Bystroumný – Kontakt

Pomedzi

Stránka 20 z celkom 23 stránok.

Dokopy: 621 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 02/07/2025

    Základný popis

    Krátky fragment z piesne „Vtoraya polovina“ („Druhá polovica“) od ruského dua Brat’ya Grimm [Братья Грим]. Pieseň, vydaná v roku 2005, sa stala populárnou pre svoj poetický a hlboko emotívny text o túžbe nájsť svoju druhú polovičku – spriaznenú dušu na celý život.

    « „Iba teba. Druhá polovica.“ »

    ZNAČKY: UmenieVideoHudbaCitátText piesneMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvo

    ZDROJ: Pieseň: Brat’ya Grimm [Братья Грим] – Vtoraya polovina [Вторая половина]. (Ruská federácia), 2005. Online: https://youtu.be/aB6jxyvjAQY

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/iba-teba-druha-polovica/

  • ▐ Zverejnené: 01/07/2025

    Základný popis

    Selma Lagerlöfová, švédska spisovateľka ocenená Nobelovou cenou za literatúru, vo svojom románe „Löwensköldov prsteň“ zachytáva komplexné vzťahy a spoločenské normy 19. storočia na území Švédska. Táto scéna, kde mladý muž verejne vyzná svoju lásku k jednoduchej žene – Anne Svärdovej, je bohatá na psychologické podtexty a ponúka hlboký pohľad do dynamiky partnerských vzťahov, lásky a prejavov vernosti.

    « Nečakaný zvrat vo vzťahu: Verejné vyznanie lásky (Selma Lagerlöfová) »

    ZNAČKY: UmenieCitátInšpiráciaKlasická literatúraMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoĽudský život

    ZDROJ: LAGERLÖFOVÁ, Selma. Löwensköldov prsteň / Charlotte Löwensköldová. 4. vydanie, Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenský spisovateľ, 1968. 596 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/necakany-zvrat-vo-vztahu-verejne-vyznanie-lasky-selma-lagerlofova/

  • ▐ Zverejnené: 30/06/2025

    Základný popis

    Barrel Brow vysvetľuje mladému barónovi Trumpovi podstatu ľudskej komunikácie a neustálych nedorozumení. Brow prehovára o tom, ako rôzna „kapacita mozgových ventilátorov“ ľudí vedie k tomu, že si navzájom posielajú „výdychy vzduchu“ (myšlienky) s odlišným účinkom, čo spôsobuje nekonečné spory a potrebu sudcov na riešenie týchto sporov.

    « Ako nás starý mudrc, ktorý zvykol čítať 4 knihy naraz, varoval pred hlupákmi (Charles Howard Johnson, 1893) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaCitátInšpiráciaDetstvo

    „‚…pokiaľ tomu rozumiem správne, tieto mozgové ventilátory majú u rôznych ľudí rozdielnu veľkosť, čo zapríčiňuje, že takéto závany vzduchu, ktorými si navzájom sprostredkujete svoje myšlienky, vyvolávajú u každého odlišný efekt a výsledkom toho je, že ľudia horného sveta strávia polovicu svojich životov opakovaním týchto svojich – raz už vyslaných – výdychov, a aj tak sa stane len málokedy, aby ste našli dvoch ľudí, ktorí budú súhlasiť, čo do počtu, druhu, sily a významu poryvov vzduchu vyfúknutých od jedného k druhému mozgovému ventilátoru, čím sa pre vás stáva nevyhnutným zriadenie toho, čo nazývate – sudcami, ktorí potom rozhodujú o týchto sporoch, trvajúcich neraz celé životy, kde obe strany míňajú celé svoje majetky na vypočúvanie svedectiev pred súdmi počas toho, ako sa – opätovne – napodobňuje zvuk, ktorý vznikol na podklade pohybu vzduchu pred mnohými rokmi, no tentokrát je v prevedení zlostných výdychov jednotlivých protistrán. Úprimne verím, malý barón,‘ napísal vzdelaný Barrel Brow na svoju tabuľu zo striebra, ‚že keď sa vrátiš k svojmu ľudu, oznámiš im, čo som ti dnes napísal, pretože nikdy nie je neskoro napraviť svoju chybu, a čím dlhšie takáto chyba trvá, tým väčšia je zásluha za jej nápravu.‘ (Lockwood, 1893)“

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: LOCKWOOD, Ingersoll. Baron Trump’s Marvellous Underground Journey. Boston (USA) : Lee and Shepard Publishers, 1893. 235 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-nas-stary-mudrc-ktory-zvykol-citat-4-knihy-naraz-varoval-pred-hlupakmi-charles-howard-johnson-1893/

  • ▐ Zverejnené: 29/06/2025

    Základný popis

    Ilustrácia z roku 1880 zobrazujúca matku s deťmi na prechádzke v prírode. Spoločne kráčajú po lúke, zatiaľ čo sú doprevádzaní husami. Ilustrácia pochádza z detského časopisu „Little Wide Awake“ a evokuje idylický život na vidieku.

    « Matka a jej deti na prechádzke s húskami (1880) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaVideoHudbaMravný ideálLáskaManželstvoRodinaMaterstvoDetstvoVýchovaVidiekPrírodaĽudský životLetné prázdniny

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: BARKER, Sale (ed.) Little Wide Awake (An Illustrated Magazine for Good Children). Londýn (Anglicko) : George Routledge and Sons, 1880. 380 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-a-jej-deti-na-prechadzke-s-huskami-1880/

  • ▐ Zverejnené: 28/06/2025

    Základný popis

    Citát z knihy „Viera v modernom svete“ od Ignáca Leppa ponúka hlbokú reflexiu nad kresťanskou vierou a jej praktickými prejavmi v podobe boja proti zlu. Lepp argumentuje, že kresťan nemá právo ustupovať pred útokmi zla. Skôr naopak, jeho postavenie ho zaväzuje k aktívnej účasti v „evolučnom stvorení“ a boji proti zlu vo všetkých jeho podobách.

    « Neprestajný boj so zlom vo všetkých jeho formách »

    ZNAČKY: KomentárUmenieCitátInšpiráciaĽudský životKresťanstvoFilozofiaEtikaMravný ideálMilitarizáciaVojnaLiberálna demokraciaProgresivizmusÚpadokPekloSmrť

    Ignác Lepp je vo svojom postoji nekompromisný: žiaden ústup pred zlom. No týmto svojim prehlásením nekončí. Čo ďalej požaduje? Ako prirodzený dôsledok prihlásenia sa k myšlienke neustupovaniu voči zlu je – pokiaľ za daných okolností možný – jediný vhodný: aktívny postoj! Zlo preňho nie sú len voľajaké abstraktné „teologické riekanky“ odčítavané v chrámoch, zlo vníma – v prvom rade – v jeho navôkol nás sa manifestujúcej podobe, v jeho konkrétnych prejavoch: „…vojna, chudoba, nemoc, nevedomosť alebo nespravodlivosť,“ toto všetko sú rôzne formy zla, na ktoré je nutné reagovať – aktívne. Kľúčovým je tu potom pojem „evolučného stvorenia“. Lepp ho naisto nepoužíva náhodne. V kontexte teológie a filozofie priamo odkazuje k postupnému zdokonaľovaniu sveta, ako reflexii stavu zdokonaleného ľudstva, tj. prostredníctvom ľudskej aktivity, ktorá má byť vedená vznešenými hodnotami, tými najvyššími ideálmi, čo ale vždy začína pri postoji a konaní konkrétneho jedinca. Ten sám by si mal byť vždy vedomí: „Individualizácia je konkretizácia univerzálnosti… Individuálne a univerzálne nie je možné považovať za oddelené jedno od druhého. História nie je výsledkom Osudu alebo Náhody – v oboch prípadoch by bol jedinec odtrhnutý od svojho diela, – ale výsledkom Nevyhnutnosti, ktorá nie je Osudom, Slobody, ktorá nie je Náhodou… Túto silu nazýva: Božská Prozreteľnosť… A je to táto Prozreteľnosť na podklade ktorej nachádzame tri inštitúty spoločné pre každú ľudskú spoločnosť: Cirkev, Manželstvo, Pohreb. Toto nie je Boussuetova Prozreteľnosť, transcendentálna a zázračná, ale imanentná a [vložená do] samotnej podstaty ľudského života, pôsobiaca prirodzenými prostriedkami. Ľudstvo je jej vlastným dielom. Boh naň pôsobí, no prostredníctvom neho [prostredníctvom ľudstva v podobe konaní individuálnych ľudských bytosti, pozn.] (…) Lampa je dôležitejšia než ten, kto ju zapaľuje. [3, s.7]“ S rovnakým výsledkom, i keď použijúc troška iné slovné obraty, pristupuje k tejto téme napríklad aj Lev Nikolajevič Tolstoj. Božské sa, podľa jeho názoru, v človeku prejavuje už vo forme samotnej túžby človeka po cnostiach a kráse: „Boh manifestuje Seba vo mne túžbou po dobre. [1]“

    Isteže sa nájdu mnohí, ktorí budú namietať: „Zavrhovať Jacques-Bénigneho Bossueta by sme v plnom rozsahu jeho učení, možnože ani nemuseli,“ predsa len sú mnohé príklady zázrakov, kde ich radenie do kategórie „Osud“ alebo „Náhoda“ sa javí úplne presné. Nie je to podstatné. Dôraz v tomto texte je kladený na myšlienku, že ani takéto „zázračné úkazy“ neospravedlňujú človeka a nedokážu ho zbaviť sa hriechu plynúceho z jeho životnej pasivity, nečinného prizerania sa zlu.

    A keď už si spomíname Tolstoja, určite nemôžeme opomenúť jeden z aspektov, ktorý s bojom proti zlu určite súvisí, čím je hľadanie odpovede na otázky: „Ako vlastne s tým zlom bojovať? Akými spôsobmi a prostriedkami?“ V samotnom Svätom písme je možné nájsť slová: „Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko a zub za zub. Ale ja vám hovorím, aby ste sa neprotivili zlému; ale tomu, kto ťa uderí po tvojom pravom líci, nastav i to druhé; a tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať tvoju sukňu, nechaj mu i plášť. A kto ťa bude nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, idi s ním dve. [4]“ Ale taktiež tam viete nájsť: „Nedomnievajte sa, že som prišiel dať pokoj na zem; neprišiel som dať pokoj, ale meč. [5]“ Alebo: „Oblečte si celú zbraň Božiu, aby ste mohli obstáť proti taktike a úskočnosti diablovej. [6]“ A rovnako aj: „Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral, ktorému sa postavte na odpor, pevní vo viere… [7]“ Ako teraz? Bojovať? Nebojovať? Alebo počúvnuť tretiu skupinu rád: odovzdať zodpovednosť do rúk samotného Boha? Čím sa myslí – prenechanie trestania do rúk Prirodzenosti danej samotnou štruktúrou sveta a prirodzeným chodom života, ktoré napokon vytrhávajú a nivočia, zašľapávajú do večného zatratenia všetkých, ktorí sa tomuto danému a večnému poriadku snažia odporovať?

    Dilemy načrtnuté v predošlých riadkoch dnes určite nevyriešime. Ale niečo z nezodpovedaného by sme ešte rozlúsknuť mohli. A čo ten Tolstoj? No on sa v tejto problematike prezentoval doktrínou neodporovania zlu silou: „Považoval to za ukázanie cesty, ktorou možno zachrániť svet pred blížiacou sa záhubou a ľudské duše pred ich poškvrnením spojeným s účasťou na masových a vopred naplánovaných vraždách. [9]“ Dokonca napísal knihu „Kráľovstvo Božie je vo vás“, ktorú tomuto – prakticky celú – venoval. Zaujímavosťou potom je: v tretej kapitole s názvom „Nepochopenia kresťanstva zo strany veriacich“ – prakticky ku všetkým hlavným cirkvám, ktoré sa hlásia k odkazu Ježiša Krista, sa Tolstoj stavia svojským spôsobom: trhá ich na kúsky, stránka za stránkou. Nateraz.

    PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] CROSBY, Ernest Howard. Tolstoy and His Message. New York (USA) : Funk and Wagnall´s Company, 1904. 93 strán.
    • [2] LEPP, Ignác. Viera v modernom svete. 1. vydanie, Galt – Ontario (Kanada) : Slovenskí jezuiti, 1969. 207 strán.
    • [3] Our Exagmination Round His Factification for Incamination of Work in Progress (James Joyce / Finnegans Wake – A Symposium). New York (USA) : A New Directions Books, 1972.
    • [4] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 5. kapitola (38-41). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [5] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Evanjelium podľa svätého Matúša / 10. kapitola (34). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [6] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Epištola svätého Pavla Efežanom / 6. kapitola (11). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [7] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvý Petrov list / 5. kapitola (8-9). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [8] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God is within You (Christianity not as a Mystic Religion but us a New Theory of Life). New York (USA) : The Cassell Publishing Co., 1894. cca. 370 strán.
    • [9] TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Kingdom of God And Peace Essays. Oxford (UK) : Oxford University Press, 1909. 591 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/neprestajny-boj-so-zlom-vo-vsetkych-jeho-formach/

  • ▐ Zverejnené: 27/06/2025

    Základný popis

    Táto rytina pochádza z knihy „A Literary History of Persia“. Zobrazuje šľachtica na koni so sokolom na ruke, čo bolo v perzskej kultúre symbolom moci a prestíže. Scéna zachytáva lovecký výjazd, kde lovecké psy prenasledujú zver v prírode. Ilustrácia je typická pre obdobie začiatku 20. storočia a poskytuje vizuálny pohľad na perzskú šľachtu a ich záľubu v love. Kniha, ktorej súčasťou je táto rytina, sa zameriava na literárnu históriu Perzie od najstarších čias až po obdobie básnika Firdawsího.

    « Symbolika moci a tradície: Princ z Perzie, sokol a kôň (1908) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaOrientBlízky východPerziaPríroda

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: BROWNE, Edward G. A Literary History of Persia (From the Earliest Times until Firdawsí). Londýn (UK) : T. Fisher Unwin Ltd., 1908. 521 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/symbolika-moci-a-tradicie-princ-z-perzie-sokol-a-kon-1908/

  • ▐ Zverejnené: 26/06/2025

    Základný popis

    Táto očarujúca ilustrácia nás prenáša do pokojného sveta konca 19. storočia, kde detstvo bolo plné jednoduchých radostí a blízkeho vzťahu k prírode. Zobrazuje malé dievčatko v šatách posiatych jahôdkami, ktoré stojí pri drevenej ohrade a pýta si mlieko od spokojne sa pasúcej kravičky. Hrnček v ruke naznačuje naivnú vieru v to, že táto kravička jej to mlieko ochotne aj dá.

    « „Dobrý deň, pani Krava. Pohár mlieka by sme náhodou…“ »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaPrírodaMravný ideálDetstvoVýchovaVidiekĽudský životLetné prázdniny

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: Gems from Mother Goose (Rhymes, Chimes and Jingles). New York (USA) : McLoughlin Bro´s, cca. 1900. cca. 70 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dobry-den-pani-krava-pohar-mlieka-by-sme-nahodou/

  • ▐ Zverejnené: 26/06/2025

    Základný popis

    Citát z knihy „Abeceda včelára“ od Pavla Silného, vydanej v roku 1987. Táto kniha je už desaťročia považovaná za jeden z pilierov slovenskej včelárskej literatúry a poskytuje rozsiahly prehľad o starostlivosti o včely, ich chove a produkcii medu. Môže byť interpretovaný ako metafora pre vzájomnú súvislosť medzi prírodou, ľudskou prácou a rodinnými hodnotami.

    « Včelárstvo: Potreba mladej, zošľachtenej matky »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodoľubstvo

    Pavol Silný zdôrazňuje, že kľúčovým faktorom pre zdravé a produktívne včelstvo je práve prítomnosť prvotriednej mladej matky. Táto myšlienka rezonuje s tradičnými metódami chovu včiel, kde sa kladie dôraz na genetickú kvalitu a kontinuitu rodovej línie. Takýto prístup je jedným z dôležitých bodov pri starostlivosti o potomstvo v procese zachovania – opakujúcej sa tradície – zdravej včelej populácie: podobne ako matka je stredobodom rodiny, tak aj včelia matka je základom silného a prosperujúceho úľa.

    ZDROJ: SILNÝ, Pavol. Abeceda včelára. 2. doplnené vydanie, Bratislava (Slovenská republika) : Príroda – vydavateľstvo kníh a časopisov, 1987. 363 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velke-plany-odvazneho-junaka-ozveny-tuzby-a-mozno-aj-osudu/

  • ▐ Zverejnené: 26/06/2025

    Základný popis

    Okno do hlbokých psychologických a sociálnych vrstiev slovenskej kultúry. Motív, ktorý sa objavuje v mnohých ľudových piesňach a tradíciách, symbolizuje túžbu po rodine, láske a naplnení osudu.

    « Veľké plány odvážneho junáka – Ozveny túžby a (možno aj) osudu »

    ZNAČKY: UmenieHudbaCitátText piesneFolklórRodoľubstvoSlovenskoSlovania

    ZDROJ: Pieseň: KarpaTon a Spevácka skupina FIALA – Voda dunajova.Pieseň: KarpaTon a Spevácka skupina FIALA – Voda dunajova. (Slovensko) : Karpat Mater, 2015, online: https://youtu.be/rI6Lgsxj9hM

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velke-plany-odvazneho-junaka-ozveny-tuzby-a-mozno-aj-osudu/

  • ▐ Zverejnené: 25/06/2025

    Základný popis

    Ilustrácia Arthura Rackhama zobrazujúca moment prebudenia Šípkovej Ruženky princovým bozkom. Detailne vykreslená scéna plná symboliky očakávania a záchrany, s dôrazom na krásu princeznej a tajomnú atmosféru komnaty.

    « „Šípková Ruženka“ a princ, ktorý sa trochu omeškal (Arthur Rackham, 1920) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaCitátKlasická literatúraDetstvoInšpiráciaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaMravný ideál

    „Princovi búšilo srdce – niekde v hĺbke duše tušil, že práve tam nájde to, čo hľadal celý svoj doterajší život. Otvoril dvere, ktoré zavŕzgali v starých pántoch a s prudkou netrpezlivosťou kráčal po starom zvetranom schodisku hore do komnaty. Keď bol na samom vrchu, zatlačil do ďalších dverí a vošiel dovnútra, aby sa ocitol v malej tmavej izbietke. Tam, úplne ohromený tým, čo uvidel pred svojimi očami, skríkol. Pod maličkým oknom na posteli našiel ležiacu – princeznú. Ležala tam rozprestretá s nádhernými zlatými vlasmi rozpustenými navôkol seba. Nedali by sa nájsť slová, ktorými by dokázal opísať, aká bola krásna! Princ k nej opatrne pristúpil a naklonil sa nad ňu. Zľahka sa dotkol jej rúk – boli teplé, žila, no ani sa nepohla. Z jej mladistvých a jemných pier, ktoré pripomínali pučiace okvetné lístky ruží, pritom nevyšiel ani hlások, i jej oči ostali zavreté. Princ ju takto dlhý čas obdivoval. Nikdy v živote nevidel princeznú, ktorá by sa mohla v dokonalosti tej pred ním, čo i len priblížiť. Potom sa zrazu naklonil o čosi viac, viac, viac… a pobozkal ju na pery. Týmto bozkom sa celá kliatba prelomila. Viečka princeznej sa zamihotali a ona pomaly začala zdvíhať svoju hlavu z vankúša, pričom si naťahovala ruky. A keď už mala oči úplne otvorené, v tej chvíli z jej úst zaznelo: ‚Ste to vy, princ? Čo vás toľko zdržalo!‘“

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: PERRAULT, Charles. La Belle au Bois Dormant. Paríž (Francúzsko) : Librairie Hachette, cca. 1920. 100 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sipkova-ruzenka-a-princ-ktory-sa-trochu-omeskal-arthur-rackham-1920/

  • ▐ Zverejnené: 24/06/2025

    Základný popis

    Citát z filmu Rabaka (1989) od Dušana Rapoša, ktorý zachytáva hlbokú psychologickú dilemu o možnostiach dosiahnuť nemožné. Obraz je symbolom ľudskej túžby po presahovaní sa a konfrontácii so zdanlivými i skutočnými obmedzeniami.

    « „Ako sa to dá…“ (Rabaka, 1989) »

    ZNAČKY: UmenieCitátInšpiráciaĽudský životMravný ideálSlovenskoSlovania

    ZDROJ: RAPOŠ, Dušan (režisér, scenár); FILAN, Boris (scenár). Rabaka. Bratislava (Česko-Slovensko) : Slovenská filmová tvorba Bratislava, 1989.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-sa-to-da-rabaka-1989/

  • ▐ Zverejnené: 23/06/2025

    Základný popis

    Záber z filmu „Do svidanija, malčiki!“ (1964) od režiséra Mikhaila Kalika, je viac než len momentkou z minulosti. Ide o hlboký psychologický portrét materinskej lásky a existenciálnej úzkosti pred tvárou vojny. Čiernobiely film s realistickým prístupom zobrazuje posledné chvíle mladých mužov, ktorí sa pripravujú na odchod do armády, a ich rodiny, ktoré čelia neistote a hrozbe straty. Táto scéna, zachytená v tichej intimite, rezonuje s univerzálnymi témami vojny, materstva a ľudského osudu.

    « Aby sa slovenské matky nemuseli lúčiť so synmi, ktorí… »

    ZNAČKY: UmenieVideoHudbaLáskaRodinaMaterstvoMilitarizáciaPolitikaIdeológiaTotalitaVojnaDruhá svetová vojnaPekloNihilizmusSmrťĽudský životSlovaniaRusko

    …sa im nikdy nevrátia.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: KALIK, Mikhail (režisér). Do svidanija, malčiki! [До свидания, мальчики]. Moskva (Sovietsky zväz) : Mosfilm, 1964, online: https://youtu.be/RvDtNWaoAVc

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/aby-sa-slovenske-matky-nemuseli-lucit-so-synmi-ktori/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    Základný popis

    Citát Evy Vlaardingerbroekovej o základných hodnotách človeka: o morálke, pravde a kráse.

    « Eva Vlaardingerbroek o základných hodnotách ľudskej spoločnosti »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaEtikaKresťanstvoMravný ideálSexuálna výchovaKrásaĽudský život

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: VLAARDINGERBROEK, Eva. Reject Globalism: Embrace God. Brusel (Belgicko) : Brussels National Conservatism, 2022, online: https://youtu.be/a7HUpc-jIiY

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/eva-vlaardingerbroek-o-zakladnych-hodnotach-ludskej-spolocnosti/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    Základný popis

    Citát z knihy Františka Chorváta „Láska – Materstvo – Budúcnosť“, ktorý kriticky skúma dopad materiálnych hodnôt na medziľudské vzťahy. Text poukazuje na komercializáciu lásky a sexu, kde partnerstvo je redukované na transakciu uspokojujúcu individuálne potreby bez hlbšej emocionálnej väzby. Slúži ako provokatívny prvok pre diskusiu o dehumanizácii v modernej spoločnosti.

    « Dehumanizácia lásky: Transakčný mechanizmus vo vzťahoch materiálne založených „ukájajúcich sa“ a ich „vysemeňovadiel“ »

    ZNAČKY: CitátSexuálna výchovaLáskaMuž a ženaPromiskuitaKurvenieHodnotový relativizmusProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    Kniha pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc. s názvom „Láska – Materstvo – Budúcnosť“ nie je dokonalá. Je v nej zreteľne cítiť ten ideologický závan dôb minulých, ako je to pri publikáciach z tých čias zvyčajné. S tým sa nedá nič urobiť. Pán Chorvát bol, z toho, čo som čítal, s veľkou pravdepodobnosťou – ateista usilujúci sa o „vedecký pohľad“ na svet. Taká bola proste doba. A možnože aj vďaka tomu, sa neraz ani len trochu nezdráhal popísať realitu tak, ako sa okolo nás – i dnes – odohráva.

    ZDROJ: CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dehumanizacia-lasky-transakcny-mechanizmus-vo-vztahoch-materialne-zalozenych-ukajajucich-sa-a-ich-vysemenovadiel/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    Aktualizované: 22/06/2025 (15:37)

    Základný popis

    Ilustrácia zobrazujúca matku zosnulého dieťaťa – znázornená v pozícii hlbokého smútku —sklonenú nad lôžkom, jej telo vyjadruje bezmocnosť a zlomenosť, obklopenú ďalšou rodinou a slúžkami. Scéna zachytáva moment tragédie a výjav materinskej lásky pri vyrovnávaní sa so smrťou svojho potomka.

    « Keď matka prichádza o svoje dieťa (William Hatherell, 1890) »

    ZNAČKY: KomentárUmenieIlustráciaCitátSexuálna výchovaĽudský životMaterstvoZdravotníctvoHodnotový relativizmusProgresivizmusLiberálna demokraciaPromiskuitaVoľná láskaKurvenieÚpadokPekloSmrť

    „Keď spala?
    Bali sme sa, že umiera.
    Až umrela… dúfali sme,
    že iba spí.“
    (Newman, 1890)

    ***

    Bývala doba, kedy prísť o dieťa bolo pre ženu a jej rodinu tragédiou znamenitého významu. Do dnešných dní si dobre pamätám, ako som chodieval na cintorín (v dedine odkiaľ pochádzala moja stará mama) a na jeho začiatku bol dlhý zástup maličkých hrobčekov, pri ktorých sa iba mlčalo, žiadne slová neboli potrebné, a až potom začínali tie pre dospelých… Pred niekoľkými dňami som narazil na takéto slová, citujem: „Chceme, aby ženy věděly, že interrupce není žádné stigma ani hanba. Je to stejný lékařský zákrok jako třeba trhání zubů,“ ktorý preniesla akási Martina Fortnerová. Je celkom možné, že to bude tá istá Martina Fortnerová, ktorá v roku 2024 na Karlovej univerzite (Fakulta sociálních věd – Institut sociologických studií / Katedra sociologie) obhajovala svoju bakalársku prácu. Mladý človek. Naša budúcnosť, naša spása.

    Existuje kniha s názvom „Adult Development and Aging“, ktorú napísali nejakí tí psychológovia, psychiatri. V tejto publikácii, na strane 407, autori uvažujú o tom: „Ako je možné, že ľudia, ktorí sa narodili v nedávnej dobe dosahujú v IQ testoch priemerne vyššie hodnoty než ich rodičia a starí rodičia.“ Táto kniha bola napísaná v roku 1991. Čiže toto konštatovanie platilo pre ľudí narodených v 70-80-tich rokoch 20-tého storočia. Naznačovalo (istotne veľmi zhruba), že ľudia sa rozumovo (a azda popritom aj celkovo osobnostne) – niekam a postupne – generačne vyvíjajú. Pri čítaní takýchto názorov na potraty od podobných osôb a celkovom pozorovaní mnohých dnešných mladých ľudí (stačí si napríklad prejsť TOP10 najpopulárnejších „influencerov“, tj. kto ich inšpiruje, podobu ich voľnočasových aktivít, celkovo životný štýl), môžeme pravdepodobne konštatovať, že títo ľudia sa javia ako jednou z mála generácii v histórii, ktorá je všeobecne debilnejšia, zvrhlejšia a odtrhnutejšia od reality, než boli tie, ktoré ju predchádzali.

    „Takže v momente, keď lekári vlastne k tomu pristupujú týmto spôsobom, tak sa domnievam, že to nie je problematické…,“ i toto v spomenutom rozhovore zaznelo. Áno, mnohí lekári sú amorálne tupé prasatá odeté do bielych plášťov. Taká je realita. Mnohí. No ja opäť niečomu nerozumiem. Celý čas sa v tom rozhovore hovorí o záležitostiach, ktoré sa značne dotýkajú – inej živej ľudskej bytosti, dieťaťa. Ibaže sa o ňom nejako nehovorí. Nemenuje sa konkrétne, jeho otvorenému spomenutiu sa dotyční práveže vyhýbajú. Zvláštne. Čiže téma: vražda nenarodeného dieťaťa, sa toho dieťaťa – podľa prístupu a snáh niektorých – netýka? Alebo ako? Lenže dieťa – ĽUDSKÁ BYTOSŤ, má nejaké svoje práva a nárok na ochranu týchto svojich práv. Takéto osoby ženského pohlavia potom zvyknú hlasite kričať niečo o svojich materniciach, i keď tie im nikto neberie, a ani nemá takýto úmysel. Akým spôsobom dochádza k splodeniu dieťaťa? Veď to nie je žiaden výpočet trojného integrálu. Tieto ženy majú k dispozícii spôsoby, ktorými vedia účelne dosiahnúť, aby v ich prípade nedošlo k nechcenému tehotenstvu, napríklad ja osobne im odporúčamSA NEKURVIŤ. V tomto momente sa rozhoduje o tom, či sa niečo bude diať v ich materniciach – či dôjde k splodeniu dieťaťa. Kto o tom primárne rozhoduje? TIETO ŽENY O TOM ROZHODUJÚ! Že nie sú schopné ovládať svoje sexuálne impulzy a udržať nohy pri sebe, vo chvíľach rozkokošenia sa oddávajú kadejakým hovädám, ktoré sú vhodné maximálne na „jebačku“, no nie na založenie rodiny? Ich životná situácia im neumožňuje mať dieťa? O tom treba premýšľať pred samotným aktom, a nie po ňom. Neprenášajte zodpovednosť za vlastné činy na iné ľudské bytosti! Dospejte a neste následky. Sú to následky vašich rozhodnutí.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] FORTNEROVÁ, Martina. Interrupce je stejně běžný zákrok jako trhání zubů. Nemá to být pro ženu stigma. (Česká republika) : DVTV, online: https://youtu.be/h8cKB1eJmXo
    • [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
    • [3] SCHAIE. K. Warner; WILLIS, Sherry L. Adult Development and Aging. 3. vydanie, New York (USA) : HarperCollinsPublishers, 1991. cca. 610 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-matka-prichadza-o-svoje-dieta-william-hatherell-1890/

  • ▐ Zverejnené: 21/06/2025

    Základný popis

    Pohľad na stav komerčného náhradného materstva na Ukrajine. Dokument od Samanty Hawley poukazuje na nebezpečné stránky tejto formy podnikania: zneužívanie chudobných žien, opustené deti s neurologickými poškodeniami a ďalšie etické problémy pri obchodovaní s ľuďmi.

    « Brizzy – Tragédia komerčného náhradného materstva na Ukrajine »

    ZNAČKY: VideoCitátĽudský životLiberálna demokraciaNeokolonializmusProgresivizmusHodnotový relativizmusMaterstvoÚpadokPekloUkrajinaSlovania

    Problematika náhradného materstva sa stala pomerne populárnou najmä vďaka dramatickému pokroku, ktorý zažilo celé odvetvie reprodukčných technológii v uplynulých desaťročiach. Ale určte ju nie je možné považovať za nejaké nóvum. Zďaleka nie. Na internete je možné nájsť minimálne desiatky, možnože až stovky, rôznych dokumentov venujúcich sa tejto téme. Jedná sa totiž o problematiku v mnohých jej aspektoch značne spornú, tým aj divácky príťažlivú, no v prvom rade netreba zabúdať – o problematiku veľmi zložitú. Vyžaduje si dôsledné zváženie: filozofických, etických, psychologických, sociologických, sociálno-ekonomických a zdravotných perspektív. Akékoľvek jej ZĽAHČOVANIE JE NEPRÍPUSTNÉ, nakoľko môže viesť – ako si nižšie budete môcť prečítať – k fatálnym ľudským tragédiám. Všeobecne existujú dve základné podoby realizácie náhradného materstva. V prvom prípade hovoríme o „altruistickom“, v tom druhom o „komerčnom“. Ja som sa dnes rozhodol upriamiť vašu pozornosť špeciálne na dokument, ktorý sa venuje neuveriteľnému rozkvetu komerčnej podoby náhradného materstva na Ukrajine. Ten natočila štátna televízia Austrálie – ABC (Australian Broadcasting Corporation). Nech sa páči, niekoľko citátov z tohto dokumentu:

    • „Na Ukrajine sa rozmáha obchod s deťmi. (…) Medzinárodnému komerčnému náhradnému materstvu sa venujem už viac než polovicu dekády a odhalila som hrozivé prípady bábätiek, ktoré ostali opustené v Thajsku a Indii. Obe krajiny neskôr komerčné náhradné materstvo pre cudzincov – zakázali. Naproti tomu, na Ukrajine sa za ten čas rozvinul výnosný biznis.
    • „Kate nemohla opustiť Kyjev pokiaľ nemala jeho pas. Opakovane sa dožadovala, aby sa na jej dieťa pozrel nejaký ten špecialista a po 4 týždňoch sa táto udalosť napokon aj odohrala. ‚Hneď ako ho neurologička uvidela, v tom momente povedala: Niečo s ním nie je v poriadku a potrebuje sken mozgu.‘ Sken neskôr ustanovil – Michael utrpel poškodenie mozgu… “
    • „…opustené dieťa, malé dievčatko, ktoré sa narodilo prostredníctvom komerčného náhradného materstva, a potom bolo opustené jej rodičmi, ktorí si objednali jej narodenie. (…) Toto je Bridget, má tri roky. Americkí rodičia jej vybrali meno, ale jej ukrajinskí opatrovatelia ju volajú – Brizzy.“
    • „Vedúca miestnej agentúry pre ochranu detí mi poskytla niekoľko informácii o Bridget: ‚Nemocnica nás informovala o tom, že sa žene premiestnenej z Donetskej oblasti narodilo dieťa. Tá bola náhradnou matkou a porodila dvojčatá. Jedno z detí v dôsledku zdravotných problémov umrelo, ale dievčatko prežilo.‘ (…) Keď mala Bridget 5 mesiacov, jej rodičia poslali list, ktorým UDELILI SÚHLAS s jej odpojením od prístrojov na podporu života. V liste sa písalo: ‚…nachádza sa vo vegetatívnom stave a nie je nijaká šanca, aby sa z nej stala NORMÁLNA osoba. Doktori odporúčajú zastaviť akúkoľvek liečbu, aby mohla nájsť svoj pokoj. Nezoberieme si ju do Ameriky. Toto dieťa je neliečiteľné.‘“
    • „Nemôžete súdiť dieťa po jeho narodení spôsobom: ‚Nechceme toto dieťa. Chceli sme mať také, ktoré má pri narodení hollywoodsky úsmev.‘“
    • „Toto je presne ten druh ukrajinských miest, na ktoré sa agentúry zameriavajú pri hľadaní náhradných matiek. Je odľahlé a chudobné. Pre ženy na takomto mieste sú peniaze – z vynosenia dieťaťa pre niekoho iného – veľmi ťažko odolateľné. A mení to ich životy.“
    • „Bola oplodnená 3 embryami. Ale potom prinútená ‚UKONČIŤ‘ jedno z nich… aby sa zvýšili šance úspešného dokončenia tehotenstva. (…) Päť mesiacov po začatí tehotenstva; potom, ako jej nebolo možné zastaviť krvácanie; musela podstúpiť záchranný cisársky rez – obe deti umreli. (…) Neskôr dostala peniaze v hodnote nejakých 200 dolárov. Stále vo finančnej núdzi, znova sa navrhla… Opätovne bola oplodnená 3 embryami. Tentokrát ‚UKONČILI‘ dve, dúfajúc, že sa jej – azda – to jedno zostávajúce podarí donosiť. (…) Po náročnom tehotenstve, ďalšom cisárskom reze – sa narodilo dieťa: Michael, ktorý jej bol OKAMŽITE odobraný.
    • „Náhradné matky sú iba nosnice… inkubátory, ako oni hovoria. Nejednajú s nami ako s ľudskými bytosťami, nemajú pre nás žiadne pochopenie.“
    • – Koľko prípadov detí, ktoré sa narodili s poškodením mozgu ste videli?
      – Toto je náročná otázka. Nejaké tie prípady poškodenia mozgu sa vyskytli…
    • „Je to nemorálny spôsob podnikania. Škodí. Tieto spoločnosti sa nezaujímajú o to, komu poskytujú svoje služby, prečo a ako sú tieto služby poskytované, pre koho to dieťa zabezpečujú. Omnoho viac sa zaujímajú o svoje zárobky. (…) Môžem vymenovať nejakých 10 prípadov, o ktorých viem. [Prípady narodenia detí s poškodením mozgu, pozn.] Ale predpokladám, že o mnohých neviem.

    Hm…

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: HAWLEY, Samantha. Damaged Babies & Broken Hearts: Ukraine’s commercial surrogacy industry | Foreign Correspondent. (Austrália) : ABC News In-depth, 2019, online: https://youtu.be/0euVSmfVcWc

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/brizzy-tragedia-komercneho-nahradneho-materstva-na-ukrajine/

  • ▐ Zverejnené: 20/06/2025

    Základný popis

    V čase, keď sa stále viac hlasov ozýva o tom, že materstvo je len biologický akt a vzťah matky (tj. „nosnice“) k dieťaťu nie je podstatný, Hedges nám pripomína hlbokú psychologickú realitu: väzba medzi matkou a dieťaťom sa začína budovať už počas tehotenstva. Je to dlhý proces formovania dôvery, bezpečia a lásky.

    « „Na tom, kto dieťa vynosí, zas až tak nezáleží,“ vraj. Naozaj? »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaMravný ideálKrásaĽudský životMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaVýchova

    Minulý mesiac som si zakúpil knihu, ktorú napísal americký psychológ – Lawrence E. Hedges. Je to už staršia (pomerne hrubá) kniha s nejakou tou teóriou, no najmä veľmi detailným opisom rôznych klinických prípadov. Kto by povedal, že o pár týždňov na to, sa v našej spoločnosti začnú ozývať hlasy o tom, ako na tej „matke“, ktorá dieťa vynosí, zas až tak nezáleží. Rozhodol som sa preto priniesť jeden krátky citát na zamyslenie, či sa dotyční náhodou nemýlia, a aký traumatický zážitok pre novorodenca môže predstavovať okamih, keď po narodení o matku okamžite príde. Neviem, (pravdepodobne nielen pre mňa) je naozaj veľmi ťažké pochopiť, ako niekomu nedochádza, že vzťah „matka-dieťa“, vzájomná väzba medzi nimi sa buduje – pomerne dlhú dobu – už počas samotného tehotenstva. Na to by sa nemalo zabúdať. A ono je to vlastne paradox, ako sa poniektorí tvária: „Takto to určite nie je,“ snažia sa materstvo oddeliť od tehotenstva, aby samotné tehotenstvo potom prezentovali ako indiferentný „biologický akt“, prípadne ak už takúto argumentáciu čiastočne akceptujú, vzápätí ju nejako znevažujú – znižujú jej význam, lebo by si inak možnože museli priznať, aj napríklad: „Veď pri tých potratoch… sa naozaj vraždia…“ Kto? Dopovedzte.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: HEDGES, Lawrence E. In Search of the Lost Mother of Infancy. New Yersey (USA) : Jason Aronson, 1994. 354 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-tom-kto-dieta-vynosi-zas-az-tak-nezalezi-vraj-naozaj/

  • ▐ Zverejnené: 17/06/2025

    Základný popis

    Citát z filmu „Lost Horizon“ z roku 1973, ktorý režíroval Charles Jarrott. Film je adaptáciou rovnomenného románu Jamesa Hiltona a zobrazuje utopickú spoločnosť v mýtickej krajine Shangri-La. Téma rodiny a jej významu pre spoločnosť je tu zobrazená ako ústredný prvok. Týmto zobrazením sa zdôrazňuje hodnota rodiny ako základnej jednotky spoločnosti. Rodina je tu prezentovaná ako zdroj lásky, podpory a stability.

    « Muž + Žena + Dieťa = Rodina (Lost Horizon, 1973) »

    ZNAČKY: CitátUmenieInšpiráciaPsychológiaMravný ideálKrásaĽudský životMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaVýchovaRodoľubstvoSlovenskoSlovania

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: JARROT, Charles (režisér). Lost Horizon. UK, USA : Ross Hunter Productions, 1973.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/muz-zena-dieta-rodina-lost-horizon-1973/

  • ▐ Zverejnené: 16/06/2025

    Aktualizované: 17/06/2025 (03:02)

    Základný popis

    Citát z knihy Jamesa Bronterreho O’Briena „The Rise, Progress, and Phases of Human Slavery“ z roku 1885 zobrazuje ostrú kritiku vtedajšieho mzdového systému ako formy otroctva. Obrázok a citát poukazujú na prepojenie medzi kapitalizmom, vykorisťovaním práce a modernými spoločenskými nerovnosťami.

    « Mzdové otroctvo pracujúcej triedy (1885) »

    ZNAČKY: KomentárCitátInšpiráciaEkonomikaPolitikaSpoločenská zodpovednosťĽudský životLiberálna demokraciaProgresivizmusGlobalizáciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstva

    Nedávno som započul slovenského premiéra rozprávať o tom, koľko ázijských gastarbeiterov nám tu na Slovensku chýba. Skoro som sa povracal. Akože nám chýbajú zahraniční pracovníci? Koľko slovenských matiek je od svojich rodín v Rakúsku? Koľko slovenských otcov pobehuje kade-tade po Európe? Nám? Vážne? Po státisícoch z Ukrajiny, potrebujeme ďalšie státisíce? Tu už niektorým Slovákom nikdy v živote platy nestúpnu? Potom sa tí istí ľudia pyšne vystatujú, ako oni 5-krát (alebo ja neviem koľko, je mi to úprimne jedno) voľby vyhrali. A teraz? Moja stará mama by povedali: „S takým niečím si anjeli na nebesiach každé ráno riť vytierajú.“ Čo z toho budú mať Slováci o dvesto rokov? O tristo? Budú vôbec? Tým sa treba trápiť, a o to viac, o čo mali dotyční vcelku dosť možnosti, aby Slovensko niekam posunuli. Čo teda urobili, pre zlepšenie demografických prognóz? Ako zmenili – za tie dlhé roky vo vrcholovej politike – štruktúru slovenského hospodárstva? Aké platy majú Slováci? Pán premiér, kto je podľa vás nositeľom slovenskej kultúry? Možnože tam niekde, pri týchto ľuďoch, by bolo dobré začať. Čo ste za tie roky urobili pre zlepšenie bytovej otázky na Slovensku? Aké sú náklady mladých rodín pri kúpe vlastných obydlí? No ale aspoň tú potravinovú sebestačnosť Slovenska sa podarilo, či ani…? A debata skončila.

    Mnohé európske štáty majú s príchodom „legálnych migrantov“ dlhoročné skúsenosti. Lacná pracovná sila z Turecka prúdila do Nemecka desaťročia – legálne. Rovnako aj pracovníci z bývalých kolónií Francúzska alebo Veľkej Británie. Keď francúzsky spisovateľ alžírskeho pôvodu Emmanuel Roblès otvorene kritizoval vyvážanie Alžírčanov do Francúzska slovami svojich postáv: „‚Nechcem… aby tunajší robotníci… odchádzali pracovať pre Nemcov do Francúzska…,‘ (…) Vedel som, že sa mu zvyčajne podarilo zverbovať iba obyvateľov z najzaostalejších a najbiednejších krajov, chudobných ľudí… (…) Má rád peniaze a poriadne zarába na každom chudákovi, ktorého sa mu podarí chytiť…,“ tu sa niečo obdobné ide o nejakých 80-rokov opakovať? S tým rozdielom: tam to robili „zvrhlí buržuji“, u nás sociálna demokracia. Neuveriteľné. Choďte sa pozrieť, kam sa populácia v niektorých štátoch posunula. Deti z akých etnických skupín sa tam v  prevažnej miere rodia a nastupujú do prvých ročníkov základných škôl, aké osoby stoja na čele metských zastupiteľstiev (UK) tých najväčších miest. Však tí pôvodní obyvatelia tam veľakrát nemôžu už ani len tie Vianoce sláviť! Aby náhodou niekoho neurazili. Na Slovensku už máme nejaké tie významné menšiny, ktoré nie sú zas až tak dokonalo integrované. Ideme vytvárať ďalšie? Lebo občan Slovenska si nemôže dovoliť pracovať, vzhľadom na životné náklady u nás, za sumy, aké sú mu ponúkané, musí utekať preč, tak my ideme prinášať „otrokov“, aby na nás mal kto pracovať? Takto má vyzerať ekonomické riešenie budujúce blahobyt Slovenska z dlhodobého hľadiska? Nebláznime. Ja osobne som veľkým zástancom kultúrnej a národnostnej diverzity sveta. Vyslovene zbožňujem prejavy tej najpôvodnejšej kultúry z rôznych častí sveta – folklór v podobe z generácie na generáciu prenášaných príbehov a rozprávaní. Verím, že spoznávanie iných kultúr človeka VÝZNAMNE obohacuje. Ono to vyslovene kričí už z toho, čím sa ja sám zaoberám, kde pravdepodobne 75-85% materiálov pochádza z iného kultúrneho prostredia, než je to slovenské. A ja si veľmi vážim tú možnosť: mať prístup k výsledkom rôznorodého ľudského myslenia. Ale vytrhávať ľudí z jedného prostredia a vkladať ich do iného v státisícových množstvách, vzájomne premiešavať? Nemáme dosť príkladov, čo to robí s pôvodnou kultúrou? Čiže Slováci budú vytrhnutí zo svojho prostredia, alebo sa vôbec nenarodia, a tí, čo sem prídu budú vytrhnutí z toho svojho. A takto sa rodiny a rody hneď v niekoľkých štátoch naraz rozrobia. Kto potrebuje vytrhávať ľudí z ich rodných krajov a takýmto spôsobom ich izolovať? Umelo vytvárať styčné plochy v spoločnosti – tam, kde predtým neboli? Prečo to ma byť dobrý nápad?

    Na záver jedna pripomienka. Ja netvrdím, že zodpovednosť za záležitosti uvedené v prvom odseku je iba na pleciach premiéra. Ono sa stačí pozrieť, aká bola cena nehnuteľností počas kandidatúry a pri nástupe Zuzany Čaputovej do úradu, a keď odtiaľ odchádzala. Úplná deštrukcia. Ja tvrdím, že sa dalo urobiť PODSTATNE viac, aby bolo Slovensko v stave, kedy by to ono samotné a jeho občania zvládli a nepocítili v takej zdrvujúcej podobe. A to ani nehovorím, čo ich ešte… a najmä ich deti… čaká. Dalo sa a stále sa dá robiť omnoho viac.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] O’BRIEN, James Bronterre. The Rise, Progress, and Phases of Human Slavery (How it Came into World and How it Shall be Made to Go Out). Londýn (UK) : William Reeves, 1885. 160 strán.
    • [2] ROBLÈS, Emmanuel. Mestské návršia. 1. vydanie, Bratislava (Československo) : Slovenský spisovateľ, 1986. 560 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mzdove-otroctvo-pracujucej-triedy-1885/

  • ▐ Zverejnené: 16/06/2025

    Základný popis

    Citát z diela Guglielma Ferrera „Ancient Rome and Modern America“ (1914), z rozsiahlej štúdie porovnávajúcej morálku a mravy starovekého Rímu s modernou Amerikou. Tento citát zdôrazňuje úlohu rodiny, otcov ako prvých vojenských inštruktorov svojich detí a prínos aristokracie pre prípravu elity spoločnosti.

    « Staroveký Rím a dôležitosť elitnej výchovy detí v rodinách »

    ZNAČKY: CitátUmenieInšpiráciaĽudský životMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaVýchovaRodoľubstvoSlovenskoSlovania

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: FERRERO, Guglielmo. Ancient Rome and Modern America (A Comparative Study of Morals and Manners). New York and London : G. P Putnam´s Sons, The Knickerbocker Press; 1914. 352 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/staroveky-rim-a-dolezitost-elitnej-vychovy-deti-v-rodinach/

  • ▐ Zverejnené: 15/06/2025

    Základný popis

    Ilustrácia a citát z knihy „Peter Pan Picture Book“ od Alice B. Woodwardovej a Daniela O’Connora, zobrazujúca Petra Pana a Wendy letiacich nad nočnými ulicami mesta. Kresba je typická pre jej jemný štýl s použitím akvarelových farieb a detailných liniek. Vidíme tu Petra Pana, ktorý nesie Wendy k nebu s hmlistým Londýnom pod nimi.

    « Peter Pan a Wendy: „A potom odleteli preč…“ (Alice B. Woodward, 1911) »

    ZNAČKY: CitátUmenieIlustráciaInšpiráciaMuž a ženaLáskaDetstvo

    „…asi po minúte sa ho opýtala:
    – Peter, naozaj poznáš víly?
    – Áno, ale dnes už sú takmer všetky mŕtve. Vieš, Wendy, keď sa prvé bábätko po prvýkrát zasmialo, jeho smiech sa roztrieštil na tisíce kúskov a všetky tieto kúsočky tu začali poskakovať sem a tam, no a toto bol začiatok víl. Od tých čias, vždy keď sa narodí dieťatko, jeho prvý smiech sa okamžite premení na jednu z víl. Takto by tu na svete mala byť pre každého malého chlapca alebo malé dievča jedna víla, ibaže nie je. Vieš, dnešné deti už toho vedia príliš veľa a skoro na víly prestanú veriť. A kedykoľvek nejaké dieťa povie: ‚Neverím na víly,‘ v tom okamihu niekde na svete jedna z nich spadne priamo k zemi – mŕtva. (Woodward, O’Connor; 1911)“

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: WOODWARD, Alice; O’CONNOR, Daniel. The Peter Pan Picture Book. London (UK) : G. Belle & Sons, 1911. cca. 170 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/peter-pan-a-wendy-a-potom-odleteli-prec-alice-b-woodward-1911/

  • ▐ Zverejnené: 14/06/2025

    Základný popis

    Na ilustrácii vidíme roľníka, ktorý sa zohýba pod obrovským bremenom – symbolizujúcim všetky dane a povinnosti kladené na neho spoločnosťou. Šľachtic (oblečený v honosných šatách) pritláča na bremeno, čím ho ešte viac zaťažuje. Kňaz stojí vedľa neho a jedným prstom mu „snaživo napomáha“ podopierať bremeno – naznačujúc minimálnu pomoc alebo dokonca len symbolickú podporu zo strany cirkevných hodnostárov.

    « Bremeno tretieho stavu (1943) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHistóriaĽudský životLiberálna demokraciaProgresivizmusGlobalizáciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstva

    Na ilustrácii vidíme roľníka, ktorý sa zohýba pod obrovským bremenom – symbolizujúcim všetky dane a povinnosti kladené na neho spoločnosťou. Šľachtic (oblečený v honosných šatách) pritláča na bremeno, čím ho ešte viac zaťažuje. Kňaz stojí vedľa neho a jedným prstom mu „snaživo napomáha“ podopierať bremeno – naznačujúc minimálnu pomoc alebo dokonca len symbolickú podporu zo strany cirkevných hodnostárov. I dnes veľmi aktuálne.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: The Magazine of Art (1890). London, Paris, Melbourne : Cassel & Company, Limited, 1890. 530 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/bremeno-tretieho-stavu-1943/

  • ▐ Zverejnené: 13/06/2025

    Základný popis

    Pôvodná kresba od holandského maliara Jozef Israëlsa. Zobrazuje staršiu ženu v kresle a zachytáva melancholickú atmosféru a tému starnutia. Israels bol známy svojimi realistickými portrétmi a scénami z každodenného života.

    « Až raz človek zostarne (Jozef Israëls, 1890) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaStarobaĽudský život

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: The Magazine of Art (1890). London, Paris, Melbourne : Cassel & Company, Limited, 1890. 530 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/az-raz-clovek-zostarne-jozef-israels-1890/

  • ▐ Zverejnené: 12/06/2025

    Základný popis

    Farebná ilustrácia zobrazujúca dievča v tradičnom oblečení, ktorá je na prechádzke v bujnej záhrade lesného porastu. Pôvodná kresba z knihy pre deti „The Baby’s Bouquet“ od Waltera Cranea, vydanej v roku 1878.

    « Dievča v lesnej záhrade (1878) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaPrírodaMravný ideálDetstvoĽudský životLetné prázdniny

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: CRANE, Walter. The Baby’s Bouquet (A Fresh Bunch of Old Rhymes & Tunes). London & New York : George Routledge and Sons, 1878. cca. 60 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dievca-v-lesnej-zahrade-1878/

  • ▐ Zverejnené: 11/06/2025

    Základný popis

    Tento pôsobivý obraz s názvom „Le Charbonnier“ (Uhliar) pochádza z diel francúzskeho maliara Jeana-Françoisa Milleta, ktorý je známy svojimi realistickými zobrazovaniami vidieckeho života a práce roľníkov. Vytvorený v 19. storočí zachytáva tradičný spôsob výroby dreveného uhlia, ktorý bol kedysi dôležitou súčasťou hospodárstva a remeselnej výroby.

    « Le Charbonnier: Ako sa za starých čias vyrábalo drevené uhlie (Jean Francois Millet, 19. storočie) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHistóriaĽudský životChudoba

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJ: Original Drawings by Old and Modern Masters from R. Ederheimer Collection (Examples of the Work of the Great Italian, French, German, Dutch, Flemish and English Artists of the XVI, XVII, XVIII and XIX Centuries). New York (USA) : The Anderson Galeries, 1919. cca. 70 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/le-charbonnier-ako-sa-za-starych-cias-vyrabalo-drevene-uhlie-jean-francois-millet-19-storocie/

  • ▐ Zverejnené: 10/06/2025

    Základný popis

    Fragment z knihy „Woodcraft“ od George Washingtona Searsa, známeho pod pseudonymom Nessmuk. Citát o pôvodnej príčine nervového vyčerpania človeka, ktorá pramení v príliš stresujúcom spôsobe života dnešnej modernej spoločnosti.

    « Nessmuk a „Nervous Prostration“ z prepracovania (1900) »

    ZNAČKY: CitátUmenieInšpiráciaLiberálna demokraciaProgresivizmusGlobalizáciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaStresÚpadokChudobaSmrťZdravotníctvo

    „…hovorí: ‚V každej spoločnosti som stretol mužov, ktorí trpeli nervovým zrútením v dôsledku stresu z práce, alebo menovali priateľov, ktorí sa v podstate zabili prepracovanosťou, alebo boli trvalo neschopní, prípadne dlhé obdobia márnili snahou o obnovenie zdravia.‘ Príliš pravdivé. A práve neustávajúci tlak, bez prestávky a uvoľnenia, v deviatich prípadoch z desiatich (…) vedie k tomu, čo lekári nazývajú ‚nervovou vyčerpanosťou‘ – čo je čosi veľmi podobné paralýze, – z ktorej sa trpiaci len zriedkakedy úplne uzdravia. (Nessmuk, 1900)“

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: SEARS, George Washington (aka Nessmuk). Woodcraft. 12. vydanie, New York (USA) : Forest and Stream Publishing Co., 1900. cca. 160 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nessmuk-a-nervous-prostration-z-prepracovania-1900/

  • ▐ Zverejnené: 09/06/2025

    Základný popis

    Historická ilustrácia z roku 1914 s citátom o manželstve, sexualite a sebakontrole. Reflexie nad vzájomným dopĺňaním sa muža a ženy.

    « Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914) »

    ZNAČKY: CitátUmenieInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaKresťanstvoSlovaniaProgresivizmusHodnotový relativizmusVoľná láskaKurveniePekloÚpadokSmrť

    „…silný dôraz bude kladený na sebakontrolu v sexuálnom živote. Je to dôležité. No nech žiaden človek nepredpokladá, že ak aj dosiahne úplné majstrovstvo v tejto oblasti, tak sa mu podarilo vyčerpať život obohacujúce zdroje vlastnej sexuality. So sebaovládaním, a iba s ním, je účinný, plnohodnotný život možný, no len tým sa nevyhnutne nedosiahne. Človek môže udržiavať svoje sexuálne impulzy pod rigidnou kontrolou aj bez najvyšších a najušľachtilejších motívov. No táto sebadisciplína je len začiatok, nevyhnutná podmienka pre kultiváciu citov, z ktorej pramenia hlboké, obohacujúce zdroje života. Tak očividnou – akou len môže byť – pravdou je to, že ani jeden človek nemôže realizovať v žiadnej miere tie najjemnejšie možnosti svojho intelektuálneho života bez toho, aby netrénoval a nekultivoval svoj intelekt. Ešte väčšou, omnoho väčšou nevyhnutnosťou je kultivácia citov pri snahe o ich prehĺbenie, skrášlenie a obohatenie ľudského života v plnom rozsahu, pretože city sú duchovnou kvalitou našej duše, v ktorej pramenia najvyššie úrovne ľudských cítení a aktivít, a ktoré nekonečne citlivejšie ovplyvňujú náš rast alebo úpadok.

    Príroda stvorila muža a ženu tým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali. ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘ Najvyššou funkciou manželstva je doplniť život toho druhého v tele, intelektuálne aj duševne. Muži a ženy si navzájom plnia najhlbšie potreby aj mimo manželstva, no v podstatne menšej celistvosti. Bohatý sexuálny život nespočíva iba vo vzájomnom užívaní pocitov uspokojenia, ale skôr vo vzájomnom objavovaní, jedného tým druhým… (…) Realizuje sa v neustále prehlbujúcom vzájomnom sympatizovaní, v ktorom každý nachádza priame prepojenie na životnú úplnosť, ktorá strháva špinu z ľudských charakterov a dáva šancu zrodu tých najušľachtilejších ľudských impulzov. Sebadisciplína je nevyhnutnou podmienkou pre kultiváciu citov. Na druhej strane, prirodzeným ovocím sily citu býva rast schopnosti sebakontroly. Tá sa vynára a stáva – čoraz viac a viac – žitou realitou ťažkých zápasov vo vedomí človeka. Robí z nej podvedomý výsledok vedome zvolených ideálov.

    Ľudskú lásku tvoria tri základné elementy: fyzickosť, intelektuálnosť a duchovnosť. Láska je úplnou len vtedy, ak sú tieto elementy vzájomne späté do nedeliteľnej jednoty: fyzické bytie kontrolované a pozdvihnuté duchovnosťou. V manželstve, ak je náklonnosť úprimná, pôžitok odvodený z fyzického elementu nie je iba legitimujúcim, ale slúži k oživeniu a posilneniu lásky ako celku. No nech len človek oddelí fyzické od toho ostatného, nech sa rozhodne vyhľadávať čisté sexuálne potešenie oddelené od manželskej lásky, a jeho sexuálny život sa rázom prepadá na tú najnižšiu zvieraciu úroveň, ktorá mu zatarasí cestu k skutočne vznešeným pocitom náklonnosti voči inej ľudskej bytosti. Jeho schopnosť čistej lásky je závažne poškodená. (Exner, 1914)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: EXNER, M. J. The Rational Sex Life for Men. New York, London : Association Press, 1914. 95 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-dokonaly-priestor-pre-sexualne-spoluzitie-muza-a-zeny-1914/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025

Bystroumný
Prehlásenie

Táto webová stránka používa súbory cookie, aby sme vám mohli poskytnúť čo najlepší používateľský zážitok.