MRAVNÝ IDEÁL Značka
Stránka 4 z celkom 8 stránok.
Dokopy: 207 článkov.
▐ Zverejnené: 10/03/2026
![]( "Zafúľané šaty, čistá duša: „Aj ty si hladná, aj ty by si si dala kúsok, čo?“ (Nancy Ford Cones, 1907)")
Základný popis
Objavte zabudnutý fragment detskej nevinnosti, ktorý už dávno odvial čas. Šaty tohto dievčatka sú síce tmavé a opotrebované, no i napriek tomu z jej vnútra vyžaruje svetlo, a ona – sediac osamote na priedomí – predsa len vníma núdzu malého mačiatka, ktoré má nablízku.
« Zafúľané šaty, čistá duša: „Aj ty si hladná, aj ty by si si dala kúsok, čo?“ (Nancy Ford Cones, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Detstvo – Mravný ideál – Čistota – Príroda – Priateľstvo – Ľudský život – Chudoba – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova
UPOZORNENIE: Fotografiu retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jej ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SCHRIEVER, James Boniface. Complete Self-Instructing Library of Practical Photography – Volume VI.: At Home Portraiture, Flashlight, Interiors, Lenses. Popular Edition. Scranton (USA) : American School of Art and Photography, 1909. 438 strán.▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Materské šťastie (Edmund Plume, 1907)")
Základný popis
Pohľad do idylického sveta rodiny a domova. Ponorte sa do nostalgickej atmosféry ilustrácií, ktoré zachytávajú nežnosť materskej lásky a pokoja rodinného krbu. Objavte krásu detstva a rodinného šťastia.
« Materské šťastie (Edmund Plume, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 5, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/materske-stastie-edmund-plume-1907/
▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Zvestovanie – Cnostná Panna prinášajúca stelesnenie najvyššej Pravdy: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho!“ (Domenico Mastroianni)")
Základný popis
Zvestovanie presvätej Bohorodičke. Závoj pokory, dotyk nebeského posolstva. Objavte ikonický biblický príbeh, keď anjel prináša Panne Márii posvätnú správu.
« Zvestovanie – Cnostná Panna prinášajúca stelesnenie najvyššej Pravdy: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho!“ (Domenico Mastroianni) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Materstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: DODD, Ira S. Pictorial Life Of Christ (Eighty Sculptural Reliefs by Domenico Mastroianni). New York City (USA) : The Christian Herald, 1912. 202 strán.▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Margaréta (Gretchen) je – z milosti Božej uchránená – a diablov služobník Mefistofeles odnáša Fausta (Willy Pogány, 1908)")
Základný popis
Sledujte Margarétin boj o záchranu, keď sa jej duša v poslednej chvíli vzoprie zlu. Goetheho Faust ožíva v tomto dramatickom úryvku, kde sa stretávajú pokánie, znovuzrodenie a vyšší zámer. Čítajte o prechode od hriechu k čistote, o hodnote pokory a milosrdenstva v svete, kde sa morálka stretáva s úpadkom.
« Margaréta (Gretchen) je – z milosti Božej uchránená – a diablov služobník Mefistofeles odnáša Fausta (Willy Pogány, 1908) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Sebarozvoj – Obrátenie – Milosrdenstvo – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
[Faust:] „Budeš žiť!“
[Margaréta:] „Súd Boží! Odovzdávam sa ti.“
[Mefistofeles (k Faustovi):] „Poď! Chytro! Poď! Lebo ťa v tom nechám s ňou.“
[Margaréta:] „Som tvoja, Otče! Chráňte ma, anjeli! Sväté vojská, obklopte ma, aby ste ma ubránili! Henry! Trasiem sa, keď sa na teba pozerám.“
[Mefistofeles:] Je súdená!
[Hlas odniekiaľ zhora:] Je zachránená!
[Mefistofeles (k Faustovi):] „Sem ku mne!“
Mefistofeles sa stráca spoločne s Faustom…PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: GOETHE, Johann Wolfgang von. Faust. Londýn (Anglicko) : Hutchinson & Co., 1908. cca. 300 strán.▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária Magdaléna a jej obrátenie (Bernard Vaughn, 1905)")
Základný popis
Článok skúma dramatický proces obrátenia jednej z najkontroverznejších postáv kresťanskej histórie. Bernard Vaughn v roku 1905 odhalil, že skutočná náprava neprichádza prostredníctvom slov, ale prostredníctvom tichej, hlbokej premeny v srdci.
« Mária Magdaléna a jej obrátenie (Bernard Vaughn, 1905) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba
« Bratia moji, možno by bolo na mieste, položiť si túto otázku: „Čo obrátilo Magdalénu od zla k dobru, aký bol proces, ktorý ju zmenil z jednej z najväčších hriešnic v meste Naim na jednu z najväčších svätíc v cirkvi Božej? Je zrejmé, že táto zmena nebola spôsobená žiadnym formálnym vyhlásením, v ktorom by verejne priznala svoj hriech a verejne sa ho zriekla, pretože od momentu prvého vstupu do Šimonovho domu, až po moment, keď ho opustila, z jej úst nevyšlo ani slovo. „Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky“ a „to, čo poškvrňuje človeka,“ povedal Ježiš Kristus, a v srdci sa nachádza víťazstvo nad hriechom, ktoré je potrebné vybojovať. Áno, udialo sa to práve tam, hlboko v Magdaléninom srdci, ďaleko od očí všetkých, okrem Jedného vo Večeradle [cēnāculum (lat.), pozn.], kde sa uskutočnilo toto úžasné, toto krásne obrátenie, ktoré v celom kresťanskom svete urobilo z mena Magdaléna synonymum pre pravého kajúcnika, ktorý Bohu predložil to skrúšené a pokorné srdce, o ktorom nám svätý Dávid hovorí, že ho [nikdy Pán] nezavrhne. (Vaugh, s. 70-71) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VAUGHN, Bernard. Sinless Mary and sinful Mary. Londýn (Anglicko) : Burns & Oates Limited, 1905. 80 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-a-jej-obratenie-bernard-vaughn-1905/
▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária z Magdaly a jej pokánie: Nie je múdrosť najcennejšia? (Lewis Wager)")
Základný popis
Objavte silu obrátenia, sebarozvoja a duchovnej obnovy v príbehu Márie z Magdaly. Inšpirujte sa jej cestou k pokore, službe a milosrdenstvu, a zamyslite sa nad večnými témami hriechu, nápravy a znovuzrodenia.
« Mária z Magdaly a jej pokánie: Nie je múdrosť najcennejšia? (Lewis Wager) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba
« A či nie je múdrosť cennejšia, než tie drobné, ktoré sú vám hádzané? Písmo ju nazýva neoceniteľnou. (Wager, s. 4) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WAGER, Lewis. The Life and Repentaunce of Marie Magdalene (A morality play reprinted from the original edition of 1566-67). Chicago (USA) : The University of Chicago, 1902. cca. 130 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-z-magdaly-a-jej-pokanie-nie-je-mudrost-najcennejsia-lewis-wager/
▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária Magdaléna: Keď prevládne samoľúbosť a dosahovanie osobnej rozkoše nad hľadaním pravdy a krásy (Elizabeth Edwards Goldsmith, 1911)")
Základný popis
Mária Magdaléna: Hriech, pokánie a premena. Ponorte sa do tajomstva jednej z najkontroverznejších postáv Biblie. Odhaľte temnú stránku Márii Magdalény, ženy, ktorá sa oddala pôžitkom a stala sa „Hriešnicou“, aby sa napokon stala symbolom hlbokej osobnej transformácie – „od luxusu a pôžitkov k pokore a službe“.
« Mária Magdaléna: Keď prevládne samoľúbosť a dosahovanie osobnej rozkoše nad hľadaním pravdy a krásy (Elizabeth Edwards Goldsmith, 1911) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Hodnotový relativizmus – Sexuálna výchova – Promiskuita – Kurvenie – Úpadok – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba
« XIV. Mária Magdaléna
Sv. Mária Magdaléna. Lat. Sancta Maria Magdalena. Tal. Santa Maria Maddalena. Fr. La Madeleine.Medzi teológmi a vykladačmi evanjelií bolo vždy spornou otázkou, či Mária Magdaléna, „z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov“, Mária z Betánie a „žena, ktorá bola hriešnicou“, sú tri odlišné osoby, alebo jedna a tá istá osoba pod rôznymi menami. V západnom umení sú zobrazované ako identické. Legendy hovoria, že Mária Magdaléna bola bohatá a urodzeného pôvodu a žila so svojou sestrou a bratom, Martou a Lazárom, na ich hrade Magdalon pri Galilejskom jazere [iné názvy: Galilejské more, Tiberiadske jazero, Tiberiadske more, pozn.] Lazár sa stal vojakom, Marta bola vzorom cnosti a slušnosti, ale Mária sa oddala pôžitkom a stala sa tak roztopašnou, že bola známa ako „Hriešnica“. (Goldsmith, s. 169) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: GOLDSMITH, Elizabeth Edwards. Sacred Symbols in Art. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1911. 283 strán.▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária Magdaléna – Mária z Magdaly (Pietro Rotari)")
Základný popis
Zo života hriechu k svetlu. Ilustrácia zachytávajúca jednu z najkontroverznejších postáv Biblie. Odhaľte silný príbeh obrátenia. Ponorte sa do sveta kresťanskej etiky, morálky a ideálu čistoty. Táto ilustrácia je svedectvom o sile pokánia a možnosti znovuzrodenia.
« Mária Magdaléna – Mária z Magdaly (Pietro Rotari) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1420: 13. apríl 1896 (Zväzok 55 [LV.] – No. 16). 27. ročník [XXVII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-maria-z-magdaly-pietro-rotari/
▐ Zverejnené: 07/03/2026
![]( "Skutočné oživenie vyučovacieho procesu v Švábsku (Swaben, Swabia) / Nemecko (Carl Offterdinger, 1868)")
Základný popis
Detstvo, vzdelanie a dedinský život v niekdajšom Nemecku. Pohľad na idylickú scénu z vidieckej školskej triedy vo Švábsku, kde deti s radosťou sledujú oživenie vyučovacieho procesu.
« Skutočné oživenie vyučovacieho procesu v Švábsku (Swaben, Swabia) / Nemecko (Carl Offterdinger, 1868) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Detstvo – Príroda – Vidiek – Mravný ideál – Pokora – Služba – Staroba – Výchova – Vzdelanie – Školstvo – Humor
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 44, 1868. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1868. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).▐ Zverejnené: 06/03/2026
![]( "Ohlasy 15. storočia: Kúpele Piešťany – Liečivá sila slovenského kúpeľníctva (Schlammbad Pistyan / Pöstyén in Ungarn, 1898)")
Základný popis
Ponorte sa do histórie slovenského kúpeľníctva s týmto unikátnym historickým záznamom z roku 1898. Poznatky z publikácie Colomana von Fodora zachytávajú chýrnu slávu piešťanských kúpeľov. Prežite cestu časom a objavte liečivé účinky sírnych bahien, ktoré chválili lekári a učenci ako Georg Wernher, Thomas Jordan a Johann Crato von Krafthoim.
« Ohlasy 15. storočia: Kúpele Piešťany – Liečivá sila slovenského kúpeľníctva (Schlammbad Pistyan / Pöstyén in Ungarn, 1898) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Rakúsko-Uhorsko – Príroda – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
« Hoci o pôvode a prvej známej histórii slávnych sírnych bahenných kúpeľov v Piešťanoch spoľahlivé údaje chýbajú, je možne s istotou predpokladať, že kúpele boli známe už v 15. storočí a mnohí sem prichádzali zďaleka, aby v týchto teplých prameňoch hľadali liek na rôzne neduhy, najmä kožné choroby, reumatické bolesti, ochorenia kostí atď. Vo svojej brožúre – vydanej vo Viedni v roku 1551 – uvádza Georg Wernher prvú spoľahlivú písomnú informáciu o termálnych prameňoch v Piešťanoch. Chváli ich liečivé účinky, opisuje ich vysokú teplotu, kolísavú prítomnosť samotných prameňov, ako aj ílovité bahno, ktoré si vyslúžilo jeho uznanie. Ďalej spomína, že pacienti hľadajúci uzdravenie si počas kúpeľa natierali postihnuté časti tela bahnom na istý čas usadeným v termálnej vode. Túto prax opakovali deň čo deň, až kým po dosiahnutí úľavy neopustili kúpele. Okrem toho nachádzame zmienku aj v spise Thomasa Jordana, publikovanom v roku 1586, v ktorom opisuje minerálnu vodu a osobitne zdôrazňuje úžasnú liečivú silu prameňov. S nie menším uznaním prišiel Johann Crato von Krafthoim [Johannes Crato von Krafftheim – dvorný lekár troch cisárov Svätej ríše rímskej, pozn.], lekár troch cisárov, v roku 1594 pochválil vynikajúce pramene a bahno, ktoré sa v nich nachádzalo. Nikolaus Istvánffý [barón, uhorský politik, historik, básnik, ktorý pôsobil ako uhorský palatín, pozn.] v roku 1599 dodáva, že Turci – pri svojom druhom nájazde na Piešťany – odviedli slabých a nemohúcich […] do svojho hlavného tábora. Zaujímavosťou je, že Piešťany boli trikrát napadnuté tureckými lupičskými hordami, a to v rokoch 1530, 1599 a 1663, a vtedy už známe liečivé pramene vo veľkej miere prispeli k uzdraveniu zranených, ktorí zostali po takýchto [tragických] udalostiach. Trojité využitie liečivých prameňov zaujalo v roku 1622 Andreasa Bacciusa, osobného lekára pápeža Sixta V. [Sixtus V., Sixtus Quintus, pozn.] V roku 1642 oslávil Anton Beschonovinus pramene a ich liečivé vlastnosti v básni. Neskorší autori, a to Fröhlich v roku 1644 a Martin Zeiller v roku 1664, uvádzajú, že v tom čase sa pramene nachádzali na ľavom brehu Váhu. Práca o kúpeľoch v Piešťanoch, ktorú v roku 1745 vydal Justus Johann Torkos [Ján Justus Torkoš, Torkos Justus János – slovenský chemik, balneológ, doktor medicíny, hlavný mestský lekár Bratislavy, pozn.], lekár kráľovského slobodného mesta Pressburg, poskytuje obzvlášť zaujímavé historické údaje. Svojím opisom a takýmto písomným šírením informácií o výnimočných liečivých účinkoch, ale ešte viac svojím usilovným výskumom zameraným na opätovné nájdenie už zaniknutého horúceho prameňa si autor vyslúžil nesmierne zásluhy o blaho kúpeľného mesta a jeho večnú vďaku. (Fodor, s. 1-2 )»
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: FODOR, Coloman von. Schlammbad Pistyan (Pöstyén) in Ungarn mit Besonderer Berücksichtingung der Massage-Heilmethode. Viedeň a Lipsko (Rakúsko-Uhorsko) : Wilhelm Braumüller,1898. 56 strán. Digitalizovali: Bayerische Staatsbibliothek München (Nemecko).▐ Zverejnené: 05/03/2026
![]( "História Slovenska: „Kúpeľné impérium“ Rakúsko-Uhorska a po stáročia významné centrum európskeho kúpeľníctva (B. Bradshaw's Dictionary, 1884)")
Základný popis
Pozrite si historickú mapu, ktorá zobrazuje významné slovenské centrá liečebného cestovného ruchu. Pozrite si unikátnu ilustráciu zo slávneho „B. Bradshaw’s Dictionary of Mineral Waters…“ a ponorte sa do bohatého kúpeľníckeho dedičstva Slovenska, odhaľte slávne slovenské liečebné pramene a vodné zdroje.
« História Slovenska: „Kúpeľné impérium“ Rakúsko-Uhorska a po stáročia významné centrum európskeho kúpeľníctva (B. Bradshaw’s Dictionary, 1884) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mapa – História – História medicíny – Zdravotníctvo – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Rakúsko-Uhorsko – Vidiek – Príroda – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: B. Bradshaw’s Dictionary of Mineral Waters, Climatic Health Resorts, Sea Baths, and Hydropathic Establishments (Giving the Summer and Winter Residences of Doctors, Hotels Which Can Be Recommended With Confidence, And Other Useful Information). Londýn (Anglicko) : Trübner & Co. + Berlín, Lipsko, Viedeň : F. A. Brockhaus + Milan (Taliansko) : Dumolard Frères + Paris, Nice (Francúzsko) : B. Bradshaw & Co. + New York, Philadelphia, Chicago (USA) : The American Exchange in Europe, 1884.▐ Zverejnené: 05/03/2026
![]( "Jozef Kroner: „Naši dedovia nám nechali vody čisté, plné šantivého života. Lenže čo my necháme…“ (1988)")
Základný popis
Citát Jozefa Kronera z roku 1988 je stále relevantný, rezonuje s otázkami ochrany prírody a spoločenskej zodpovednosti. Varuje nás upustiť od možnej devastácie našich vôd a večnou stratou tohto prírodného dedičstva.
« Jozef Kroner: „Naši dedovia nám nechali vody čisté, plné šantivého života. Lenže čo my necháme…“ (1988) »
ZNAČKY: Citát – Video – Vidiek – Príroda – Kúpeľníctvo – Slovenské kúpele – Mravný ideál – Cnosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť
ZDROJ: FELIČ, František (režisér). Trate života Jozefa Kronera. Bratislava (Česko-Slovensko) : Československá Televízia Bratislava, 1988. Dostupné (05-03-2026 / 03:49): youtube.com/watch?v=L52cu_7ZlIs▐ Zverejnené: 02/03/2026
![]( "Morálna výchova: Ako dospelí učia príkladom vlastné deti o tom, že zabíjať, ubližovať a ničiť je zlé (Anna Freud, 1943)")
Základný popis
Článok prináša psychoanalytické poznatky z roku 1943 o tom, ako deti internalizujú morálne princípy („zabíjanie je zlé“), len ak vidia rovnaký postoj vo svojom okolí. Práca Anny Freud a Dorothy Burlingham odhaľuje úzkosť detí pri pozorovaní násilia vo svete, ktoré môže reaktivovať ich potlačené agresívne impulzy.
« Morálna výchova: Ako dospelí učia príkladom vlastné deti o tom, že zabíjať, ubližovať a ničiť je zlé (Anna Freud, 1943) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Cnosť – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Detstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Neokolonializmus – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Vojna – Peklo – Smrť
« Druhý dôvod úzkosti sa dá najlepšie pochopiť, ak sa vrátime k postoju dieťaťa k deštrukcii a agresii, ktorý sme opísali predtým. Po prvých rokoch života sa jedinec naučí kritizovať a prekonávať v sebe určité inštinktívne želania, alebo skôr sa naučí odmietať ich vedomé vyjadrenie. Naučí sa, že zabíjať, ubližovať a ničiť je zlé, a rád by veril, že si už žiadnu z týchto vecí konať nepraje. Tento postoj si však môže udržať iba vtedy, keď ľudia vo svete navôkol neho robia to isté. Keď vidí vonku zabíjanie a ničenie, vyvolá to v ňom strach, že sa opäť prebudia impulzy, ktoré v sebe ešte len pred malou chvíľou pochoval. (s. 28) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: FREUD, Anna; BURLINGHAM, Dorothy T. War and Children. New York (USA) : Medical War Books, 1943. 191 strán.▐ Zverejnené: 25/02/2026
![]( "Súrodenci: Nahliadnutie do detskej izby (1907)")
Základný popis
Dvojica súrodencov, chlapec s knižkou a jeho brat hrajúci sa so stavebnicou. Tichý moment rodinnej idylky. Obrázok evokuje pocit nostalgického pohľadu na detstvo – pokojný domov, rodinné zázemie a prvky vzdelávania.
« Súrodenci: Nahliadnutie do detskej izby (1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mravný ideál – Krása – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Detstvo – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 1, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/surodenci-nahliadnutie-do-detskej-izby-1907/
▐ Zverejnené: 24/02/2026
![]( "Prvorodený (Salvador Sánchez Barbudo, 1907)")
Základný popis
Nostalgická ilustrácia z roku 1907 zobrazujúca prvorodeného syna v kruhu rodiny. Scéna od Salvadora Sáncheza Barbuda zachytáva intímny moment materstva a prvých dní novorodenca. Otec s pohľadom plným úcty (a možno aj tichej hrôzy zo zodpovednosti), matka vyčerpaná a zároveň ožiarená zázrakom života v jej rukách. Postava na pozadí? Je to azda strážkyňa tradície, svedok kolobehu generácií?
« Prvorodený (Salvador Sánchez Barbudo, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Detstvo – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 6, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prvorodeny-salvador-sanchez-barbudo-1907/
▐ Zverejnené: 17/02/2026
![]( "Pravá láska a schopnosť vidieť krásu: Prečo by mal umelec objekt svojho záujmu „milovať“, a prečo by - každý muž - mal byť poetom hľadajúcim pravdu (Honoré de Balzac)")
Základný popis
Ponorte sa do hlbín ľudskej psychológie s úryvkom z klasickej literatúry, ktorý odhaľuje skutočnú podstatu lásky. Preskúmajte etiku vzťahov a skutočnú silu umenia v tomto provokatívnom citáte z diela „The Unknown Masterpiece“. Zistite, prečo je pravá láska viac než len povrchné potešenie, ale hlboký duchovný zážitok na ceste poznania najintímnejšej podstaty toho druhého.
« Pravá láska a schopnosť vidieť krásu: Prečo by mal umelec objekt svojho záujmu „milovať“, a prečo by – každý muž – mal byť poetom hľadajúcim pravdu (Honoré de Balzac) »
ZNAČKY: Citát – Komentár – Inšpirácia – Klasická literatúra – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
Nasledujúci úryvok je utešeným príkladom, paralelou, prečo je množstvo milostných vzťahov „spolužitím obmedzených a nevidiacich“, prečo sa o žiadnu „pravú lásku“ – v plnom význame tohto termínu – nejedná. Vzájomný výmenný obchod – kurvenie, vyvrhávanie pankhartov, žranica, stabilita a solídnosť, materiálne zabezpečenie a hromadenie statkov, pobehovanie z miesta na miesto, dovolenky pri moriach a v horách, budovanie karier, udržiavanie stavu vlastného historicko-kultúrneho analfabetizmu, ochota zapredávať budúcnosť vlastných detí, okrádať ich a zadlžovať, robiť z nich otrokov zahraničného a lokálneho oligarchického kapitálu, zachovávať (na ich úkor) pritom svoje vlastné pohodlie – všetko, čo nazývajú „plnenie si snov“ a majú zadelené v kolónke „príjemnosti“, všetko tam je, a predsa niečoho nieto: „Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým.“ Chýba iba taká maličkosť – najvyšší prejav krásy, láska. Príjemné čítanie.
« …Porbus začal: „niekedy sa stáva, nanešťastie pre nás, že skutočné úkazy v prírode vyzerajú – po premietnutí na plátno – nepravdepodobné.“ „Cieľom umenia nie je kopírovať prírodu, ale vyjadrovať ju. Nie ste servilný opisovač, ale poet!“ zreval starý muž ostro, prerušujúc Porbusa autoritatívnym gestom. „Inak by sochár mohol urobiť sadrový odliatok ruky živej ženy a ušetriť si tak mnoho ďalších starosti. Lenže, skúste urobiť takýto odliatok ruky svojej milej a položte si ho pred seba. Uvidíte jednu monštruóznosť, mŕtvu hmotu, ktorá nemá žiadnu podobnosť so živou rukou: boli by ste priam prinútený, predsa len sa uchýliť k sochárskemu dlátu, ktoré by pre vás – bez tvorby presne kópie – vyjadrilo pohyb a život. Musíme odhaliť ducha, prejavujúcu sa dušu vo výjavoch vecí a bytostí. Úkazy! Čo sú to tie úkazy, ak nie náhody života, a či azda život sám? Ruka, keď už som raz použil tento príklad, nie je len akousi súčasťou ľudského tela, je vyjadrením a rozšírením [pôvodnej] myšlienky, ktorá musí byť uchopená a stvárnená. Ani maliar, ani básnik, ani sochár nemôžu oddeliť konečný úkaz od príčiny, pretože jedno je v tom druhom – nevyhnutne – obsiahnuté. Až tu začína skutočné martýrium umelca. Mnohí maliari dosahujú úspech inštinktívne, bez toho, aby si uvedomovali úlohu, ktorá stojí pred umením. Kreslíte ženu, ibaže vy ju nevidíte! Takto sa vám veruže nepodarí vyrvať z nej tajomstvá o jej prirodzenosti. Mechanicky reprodukujete model, ktorý ste skopírovali v ateliéri svojho majstra. Neprenikáte dostatočne hlboko do najvnútornejších tajomstiev záhady formy, nehľadáte s dostatočnou láskou a vytrvalosťou formu, ktorá mätie a uniká vám. Krása je náročná a nedostupná záležitosť, ktorú nikdy nezíska lenivý milenec. Musíte čakať na jej príchod a prekvapiť, pritlačiť ju a pevne objaviť a prinútiť ju, aby sa vám poddala. Forma je Próteus, snáď ešte viac neuchopiteľná a rozmanitejšia než samotný Próteus z legendy: až po dlhom zápase je prinútená ukázať sa vo svojej skutočnej podobe. Niektorí z vás sú spokojní s prvým tvarom, alebo nanajvýš s druhým, možnože tretím, ktorý sa objaví. Takto nezápasia víťazi, nepokorení maliari, ktorí sa nikdy nenechajú oklamať všetkými tými zradnými náznakmi kdejakých patvarov; tí vytrvalo pokračujú, až kým sa prirodzenosť napokon odhalí ich pohľadu a jej duša sa im týmto prezradí.“ „Takto pracoval Rafael,“ povedal starý muž, skladajúci si pritom čiapku z hlavy, vyjadrujúc svoju hlbokú úctu k tomuto Kráľovi umenia. „Jeho transcendentná veľkosť vychádzala z intímneho pocitu v ňom, akoby rozbíjal vonkajšiu formu. Forma jeho postáv (rovnako ako u nás) je symbolom, prostriedkom na komunikáciu pocitov, myšlienok, rozsiahlych predstáv básnika. Každá z jeho tvárí je celým svetom. Subjekt jeho portrétu sa pred ním objavil, ako keby osvietený svetlom božského videnia, ktoré [mu] bolo odhalené akýmsi vnútorným hlasom, dotyk samotného Boha odhalil zdroje výrazu [prameniaceho] v minulosti celého života. Odievate svoje ženy do krásnych šiat zmyselnosti, z ich vlasov viažete pôvabné závoje, ale kde ostala krv [živosť, pozn.], zdroj všetkej tej vášne a pokoja, príčina takýchto dôsledkov? Prečo je tento váš hnedý Egypťan, drahý môj Porbus, len voľákou mdlou kreatúrou! Tieto postavy, ktoré nám tu predkladáte, sú len načarbané bezpohlavné mátohy, a vy to nazývate maľbou, vy to nazývate umením! Pretože ste stvorili niečo, čo sa o čosi viac podobá žene než domu, myslíte si, že ste dosiahli cieľ; ste celkom hrdý na to, že nemusíte vedľa svojich postáv písať „currus venustus“ alebo „pulcher homo“, ako to zvykli robievať starí maliari, a nazdávate sa, aké zázraky ste dokázali. Ach, priateľ môj, ešte sa toho máte veľa čo učiť, a spotrebujete kvantum náčrtkov a pokryjete mnoho plátien, kým sa to naučíte. Áno, skutočne, žena svoju hlavu nesie práve týmto spôsobom, takže si pritom rukou pridŕža nazbierané šaty, jej oči sú zasnené a láskyplné, majúc výraz pokornej roztomilosti, a i ten chvejúci sa tieň mihalníc vznášajúci sa nad jej lícami. Všetko je tam, a predsa tam nie je. Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým. Prinášate zdanie života, ale nevyjadrujete jeho plnosť a jagot, to nepopísateľné niečo, asnáď dušu samotnú, ktorá obklopuje obrysy ľudských tiel ako opar, skrátka, ten zárodok života, ktorý dokázali zachytiť Tizian a Rafael. Tento váš doterajší najväčší úspech vás priviedol – na začiatok. Možnože by ste teraz mohli začať odvádzať vynikajúcu prácu, ale príliš skoro sa unavíte, pričom vás [tupohlavý] dav obdivuje a tí, ktorí toto [všetko] vedia, sa iba usmievajú. (s. 20-22) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BALZAC, Honoré de. Honoré de Balzac in Twenty – Five Voumes (Volume Twenty-Two: The Unknown Masterpiece). New York (USA) : Peter Fenelon Collier & Son, 1900. 406 strán.▐ Zverejnené: 15/02/2026
![]( "Šťastná matka – Schastlivaya mat (Kārlis Hūns / Karl Fyodorovich Gun, 1879)")
Základný popis
Na prvý pohlaď sa zdá byť táto ilustrácia iba obrazom z jednoduchého života – matka obklopená deťmi v skromnej kuchyni ruského vidieka koncom 19. storočia. No hlbšie ponorenie odhaľuje komplexnú sieť symbolov a emócií, ktoré rezonujú s univerzálnymi témami materstva, domova a premenlivosti času.
« Šťastná matka – Schastlivaya mat (Kārlis Hūns / Karl Fyodorovich Gun, 1879) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Detstvo – Vidiek – Príroda – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 565: 27. október 1879 (Zväzok 22 [XXII.] – No. 19). 11. ročník [XI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1879.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastna-matka-schastlivaya-mat-karlis-huns-karl-fyodorovich-gun-1879/
▐ Zverejnené: 15/02/2026
![]( "Materské radosti – Gioie Materne (Ambrogio Borghi, 1880)")
Základný popis
Ozvena rodinnej intimity zachytenej v okamihu objatia – momentu niečoho tak prastarého, no pritom zároveň večne nového, ako býva – a začína – každý individuálny život samotný. Tieto línie nie sú iba kresbou na papieri: sú mapami citov vrytými do pamäte času. Matka, sediaca majestátne vo svojom hlbokom kresle (symbol domova?), drží dieťa v objatí s nežnosťou. Je to obraz bezpečia – útočiska pred búrkou sveta vonku.
« Materské radosti – Gioie Materne (Ambrogio Borghi, 1880) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Detstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Treasury of Art Illustrated (Comprising Volumes II. & III. Magazine of Art). London, Paris & New York : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1880. cca. 800 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/materske-radosti-gioie-materne-ambrogio-borghi-1880/
▐ Zverejnené: 15/02/2026
![]( "Pravá láska: Príťažlivosť dvoch duší (James S. Wilson, 1900)")
Základný popis
Úryvok zdôrazňujúci dôležitosť vnútornej krásy vo vzájomných medziľudských vzťahoch, o to viac vo vzťahu muža a ženy – v manželstve. Pokus o vyriešenie večnej otázky: „Čo je skutočná krása? Je to povrchné, pominuteľné čaro vonkajších tvarov, ktoré sa s časom nevyhnutne stratí; alebo trvalá žiarivosť duše – vlastnosť tak vzácna…“
« Pravá láska: Príťažlivosť dvoch duší (James S. Wilson, 1900) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Domov je miesto, kde žijeme; a aby bol šťastným, musí v ňom panovať láska. Aby si manžel a manželka mohli užívať sladkosti domáceho spolužitia, musí medzi nimi existovať úprimná náklonnosť, nie medzi jednou stranou a majetkom tej druhej [prípadne iné formy využívania prínosov počas objektivizácie druhej osoby, pozn.], ale medzi srdcami samotných osôb; náklonnosť založená, ani nie tak na vonkajšej kráse osoby, ako na vnútornej kráse duše. Krása osoby je vždy podmanivá, ale nie je múdre dovoliť, aby [dokázala] poblázniť náš zdravý úsudok. Ak má osoba s krásnou postavou a tvárou klamlivú, zlomyseľnú myseľ, majte sa na pozore, aby ste si ju nevybrali za manžela alebo manželku. Krása vonkajších tvarov a čŕt sa čoskoro stratí vo vnútornej škaredosti povahy; zatiaľ čo, ak je duch krásny, ale osoba obyčajne vyzerajúca, vonkajšia jednoduchosť sa čoskoro rozplynie v úchvatnosti duše. (s. 26-27) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WILSON, James S. The Modern Art of Making Love (A Complete Manual of Etiquette, Love, Courtship and Matrimony). Chicago, Akron, New York (USA) : The Saalfield Publishing, cca. 1900. 167 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prava-laska-pritazlivost-dvoch-dusi-james-s-wilson-1900/
▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Čo je to láska? Radosti i starosti, trpezlivosť v utrpení, viera v dobrotivú Prozreteľnosť… (1889)")
Základný popis
V týchto fragmentoch sa odráža viktoriánsky ideál lásky – nie romantická, vášnivá zmyselnosť (hoci aj tá je prítomná), ale skôr pokorné podriadenie seba inému a obeta. Je to predstava manželstva v podobe posvätného spojenectva dvoch duší, ktoré sa navzájom podporujú v ťažkých chvíľach.
« Čo je to láska? Radosti i starosti, trpezlivosť v utrpení, viera v dobrotivú Prozreteľnosť… (1889) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
« …a ja nemám čo odvolať z toho, čo som tam povedal na jeho chválu. Čím viac čítame jeho piesne, tým viac na nás pôsobí ich čaro. Rozprávajú o láske so všetkými jej sladkosťami a horkosťami, o trpezlivosti v utrpení, o viere v dobrotivú Prozreteľnosť. (s. 95) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Bullen, Arthur Henry (ed.) The Works of Dr. Thomas Campion. Londýn (Anglicko) : Chiswick Press, 1889. 405 strán.▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Pravá láska nepozná „kupecké počty“, nevidí druhého v polohe objektu zabezpečujúceho „prínosy“ – nemá „dobu trvanlivosti“, nedokáže byť „neužitočný“ a „technicky zastaralý“ (William J. Robinson, 1928)")
Základný popis
O podstate skutočnej lásky v manželstve – jej nezištnosti, obetavosti a trvalej vernosti napriek prekážkam.
« Pravá láska nepozná „kupecké počty“, nevidí druhého v polohe objektu zabezpečujúceho „prínosy“ – nemá „dobu trvanlivosti“, nedokáže byť „neužitočný“ a „technicky zastaralý“ (William J. Robinson, 1928) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – História medicíny – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
« Diagnóza ich oboch poriadne šokovala. Chcela [od neho] okamžite odísť. Povedala, že nemá právo byť jeho ani nikoho iného manželkou; on má pred sebou celý život a ona mu nechce stáť v ceste ako zbytočná záťaž; môže si vziať niekoho, kto je toho hoden, mať deti a byť šťastný. Dovolil jej to urobiť? Povedal jej, že bez nej nebude nikdy šťastný, a že pokiaľ budú obaja nažive, tak budú žiť spolu. A zdvojnásobil svoju nežnosť, svoju starostlivosť. Odvtedy uplynulo desať rokov a on je stále rovnako nežný, rovnako starostlivý ako na začiatku. Počas liečby sa jej stav trochu zlepšil, ale za tých desať-jedenásť rokov sa jej nedarilo – naozaj dobre – ani jeden deň. Niet jediného dieťaťa, ktoré by bolo ošetrované a opatrované svojou matkou jemnejšie a láskavejšie, ako je táto malá žena svojím manželom. A všetci ho považujú za čudáka, pretože nevidia to, čo on vidí v tej bezvýznamnej maličkosti. „Láska je slepá,“ opakujú neustále. Láska nie je slepá. Zamilovanosť často je. Láska je jasnovidná; vidí veci, ktoré ostatní vidieť nemôžu, a ani pochopiť. Nikto nevidí jej zlaté srdce prekypujúce láskou, jej ušľachtilú dušu pripravenú kedykoľvek obetovať svoj život za svojho manžela. Tam, kde je skutočná láska, ako je v tomto prípade, [tam] sa nič iné nepočíta; všetko ostatné sa prehliada. (s. 95) »
POZNÁMKA č. 1: William J. Robinson bol veľmi kontroverznou osobou, kritikom kresťanstva, propagátorom eugeniky a antikoncepčných prostriedkov… Práve v knihe takejto osoby som objavil tento úryvok, s čím – bohužiaľ – ja nič spraviť nedokážem a s tu uvedenými slovami súhlasim, pretože naozaj vystihujú jeden z najpodstatnejších aspektov pravej lásky medzi mužom a ženou: byť nápomocný, snažiť sa maximalizovať životné vyjadrenie milovanej osoby, v rámci daných životných okolností.
POZNÁMKA č. 2: Používam slovíčko „zastaralý“ namiesto „zastaraný“, pretože som už sám – na môj vkus – príliš zastaralý, aby som riešil takéto sprostosti a prepisoval ho na „zastaraný“. Ďakujem za pochopenie.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ROBINSON, William Josephus. America’s Sex and Marriage Problems (Based on Thirty Years Practice and Study). New York (USA) : Eugenic Publishing Company, 1928. 475 strán.▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Dokonalosť vo vzťahu: Pretrvávajúci manželsky zväzok muža a ženy (Francis Warre Cornish, 1905)")
Základný popis
Citát sa zaoberá postavením žien a manželskými vzťahmi starovekého Grécka s hlbokou psychologickou zrelosťou – zdôrazňuje dôležitú rovnoprávnosť v manželstve. Svedectvá o tom, že v Grécku existovali aj rovnocenné spojenectvá medzi muži i ženami – spojenia založené na rešpekte k individualite oboch partnerov.
« Dokonalosť vo vzťahu: Pretrvávajúci manželsky zväzok muža a ženy (Francis Warre Cornish, 1905) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Antika – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Staroba
« Profesor Mahaffy uvádza Danaé [Danaë, pozn.] od Simónidesa z Keu ako obraz materskej lásky veľmi vysokého rádu, ďalej spomína ľúbostný príbeh v epigrame od Stésichora z Himery, v ktorom dievča zomiera pre lásku, ale aj niektoré fragmenty z tvorby Sapfó, aby ukázal, že láska medzi Grékmi tejto doby mohla byť nielen čistá, ale aj romantická. Príklady Sapfó, Korinny z Tanagry a Érinny a to, čo vieme o ich životoch, poukazujú na voľnejšie a rovnoprávnejšie vzťahy žien s mužmi, ako ich poznáme z neskorších období, ale zmienky o ženách v lyrických básňach sú ojedinelé a väčšinou chvália ich konvenčnú vylúčenosť, zvyčajné „udržiavanie domácností“… [I tak ale platí:] rovnoprávne a šťastné manželstvá museli existovať vo všetkých spoločenských vrstvách a nepotrebujeme autoritu gréckych básnikov, aby nás uistili, že „nie je nič sladšie alebo lepšie, ako keď žena miluje svojho manžela až po [spoločnú] starobu a manžel svoju ženu, pričom medzi nimi niet žiadnych sporov“, ale na druhej strane ten muž, ktorý si vzal bohatú ženu sa mohol ocitnúť v pozícii sluhu jej bohatstva. „Rozvoj civilizácie medzi iónskymi Grékmi musel byť ovplyvnený susedstvom orientálnych národov; a predstava politického života spojená so životom πόλις [polis, pozn.] inklinovala k relatívnej izolácii matiek občanov; keďže deti narodené otrokyniam alebo konkubínam sa nerodili ako občania. (s. 518) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CORNISH, Francis Warre. The Position of Women. / WHIBLEY, Leonard (ed.) A Companion to Greek Studies. Cambridge (Anglicko) : University Press, 1905. 672 strán.▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Ženský ideál v indických končinách: Žena vznešená, milostivá, cnostná a múdra (Otto Rothfeld, 1920)")
Základný popis
Vízia ženy ako nedotknutého lotosu, príkladu čistoty v plnom kvete – symbolizuje nielen fyzickú dokonalosť, ale aj vnútorné cnosti: milosrdnosť, múdrosť, úctivosť a zbožnosť.
« Ženský ideál v indických končinách: Žena vznešená, milostivá, cnostná a múdra (Otto Rothfeld, 1920) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« „Ženy,“ napísal profesor lásky v tých [dávnych] časoch mieru a radosti, „môžeme rozdeliť do štyroch tried. Existujú ženy, ktoré sú ako nedotknutý lotos, potom sú tie, ktoré sú krásne ako obrázok, ďalej také, ktoré nazývame ježibabami a čarodejnicami, a napokon tie, ktoré je možné – ak už – prirovnať azda len k samici slona.“ O tej, ktorá je ako lotos napísali: „Jej tvár je ľúbezná ako mesiac v splne, jej oblé krivky sú nežné ako horčičný kvet, jej pokožka je jemná a mäkká ako zlatý lotos, svetlá a nestmavená. Jej oči sú jasné a krásne ako oči antilopy, zreteľne definované a zdravé. Jej prsia sú pevné, plné a pozdvihnuté a jej krk pekne tvarovaný, nos je rovný a rozkošný. Vôňa jej tela je ako čerstvo rozkvitnutá ľalia. Kráča jemne ako labuť a jej hlas je nízko položený a melodický ako zvuk kukučky, ktorá jemne volá počas letného dňa. Je oblečená v čistých bielych šatách a teší sa z bohatých šperkov a ozdôb. Je milá a múdra, zbožná a úctivá, miluje Boha, počúva cnostných a múdrych.“ (s. 4) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ROTHFELD, Otto. Women of India. Londýn (Anglicko) : Simpkin, Marshall, Hamilton, Kent & Co. Ltd., 1920. 222 strán.▐ Zverejnené: 13/02/2026
![]( "Láska muža a ženy je najvznešenejšou: Manželstvo bez lásky je iba mechanickým spolužitím zadrhávajúcim sa vo svojej prázdnote (Oliver Phelps Brown, 1878)")
Základný popis
Láska nie je len sentimentálna záležitosť, je to fundamentálny stavebný kameň šťastného zväzku, osnova života spoločne prežitého v harmónii a porozumení. Brown hovorí o obdive a kompatibilite – nie iba fyzickej príťažlivosti, ale aj morálnej zhody duše s dušou. Toto je dôležité: láska nemôže byť vnucovaná; musí sa rodiť z reálneho uznania cností druhého človeka – jeho charakteru.
« Láska muža a ženy je najvznešenejšou: Manželstvo bez lásky je iba mechanickým spolužitím zadrhávajúcim sa vo svojej prázdnote (Oliver Phelps Brown, 1878) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Čistota – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Psychosexuálne poruchy
« Prvým predpokladom radostného manželstva je láska. Bez toho, aby došlo k zomknutiu manželského zväzku na podklade tohto elementu, sa stáva nevyhnutne nepriaznivým. Je to najsilnejšie puto, najpevnejšie vlákno, ktoré spája dve srdcia – neoddeliteľne. Láska k opačnému pohlaviu mala na ľudstvo vždy rozhodujúci vplyv. Je to najpovznešujúca zo všetkých emócií a najčistejší a najnežnejší zo všetkých citov. Má úžasnú silu a vďaka jej vplyvu boli dosiahnuté tie najväčšie ľudské činy. Akú nekonečnú hodnotu má pre obidve pohlavia, keď je [manželstvo] odmenené dôstojnou a uspokojujúcou láskou, a aké zušľachťujúce je pre impulzy a činy venovať tento cit niekomu, kto je hodný, aby ho prijímal a snažiaci sa ho opätovať. Lásku pociťujeme iba voči tomu, čo obdivujeme a vážime si. Muž, ktorý obdivuje uhladenú ruku, peknú postavu, pekné nohy, znaky krásy, dobre tvarovaný pás atď., bude prirodzene milovať ženu, ktorá má takéto príťažlivosti. Žena bude milovať muža, ktorý sa kladne približuje k jej štandardu predstavy o mužskej dokonalosti a ladnosti. Ďalší obdivujú morálnu čistotu, živosť povahy, prvotriednosť talentov, genialitu atď., a preto budú prirodzene milovať tých, ktorí ich majú. V skutočnosti je toto tvrdenie založené na zákone mysle: lásku nemôžu vytvárať sily, ktoré sú v rozpore s našimi ideálmi úcty a obdivu. Láska, ktorá prináša manželské šťastie, musí byť recipročná. Vzájomnosť lásky [obojstrannosť, pozn.] prirodzene povedie k manželskému zväzku. Nemala by byť inšpirovaná iba vášnivou povahou [veci], ani by nemala byť úplne platonická, ale tieto dve intímne zmiešané dokopy, vytvoria lásku jedinú z ich prispôsobenia a zabezpečia manželský pokoj. Láska, ktorú v nás vzbudzuje ženská figúra podobná Venuši, alebo tá mužská podobná Apolónovi, nie je tou láskou, ktorá sama osebe zaručuje šťastie, morálna a duševná povaha musia byť taktiež kompatibilné. Kandidáti na manželstvo by si mali starostlivo premyslieť, a bez postranných úmyslov zistiť, či láska, ktorú cítia k vyvolenému alebo akceptovateľnému, je dostatočná na to, aby kompenzovala túžbu po tomto cite. Ak má vyvolený partner všetky vlastnosti, ktoré inšpirujú lásku, bude to ten správny partner na sobáš. Láska je hlavnou hybnou silou, ktorá reguluje harmóniu manželského života, a bez nej vzniká v tomto [partnerskom] mechanizme prázdnota, ktoré vedie len k trhaniam, kŕčovitým pohybom a trieštivému a neharmonickému konaniu. Duša túži po láske a po „môcť milovať“, a dokiaľ táto túžba nie je uspokojená, ľudský život je prázdny a stáva sa len bezcieľnou existenciou. Láska vždy stimuluje dobro a potláča zlo, ak je udržiavaná v správnych koľajach a vedená čistými citmi [s čistým úmyslom, pozn.] (s. 411) »
POZNÁMKA: K týmto slovám pána doktora by som rád podotkol nasledovné: takzvaná „reciprocita“, obojstrannosť a vzájomná výhodnosť sa pri obrovskom množstve vzťahov vytvára na úrovni „psychickej poruchy“ a partneri sú si navzájom – pre danú chvílu – užitočnými nástrojmi, plniaci funkciu „kompenzačnú“. „Páči“ sa im, „obdivujú a oceňujú“, čo práve z nejakého dôvodu potrebujú. Takéto manželské zväzky bývajú spojenectvami v osobnostnej nízkosti a veľakrát priam mrzkosti. Preto je u každého jedinca dôležité, pri výbere partnera, venovať pozornosť týmto častiam z uvedeného úryvku: 1. „bez postranných úmyslov“, 2. „vedená čistými citmi“.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BROWN, Oliver Phelps. The Complete Herbalist; or, The People Their Own Physicians by the Use of Nature’s Remedies; Describing the Great Curative Properties Found in the Herbal Kingdom. New Yersey (USA) : Oliver Phelps Brown, 1878. 504 strán.▐ Zverejnené: 13/02/2026
![]( "Rodina a okolité prostredie ako výchovny prediktor úspechu ženy v manželstve (Mary Scharlieb, 1915)")
Základný popis
Citát o dôležitosti rodinného prostredia a výchovy. Autorka v ňom zdôrazňuje dôležitosť výchovy dievčat pre ich budúce manželstvo a materstvo – úloh, ktoré si vyžadujú pripravenosť nielen biologickú, ale predovšetkým psychologicko-emocionálnu. Výchova dievčat v tomto smere by preto mala začínať už v rannom detstve a prebiehať pod dôkladným dohľadom vlastných rodičov.
« Rodina a okolité prostredie ako výchovny prediktor úspechu ženy v manželstve (Mary Scharlieb, 1915) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Čistota – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Školstvo
« KAPITOLA I
PRÍPRAVA NA MANŽELSTVO
Prípravu ženy na manželstvo môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: (1) Všeobecná; (2) Špeciálna. 1. Všeobecná príprava dievčaťa na manželstvo by mala začať už počas jej [ranných fáz] života. Otázka, či sa stane skutočne dobrou manželkou a matkou, závisí vo veľkej miere od „prirodzených danosti“ a výchovy, ktoré nadobúda od svojich vlastných rodičov. Ako vyplýva z predchádzajúcich stránok tejto knihy, starostlivosti, inteligencie [primerané vystavenie dieťaťa adekvátne stimulujúcim podnetom, pozn.] a oddanosti, ktorými by malo byť každé dievča zahrnuté, nie sú kladené žiadne medze. Už sme videli, že osud každého človeka je do veľkej miery ovplyvnený dvoma veľkými faktormi: dedičnosťou a prostredím. Ak je mladá manželka zdravým dieťaťom zdravých rodičov a zdedila od nich zdravosť celej svojej prirodzenosti, a ak navyše okolnosti jej života posilňujú dobro a potláčajú zlo, jej šance na zdravie, šťastie a efektívny výkon úlohy manželky sa enormne zvyšujú. (s. 60-61) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SCHARLIEB, Mary. The Seven Ages of Woman (A Consideration of the Successive Phases of Woman’s Life). Londýn, New York, Toronto and Melbourne : Cassell and Company Ltd., 1915. 286 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Láska je skutočný kameň múdrcov (Angelus Silesius)")
Základný popis
Výnimočný citát od nemeckého mystika Angelusa Silesia, ktorý prezentuje hlbokú filozofickú myšlienku o láske a jej transformačnej sile. Láska tu nie je sentimentálna slabosť, ale katalyzátor premeny – procesu tak radikálneho, že z ničoho dokáže stvoriť „všetko“.
« Láska je skutočný kameň múdrcov (Angelus Silesius) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Láska je kameň mudrcov.
V hline zlato nachádza,
nič v niečo premieňa,
a človek sa – vďaka nej – bohom stáva. (s. 141) »ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SILESIUS, Angelus. A Selection From the Rhymes of a German Mystic. Chicago (USA) : The Open Court Publishing Company, 1909. 174 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-je-skutocny-kamen-mudrcov-angelus-silesius/
▐ Zverejnené: 11/02/2026
![]( "Medicína – Teológia – Filozofia / Zdravie + Duchovnosť → Hľadanie večných právd = Múdrosť (Ernst Roeber, 1882)")
Základný popis
Postavy sa nám ukazujú ako strážcovia tajných brán, každá s vlastným kľúčom. Medicína drží bylinné lieky, Teológia – knihu posvätných písmen so zvrásnenými stránkami času, Filozofia – prináša zvitok poznania. Vzácne svedectvo o hľadaní večných právd prostredníctvom vedeckého poznania, duchovného preskúmania a racionálnej reflexie. Obrázok zachytáva éru racionalizmu prepletenú so snahou nájsť zmysel v živote cez rôzne disciplíny – medicínu ako prostriedku boja proti chorobe; teológiu ako hľadanie božskej múdrosti a filozofiu, ktorá sa snaží porozumieť podstate existencie.
« Medicína – Teológia – Filozofia / Zdravie + Duchovnosť → Hľadanie večných právd = Múdrosť (Ernst Roeber, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sebarozvoj – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Filozofia – Carpe diem – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ILG, Albert; GERLACH, Martin. Allegorien und Embleme. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Verlag von Gerlach & Schenk, 1882.
