Bystroumný – Kontakt

SEXUÁLNA VÝCHOVA Značka

Stránka 3 z celkom 3 stránok.

Dokopy: 76 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 10/01/2026

    Základný popis

    Ponorte sa do fascinujúceho vyobrazenia vzťahov medzi mužmi a ženami z pohľadu konca 19. storočia. Článok skúma tradičné predstavy o čistote, cnosti a ženskosti v spoločnosti, pričom vychádza z citátu Elize Bisbee Duffeyovej.

    « Skutočne milujúci muž obetuje roky, aby získal srdce a ruku tej pravej – „jedinej možnej“ (Duffey, 1889) »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaMravný ideálCnosťČistotaKrásaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaSexuálna výchovaRodičovstvo

    „Zatiaľ čo muži hľadajú u žien čistotu a cnosť, často ostávajú sklamaní;niekedy totiž tá najkrajšia klesne tak hlboko, ako tá najnižšia. Nič nie je pre čistého muža také príťažlivé ako ženská cnosť a nič mu nie je také odporné ako jej nemravnosť. Muž sa bude usilovať roky o získanie srdca zdržanlivej ženy, ale s odporom sa odvráti od ženy, ktorá je príliš ‚popredu‘. Drahé dievčatá, ak chcete získať srdce čistého muža, nikdy nebuďte ‚popredu‘. (Duffey, s. 18)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/skutocne-milujuci-muz-obetuje-roky-aby-ziskal-srdce-a-ruku-tej-pravej-jedinej-moznej-duffey-1889/

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    Objavte hlboký význam biblickej pasáže 1 Kor 7:16-17, ktorá skúma morálne a etické implikácie vzťahov medzi mužom a ženou, rodiny a manželstva v súlade s vyššími princípmi.

    « Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvo

    „Lebo veď čo ty vieš, žena,
    či nezachrániš muža?

    Alebo čo ty vieš, muž,
    či nezachrániš ženu?

    Každý tak, ako mu Pán udelil,
    každý tak, ako bol povolaný.“

    PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)

    VEĽMI ORIENTAČNÝ PREPIS PÔVODNĚHO TEXTU:
    „Oc huad vedst du Quinde/om du Kant göre Wanden salig? Eller du Mand/huad vedst du/om du Kand göre Quinden salig? Dog som Gud haffuer vddelt til huer.“
    / (Biblia, 1550)

    ZDROJE:

    • [1] Biblia – Das er den gantfte Hellige Scrifft/sofer paa Danfte [King Christian III’s Bible‘]. Rostock (Nemecko) : Ludowich Dietz, 1550. cca. 1100 strán.
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (16-17). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
    • [3] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zena-pre-manzela-muz-pre-manzelku-zachranou-1-kor-716-17-biblia-kristiana-iii-danskeho-1550/

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    Objavte biblický pohľad na manželstvo a rodinu v kontexte prvej epištoly svätého Pavla Koriňťanom. Tento citát predstavuje význam posvätného manželského zväzku, hodnotu lásky, morálky a etiky v modernom svete plnom relativizmu. Prečítajte si pôvodný text z The Holy Bible (1688) a jeho preklad do slovenčiny.

    « Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvo

    „A ostatným hovorím ja, nie Pán:
    ak má niektorý brat neveriacu ženu,
    a tá – s potešením – žije s ním,
    nech ju neopúšťa.
    A zase žena, ktorá má neveriaceho muža,
    a ten – s potešením – žije s ňou,
    nech ho neopúšťa.
    Lebo neveriaci muž je posvätený manželkou,
    a neveriaca žena je posvätená manželom.
    Ináč by boli vaše deti nečisté,
    ale teraz sú sväté.

    Ale ak sa neveriaci rozhodne odísť,
    nech si ide.

    Brat alebo sestra nie sú v takých prípadoch pod otroctvom,
    ale Boh nás ku pokoju povolal.“

    PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)

    PÔVODNÝ TEXT:
    „And the woman which hath an husband that believeth not,
    and if he be pleased to dwell with her,
    let her not leave him.
    For the unbelieving husband is sanctified by the wife,
    and the unbelieving wife is sanctified by the husband:
    else were your children unclean;
    but now are they holy.
    But if the unbelieving depart, let him depart.
    A brother or a sister is not under bondage in such cases:
    but God hath called us to peace.“
    / (The Holy Bible, 1688)

    ZDROJE:

    • [1] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (12-15). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zena-pre-manzela-muz-pre-manzelku-pre-ich-deti-posvatenim-1-kor-712-15-the-holy-bible-1688/

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    O hodnote pravdy, dobra a krásy v dobe relativizmu a úpadku morálky. Citát o slobode, zodpovednosti a morálnych hraniciach. Článok prináša úryvok zo Svätého písma, ktorý nesie hlboké posolstvo v kontexte moderného sveta, psychológie a ľudských vzťahov.

    « Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoHodnotový relativizmusVoľná láskaPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokSmrť

    „Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
    všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
    / (Roháček, 2007)

    PÔVODNÝ TEXT:
    „Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
    / (La Biblia, 1569)

    ZDROJE:

    • [1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/volba-pravdy-dobra-a-krasy-vsetko-smiem-ale-nie-vsetko-prospieva-1-kor-612-la-biblia-casiodoro-de-reina-1569/

  • ▐ Zverejnené: 07/01/2026

    Základný popis

    Hlboká analýza zlyhania adaptácie jedinca a jeho výberu rôznych foriem uniku (kadejaké kompenzačné mechanizmy) pred realitou. Tolstoj vo svojom výroku skúma mechanizmy potlačenia svedomia, ktoré vedú k sebadeštrukčnému správaniu. Ako ľudia radšej utajujú pravdu… namiesto toho, aby sa postavili čelom k realite.

    « Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaEtikaInšpiráciaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoHodnotový relativizmusVoľná láskaPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokSmrť

    „…sa celý život venujú výrobe týchto otupujúcich predmetov. Navyše, používanie týchto vecí je zjavne škodlivé, spôsobuje strašné zlo, poznané a priznané všetkými, zapríčiňuje zničenie väčšieho počtu ľudských bytostí, ako zahynulo vo všetkých vojnách a v dôsledku nákazlivých chorôb – dohromady. A ľudia o tomto vedia; takže to nemôže byť tak, že sa voľačo také robí na udržanie pozdvihnutého ducha človeka, pre akúsi veselosť, nebodaj jednoducho preto, lebo to robia všetci. Musí v tom byť niečo iné. Po celý čas a všade stretávame mužov, ktorí milujú svoje deti, pripravených podstúpiť akékoľvek obete pre ich blaho, no napriek tomu míňajú peniaze na vodku, víno, pivo alebo utrácajú za ópium či hašiš, prípadne aj za tabak, dosť na to, aby nakŕmili svoje trpiace a hladujúcich deti, alebo – aspoň – ich ochránili pred biedou. Je zrejmé, že ak sa človek ocitne v situácii, keď si nevyhnutne musí vybrať medzi tým, či vystaví svoju milovanú rodinu utrpeniu a strádaniu, alebo sa zdrží otupujúcich látok, a on si napriek tomu vyberie prvú možnosť, je k tomu podnecovaný niečím vážnejším, než že to robia všetci a je to príjemné. Je zrejmé, že to nerobí preto, aby si zlepšil náladu alebo pre zábavu, ale existuje nejaký podstatnejší dôvod. Tento dôvod, pokiaľ ho chápem na podklade čítania o tejto téme a pozorovaniach iných ľudí, a najmä seba samého, keď som zvykol piť víno a fajčil tabak, tento dôvod je podľa mojich pozorovaní nasledovný: počas obdobia vedomého života môže človek často v sebe rozpoznať dve oddelené bytosti: jednu slepú, fyzickú, a druhú obdarenú videním, duchovnú. Táto slepá zvieracia bytosť: žerie, pije, odpočíva, spí, rozmnožuje sa a pohybuje sa ako natiahnutý stroj; vidiaca duchovná bytosť, prepojená s tou zvieracou, sama nič nerobí, ale iba vyhodnocuje činnosť žijúcej bytosti tým, že s ňou súhlasí, pokiaľ jej aktivity schvaľuje, a tým, že sa nad ňou pohoršuje, ak neschvaľuje. Táto vidiaca bytosť môže byť prirovnaná k ihlici kompasu, ktorá ukazuje jedným koncom na sever, tým druhým potom opačným smerom, na juh… (…) Presne takýmto istým spôsobom vidiaca duchovná bytosť, ktorej prejavenie sa v bežnom jazyku nazývame svedomím, vždy ukazuje jedným pólom k správnemu a druhým – opakom – smerom k zlu, a my si ju nevšimneme, kým sa neodchýlime od smeru, ktorý nám bol daný… Keďže na to, aby sa prejavilo vedomie duchovnej bytosti, je potrebné vykonať nejaký čin, ktorý je v rozpore so smerom svedomia, vykázať odchýlku živočíšnej činnosti od smeru indikovaného svedomím. A tak ako námorník nemohol pokračovať v práci s veslami, strojmi alebo plachtami, dokiaľ vedel, že ide nesprávnym smerom, kým nezmenil kurz svojho smerovania ukazovaný ručičkou kompasu, alebo si túto odchýlku pred sebou samým nezakryl; presne tak každý človek, ktorý si uvedomuje túto dualitu… a vplyvu jej animálnosti, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, kým ju buď nezosúladí so svojím svedomím, alebo pred sebou neskryje varovania svedomia o neprávosti svojho živočíšneho života. Môžeme povedať, že celý život človeka pozostáva iba z týchto dvoch činností: (1) uvedenia svojich konaní do súladu so svedomím; a (2) utajovania signálov svedomia pred sebou samým, aby dotyčný mohol pokračovať v určitom smere života. Niektorí robia to prvé, iní si vyberajú to druhé. Na dosiahnutie prvého existuje iba jeden prostriedok – morálne osvietenie, zväčšenie svetla v  sebe a  venovanie pozornosti tomu, čo je týmto svetlom osvetlované; na dosiahnutie druhého – skryť pred sebou samým napomenutia svedomia – existujú dva spôsoby: jeden vonkajší, jeden vnútorný. Vonkajší spôsob spočíva v činnostiach, ktoré odvádzajú pozornosť od napomenutí svedomia; vnútorný spôsob spočíva v zatemnení samotného svedomia. (s. 124-126)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič (aka Lyof N. Tolstoï). Essays, Letters, Miscellanies – Volume I. / The Novels and Other Works of Lyof N. Tolstoï. New York (USA) : Charles Scribnerʹs, 1911. 316 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zlyhanie-adaptacnych-schopnosti-jedinca-neschopnost-celit-poziadavkam-reality-hladanie-otupenia-vlastnej-mysle-absencia-resp-potlacenie-svedomia-tolstoj/

  • ▐ Zverejnené: 05/01/2026

    Základný popis

    Ilustrácia citátu z diela Kráľ Henrich V od Williama Shakespeara, zachyteného v roku 1904. Kresba evokuje témy lásky, vernosti a prechodnosti času prostredníctvom klasickej literatúry.

    « Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieCitátinšpiráciaKlasická literatúraCnosťMravný ideálKrásaMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaRodinaPokoraSlužba

    [Kráľ Henry V.:] „…rečník je iba tárajom, rým len baladou. Dobrá noha sa poláme, rovný chrbát ohne, čierna brada obelie, kučeravé vlasy vypadajú, pekná tvár povädne, hlboký pohľad sa vyprázdni, ale dobré srdce, Kate, je Slnkom a Mesiacom, alebo skôr tým Slnkom, a nie Mesiac, lebo svieti jasne a nikdy sa nemení, lež verne sa drží svojej púte po nebesiach. Ak chceš takého mať, vezmi si mňa; a vezmi si ma, vezmi vojaka; vezmi si vojaka, vezmi si kráľa. Čo teda povieš… o tejto mojej láske? Hovor, drahá, ak úprimne, prosím ťa. (s. 117)“

    ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: SHAKESPEARE, William. King Henry V (with Introduction by George Brandes). Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1904. 127 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-ktora-je-cista-uprimna-a-nikdy-nezradi-shakespeare/

  • ▐ Zverejnené: 03/01/2026

    Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)

    Základný popis

    Luna – stelesnenie podstaty ženskosti. Žena? Tvorca večného.

    « Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »

    ZNAČKY: VianoceNový rokUmenieIlustráciaCitátInšpiráciaKomentárPsychológiaEtikaSexuálna výchovaMravný ideálKrásaCnosťČistotaPanna MáriaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoNárodRodoľubstvoKresťanstvo

    « [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »

    Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich: « Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »

    A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky – všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.

    POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
    • [2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
    • [3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/

  • ▐ Zverejnené: 29/12/2025

    Základný popis

    Spomienka na časy, kedy bolo materstvo uctievané ako najposvätnejšia rola ženy. Intímny kruh rodinného tepla – úkryt pred chladom a chaosom vonkajšieho sveta. Matka sa jemne dotýka tváre dieťaťa, ktoré sa zdá byť pohrúžené do snov o zasneženej krajiny za oknami ich príbytku.

    « Našepkávania matky s dcérou (1933) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaKrásaMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaRodinaMaterstvoPriateľstvoDetstvoVýchova

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / December 9, 1933 (Vol. 183), No. 4938. Londýn (Anglicko), 1933.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasepkavania-matky-s-dcerou-1933/

  • ▐ Zverejnené: 05/12/2025

    Základný popis

    Silný citát o dôležitosti tradičného manželstva, rodiny a výchovy detí. Pripomiína nám, že základné hodnoty ako láska, manželstvo, rodina a výchova detí sú nadčasové a nevyhnutné pre udržanie civilizácie.

    « Na manželstve muža a ženy, na matke a otcovi, na tradičnej rodine – ZÁLEŽÍ (Henry Neumann, 1928) »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálLáskaMuž a ženaManželstvoRodinaRodičovstvoSexuálna výchovaPsychosexuálne poruchyHodnotový relativizmusProgresivizmusNihilizmusÚpadok

    „…avšak, sú morálne črty [rysy, znaky, pozn.], ktoré je v niektorých kruhoch práve teraz módne znevažovať. Napríklad, v diele ‚Man and Superman‘, keď je rodina zhrozená z predstavy, že sa slobodná mladá dáma stane matkou, John Tanner poznamenáva: ‚Preukáže štátu službu.‘ Toto je typický spôsob ignorovania základných rozdielov pri pokuse o – byť vtipný. Keby ľudia boli len stvoreniami z mäsa a krvi ako dobytok, potom [by platilo], čím väčší počet chovných fariem na ich chov, tým väčšia služba. Ibaže talent na tvorbu epigramu by nemal zakrývať rozdiel medzi stodolou a domovom, takéto rozlišovanie toho najvyššieho významu, [a že], pokiaľ sú ľudské duše kandidátmi na dosahovanie dokonalostí, [tak to] z nás robí ľudí a nie zvieratá. K tomuto patria lepšie mysle, jemnejšie a hlbšie duchovné vnímanie, vlastnosti mozgu a duše, ktoré sa najlepšie rozvíjajú nie na farmách, ale v domovoch, kde otec a matka žijú trvalo spolu, kde sa obaja rodičia, napriek všetkým svojim zlyhaniam, neustále snažia spojiť to najlepšie zo seba v prospech odlišného a (…) [napokon toho] najlepšieho vo svojich potomkoch. Ľudstvu neprospieva len to, že sa k ľudskému rodu pridá ďalšie dieťa. Prínos závisí od toho, aké je to dieťa, a to zase závisí od prostredia, v ktorom vyrastá. (s. 22)“

    Pôsobivý citát o dôležitosti tradičného usporiadania spoločnosti, o potrebe zabezpečenia plynulého fungovania prirodzených mechanizmov v nej. Pripomína nám, že základné hodnoty ako: láska, manželstvo muža a ženy, rodina a výchova detí – sú nadčasové a nenahraditeľné, tj. nemajú žiadnu inú plnohodnotnú alternatívu.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: NEUMANN, Henry. Modern youth and marriage, New York, Londýn : D. Appleton and Company, 1928. 148 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-manzelstve-muza-a-zeny-na-matke-a-otcovi-na-tradicnej-rodine-zalezi-henry-neumann-1928/

  • ▐ Zverejnené: 04/12/2025

    Základný popis

    Anna Freudová sa zamýšľa nad hlboko zakorenenými psychologickými mechanizmami materstva. Freudová vysvetľuje, že dieťa začína svoj život ako súčasť matkino tela a táto fyzická blízkosť sa premieta do psychologického vnímania po mnoho rokov. Materská láska nie je len altruistická, ale aj hlboko zakorenená v jej vlastnej psychologickej podstate, dieťa je ňou vnímané prakticky v polohe časti jej vlastnej identity.

    « Prirodzená majetníckosť biologickej matky vo vzťahu k svojmu dieťaťu (Anna Freud) »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálLáskaMuž a ženaManželstvoRodinaMaterstvoRodičovstvoSexuálna výchovaPsychosexuálne poruchyHodnotový relativizmusProgresivizmusNihilizmusÚpadok

    „Psychologický problém náhradnej matky je zrejmým aj pre tých, ktorí inak odmietajú brať psychologické komplikácie príliš vážne. Majetníctvo matky je, ako vieme, dôležitým faktorom vo vzťahu matka-dieťa. Dieťa začína svoj život ako časť matkinho tela. Pokiaľ ide o pocity matky, zostáva to takto niekoľko rokov. Egoistické reakcie matky sa normálne týkajú aj jej dieťaťa. Ublíženie dieťaťu matka vníma ako ublíženie jej samotnej. Každý človek zvyčajne preceňuje svoju vlastnú dôležitosť, svoju vlastnú osobnosť a svoje vlastné telo. Toto preceňovanie zo strany matky zahŕňa aj dieťa. (…) Je to práve (…) majetníckosť a preceňovanie, ktoré sú základom materskej lásky, umožňujú matkám znášať záťaž práce pre svoje deti bez toho, aby sa cítili zneužívané. Je všeobecne známe, že iba láska k deťom zabráni tomu, aby ich neustále požiadavky, neustály hluk, ktorý spôsobujú, a neustále škody, ktoré napáchajú, neboli nimi považované za nepríjemnosť. (s. 39-40)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: FREUD, Anna; BURLINGHAM, Dorothy T. War and Children. New York (USA) : Medical War Books, 1943. 191 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prirodzena-majetnickost-biologickej-matky-vo-vztahu-k-svojmu-dietatu-anna-freud/

  • ▐ Zverejnené: 04/12/2025

    Základný popis

    Sexuálny akt by mal byť viac než len prostriedkom k rozmnožovaniu alebo čistému potešeniu. Je to hlboké prepojenie muža a ženy na mnohých úrovniach, okrem tej fyzickej, ktoré môže mať pozitívny vplyv na osobný rozvoj oboch partnerov – manžela aj manželky.

    « Etika sexuálneho vzťahu muža a ženy v rámci manželského spolužitia »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálCnosťČistotaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaKurvenieVoľná láskaPromiskuitaHodnotový relativizmusNihilizmusProgresivizmusÚpadokPeklo

    „Muži a ženy sa musia naučiť významu sexuálneho vzťahu a jeho možnému vplyvu na život a charakter. Párenie je viac než len rozmnožovací akt; je to splynutie tela, duše a ducha, ktoré zušľachťuje alebo ponižuje podľa postoja účastníkov. Pre oboch, manžela aj manželku, má funkciu v duševnom rozvoji… (s. vii)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: STOCKHAM, Alice B. Karezza – Ethics of Marriage. Chicago (USA) : Alice B. Stockham & Co., 1897. 142 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/etika-sexualneho-vztahu-muza-a-zeny-v-ramci-manzelskeho-spoluzitia/

  • ▐ Zverejnené: 02/12/2025

    Základný popis

    Ilustrácia zobrazujúca mladú dámu v spoločenskej róbe, symbolizujúci očakávanie právej lásky alebo manželstva podľa viktoriánskych ideálov, keď sa dôraz na cudnosť, morálku a správny výber životného partnera považoval za základ šťastnej rodiny a spoločnosti.

    « Kurizovanie čudesných nápadníkov a čakanie na toho pravého (Lucien Davis) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaMravný ideálSexuálna výchovaCnosťČistotaLáskaMuž a ženaManželstvoRodinaMaterstvoSpoločenská zodpovednosť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / Saturday, December 31, 1905 (Vol. 127), No. 3480. Londýn (Anglicko), 1905.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kurizovanie-cudesnych-napadnikov-a-cakanie-na-toho-praveho-lucien-davis/

  • ▐ Zverejnené: 30/11/2025

    Základný popis

    Nielsenova kresba nie je len portrétom hrdinky – je to vizualizácia prelomového okamihu. Jana, oblečená v skromnom rúchu, stojí medzi svetmi: pozemským lesom a nebeskou ríšou. Nachádza sa v stave rozpoltenosti – medzi dievčenstvom a hrdinstvom, medzi ľudskou slabosťou a božským poslaním, ktoré jej bolo prisúdené.

    « Panna Orleánska a jej videnie: Keď bola Jana z Arku povolaná… (Kay Nielsen) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHistóriaLegendaCnosťMravný ideálČistotaSexuálna výchovaPokoraRodoľubstvoSpoločenská zodpovednosťSlužba

    Významná dejinná udalosť nesúca hlbokú symboliku aj pre terajšok a životy dnešných žien. Panna Orleánska, dievčina stelesňujúca ideál čistoty a osobnostných cností, sa ocitá pred závažnou voľbou jej života. Oblečená v skromnom odeve, stojí medzi dvoma svetmi: temným pozemským lesom a žiarivou nebeskou ríšou. Chopí sa, nebodaj zavrhne výzvu, ktorú jej osud prisúdil? Presne v tomto okamihu dochádzalo v jej živote k závratnej zmene – obdobie jej dievčenskosti sa prelomilo do obdobia hrdinskosti.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Number / November, 1920 (Vol. 157), No. 4258A. Londýn (Anglicko), 1920.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/panna-orleanska-a-jej-videnie-ked-bola-jana-z-arku-povolana-kay-nielsen/

  • ▐ Zverejnené: 07/07/2025

    Základný popis

    Citát popisujúci starý manželský pár: Philemona a Baucis. Tento fragment pochádza z antickej klasiky od Publia Ovidia Nasa – „Metamorfózy“. Scéna ilustruje hodnoty lásky, manželstva a cnosti v antickom svete.

    « Starý manželský pár alebo Ovídius a jeho predstavy o láske »

    ZNAČKY: UmenieCitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaMaterstvoRodinaPokoraSlužbaAntikaMytológia

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses. Preložil: Thomas Orger. Londýn (UK) : John MIller, 1814. 605 strán.
    • [2] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (Translated into English Prose). 5. opravené vydanie. Londýn (UK) : G. and W. B. Whittaker, J. Nuun, Longman, Hurst, Rees, Orme and Brown, Lackington, Hughes, Hardings, Mavor and Lepard, H. Mackie; 1822. 570 strán.
    • [3] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (The Original Text Reduced to the Natural English Order with a Literal Interlinear Translation). New York City (USA) : Arthur Hunds and Company, 1895. 443 strán.
    • [4] OVÍDIUS (aka Publius Ovidius Naso). Metamorphoses (In Two Volumes / Volume I. – Books I.-VIII.) Cambridge – Massachusetts (USA) : Harvard University Press, London (UK) : William Heinemann Ltd.; 1951. 480 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stary-manzelsky-par-alebo-ovidius-a-jeho-predstavy-o-laske/

  • ▐ Zverejnené: 06/07/2025

    Základný popis

    Citát zdôrazňujúci, že výchova detí a starostlivosť o budúcnosť patria medzi kľúčové úlohy žien, ktoré sú priamo spojené s blahobytom nielen vlastnej rodiny, rodu, ale dokonca až celého národa. Tento pohľad odráža silnú tradíciu rodinných hodnôt v českej, ale aj slovenskej kultúre.

    « Sociálna zodpovednosť žien na zachovaní kultúry a budúcnosti svojho rodu a národa (1905) »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaMaterstvoRodinaPokoraSlužbaRodoľubstvoSpoločenská zodpovednosť

    ZDROJ: MASARYK, Tomáš Garrigue (redaktor). Otázka ženská / Naše doba (Revue pro vědu, umění a život sociální), Ročník. XII. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Ján Laichter, 1905.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/socialna-zodpovednost-zien-na-zachovani-kultury-a-buducnosti-svojho-rodu-a-naroda-1905/

  • ▐ Zverejnené: 06/07/2025

    Základný popis

    Citát z knihy „The Book of Nature“ (1861) od Jamesa Ashtona, zobrazuje ideál ohľadom vyjadrenia biologickej prirodzenosti ženy, s ktorou súvisí jej rola matky, kde mladá žena dedí, no zároveň sa spolupodieľa na kontinuite vlastného rodu.

    « Biologická prirodzenosť ženského pohlavia: Rodiť by mali mladé ženy (1861) »

    ZNAČKY: UmenieHudbaIlustráciaCitátInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaMaterstvoRodinaPokoraSlužbaRodoľubstvoSpoločenská zodpovednosť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] ASHTON, James. The Book of Nature (Containing Information for Young People Who Think of Getting Married, on the Philosophy of Procreation and Sexual intercourse, Showing how to Prevent Conception and to Avoid Child-bearing; also, Rules for Management During Labor and Child-birth. New York (USA) : Wallis & Ashton, 1861. cca 70 strán.
    • [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/biologicka-prirodzenost-zenskeho-pohlavia-rodit-by-mali-mlade-zeny-1861/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    Základný popis

    Citát Evy Vlaardingerbroekovej o základných hodnotách človeka: o morálke, pravde a kráse.

    « Eva Vlaardingerbroek o základných hodnotách ľudskej spoločnosti »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaEtikaKresťanstvoMravný ideálSexuálna výchovaKrásaĽudský život

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: VLAARDINGERBROEK, Eva. Reject Globalism: Embrace God. Brusel (Belgicko) : Brussels National Conservatism, 2022, online: https://youtu.be/a7HUpc-jIiY

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/eva-vlaardingerbroek-o-zakladnych-hodnotach-ludskej-spolocnosti/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    Základný popis

    Citát z knihy Františka Chorváta „Láska – Materstvo – Budúcnosť“, ktorý kriticky skúma dopad materiálnych hodnôt na medziľudské vzťahy. Text poukazuje na komercializáciu lásky a sexu, kde partnerstvo je redukované na transakciu uspokojujúcu individuálne potreby bez hlbšej emocionálnej väzby. Slúži ako provokatívny prvok pre diskusiu o dehumanizácii v modernej spoločnosti.

    « Dehumanizácia lásky: Transakčný mechanizmus vo vzťahoch materiálne založených „ukájajúcich sa“ a ich „vysemeňovadiel“ »

    ZNAČKY: CitátSexuálna výchovaLáskaMuž a ženaPromiskuitaKurvenieHodnotový relativizmusProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    Kniha pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc. s názvom „Láska – Materstvo – Budúcnosť“ nie je dokonalá. Je v nej zreteľne cítiť ten ideologický závan dôb minulých, ako je to pri publikáciach z tých čias zvyčajné. S tým sa nedá nič urobiť. Pán Chorvát bol, z toho, čo som čítal, s veľkou pravdepodobnosťou – ateista usilujúci sa o „vedecký pohľad“ na svet. Taká bola proste doba. A možnože aj vďaka tomu, sa neraz ani len trochu nezdráhal popísať realitu tak, ako sa okolo nás – i dnes – odohráva.

    ZDROJ: CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dehumanizacia-lasky-transakcny-mechanizmus-vo-vztahoch-materialne-zalozenych-ukajajucich-sa-a-ich-vysemenovadiel/

  • ▐ Zverejnené: 22/06/2025

    Aktualizované: 22/06/2025 (15:37)

    Základný popis

    Ilustrácia zobrazujúca matku zosnulého dieťaťa – znázornená v pozícii hlbokého smútku —sklonenú nad lôžkom, jej telo vyjadruje bezmocnosť a zlomenosť, obklopenú ďalšou rodinou a slúžkami. Scéna zachytáva moment tragédie a výjav materinskej lásky pri vyrovnávaní sa so smrťou svojho potomka.

    « Keď matka prichádza o svoje dieťa (William Hatherell, 1890) »

    ZNAČKY: KomentárUmenieIlustráciaCitátSexuálna výchovaĽudský životMaterstvoZdravotníctvoHodnotový relativizmusProgresivizmusLiberálna demokraciaPromiskuitaVoľná láskaKurvenieÚpadokPekloSmrť

    „Keď spala?
    Bali sme sa, že umiera.
    Až umrela… dúfali sme,
    že iba spí.“
    (Newman, 1890)

    ***

    Bývala doba, kedy prísť o dieťa bolo pre ženu a jej rodinu tragédiou znamenitého významu. Do dnešných dní si dobre pamätám, ako som chodieval na cintorín (v dedine odkiaľ pochádzala moja stará mama) a na jeho začiatku bol dlhý zástup maličkých hrobčekov, pri ktorých sa iba mlčalo, žiadne slová neboli potrebné, a až potom začínali tie pre dospelých… Pred niekoľkými dňami som narazil na takéto slová, citujem: „Chceme, aby ženy věděly, že interrupce není žádné stigma ani hanba. Je to stejný lékařský zákrok jako třeba trhání zubů,“ ktorý preniesla akási Martina Fortnerová. Je celkom možné, že to bude tá istá Martina Fortnerová, ktorá v roku 2024 na Karlovej univerzite (Fakulta sociálních věd – Institut sociologických studií / Katedra sociologie) obhajovala svoju bakalársku prácu. Mladý človek. Naša budúcnosť, naša spása.

    Existuje kniha s názvom „Adult Development and Aging“, ktorú napísali nejakí tí psychológovia, psychiatri. V tejto publikácii, na strane 407, autori uvažujú o tom: „Ako je možné, že ľudia, ktorí sa narodili v nedávnej dobe dosahujú v IQ testoch priemerne vyššie hodnoty než ich rodičia a starí rodičia.“ Táto kniha bola napísaná v roku 1991. Čiže toto konštatovanie platilo pre ľudí narodených v 70-80-tich rokoch 20-tého storočia. Naznačovalo (istotne veľmi zhruba), že ľudia sa rozumovo (a azda popritom aj celkovo osobnostne) – niekam a postupne – generačne vyvíjajú. Pri čítaní takýchto názorov na potraty od podobných osôb a celkovom pozorovaní mnohých dnešných mladých ľudí (stačí si napríklad prejsť TOP10 najpopulárnejších „influencerov“, tj. kto ich inšpiruje, podobu ich voľnočasových aktivít, celkovo životný štýl), môžeme pravdepodobne konštatovať, že títo ľudia sa javia ako jednou z mála generácii v histórii, ktorá je všeobecne debilnejšia, zvrhlejšia a odtrhnutejšia od reality, než boli tie, ktoré ju predchádzali.

    „Takže v momente, keď lekári vlastne k tomu pristupujú týmto spôsobom, tak sa domnievam, že to nie je problematické…,“ i toto v spomenutom rozhovore zaznelo. Áno, mnohí lekári sú amorálne tupé prasatá odeté do bielych plášťov. Taká je realita. Mnohí. No ja opäť niečomu nerozumiem. Celý čas sa v tom rozhovore hovorí o záležitostiach, ktoré sa značne dotýkajú – inej živej ľudskej bytosti, dieťaťa. Ibaže sa o ňom nejako nehovorí. Nemenuje sa konkrétne, jeho otvorenému spomenutiu sa dotyční práveže vyhýbajú. Zvláštne. Čiže téma: vražda nenarodeného dieťaťa, sa toho dieťaťa – podľa prístupu a snáh niektorých – netýka? Alebo ako? Lenže dieťa – ĽUDSKÁ BYTOSŤ, má nejaké svoje práva a nárok na ochranu týchto svojich práv. Takéto osoby ženského pohlavia potom zvyknú hlasite kričať niečo o svojich materniciach, i keď tie im nikto neberie, a ani nemá takýto úmysel. Akým spôsobom dochádza k splodeniu dieťaťa? Veď to nie je žiaden výpočet trojného integrálu. Tieto ženy majú k dispozícii spôsoby, ktorými vedia účelne dosiahnúť, aby v ich prípade nedošlo k nechcenému tehotenstvu, napríklad ja osobne im odporúčamSA NEKURVIŤ. V tomto momente sa rozhoduje o tom, či sa niečo bude diať v ich materniciach – či dôjde k splodeniu dieťaťa. Kto o tom primárne rozhoduje? TIETO ŽENY O TOM ROZHODUJÚ! Že nie sú schopné ovládať svoje sexuálne impulzy a udržať nohy pri sebe, vo chvíľach rozkokošenia sa oddávajú kadejakým hovädám, ktoré sú vhodné maximálne na „jebačku“, no nie na založenie rodiny? Ich životná situácia im neumožňuje mať dieťa? O tom treba premýšľať pred samotným aktom, a nie po ňom. Neprenášajte zodpovednosť za vlastné činy na iné ľudské bytosti! Dospejte a neste následky. Sú to následky vašich rozhodnutí.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] FORTNEROVÁ, Martina. Interrupce je stejně běžný zákrok jako trhání zubů. Nemá to být pro ženu stigma. (Česká republika) : DVTV, online: https://youtu.be/h8cKB1eJmXo
    • [2] NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis and New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
    • [3] SCHAIE. K. Warner; WILLIS, Sherry L. Adult Development and Aging. 3. vydanie, New York (USA) : HarperCollinsPublishers, 1991. cca. 610 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-matka-prichadza-o-svoje-dieta-william-hatherell-1890/

  • ▐ Zverejnené: 09/06/2025

    Základný popis

    Historická ilustrácia z roku 1914 s citátom o manželstve, sexualite a sebakontrole. Reflexie nad vzájomným dopĺňaním sa muža a ženy.

    « Manželstvo: Dokonalý priestor pre sexuálne spolužitie muža a ženy (1914) »

    ZNAČKY: CitátUmenieInšpiráciaPsychológiaEtikaMravný ideálSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaKresťanstvoSlovaniaProgresivizmusHodnotový relativizmusVoľná láskaKurveniePekloÚpadokSmrť

    „…silný dôraz bude kladený na sebakontrolu v sexuálnom živote. Je to dôležité. No nech žiaden človek nepredpokladá, že ak aj dosiahne úplné majstrovstvo v tejto oblasti, tak sa mu podarilo vyčerpať život obohacujúce zdroje vlastnej sexuality. So sebaovládaním, a iba s ním, je účinný, plnohodnotný život možný, no len tým sa nevyhnutne nedosiahne. Človek môže udržiavať svoje sexuálne impulzy pod rigidnou kontrolou aj bez najvyšších a najušľachtilejších motívov. No táto sebadisciplína je len začiatok, nevyhnutná podmienka pre kultiváciu citov, z ktorej pramenia hlboké, obohacujúce zdroje života. Tak očividnou – akou len môže byť – pravdou je to, že ani jeden človek nemôže realizovať v žiadnej miere tie najjemnejšie možnosti svojho intelektuálneho života bez toho, aby netrénoval a nekultivoval svoj intelekt. Ešte väčšou, omnoho väčšou nevyhnutnosťou je kultivácia citov pri snahe o ich prehĺbenie, skrášlenie a obohatenie ľudského života v plnom rozsahu, pretože city sú duchovnou kvalitou našej duše, v ktorej pramenia najvyššie úrovne ľudských cítení a aktivít, a ktoré nekonečne citlivejšie ovplyvňujú náš rast alebo úpadok.

    Príroda stvorila muža a ženu tým spôsobom, aby sa navzájom dopĺňali. ‚Ako muža a ženu ich stvoril.‘ Najvyššou funkciou manželstva je doplniť život toho druhého v tele, intelektuálne aj duševne. Muži a ženy si navzájom plnia najhlbšie potreby aj mimo manželstva, no v podstatne menšej celistvosti. Bohatý sexuálny život nespočíva iba vo vzájomnom užívaní pocitov uspokojenia, ale skôr vo vzájomnom objavovaní, jedného tým druhým… (…) Realizuje sa v neustále prehlbujúcom vzájomnom sympatizovaní, v ktorom každý nachádza priame prepojenie na životnú úplnosť, ktorá strháva špinu z ľudských charakterov a dáva šancu zrodu tých najušľachtilejších ľudských impulzov. Sebadisciplína je nevyhnutnou podmienkou pre kultiváciu citov. Na druhej strane, prirodzeným ovocím sily citu býva rast schopnosti sebakontroly. Tá sa vynára a stáva – čoraz viac a viac – žitou realitou ťažkých zápasov vo vedomí človeka. Robí z nej podvedomý výsledok vedome zvolených ideálov.

    Ľudskú lásku tvoria tri základné elementy: fyzickosť, intelektuálnosť a duchovnosť. Láska je úplnou len vtedy, ak sú tieto elementy vzájomne späté do nedeliteľnej jednoty: fyzické bytie kontrolované a pozdvihnuté duchovnosťou. V manželstve, ak je náklonnosť úprimná, pôžitok odvodený z fyzického elementu nie je iba legitimujúcim, ale slúži k oživeniu a posilneniu lásky ako celku. No nech len človek oddelí fyzické od toho ostatného, nech sa rozhodne vyhľadávať čisté sexuálne potešenie oddelené od manželskej lásky, a jeho sexuálny život sa rázom prepadá na tú najnižšiu zvieraciu úroveň, ktorá mu zatarasí cestu k skutočne vznešeným pocitom náklonnosti voči inej ľudskej bytosti. Jeho schopnosť čistej lásky je závažne poškodená. (Exner, 1914)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: EXNER, M. J. The Rational Sex Life for Men. New York, London : Association Press, 1914. 95 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-dokonaly-priestor-pre-sexualne-spoluzitie-muza-a-zeny-1914/

  • ▐ Zverejnené: 22/05/2025

    Základný popis

    Hlboký psychologický portrét ľudskej temnoty: v popredí vidíme Danteho a Virgilia, sprievodcu jeho putovania, ako s úžasom pozorujú víriaci sa roj zatratených duší. Takto nejako vyzerá nazretie do temných hlbín pekelného kráľovstva, ako ho zobrazil majster Gustave Doré. Táto ilustrácia patrí do série venovaných dielu Danteho Alighieriho „Božská komédia – Inferno“.

    « Zatratené duše strhávané pekelným víchrom (Gustave Doré) »

    ZNAČKY: CitátUmenieIlustráciaInšpiráciaKlasická literatúraSexuálna výchovaHodnotový relativizmusProgresivizmusVoľná láskaPromiskuitaKurvenieÚpadokPeklo

    Krátky úryvok z Božskej komédie (Peklo) od Danteho Alighieriho, k ilustrácii čoho náleží uvedený obrázok:

    „…odniekiaľ
    – žalostné náreky začali tu znieť,
    prišiel som tam, kde peklo do tváre
    mnoho vzlyku a plaču vmietlo nám,
    Na miesto, kde samo svetlo onemelo,
    ešteže nie som sám.
    Ston tu duní sťa hromobitie na šírom mori,
    ktoré jest víchrom trhané,
    no táto pekelná búrka vo svojej sile
    pozná len jedno: ‚Nie!‘
    S nehasnúcou zúrivosťou duše strháva,
    vo víre s nimi neľútostne lomcuje,
    ich utrpenie s nimi zostáva
    ,
    nikam sa nevzďaľuje.
    Potom títo neboráci prídu pred ničivé rozmetanie:
    kde počuť ich výkriky, lamenty a stony,
    i preklínanie samotného Boha na nebesiach,
    i to si vyberajú mnohí.
    Až tu som pochopil,
    že takéto mučenie čaká na tých,
    odsúdených z druhu: hriešnikov telesných,

    ktorým myseľ žiadostivosť zatemnila.
    V obrovských zástupoch, nespočítateľní,
    kde zima sa rozmáha,
    ako škorce do cudziny krídlami nesené,
    tak sú tieto diabolské duše týmto lomozom mrzačené.
    Raz na jednu stranu, potom na druhú,
    a hneď nahor, vzápätí nadol zrazené.
    Stále dúfajú, majúc nádej v kúsok odpočinku,
    ibaže týmto ostáva: ‚Nikdy! Pre nich?
    Nie.‘
    (Dante Alighieri – Božská komédia / Peklo)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok rearanžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková farebná rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] ALIGHIERI, Dante. Božská komedie – Peklo. 1. vydanie, Praha (Československo) : Mladá fronta, 1978. 264 strán + 8 príloh.
    • [2] ALIGHIERI, Dante. Vision of the Hell (Dante’s Inferno). New York, London and Paris : Cassell, Petter, Galpin & Co., 1866. cca. 380 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zatratene-duse-strhavane-pekelnym-vichrom-gustave-dore/

  • ▐ Zverejnené: 07/05/2025

    „Rytierska láska“ [Edward Moore – Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays, 1889)]

    Základný popis

    Objavte psychológiu stredovekých ľúbostných vzťahov prostredníctvom konceptu „rytierskej lásky“. Analýza ‚fin’amor‘, rozbor spoločenských konvencií a duchovného hľadania ideálu lásky v trinástom storočí s presahmi do súčastnosti.

    « Duchovný rozmer lásky v podobe rytierskej oddanosti »

    ZNAČKY: KomentárCitátUmenieInšpiráciaPsychológiaKresťanstvoMuž a ženaLáskaManželstvoSexuálna výchovaProgresivizmusKurvenieÚpadok

    Postava Beatrice je už po stáročia predmetom záujmu, máta myšlienkami mnohých mysliteľov a priznám sa – zaujala aj mňa. Dôsledkom toho bolo moje pustenie sa do menšieho bádania. Počas neho som sa snažil vypátrať, čo o nej doteraz popísali moji predchodcovia, až som narazil na vyššie uvedený citát. Ten som objavil v knihe „Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays)“, napísal Edward Moore (1899), špecificky v kapitole s príznačným názvom „Beatrice“, ako inak. Autor tejto knihy sa na tomto mieste snažil – dosť dôkladne (cca. 70 strán textu) – priblížiť, v akom kontexte vzťah Beatrice s Dantem vlastne existoval. Pre mňa osobne bola táto citovaná pasáž obzvlášť podnetná. Stala sa – postupne – akcelerátorom dlhého sledu otázok. Napríklad: „Prečo sa muž dobrovoľne vzdá jednej zo stránok láskyjej zmyselných prejavov? Prečo nehľadá a nečaká na ženu, ktorá mu je partnerkou pri realizácii plnohodnotnej, celostnej – naozaj PRAVEJ – lásky, a namiesto toho si zbytočne komplikuje život pobehovaním od manželky k milenke… ešte nebodaj k nejakej tej múze?“

    Tieto rozpačité otázky ma zaviedli niekam do 13-tého storočia, pretože mnou citované riadky evidentne súvisia so stavom spoločnosti v tejto epoche ľudských dejín. Tá sa od tej našej v mnohom líšila. Spoločnosť tých čias bola rigidne štrukturovaná, mala prísne dané spoločenské usporiadanie – hierarchiu. Panovník, šľachta (vyššia, nižšia), feudáli (meštianstvo, zemianstvo), klérus a poddanstvo – zhruba takto vyzeralo zloženie občianskej spoločnosti v trinástom storočí. Dianie v nej sa odohrávalo na podklade: postavenia jedinca (sociálny status), majetkových výnosov a náboženských dogiem. Takéto nastavenie v spoločnosti sa potom zreteľne prejavilo aj na podobe manželského zväzku tých čias. V 13-tom storočí manželstvo muža a ženy nebolo vždy zakladané na podklade prítomnosti ľúbostného vzťahu zúčastnených osôb, i keď určite i v tých časoch takéto manželstvá nepochybne existovali. V mnohých prípadoch boli manželstvá „spolužitím z nevyhnutnosti“, sociálno-ekonomickým kontraktom zabezpečujúcim upevnenie sily rodu, zveľadujúcim jeho bohatstvo s cieľom zabezpečiť kontinuitu rodu. Takéto manželstva boli úzko späté s majetkovými právami (napr. s prevodmi pozemkov) a vytváraním spojeneckých aliancii medzi jednotlivými rodinami. Manželstvo bolo neraz veľmi pragmatickou záležitosťou a s partnerstvom založeným na vzájomnej náklonnosti, osobnej voľbe, nemalo mnoho spoločného. Veď nepozná vari každý: „Ó, Rómeo, Rómeo! Prečo si len Rómeo? Zapri otca a odmietni vlastné meno, alebo ak nechceš – prisahaj mi lásku, a ja už viac Capuletiová nebudem! [7]“ Lenže otec Júlie má na takéto huncútstva veruže iný názor: „Obesím ťa, ty potvora malá, nevďačná. Hovorím ti: nasledovný štvrtok sa dostav do kostola [aby sa tam vydala za šľachtica Parisa, pozn.] pretože ak nie, tak mi už nikdy do tváre nepozri. Nehovor, nereaguj, neodpovedaj. Ruka ma svrbieť začína. [7]“

    Presadzovanie pragmatickej stránky pri vytváraní manželských zväzkov, takýto prístup si so sebou musel nevyhnutne priniesť isté obete. Partnerský vzťah založený na benefitoch a praktickosti (finančné prínosy, sociálny status – na to nadväzujúce záväzky) totižto nie je odrazom plnohodnotnej vzájomnej lásky muža a ženy, čím sa stáva pahýľom, bezprecedentným (a doživotným) oklieštením duševného života zúčastnených. Chýba mu úprimné citové prepojenie, byť tu pre dobro a osobný rozvoj druhého (celým bytím), snaha po reálnom vzájomnom splynutí (duševnom a fyzickom oddaní sa a obdarovaní druhého). Ak by som to mal popísať (značne zjednodušene) na podklade trojuholníka lásky, ktorý v roku 1986 priniesol americký psychológ Robert Sternberg (tzv. Triangulárna teória lásky), kde rozprával o troch pilieroch lásky: intimita, vášeň a záväzok, tak v tomto prípade sa jedna o nulovú intimitu, fiktívnu vášeň (jeden druhého užíva v pozícii masturbačného prostriedku – tj. nakladá s ním ako s predmetom pre účely vlastného ukojenia!!!) a záväzky sú tu prakticky len tie „druhotné“ – svetské.

    Teraz si predstavte; a ono si to zas až tak zložito predstavovať nemusíte, pretože dnes je možné vidieť všade navôkol nás vzťahy založené prakticky len na časom obmenenej variácii tohto základu, ale o tom neskôr; predstavte si takýto manželský zväzok. Muž a žena, spoločne… a predsa vždy osamote. Obetovanie toho najintímnejšieho telesného bez reálneho emočného a vzťahového základu – vzájomné kurvenie sa bez lásky, finalizované vyvrhnutím pankharta. Všetko vo vašom živote je nastavené, a predsa je v ňom akási prázdnota, niečo vám v ňom chýba, a niečoho naopak prebýva. Prebýva ozývajúca sa frustrácia z nenaplneného. Síce sa „hrajete“ na partnerský vzťah, ibaže v ňom chýba niečo, čo by sme mohli opísať ako „hlboká rezonancia a vzájomné prepojenie duší“. Chýba v ňom akási „vnútorná energia“, ktorá by dávala životu iskru a rozžarovala ho. Toto robí pravá láska, pretože tá je už z povahy (ak sa k nej takto naozaj pristupuje), niečím jedinečným a výnimočným. [Pozn.: panenstvo a zdržanlivosť má svoj význam aj v tomto smere (ale aj v mnohých iných, napríklad človek nemusí byť neskôr vystavený otázke, či zavraždí alebo nezavraždí inú ľudskú bytosť… napríklad.)] Niekde tam je možné zachytiť záblesky transcendencie, hlbšieho zmyslu a významu: „Vďaka schopnosti sebatranscendencie, vďaka schopnosti pozerať za hranice svojho ja, vďaka tomu, že sa človek venuje realizácii zmysluplného zámeru, orientuje sa na iných ľudí, získava pokoj… (…) On slúži úlohe, ktorú si sám zvolil. On je tu, kde ho druhý potrebuje. A tak to má byť. Žije zmysluplným životom, [8]“ pri stelesnení ideálu pravej lásky: pri vzniku neopakovateľnej jednoty rozdielneho. A taktiež: je to práve životný partner, vďaka ktorému dochádza – v interakcii s ním – k plnohodnotnému rozvinutiu jednotlivca na všetkých úrovniach jeho osobnosti. {Carl G. Jung veľmi dôrazne varoval pred výberom partnera na báze „rovnakosti“ [2]}, a ja dopĺňam: „neškodnosti, seba-potvrdenia a nadobudnutého osohu“. Takéto vzťahy sú nakoniec vždy sterilné, duchovne bezobsažné. Ak by som mal parafrázovať slová Jacoba Needlemana [4] a jemne ich rozvinúť: ak sa stretnú dvaja vtáci a obaja majú polámané krídla, veruže im nijako nepomôže, aby znova vzlietli, že sa pochytajú okolo ramien a vyskúšajú to takto spoločne.

    Čo asi tak mohli robiť ľudia 13-tého storočia, ak sa ocitli v načrtnutej situácii? Spoločnosť zmeniť nevedeli, neostávalo im nič iné než – kompenzovať. Nakoľko je predmetom tohto pojednania „rytierska láska“, z tohto dôvodu sa zameriam predovšetkým na psychologickú analýzu muža v naznačenej situácii. Ten má manželku, ktorá mu bola „dodaná“. Táto žena ho „toleruje po všetkých stránkach“, ibaže je niekde na pozadí evidentná istá jej averzia, možno nevedomá – nepriznaná (ani ona samotná „netuší“, prečo sa veľakrát správa, ako sa správa), ktorá sa prejavuje prevažne pasívno-agresívne, napríklad v maličkostiach, ako je opakované zabúdanie a prehliadanie istých požiadavok muža, akože vtipné uťahovanie si a podobne (znevažovanie a zosmiešňovanie). Ono to neraz platí obojstranne. Ego každého človeka potrebuje istú mieru „narcistického sýtenia“. Jedinec sa nemôže nepretržite cítiť kreténom. Ak sa mu takéhoto niečoho nedostáva od vlastnej manželky, je prirodzené, že sa po nejako čase poohliadne po externej regulácii vlastnej sebaúcty, čím sa pokúša dosiahnuť pozdvihnutie sebavedomia. Rovnako to je aj v prípade ďalších citových a taktiež hierarchicky vyšších potrieb, o ktorých som písal. Ako to ale urobiť, pričom neohroziť, čo človek má? „Rytierska láska“.

    „Fin’amor“ má totiž niekoľko zaujímavých špecifík. Na jednej strane je to vzťah „na diaľku“, reálne s dotyčnou osobou nezdieľate životný priestor a každodenné trápenia. Na druhej strane je takáto láska hlavne vzťahom „duchovným“, bez záväzkov. Z tohto vzniká podstatná implikácia: bezpečnosť. Nakoľko sa jednalo zväčša o platonické vzťahy (platonický, pretože Platón a „Symposium“: „A jeho nasledovný pokrok bude spočívať v tom, že si začne ceniť krásu duší viac než krásu tela, tak hoc aj akokoľvek malá iskra dobra, ktorá zažiari v niekoho vnútre by mu mala byť dostačujúcou pre jeho voľbu lásky a starostlivosti…, [6]“ ale to len tak… na okraj), bez dôkladného poznania osobnosti osoby opačného pohlavia, prejavovali sa ďalšími atribútmi, ktoré takéto nastavenie umožňovalo: idealizáciou a projekciou. Žena, ktorú muž reálne nepoznal – ich vzájomný kontakt bol pravdepodobne vždy limitovaný a nikto z trinásteho storočia sa dlhší čas (nebodaj mesiace a roky) nezaoberal, nehľadal determinanty psychickej dynamiky, nepremýšľal nad psychologickým profilom jeho vyvolenej v takomto „odlúčenom“ postavení, aby zmiernil „neistotu nepoznaného“, respektívne: poznal ju iba čiastočne, z istej stránky osobnosti, a nie v úplnosti – mohla naozaj predstavovať ideálnu ženu: „la donna ideale“, „un idéal féminin“, v plnom význame týmito mužmi projektovaných vlastností, odzrkadľujúc ich túžby a ašpirácie. Môžeme teda konštatovať, že vznik „rytierskej lásky“ bol zväčša nevyhnutným fantazijným únikom od reality, ktorá bola nemenná. Bola to forma substitúcie (nahradenia) neuspokojivého objektu; objektu, ktorý nechcel, prípadne nebol schopný podieľať sa na adekvátnom uspokojení – prevažne hierarchicky vyšších – psychologických potrieb.

    Voľba tohto spôsobu potom MOHLA (zdôrazňujem mohla!) predstavovať rovnako aj sublimáciu, kde pudová energia, ktorá v prípade pôvodného objektu bola zvyčajne niekde na bode mrazu, tu pri jej prirodzenom rozvinutí sa, bola transformovaná na sociálne akceptovateľnú formu takejto „duchovnej náklonnosti“. I keď tento aspekt „pohlavnej príťažlivosti bez naplnenia“ mohol mať – prípad od prípadu – rozličnú dôležitosť, dokonca pri pokročilejšom veku nápadníka (vekový rozdiel + neplodnosť) nemusel mať dôležitosť úplne žiadnu. Taktiež sú historicky známe prípady „duchovných priateľstiev“ medzi mužom a ženou, napríklad František z Assisi a Chiarra (Klára). Boli tieto osoby natoľko osobnostne rozvinuté? Ktovie. Chcelo by to rozobrať hlbšie z hľadiska psychoanalytického a evolučného. Ponechajme otvorené. Je ale nepochybné, že „pohlavná príťažlivosť“ je jedným z podstatných atribútov atraktivity ženy, a je preto dôležité brať túto perspektívu do úvahy ako eventualitu, no nie istotu. Udržiavanie „pohlavnej príťažlivosti“ je v podstate základným stavebným pilierom, na ktorom je postavený celý estetický priemysel plastickej chirurgie a omladzovacích procedúr, kde sa ženy trpiace rôznymi variantmi psychických porúch snažia vyzerať – za každú cenu – mlado, aby si zachovali aspoň zdanie „plodnosti“, a svojim výzorom podvedome pôsobili na „prvú signálnu“ časti mužského osadenstva.

    Voľba práve tohto spôsobu kompenzácie nevalného životného stavu nebola nijakou náhodou. Opätovne, významnú úlohu zohrali zaužívané spoločenské konvencie. Bol to v podstate spoločenský fenomén, ktorý reflektoval hodnoty feudalizmu a duchovenstva. Bola to aristokracia a cirkevná obec, ktorí si vysoko cenili demonštrovanie úcty, vernosť a prianie slúžiť. Nie je preto prekvapením, že takéto hodnoty sa v spoločnosti cielene podporovali a upevňovali. Kresťania majú dokonca koncept lásky pomenovanej „Agapé“, tj. lásky bezpodmienečnej a seba-obetujúcej, snažiacej sa pripodobniť k Božej láske: „Nič v druhom človeku nehľadá, čo by mu mohlo byť byť predložené ako motivácia ku konaniu. Vo vzťahu k človeku, Božia láska je ‚nemotivovaná‘. Keď sa povie, že Boh miluje človeka, tak to nie je hodnotením toho, kým je človek, ale toho, aký je Boh. [5]“ Zároveň platí: podoba lásky prezentovanej Dantem nie je (ako upozorňuje Anders Nygren, 1930) tou „pravou Agapé“, ale skôr „variáciou na Agapé“. Späť k téme: pre mnohých mužov bola služba takejto „vyššej bytosti“, zosobnenej v podobe ich „ideálnej ženy“, službou Bohu. Táto žena pre nich predstavovala „duchovnú inšpiráciu“, v ktorej nachádzali vnútornú silu pre konanie aktov cností, s čím súvisel vzostup ich osobnostného rozvoja na vyššiu úroveň. „Amour courtois“ tak napokon nebola o „ideálnej žene“, ale v skutočnosti bola predovšetkým výkrikom okolnosťami obmedzenej duše hľadajúcej krásu, vyšší zmysel a duševný rast, životné napredovanie a stelesňovanie týchto hodnôt – o naplnení životného potenciálu jedinca v tomto rámci.

    Myslím si, že na krátke zamyslenie sa je toto vcelku dôstojné spracovanie tejto témy. Osobne vnímam dve hlavné roviny tohto písania: 1. muž a žena v pozícii „hračiek spoločenských okolností“, ktoré rozhodovali o podobe ich partnerských životov, 2. samotná rytierska láska, ako východisko (spôsob adaptácie) muža. Toto je inak veľmi vďačná téma, podstatne zložitejšia než som sprvoti myslel (!), ktorá by si zaslúžila detailnejšiu psychologickú analýzu so zapracovaním ďalších hľadísk (filozofia a teológia), ktoré na tomto obmedzenom mieste neboli spracované, až vtedy by sa to skomplikovalo, radikálne. Ja som sa snažil urobiť akési „povrchné zovšeobecnenie“. Určite existovali varianty „rytierskej lásky“, ktoré to mali vystavané inak než sú moje premisy, z ktorých som vychádzal. Ja som veľakrát volil zorný uhol „nedôverčivého pozorovateľa“. Otázka, ktorá sa teraz vyslovene núka je: „Má ‚rytierska láska‘ miesto v dnešnej spoločnosti? Je možné na ňu nazerať ako na prijateľnú formu adaptácie muža?“ V citáte sa píše o jej „vytratení sa“. Podľa mňa – áno. Ale tým primárnym objektom, voči ktorému by mala byť zameraná, by mala byť osoba manželky. Ja osobne som zástanca POSVÄTNOSTI A NENAHRADITEĽNOSTI MANŽELSTVA MUŽA A ŽENY a verím, že duchovným sprievodcom pre muža, by mala byť jeho manželka. A pokiaľ spoločnosť poskytuje jej členom voľnosť, čo sa týka voľby ich životného partnera, tak by sa mali skrátka nad tým poriadne zamyslieť a uzatvárať manželstvá, do ktorých vstupujú osoby „k sebe patriace na podklade pravej lásky“. Možno niekoho napadne, čo ak niekto nemá manželku, nepodarilo sa mu v živote stretnúť takú osobu, no naopak stretol ženu, ktorá je výnimočná (majú vzťah, ktorý ho inšpiruje k cnostnému životu), ibaže ona je pre zmenu vydatá? Je „rytierska láska“ odpoveďou? Priznám sa, nechce sa mi o tom premýšľať. Komplikované. Moje písanie smerovalo k zachyteniu „ideálu“, ako by to malo byť v ideálnom prípade. Venovať sa všetkým možným alternatívam možných scenárov? Nie, túto ambíciu – v tomto obmedzenom rozsahu – nemám.

    Predsa len ešte pár slov k rovine písania, ktorú som na mnohých miestach naznačil. Tou rovinou je: „Existuje aj v súčastnosti prevládanie pragmatických záujmov pri uzatváraní niektorých manželstiev?“ Však predsa po pôvodných šľachtických, zemianskych a rytierskych stavoch ostali už iba nejaké tie historické pamätihodností a celková štruktúra spoločnosti sa radikálne obmenila. To áno, čo sa nezmenilo sú: peniaze a majetok, ktoré stále zosobňujú moc a životnú stabilitu (pocit istoty). V týchto súvislostiach sa pre zmenu zameriam na popis tejto problematiky z hľadiska ženy. Určite navôkol nás existuje množstvo mužov, ktorí nazerajú na ženu z hľadiska „50%-tná zľava na poplatok hypotéky, prípadne z ceny nájmu + poskytovanie privátnych služieb a upratovanie – ZADARMO“, ibaže mňa osobne táto oblasť – psychologický rozbor mužskej psyché, zas až tak nezaujíma. Oveľa podnetnejším je ľahko pozorovateľný vzorec správania sa u mnohých žien naprieč celou našou spoločnosťou. Tie sa dobrovoľne vydávajú na cestu oklieštenia (a napokon aj zavrhnutia) osobného rozvoja, na cestu vlastnej obmedzenosti a trvalej životnej frustrácie. [Pozn.: detailnejší rozbor dôsledkov: „Presadzovanie pragmatickej stránky pri vytváraní manželských zväzkov…,“ nájdete v 3 – 4 odseku tohto textu.] Ten vzorec vyzerá nasledovne: žena vyhľadáva blízkosť, partnerský vzťah s mužom z hľadiska jeho prínosov (financie, majetok, stabilita, seba-potvrdenie, únik z rodičovského domu), pričom tento partner – logicky – nie je jej ideálnou voľbou z hľadiska lásky, ale stáva sa kompromisným výberom z hľadiska rozumu (voľba „solídnosti“). Takáto žena má strach z reálnej intímnosti, odhalenia svojej duše – desí sa pocitu zraniteľnosti a potrebuje v živote výhradne partnera, ktorý pre ňu nepredstavuje žiadne ohrozenie. Partnera vníma predovšetkým ako objekt, plniacim – vyššie menované – funkcie v jej živote, ktoré potrebuje daná žena zastrešiť. Zvyčajne sa týmto osobám vzťah „stane“, nejako doňho „vpadnú“. Najmä vtedy, ak narazia na niekoho, kto v nejakej prijateľnej miere zodpovedá nimi požadovaným kritériám a je im s ním „fajn“. Prevažne ide o rôzne varianty na tému „snaživý prostáčik, ktorý bude prepletať nožičkami – tj. prinášať požadovaný prínos – dokiaľ neskape“. Ďalšou okolnosťou, ktorá vedie k obdobnému správaniu žien je potom „komercializácia lásky“, kedy sa z lásky (ako aj zo samotnej ženy) stáva spotrebný artikel. Do popredia sa tlačí zábava, promiskuita, okamžité uspokojenie sexuálnych impulzov. Deti sú vychovávané k praktikovaniu „bezpečného sexu“ – ku kurveniu, pričom ani len netušia, čo láska v skutočnosti je. Pred niečim takýmto varoval už rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, keď sa dožadoval, aby ľudská sexualita: „…nebola izolovaná a dezintegrovaná tým, že sa vytrháva z lásky, a práve preto je dehumanizovaná. [1]“ Prirodzene, takéto ženy so sebou neskôr nesú istú stigmu: „Ak to nebolo o láske, tak to bolo o kurvení. Som kurvou?“ Preto majú neskôr tendenciu inklinovať k mužom, ktorí – ako sa vraví: „…sú radi, že sú radi“. K takým, pre ktorých je privilégiom, že takáto žena ich vôbec pripustila a obcuje s nimi, pričom pri vstupe do dospelosti (s čistým štítom) by o niekoho podobného dotyčná ani nezakopla. Opätovne je základnou motiváciou takéhoto výberu nájdenie objektu, ktorý bude prínosom, bez pocitu ohrozenia z jeho strany, resp. pocitu nedostatočnej hodnoty vlastnej osobnosti, nakoľko takéto osoby nie sú schopné akceptovať kritiku voči ich minulosti a títo muži sa ozvať – aspoň v procese dvorenia – rozhodne nemôžu.

    A na záver? Len prosté konštatovanie: je tragédiou, že táto spoločnosť dovolí, aby mladí ľudia, ktorí majú ešte nádej na „dokonalosť“ a „pravú lásku“ o možnosť realizácie týchto ideálov ľahkovážne prichádzali, pretože sú vystavení pôsobeniu a ovplyvňovaniu zo strany kadejakých skazených primitívov a duševných mrzákov. V týchto súvislostiach nie je problémom „vlastný hriech“ dotyčných. Problémom je snaha ospravedlňovať vlastné prehrešky, i za cenu ničenia životov iných ľudí. A toto je oveľa väčšie previnenie sa, než bolo pôvodné. Ako hovorí klasik: „Aj z hrdzavej rúry, čistá voda tečie,“ o čo by sa mal každý z nás aspoň snažiť. I keď je sám hriešnikom. Konať všetko preto, aby iní nemuseli opakovať rovnaké chyby.

    PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] FRANKL, Viktor E. Lékařská péče o duši (Základy logoterapie a existenciální analyzy). Brno (Česká republika) : Cesta, 2006. 240 strán.
    • [2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
    • [3] MOORE, Edward. Studies in Dante (Second Series – Miscellaneous Essays). Oxford (UK) : The Clarendon Press, 1899. 394 strán.
    • [4] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : dybbuk, 2002. 168 strán.
    • [5] NYGREN, Anders. Agape and Eros. Philadelphia (USA) : The Westminster Press, 1953. 764 strán.
    • [6] PLATÓN. Lysis – Symposium – Gorgias (Volume III.) Cambridge, Massachusetts, London (Anglicko) : Harvard University Press, 1925. 533 strán.
    • [7] SHAKESPEARE, William. Romeo and Juliet. New York (USA) : The University Society, 1901. 193 strán.
    • [8] TAVEL, Peter. Zmysel života podľa V. E. Frankla. (Slovenská republika) : Vydavateľstvo IRIS, 2004. 270 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/duchovny-rozmer-lasky-v-podobe-rytierskej-oddanosti/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025