„…hovorí: ‚V každej spoločnosti som stretol mužov, ktorí trpeli nervovým zrútením v dôsledku stresu z práce, alebo menovali priateľov, ktorí sa v podstate zabili prepracovanosťou, alebo boli trvalo neschopní, prípadne dlhé obdobia márnili snahou o obnovenie zdravia.‘ Príliš pravdivé. A práve neustávajúci tlak, bez prestávky a uvoľnenia, v deviatich prípadoch z desiatich (…) vedie k tomu, čo lekári nazývajú ‚nervovou vyčerpanosťou‘ – čo je čosi veľmi podobné paralýze, – z ktorej sa trpiaci len zriedkakedy úplne uzdravia. (Nessmuk, 1900)“