« Osamelá chudoba, keď tradičné slávenie posvätného sviatku na jeden deň zastaví jej zle zaplatenú lopotu, ukazuje nám tu stav ľudského života, ktorý si vyžaduje úctivú sústrasť tých, ktorí žijú v šťastnejších alebo ľahších podmienkach. Takýto je pocit, ktorý sa náš umelec snažil vyjadriť zobrazením postavy tohto mladého človeka, ktorý sa ráno na Štedrý deň prebudil, aby osamelo a v ústraní prijal jednoduchý dar odpočinku, sprevádzaný spomienkou na jeho „posvätnosť a milosť“ ako jediný skutočný zdroj náboženskej útechy. Skromne pripravená výzdoba malej izby pri tejto príležitosti, niekoľkými vetvičkami imela, a – ako dúfame – aj malým doplnkom k jej prostému obedu alebo večeri, nebude vnímaná s pocitom dojatia uprostred veselej rušnosti a bohatej výzdoby – bujarej vianočnej nálady v omnoho pohodlnejších domácnostiach. Pre niekoho môže byť dojímavé pomyslieť si, že táto dievčina možno opustila alebo stratila domov svojho detstva, v ktorom takéto radostné obdobie kedysi trávila spoločne s jej rodičmi, bratmi a sestrami a mnohými milými priateľmi v neviazanom a srdečnom výbuchu spoločenskej radosti, umocnenej rodinnou láskou. Jej údel v živote, či už nevyhnutným nešťastím, krutosťou a nespravodlivosťou iných, alebo takou chybou z jej vlastnej strany, ktorá sa žene zriedka odpúšťa, sa stal skutočne ťažkým a smutným údelom a teraz pre ňu môžeme len dúfať, že si bude môcť zarobiť aspoň na chlieb. Existuje príliš veľa „chudobných krajčírok“, ktoré si ani to nedokážu. »