KRÁSA Značka
Stránka 4 z celkom 5 stránok.
Dokopy: 128 článkov.
▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Ženský ideál v indických končinách: Žena vznešená, milostivá, cnostná a múdra (Otto Rothfeld, 1920)")
Základný popis
Vízia ženy ako nedotknutého lotosu, príkladu čistoty v plnom kvete – symbolizuje nielen fyzickú dokonalosť, ale aj vnútorné cnosti: milosrdnosť, múdrosť, úctivosť a zbožnosť.
« Ženský ideál v indických končinách: Žena vznešená, milostivá, cnostná a múdra (Otto Rothfeld, 1920) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« „Ženy,“ napísal profesor lásky v tých [dávnych] časoch mieru a radosti, „môžeme rozdeliť do štyroch tried. Existujú ženy, ktoré sú ako nedotknutý lotos, potom sú tie, ktoré sú krásne ako obrázok, ďalej také, ktoré nazývame ježibabami a čarodejnicami, a napokon tie, ktoré je možné – ak už – prirovnať azda len k samici slona.“ O tej, ktorá je ako lotos napísali: „Jej tvár je ľúbezná ako mesiac v splne, jej oblé krivky sú nežné ako horčičný kvet, jej pokožka je jemná a mäkká ako zlatý lotos, svetlá a nestmavená. Jej oči sú jasné a krásne ako oči antilopy, zreteľne definované a zdravé. Jej prsia sú pevné, plné a pozdvihnuté a jej krk pekne tvarovaný, nos je rovný a rozkošný. Vôňa jej tela je ako čerstvo rozkvitnutá ľalia. Kráča jemne ako labuť a jej hlas je nízko položený a melodický ako zvuk kukučky, ktorá jemne volá počas letného dňa. Je oblečená v čistých bielych šatách a teší sa z bohatých šperkov a ozdôb. Je milá a múdra, zbožná a úctivá, miluje Boha, počúva cnostných a múdrych.“ (s. 4) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ROTHFELD, Otto. Women of India. Londýn (Anglicko) : Simpkin, Marshall, Hamilton, Kent & Co. Ltd., 1920. 222 strán.▐ Zverejnené: 11/02/2026
![]( "Medicína – Teológia – Filozofia / Zdravie + Duchovnosť → Hľadanie večných právd = Múdrosť (Ernst Roeber, 1882)")
Základný popis
Postavy sa nám ukazujú ako strážcovia tajných brán, každá s vlastným kľúčom. Medicína drží bylinné lieky, Teológia – knihu posvätných písmen so zvrásnenými stránkami času, Filozofia – prináša zvitok poznania. Vzácne svedectvo o hľadaní večných právd prostredníctvom vedeckého poznania, duchovného preskúmania a racionálnej reflexie. Obrázok zachytáva éru racionalizmu prepletenú so snahou nájsť zmysel v živote cez rôzne disciplíny – medicínu ako prostriedku boja proti chorobe; teológiu ako hľadanie božskej múdrosti a filozofiu, ktorá sa snaží porozumieť podstate existencie.
« Medicína – Teológia – Filozofia / Zdravie + Duchovnosť → Hľadanie večných právd = Múdrosť (Ernst Roeber, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sebarozvoj – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Filozofia – Carpe diem – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ILG, Albert; GERLACH, Martin. Allegorien und Embleme. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Verlag von Gerlach & Schenk, 1882.▐ Zverejnené: 27/01/2026
![]( "Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931)")
Základný popis
Fragment historického dokumentu z roku 1931, zachytávajúci úryvok zo spisu „De Rerum Natura“ od Lucretia v interpretácii Willa Duranta. Obrázok zobrazuje text o láske a plodnosti s filozofickými implikáciami týkajúcimi sa života, smrti a cyklickosti prírody.
« Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Filozofia – Sexuálna výchova – Antika – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka
„…pretože toto je Lucretius, najväčší básnik, ako aj najväčší filozof Ríma; a to, čo číta, je (hovorí profesor Shotwell) ‚najúžasnejším predstavením v celej antickej literatúre‘ – ‚De Rerum Natura‘, poetická esej ‚O prirodzenosti vecí‘. Recituje oslavnú ódu na Lásku ako zdroj všetkého života a celého stvorenia. « Ó, Venuša, ty jediná pani prirodzenosti všetkého, bez ktorej sa nič nepozdvihne do božských sfér života, nič nevyrastie do krásy a radosti… Naprieč všetkými horami a moriami, cez ponáhľajúce sa rieky a listnaté hniezda vtákov a cez roviny s vlniacou sa trávou, práve ty zasahuješ všetky srdcia láskou a poháňaš každého – podľa svojho druhu, aby pokračoval vo svojom rode prostredníctvom vášnivej túžby… Lebo hneď ako jar zasvieti do svojho nového dňa, divoké družiny skáču po šťastných pastvinách a plavú po neskrotných bystrinách, každý podrobený tvojmu čaru a túžobne ťa nasledujúc. » Je to podivný muž, tento Lucretius, očividne nervózny a nestabilný; hovorí sa, že ho otrávil elixír lásky a zanechal ho náchylným voči záchvatom melanchólie a šialenstva. Je stelesneným prehnanej citlivosti, dočista pyšný, zranený každým bodnutím okolností; muž narodený pre mier, nútený žiť uprostred Caesarových poplachov; muž s povahou mystika a svätca, ktorý sa zatvrdil do podoby materialistu a skeptika; osamelá duša, ktorú jeho plachosť dohnala do samoty, a predsa túžiaci po spoločnosti a láske. Je temným pesimistom, ktorý všade vidí dva protichodné pohyby – rast a rozklad, rozmnožovanie a deštrukciu, Venušu a Mars, život a smrť. Všetky formy majú svoj začiatok a koniec; zostávajú len atómy, priestor a zákony; narodenie je predzvesťou k nevyhnutnej skaze a aj tento obrovský vesmír sa napokon roztriešti a vráti do svojej beztvárnosti. (Will Durant, s. 34-35)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURANT, Will. Adventures in Genius. New York (USA) : Simon and Schuster, 1931. 428 strán.▐ Zverejnené: 16/01/2026
![]( "Matka a jej spiace dieťa (1890)")
Základný popis
Láskyplný pohľad matky na jej najcennejšiu ratolesť.
« Matka a jej spiace dieťa (1890) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: NEWMAN, J. P. (ed.) Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis, New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-a-jej-spiace-dieta-1890/
▐ Zverejnené: 15/01/2026
![]( "Drevená chalúpka: Dieťatko v kolíske (Fritz Prölß, 1907)")
Základný popis
Pohľad do srdca rodiny. Interiér rustikálnej chalúpky, kde matka s láskou dohliada na svoje dieťa v kolíske. Hrubé trámy stropu, jednoduché steny zdobené zavesenými predmetmi – možno kuchynským náradím alebo sušenými bylinkami, vytvárajú atmosféru skromnej, ale útulnej existencie. Svetlo preniká cez malé okno, hrajúc sa s tieňmi a osvetľujúc tvár mamičky. Kresba od Fritza Prölßa zachytáva atmosféru domova a rodinného šťastia, evokujúc nostalgické spomienky.
« Drevená chalúpka: Dieťatko v kolíske (Fritz Prölß, 1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Vidiek
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 4, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/drevena-chalupka-dietatko-v-koliske-fritz-prols-1907/
▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Manželská láska: Celkový pohľad na dieťa a časti tela ženy na konci tehotenstva (Tableau de L'amour Conjugal par Venette – Docteur en Médecine, 1837)")
Základný popis
Tableau de L’amour Conjugal je nielen lekársky dokument, ale aj umelecké dielo, ktoré podnecuje k zamysleniu nad krásou, zraniteľnosťou a zázrakom života. Kresba s precíznosťou zachytáva intímne prepojenie medzi matkou a dieťaťom. Objavte estetiku a vedecké poznatky z 19. storočia!
« Manželská láska: Celkový pohľad na dieťa a časti tela ženy na konci tehotenstva (Tableau de L’amour Conjugal par Venette – Docteur en Médecine, 1837) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – História medicíny – Ľudská anatómia – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: VENETTE, Nicolas. Tableau de L’amour Conjugal par Venette – Tome IV. (Tome Quatrieme). Paríž (Francúzsko) : Chez les Marchands de Nouveautés, 1837. cca. 150 strán.▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Rytier Lohengrin / Spln, matka a jej dieťa: „Všetko vtáctvo poskladalo svoje krídla, k spánku sa zložila kvetina…“ (Willy Pogany, 1914)")
Základný popis
Hlboké spojenie medzi matkou a dieťaťom, orámované legendou o rytierovi Lohengrinovi. Tichá báseň o láske, materstve a večnej kráse rodinného zväzku.
« Rytier Lohengrin / Spln, matka a jej dieťa: „Všetko vtáctvo poskladalo svoje krídla, k spánku sa zložila kvetina…“ (Willy Pogany, 1914) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Tehotenstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Mytológia – Rozprávka – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ROLLESTON, Thomas William. The Tale of Lohengrin – Knight of the Swan After the Drama of Richard Wagner. New York (USA) : C. Y. Crowell Co., 1914. cca. 200 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/al-aaraaf-anjelska-lanthe-a-jej-serafinsky-milenec-angelo-edmund-dulac-1912/
▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Dievčina (o)čarujúca? Dievčina v bielom. Dievčina cnostná, dievčina vznešená… (Frederick Stuart Church / Galéria Pottera Palmera v Chicagu, 1893)")
Základný popis
Záhadná dievčina v bielom, obklopená majestátnymi šelmami, ktoré jej dôverujú ako žiadnej inej. Ilustrácia z roku 1893 zachytáva nielen krásu a cnosť, ale aj vnútornú silu a suverenitu ženskosti. Je to obraz ideálu – bohyne, čarodejnice, symbolu čistoty a dôstojnosti – ktorý rezonuje s mýtickými rozprávkami a hlbokými archetypmi.
« Dievčina (o)čarujúca? Dievčina v bielom. Dievčina cnostná, dievčina vznešená… (Frederick Stuart Church / Galéria Pottera Palmera v Chicagu, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Mytológia – Rozprávka – Legenda
…tá, ktorú aj šelmy – na slovo – počúvajú.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1252: 16. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 4). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Sila a krása sú vždy oceňované (1919)")
Základný popis
Časová kapsula do doby, kedy sa dokonalosť prejavovala nielen vo fyzickom vzhľade, ale aj v morálnej hodnote a rodinných hodnotách. Obraz evokuje ideály lásky, partnerstva a rodičovstva, ktoré rezonujú dodnes. Vychutnajte si atmosféru minulosti a zamyslite sa nad trvalou silou klasickej krásy.
« Sila a krása sú vždy oceňované (1919) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Supplement / November 19, 1919 (Vol. 155). Londýn (Anglicko), 1919.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sila-a-krasa-su-vzdy-ocenovane-1919/
▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Kurvenie? Každý ľúbostný vzťah, ktorý nevznikol na poklade pravej lásky… (August Strindberg)")
Základný popis
Ostrá myšlienka Augusta Strindberga o láske a manželstve. Čo ak vzťah nie je postavený na pravej láske? Hlboká úvaha o morálke, pravej intimite a hodnote ľudskej duše v partnerskom zväzku.“
« Kurvenie? Každý ľúbostný vzťah, ktorý nevznikol na poklade pravej lásky… (August Strindberg) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo
ZDROJ: STRINDBERG, August. Príbehy zo života manželského. 2. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Tatran, 1980. 336 strán.▐ Zverejnené: 10/01/2026
![]( "Skutočne milujúci muž obetuje roky, aby získal srdce a ruku tej pravej – „jedinej možnej“ (Duffey, 1889)")
Základný popis
Ponorte sa do fascinujúceho vyobrazenia vzťahov medzi mužmi a ženami z pohľadu konca 19. storočia. Článok skúma tradičné predstavy o čistote, cnosti a ženskosti v spoločnosti, pričom vychádza z citátu Elize Bisbee Duffeyovej.
« Skutočne milujúci muž obetuje roky, aby získal srdce a ruku tej pravej – „jedinej možnej“ (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Sexuálna výchova – Rodičovstvo
„Zatiaľ čo muži hľadajú u žien čistotu a cnosť, často ostávajú sklamaní;niekedy totiž tá najkrajšia klesne tak hlboko, ako tá najnižšia. Nič nie je pre čistého muža také príťažlivé ako ženská cnosť a nič mu nie je také odporné ako jej nemravnosť. Muž sa bude usilovať roky o získanie srdca zdržanlivej ženy, ale s odporom sa odvráti od ženy, ktorá je príliš ‚popredu‘. Drahé dievčatá, ak chcete získať srdce čistého muža, nikdy nebuďte ‚popredu‘. (Duffey, s. 18)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550]")
Základný popis
Objavte hlboký význam biblickej pasáže 1 Kor 7:16-17, ktorá skúma morálne a etické implikácie vzťahov medzi mužom a ženou, rodiny a manželstva v súlade s vyššími princípmi.
« Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„Lebo veď čo ty vieš, žena,
či nezachrániš muža?
Alebo čo ty vieš, muž,
či nezachrániš ženu?
Každý tak, ako mu Pán udelil,
každý tak, ako bol povolaný.“PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)
VEĽMI ORIENTAČNÝ PREPIS PÔVODNĚHO TEXTU:
„Oc huad vedst du Quinde/om du Kant göre Wanden salig? Eller du Mand/huad vedst du/om du Kand göre Quinden salig? Dog som Gud haffuer vddelt til huer.“
/ (Biblia, 1550)ZDROJE:- [1] Biblia – Das er den gantfte Hellige Scrifft/sofer paa Danfte [King Christian III’s Bible‘]. Rostock (Nemecko) : Ludowich Dietz, 1550. cca. 1100 strán.
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (16-17). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [3] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688]")
Základný popis
Objavte biblický pohľad na manželstvo a rodinu v kontexte prvej epištoly svätého Pavla Koriňťanom. Tento citát predstavuje význam posvätného manželského zväzku, hodnotu lásky, morálky a etiky v modernom svete plnom relativizmu. Prečítajte si pôvodný text z The Holy Bible (1688) a jeho preklad do slovenčiny.
« Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„A ostatným hovorím ja, nie Pán:
ak má niektorý brat neveriacu ženu,
a tá – s potešením – žije s ním,
nech ju neopúšťa.
A zase žena, ktorá má neveriaceho muža,
a ten – s potešením – žije s ňou,
nech ho neopúšťa.
Lebo neveriaci muž je posvätený manželkou,
a neveriaca žena je posvätená manželom.
Ináč by boli vaše deti nečisté,
ale teraz sú sväté.
Ale ak sa neveriaci rozhodne odísť,
nech si ide.
Brat alebo sestra nie sú v takých prípadoch pod otroctvom,
ale Boh nás ku pokoju povolal.“PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)
PÔVODNÝ TEXT:
„And the woman which hath an husband that believeth not,
and if he be pleased to dwell with her,
let her not leave him.
For the unbelieving husband is sanctified by the wife,
and the unbelieving wife is sanctified by the husband:
else were your children unclean;
but now are they holy.
But if the unbelieving depart, let him depart.
A brother or a sister is not under bondage in such cases:
but God hath called us to peace.“
/ (The Holy Bible, 1688)ZDROJE:- [1] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (12-15). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569]")
Základný popis
O hodnote pravdy, dobra a krásy v dobe relativizmu a úpadku morálky. Citát o slobode, zodpovednosti a morálnych hraniciach. Článok prináša úryvok zo Svätého písma, ktorý nesie hlboké posolstvo v kontexte moderného sveta, psychológie a ľudských vzťahov.
« Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť
„Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
/ (Roháček, 2007)PÔVODNÝ TEXT:
„Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
/ (La Biblia, 1569)ZDROJE:- [1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
▐ Zverejnené: 07/01/2026
![]( "Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj)")
Základný popis
Hlboká analýza zlyhania adaptácie jedinca a jeho výberu rôznych foriem uniku (kadejaké kompenzačné mechanizmy) pred realitou. Tolstoj vo svojom výroku skúma mechanizmy potlačenia svedomia, ktoré vedú k sebadeštrukčnému správaniu. Ako ľudia radšej utajujú pravdu… namiesto toho, aby sa postavili čelom k realite.
« Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Inšpirácia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť
„…sa celý život venujú výrobe týchto otupujúcich predmetov. Navyše, používanie týchto vecí je zjavne škodlivé, spôsobuje strašné zlo, poznané a priznané všetkými, zapríčiňuje zničenie väčšieho počtu ľudských bytostí, ako zahynulo vo všetkých vojnách a v dôsledku nákazlivých chorôb – dohromady. A ľudia o tomto vedia; takže to nemôže byť tak, že sa voľačo také robí na udržanie pozdvihnutého ducha človeka, pre akúsi veselosť, nebodaj jednoducho preto, lebo to robia všetci. Musí v tom byť niečo iné. Po celý čas a všade stretávame mužov, ktorí milujú svoje deti, pripravených podstúpiť akékoľvek obete pre ich blaho, no napriek tomu míňajú peniaze na vodku, víno, pivo alebo utrácajú za ópium či hašiš, prípadne aj za tabak, dosť na to, aby nakŕmili svoje trpiace a hladujúcich deti, alebo – aspoň – ich ochránili pred biedou. Je zrejmé, že ak sa človek ocitne v situácii, keď si nevyhnutne musí vybrať medzi tým, či vystaví svoju milovanú rodinu utrpeniu a strádaniu, alebo sa zdrží otupujúcich látok, a on si napriek tomu vyberie prvú možnosť, je k tomu podnecovaný niečím vážnejším, než že to robia všetci a je to príjemné. Je zrejmé, že to nerobí preto, aby si zlepšil náladu alebo pre zábavu, ale existuje nejaký podstatnejší dôvod. Tento dôvod, pokiaľ ho chápem na podklade čítania o tejto téme a pozorovaniach iných ľudí, a najmä seba samého, keď som zvykol piť víno a fajčil tabak, tento dôvod je podľa mojich pozorovaní nasledovný: počas obdobia vedomého života môže človek často v sebe rozpoznať dve oddelené bytosti: jednu slepú, fyzickú, a druhú obdarenú videním, duchovnú. Táto slepá zvieracia bytosť: žerie, pije, odpočíva, spí, rozmnožuje sa a pohybuje sa ako natiahnutý stroj; vidiaca duchovná bytosť, prepojená s tou zvieracou, sama nič nerobí, ale iba vyhodnocuje činnosť žijúcej bytosti tým, že s ňou súhlasí, pokiaľ jej aktivity schvaľuje, a tým, že sa nad ňou pohoršuje, ak neschvaľuje. Táto vidiaca bytosť môže byť prirovnaná k ihlici kompasu, ktorá ukazuje jedným koncom na sever, tým druhým potom opačným smerom, na juh… (…) Presne takýmto istým spôsobom vidiaca duchovná bytosť, ktorej prejavenie sa v bežnom jazyku nazývame svedomím, vždy ukazuje jedným pólom k správnemu a druhým – opakom – smerom k zlu, a my si ju nevšimneme, kým sa neodchýlime od smeru, ktorý nám bol daný… Keďže na to, aby sa prejavilo vedomie duchovnej bytosti, je potrebné vykonať nejaký čin, ktorý je v rozpore so smerom svedomia, vykázať odchýlku živočíšnej činnosti od smeru indikovaného svedomím. A tak ako námorník nemohol pokračovať v práci s veslami, strojmi alebo plachtami, dokiaľ vedel, že ide nesprávnym smerom, kým nezmenil kurz svojho smerovania ukazovaný ručičkou kompasu, alebo si túto odchýlku pred sebou samým nezakryl; presne tak každý človek, ktorý si uvedomuje túto dualitu… a vplyvu jej animálnosti, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, kým ju buď nezosúladí so svojím svedomím, alebo pred sebou neskryje varovania svedomia o neprávosti svojho živočíšneho života. Môžeme povedať, že celý život človeka pozostáva iba z týchto dvoch činností: (1) uvedenia svojich konaní do súladu so svedomím; a (2) utajovania signálov svedomia pred sebou samým, aby dotyčný mohol pokračovať v určitom smere života. Niektorí robia to prvé, iní si vyberajú to druhé. Na dosiahnutie prvého existuje iba jeden prostriedok – morálne osvietenie, zväčšenie svetla v sebe a venovanie pozornosti tomu, čo je týmto svetlom osvetlované; na dosiahnutie druhého – skryť pred sebou samým napomenutia svedomia – existujú dva spôsoby: jeden vonkajší, jeden vnútorný. Vonkajší spôsob spočíva v činnostiach, ktoré odvádzajú pozornosť od napomenutí svedomia; vnútorný spôsob spočíva v zatemnení samotného svedomia. (s. 124-126)“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič (aka Lyof N. Tolstoï). Essays, Letters, Miscellanies – Volume I. / The Novels and Other Works of Lyof N. Tolstoï. New York (USA) : Charles Scribnerʹs, 1911. 316 strán.▐ Zverejnené: 05/01/2026
![]( "Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare)")
Základný popis
Ilustrácia citátu z diela Kráľ Henrich V od Williama Shakespeara, zachyteného v roku 1904. Kresba evokuje témy lásky, vernosti a prechodnosti času prostredníctvom klasickej literatúry.
« Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Citát – inšpirácia – Klasická literatúra – Cnosť – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Rodina – Pokora – Služba
[Kráľ Henry V.:] „…rečník je iba tárajom, rým len baladou. Dobrá noha sa poláme, rovný chrbát ohne, čierna brada obelie, kučeravé vlasy vypadajú, pekná tvár povädne, hlboký pohľad sa vyprázdni, ale dobré srdce, Kate, je Slnkom a Mesiacom, alebo skôr tým Slnkom, a nie Mesiac, lebo svieti jasne a nikdy sa nemení, lež verne sa drží svojej púte po nebesiach. Ak chceš takého mať, vezmi si mňa; a vezmi si ma, vezmi vojaka; vezmi si vojaka, vezmi si kráľa. Čo teda povieš… o tejto mojej láske? Hovor, drahá, ak úprimne, prosím ťa. (s. 117)“
ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SHAKESPEARE, William. King Henry V (with Introduction by George Brandes). Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1904. 127 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-ktora-je-cista-uprimna-a-nikdy-nezradi-shakespeare/
▐ Zverejnené: 03/01/2026
└ Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)
![]( "Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895)")
Základný popis
Luna – stelesnenie podstaty ženskosti. Žena? Tvorca večného.
« Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Komentár – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Panna Mária – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina– Rodičovstvo – Materstvo – Národ – Rodoľubstvo – Kresťanstvo
« [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich:
« Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky
– všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
- [3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "Až do smrti spolu: Posledné odpustenie, posledné objatie (1893)")
Základný popis
Rozbité kúsky toho, čo bývala loď, ktoré slúžia ako posledná bariéra medzi životom a zánikom. Ticho prehovárajú o dokonanom, o bezvýchodiskovej situácii, o tom, že aj najsilnejšie partnerské vzťahy – tej pravej lásky – sú neraz krehké zoči-voči moci prírody. Vyobrazené objatie je viac než len fyzický akt – je to tiché vyznanie oddanosti tvárou v tvár nevyhnutnému koncu.
« Až do smrti spolu: Posledné odpustenie, posledné objatie (1893) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Etika – Krása – Cnosť – Čistota – Mravný ideál – Muž a žena – Priateľstvo – Láska – Manželstvo – Rodina – Pokora – Ľudský život – Smrť – Carpe diem
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1249: 1. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 1). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/az-do-smrti-spolu-posledne-odpustenie-posledne-objatie-1893/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "„Kade letíš, kukučienka?“ (4 Vrkoče / 4 Kosichki / 4 косички)")
Základný popis
Moment zrážky medzi pozemským a transcendentálnym. Vzduch je nasiaknutý otázkou: „Kade letíš, kukučienka?“ Táto otázka nie je len o voľajakom vtáčikovi, je to metafora pre túžbu po slobode, pre útek z ťažoby reality. Hľadanie pokoja, ktorý sa napokon vždy skrýva v samote a kontemplácii.
« „Kade letíš, kukučienka?“ (4 Vrkoče / 4 Kosichki / 4 косички) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Hudba – Citát – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Príroda – Krása – Folklór – Pokora – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
„Kade letíš, kukučienka?
Letím, letím týmto letom…
Kde mi nájde duša pokoj?
Nájdi, nájdi sama seba.
Pôjdi k stopám Spasiteľa.
Prelej pred Ním prameň svojich sĺz.
Popros Ho… k pomoci.“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: 4 Vrkoče [4 косички] – Kade letíš, kukučienka? [Куда летишь, кукушечка?] (Rusko) : 4 косички (Youtube), 2024. Dostupné na (31-12-2025 / 13:59): https://youtube.com/watch?v=jTqaOHVftKIZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kade-letis-kukucienka-4-vrkoce-4-kosichki-4-косички/
▐ Zverejnené: 30/12/2025
![]( "Zima v Estes Parku / USA (Isabella L. Bird, 1881)")
Základný popis
Estes Park z roku 1881. Kresba zachytáva majestátne pohoria obklopené hustými lesmi. Isabella L. Bird, odvážna cestovateľka, sa vydala do Estes Parku a zanechala nám tento obraz – nie len zachytený na papieri, ale aj vrytý do našich sŕdc ako symbol túžby po poznaní a sebapoznaní.
« Zima v Estes Parku / USA (Isabella L. Bird, 1881) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Príroda – Krása – Folklór – Pokora
„Nič z toho, čo som videla v Colorade, sa nedá porovnať s Estes Parkom; a teraz, keď je počasie nádherné a vrcholky hôr nad borovicovými lesmi sú čisto biele, niet ničoho krajšieho a vznešenejšieho, po čom by srdce človeka mohlo zatúžiť, a čoho by sa mu tu nedostávalo; a ešte k tomu je toto celé liečivé, s tým všetkým: čistým vzduchom, čistou vodou… Ale v tejto zimnej samote je taktiež niečo veľmi ťaživé, miestami až ohromujúce. Nikdy som nič také nezažila, ani keď som bývala na svahoch Hualalai. Keď sú muži na poľovačke a ja pritom neviem kde, alebo v noci, keď sa z Long’s Peak ženú búrky a vzduch je plný prenikavého, búrkou hnaného snehu – a je teda sotva pravdepodobné, že tu niekto príde, alebo že vôbec bude možná komunikácia s okolitým svetom, potom tieto ohromné horské hrebene, ktoré ležia medzi nami a pláňami, rastú do výšky, až sa stanú neprekonateľnými bariérami
– a rieky, ktoré sú odzrazu bez mostov, sa čoraz viac prehlbujú, a ja sa vtedy pýtam, či tu mám stráviť celý svoj život umývaním, zametaním a pečením… (s. 244)“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BIRD, Isabella L. A Ladyʹs Life in the Rocky Mountains. New York (USA) : G. P .Putnamʹs Sons, 1881. 301 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zima-v-estes-parku-usa-isabella-l-bird-1881/
▐ Zverejnené: 29/12/2025
![]( "Našepkávania matky s dcérou (1933)")
Základný popis
Spomienka na časy, kedy bolo materstvo uctievané ako najposvätnejšia rola ženy. Intímny kruh rodinného tepla – úkryt pred chladom a chaosom vonkajšieho sveta. Matka sa jemne dotýka tváre dieťaťa, ktoré sa zdá byť pohrúžené do snov o zasneženej krajiny za oknami ich príbytku.
« Našepkávania matky s dcérou (1933) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Krása – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Rodina – Materstvo – Priateľstvo – Detstvo – Výchova
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / December 9, 1933 (Vol. 183), No. 4938. Londýn (Anglicko), 1933.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasepkavania-matky-s-dcerou-1933/
▐ Zverejnené: 17/12/2025
![]( "Ako oslavujú Vianoce Slovania / Slaviani (Ivan Ivanovič Šiškin, 1879)")
Základný popis
Ilustrácia z konca 19. storočia zobrazujúca slávnostné oslavy Vianoc medzi Slovanmi. Komplexná kompozícia zachytáva rôzne scény – od zimných radovánok a rodinných večerí cez náboženský motív narodenia Ježiša Krista, až po portréty typických slovanských domácností.
« Ako oslavujú Vianoce Slovania / Slaviani (Ivan Ivanovič Šiškin, 1879) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Mravný ideál – Krása – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Vzdelanie – Slovania – Slovensko – Národ – Folklór – Rodoľubstvo – Kresťanstvo – Ortodoxia – Ježiš Kristus – Panna Mária
POZNÁMKA: Pri tejto príležitosti by som rád pripomenul svoj starší článok s názvom „Výsledky jazykovednej štúdie o pôvode pomenovania „Slovák“ a „Slovan“ (Henrich Bartek, 1956)“. A za zmienku by určite stál aj ďalší článok, tentokrát
– „Veľká Morava (Regnum Marauorum)– Miesta vzniku prameňov k jej dejinám (1966)“. Prečítajte, porozmýšľajte, aké sú historické korene národnej identity Slovákov.UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 572: 15. december 1879 (Zväzok 22 [XXII.] – No. 26). 11. ročník [XI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1879.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ako-oslavuju-vianoce-slovania-slaviani-ivan-ivanovic-siskin-1879/
▐ Zverejnené: 17/12/2025
![]( "Labute na zamŕzajúcom jazere v londýnskom Highbury (Amédée Forestier, 1903)")
Základný popis
Obraz strateného sveta. Sveta, kde elegancia a melanchólia existovali bok po boku. Labute, symboly čistoty a premeny, sa pohybujú medzi zamŕzajúcimi brehmi ako duchovia minulosti. Tento obraz je pripomienkou krehkosti krásy. Ako rýchlo môže zmiznúť, ako ľahko ju pohltí čas. Je to tichý testament na prechodnosť všetkého živého. Je to obraz, ktorý vás núti spomínať na všetky tie krásne veci, ktoré sme nikdy nezažili.
« Labute na zamŕzajúcom jazere v londýnskom Highbury (Amédée Forestier, 1903) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Príroda – Krása – Čistota – Láska
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Supplement / December 19, 1903 (Vol. 123), No. 3374. Londýn (Anglicko), 1903.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/labute-na-zamrzajucom-jazere-v-londynskom-highbury-amedee-forestier-1903/
▐ Zverejnené: 12/12/2025
![]( "Hexagonálne snehové vločky z ďalekých polárnych krajov (1932)")
Základný popis
Kolekcia detailných ilustrácií snehových vločiek z roku 1932. Historická makro-fotografia zobrazujúca krásu a jedinečnosť ľadových kryštálov.
« Hexagonálne snehové vločky z ďalekých polárnych krajov (1932) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Príroda – Krása
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 17, 1932 (Vol. 181), No. 4887. Londýn (Anglicko), 1932.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hexagonalne-snehove-vlocky-z-dalekych-polarnych-krajov-1932/
▐ Zverejnené: 30/11/2025
![]( "Najkrajšie spomienky starého pána (Amédée Forestier)")
Základný popis
Na obrázku vidíme staršieho pána sediaceho pri krbe, ktorý je ponorený do spomienok na Vianoce z jeho minulosti, či už z jeho detských čias alebo dospelosti – vždy v kruhu jeho blízkych. Jeho tvár vyžaruje spokojnosť a jemnú melanchóliu.
« Najkrajšie spomienky starého pána (Amédée Forestier) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Krása – Detstvo – Staroba – Mravný ideál – Cnosť – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 31, 1898 (Vol. 113), No. 3115. Londýn (Anglicko), 1898.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/najkrajsie-spomienky-stareho-pana-amedee-forestier/
▐ Zverejnené: 30/11/2025
![]( "Prinášanie svetla ľuďom (1882)")
Základný popis
Historická ilustrácia z roku 1882 zobrazujúca muža na rebríku, ktorý zapaľuje svetlo pouličnej lampy za prítomnosti okoloidúcich pozorovateľov. Ilustrácia zachytáva moment každodennej služby a obetavosti v mestskej atmosfére viktoriánskej éry.
« Prinášanie svetla ľuďom (1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Etika – Cnosť – Pokora – Služba – Krása – Mravný ideál
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 16, 1882 (Vol. 81), No. 2278. Londýn (Anglicko), 1882.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prinasanie-svetla-ludom-1882/
▐ Zverejnené: 30/11/2025
![]( "Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj)")
Základný popis
V Tolstého koncepcii je dobro spojené so stálym rastom duše a hľadaním vyššieho zmyslu života, ktorý presahuje hranice pozemskej existencie. Stránka z denníka Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorá zachytáva hlboký citát o rozdieloch medzi šťastím ako uspokojením potrieb v pozemskom živote a dobrom ako uspokojením požiadaviek večnej podstaty človeka.
« Dobro? Hľadanie večných právd, nimi kladených obmedzení (ohraničení človeka) a ich stelesňovanie vo svete navôkol seba (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ortodoxia – Filozofia – Ľudský život – Cnosť – Mravný ideál – Krása
„Šťastie je uspokojenie potrieb ľudskej bytosti žijúcej od narodenia až po smrť iba na tomto svete; ale dobro je uspokojenie požiadavok večnej podstaty žijúcej v človeku. (Tolstoj, s. 13)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič. The Journal of Leo Tolstoi – Vol. I. (1895-1899). New York (USA) : Alfred A. Knopf, 1917. 428 strán.
