Pomedzi

• ▐ Zverejnené: 28/05/2025

  Základný popis

  Historická mapa sveta z roku 1839 zobrazujúca rasovú distribúciu ľudstva podľa diela „Crania Americana“, ktorá odráža vtedajšie vedecké a etnické predstavy. V našich súvislostiach je zaujímavé najmä vyobrazenie výskytu etnika Slovanov, ako aj istá miera vymedzenia európskeho historického a prehistorického kultúrneho priestoru.

  « Etnická mapa Európy z roku 1839: Slovania (Slavonians) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mapa – História – Slovania

  Dnes sa pozrieme na výrez európskej časti historickej mapy sveta z roku 1839, ktorá bola súčasťou publikácie „Crania Americana“, čo je aktuálne vcelku kontroverzná knižná záležitosť. Avšak pre nás – vzhľadom na hlavný objekt záujmu – to nie je nie zas až tak podstatné. Nateraz sa spoločne venujme iba tejto mape. Tá prináša predstavy o rozšírení rás vo svete (s menovaním etnických skupín v rámci jednotlivých rás), aké zaznievali v 19. storočí. Z tohto hľadiska táto mapa nie je úplne, ako sa vraví – „špatná“. Určite nie je dokonalá, to ani zďaleka nie, značne zjednodušená, ale istá záležitosť je na nej viditeľná úplne zreteľne. Jednotnou farbou je na nej vyobrazený priestor, v ktorom žijúce etniká majú medzi sebou mnohé dlhoročné historické a prehistorické väzby, nielen už naznačenú rasovú a istú mieru etnickej blízkosti. Je to, ako keby vymedzenie oblasti, kde primárne zasahoval a pôsobil vplyv európskej kultúrnosti. Historicky hovoriac, tento región predstavoval priestor, kde sa vzájomne formovali a šírili kultúrne, náboženské, politické a dynastické väzby, ktoré definovali „európsky svet“ v širšom zmysle. Toto vnímanie „európskej kultúrnej sféry“ má hlboké korene v dejinách a predstavuje historický fakt, či už sa to niekomu páči, alebo nepáči.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: MORTON, Samuel George. Crania Americana (A Comparative View of the Skulls of various Aboriginal Nations of North and South America). Philadelphia (USA) : J. Dobson; Londýn (UK) : Simpkin, Marchal & Co., 1839).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/etnicka-mapa-europy-z-roku-1839-slovania-slavonians/

• ▐ Zverejnené: 28/05/2025

  Základný popis

  Tento úryvok pochádza z filmu „Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi“ z roku 1974. Je to hlboko symbolická scéna, ktorá sa dotýka tém odovzdávania dedičstva predkov svojim potomkom, oslavy rodinných hodnôt a neustáleho snaženia o lepšiu budúcnosť.

  « Pokolenie za pokolením – Rodina, rod a národ »

  ZNAČKY: Komentár – Citát – Umenie – Video – Hudba – Text piesne – Inšpirácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Ľudský život

  Pieseň o tom, ako členovia rodiny – pradedo, dedo, otec… pracovali na stavbe tej istej loďky, ktorá sa v závere – rukami ich potomkov – napokon stáva veľkolepým korábom. Každá generácia pokračuje a v priebehu svojho života odrába ten svoj diel práce, a i keď sa žiadnej z nich nedarí túto loďku dokončiť, kvôli rôznym neprajným okolnostiam ich životov, tak táto „neukončenosť“ nie je vnímaná ako ich osobné zlyhanie, ale skôr sa stáva základom pre budúce úsilie a najmä – prenechanie odkazu, ktorý ich vzájomne prepája. Všetci spoločne pracujú na stavbe (tj. kontinuita v čase), ktorá presahuje životnú dobu jednotlivca a vytvárajú trvalý odkaz všetkých pokolení – dokopy. Ralph Waldo Emerson napísal: „Rob, čo ti je určené, a nemôžeš ani príliš dúfať, ani sa príliš odvážiť, (Emerson, s. 68)“ čo sa mimochodom značne podobá na slová samotného Marka Aurélia: „Plním si svoju povinnosť, a to stačí. (Aurelius, s. 91)“ Späť k Emersonovi, ten uvedené slová vyjadril v súvislosti s jeho výzvou po autentickosti človeka – „byť sebou“. Ale nie je azda súčasťou práce na uskutočnení tohto aktu aj niečo také, ako dosiahnutie osobnostnej celosti? Čo je potom jednou zo základných nevyhnutností pri rozvoji osobnosti každého človeka k jeho celosti? Prijatie. Čoho? Svojho pôvodu, kultúry. Už Carl G. Jung varoval pred tým, ako sa ľudia odvracajú od spojení so svojou rodinou, kmeňom: „Z hľadiska prírodných vied nepotrebujete žiadne spojenie s minulosťou, môžete ho vymazať, lenže je to mrzačenie ľudskej bytosti. (McGuire, s. 215)“ Učenci od Piageta by asi povedali: „…konštruktívne, medziľudské a skupinové vzťahy sú ‚sine qua non‘ [nevyhnutnou podmienkou, pozn.] plnohodnotného života. (Modgil, s. 402)“ Čo sa potom stane s človekom, ak sa mu siahne na podstatu toho najelementárnejšieho, čo ho viaže k iným osobám?

  DOPORUČENÉ VIDEO: Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих], 1974 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] AURELIUS, Marcus. The Meditations of Marcus Aurelius. Londýn (UK) : Walter Scott, 1887. 226 strán.
  • [2] EMERSON, Ralph Waldo. Essays. Boston (USA) : James Munroe and Company, 1841. 303 strán.
  • [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [4] MIKHALKOV, Nikita (režisér). Svoj medzi cudzími, cudzí medzi svojimi [Свой среди чужих, чужой среди своих]. Mosfilm, 1974, online: https://youtu.be/e0ECy37ayUw?t=17
  • [5] MODGIL, Sohan; MODGIL, Cecilia (eds.) Toward a Theory of Psychological Development. 1. vydanie, Oxford (UK) : NFER Publishing Company, 1980. 814 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pokolenie-za-pokolenim-rodina-rod-a-narod/

• ▐ Zverejnené: 27/05/2025

  Základný popis

  Gazdovanie nie je len o pestovaní plodín, ale aj o budovaní dlhodobého systému, ktorý zabezpečí budúcnosť pre ďalšie generácie. Príklad so stromom, ktorý zasadíme a vnúčatá z neho postavia dom, symbolizuje cyklickú povahu života a potrebu udržania tradície.

  « Gazdovanie, sebestačnosť a sloboda (Bretónsko, Francúzsko) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Ľudský život

  DOPORUČENÉ VIDEO: Samuel Lewis: 30 Years Homesteading in Europe – Farming, Self-Sufficiency, Freedom, 2024 (Youtube)

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: Samuel Lewis: 30 Years Homesteading in Europe – Farming, Self-Sufficiency, Freedom. Peter Santenello, 2024, online: https://youtu.be/9_QL7uQtcow

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/gazdovanie-sebestacnost-a-sloboda-bretonsko-francuzsko/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  Základný popis

  Tradičný kríž na poli symbolizujúci hlboké prepojenie medzi národnou identitou a dedičstvom zanechaným od našich predkov.

  « Kríž v poli: Krajinná kultúra a národná identita Slovenska (2024) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Rodina – Rodoľubstvo – Folklór – Slovensko – Slovania

  DOPORUČENÉ VIDEO: Kríž v poli, 2024 (Youtube)

  ZDROJ: Kríž v poli. Zvolen (Slovensko) : Podpolianske osvetové stredisko, 2024.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kriz-v-poli-krajinna-kultura-a-narodna-identita-slovenska-2024/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  Základný popis

  Citát o ochrane a bezpečnosti, symbolizujúci silu, zodpovednosť a spoľahlivosť v náročných podmienkach.

  « Ochranca stáda (2023) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Príroda – Mravný ideál – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  DOPORUČENÉ VIDEO: Kangal – Ochranca stád, 2023 (Youtube)

  ZDROJ: Kangal – Ochranca stád. Bratislava (Slovensko) : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR), 2023.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ochrana-stada-2023/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  Základný popis

  Séria ilustrácií z japonského časopisu „Shin-Bijutsukai“ vydaného v rokoch 1901–1902. Zobrazujú rôzne motívy prírody – kvety, stromy a vtáky – v typickom štýle z prelomu storočí, ktorý kombinuje tradičné japonské prvky s novými umeleckými výrazmi. Všimnite si jemnú farebnú paletu, často založenú na tlmených odtieňoch modrej, zelenej a okru, ktoré vytvárajú pokojnú a harmonickú atmosféru. Dôraz je kladený na línie, kompozíciu a precíznu detailnosť, čo sú charakteristické prvky japonského dekoratívneho umenia.

  « Japonské umenie z prelomu 19. a 20. storočia (Shin-Bijutsukai) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Krása

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: FURUYA, Korin (ed.) Shin-Bijutsukai (The New Monthly Magazine of various Design by the Famous Artists of To-Day). 1901-02.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/japonske-umenie-z-prelomu-19-a-20-storocia-shin-bijutsukai/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia od vychyteného umelca Heinricha Schlitta z knihy „Allegorien und Embleme“ (1889) znázorňujúca 4 ročné obdobia (fázy) ľudského života: detstvo, mladosť, dospelosť a starobu.

  « 4 ročné obdobia ľudského života (Heinrich Schlitt, 1889) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mravný ideál – Detstvo – Manželstvo – Rodina – Staroba – Smrť – Ľudský život

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: ILG, Albert; GERLACH, Martin. Allegorien und Embleme. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Verlag von Gerlach & Schenk (N. Murray), 1889.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/4-rocne-obdobia-ludskeho-zivota-heinrich-schlitt-1889/

• ▐ Zverejnené: 26/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácie zo sovietskej rozprávky „Brémski muzikanti“ (1969), kde snívajúcemu trubadúrovi zobrazuje princezná a on jej takto na diaľku – nepriamo – vyznáva lásku. Animovaný film „Brémski muzikanti“ je voľne inšpirovaný rozprávkou bratov Grimmových.

  « Trubadúr na ceste za princeznou (Brémski muzikanti, 1969) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Video – Hudba – Text piesne – Muž a žena – Láska – Detstvo – Slovania – Rusko

  [Princezná:]
  V klietke vtáčik trápi sa, let nepozná.
  A tak i ja som vtákom v zámku,
  väznená pod zámkom.

  [Trubadúr:]
  Vyjde slnko nad lesom, no nie pre mňa.
  Pretože teraz bez princeznej,
  mne žiť sa nedá.

  [Princezná:]
  Čo je to so mnou? Čo sa to stalo so mnou?
  V kráľovských komnatách stratila som pokoj.
  –
  (Brémski muzikanti, 1969)

  DOPORUČENÉ VIDEO: Brémski muzikanti / V klietke vtáčik trápi sa, 1969 (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: ENTIN, Y. (Autor textu). Pieseň: G. Gladkov – V klietke vtáčik trápi sa (В клетке птичка томится). Film: Brémski muzikanti (Бременские музыканты). (Sovietský zväz) : 1969.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trubadur-na-ceste-za-princeznou-bremski-muzikanti-1969/

• ▐ Zverejnené: 25/05/2025

  Základný popis

  Analýza symboliky obrázkov z diela „Stratený raj“ (po anglicky „Paradise Lost“) od známeho spisovateľa Johna Miltona, z predhovoru a úvodu k tomuto dielu, ktoré vysvetľujú vnímanie kozmológie sveta z jeho strany.

  « Nebeské, chaos, pekelné (1879) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Peklo – Úpadok

  Súbor troch obrázkov (z predhovoru a úvodu) knihy „Milton’s Paradise Lost (Books I. and II.)“ Tieto ilustrácie nám prinášajú pohľad Johna Miltona, jeho vnímanie kozmológie sveta, čo sa priamo dotýka fundamentálnych existenciálnych otázok doprevádzajúcich cestu hľadania podstaty nášho bytia.

  Kategóriami: „Nebo“, „Peklo“, „Chaos“, „Svet“ – sa zaoberali tí najmúdrejší myslitelia tejto planéty pred tisícročiami, venujú sa im dodnes: „Veľké filozofické odpovede na otázku, ako žiť, prinášané od nepamäti, zostávajú stále s nami. (Ferry, 2008, s. 8)“ Rozumovanie nad konceptom „usporiadania univerza“ je staré takmer ako ľudstvo samé. Rovnako aj myšlienka nachádzania „myslením uchopiteľného poriadku“ v tomto usporiadaní, vnímania krásy takéhoto súznenia a spytovanie sa po jeho pôvode. „Zlo sa podieľa na povahe nekonečného, dobro na konečnosti…, (Fairbanks, 1898, s. 143)“ hovorievali pytagorejci, a azda tým mali na mysli, že každá „hierarchia a zadefinovaná štruktúra“ je súbežne aj odstraňovaním „stupňov voľnosti“ na ceste k dosiahnutiu dokonalosti; čím je určitá – presne vymedzená – podoba vzájomných vzťahov medzi jednotlivými (a práve tými) elementami systému. Taký Anaxagoras už nejakých 500 rokov pred Kristom premýšľal o tom, čo ale vlastne môže (alebo nemôže): „…zmeniť chaos na kozmos… (Hardie, 1924, s. 16)“ Pri hľadaní prvotného činiteľa „negácie chaosu“ naňho nadviazal aj samotný Platón: „A keďže Boh túžil po tom, aby boli veci navôkol dobré, ako to len bolo možné… prijal všetko… nie v stave odpočinku, ale pohybujúce sa bez harmónie – akéhokoľvek súladu, a previedol to z tohto zmätku do stavu usporiadanosti, premýšľajúc, že takto je všetko omnoho lepšie než tomu bývalo predtým. (Platón, 1888, s. 93)“ Všeobecne by sa dalo povedať: svetoví myslitelia sa v podstate zhodujú na počiatočnom stave univerza majúcom podobu chaosu, na čom sa nezhodnú pravdepodobne nikdy je, akým spôsobom sa tento chaos dokázal premeniť na vyššiu mieru usporiadanosti. Toto celé sú veru závažné dilemy. Ibaže mňa na týchto obrázkoch, ktoré máte pred sebou, predsa len zaujalo niečo iné.

  Na tieto obrázky môžeme nazerať – opätovne – v niekoľkých rovinách. Na jednej strane pre nás môžu naznačovať symbolickú paralelu voči (želanému) dianiu v spoločnosti, realizovanom ako hľadanie nejakého toho najvhodnejšieho usporiadania, čo sa v tej našej spoločnosti – mimochodom – v podstate (posledných mnoho rokov) nijako zvlášť neodohráva a my smerujeme skôr k tej opačnej strane týchto diagramov: k rozkladu. Ďalšou symbolickou paralelou potom môže byť, vnímanie tejto ilustrácie z hľadiska jej psychologického rozmeru. Pozorný čitateľ si tu proste nemôže – na príklade pádu satana – nevšimnúť: vyobrazenie prechodových fáz od optimálneho duševného stavu jedinca, životnej transformácii osobnosti človeka k istému osobnému ideálu (pri stelesňovaní nejakého toho najvyššieho, ktorý dotyčného jedinca presahuje), k – naopak – jeho psychickému rozpadu. Väčšina – už zreteľne zaregistrovaných – psychických neduhov sa totiž nestane: „A teraz,“ v nejakom krátkom časovom úseku. K vývoju psychickej poruchy, osobnostnému zrúteniu sa, rozkladu psychiky jedinca nedochádza lusknutím prstov (ak pominieme náhodné a vysoko traumatizujúce udalosti). Väčšinou sa psychický úpadok človeka – niekde v úzadí – postupne poctivo buduje [neuškodí spomenúť „Diathesis-Stress Model“, pozn.] Na týchto obrázkoch teda môžete – v prenesenom význame – zreteľne uvidieť znázornenie tohto prechodu: „integrácia vs. fragmentácia ľudskej psyché“, alebo ak by ste to chceli podané v žargóne psychiatrickom: „…‚sa valí dolu‘ až na úroveň, kde sa self a objektné reprezentácie stávajú nejasnými, fragmentárnymi a neúplnými. (Mentzos, 2004, s. 52)“ Dostať sa až do takéhoto stavu býva „zbudovanou reakciou na niečo“, a tým niečím môžu byť životom nahromadené okolnosti, ktoré v určitom okamihu dotyčný nie je schopný zvládnuť. Popis takejto varianty priniesol známy kanadský psychológ Jordan B. Peterson: „Neviete, môžu to byť všetky (…) veci naraz. Takéto voľačo je veľmi stresujúce, pretože všetky veci naraz – to je príliš veľa. Tým dochádza k znovuzrodeniu chaosu. Toto je potopa. Takto vyzerá návrat na začiatok vzniku kozmu. (…) Vaša životná cesta vás priviedla na začiatok, kde nie je nič, iba nediferencovaný chaos, a toto je tým, s čím ste konfrontovaní. A možnože je toho na vás naraz príliš mnoho, a často to tak naozaj je. Takéto niečo môže byť naozaj traumatizujúce, že vás to môže dokonca až psychicky zraniť. Môže toho byť na vás skrátka príliš mnoho, aby ste to zvládli. (Peterson, 2017)“

  A ešte by som, na záver, upozornil na spodný obrázok na pravo. Ten je vcelku zaujímavý. Použitá terminológia v mnohom pripomína staré alchymisticko-hermeneutické manuskripty.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] FAIRBANKS, Arthur. The First Philosophies of Greece (An Edition and Translation of Remaining Fragments of the Pre-Sokratic Philosophers). Londýn (UK) : Kegan Paul, Trench Trübner & Co., 1898. 300 strán.
  • [2] FERRY, Luc. Rozumět životu – Uvedení do filozofie (nejen) pro mladou generaci. Praha (Česká republika) : Rybka Publishers, 2008. 272 strán.
  • [3] HARDIE, Alexander. Evolution (Is it Philosophical, Scientific or Scriptural?) Los Angeles (USA) : The Timer-Mirror Press, 1924. 234 strán.
  • [4] MENTZOS, Stavros. Psychodynamické modely v psychiatrii. Trenčín (Slovenská republika) : Vydavateľstvo F, 2004. 152 strán.
  • [5] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost (Books I. and II.) + Milton’s Lycidas. Boston (USA) : Ginn and Heath, 1879. 151 strán.
  • [6] PETERSON, Jordan B. Lecture: Biblical Series VI: The Psychology of the Flood. 2007, online: https://youtu.be/wNjbasba-Qw?si=i02lJawhtpqszVDP&t=5448
  • [7] PLATÓN. The Timateus of Plato. Londýn (UK) : Macmillan and Co., 1888. 352 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nebeske-chaos-pekelne-1879/

• ▐ Zverejnené: 23/05/2025

  Základný popis

  Obrázok z diela „Skizzenbuch“, ktorý vytvoril Heinrich Kley, prináša pričastý obraz (nielen dnešného) katolicizmu, ktorý môžeme navôkol seba sledovať. Ľudia odtrhnutí od reality žijúci vo svojich „zlatých klietkach“. Vyobrazenie „svätého človeka“, Božieho služobníka, ktorého nijako netrápi stelesnenie Pánovej vôle vo svete navôkol seba a namiesto toho sa oddáva blahu, rozkoši a žranici, ktoré mu spoločne s jeho statusom a majetkami, ním obhospodarovanými, dočasne prináležia.

  « Rozkošný „svätec“ (Heinrich Kley, 1909) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Politický katolicizmus – Humor – Peklo – Úpadok

  K tomuto obrázku – vo svojej knihe „Skizzenbuch“ – pripojil Heinrich Kley veľmi zaujímavý popis, citujem: „Len potichu! Pán farár, oni nám hlboko spia. Obed bol bohatý, ako inak, a vonku je dnes vlhko a dusno. Aj Karo sa nám prejedol. Zavládla pohoda v prežratosti. Ale v tom akosi nebadane, vlúdil sa nášmu farárkovi do spánku sen. Hrôzostrašný! Že by sa náhodou mohol stať… chudobným ako Pán Ježiš. No pfuj, čo i len pomyslieť!“ Ja osobne som si pri pohľade na tento obrázok spomenul na slová Richarda W. Coana, ktorý pri opise učenia Sorena Kierkegaarda napísal nasledovné: „Kresťanstvo je potrebné žiť, nie len redukovať na opakovanie verbálnych poučiek a formuliek.“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] COAN, Richard W. Optimální osobnost a duševní zdraví (Hrdina, umělec, mudrc nebo světec?) 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Grada Publishing, 1999. 236 strán.
  • [2] KLEY, Heinrich. Skizzenbuch (Hundert Federzeichnungen). Mníchov (Nemecko) : Albert Langen, 1909/10. cca. 70 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rozkosny-svatec-heinrich-kley-1909/

• ▐ Zverejnené: 23/05/2025

  Základný popis

  Obrázok z diela „Skizzenbuch“, ktorý vytvoril Heinrich Kley. Vyobrazenie pekelného stvorenia na prechádzke vo fabrike priemyselnej výroby, kde si s údivom obzerá čmudiace komíny.

  « Pekelník na prechádzke vo fabrike obdivuje čmudiace komíny (Heinrich Kley, 1909) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Humor – Peklo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: KLEY, Heinrich. Skizzenbuch (Hundert Federzeichnungen). Mníchov (Nemecko) : Albert Langen, 1909/10. cca. 70 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pekelnik-na-prechadzke-vo-fabrike-obdivuje-cmudiace-kominy-heinrich-kley-1909/

• ▐ Zverejnené: 23/05/2025

  Základný popis

  Obrázok z diela „La Divina Commedia“ (v preklade „Božská komédia“) od známeho spisovateľa Danteho Alighieriho, prinášajúca portrét samotného lucifera (satana) na freske z talianskeho mesta Pisa.

  « Lucifero – freska (Pisa, Taliansko / 1921) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Peklo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: ALIGHIERI, Dante (autor); Ricci, Corrado (editor). La Divina Commedia (Illustrata Nei Luoghi e Nelle Persone). Milano (Taliansko) : Ulrico Hoepli, 1921. cca. 360 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/lucifero-freska-pisa-taliansko-1921/

• ▐ Zverejnené: 22/05/2025

  Základný popis

  Hlboký psychologický portrét ľudskej temnoty: v popredí vidíme Danteho a Virgilia, sprievodcu jeho putovania, ako s úžasom pozorujú víriaci sa roj zatratených duší. Takto nejako vyzerá nazretie do temných hlbín pekelného kráľovstva, ako ho zobrazil majster Gustave Doré. Táto ilustrácia patrí do série venovaných dielu Danteho Alighieriho „Božská komédia – Inferno“.

  « Zatratené duše strhávané pekelným víchrom (Gustave Doré) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Sexuálna výchova – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Úpadok – Peklo

  Krátky úryvok z Božskej komédie (Peklo) od Danteho Alighieriho, k ilustrácii čoho náleží uvedený obrázok:

  „…odniekiaľ
  – žalostné náreky začali tu znieť,
  prišiel som tam, kde peklo do tváre
  mnoho vzlyku a plaču vmietlo nám,
  Na miesto, kde samo svetlo onemelo,
  ešteže nie som sám.
  Ston tu duní sťa hromobitie na šírom mori,
  ktoré jest víchrom trhané,
  no táto pekelná búrka vo svojej sile
  pozná len jedno: ‚Nie!‘
  S nehasnúcou zúrivosťou duše strháva,
  vo víre s nimi neľútostne lomcuje,
  ich utrpenie s nimi zostáva,
  nikam sa nevzďaľuje.
  Potom títo neboráci prídu pred ničivé rozmetanie:
  kde počuť ich výkriky, lamenty a stony,
  i preklínanie samotného Boha na nebesiach,
  i to si vyberajú mnohí.
  Až tu som pochopil,
  že takéto mučenie čaká na tých,
  odsúdených z druhu: hriešnikov telesných,
  ktorým myseľ žiadostivosť zatemnila.
  V obrovských zástupoch, nespočítateľní,
  kde zima sa rozmáha,
  ako škorce do cudziny krídlami nesené,
  tak sú tieto diabolské duše týmto lomozom mrzačené.
  Raz na jednu stranu, potom na druhú,
  a hneď nahor, vzápätí nadol zrazené.
  Stále dúfajú, majúc nádej v kúsok odpočinku,
  ibaže týmto ostáva: ‚Nikdy! Pre nich?
  Nie.‘ (Dante Alighieri – Božská komédia / Peklo)“

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] ALIGHIERI, Dante. Božská komedie – Peklo. 1. vydanie, Praha (Československo) : Mladá fronta, 1978. 264 strán + 8 príloh.
  • [2] ALIGHIERI, Dante. Vision of the Hell (Dante’s Inferno). New York, London and Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1866. cca. 380 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zatratene-duse-strhavane-pekelnym-vichrom-gustave-dore/

• ▐ Zverejnené: 21/05/2025

  Základný popis

  Spoznajte časť tragického príbehu satana, kedysi jedného z najkrajších anjelov, ktorý sa odvážil vzoprieť samotnému Všemohúcemu, len aby zažil zdrvujúci pád do pekelnej temnoty. Ilustrácia, ktorú vytvoril majster Gustave Doré, v tomto prípade v prevedení ďalšieho majstra Paula Jonnarda, pre knihu „stratený raj“ od Johna Miltona.

  « Vyhnanie satana a jeho armády z neba (Gustave Doré) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Peklo – Úpadok

  „…najprv povedz, čo spôsobilo, že naši prarodičia, v tom šťastnom stave, samotnými Nebesami mimoriadne obľúbení, sa odvrátili od svojho Stvoriteľa, a konali proti jeho vôli. Pre jedno obmedzenie, okrem neho pánmi sveta? Kto ich prvý zlákal k tak ohavnej vzbure? Pekelný had, bol to on, ktorého úskok, podnecovaný závisťou a pomstou, oklamal Matku ľudstva, v čase, keď ho jeho vlastná pýcha vyhnala z neba s celým jeho vojskom zradných anjelov, s pomocou ktorých sa snažil vo svojej sláve povzniesť nad sebe rovných. Veril, že on sám je rovný Najvyššiemu, keď sa mu postavil, a s ambicióznym zámerom voči trónu a monarchii Boha, povstal do nehanebnej vojny na nebi. A bojoval istotne snaživo, ibaže márne bolo jeho úsilie. Všemohúci ho zvrhol svojou ohnivou silou zo samotného neba, so strašnou skazou a vzplanutím, nadol. Niekam do večného zatratenia, kde prebýval v pevných reťaziach a v trestajúcom ohni. Ten, ktorý sa odvážil vyzvať Všemocného do boja; deväťkrát dlhší čas, aký meria smrteľníkovi deň a noc; tu ležal so svojou odpudivou skupinkou. Ležal porazený, kotúľajúc sa v ohnivej priekope. (Milton, 1667)“

  UPOZORNENIE: Na podklade pôvodného obrázku od majstra Dorého prepracoval ďalší majster: Paul Jonnard. Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost. Chicago (USA) : Charles C. Thompson Co., cca. 1890-1900. 311 strán.
  • [2] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost. New York, London, Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., cca. 1900-1920. 329 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vyhnanie-satana-a-jeho-armady-z-neba-gustave-dore/

• ▐ Zverejnené: 21/05/2025

  Základný popis

  Inšpiratívny citát z diela „Politika“ od známeho antického filozofa Aristotela o rovnosti, nerovnosti, práve a spravodlivosti, ktorý dodnes podnecuje k úvahám o usporiadaní spoločnosti. Rovnosť je spravodlivá len medzi tými, ktorí sú si v určitých ohľadoch rovní – či už právami, postavením alebo inými kritériami. Naopak, nerovnosť môže byť tiež spravodlivá, ale iba pre tých, ktorí sa líšia.

  « Spravodlivosť / Rovnosť a nerovnosť (Aristoteles – Politika) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Filozofia – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Právo – Spravodlivosť – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Hodnotový relativizmus – Peklo – Úpadok

  Keď si človek predstaví, ako taký Aristoteles už pred viac než dvetisíc rokmi – jediným svojim výrokom – prakticky kompletne zrušil ideologickú agendu „progresívne orientovaných“, tak sa musí chytať za hlavu z toho, čo sa to okolo neho v súčastnosti deje.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ARISTOTELES. Aristotle’s Politics. Oxford (UK) : Clarendon Press, 1920. 356 strán.
  • [2] ARISTOTELES. Politika. Praha (Československo) : Jan Laichter, 1939. 339 strán.
  • [3] ARISTOTELES. Politika. 3. vydanie, Bratislava (Slovensko) : Kaligram, 2009. 302 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spravodlivost-rovnost-nerovnost-aristoteles-politika/

• ▐ Zverejnené: 21/05/2025

  Základný popis

  Tieto slová je možné nájsť vytesané do kameňa pod sochou, ktorá sa nachádza pred budovou odvolacieho oddelenia Najvyššieho súdu štátu New York v Manhattane. Takže odtiaľ si ich pán Higgins prepožičal. Hm, pán Higgins. Veru, vravím vám, i na neho som sa neskôr pozrelo o čosi viac. Tento pán bol známy odporca povinného očkovania, ochranca zvierat, no čo zaujalo mňa: bol to vynálezca atramentu, ktorý sa vyrába dodnes a nesúc jeho meno naďalej predáva!

  « Múdrosť a zákon (1920) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Etika – Mravný ideál – Právo – Spravodlivosť

  POZNÁMKA: V tomto príspevku je použitá formulácia „v Manhattane“ namiesto bežnejšieho „na Manhattane“. Manhattan je totižto názvom nielen ostrova, ale aj jednej z metských častí New Yorku. Na tomto mieste je výberom „v“ zdôraznená práve táto skutočnosť.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HIGGINS, Ch. M. Horrors of Vaccination – Exposed and Illustrated (Petition to the President to Abolish Compulsory Vaccination in Army and Navy). Brooklyn, New York (USA) : Chas. M. Higgins, 1920. 212 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mudrost-a-zakon-1920/

• ▐ Zverejnené: 20/05/2025

  Základný popis

  Inšpiratívny citát z diela „Henry VI.“ od známeho spisovateľa Williama Shakespeara. hlboká úvaha o sile poznania a nebezpečenstve nevedomosti. Shakespeare tu rozvíja myšlienku, že nevedomosť je prekliatím, ktoré nás drží v temnote, zatiaľ čo znalosť nám dáva krídla, aby sme sa vzniesli k nebesiam. Tieto slová rezonujú s mnohými filozofickými a náboženskými tradíciami, ktoré zdôrazňujú dôležitosť vzdelávania a poznania, ako cesty k poznaniu Boha a videniu dobra a krásy.

  « „Nevedomosť je prekliatím Boha…“ (Shakespeare, 1904) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Klasická literatúra – Mravný ideál – Vzdelanie – Sebarozvoj

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: SHAKESPEARE, William. King Henry VI. (Part II.) London (UK) : William Heinemann, 1904. 127 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nevedomost-je-prekliatim-boha-shakespeare-1904/

• ▐ Zverejnené: 20/05/2025

  Základný popis

  Fragment textu zo slovenskej literatúry, konkrétne z diela Martina Rázusa „Z tichých a búrlivých chvíľ“. Zobrazuje úryvok básne o túžbe po porozumení a obrátení sa jeho súčasníkov. Ide o historický úryvok, ktorý zachytáva atmosféru slovenskej literatúry minulej doby. Rázusov verš vyjadruje hlbokú frustráciu autora nad nepochopením jeho posolstva v tradičnom prostredí. Autor túži, aby jeho slová rezonovali s ľuďmi, aby ich oslovili a priniesli im vykúpenie.

  « „Chcel by byť vašim…!“ (Martin Rázus, 1917) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Mravný ideál – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: RÁZUS, Martin. Z tichých a búrlivých chvíľ. Turčiansky sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, 1917. 306 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/chcel-by-byt-vasim-martin-razus-1917/

• ▐ Zverejnené: 20/05/2025

  Základný popis

  Inšpiratívny citát z epického diela „Stratený raj“ (po anglicky „Paradise Lost“) od známeho spisovateľa Johna Miltona.

  « Svetlo a tma v duši človeka (John Milton, 1850) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Klasická literatúra – Mravný ideál – Krása

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost (with Copious Notes, Explanatory and Critical…) Paris (France) : Baundry´s European Library, 1850. 282 strán.
  • [2] MILTON, John. Milton’s Paradise Lost. Chicago (USA) : Charles C. Thompson Co., cca. 1890-1900. 311 strán.
  • [3] MILTON, John. Ztracený ráj. 3. vydanie, Praha (Rakúsko-Uhorsko) : I. L. Kober, 1873. 414 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/svetlo-a-tma-v-dusi-cloveka-john-milton-1850/

• ▐ Zverejnené: 19/05/2025

  Základný popis

  Báseň „Šťastie“ z archívov slovenského literárneho dedičstva, ktorú napísal velikán slovenskej poézie – Pavol Országh-Hviezdoslav. Táto báseň sa zamýšľa nad otázkou skutočnej podstaty šťastia, čím sa odlišuje sa dnešných povrchných predstáv o bohatstve a prepychu reprezentovaného príspevkami na dnešných sociálnych sieťach.

  « Šťastie (Pavol Országh-Hviezdoslav, 1884) »

  ZNAČKY: Komentár – Citát – Umenie – Inšpirácia – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania

  Báseň „Šťastie“ z archívov slovenského literárneho dedičstva, ktorú napísal velikán slovenskej poézie – Pavol Országh-Hviezdoslav. Dielo sa zamýšľa nad otázkou skutočnej podstaty šťastia, kde jej zodpovedaním sa autor dosť podstatne odlišuje od mnohých povrchných predstáv o bohatstve a prepychu reprezentovaného príspevkami na dnešných sociálnych sieťach. Báseň „Šťastie“ odmieta materialistický (slovníkom súčasníka: neoliberálno-progresívny) pohľad na šťastie, ktorý vníma ako prázdny. Hviezdoslav kontrastuje honbu za svetskými statkami s jednoduchosťou a harmóniou rodinného života. Stretávame sa s obrazom skromnej domácnosti, kde bohatstvo spočíva v zdieľaných radostiach a vzájomnej láske. Tieto verše zdôrazňujú, že pravé šťastie sa skrýva v maličkostiach – v spoločných chvíľach pri jedle, v tichej harmónii rodiny a vo vzájomnej blízkosti. Hviezdoslav tak poukazuje na univerzálnu túžbu po láske, pokoji a jednoduchosti, ktorá presahuje materiálne hodnoty.

  ZDROJ: KRČMÉRY, Štefan. Pavol Országh-Hviezdoslav (Krátky životopis). Turčiansky sv. Martin (Československo) : Kníhtlačiarenský účastinársky spolok, 1922. 16 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastie-pavol-orszagh-hviezdoslav-1884/

• ▐ Zverejnené: 18/05/2025

  Základný popis

  Úryvok slovenského spevu z knihy „O národních písních a povestech plemen slovanských“, ktorú napísal slovenský velikán, buditeľ, hrdý to národovec, na Slovensku zvaný RODOĽUB – Ľudovít Štúr a predstavuje rozsiahly zber slovanských spevov. Uvedená pieseň je lyrickou reflexiou nad prchavosťou času a stratenou mladosťou.

  « O mladosti – Spev slovenský (Ľudovít Štúr, 1858) »

  ZNAČKY: Citát – Umenie – Inšpirácia – Rodoľubstvo – Folklór – Slovensko – Slovania

  ZDROJ: ŠTÚR, Ľudovít. O národních písních a povestech plemen slovanských. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : České museum, 1853. 148 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-mladosti-spev-slovensky-ludovit-stur-1858/

• ▐ Zverejnené: 17/05/2025

  Základný popis

  Čierno-biely ilustračný obrázok zobrazujúci starostlivú matku pri lôžke svojej chorej dcéry. Scéna zachytáva silné puto medzi matkou a dieťaťom, symbolizujúc materstvo a bezpodmienečnú lásku. Ilustrácia je typická pre koniec 19. storočia, kedy sa v detskej literatúre kládol dôraz na morálne hodnoty a výchovu. Zachytáva tak nielen moment rodinnej starostlivosti, ale odráža aj ideály spoločnosti tej doby o materstve a etike.

  « „Matka je vždy matkou…“ (1899) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Mravný ideál – Rodina – Materstvo – Láska – Pokora – Služba – Detstvo – Viktoriánska éra

  Na stolíku pri posteli: kanvica, šálka a nejaká tá fľaštička s medecínou. V posteli leží obzerajúca sa chorá dcéra. Pri posteli tohto mladého pacienta je jej matka. Toto vidí azda každý. Ibaže tento obrázok ponúka oveľa hlbší príbeh. Matka na obrázku náhle zaspala, od únavy. Ak by ale sedela vedľa postele, zaspala by v sediacej polohe. Lenže ona zaspala na kolenách. A nielenže na kolenách, ešte k tomu so zopätými rukami. Kto je na kolenách so zopätými rukami? Niečo k tomu prezrádza knižočka pohodená vedľa drevenej debny, na ktorej matka leží, čím je najskôr Sväté písmo alebo modlitebníček. Pospájané dokopy: matka uspokojujúc svoju vnútornú potrebu – „byť v čase choroby pri svojej dcére, dozerať na ňu“, modliac sa za zdravie svojej dcéry, zaspáva počas tohto úkonu (v pozícii na kolenách) v stave úplnej vyčerpanosti.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: NORTHROP, Henry Davenport. Character Sketches for Boys and Girls or Success and How to Win It (Being a Vast Treasury of the Noblest Truth and Wisest Maxims for the Instruction and Self-Improvement of the Young: Showing the True Aims and Objects of Life). Philadelphia (USA) : National Publishing Co., 1899. 478 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-je-vzdy-matkou-1899/

• ▐ Zverejnené: 17/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia z knihy „Famous Women of the Bible“ od Henryho Davenporta Northropa zobrazuje dojímavú scénu rozlúčky medzi matkou Rebekou a jej synom Jakubom. Vytvorená v roku 1899, kresba zachytáva moment, keď Rebeka s Jakubom symbolicky vzlietajú k nebesiam. V biblickom príbehu sa táto scéna odohráva po tom, čo Rebeka zomrela a jej duša opustila pozemský svet. Ilustrácia poukazuje na duchovný presun do vyššej ríše, kde čas stráca akýkoľvek význam.

  « Zo zeme na nebesia – Rebeka a Jakub (1899) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Mravný ideál – Rodina – Materstvo – Láska – Pokora – Služba – Smrť

  „Rebeka sa už – nikdy viac – nemala stretnúť so svojím synom, a keď si ho zobrala do náručia, aby sa s ním rozlúčila iba ‚na niekoľko dní‘, ani len netušila, že čas – než ho znova uvidí – už pre ňu ďalej plynúť nebude. Lebo v tej duchovnej krajine, kam duša Rebeky neskôr odletela, ešte predtým ako sa Jakub vrátil do stanu svojho otca, tam sa čas dňami a rokmi neráta. (Northrop, 1899)“

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“. Vzhľadom na nízku kvalitu podkladu sa nič viac urobiť nedalo.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: NORTHROP, Henry Davenport. Famous Women of the Bible Comprimising Religious and Social Helps for Mothers and Daughters. Philadelphia (USA) : National Publishing Co. (pravdepodobne – nie je uvedené), 1899. 567 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zo-zeme-na-nebesia-rebeka-a-jakub-1899/

• ▐ Zverejnené: 16/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia zachytáva kľúčový okamih v živote slávneho filozofa: Sokrates, obvinený zo spochybňovania bohov a navádzania mládeže, bol odsúdený k smrti vypitím jedu a prijíma tento trest v aténskom väzení. Scéna zachytáva jeho a prítomnosť zarmútených strážcov a učeníkov. Táto scéna je symbolom Sokratesovej neochvejnej viery v pravdu a spravodlivosť, dokonca aj tvárou v tvár smrti. Jeho odmietnutie úteku, ktorý mu bol ponúknutý, ukazuje jeho oddanosť etickým princípom a presvedčeniu. Čiernobiely gravérsky výtlačok z roku 1909 zo zdroja „The Complete Works of Plutarch“.

  « Odsúdenie Sokrata (1909) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Pravda – Antika

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: PLÚTARCHOS. The Complete Works of Plutarch (Volume I.: Essays and Miscellanies). New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1909. cca. 664 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/odsudenie-sokrata-1909/

• ▐ Zverejnené: 16/05/2025

  Základný popis

  Ilustrácia z románu „Don Quijote“ od Miguela de Cervantesa, ktorú vytvoril renomovaný francúzsky umelec Gustave Doré v roku 1897. Kresba zachytáva ikonickú postavu Don Quijota sediaceho na svojom vernom koni Rocinantovi, ktorý tu však získal nečakaný prvok – krídla.

  « Don Quijote na okrídlenom Rocinantovi (Gustave Doré, 1897) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Detstvo

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: CERVANTES, Miguel de. The History of Don Quixote. London, Paris, Melbourne : Cassell and Company Limited, 1897. cca. 860 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/don-quijote-na-okridlenom-rocinantovi-gustave-dore-1897/

• ▐ Zverejnené: 14/05/2025

  └ Druhá aktualizácia: 16/05/2025 (02:01)

  Základný popis

  Stará ilustrácia tarotovej karty „Viselec“ z knihy „The Illustrated Key to the Tarot“ od Lauron William de Laurencea. Symbolizuje duchovný rast, trasnformáciu a potrebu novej perspektívy.

  « Tarotová karta „Viselec“ (L. W. de Laurence, 1916) »

  ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Mytológia – Psychológia – Ľudský život

  Dnes si trocha priblížime starú ilustráciu tarotovej karty „Viselec“ (v angličtine „The Hanged Man“) z knihy „The Illustrated Key to the Tarot (1916)“ od známeho a pomerne kontroverzného amerického okultistu, ktorý bol tak nejako aj vodcom kultu a jeho aktivity boli spojené s rôznymi škandálmi – Laurona Williama de Laurencea.

  Zobrazenie muža poveseného za členok – dole hlavou – z konára stromu je v tarote jedna z najtajomnejších – a rovnako aj najvýznamnejších – kariet. Symbolika tejto karty nachádza svojich ideových predchodcov až niekde pri zahanbujúcich portrétoch „Pittura Infamante“, ktorými sa v stredovekom Taliansku verejne znevažovali kriminálne živly v spoločnosti. Ďalšiu nadväznosť tohto vyobrazenia „Viselca“ môžeme dosledovať azda aj na príklade osudu sv. Petra, ktorý bol po návrate do Ríma ukrižovaný práve v obrátenej pozícii (dole hlavou): „…kde Peter znáša utrpenie ako jeho Pán… (…) Bol to Tertulián, ktorý ako prvý poukázal na to, že sv. Peter bol ukrižovaný; Órigenes (…) dodal – ‚hlavou dolu‘, [11]“ nakoľko on sám sa považoval za nehodného byť ukrižovaný rovnakým spôsobom ako Ježiš Kristus, traduje sa. A tu sa dostávame o čosi bližšie k skutočnému posolstvu tejto tarotovej karty. Svätý Peter predsa len nebol úplne klasickým kriminálnikom. Všakže? Čo potom taký Sokrates? « „Starček, prečo plačeš?“ „Lebo počujem, že Sokrates chce umrieť.“ „Ako by to mohol chcieť? Veď umrieť nechce nikto,“ – vraví prekvapene chlapec. „Ale on chce. Vie, že pravda ho môže zabiť, a predsa ju hovorí. [12]“ » No a takto by sme mohli pokračovať a pokračovať, tých príkladov je množstvo, zverejňovať mená osobností, o prehreškoch ktorých a spravodlivosti trestu voči ním, by sa dalo dlho polemizovať. Niekedy je skrátka pre človeka veľmi nebezpečné: prekročiť šedý priemer obmedzenosti svojich súčasníkov a dovoliť si – mať pravdu. O častom primitivizme ľudí nízkych, neschopných dosahovať krásu, vedel, čo to aj samotný Antoine de Saint-Exupéry: „Pretože, ak sa ti do pazúrov dostane človek, ktorému si azda predtým závidel, roztrháš ho. [10]“ Presne na tomto základe – „vybočenie z radu pri voľbe cesty k pravde, dobru a svätosti“ – je postavený skutočný význam karty „Viselec“.

  Muž na obrázku – v tejto neobvyklej pozícii – predstavuje symbolickú reprezentáciu potreby hľadania novej perspektívy, nového pohľadu na svet , s čím nevyhnutne súvisí prehodnotenie: spochybnenie a overenie zakorenených predpokladov a z nich vyplývajúcich starých vzorcov správania, s na ne nadväzujúcimi štruktúrami bytia. Aby bolo niečo takéto možné, je veľakrát žiadaný dočasný odstup od všetkého diania, ktoré človeka obklopuje, [nedávno som o niečom obdobnom písal, keď som sa venoval snahe niektorých dnešných ľudí uniknúť zbesilému tempu a chaosu modernity, potrebe utíšiť sa a preniknúť do hlbín prehliadaného], odovzdanie sa nevyhnutnej prestávke vyplnenej úvahami a sebareflexiou. Takýto ústup by mal umožniť vnútorné spracovanie nezodpovedaných otázok života, dosiahnutie vhľadu: „…ako keby sa jednotlivé informácie reorganizovali a prepojili v zmysluplný celok…, [8]“ a pochopenia pred vykonaním dôležitých rozhodnutí o smerovaní svojho nasledovného života. Toto ale nie sú nijaké novoty. Aj samotný Ježiš Kristus si prešiel dlhým zvažovaním počas svojho pobytu v Getsemanskej záhrade: „A súc v smrteľnom zápase ešte napnutejšie sa modlil. A jeho pot bol ako čo by kvapky krvi, stekajúce na zem. [9]“ „Viselec“ poukazuje na obdobie životných transformácii, kedy sa jedinec rozhodne vydať cestou duchovného rastu, čo býva – prakticky vždy – zároveň obdobím životných kríz, sprevádzané dočasnou stratou bezpečnej základne (ako-keby „visieť vo vzduchu“). A niekedy je priam nevyhnutné vstúpiť až do samotného pekla, ako to urobili Dante: „V čase, keď život je v polovici svojej púte, som zblúdil a okolo mňa bol temný les, ja z pravej cesty zaboril som v húšti prútia. Ach, ťažko sa mi o tom hovorí i dnes. Neschodný, hustý hvozd divoko tu trčí, len čo si spomeniem, obchádza ma des! Veruže, trpko je v ňom, že už iba smrť je horšia, ale i za dobro vďačím tým tmám…, [1]“ alebo taký Odyseus: „A k pekelným bránam sa obrácajúc… Tu sa otvorilo peklo… [4]“ Z hľadiska psychologickej teórie Eriksonových fáz psychosociálneho vývoja [7], by sme mohli na „Viselca“ nazerať, ako na „prechodové štádium“ medzi jednotlivými fázami vývoja, kde až spracovaním výziev jednotlivých štádií, sa človek dopracúva k svojej – zvládnutím tohto – obohatenejšej a rozvinutejšej variante – k akejsi „novej identite“, aby týmto spôsobom nadobudol ďalšie osobnostné kvality, ktoré mu umožnia neskôr čeliť ďalším výzvam života. Takéto obdobia „duševného prerodu“ sú v podstate niečím ľudsky univerzálnym. Ľudia zvyknú prechádzať veľmi podobnými životnými fázami a s nimi spojenými problémami. Detailnejšie túto problematiku skúmal, a vo svojej knihe „Prechodové rituály“ („Les Rites de Passage“) popísal, francúzsky antropológ Arnold Kurr Van Gennep. Ten zistil, že mnohé prechodové obdobia (s na ne nadväzujúcou požiadavkou po psychickom vývoji jedinca) sú oslavované, naviazané na rôzne tradičné životné udalosti (vyplývajúce z existenčnej prirodzenosti človeka), neraz sa ich význam zreteľne zdôrazňuje rôznymi formami rituálov, naprieč kultúrami vo všetkých častiach sveta: „Pre každú z týchto udalostí existujú obrady, ktorých podstatným účelom je umožniť jedincovi prechod z jednej zadefinovanej pozície do inej, ktorá je rovnako dobre zadefinovaná. [2]“ Čo potom sprevádza každú transformáciu je – obeta. Vyspelý jedinec postupne zahadzuje primitívnejšie spôsoby svojej adaptácie, so všetkým, s čím sú prepojené, i keď mu poskytujú dostatok pohodlia, ale on si volí nepohodlie, presúva sa k vyspelejším spôsobom, čo – ako poukázal grécky psychiater Stavros Mentzos – je presným opakom toho, čo sa deje pri mnohých psychických poruchách: „…si v núdzi vynúti zásah primitívnych mechanizmov… [5]“ S týmto je spätá ochota podrobiť sa novým skúsenostiam, odhodlanie po prekročení komfortnej zóny (opustenie známeho a bezpečného, objavovanie svojich nových možností). Kam by celé toto úsilie malo smerovať dáva jasne najavo aureola okolo hlavy samotného „Viselca“ – k osvieteniu, k stavu akéhosi „konečného pochopenia všetkého“, k pochopeniu a videniu „Pravdy“. Čo je v podstate predstupienkom (alebo skôr sprievodným javom) pre možnosť individuácie a transcendencie.

  Pohľad kresťanstva na tarot je tradične kritický. Cirkev vníma tarot nielen ako nástroj, ktorý je v rozpore s kresťanskou vierou, s jej duchovnými princípmi, ale zároveň i ako „zahrávanie sa s démonickými silami“. Z hľadiska klinickej psychológie však môže byť tarot, ak sa odbremení od nánosu „nadprirodzených“ interpretácií a čudesných pohnútok (presvedčenia o výklade budúcnosti) a aplikuje v duchu racionality, zaujímavou POMÔCKOU. Nebolo by to po prvýkrát, pokusy o integrovanie symbolov do psychologickej praxe sú napríklad priamo súčasťou teórie archetypov pána Carla G. Junga: „Symboly môžeme nájsť na reliktoch prehistorických ľudí, a taktiež medzi tými najprimitívnejšími dnes žijúcimi ľudskými skupinami. Je preto očividné, že formovanie symbolu musí byť extrémne dôležitou biologickou funkciou. [3]“ Tarotové karty by mohli byť napríklad – teoreticky – zaujímavou variáciou asociačného testu, ďalšou z možností popri klasike, akou je všeobecne užívaný „Rorschachov test“. Takéto projektívne testy sa zameriavajú na odhaľovanie nevedomých procesov na podklade analyzovania reakcii voči nejednoznačným podnetom. V prípade tarotu by sa jednalo o metódu, ktorá by umožnila skúmať reakcie pacienta na predkladané obrazy a symboly, pozorovať a zaznamenávať reakcie (asociácie), ktoré v ňom tieto vizuálne konštalácie vyvolávajú, následne identifikovať postrehnuteľné vzorce v týchto reakciách, spracovať (interpretovať): prečo práve tie, a čo to znamená. Je ale zároveň potrebné zdôrazniť, že takéto použitie by vyžadovalo niekoho s riadne veľkou mierou osobného rozhľadu, so znamenitým odborným zázemím, čo platí pre akékoľvek psychologické posudzovanie človeka, pretože pochybenie môže byť zničujúce. Je totižto veľký rozdiel pracovať s nejednoznačnými, prakticky emočne neutrálnymi „čarbanicami“ predkladanými pri „Rorschachovom teste“, a niečím ako je tarot, ktorý je z hľadiska symbolizmu stimulačne vysoko-komplexný, pričom sa zdá byť naopak – a klamlivo – pomerne jednoznačný, čo môže byť veľmi zmätočné a viesť k veľkým nepochopeniam medzi lekárom a pacientom, a tým aj k nesprávnej diagnostike a liečbe. Rovnako sú tarotové karty vysoko sugestívne: priamo definujú kontext, v ktorom sa budú myšlienky skúmaného pohybovať. Taktiež platí, vzhľadom na veľmi výrazné (často negatívne) konotácie tarotu ako takého, by sa rovnako len ťažko dalo takéto niečo použiť u každého, a skôr by sa jednalo o nejakú experimentálnu formu diagnostiky vo veľmi špecifických prípadoch, so špecifickým typom osôb, napríklad ako kamufláž diagnostiky pod nevinným „hraním sa s kartami“ a debatou o jednotlivých z nich s pacientom. Vždy by sa ale malo jednať o okrajový DOPLNOK (ani nie že druhoradý, ale až nejaký terciárny) k iným formám diagnostických metód, nakoľko pri tejto hovoriť o nejakej vedeckej validnosti je asi zbytočné. Ale to je len taký nápad, pravdepodobne nikdy nikým nepoužitý, no pekne sa o tom teoretizuje.

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] ALIGHIERI, Dante. Božská komedie – Peklo. 1. vydanie, Praha (československo) : Mladá fronta, 1978. 264 strán + 8 príloh.
  • [2] GENNEP, Arnold van. The Rites of Passage. (USA) : The University of Chicago Press, 1960. 199 strán.
  • [3] HARRIS, Judith R. The Quotable Jung. New Jersey (USA) : Priceton University Press, 2016. cca. 350 strán.
  • [4] HOMÉR. The Odyssey. New York (USA) : John Wurtele Lovell, 1880. 337 strán.
  • [5] LAURENCE, Lauron William de. The Illustrated Key to the Tarot (The Veil of Divination). Chicago (USA) : The de Laurence Company, 1916. cca. 180 strán.
  • [6] MENTZOS, Stavros. Psychodynamické modely v psychiatrii. Trenčín (Slovenská republika) : Vydavateľstvo F, 2004. 152 strán.
  • [7] NAKONEČNÝ, Milan. Psychologie – Přehled základních oborů. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 684 strán.
  • [8] PLHAKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2004. 472 strán.
  • [9] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Lukáša / 22. kapitola (44). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
  • [10] SAINT-EXUPÉRY, Antoine. Citadela. 3. úplné vydanie, Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 2008. 440 strán.
  • [11] TERTULIÁN. On the Testimony of the Soul and On the „Prescriptions of Heretics“. Londýn (UK) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1914. 104 strán.
  • [12] TOMAN, Josef; TOMANOVÁ, Miroslava. Sokrates. 2. vydanie, Československý spisovateľ : Praha (Československo), 1977. 493 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/tarotova-karta-viselec-l-w-de-laurence-1916/

• ▐ Zverejnené: 13/05/2025

  Základný popis

  Detailná ilustrácia anatómie vtáka s označenými časťami tela, pochádzajúca z historickej knižnej publikácie „The Bird Book“ od Chestera A. Reeda z roku 1915. Ide o vzácny a esteticky zaujímavý kúsok ilustračného umenia zobrazujúci vtáka v profile s podrobnými popismi jednotlivých častí tela.

  « Topografia vtáctva (1915) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Video – Hudba – Príroda – Láska – Letné prázdniny

  DOPORUČENÁ HUDBA: Nick Cave & Bruno Coulais – To Be By Your Side, 2001 (Youtube)

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

  ZDROJ: REED, Chester A. The Bird Book (Illustrating in Natural Colors More Than Seven Hundred North American Birds; Also Several Hundred Photograps of Their Nests and Eggs). New York (USA) : Doubleday, Page & Company, 1915.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/topografia-vtactva-1915/