušiach nachádzajúcich útočisko v neobyčajných priestoroch. Deti ležia v posteliach, ich tváre čiastočne skryté v tieni, no oči žiaria nádejou, čo im prinesú Vianoce, aj keď sa nachádzajú vo svete bolesti a utrpenia. Nie je to vianočná radosť plná smiechu a darčekov, ale tichá služba – pohľad lekára, ktorý sa snaží skryť únavu za úsmevom pre malé dieťa. Je to obraz preniknutý zvláštnou melanchóliou – nie smútkom, ale hlbokým pochopením ľudskej zraniteľnosti a potreby milosrdenstva v čase, keď sa svet vonku zdá byť chladný a bezcitný. Je to pozvanie zamyslieť sa nad hodnotou ľudskosti, pokory a milosrdenstva – nad tým, čo skutočne znamená oslavovať Vianoce. Nech nás táto kresba inšpiruje k tomu, aby sme boli lepšími ľuďmi a prinášali svetlo do života tých, ktorí to najviac potrebujú.

    « Vianočný stromček v detskej nemocnici: Radosť z Vianoc aj pre maličkých trpiacich (Flere, 1904) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaHistória medicínyZdravotníctvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoMravný ideálSpoločenská zodpovednosťDetstvoRodinaRodičovstvoMaterstvo

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 31, 1904 (Vol. 125), No. 3428. Londýn (Anglicko), 1904.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vianocny-stromcek-v-detskej-nemocnici-radost-z-vianoc-aj-pre-malickych-trpiacich-flere-1904/

  • ▐ Zverejnené: 21/12/2025

    Aktualizované: 21/12/2025 (17:37)

    Základný popis

    Okno do sveta, kde sa prelínajú ozveny pohanskej minulosti s prúdmi kresťanskej tradície. Oheň, ktorý plápolá v srdci komnaty, nie je len zdrojom tepla, ale aj symbolom prechodu – medzi ročným obdobím, medzi vierami, medzi generáciami. V najintímnejších priestoroch rodiny sa ozývajú hlasy vyššej moci. Tento rituál je viac než len náboženská prax; je to akt prepojenia s predkami, s cyklami prírody a s tajomstvami zimného slnovratu. V  dávnych časoch, ešte pred príchodom kresťanstva, bol oheň uctievaný ako božstvo, symbol života a znovuzrodenia. Posvätením dreva sa tak v podstate obnovuje spojenie s týmto prvotným posvätným ohňom, ktorý pretrvával cez storočia v podobe rodinných tradícií. Aj keď sa časy menia a tradície zanikajú, esencia ľudskej túžby po svetle, teplu a spojení s vyššou silou zostáva večná.

    « Posvätenie vianočného ohňa vo Francúzsku (1881) »

    ZNAČKY: VianoceZimný slnovratUmenieIlustráciaKomentárMravný ideálDetstvoRodinaRodičovstvoVýchovaFolklórKresťanstvoPohanstvo

    Doteraz som zverejnil obrázky, kde môžete vidieť: 1. prinášanie vianočného polena do domácnosti, 2. radosť rodiny z vianočného polena, 3. pálenie vianočného polena v krbe a sledovanie plameňov tohto ohňa. Teraz sa stretávame s posväcovaním vianočného ohňa. V dávnych časoch – hovoríme o dobe pohanstva (paganizmu), ešte pred príchodom kresťanstva, bol oheň uctievaný ako „božstvo“, reprezentácia božských síl. Nebola to náhoda. Oheň sprostredkoval teplo, svetlo, ochranu, očistu a dezinfekciu, ľudia si vďaka nemu mohli uvariť svoje jedlo – umožňoval ľudom prežitie. Anglický profesor antropológie Edward Burnett Tylor, vo svojej práci „Primitive Culture“ (1903), pri menovaní toho, čo umožnilo napredovanie ľudskej spoločnosti uvádza aj tieto základné aspekty: „Každá dedina, každá rodina, každý jednotlivec musí vždy disponovať schopnosťami aj sklonmi, aby mohol pokračovať v používaní ohňa a kovov, chove a starostlivosti o domáce zvieratá, metódach lovu a rybolovu, základných znalostiach navigácie, nedokonalom pestovaní kukurice alebo iných výživných obilnín a jednoduchých mechanických remeslách. Osobitý génius a naprieč spoločnosťou rozšírený priemysel môžu byť zdecimované; ale tieto [práve spomenuté] odolné rastliny prežijú [každú] búrku a zapustia večné korene aj v najnepriaznivejšej pôde. (s. 34)“

    V spojitosti s ohňom sa dokonca zachovali takéto záznamy o veľmi zaujímavom obrade z Južnej Afriky: „Keď je po rozbrieždení sa slnko schované za mrakmi, čo je na – zvyčajne – jasnej oblohe Južnej Afriky veľmi ojedinelý úkaz… Všetka práca sa zastaví a všetko jedlo z predchádzajúceho dňa sa dáva matrónam alebo starým ženám. Môžu ho jesť a môžu sa oň podeliť s deťmi, ktoré dojčia, ale nikto iný ho nesmie ani len ochutnať. Ľudia idú k rieke a celí sa umyjú. Každý muž hodí do rieky kameň zo svojho domáceho ohniska a nahradí ho kameňom, ktorý našiel v koryte rieky. Po návrate do dediny náčelník založí oheň vo svojej chatrči a všetci jeho poddaní prídu a zapália si z neho. Nasleduje všeobecný tanec. V týchto prípadoch sa zdá, že zapálenie plameňa na Zemi má znovu zapáliť slnečný oheň. (Frazer, s. 23)“

    Oheň bol vždy nevyhnutnou súčasťou osláv zimného slnovratu. Samotný zimný slnovrat reprezentuje víťazstvo svetla nad tmou – síl dobra nad silami temna, a je to práve oheň, ktorý dokonalým spôsobom zosobňuje túto symboliku. Preto sa pália vianočné polena, preto sa pália sviečky – stále sa jedná o symbolické vyjadrenie rovnakého posolstva: boj dobra so zlomkonečné víťazstvo síl svetla. Tento rituál je viac než len náboženská prax, je to akt prepojenia s predkami, s nemeniteľnými cyklami prírody, ktorých existenciu a nimi dané obmedzenia ľudskej existencie – naši predchodcovia prijímali. Posväcovanie vianočného ohňa ja osobne vnímam v rovine nadstavby na túto pôvodnú elementárnu symboliku. Vianoce. Oslava narodenia Ježiša Krista. Niekoho, kto počas svojho života pomerne konkrétne povedal, čo predstavuje „dobro“, čo naopak „zlo“, a čo je tým večným…

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] FRAZER, James George. The Golden Bough (A Study in Comparative Religion – In Two Volumes / Volume I.) New York (USA) : Macmillan and Co., 1894. 409 strán.
    • [2] TYLOR, Edward Burnett. Primitive Culture (Researches into the development of mythology, philosophy, religion, language, art, and custom – In Two Volumes / Volume I.) Londýn (UK) : John Murray, 1903. 502 strán.
    • [3] Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 675: 12. december 1881 (Zväzok 26 [XXVI.] – No. 25). 13. ročník [XIII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1881.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posvatenie-vianocneho-ohna-vo-francuzsku-1881/

  • ▐ Zverejnené: 21/12/2025

    Základný popis

    V tichej komnate, osvetlenej len mihotavým tancom plameňov, vidíme dve tváre – jedna mladistvá a plná detskej naivity, druhá o niečo zrelšia, zahalená do závoja sviatočnej melanchólie. Oheň, ktorý praská a plápolá za nimi, je viac než len zdroj tepla; je to okno do iného sveta. V tomto obraze sa stretávajú: svet fantázie a realita, minulosť a možná budúcnosť. Oheň, ako symbol prechodu, spája tieto protiklady a vytvára priestor pre reflexiu.

    « Pri svetle vianočného polena (Marcella Walker, 1899) »

    ZNAČKY: VianoceZimný slnovratUmenieIlustráciaDetstvoRodinaRodičovstvoVýchovaFolklórPohanstvo

    « Čo vidí slečna – desaťročná – v plameňoch?
    Výjavy športovania a hry.
    Obrázky veselých hier Dvanástej noci,
    vízie vianočného dňa.
    Koho vidí jej sestra, slečna dvadsaťjeden rokov stará?
    Niekoho, koho má veľmi rada:
    „Niekoho, obávam sa, kto nie je vôbec ako ja.
    Kto sa volá… však čas ukáže.“ »

    POZNÁMKA: Fráza „Dvanásta noc“, prípadne pôvodne „Twelfth Night“, je označením pre špeciálnu slávnostnú noc, ktorá sa v niektorých krajinách oslavuje, prevažne 5.-6. januára.

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / Saturday, December 30, 1899 (Vol. 115), No. 3167. Londýn (Anglicko), 1899.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pri-svetle-vianocneho-polena-marcella-walker-1899/

  • ▐ Zverejnené: 21/12/2025

    Základný popis

    Dieťa, so zloženými rukami od čistého údivu, je akoby stratené v tomto svete svetla. Jeho postava, zachytená v profile, pripomína siluetu z dávnych rozprávok – opusteného princa hľadajúceho cestu domov, alebo dievčatka čakajúceho na zázrak…

    « Pred vianočným stromčekom (Charles Joseph Staniland, 1882) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaDetstvoRodinaRodičovstvoVýchovaFolklór

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 16, 1882 (Vol. 81), No. 2278. Londýn (Anglicko), 1882.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pred-vianocnym-stromcekom-charles-joseph-staniland-1882/

  • ▐ Zverejnené: 18/12/2025

    Základný popis

    Pohľad na skromnú izbu, osvetlenú tlmeným svetlom sviečky, nás prenáša do prostredia ruského vidieka, kde život bol surový a nekompromisný. Drevené steny, hrubé trámy stropu a jednoduchý nábytok svedčia o skromnosti a chudobe. V popredí stojí postava ženy, zahalená v tme a smútku. Jej ohnutá silueta, skrývajúca tvár, je symbolom hlbokého žiaľu – strata matky, ktorá zanechala prázdne miesto v srdci rodiny aj v samotnej izbe. V pozadí sa zhlukujú deti, ich tváre plné neistoty a strachu. Ich pohľady smerujú k matke, no táto je pre nich už len tieňom, ozvenou minulosti. Kontrast medzi svetlom sviečky a tmavými rohmi izby vytvára dramatický efekt, ktorý zdôrazňuje osamelosť a beznádej. Lemokh majstrovsky zachytáva nielen fyzické prostredie, ale aj psychologickú atmosféru – pocit straty, smútku a rezignácie.

    « Tichý sneh padá – Malá sirota (Kirill Lemokh, 1879) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaRodinaRodičovstvoMaterstvoDetstvoĽudský životSmrťSmútok

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 550: 14. júl 1879 (Zväzok 22 [XXII.] – No. 4). 11. ročník [XI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1879.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tichy-sneh-pada-mala-sirota-kirill-lemokh-1879/

  • ▐ Zverejnené: 17/12/2025

    Základný popis

    Ilustrácia z konca 19. storočia zobrazujúca slávnostné oslavy Vianoc medzi Slovanmi. Komplexná kompozícia zachytáva rôzne scény – od zimných radovánok a rodinných večerí cez náboženský motív narodenia Ježiša Krista, až po portréty typických slovanských domácností.

    « Ako oslavujú Vianoce Slovania / Slaviani (Ivan Ivanovič Šiškin, 1879) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaMravný ideálKrásaRodinaRodičovstvoVýchovaVzdelanieSlovaniaSlovenskoNárodFolklórRodoľubstvoKresťanstvoOrtodoxiaJežiš KristusPanna Mária

    POZNÁMKA: Pri tejto príležitosti by som rád pripomenul svoj starší článok s názvom „Výsledky jazykovednej štúdie o pôvode pomenovania „Slovák“ a „Slovan“ (Henrich Bartek, 1956)“. A za zmienku by určite stál aj ďalší článok, tentokrát – „Veľká Morava (Regnum Marauorum) – Miesta vzniku prameňov k jej dejinám (1966)“. Prečítajte, porozmýšľajte, aké sú historické korene národnej identity Slovákov.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 572: 15. december 1879 (Zväzok 22 [XXII.] – No. 26). 11. ročník [XI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1879.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-oslavuju-vianoce-slovania-slaviani-ivan-ivanovic-siskin-1879/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025