MATERSTVO Značka
Stránka 3 z celkom 4 stránok.
Dokopy: 99 článkov.
▐ Zverejnené: 13/02/2026
![]( "Láska muža a ženy je najvznešenejšou: Manželstvo bez lásky je iba mechanickým spolužitím zadrhávajúcim sa vo svojej prázdnote (Oliver Phelps Brown, 1878)")
Základný popis
Láska nie je len sentimentálna záležitosť, je to fundamentálny stavebný kameň šťastného zväzku, osnova života spoločne prežitého v harmónii a porozumení. Brown hovorí o obdive a kompatibilite – nie iba fyzickej príťažlivosti, ale aj morálnej zhody duše s dušou. Toto je dôležité: láska nemôže byť vnucovaná; musí sa rodiť z reálneho uznania cností druhého človeka – jeho charakteru.
« Láska muža a ženy je najvznešenejšou: Manželstvo bez lásky je iba mechanickým spolužitím zadrhávajúcim sa vo svojej prázdnote (Oliver Phelps Brown, 1878) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Čistota – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Psychosexuálne poruchy
« Prvým predpokladom radostného manželstva je láska. Bez toho, aby došlo k zomknutiu manželského zväzku na podklade tohto elementu, sa stáva nevyhnutne nepriaznivým. Je to najsilnejšie puto, najpevnejšie vlákno, ktoré spája dve srdcia – neoddeliteľne. Láska k opačnému pohlaviu mala na ľudstvo vždy rozhodujúci vplyv. Je to najpovznešujúca zo všetkých emócií a najčistejší a najnežnejší zo všetkých citov. Má úžasnú silu a vďaka jej vplyvu boli dosiahnuté tie najväčšie ľudské činy. Akú nekonečnú hodnotu má pre obidve pohlavia, keď je [manželstvo] odmenené dôstojnou a uspokojujúcou láskou, a aké zušľachťujúce je pre impulzy a činy venovať tento cit niekomu, kto je hodný, aby ho prijímal a snažiaci sa ho opätovať. Lásku pociťujeme iba voči tomu, čo obdivujeme a vážime si. Muž, ktorý obdivuje uhladenú ruku, peknú postavu, pekné nohy, znaky krásy, dobre tvarovaný pás atď., bude prirodzene milovať ženu, ktorá má takéto príťažlivosti. Žena bude milovať muža, ktorý sa kladne približuje k jej štandardu predstavy o mužskej dokonalosti a ladnosti. Ďalší obdivujú morálnu čistotu, živosť povahy, prvotriednosť talentov, genialitu atď., a preto budú prirodzene milovať tých, ktorí ich majú. V skutočnosti je toto tvrdenie založené na zákone mysle: lásku nemôžu vytvárať sily, ktoré sú v rozpore s našimi ideálmi úcty a obdivu. Láska, ktorá prináša manželské šťastie, musí byť recipročná. Vzájomnosť lásky [obojstrannosť, pozn.] prirodzene povedie k manželskému zväzku. Nemala by byť inšpirovaná iba vášnivou povahou [veci], ani by nemala byť úplne platonická, ale tieto dve intímne zmiešané dokopy, vytvoria lásku jedinú z ich prispôsobenia a zabezpečia manželský pokoj. Láska, ktorú v nás vzbudzuje ženská figúra podobná Venuši, alebo tá mužská podobná Apolónovi, nie je tou láskou, ktorá sama osebe zaručuje šťastie, morálna a duševná povaha musia byť taktiež kompatibilné. Kandidáti na manželstvo by si mali starostlivo premyslieť, a bez postranných úmyslov zistiť, či láska, ktorú cítia k vyvolenému alebo akceptovateľnému, je dostatočná na to, aby kompenzovala túžbu po tomto cite. Ak má vyvolený partner všetky vlastnosti, ktoré inšpirujú lásku, bude to ten správny partner na sobáš. Láska je hlavnou hybnou silou, ktorá reguluje harmóniu manželského života, a bez nej vzniká v tomto [partnerskom] mechanizme prázdnota, ktoré vedie len k trhaniam, kŕčovitým pohybom a trieštivému a neharmonickému konaniu. Duša túži po láske a po „môcť milovať“, a dokiaľ táto túžba nie je uspokojená, ľudský život je prázdny a stáva sa len bezcieľnou existenciou. Láska vždy stimuluje dobro a potláča zlo, ak je udržiavaná v správnych koľajach a vedená čistými citmi [s čistým úmyslom, pozn.] (s. 411) »
POZNÁMKA: K týmto slovám pána doktora by som rád podotkol nasledovné: takzvaná „reciprocita“, obojstrannosť a vzájomná výhodnosť sa pri obrovskom množstve vzťahov vytvára na úrovni „psychickej poruchy“ a partneri sú si navzájom – pre danú chvílu – užitočnými nástrojmi, plniaci funkciu „kompenzačnú“. „Páči“ sa im, „obdivujú a oceňujú“, čo práve z nejakého dôvodu potrebujú. Takéto manželské zväzky bývajú spojenectvami v osobnostnej nízkosti a veľakrát priam mrzkosti. Preto je u každého jedinca dôležité, pri výbere partnera, venovať pozornosť týmto častiam z uvedeného úryvku: 1. „bez postranných úmyslov“, 2. „vedená čistými citmi“.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BROWN, Oliver Phelps. The Complete Herbalist; or, The People Their Own Physicians by the Use of Nature’s Remedies; Describing the Great Curative Properties Found in the Herbal Kingdom. New Yersey (USA) : Oliver Phelps Brown, 1878. 504 strán.▐ Zverejnené: 13/02/2026
![]( "Rodina a okolité prostredie ako výchovny prediktor úspechu ženy v manželstve (Mary Scharlieb, 1915)")
Základný popis
Citát o dôležitosti rodinného prostredia a výchovy. Autorka v ňom zdôrazňuje dôležitosť výchovy dievčat pre ich budúce manželstvo a materstvo – úloh, ktoré si vyžadujú pripravenosť nielen biologickú, ale predovšetkým psychologicko-emocionálnu. Výchova dievčat v tomto smere by preto mala začínať už v rannom detstve a prebiehať pod dôkladným dohľadom vlastných rodičov.
« Rodina a okolité prostredie ako výchovny prediktor úspechu ženy v manželstve (Mary Scharlieb, 1915) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Čistota – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Školstvo
« KAPITOLA I
PRÍPRAVA NA MANŽELSTVO
Prípravu ženy na manželstvo môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: (1) Všeobecná; (2) Špeciálna. 1. Všeobecná príprava dievčaťa na manželstvo by mala začať už počas jej [ranných fáz] života. Otázka, či sa stane skutočne dobrou manželkou a matkou, závisí vo veľkej miere od „prirodzených danosti“ a výchovy, ktoré nadobúda od svojich vlastných rodičov. Ako vyplýva z predchádzajúcich stránok tejto knihy, starostlivosti, inteligencie [primerané vystavenie dieťaťa adekvátne stimulujúcim podnetom, pozn.] a oddanosti, ktorými by malo byť každé dievča zahrnuté, nie sú kladené žiadne medze. Už sme videli, že osud každého človeka je do veľkej miery ovplyvnený dvoma veľkými faktormi: dedičnosťou a prostredím. Ak je mladá manželka zdravým dieťaťom zdravých rodičov a zdedila od nich zdravosť celej svojej prirodzenosti, a ak navyše okolnosti jej života posilňujú dobro a potláčajú zlo, jej šance na zdravie, šťastie a efektívny výkon úlohy manželky sa enormne zvyšujú. (s. 60-61) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SCHARLIEB, Mary. The Seven Ages of Woman (A Consideration of the Successive Phases of Woman’s Life). Londýn, New York, Toronto and Melbourne : Cassell and Company Ltd., 1915. 286 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Sexuálni predátori – „ukájatelia“: Ničitelia ľudskej dôstojnosti, tí najnižší z najnižších (Daniel Otis Teasley, 1904)")
Základný popis
Prienik do etických a morálnych úvah o cnosti v kontexte zneužívania žien zo strany sexuálnych predátorov, pre ktorých sú iba objektom na sexuálne uspokojenie sa, tj. iba bezduchým prostriedkom. Takéto primitívne bytosti hľadia len na svoje osobné zámery a ich dosahovanie, a to i za cenu ničenia dôstojnosti inej ľudskej bytosti.
« Sexuálni predátori – „ukájatelia“: Ničitelia ľudskej dôstojnosti, tí najnižší z najnižších (Daniel Otis Teasley, 1904) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Voľná láska – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
« Iba tí najnižší muži sa snažia zničiť ženskú cnosť; a často, keď žena stratí svoju cnosť, muži sú smutní, zatiaľ čo ženy klebetia. Príliš často, bohužiaľ, keď dievča spadne z roviny čistoty, jazyk niektorej zo žien je tým prvým, čo túto situáciu ešte viac zhorší. Dovoľte mi, aby som vás, moji poslucháči, poprosil, aby ste nikdy nehovorili ľahkovážne o svojich padlých sestrách, lebo práve ony, viac než ktokoľvek iný, potrebujú [najmä] vašu pomoc a útechu. (s. 17) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TEASLEY, Daniel Otis. Private Lectures to Mothers and Daughters on Sexual Purity (Including Love, Courtship, Marriage, Sexual Physiology, and the Evil Effects of Tight Lacing). Moundsville (USA) : Gospel Trumpet Company, 1904. 127 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Falošná láska vysúša dušu – Pravá láska ju posilňuje a rozvíja (Casca Llanna, 1872)")
Základný popis
V dobe plnej falošných morálnych kompromisov a spoločenských pretvárky sa pravá láska stala vzácnym artefaktom. Tento citát nie je len o romantike; hovorí aj o sile seba-presadenia a autenticity v svete plnom manipulácie. Je to varovanie pred pasívnym podliehaním ilúziám, výzva k aktívnemu kultivovaniu lásky ako zdroja sily a rastu.
« Falošná láska vysúša dušu – Pravá láska ju posilňuje a rozvíja (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
« Falošná láska vysúša dušu; pravá ju posilňuje a rozvíja. Pri bližšom skúmaní sa neraz ukáže, že mnohé takzvané vášnivé lásky, ako napríklad tá „La Blondette’s“, sú len nezdravé horúčky, voňajúce skôr zdola ako zhora, sírou než ružami a sú plné horkosti namiesto sladkého. (s. 16-17)»
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Ľudské zakrpatenie: Sexualita a vzťah ako nástroj zneužívaný ženou – Psychicky zdravá žena sa nikdy nevzdá možnosti zažívať plnohodnotný vzťah pravej lásky (Casca Llanna, 1872)")
Základný popis
Tento citát prináša pohľad na kritickú potrebu duševného naplnenia u ženy oproti vyčlenenej fyzickej príťažlivosti. Žena? Tá potrebuje „duševnú naklonenosť“, hlboké porozumenie a rezonanciu duše s druhou osobou – inak zostane v životnej prázdnote. Tento úryvok predstavuje tichý náznak toho, že aj dnes sme stále uväznení medzi túžbou po autentickom prepojení a strachom zo skutočnej intimity, ktorá nás môže odhaliť v celej našej krehkosti…
« Ľudské zakrpatenie: Sexualita a vzťah ako nástroj zneužívaný ženou – Psychicky zdravá žena sa nikdy nevzdá možnosti zažívať plnohodnotný vzťah pravej lásky (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Sexuálna výchova – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
« Vášeň môže do určitej miery nahradiť lásku, čo sa týka mužskej prirodzenosti, ale nikdy nie v tej ženskej – v žiadnej z jej nálad alebo fáz. Žena potrebuje duševnú náklonnosť a nikdy sa nemôže uspokojiť s telesnou energiou, záujmom, priateľskými pocitmi alebo akoukoľvek formou či spôsobom takzvanej magnetickej príťažlivosti, okrem prípadov, keď je (…) otrokyňou citovej poruchy. Ale aby bola svojím skutočným a pravdivým ja, musí piť plné dúšky lásky napĺňajúcej srdce a uspokojujúcej dušu. Nie je ohromnou pravdou, že neexistuje človek, ktorý by žil bez toho, aby tie najvznešenejšie emócie v jeho duši, aké kedy poznal, nevzišli z lásky v nejakej forme? A čím by bola žena, ktorá by v hlbokom jadre svojej duše odmietla myšlienku, že láska je naplnením zákona – zákona vrytého do každého tkaniva celej jej bytosti? (s. 29) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Láska je skutočný kameň múdrcov (Angelus Silesius)")
Základný popis
Výnimočný citát od nemeckého mystika Angelusa Silesia, ktorý prezentuje hlbokú filozofickú myšlienku o láske a jej transformačnej sile. Láska tu nie je sentimentálna slabosť, ale katalyzátor premeny – procesu tak radikálneho, že z ničoho dokáže stvoriť „všetko“.
« Láska je skutočný kameň múdrcov (Angelus Silesius) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Láska je kameň mudrcov.
V hline zlato nachádza,
nič v niečo premieňa,
a človek sa – vďaka nej – bohom stáva. (s. 141) »ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SILESIUS, Angelus. A Selection From the Rhymes of a German Mystic. Chicago (USA) : The Open Court Publishing Company, 1909. 174 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-je-skutocny-kamen-mudrcov-angelus-silesius/
▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936)")
Základný popis
Hromnice sú pre kresťanov symbolom definitívneho konca radostného vianočného obdobia, jeho uzavretie. Je to prechodový moment medzi radosťou detstva Krista a predzvesťou jeho budúceho utrpenia. Hromnice sú viac než len náboženský sviatok; sú to ozveny starých zvykov a tradícii hlboko zakorenené v slovanskej kultúre. V rituáloch pálenia sviec vidíme symbolický odraz svetla, ktoré prichádza do sveta – nielen ako predpoveď o Kristovi, ale aj ako metafora pre vnútorný boj medzi dobrom a zlom, radostným očakávaním a hlbokou pokorou.
« Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Materstvo – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Sviatok Očisťovania P. Marie (2. februára):
Prvé obdobie sviatkov cirkevného roka, ktorý oslavuje tajomstvá detinstva nášho Pána, Ježiša Krista, končí sa sviatkom Očisťovania P. Marie, ači „Hromnicami“. Hoci udalosť‘, ktorá je predmetom dnešného sviatku, spadá do detinstva Spasiteľovho, stala sa totiž, keď mal ešte len 40 dní, jednako zdá sa ona priechodom zo sveta radostného do sveta žalostného. Radosťou bolo pre Izraela a pre celý svet, keď‘ Pán a Spasiteľ’ náš po prvý raz vchádzal do chrámu svojho, aby náboženstvo Starého zákona, ktoré bolo len predobrazom, premenil v pravé náboženstvo Zákona nového. Radosťou bolo pre Simeona a Annu, že svetlo sveta, spásu národov, slávu Izraela uvidieť a objať mohli. Ale bolestným bolo pre samé najsvätejšie Dieťa, že bolo zasvätené Bohu ako obetný baránok, ktorý svojou krvou musí zahladia hriechy sveta. Bolestným bolo pre panenskú Matku, že meč, ktorý raní jej Syna, prebodne aj jej srdce. Preto sviatok Očisťovania P. Marie zaviera vianočné obdobie sviatkov, v ktorom P. Maria prežíva najčistejšie radosti materinské. Maria sa podrobila tomuto mojžišovskému zákonu, z poslušnosti a poníženosti, lebo ona, najčistejšia a najsvätejšia, nebola povinná sa mu podrobiť.
S istotou môžeme tvrdiť, že ako vo východnej, tak i v západnej cirkvi, všade, kde 25-ho decembra svätili sviatok Narodenia Krista Pána, spomínali si 2-ho februára i túto udalosť z jeho života. V rímskej cirkvi tento sviatok menoval sa „Predstavenie“ alebo „Obetovanie Ježiša v chráme“ aj „Očisťovanie P. Marie“ alebo „Hromnice“. Vo východnej cirkvi pomenovali ho „Sviatkom stretnutia sa” alebo „Sviatkom kráčania v ústrety” z ohľadu na to, že starec Simeon a starenka Anna, vedení Duchom svätým prišli do chrámu aby videli očakávaného národov a chválili za Boha. Ustanovením cirkevnej synody v Chalcedone sviatok r. 451 uvedený bol v Jeruzaleme a r. 526 už aj v Antiochii. Zásluhou Justiniána I., ktorý nasledujúci rok nastúpil na grécky cisársky trón, tento sviatok rozšíril sa celej gréckej cirkvi. – V rímskej cirke stalo sa tak za pápeža Gelaziusa r. 494. Dnešné posviacanie sviec je neskoršieho pôvodu; uvedené bolo až v XI. storočí s poukázaním na starozákonnú predpoveď: „Hľa, prichádza do chrámu svojho svätého panovník a pán! Plesaj, Sion, a raduj sa a ponáhľaj sa v ústrety Pána svojho. (Lennartz, s. 74-75)“ »
ZDROJ: LENNARTZ, Joseph. Cirkevný rok v jeho sviatkoch a zvykoch. Trnava (Česko-Slovensko) : Spolok svätého Vojtecha, 1936. cca. 114 strán. Pozn.: Do slovenčiny spracoval Dr. Jozef Buday. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky, Praha.▐ Zverejnené: 29/01/2026
![]( "Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872)")
Základný popis
O prirodzených právach ženy, harmónii pohlaví a hodnote čistoty. Nie je to len deklarácia rovnosti – ale skôr oslava vzájomného dopĺňania, dokonalého vyváženia rozdielov ako zdroja sily namiesto rozporov. Pohľad na harmóniu, ktorá spočíva nielen vo vzájomnej láske, ale aj v zachovaní tradičných hodnôt – čistoty ako symbolu vernosti a adekvátnej rozvinutosti svedomia, úrovne osobnostného vývinu.
« Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Žena je od prírody, hoc nie v rovnakých smeroch, absolútne rovnocenná mužovi, pričom ale každý z nich vyniká v určitých bodoch a vlastnostiach, no v konečnom zúčtovaní sa navzájom dokonalo vyvažujú. Autor, ktorý sa tohto názoru drží po celý čas, nevedie vojnu proti nej ani proti jej právam – tým pravdivým, prirodzeným a reálnym; ale namieta proti a vedie neúprosný boj proti tomu klamlivému systému ženských práv, ktorý hlása voľné smilstvo, konanie podľa impulzov alebo záujmov a právo zabiť svoje nenarodené dieťa, či už je legitímne alebo nie. Namieta proti tvrdohlavým, spoločnosť rozbíjajúcim táraniam a trvá na tom, že tá, ktorá navrhuje doviesť ženy do zasľúbenej zeme, musí byť sama čistou, a nie tri razy ociachovanou kurvou. (Casca Llanna, s. 28)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 27/01/2026
![]( "Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931)")
Základný popis
Fragment historického dokumentu z roku 1931, zachytávajúci úryvok zo spisu „De Rerum Natura“ od Lucretia v interpretácii Willa Duranta. Obrázok zobrazuje text o láske a plodnosti s filozofickými implikáciami týkajúcimi sa života, smrti a cyklickosti prírody.
« Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Filozofia – Sexuálna výchova – Antika – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka
„…pretože toto je Lucretius, najväčší básnik, ako aj najväčší filozof Ríma; a to, čo číta, je (hovorí profesor Shotwell) ‚najúžasnejším predstavením v celej antickej literatúre‘ – ‚De Rerum Natura‘, poetická esej ‚O prirodzenosti vecí‘. Recituje oslavnú ódu na Lásku ako zdroj všetkého života a celého stvorenia. « Ó, Venuša, ty jediná pani prirodzenosti všetkého, bez ktorej sa nič nepozdvihne do božských sfér života, nič nevyrastie do krásy a radosti… Naprieč všetkými horami a moriami, cez ponáhľajúce sa rieky a listnaté hniezda vtákov a cez roviny s vlniacou sa trávou, práve ty zasahuješ všetky srdcia láskou a poháňaš každého – podľa svojho druhu, aby pokračoval vo svojom rode prostredníctvom vášnivej túžby… Lebo hneď ako jar zasvieti do svojho nového dňa, divoké družiny skáču po šťastných pastvinách a plavú po neskrotných bystrinách, každý podrobený tvojmu čaru a túžobne ťa nasledujúc. » Je to podivný muž, tento Lucretius, očividne nervózny a nestabilný; hovorí sa, že ho otrávil elixír lásky a zanechal ho náchylným voči záchvatom melanchólie a šialenstva. Je stelesneným prehnanej citlivosti, dočista pyšný, zranený každým bodnutím okolností; muž narodený pre mier, nútený žiť uprostred Caesarových poplachov; muž s povahou mystika a svätca, ktorý sa zatvrdil do podoby materialistu a skeptika; osamelá duša, ktorú jeho plachosť dohnala do samoty, a predsa túžiaci po spoločnosti a láske. Je temným pesimistom, ktorý všade vidí dva protichodné pohyby – rast a rozklad, rozmnožovanie a deštrukciu, Venušu a Mars, život a smrť. Všetky formy majú svoj začiatok a koniec; zostávajú len atómy, priestor a zákony; narodenie je predzvesťou k nevyhnutnej skaze a aj tento obrovský vesmír sa napokon roztriešti a vráti do svojej beztvárnosti. (Will Durant, s. 34-35)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURANT, Will. Adventures in Genius. New York (USA) : Simon and Schuster, 1931. 428 strán.▐ Zverejnené: 25/01/2026
![]( "Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Starší muž, jeho tvár vráskavá ako mapa odľahlej dediny, drží vo svojich rukách ikonu Panny Márie a Ježiša Krista – symbol vernosti a starostlivej ochrany matky. Táto scéna je zábleskom minulosti, kde sa z generácie na generáciu prenášalo poznanie, pričom sa to dialo prostredníctvom tichých gest a nie prázdnymi postojmi podloženými komplikovanými slovnými vysvetleniami.
« Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Ľudský život – Staroba – Pokora – Služba – Manželstvo – Materstvo – Výchova – Detstvo – Milosrdenstvo – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 448: 30. júl 1877 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.▐ Zverejnené: 16/01/2026
![]( "Bez vzájomnej lásky muža a ženy nie je možné, aby došlo k plnohodnotnému uspokojeniu sexuálneho inštinktu jedinca (Bertrand Russell, 1929)")
Základný popis
Úvahy o láske, jej podstate a nevyhnutnosti pre plnohodnotný ľudský život. Historický dokument s literárnym kontextom zobrazuje stránku knihy s citátom Bertranda Russella o láske a manželstve. Russell tvrdí, že láska nie je iba biologický imperatív, ale predovšetkým únik z osamelosti – tej tichej epidémie, ktorá trápi ľudstvo od počiatku vekov. V každom z nás drieme strach z chladného sveta a možnej krutosti okolia, ktorý sa prejavuje v rôznych maskách: mužskej drsnosti alebo ženskej kritiky. Práve vzájomná láska, tá búrlivá a vášnivá, dokáže tieto múry ega zbúrať a vytvoriť nový celok – symbiózu dvoch bytostí spojených hlbšou väzbou než len fyzickou túžbou.
« Bez vzájomnej lásky muža a ženy nie je možné, aby došlo k plnohodnotnému uspokojeniu sexuálneho inštinktu jedinca (Bertrand Russell, 1929) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo
„Láska je niečim omnoho viac než len túžba po pohlavnom styku; je to hlavný prostriedok úniku z osamelosti, ktorá trápi väčšinu mužov a žien počas väčšej časti ich života. Väčšina ľudí má hlboko zakorenený strach z chladného sveta a možnej krutosti davu; túžia po náklonnosti, ktorá je u mužov často ukrytá za drsnosťou, hrubosťou alebo tyranským správaním a ženy za doberaním a karhaním. Vášnivá vzájomná láska, pokiaľ trvá, ukončuje tento pocit; búra tvrdé múry ega a vytvára novú bytosť zloženú z dvoch v jednom. Príroda nestvorila ľudské bytosti, aby boli osamotené, pretože nedokážu naplniť svoj biologický účel bez pomoci druhého; a civilizovaní ľudia nemôžu plne uspokojiť svoj sexuálny inštinkt
– bez lásky. Tento inštinkt nie je úplne uspokojený, pokiaľ sa do vzťahu nezapojí celá bytosť človeka, mentálna rovnako ako fyzická. Tí, ktorí nikdy nepoznali hlbokú intimitu a intenzívnu spolupatričnosť šťastnej vzájomnej lásky, prišli o to najlepšie, čo život môže ponúknuť; nevedome, ak nie vedome, to cítia, a výsledné sklamanie ich vedie k závisti, útlaku a krutosti. Dať vášnivej láske náležité miesto by preto malo byť záležitosťou, ktorá sa týka sociológov, pretože ak muži a ženy túto skúsenosť nemajú, nemôžu dosiahnuť svoju plnú veľkosť a nemôžu voči zvyšku sveta pociťovať tú veľkorysú vrelosť, bez ktorej sú ich spoločenské aktivity takmer určite škodlivé. (s. 85)“PREKLAD: © Bystroumný
POZNÁMKA: Bertrand Russell stránku pred týmto úryvkom hovorí o „kresťanských moralistoch“ a ich nie práve pozitívnemu postoju voči sexu: „Ich nechuť k sexu ich zaslepila voči všetkým jemnejším aspektom sexuálneho života, čo má za následok, že tí, ktorí v mladosti museli pretrpieť ich učenia, prechádzajú svetom slepí voči svojim vlastným najlepším možnostiam. (s. 82-83)“ Čo si ja osobne vôbec nemyslím, že by bol dnes všeobecne rozšírený názor v tejto komunite. Kresťania len rešpektujú prirodzený poriadok v oblasti sexuálneho žitia a priradzujú ho k manželstvu, k jedinečnému zväzku muža a ženy. Skrátka, táto prirodzená stránka ľudských životov zastáva pre nich jednoznačnú pozíciu – fyzické vyjadrenie niečoho – vzájomnej lásky. Inak je ich spolužitie v tejto oblasti prakticky rovnaké, ako spolužitie iných manželských párov. No a – pre zmenu – na druhej stránke za uvedeným úryvkom tvrdí, že je to práve „sexuálna promiskuita“, ktorá mladú ženu naučí rozpoznávať pravú lásku od obyčajného ukojenia zmyslov: „Ak sa od dievčaťa očakáva, že bude pri sobáši pannou, veľmi často sa stane, že sa nechá zlákať prechodnou a triviálnou sexuálnou príťažlivosťou, ktorú žena so sexuálnymi skúsenosťami ľahko odlíši od lásky. (s. 85)“ Tu je potrebné brať do úvahy špecifiká doby, v akej pán filozof Russell žil. V tom dnešnom, mladí ľudia rozpoznávajú pomerne skoro, kto ich „priťahuje“, kto sa im „páči“ a majú s „fyzickou príťažlivosťou“, jej pociťovaním, odžite dostatočné skúsenosti i bez záverečných „ohňostrojov“, aby sa v tejto oblasti dokázali úspešne zorientovať. Dostupných informácii o „telesných funkciách“ je veobecne dostatok. Problémom u takýchto žien nie je nedostatok sexuálnych skúseností, takéto ženy zlyhávajú kvôli neznalosti, čo pravá láska znamená, čo to znamená milovať. Preto sa uchyľujú k infantilnému výberu na podklade: 1. príťažlivosť (nedostatky v tomto bode vyvažuje bod 2), 2. užitočnosť daného partnera (prínosy – pychické, materiálne). Prístup k výberu partnera odráža úroveň ich osobnostného rozvoja.
ZDROJ: RUSSELL, Bertrand. Marriage and Morals. New York, Toronto, London : Bantam Books, 1929. 215 strán.▐ Zverejnené: 16/01/2026
![]( "Matka a jej spiace dieťa (1890)")
Základný popis
Láskyplný pohľad matky na jej najcennejšiu ratolesť.
« Matka a jej spiace dieťa (1890) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis, New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-a-jej-spiace-dieta-1890/
▐ Zverejnené: 15/01/2026
![]( "Drevená chalúpka: Dieťatko v kolíske (Fritz Prölß, 1907)")
Základný popis
Pohľad do srdca rodiny. Interiér rustikálnej chalúpky, kde matka s láskou dohliada na svoje dieťa v kolíske. Hrubé trámy stropu, jednoduché steny zdobené zavesenými predmetmi – možno kuchynským náradím alebo sušenými bylinkami, vytvárajú atmosféru skromnej, ale útulnej existencie. Svetlo preniká cez malé okno, hrajúc sa s tieňmi a osvetľujúc tvár mamičky. Kresba od Fritza Prölßa zachytáva atmosféru domova a rodinného šťastia, evokujúc nostalgické spomienky.
« Drevená chalúpka: Dieťatko v kolíske (Fritz Prölß, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Vidiek
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 4, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/drevena-chalupka-dietatko-v-koliske-fritz-prols-1907/
▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Manželská láska: Celkový pohľad na dieťa a časti tela ženy na konci tehotenstva (Tableau de L'amour Conjugal par Venette – Docteur en Médecine, 1837)")
Základný popis
Tableau de L’amour Conjugal je nielen lekársky dokument, ale aj umelecké dielo, ktoré podnecuje k zamysleniu nad krásou, zraniteľnosťou a zázrakom života. Kresba s precíznosťou zachytáva intímne prepojenie medzi matkou a dieťaťom. Objavte estetiku a vedecké poznatky z 19. storočia!
« Manželská láska: Celkový pohľad na dieťa a časti tela ženy na konci tehotenstva (Tableau de L’amour Conjugal par Venette – Docteur en Médecine, 1837) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Ľudská anatómia – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: VENETTE, Nicolas. Tableau de L’amour Conjugal par Venette – Tome IV. (Tome Quatrieme). Paríž (Francúzsko) : Chez les Marchands de Nouveautés, 1837. cca. 150 strán.▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Rytier Lohengrin / Spln, matka a jej dieťa: „Všetko vtáctvo poskladalo svoje krídla, k spánku sa zložila kvetina…“ (Willy Pogany, 1914)")
Základný popis
Hlboké spojenie medzi matkou a dieťaťom, orámované legendou o rytierovi Lohengrinovi. Tichá báseň o láske, materstve a večnej kráse rodinného zväzku.
« Rytier Lohengrin / Spln, matka a jej dieťa: „Všetko vtáctvo poskladalo svoje krídla, k spánku sa zložila kvetina…“ (Willy Pogany, 1914) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Mytológia – Rozprávka – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ROLLESTON, Thomas William. The Tale of Lohengrin – Knight of the Swan After the Drama of Richard Wagner. New York (USA) : C. Y. Crowell Co., 1914. cca. 200 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/al-aaraaf-anjelska-lanthe-a-jej-serafinsky-milenec-angelo-edmund-dulac-1912/
▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889)")
Základný popis
Tento článok skúma základné inštinkty sebazáchovy a reprodukcie, ktoré formujú naše vlastné konania, ako aj samotnú spoločnosť. Duffeyová argumentuje, že tieto inštinkty sú tak silné ako smrť samotná a tvoria pilier všetkých ľudských snáh. Článok sa dotýka komplexných tém morálky, etiky, svedomia a vzťahu medzi mužom a ženou v kontexte pretrvávajúceho boja proti smrti.
« Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Dva prevládajúce inštinkty človeka sú inštinkt sebazáchovy a inštinkt pretrvania svojho druhu. Keďže v týchto dvoch inštinktoch bojuje proti smrti seba samého a svojho rodu, je nielen prirodzené a správne, ale aj nevyhnutné, aby boli tak silné ako smrť. Tieto inštinkty tvoria základ celej spoločnosti. Všetka práca a úsilie sveta sa dá priamo vysledovať späť k jednému alebo druhému z týchto dvoch inštinktov. Hladujúci človek bude kradnúť a niekedy dokonca vraždiť, aby získal potravu. Neusmernená sexuálna vášeň taktiež spácha tie najväčšie zneuctenia, len aby ukojila sama seba. (s. 100)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.▐ Zverejnené: 12/01/2026
└ Aktualizované: 12/01/2026 (17:23)
![]( "Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916)")
Základný popis
Hlboká úvaha o prirodzenosti, morálke a sexe v pozícii fyzického vyjadrenia vzájomného duchovného prepojenia muža a ženy.
« Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Poďme si ujasniť jednoznačné a definitívne pochopenie tohto bodu. Sexuálny inštinkt je jednoducho rasový inštinkt, inštinkt rasového sebazachovania. Na samotnom sexe nie je nič nečisté, nečistým je jeho zneužívanie. Nemravnosť je jednoducho otázkou správania a nemôže byť atribútom žiadnej časti tela. Telo bolo správne nazvané „chrámom Boha“. Nečistota, ak existuje, spočíva v premýšľajúcej mysli, a nie v tele alebo v akejkoľvek jeho časti. Sexuálna vášeň sa často označuje ako naša zvieracia alebo nižšia prirodzenosť. Táto koncepcia je prirodzeným dôsledkom zvráteného pohľadu, ktorý bol podporovaný prudérnosťou. Mysle civilizovaných mužov a žien boli nasýtené touto formou duševného jedu, ale stačí len trochu zdravého rozumu, aby sme videli nielen absurdnosť, ale dokonca aj rúhavý charakter takéhoto nazerania. Sexuálny inštinkt je zdrojom všetkého, čo je sladké, krásne a zušľachťujúce v láske muža a ženy. Je to božská sila, ktorá ich spája a drží pohromade. Hanbiť sa treba len za zneužívanie tejto funkcie – [čo] je otázkou zlého užívania. A to sa stáva iba vtedy, keď je nesprávny mentálny postoj a sexualita ostáva bez zábran, že sa z nej stáva zmyselnosť. (Macfadden, s. 3-4) »
A ja by som doplnil: problémom nie je len situácia, keď sa zo sexuality stáva zmyselnosť a slúži na tupé navodenie príjemných pocitov. Sexualita sa dnes zneužíva v pozícii nástroja aj na dosahovanie mnohých iných cieľov, pričom nenapĺňa svoj hlavný účel: fyzické vyjadrenie pravej lásky. Veľmi častým prípadom býva zneužívanie sexuality zo strany neistej mladej ženy, ktorá si ňou „vykupuje“ priazeň, náklonnosť, falošné zdanie blízkosti inej ľudskej bytosti a naplnenie pocitu akceptovania, v podstate (najmä pri úvodných „nahováračkách“) nekritické potvrdenie okolím, aspoň niekým… Ono v podstate… pre drvivú väčšinu dnešných vzťahov platí konštatovanie z tvorby pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc.:
« …kupuje ženu, aby mal vlastnú, raz navždy kúpenú partnerku na ukájanie svojich potrieb. Dobre zaplatil, aj žena sa dobre predala, na oboch stranách bez (…) vzťahu. » Bez reálneho patnerského vzťahu– plnohodnotného . Ľudská sexualita sa inštrumentalizuje a stáva súčasťou rôzných foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii:„…neuróza alebo psychóza je porovnateľná s umeleckým dielom, ibaže bola vytvorená ako reakcia na fiktívny cieľ, ktorý zhromažďuje a spája do skupiny tie psychické prvky, ktoré môže využiť, pričom zbiera len tie, ktoré sľubujú výsledky v úsilí o dosiahnutie [pocitu] istoty [najmä stav vnímaného psychického bezpečia jedinca, pozn.] Pokus o dosiahnutie maximalizácie svojho ega zlyháva, pretože je nasmerovaný nesprávnym smerom. Neuróza alebo psychóza je preto konštruktívnym výtvorom, kompenzačným produktom, ktorý však zlyháva kvôli nesprávnemu nasmerovaniu, (Adler, s. xx-xxi)“ prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii. Plošne sa zneužíva na „dosahovanie niečoho“, dávno prestala slúžiť, nebýva fyzickým vyjadrením pravej lásky, ale to už sa opakujem…PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ADLER, Alfred. The Neurotic Constitution – Outlines of a Comparative Individualistic Psychology and Psychotherapy. New York (USA) : Moffat, Yard and Company, 1917. 456 strán.
- [2] CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.
- [3] MACFADDEN, Bernarr. Manhood and Marriage. New York City (USA) : Physical Culture Publishing Co., 1916. 372 strán.
▐ Zverejnené: 12/01/2026
![]( "„A potom jej poštár priniesol list od milého…“ (František Bohumil Doubek, 1893)")
Základný popis
Ponorte sa do éry elegancie a dvorenia. Táto nádherná kresba zachytáva intímny moment, kedy prichádza správa od lásky, otvárajúc dvere do sveta romantiky, manželstva a rodinných hodnôt.
« „A potom jej poštár priniesol list od milého…“ (František Bohumil Doubek, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
Niekedy sa láska začínala úprimnými slovami zaznamenanými na niekoľkých
– ručne písaných – hárkoch papiera…UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1253: 23. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 5). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/a-potom-jej-postar-priniesol-list-od-mileho-frantisek-bohumil-doubek-1893/
▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Sila a krása sú vždy oceňované (1919)")
Základný popis
Časová kapsula do doby, kedy sa dokonalosť prejavovala nielen vo fyzickom vzhľade, ale aj v morálnej hodnote a rodinných hodnotách. Obraz evokuje ideály lásky, partnerstva a rodičovstva, ktoré rezonujú dodnes. Vychutnajte si atmosféru minulosti a zamyslite sa nad trvalou silou klasickej krásy.
« Sila a krása sú vždy oceňované (1919) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Supplement / November 19, 1919 (Vol. 155). Londýn (Anglicko), 1919.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sila-a-krasa-su-vzdy-ocenovane-1919/
▐ Zverejnené: 03/01/2026
└ Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)
![]( "Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895)")
Základný popis
Luna – stelesnenie podstaty ženskosti. Žena? Tvorca večného.
« Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Komentár – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Panna Mária – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina– Rodičovstvo – Materstvo – Národ – Rodoľubstvo – Kresťanstvo
« [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich:
« Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky
– všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
- [3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/
▐ Zverejnené: 29/12/2025
![]( "Našepkávania matky s dcérou (1933)")
Základný popis
Spomienka na časy, kedy bolo materstvo uctievané ako najposvätnejšia rola ženy. Intímny kruh rodinného tepla – úkryt pred chladom a chaosom vonkajšieho sveta. Matka sa jemne dotýka tváre dieťaťa, ktoré sa zdá byť pohrúžené do snov o zasneženej krajiny za oknami ich príbytku.
« Našepkávania matky s dcérou (1933) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Krása – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Rodina – Materstvo – Priateľstvo – Detstvo – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / December 9, 1933 (Vol. 183), No. 4938. Londýn (Anglicko), 1933.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasepkavania-matky-s-dcerou-1933/
▐ Zverejnené: 28/12/2025
![]( "„Bogtrotter“: Skica z niekdajšieho života írskeho ľudu (1879)")
Základný popis
Biedny írsky dom, zasadený do močaristého terénu. Štyri postavy – muž, žena a dve deti – sú zobrazené v pokore a chudobe, obklopené elementárnymi predmetmi života: kotol s vriacimi zemiakmi, drevo na oheň a tie najzákladnejšie predmety životnej potreby. Obrázok vyžaruje atmosféru tichej beznádeje, no zároveň má v sebe istú krásu jednoduchosti vidieckej existencie.
« „Bogtrotter“: Skica z niekdajšieho života írskeho ľudu (1879) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Ľudský život – Manželstvo – Rodičovstvo – Materstvo – Detstvo – Chudoba – Láska – Pokora – Služba
„V západnej oblasti, prebytok vody na povrchu zeme obkolesenej nízkymi hrebeňmi skalnatých kopcov, viedol k vzniku rozsiahlych rašelinísk. Jedno z nich je okolo Ballintoberu, na hlavnej ceste a železnici z mesta Roscommon do Castlereagh a Mayo. Tu stále prebývajú niektorí zo skutočných „bog-trotterov“, trieda vidiečanov žijúcich v biede kvôli skromným výnosom z malých pozemkov a chovu ošípaných alebo kráv, s malou šancou zarobiť si mzdu prácou na poliach tam, kde žiaden farmár nemá k dispozícii voľný kapitál, aby ich mohol zamestnať. Náš umelec nakreslil jednu z ich biednych chatrčí, kde chudobný muž a jeho deti čakajú na večeru zo zemiakov, ktoré sa varia na ohni z rašelinového uhlia pred ich obydlím, pod starostlivým dohľadom manželky a matky. Je to smutný obraz írskeho vidieckeho života. V Írsku je pravdepodobne sto tisíc ľudí, ktorých situácia nie je omnoho lepšia.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 13, 1879 (Vol. 75), No. 2115. Londýn (Anglicko), 1879.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/bogtrotter-skica-z-niekdajsieho-zivota-irskeho-ludu-1879/
▐ Zverejnené: 26/12/2025
![]( "Panna Mária: Príbeh jednej matky (1854)")
Základný popis
Tri rámčeky na plátne sú tromi odtieňmi jedného príbehu. Kresba v štýle viktoriánskej ilustrácie zachytáva tri momenty: Pietu, Lásku a Smútok, pričom každá scéna odráža hlboké emócie spojené s materstvom Panny Márie. Je to psychologický portrét materstva v jeho najčistejšej forme. Ukazuje nám, že materstvo nie je len o radosti a láske, ale aj o bolesti a obeti. Je to cesta plná prekážok a výziev, ale zároveň aj nekonečná odmena – možnosť dať svetu nový život.
« Panna Mária: Príbeh jednej matky (1854) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Materstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Supplement / December 23, 1854 (Vol. 25), No. 720. Londýn (Anglicko), 1854.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/panna-maria-pribeh-jednej-matky-1854/
▐ Zverejnené: 25/12/2025
![]( "Panna Mária s malým Ježiškom v náručí (Antonio da Correggio)")
Základný popis
Jej pohľad je uprený na dieťa v náručí, no zdá sa, že vidí ďaleko za hranice jaslí: do budúcnosti plnej utrpenia, obetí a neistoty. Je to materský strach prepletený s predvídavosťou osudu, akoby už vedela o tieňoch, ktoré sa budú tiahnuť cez tento maličký život.
« Panna Mária s malým Ježiškom v náručí (Antonio da Correggio) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Materstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 27, 1873 (Vol. 63), No. 1792. Londýn (Anglicko), 1873.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/panna-maria-s-malym-jeziskom-v-naruci-antonio-da-correggio/
▐ Zverejnené: 25/12/2025
![]( "Panna Mária a Jezuliatko (Jose de Ribera – Spagnoletto)")
Základný popis
Zázrak betlehemskej noci. Jose de Ribera – Spagnoletto, majster barokovej dramatickosti, vtlačil do tohto diela silu pokory. Večne trvajúci príbeh, ktorý sa odohráva navôkol nás. Nejde len o zobrazenie náboženskej scény; je to vyrezávaný obraz ticha, v ktorom pulzuje svetlo nesmrteľnosti. Panna Mária, jej tvár zasnívaná v žiarivej spokojnosti, Ježiško ležiaci v jasličkách…
« Panna Mária a Jezuliatko (Jose de Ribera – Spagnoletto) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Materstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 27, 1856 (Vol. 29), No. 837. Londýn (Anglicko), 1856.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/panna-maria-a-jezuliatko-jose-de-ribera-spagnoletto/
▐ Zverejnené: 23/12/2025
![]( "Na Vianoce doma krát dva: Darček srdcu najbližší (1915)")
Základný popis
Vianočná ilustrácia z roku 1915 zachytávajúca intímny moment rodiny počas prvej svetovej vojny: otes s vojenskými povinnosťami, matka a novorodenec sa stretávajú pri jednom vianočnom stromčeku. Vojak sa nakláňa nad novorodencom, ktorý drieme v kolíske ozdobenej malým srdiečkom. Jeho ruka, zvyčajne pripravená na chladnú oceľ zbrane, sa teraz jemne dotýka detskej tváričky – gesto lásky a ochrannej túžby prenikajúce po vrstvy armádnej uniformy. Matkina tvár vyžaruje zvláštnu kombináciu nevinnosti a rozhodnutia. V jej očiach sa odráža strach z toho, čo prichádza, ale aj silná viera v budúcnosť svojho dieťaťa. Je to obraz materstva pod tlakom vojny – hrdinstva a sily ukrytej v bežných momentoch života. Táto ilustrácia nám pripomína krehkosť rodinného šťastia v časoch krízy. Je to pohľad do domova, ktorý sa zrazu stáva útočiskom pred hrôzami vonku. Vianoce toho roku neboli len sviatkami pokoja a radosti; boli symbolom pretrvávania života tvárou v tvár smrti.
« Na Vianoce doma krát dva: Darček srdcu najbližší (1915) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Mravný ideál – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Detstvo – Národ – Rodoľubstvo – Vojna
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Der Weltkrieg – Illustrierte Kriegs-Chronik des Daheim (Erster Band). Bielefeld / Leipzig (Nemecko) : Verlag von Velhagen & Klasing, 1915. Digitalizovali: Staats- und Universitätsbibliothek Hamburg Carl von Ossietzky (Nemecko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-vianoce-doma-krat-dva-darcek-srdcu-najblizsi-1915/
▐ Zverejnené: 23/12/2025
![]( "Vianočný stromček v detskej nemocnici: Radosť z Vianoc aj pre maličkých trpiacich (Flere, 1904)")
Základný popis
O stratených dušiach nachádzajúcich útočisko v neobyčajných priestoroch. Deti ležia v posteliach, ich tváre čiastočne skryté v tieni, no oči žiaria nádejou, čo im prinesú Vianoce, aj keď sa nachádzajú vo svete bolesti a utrpenia. Nie je to vianočná radosť plná smiechu a darčekov, ale tichá služba – pohľad lekára, ktorý sa snaží skryť únavu za úsmevom pre malé dieťa. Je to obraz preniknutý zvláštnou melanchóliou – nie smútkom, ale hlbokým pochopením ľudskej zraniteľnosti a potreby milosrdenstva v čase, keď sa svet vonku zdá byť chladný a bezcitný. Je to pozvanie zamyslieť sa nad hodnotou ľudskosti, pokory a milosrdenstva – nad tým, čo skutočne znamená oslavovať Vianoce. Nech nás táto kresba inšpiruje k tomu, aby sme boli lepšími ľuďmi a prinášali svetlo do života tých, ktorí to najviac potrebujú.
« Vianočný stromček v detskej nemocnici: Radosť z Vianoc aj pre maličkých trpiacich (Flere, 1904) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – História medicíny – Zdravotníctvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Mravný ideál – Spoločenská zodpovednosť – Detstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 31, 1904 (Vol. 125), No. 3428. Londýn (Anglicko), 1904.
