Biblický príbeh opisujúci stvorenie ženy. Čo znamená byť „kosťou z kosti a telom z tela“? Muž sledujúc takúto „žijúcu tvárnosť“, akú mu Boh prináša, nevidí pred sebou – paradoxne – cudzinca, ale vníma svoju stratenú časť. Je to moment „rozpoznania“, ktorý predchádza každej sexuálnej túžbe – túžbe po celistvosti. Žena preňho nie je akýsi podriadený tvor, ale esenciálny element jeho bytia, bez ktorého by ostal neúplný (a rovnako aj žena). Filozoficky tu môžeme vnímať problematiku jednoty a individuality. Boh rozdeľuje jedno telo na dve osoby. Vďaka takémuto oddeleniu vlastne vytvára možnosť samotnej lásky. Láska totižto vyžaduje vzdialenosť a separáciu ľudských bytosti opačného pohlavia, ktorí môžu prekonávať túto osobnostnú odcudzenosť, ktorá vyplýva z ich jedinečných osobných existencii. Ak by boli ľudské bytosti jedným a rovnakým, neexistovala by možnosť milovať v plnom rozsahu, vôľa slobodne konať a mať možnosť vyjadriť sa v plnej dokonalosti lásky, obsiahnuť celý svet a spoločným spojením svet vytvárať; existovalo by len vnútené, dané… akési nízke, až nebodaj „sebaukájavé“.