POMEDZI / Najnovšie články:
20/11/2026
« Carpe Diem: Kostra vedľa rakvy – s presýpacími hodinami v rukách – pripravujúca sa na odchod do hrobu (William Cowper / The Anatomy of Humane Bodies, 1698) »Historická medicínska ilustrácia znázorňujúca kostru človeka so symbolickými náznakmi – v kontexte smrti a časovej ohraničenosti ľudského života. Tento nákres tak určite nie je len suchým učebnicovým vyobrazením. Kostra drží v ruke presýpacie hodiny, čo posúva celú vedeckú informačnú štruktúru a dodáva jej zreteľné filozofické posolstvo. Presýpavacie hodiny by pritom v pozorovateľovi nemali vzbudiť obavy, nebodaj strach, ale ten by ich mal vnímať skôr ako výzvu k zodpovednosti za každý okamih svojho zdravia a vitality. Skutočná múdrosť totiž nespočíva len v tom, že sa ľudstvu podarilo – v miere neporovnateľnej s minulosťou – porozumieť telu (medicína, zdravotníctvo a s nimi nevyhnutne súvisiaca zdravotná staroslivosť o pacienta), vo využívaní týchto novodobých vymožeností, ale najme, aby sme vedeli lepšie žiť, tj. rozumne využili ten čas medzi smrteľníkmi, ktorého sa nám od života dostane.
19/11/2026
« Sodoma a Gomora / Lót so svojimi dcérami utekajú pred zvrhlosťou, perverznosťou a úpadkom: Dekadencia, amorálnosť a rozpad spoločenských štruktúr vedúci – napokon – k záhube (Jordan Peterson) »Klasická biblická ilustrácia s komentárom kanadského psychológa Jordana Petersona. Popis momentu, a diania k nemu vedúcemu, v ktorom sa organizácia ľudského bytia prepadáva do absolútneho chaosu. V prípade tohto príbehu môžeme spokojne hovoriť o archetypálnom modely spoločenského rozpadu, ktorý by mal byť pre nás všetkých, a najmä dnes, varovaním…
18/11/2026
« Rozvrátenie štruktúry bytia: Život v pravde ako vedúci životný princíp, a prečo nikdy nesmiete uhýbať a tolerovať krivenie reality – zo strany seba samého, ako aj ostatných (Jordan Peterson) »Život v klamstve sprevádza sabotáž schopnosti vnímať realitu, a to dokonca až na biologickej úrovni. Hovoriť tak môžeme o hlbokej dezorientácii človeka na všetkých jeho úrovniach. Toto sa ale netýka len jednotlivca. Omnoho väčším problémom sa takýto mechanizmus stáva, ak sa väčšia skupina osôb v spoločnosti, prípadne menšia ale s významnejším vplyvom na chod spoločnosti – „miestodržitelia moci“, ak sa niektorá z týchto skupín rozhodne fungovať práve na princípe tohto mechanizmu a odmietajú čeliť skutočnej realite, pretože je pre nich nepríjemná, odmietajú sa pozrieť „pravde do očí“.
17/11/2026
« Hérakleitos: „Ľudia musia bojovať za svoje zákony [v rovnakej miere], ako bojujú za svoje domovy…“ (The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature) »Akt spoločenskej zodpovednosti. Hérakleitov výrok volajúci k nevyhnnutnosti chrániť poriadok – právny, morálny, intelektuálny a prirodzený poriadok sveta navôkol nás, tj. spoločnosti a kultúry, ktorej sme súčasťou, a tým vlastne aj samotnú štruktúru ľudskej civilizácie pred chaosom a rozpadom.
16/11/2026
« Usporadúvanie svojho života, ako aj života spoločnosti, do súladu s pravdou, prirodzeným poriadkom: „Lebo toto je Božia vôľa, vaše posvätenie…“ (Prvý list Tesaloničanom 4:3) »Mať posvätenie nie je stavom pasívnym. Posvätenie, ktorého sa nám dostalo, je povolaním k aktivite – k činom rozbiehajúcim celý proces usporiadania vlastného života, aj života spoločnosti, do súladu s „vyšším poriadkom“ (Logos).
15/11/2026
« Hérakleitos: Najvyššie dobro? Intelektuálna aktivita, nadobúdanie schopnosti vidieť pravdu a krásu, ich stelesňovanie rozvojom ľudských cností vedených prirodzeným – „božským poriadkom“, a naproti tomu zadubenosť, obsesia vlastným ukojením a chorobná samoľúbosť (The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature) »Najvyšším dobrom podľa Efezana je neustála intelektuálna aktivita – proces, v ktorom človek prestáva byť len pasívnym prijímateľom, ale stáva sa hlavne aktívnym činiteľom pri hľadaní „univerzálnej pravdy“…
14/11/2026
« Hérakleitos: „Logos“ ako prirodzený poriadok „vpísaný“ do štruktúry samotného bytia (G. T. W. Patrick / The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature, 1889) »Väčšina ľudí robí často jednu fatálnu chybu: hľadajú „pravdu“ niekde pomimo, niekde ďaleko – v abstraktných teóriách, v zložitých filozofických knihách alebo cestujú tisíce kilometrov naprieč našou planétou na kadejaké odľahlé miesta, nebodaj sa snažia nadobudnúť „zmenený stav vedomia“ a prestúpiť do „iných dimenzii“, pričom samotná podstata bytia kričí priamo pred nimi odpovede, za ktorými sa naháňajú. Hérakleitos nás upozorňuje práve na tento paradox…
13/11/2026
« Génius? Božský záblesk v človeku odhaľujúci jeho vznešený pôvod. Pan-Kou-Ché? Čínsky stvoriteľ sveta, ktorý prvý usporiadal chaos do podoby „prirodzeného poriadku“ (Pouchet / The Universe, 1871) »Hoci sme fyzicky krehkí, obmedzení konečnosťou nášho bytia, a na svojej ceste len malými bodkami v čase, predsa len nás v našom životnom úsilí niečo neprestajne povzbudzuje a pobáda – ten „božský záblesk“ v nás, ktorý sa prejavuje v podobe našej schopnosti myslieť, usporadúvať a napokon aj tvoriť. Tento vnútorný génius je odrazom (a variže aj potvrdením )nášho vznešeného pôvodu…
12/11/2026
« Niet dobrého človeka bez poznania: Základ cnosti? Nadobudnutie schopnosti umožňujúcej rozlíšiť dobro a zlo, pravdu a klam, krásu a škaredosť (Príslovia 19:01-02) »Fundament ľudskej existencie. Skutočná osobnostná zrelosť si vyžaduje intelektuálnu námahu a rozvoj toho duševného „aparátu“ človeka, ktorý mu umožní „vidieť“.
11/11/2026
« Hérakleitos: Úroveň osobnostného rozvoja väčšiny zapríčiňuje, že – aj napriek poučeniam – títo ostávajú neschopní „myšlienkového uchopenia“ reality, mechanizmov určujúcich dianie navôkol nich (The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature) »O tom, ako je pre človeka obmedzeného, pre človeka, ktorý si nespraví svoju „domácu úlohu“ – teda nevykoná nevyhnutný proces kultivácie svojho intelektu a neprejde si po jednotlivých stupienkoch histórie myslenia, od počiatkov rozvoja ľudského poznania do dnešných čias, pre takého je nemožné spracovať a posúdiť informácie, ktoré sú mu dodávané, nakoľko zvyčajne nemá schopnosť chápať význam informácii, a rovnako zvyčajne ani schopnosť a intelektuálnu kapacitu daný druh informácii adekvátne spracovať.
09/11/2026
« Významné míľniky kníhtlače: Gutenberg ukazuje svojmu priateľovi prvé vytlačené listy (Leo Reiffenstein / 1881) »Okamih, ktorý navždy zmenil chod dejín európskej vzdelanosti. Gutenberg nevytvoril iba nový technický stroj. Vytvoril predovšetkým nový spôsob komunikácie medzi ľuďmi. Práve vďaka nemu bolo neskôr možné šírenie myšlienky podstatne rýchlejšie než predtým (cez rukopisy). To znamená, že ľudia v podstatne väčšom počte mohli mať prístup k znalostiam a vedomostiam, a aj tí v sociálne horšom postavení, prípadne tí, ktorí sa nachádzali na miestach odľahlejších od centier vzdelanosti, kde boli tieto informácie pôvodne zapísané – títo všetci dostali neporovnateľne väčšiu možnosť dostať sa k informáciám.
08/11/2026
« Gulliver – Všudybyl – Všadebol a jeho cesta do ďalekých končín trpaslíkov a obrov (Jonathan Swift – Franz Kamberg – František Jaroslav Peřina / Carl Offterdinger / 1882) »V dobách pred digitálnymi obrazovkami bola kniha nielen nosičom informácií. Bola hlavne fyzickým objektom plným vizuálnej štruktúry. Typografia v nej nebola len funkčnou súčasťou, ale podstatnou súčasťou formy, ktorá slúžila vyjadreniu prenášaného posolstva. Každý prvok mal svoju funkciu – veľké písmená upútavajú pozornosť čitateľa, malé písmena poskytujú detailné informácie, a okrasné ornamenty dokresľovali kontext a umocili celkové pôsobenie knihy…