POMEDZI / Najnovšie články:
15/09/2026
« Panna Mária – Matka Božia s Dieťaťom / The Madonna and Child (Cuno von Bodenhausen) »Hlboký výraz materinskej lásky. Jej ruky okolo jej Dieťaťa sú chrániace. Drží ho blízko k svojmu srdcu, ako by chcela prebrať časť bremena, ktoré ponesie naprieč svojim životom. V modernom svete, kde sa „sila“ často zamieňa za agresivitu alebo vzpieranie sa autorite, je tento obraz výkrikom pravdy. Skutočná sila je v pokore. Sila, ktorá dokáže povedať Fiat („Nech sa stane“). Sila, ktorá dokáže priniesť svetlo na svet, umožniť jeho zhmotnenie, pričom iní by už dávno zutekali…
14/09/2026
« Hore sa! Bude ešte Slovák, čím býval: „Dobrú noc, Slováci! Váš deň už zapadol! A keď aj zapadol… v nový kvet vykvitne!“ (Samo Chalupka / 1883) »Samo Chalupka a jeho hlboká nádej a viera v obrodu slovenského národa po ťažkých časoch. Nech sa len svet navôkol mení, Slovák musí zostať verný sebe samému – svojej cti, svojej práci, svojej rodine, svojmu rodu a národu.
13/09/2026
« Hlas Tatry / Samo Chalupka – Kráľohoľská: Abože mi zahyň, abo buď slobodný! (Veniec národných piesní slovenských / 1862) »Báseň o strážcoch, ktorí vidia, čo sa deje: „Krivda za stôl sadla, pravda u dvier žobre.“ Takto vyzerá diagnostika nielen minulosti, ale akejkoľvek doby, keď sa zlo ujíma moci nad národom. Kľúčová otázka básne celej znie: „…hoj, kdože zastane, národ náš, za teba?“ No ktože? Báseň si pre odpoveď prečítať treba.
12/09/2026
« Vávro Šrobár: Každý kúsok chleba, všetko, čo Slovák má, je výsledkom jeho umu a mozoľnej ruky slovenskej, zaslúžené, a preto je mu všetko drahé a vzácne… (1922) »Mnohí dnešní ľudia sa hanbia za minulosť spojenú s ich pôvodom, za „chudobu“ sprevádzajúcu „tvrdosť“ života svojich predkov. Šrobár nám však ukazuje, že práve táto tvrdosť ich životov bola zdrojom ich sily. Presne preto, pre svoj pôvod a históriu, si všetko „svoje“ vážili, lebo im nikto nič nedaroval, oni samotní sa o to zaslúžili, ako aj o zachovanie svojej reči, kultúry a národného povedomia.
11/09/2026
« Slovensko: Slovenský junák – mocné korene, ešte slávnejšia koruna (1901) »Slovenský junák – niekdajší ochranca stáda pred vlkmi. Dnes? Symbol ochrany národa. A čo chráni? Chráni „korunu“ – reč, kultúru, meno a česť, ktoré vyrástajú práve z týchto koreňov…
11/09/2026
« Na krásném Slovensku: Slovenský šuhaj so psom, valaškou a svojimi kravičkami na stráni (Stanislav Hudeček / 1903) »Obrázok zobrazujúci tradičný ľudový život, harmonický vzťah človeka k prírode a zvieratám, ktorý býval typický pre pastiersky spôsob života. Takto nejako niekedy vyzeral príklad ideálu mužnosti v podobe mužskej zodpovednosti. Šuhajom bol ten, kto sa nebál postaviť na hranicu medzi divokosťou prírody (hory) a bezpečím doliny (dediny), bral na seba riziko a premieňal ho na mlieko pre svoju ženu, deti a ostatnú rodinu, pokrvenstvo.
11/09/2026
« Budú aj slovenské matky povinne odkladať svoje deti, ako nejaké odstavčatá, a pôjdu vyrábať muníciu, ako to robili ženy vo Francúzsku počas 1. svetovej vojny? (The War Illustrated / 1917) »Fotografia zachytávajúca jasle zriadené pre deti žien pracujúcich v muničných závodoch vo Francúzsku. Obraz ilustruje premenu rolí žien, militarizáciu ekonomiky a odlúčenie detí od matiek. Toto nie je len história. Je to varovanie. Pre nás všetkých.
10/09/2026
« Prvá svetová vojna a poučenie z histórie: Kto skutočne chcel vojnu? Kto k nej podnecoval, v koho záujme? Komu takéto konflikty v Európe vyhovujú? Kto na nich „zarába“? Kto dopláca? (Durkheim / Who Wanted War, 1915) »Historický dokument, ktorý analyzuje rozdiel medzi zdanlivo neosobnými historickými podnetmi a ľudskou vôľou – rozhodnutiami vedenými reálnymi motiváciami, ktoré napokon vedú ku globálnemu konfliktu. Tento text od profesora Émile Durkheima predstavuje jednu z najhlbších intelektuálnych výziev v dejinách politickej filozofie. Durkheim nevidí vojnu ako na náhodnú zhodu okolnosti. Vidí ju ako výsledok väzieb medzi objektívnymi podnetmi a subjektívnou vôľou, ktorá v týchto okolnostiach zhliadla príležitosť, urobila výber, realizovala nejaké kroky a rozhodla sa akceptovať možné riziká, prípadne priamo podnietiť vznik vojenského konfliktu.
09/09/2026
« Prichádzajúce – skázonostné – búrkové mraky v Palestíne (Webb / 1870) »Ovce pijú vodu, ťavy odpočívajú a obyvatelia tejto usadlosti sa zapájajú (všetci svojim dielom) do plnenia povinnosti svojich bežných životov. Toto je stav sveta navôkol nás, ktorý človek považuje za bezpečný. Avšak v tom sa niekde v diaľke, v nekonečnej hĺbke oblohy, začínajú ukazovať zárodky voľačoho neznámeho, začínajú sa tam rozvíjať čudesné výhliadky na chaos budúcna. Skazu, utrpenie. Niečo, čo môže zmeniť celý poriadok sveta v jedinú chvíľu…
07/09/2026
« Príčinnosť – Kauzalita: Kto chce posudzovať prítomnosť a predvídať budúcnosť, takýto musí dôkladne študovať minulosť (Profesor John C. Morgan / Hahnemann Medical College of Philadelphia, 1867) »Intelektuálny kompas pre každého človeka, ktorý chce pochopiť dianie navôkol seba. Filozofické myšlienky profesora Johna C. Morgana o vzťahu medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Text analyzuje históriu ako súbor prepojených nití, ktoré určujú smer vývoja a odkazuje na koncept kauzality (príčinnosti).
06/09/2026
« Brooklynský most (American Architecture / New York, 1892) »Na tejto ilustrácii vidíme triumf geometrie nad chaosom. Brooklynský most predstavuje moment, keď človek prestáva byť len pozorovateľom prírody a stáva sa architektom, no ale aj strojcom prostredia, ktoré ho obklopuje…
05/09/2026
« Janko Jesenský: Najlepšie a najlacnejšie lekárstvo je prechádzka na čerstvom povetrí (Demokrati, 1934) »Literárny úryvok z klasickej slovenskej literatúry od Janka Jesenského, konkrétne z jeho známej to knihy „Demokrati“ (1934). Text opisuje azda prvotné náznaky „prírodného liečiteľstva“ realizovaného prostredníctvom prechádzky na čerstvom povetrí, kontrastujúc kanceláriu s krásou živej prírody.