Stránka 16 z celkom 17 stránok.
Dokopy: 456 článkov.
▐ Zverejnené: 06/06/2025
Obrázok pána Williama Lockharta Bogleho z roku 1894, ktorý nám priniesol vyobrazenie čarodejnice pripravujúcej magický elixír lásky. Na tento zázračný odvar priamo pred ňou čaká mladá žena omámená svojou zaľubenosťou.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Muž a žena – Láska – Folklór – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/priprava-elixiru-lasky-william-lockhart-bogle-1894/
▐ Zverejnené: 05/06/2025
Ilustrácia z konca 19. storočia zobrazujúca romantický moment medzi dvoma mladými ľuďmi v prírode. Scéna zachytáva prvky dvorenia a náznaky citových prejavov mladého muža voči krásnemu dievčaťu – objektu jeho zvýšeného záujmu. Kompozícia zdôrazňuje kontrast medzi mužskou iniciatívou a ženskou rezervovanosťou v kontexte viktoriánskej spoločnosti.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Muž a žena – Láska – Ľudský život – Detstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dvorenie-prve-naznaky-lasky-carl-wunnenberg-1895/
▐ Zverejnené: 04/06/2025
Nostalgická viktoriánska ilustrácia zobrazujúca dve deti obklopené kŕdľom holubov vo vidieckom prostredí, niekde na lúke. Umelecké dielo zachytáva témy nevinnosti, prirodzeného života a idylického detstva v prostredí prírody.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Mravný ideál – Rodina – Rodoľubstvo – Detstvo – Ľudský život – Letné prázdniny
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastne-detstvo-na-pastvinach-james-sant-1894/
▐ Zverejnené: 04/06/2025
Historická mapa z roku 1987 zobrazujúca celosvetové rozmiestnenie jadrových elektrární podľa dát Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA). Ilustrácia poukazuje na energetickú politiku počas studenej vojny a pozíciu Československa medzi lídrami v jadrovej energetike.
ZNAČKY: Komentár – Ilustrácia – Mapa – História – Ekonomika – Politika – Spoločenská zodpovednosť
Zaujímavá historická štatistika o stave jadrovej energetiky vo svete v roku 1987 (podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu) a pozícii Československa ako jedného zo svetových lídrov v tomto odvetví
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/globalna-mapa-jadrovej-energetiky-1987/
▐ Zverejnené: 03/06/2025
Obraz od Charlesa-Émila Jacqua z roku 1890 zachytáva pastiera vedúceho svoje stádo v nočnej krajine osvetlenej splnom. Scéna evokuje pokoj, melanchóliu a spojenie s prírodou. Jacqueho dielo môže byť vnímané ako nostalgická óda na tradičný vidiecky život, ktorý sa pomaly vytrácal z dohľadu. Obraz zachytáva krásu a jednoduchosť života v harmónii s prírodou, čo bolo pre mnohých ľudí unikom od hektického tempa moderného sveta.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Rodoľubstvo – Ľudský život – Letné prázdniny
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/navrat-stada-pocas-splnu-charles-emile-jacque-1890/
▐ Zverejnené: 02/06/2025
Tento citát pochádzajúci zo slávnej hry Stanislava Štepku „Rodinné striebro“ z archívu Radošinského Naivného Divadla, je nielen ukážkou jeho jedinečného jazyka a humoru, je to hlboký ponor do ľudskej psychiky, odrážajúci univerzálne témy sebaúcty, existenciálnej úzkosti a absurdity života. Môžete v ňom započuť hlas, ktorý sa nebojí konfrontovať svoju vlastnú nedokonalosť – hlas, ktorý rezonuje s tichým zápasom mnohých z nás, až napokon dôjde ku konečnému vyvrcholeniu, že na tom – ako aj ani my samotní – nemusí byť… zas až tak zle.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Video – Inšpirácia – Politika – Ľudský život – Humor
DOPORUČENÉ VIDEO: Rodinné striebro, 2008 (Youtube)
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sebakritika-uprimneho-hriesnika-rodinne-striebro-2008/
▐ Zverejnené: 02/06/2025
Realistická ilustrácia z roku 1882 zobrazujúca poľnohospodársku scénu na plantáži repky olejnej, moment zo života francúzskej vidieckej komunity v 19. storočí. Zachytáva atmosféru rána, tvrdú prácu roľníkov a dynamiku tradičného poľnohospodárstva. Semená repky symbolizujú plodnosť, obnovu a nádej do budúcnosti, ale aj cyklickú povahu života a smrti. Rozdelenie práce medzi ženami a mužmi odráža tradičné rodové role.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Mravný ideál – Rodina – Rodoľubstvo – Ľudský život
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-poliach-repky-olejnej-frederick-arthur-bridgman-1882/
▐ Zverejnené: 01/06/2025
Ilustrácia z románu Julesa Verna „Okolo sveta za osemdesiat dní“, zobrazujúca stretnutie Phileasa Fogga s úbohou žobráčkou a jej dieťaťom. Scéna zachytáva moment dobročinnosti, kontrast medzi bohatstvom a chudobou v 19. storočí a prináša otázku sociálnej zodpovednosti bohatých voči biednym.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Etika – Mravný ideál – Humanizmus – Chudoba – Pokora – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Materstvo
„…potom, čo zaplatil za odvoz a plánoval vstúpiť na stanicu, práve vtedy k nemu pristúpila úbohá žobráčka s dieťaťom v náručí. Svoje bosé nohy mala nacelkom zablatené, hlavu zakrytú otrhanou čapicou… plecia ovinuté do deravého šálu. S úpenlivým výrazom v tvári ho požiadala o almužnu. Pán Fogg vytiahol z vrecka všetkých dvadsať guineí, ktoré pred chvíľou vyhral vo whiste a podal ich žobráčke so slovami: „Nech sa páči, dobrá žena, bolo pre mňa potešením, že som vás dnes mohol stretnúť,“ a pokračoval v ceste. (Verne, 1873)“
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
▐ Zverejnené: 01/06/2025
Stará ilustrácia zobrazujúca mravce na rastlinách pri zbere medovice od vošiek – symbol symbiózy a kolobehu života v prírode.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Zálesáctvo – Letné prázdniny
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/symbioza-v-prirode-lesne-mravce-pri-zbere-medovice-od-vosiek-1866/
▐ Zverejnené: 01/06/2025
Obrázok z roku 1906, zachytený v knihe Horaca Kepharta „The Book of Camping and Woodcraft“, nie je len ilustráciou lesa. Je to okno do hlbín ľudskej psychiky, kde sa prepletajú archetypy, symbolizmus a univerzálne skúsenosti vzťahu človeka k prírode. Les tu nevystupuje ako prostredie, ale ako živý organizmus plný pamäti, múdrosti a tichých lekcií o plynutí času.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Krása – Zálesáctvo – Letné prázdniny
„Toto je starodávny les.
Šuchotajúce borovice a jedle,
obrastené machom
a vyobliekané do zelených šiat,
strácajúce sa v súmraku.
Stoja ako druidi z dávnych čias,
s hlasmi smutnými i prorockými;
stoja ako sivovlasí harfisti
s bradami spočívajúcimi na hrudiach.“
–
(Henry Wadsworth Longfellow)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ozvena-starodavneho-lesa-1906/
▐ Zverejnené: 31/05/2025
Tento obraz od Gustavea Dorého, vytvorený v roku 1873 pre cestopis Hippolyta Taineho „Voyage aux Pyrénées“, nie je len vizuálnym záznamom krajiny pri Royane. Je to hlboká psychologická sonda do ľudskej duše, ktorá prostredníctvom prírody odráža univerzálne témy harmónie s prírodou, súladu so svojou prirodzenosťou.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Príroda – Zálesáctvo – Krása
„Brehy lemované vyblednutou zeleňou sa kľukato tiahnu napravo i naľavo, niekam ďaleko, až tam, kde sa dotýkajú okraja oblohy; a táto rieka široká sťa morský záliv… nejasné stromy vystierajúce svoje štíhle telá vyobliekané do priehľadných šiat modrastého odtieňa, a taktiež vysoké borovice týčiace sa so svojimi dáždnikmi nad hmlistým horizontom, kde sa všetko mieša, aby napokon zmizlo… neopísateľná nežnosť, zjemnená parou stúpajúcou z hladiny… ktorú vánok pokrýva šupinami… (Taine, 1873)“
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/borovice-blizko-royan-gustave-dore-1873/
▐ Zverejnené: 31/05/2025
Ilustrácia jelenej matky s mláďaťom v lesnom prostredí, vytvorená Frederickom Williamom Keylom v roku 1867 pre knihu „Wood’s Bible Animals“. O prírode, zrodení a duchovnej múdrosti. Táto ilustrácia nie je len estetickým zážitkom, ale zároveň je to aj pozvánka k zamysleniu sa nad tajomstvami života a jeho opakujúcim cyklom. Archetyp matky a dieťaťa tu symbolizuje ochranu, starostlivosť a kontinuitu života.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Zálesáctvo – Krása – Mravný ideál – Manželstvo – Materstvo – Láska
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-a-mlada-viete-kedy-sa-rodia-srnky-frederick-william-keyl-1867/
▐ Zverejnené: 30/05/2025
Nádherná ilustrácia púpavy z francúzskeho herbára z roku 1903. Kresba zachytáva detailné štádiá rastliny od kvetu cez semená až po rozfúkané semienka, v typickom Art Nouveau štýle s dôrazom na ornamentálnu precíznosť a prírodnú krásu.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Zálesáctvo – Krása
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pupava-z-francuzskeho-herbara-v-zlatej-dobe-art-nouveau-pariz-1903/
▐ Zverejnené: 28/05/2025
Historická mapa sveta z roku 1839 zobrazujúca rasovú distribúciu ľudstva podľa diela „Crania Americana“, ktorá odráža vtedajšie vedecké a etnické predstavy. V našich súvislostiach je zaujímavé najmä vyobrazenie výskytu etnika Slovanov, ako aj istá miera vymedzenia európskeho historického a prehistorického kultúrneho priestoru.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mapa – História – Slovania
Dnes sa pozrieme na výrez európskej časti historickej mapy sveta z roku 1839, ktorá bola súčasťou publikácie „Crania Americana“, čo je aktuálne vcelku kontroverzná knižná záležitosť. Avšak pre nás – vzhľadom na hlavný objekt záujmu – to nie je nie zas až tak podstatné. Nateraz sa spoločne venujme iba tejto mape. Tá prináša predstavy o rozšírení rás vo svete (s menovaním etnických skupín v rámci jednotlivých rás), aké zaznievali v 19. storočí. Z tohto hľadiska táto mapa nie je úplne, ako sa vraví – „špatná“. Určite nie je dokonalá, to ani zďaleka nie, značne zjednodušená, ale istá záležitosť je na nej viditeľná úplne zreteľne. Jednotnou farbou je na nej vyobrazený priestor, v ktorom žijúce etniká majú medzi sebou mnohé dlhoročné historické a prehistorické väzby, nielen už naznačenú rasovú a istú mieru etnickej blízkosti. Je to, ako keby vymedzenie oblasti, kde primárne zasahoval a pôsobil vplyv európskej kultúrnosti. Historicky hovoriac, tento región predstavoval priestor, kde sa vzájomne formovali a šírili kultúrne, náboženské, politické a dynastické väzby, ktoré definovali „európsky svet“ v širšom zmysle. Toto vnímanie „európskej kultúrnej sféry“ má hlboké korene v dejinách a predstavuje historický fakt, či už sa to niekomu páči, alebo nepáči.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/etnicka-mapa-europy-z-roku-1839-slovania-slavonians/
▐ Zverejnené: 26/05/2025
Séria ilustrácií z japonského časopisu „Shin-Bijutsukai“ vydaného v rokoch 1901–1902. Zobrazujú rôzne motívy prírody – kvety, stromy a vtáky – v typickom štýle z prelomu storočí, ktorý kombinuje tradičné japonské prvky s novými umeleckými výrazmi. Všimnite si jemnú farebnú paletu, často založenú na tlmených odtieňoch modrej, zelenej a okru, ktoré vytvárajú pokojnú a harmonickú atmosféru. Dôraz je kladený na línie, kompozíciu a precíznu detailnosť, čo sú charakteristické prvky japonského dekoratívneho umenia.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Krása
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/japonske-umenie-z-prelomu-19-a-20-storocia-shin-bijutsukai/
▐ Zverejnené: 26/05/2025
Ilustrácia od vychyteného umelca Heinricha Schlitta z knihy „Allegorien und Embleme“ (1889) znázorňujúca 4 ročné obdobia (fázy) ľudského života: detstvo, mladosť, dospelosť a starobu.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mravný ideál – Detstvo – Manželstvo – Rodina – Staroba – Smrť – Ľudský život
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/4-rocne-obdobia-ludskeho-zivota-heinrich-schlitt-1889/
▐ Zverejnené: 26/05/2025
Ilustrácie zo sovietskej rozprávky „Brémski muzikanti“ (1969), kde snívajúcemu trubadúrovi zobrazuje princezná a on jej takto na diaľku – nepriamo – vyznáva lásku. Animovaný film „Brémski muzikanti“ je voľne inšpirovaný rozprávkou bratov Grimmových.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Video – Hudba – Text piesne – Muž a žena – Láska – Detstvo – Slovania – Rusko
[Princezná:]
V klietke vtáčik trápi sa, let nepozná.
A tak i ja som vtákom v zámku,
väznená pod zámkom.
[Trubadúr:]
Vyjde slnko nad lesom, no nie pre mňa.
Pretože teraz bez princeznej,
mne žiť sa nedá.
[Princezná:]
Čo je to so mnou? Čo sa to stalo so mnou?
V kráľovských komnatách stratila som pokoj.
–
(Brémski muzikanti, 1969)
DOPORUČENÉ VIDEO: Brémski muzikanti / V klietke vtáčik trápi sa, 1969 (Youtube)
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/trubadur-na-ceste-za-princeznou-bremski-muzikanti-1969/
▐ Zverejnené: 25/05/2025
Analýza symboliky obrázkov z diela „Stratený raj“ (po anglicky „Paradise Lost“) od známeho spisovateľa Johna Miltona, z predhovoru a úvodu k tomuto dielu, ktoré vysvetľujú vnímanie kozmológie sveta z jeho strany.
ZNAČKY: Komentár – Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Mravný ideál – Krása – Peklo – Úpadok
Súbor troch obrázkov (z predhovoru a úvodu) knihy „Milton’s Paradise Lost (Books I. and II.)“ Tieto ilustrácie nám prinášajú pohľad Johna Miltona, jeho vnímanie kozmológie sveta, čo sa priamo dotýka fundamentálnych existenciálnych otázok doprevádzajúcich cestu hľadania podstaty nášho bytia.
Kategóriami: „Nebo“, „Peklo“, „Chaos“, „Svet“ – sa zaoberali tí najmúdrejší myslitelia tejto planéty pred tisícročiami, venujú sa im dodnes: „Veľké filozofické odpovede na otázku, ako žiť, prinášané od nepamäti, zostávajú stále s nami. (Ferry, 2008, s. 8)“ Rozumovanie nad konceptom „usporiadania univerza“ je staré takmer ako ľudstvo samé. Rovnako aj myšlienka nachádzania „myslením uchopiteľného poriadku“ v tomto usporiadaní, vnímania krásy takéhoto súznenia a spytovanie sa po jeho pôvode. „Zlo sa podieľa na povahe nekonečného, dobro na konečnosti…, (Fairbanks, 1898, s. 143)“ hovorievali pytagorejci, a azda tým mali na mysli, že každá „hierarchia a zadefinovaná štruktúra“ je súbežne aj odstraňovaním „stupňov voľnosti“ na ceste k dosiahnutiu dokonalosti; čím je určitá – presne vymedzená – podoba vzájomných vzťahov medzi jednotlivými (a práve tými) elementami systému. Taký Anaxagoras už nejakých 500 rokov pred Kristom premýšľal o tom, čo ale vlastne môže (alebo nemôže): „…zmeniť chaos na kozmos… (Hardie, 1924, s. 16)“ Pri hľadaní prvotného činiteľa „negácie chaosu“ naňho nadviazal aj samotný Platón: „A keďže Boh túžil po tom, aby boli veci navôkol dobré, ako to len bolo možné… prijal všetko… nie v stave odpočinku, ale pohybujúce sa bez harmónie – akéhokoľvek súladu, a previedol to z tohto zmätku do stavu usporiadanosti, premýšľajúc, že takto je všetko omnoho lepšie než tomu bývalo predtým. (Platón, 1888, s. 93)“ Všeobecne by sa dalo povedať: svetoví myslitelia sa v podstate zhodujú na počiatočnom stave univerza majúcom podobu chaosu, na čom sa nezhodnú pravdepodobne nikdy je, akým spôsobom sa tento chaos dokázal premeniť na vyššiu mieru usporiadanosti. Toto celé sú veru závažné dilemy. Ibaže mňa na týchto obrázkoch, ktoré máte pred sebou, predsa len zaujalo niečo iné.
Na tieto obrázky môžeme nazerať – opätovne – v niekoľkých rovinách. Na jednej strane pre nás môžu naznačovať symbolickú paralelu voči (želanému) dianiu v spoločnosti, realizovanom ako hľadanie nejakého toho najvhodnejšieho usporiadania, čo sa v tej našej spoločnosti – mimochodom – v podstate (posledných mnoho rokov) nijako zvlášť neodohráva a my smerujeme skôr k tej opačnej strane týchto diagramov: k rozkladu. Ďalšou symbolickou paralelou potom môže byť, vnímanie tejto ilustrácie z hľadiska jej psychologického rozmeru. Pozorný čitateľ si tu proste nemôže – na príklade pádu satana – nevšimnúť: vyobrazenie prechodových fáz od optimálneho duševného stavu jedinca, životnej transformácii osobnosti človeka k istému osobnému ideálu (pri stelesňovaní nejakého toho najvyššieho, ktorý dotyčného jedinca presahuje),
A ešte by som, na záver, upozornil na spodný obrázok na pravo. Ten je vcelku zaujímavý. Použitá terminológia v mnohom pripomína staré alchymisticko-hermeneutické manuskripty.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nebeske-chaos-pekelne-1879/
▐ Zverejnené: 23/05/2025
Obrázok z diela „Skizzenbuch“, ktorý vytvoril Heinrich Kley, prináša pričastý obraz (nielen dnešného) katolicizmu, ktorý môžeme navôkol seba sledovať. Ľudia odtrhnutí od reality žijúci vo svojich „zlatých klietkach“. Vyobrazenie „svätého človeka“, Božieho služobníka, ktorého nijako netrápi stelesnenie Pánovej vôle vo svete navôkol seba a namiesto toho sa oddáva blahu, rozkoši a žranici, ktoré mu spoločne s jeho statusom a majetkami, ním obhospodarovanými, dočasne prináležia.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Politický katolicizmus – Humor – Peklo – Úpadok
K tomuto obrázku – vo svojej knihe „Skizzenbuch“ – pripojil Heinrich Kley veľmi zaujímavý popis, citujem: „Len potichu! Pán farár, oni nám hlboko spia. Obed bol bohatý, ako inak, a vonku je dnes vlhko a dusno. Aj Karo sa nám prejedol. Zavládla pohoda v prežratosti. Ale v tom akosi nebadane, vlúdil sa nášmu farárkovi do spánku sen. Hrôzostrašný! Že by sa náhodou mohol stať… chudobným ako Pán Ježiš. No pfuj, čo i len pomyslieť!“ Ja osobne som si pri pohľade na tento obrázok spomenul na slová Richarda W. Coana, ktorý pri opise učenia Sorena Kierkegaarda napísal nasledovné: „Kresťanstvo je potrebné žiť, nie len redukovať na opakovanie verbálnych poučiek a formuliek.“
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/rozkosny-svatec-heinrich-kley-1909/
▐ Zverejnené: 23/05/2025
Obrázok z diela „Skizzenbuch“, ktorý vytvoril Heinrich Kley. Vyobrazenie pekelného stvorenia na prechádzke vo fabrike priemyselnej výroby, kde si s údivom obzerá čmudiace komíny.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Humor – Peklo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pekelnik-na-prechadzke-vo-fabrike-obdivuje-cmudiace-kominy-heinrich-kley-1909/
▐ Zverejnené: 23/05/2025
Obrázok z diela „La Divina Commedia“ (v preklade „Božská komédia“) od známeho spisovateľa Danteho Alighieriho, prinášajúca portrét samotného lucifera (satana) na freske z talianskeho mesta Pisa.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Peklo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/lucifero-freska-pisa-taliansko-1921/
▐ Zverejnené: 22/05/2025
Hlboký psychologický portrét ľudskej temnoty: v popredí vidíme Danteho a Virgilia, sprievodcu jeho putovania, ako s úžasom pozorujú víriaci sa roj zatratených duší. Takto nejako vyzerá nazretie do temných hlbín pekelného kráľovstva, ako ho zobrazil majster Gustave Doré. Táto ilustrácia patrí do série venovaných dielu Danteho Alighieriho „Božská komédia – Inferno“.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Sexuálna výchova – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Úpadok – Peklo
Krátky úryvok z Božskej komédie (Peklo) od Danteho Alighieriho, k ilustrácii čoho náleží uvedený obrázok:
„…odniekiaľ
– žalostné náreky začali tu znieť,
prišiel som tam, kde peklo do tváre
mnoho vzlyku a plaču vmietlo nám,
Na miesto, kde samo svetlo onemelo,
ešteže nie som sám.
Ston tu duní sťa hromobitie na šírom mori,
ktoré jest víchrom trhané,
no táto pekelná búrka vo svojej sile
pozná len jedno: ‚Nie!‘
S nehasnúcou zúrivosťou duše strháva,
vo víre s nimi neľútostne lomcuje,
ich utrpenie s nimi zostáva,
nikam sa nevzďaľuje.
Potom títo neboráci prídu pred ničivé rozmetanie:
kde počuť ich výkriky, lamenty a stony,
i preklínanie samotného Boha na nebesiach,
i to si vyberajú mnohí.
Až tu som pochopil,
že takéto mučenie čaká na tých,
odsúdených z druhu: hriešnikov telesných,
ktorým myseľ žiadostivosť zatemnila.
V obrovských zástupoch, nespočítateľní,
kde zima sa rozmáha,
ako škorce do cudziny krídlami nesené,
tak sú tieto diabolské duše týmto lomozom mrzačené.
Raz na jednu stranu, potom na druhú,
a hneď nahor, vzápätí nadol zrazené.
Stále dúfajú, majúc nádej v kúsok odpočinku,
ibaže týmto ostáva: ‚Nikdy! Pre nich?
Nie.‘ (Dante Alighieri – Božská komédia / Peklo)“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zatratene-duse-strhavane-pekelnym-vichrom-gustave-dore/
▐ Zverejnené: 21/05/2025
Spoznajte časť tragického príbehu satana, kedysi jedného z najkrajších anjelov, ktorý sa odvážil vzoprieť samotnému Všemohúcemu, len aby zažil zdrvujúci pád do pekelnej temnoty. Ilustrácia, ktorú vytvoril majster Gustave Doré, v tomto prípade v prevedení ďalšieho majstra Paula Jonnarda, pre knihu „stratený raj“ od Johna Miltona.
ZNAČKY: Citát – Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Peklo – Úpadok
„…najprv povedz, čo spôsobilo, že naši prarodičia, v tom šťastnom stave, samotnými Nebesami mimoriadne obľúbení, sa odvrátili od svojho Stvoriteľa, a konali proti jeho vôli. Pre jedno obmedzenie, okrem neho pánmi sveta? Kto ich prvý zlákal k tak ohavnej vzbure? Pekelný had, bol to on, ktorého úskok, podnecovaný závisťou a pomstou, oklamal Matku ľudstva, v čase, keď ho jeho vlastná pýcha vyhnala z neba s celým jeho vojskom zradných anjelov, s pomocou ktorých sa snažil vo svojej sláve povzniesť nad sebe rovných. Veril, že on sám je rovný Najvyššiemu, keď sa mu postavil, a s ambicióznym zámerom voči trónu a monarchii Boha, povstal do nehanebnej vojny na nebi. A bojoval istotne snaživo, ibaže márne bolo jeho úsilie. Všemohúci ho zvrhol svojou ohnivou silou zo samotného neba, so strašnou skazou a vzplanutím, nadol. Niekam do večného zatratenia, kde prebýval v pevných reťaziach a v trestajúcom ohni. Ten, ktorý sa odvážil vyzvať Všemocného do boja; deväťkrát dlhší čas, aký meria smrteľníkovi deň a noc; tu ležal so svojou odpudivou skupinkou. Ležal porazený, kotúľajúc sa v ohnivej priekope. (Milton, 1667)“
UPOZORNENIE: Na podklade pôvodného obrázku od majstra Dorého prepracoval ďalší majster: Paul Jonnard. Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
PREKLAD: © Bystroumný
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vyhnanie-satana-a-jeho-armady-z-neba-gustave-dore/
▐ Zverejnené: 17/05/2025
Čierno-biely ilustračný obrázok zobrazujúci starostlivú matku pri lôžke svojej chorej dcéry. Scéna zachytáva silné puto medzi matkou a dieťaťom, symbolizujúc materstvo a bezpodmienečnú lásku. Ilustrácia je typická pre koniec 19. storočia, kedy sa v detskej literatúre kládol dôraz na morálne hodnoty a výchovu. Zachytáva tak nielen moment rodinnej starostlivosti, ale odráža aj ideály spoločnosti tej doby o materstve a etike.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Mravný ideál – Rodina – Materstvo – Láska – Pokora – Služba – Detstvo – Viktoriánska éra
Na stolíku pri posteli: kanvica, šálka a nejaká tá fľaštička s medecínou. V posteli leží obzerajúca sa chorá dcéra. Pri posteli tohto mladého pacienta je jej matka. Toto vidí azda každý. Ibaže tento obrázok ponúka oveľa hlbší príbeh. Matka na obrázku náhle zaspala, od únavy. Ak by ale sedela vedľa postele, zaspala by v sediacej polohe. Lenže ona zaspala na kolenách. A nielenže na kolenách, ešte k tomu so zopätými rukami. Kto je na kolenách so zopätými rukami? Niečo k tomu prezrádza knižočka pohodená vedľa drevenej debny, na ktorej matka leží, čím je najskôr Sväté písmo alebo modlitebníček. Pospájané dokopy: matka uspokojujúc svoju vnútornú potrebu – „byť v čase choroby pri svojej dcére, dozerať na ňu“, modliac sa za zdravie svojej dcéry, zaspáva počas tohto úkonu (v pozícii na kolenách) v stave úplnej vyčerpanosti.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJ: NORTHROP, Henry Davenport. Character Sketches for Boys and Girls or Success and How to Win It (Being a Vast Treasury of the Noblest Truth and Wisest Maxims for the Instruction and Self-Improvement of the Young: Showing the True Aims and Objects of Life). Philadelphia (USA) : National Publishing Co., 1899. 478 strán.
▐ Zverejnené: 17/05/2025
Ilustrácia z knihy „Famous Women of the Bible“ od Henryho Davenporta Northropa zobrazuje dojímavú scénu rozlúčky medzi matkou Rebekou a jej synom Jakubom. Vytvorená v roku 1899, kresba zachytáva moment, keď Rebeka s Jakubom symbolicky vzlietajú k nebesiam. V biblickom príbehu sa táto scéna odohráva po tom, čo Rebeka zomrela a jej duša opustila pozemský svet. Ilustrácia poukazuje na duchovný presun do vyššej ríše, kde čas stráca akýkoľvek význam.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Mravný ideál – Rodina – Materstvo – Láska – Pokora – Služba – Smrť
„Rebeka sa už
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“. Vzhľadom na nízku kvalitu podkladu sa nič viac urobiť nedalo.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: NORTHROP, Henry Davenport. Famous Women of the Bible Comprimising Religious and Social Helps for Mothers and Daughters. Philadelphia (USA) : National Publishing Co. (pravdepodobne – nie je uvedené), 1899. 567 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zo-zeme-na-nebesia-rebeka-a-jakub-1899/
▐ Zverejnené: 16/05/2025
Ilustrácia zachytáva kľúčový okamih v živote slávneho filozofa: Sokrates, obvinený zo spochybňovania bohov a navádzania mládeže, bol odsúdený k smrti vypitím jedu a prijíma tento trest v aténskom väzení. Scéna zachytáva jeho a prítomnosť zarmútených strážcov a učeníkov. Táto scéna je symbolom Sokratesovej neochvejnej viery v pravdu a spravodlivosť, dokonca aj tvárou v tvár smrti. Jeho odmietnutie úteku, ktorý mu bol ponúknutý, ukazuje jeho oddanosť etickým princípom a presvedčeniu. Čiernobiely gravérsky výtlačok z roku 1909 zo zdroja „The Complete Works of Plutarch“.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Filozofia – Etika – Mravný ideál – Pravda – Antika
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJ: PLÚTARCHOS. The Complete Works of Plutarch (Volume I.: Essays and Miscellanies). New York (USA) : Thomas Y. Crowell & Co., 1909. cca. 664 strán.
▐ Zverejnené: 16/05/2025
Ilustrácia z románu „Don Quijote“ od Miguela de Cervantesa, ktorú vytvoril renomovaný francúzsky umelec Gustave Doré v roku 1897. Kresba zachytáva ikonickú postavu Don Quijota sediaceho na svojom vernom koni Rocinantovi, ktorý tu však získal nečakaný prvok – krídla.
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Detstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.
ZDROJ: CERVANTES, Miguel de. The History of Don Quixote. London, Paris, Melbourne : Cassell and Company Limited, 1897. cca. 860 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/don-quijote-na-okridlenom-rocinantovi-gustave-dore-1897/