UMENIE Značka
Stránka 5 z celkom 21 stránok.
Dokopy: 544 článkov.
▐ Zverejnené: 30/06/2026
![Dramatický moment konfrontácie medzi mladým beduínom Kananom a starým kalifom, odohrávajúci sa v interiéri, ktorý dýcha orientálnou nádherou. Kresba v jemných tónoch evokuje prach púšte a tiene tajomných zákutí. Obraz znázorňuje napätie medzi „mladosťou“, ktorá hľadá pravdu bez ohľadu na cenu, ktorú je nevyhnutné zaplatiť, a „mocou“, ktorá už zabudla, že aj ona bola raz dávno rovnako pobláznená do ideálov „zhmotňovania nemožného“. Tento príbeh z dávnej Arábie nie je rozprávaním o „bezhlavom skoku do prázdna“, ale práveže naopak – je starobylou legendou o prijatí absolútne zodpovednosti za vlastný život a poslanie, ktoré jedincovi prináleží: o uskutočňovaní životného poslania človeka.]( "O prijatí absolútnej zodpovednosti za vlastný život a životné poslanie: Na boj so zlovestnými prekážkami osudu človek potrebuje – štipku bláznovstva, ale hlavne múdrosť (The Lance of Kanana, 1916)")
Základný popis
Dramatický moment konfrontácie medzi mladým beduínom Kananom a starým kalifom, odohrávajúci sa v interiéri, ktorý dýcha orientálnou nádherou. Kresba v jemných tónoch evokuje prach púšte a tiene tajomných zákutí. Obraz znázorňuje napätie medzi „mladosťou“, ktorá hľadá pravdu bez ohľadu na cenu, ktorú je nevyhnutné zaplatiť, a „mocou“, ktorá už zabudla, že aj ona bola raz dávno rovnako pobláznená do ideálov „zhmotňovania nemožného“. Tento príbeh z dávnej Arábie nie je rozprávaním o „bezhlavom skoku do prázdna“, ale práveže naopak – je starobylou legendou o prijatí absolútne zodpovednosti za vlastný život a poslanie, ktoré jedincovi prináleží: o uskutočňovaní životného poslania človeka.
« O prijatí absolútnej zodpovednosti za vlastný život a životné poslanie: Na boj so zlovestnými prekážkami osudu človek potrebuje – štipku bláznovstva, ale hlavne múdrosť (The Lance of Kanana, 1916) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Islam – Legenda – Národ – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba – Ľudský život – Existencializmus
« „Cesta je ťažká. Piesok medzi Mekkou a Basrou [„Al-Basra“ alebo „Bashra“, pozn.] je hlboký a suchý,“ povedal Kanana. Kalif sa na nepoddajného beduínskeho chlapca pozrel s prekvapením vo svojom výraze. „Útrapy by nemali byť náročné pre toho, komu sa dostalo tej pocty, že ho posiela samotný kalif.“ „Cesta je nebezpečná. Lúpežníci a nepriateľské kmene sú v okolí Basry takí bežní ako piesok,“ dodal Kanana, ktorý často počul o krajinách pozdĺž východných hraníc Arábie. Prekvapenie kalifa sa teraz už zmenilo na úžas a ten zvolal: „Ty! Samotný syn zrodený z hrôz púšte, ty hovoríš o nebezpečenstve?“ „Otče môj… […] Veríš, že Kanana hovoril zo strachu alebo zbabelosti? Ak áno, daj mu listy a s tvojím požehnaním a pomocou Alaha ich doručí… aj keby všetky rieky horeli a polovica Arábie sa mu postavila do cesty!“ „Ty, bezbradý mladík!“ zvolal kalif. „Na tvoje posmešné slová som už príliš starý.“ „Otče môj, bez brady som sem priniesol tento list a Ten, kto ma strážil, ma bude i naďalej strážiť.“ „Odvážil by si sa vydať na cestu bez sprievodu?“ „Radšej by som mal meč, ktorý by som nemohol zodvihnúť, ako mať sprievod,“ odpovedal Kanana. „Pri fúzoch Proroka, synu môj, v tvojich slovách je oboje: bláznovstvo, ale aj múdrosť.“ (French,s. 68-69) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: FRENCH, Harry W. („Abd El Ardavan“). The Lance of Kanana – A Story of Arabia (with Illustrations by Garrett). Boston (USA) : Lothrop, Lee & Shepard Co., 1916. 165 strán.▐ Zverejnené: 29/06/2026
![Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.]( "Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach…")
Základný popis
Text analyzuje rozdiel medzi prístupom k životu v podobe účastníka „detskej hry“, kde jedinec – v procese osobnostného rozširovania (expanzie) – sám seba privádza do stavu stagnácie, zväčša v tých najpodstatnejších sférach ľudského života, do stavu vyhýbania sa skutočnému „dobrodružstvu“, skutočným životným výzvam na ceste osobnostného rastu. Väčšina ľudí prežije celý život v neustálej „hre“. Hra je príjemná, lebo je bezpečná. Z hľadiska charakterovo-morálnych vlastnosti a historicko-kultúrneho rozhľadu sa jedná zvyčajne o pomerne prostoduché bytosti – „duchovne lenivé“ – a ich spôsob rozhodovania prebieha v nejakej tej „pragmatickej“ rovine. Snažia sa všemožne spôsobom vyhnúť zodpovednosti, a tak si volia také rozhodnutia, kde minimalizujú možné negatívne konzekvencie, ktoré sa pre nich neskôr môžu vyskytnúť.
« Atrofia duše – medzi „hraním sa“ a „dobrodružstvom“: Voľba adaptácie jedinca vo forme stagnácie, osobnostného úpadku a infantilizácie, prejavené ako – „ohradzovanie“ jadra „charakterových defektov“ (moc, status, nedotknuteľnosť), zbavovanie sa zodpovednosti (prenášanie následkov), neschopnosť milovať, užívanie iných na svoj osoh, snaha „zdať sa“ a predstieraná „odvaha“ v nepodstatnostiach… »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Neuróza – Feminizmus – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Ľudský život – Existencializmus – Výchova – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Pravda – Krása – Láska – Muž a žena – Manželstvo – Rodina – Hodnotový relativizmus – Nihilizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie
Drvivá väčšina ľudí nikdy nedospeje do štádia nejakej osobnej rozvinutosti, nebodaj múdrosti. Tento nadpis
– s nasledovným výrokom nižšie – vysvetľuje mnohé z diania navôkol nás, kde sa jedinci – s rôznymi psychickými „obtiažami“ – snažia vytvoriť si „bezpečné prostredie“ na svoj obraz v takej podobe, aby pritom dochádzalo k realizácii úkonov nejakej formy– nimi vyhľadávaných – kompenzácii vlastných neschopnosti alebo tráum, dosahovania plytkých radostí, spokojnosti, rozkoše alebo ukojenia.« Odysseus je hrdinom Odysey, Achilles hrdinom Iliady. Odysseus je predovšetkým typom vynaliezavej inteligencie, Achilles typom statočnosti. Akým spôsobom tieto typy oslovia našich žiakov? Ako sa chlapec vyvíja a prekračuje rané detstvo, prejavujú sa v ňom vlohy pre dobrodružstvo. To si všimli všetci pozorní pedagógovia. Existuje však výrazný rozdiel, čo do ich naturelu, medzi dobrodružstvom a hrou. Hra spočíva vo voľnom uplatňovaní našich schopností. Jej charakteristickým znakom je absencia namáhavého úsilia. Hovorí sa, že dieťa sa hrá, keď počas svojich radovánok v tráve, keď skáče alebo sa preteká v behu, alebo keď napodobňuje činy svojich starších súputníkov. Avšak, akonáhle sa námaha potrebná na pokračovanie v hre stane citeľnou, hra sa mení na úlohu a stráca svoje čaro. Duch dobrodružstva, naopak, je vyvolaný úskaliami; teší sa z budúcich prekážok, ktoré je potrebné zvládnuť; je to prejav sviežej a zdanlivo neobmedzenej energie, ktorej drsný kontakt s realitou ešte neukázal jej hranice. Dobrodružný duch sa u detí začína rozvíjať vtedy, keď ich už rodinný život úplne neuspokojuje, keď sa chcú oslobodiť od obmedzenia, ktoré im prináša závislosť od druhých, keď sa im zdá, akoby sa im celý svet otváral a mohli by sa odvážiť a urobiť takmer čokoľvek. (Adler,s. 147-148) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ADLER, Felix. The Moral Instruction of Children. New York (USA) : D. Appleton and Company, 1895. 270 strán.▐ Zverejnené: 27/06/2026
![Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.]( "„Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872)")
Základný popis
Medzi nebeským poriadkom a pozemským hľadaním. Analýza fresky renesančného maliara Raffaella Santiho. Prostredníctvom citátu predkladajúceho slová Johanna Davida Passavanta sa dostávame k hranici tradičnej dialektiky viera vs. poznanie (rozum). Ibaže veda tu odrazu nie je protikladom viery, ale práveže naopak – len vďaka vede, dôkladnému poznaniu jednotlivých jej disciplín, sa človek môže osobnostne vyzdvihnúť na úroveň, aby bol schopný postihovať „božskú pravdu“ vo svete navôkol seba.
« „Stanza della Segnatura“: Ako Raffaello Santi – umením odrážajúcim jeho génia – prehováral o nevyhnutnosti dôkladného poznania „vied“, ktorými sa človek môže priblížiť k „božskej pravde“ (Johann David Passavant, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Svätý Peter – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Vzdelanie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Krása
« Ak by sme chceli charakterizovať „Stanza della Signatura“ na základe symbolických obrazov, ktoré sa v nej nachádzajú, mohli by sme ju nazvať „Sála vedných odborov“, lebo Rafael prostredníctvom teológie, filozofie, poézie a práva znázornil všetky vedy, ktoré človeku umožňujú priblížiť sa k božskej pravde. A ak vezmeme do úvahy, že tieto obrazy mali zdobiť miesto, na ktorom mala hlava katolíckej cirkvi podpisovať nariadenia ustanovujúce vedenie kresťanských veriacich po celom svete, musíme obdivovať múdrosť tohto výberu. Pápežova spokojnosť s námetmi ešte vzrástla, keď Rafael dokončil prvú fresku s názvom „Teológia“. Jeho očakávania boli ďaleko prekonané. Bol natoľko ohromený rozsahom Rafaelovho génia, že sa okamžite rozhodol nechať ním vymaľovať sály Vatikánu. Nariadil, aby boli všetky staré fresky v nich, dokonca aj tie na klenutom strope „Stanza della Signatura“, odstránené. Napriek tomu Rafael, odobrujúc výzdobu tejto klenby, usúdil, že bude vhodné premaľovať iba osem veľkých panelov a ponechať malé – medzi nimi ležiace – mytologické motívy, ako aj centrálny obraz pápežského erbu, ktorý nesú nebeské bytosti. Štyri veľké medailóny na strope venoval alegorickým postavám, ktoré slúžia ako epigrafy k veľkým nástenným maľbám znázorňujúcim teológiu, filozofiu, poéziu a právo. Podlhovasté priestory v rohoch klenby využil na prechodné námety, teda v dvojitom vzťahu k obrazom na oboch stranách pod nimi. Všetky tieto obrazy na strope sú namaľované na zlatom pozadí, napodobňujúc mozaiku. Popis „Stanza della Signatura“ začneme postavou „Teológie“, ktorá slúži ako epigraf k veľkému obrazu s rovnakou tematikou. Táto postava, sediaca v oblakoch, drží v ľavej ruke knihu, zatiaľ čo pravou ukazuje na veľký obraz, ktorý sa nachádza pod ňou. Podobne ako Danteho Beatrice, má na hlave vavrínovú korunu. Ďalej má na sebe červenú tuniku a zelený plášť – farby, ktoré symbolizujú teologické cnosti: lásku a nádej. Dvaja malí anjelici po oboch jej bokoch držia tabuľky s nápisom: „Divinarum rerum Notitia“ [„Znalosť božských vecí“, pozn.]Hlavná myšlienka veľkého diela „Teológia“ [ilustračný obrázok k tomuto článku, pozn.], často nazývaného aj „Spor o Najsvätejšej sviatosti“, symbolizuje vzťah človeka k Bohu prostredníctvom vykúpenia sveta a Eucharistie. V hornej časti sú znázornené tri postavy Svätej Trojice, z ktorých každá je obklopená svätožiarou. Nad všetkými je Všemohúci Otec, a navôkol neho serafíni, cherubíni a nespočetný zástup anjelov, ktorí spievajú: „Svätý, svätý, svätý, Pán, Boh zástupov.“ Pod Otcom, uprostred svätých nebeského kráľovstva, tróni Spasiteľ; a o niečo nižšie zostupuje na ľudí Duch Svätý. Po pravici Spasiteľa sedí Panna Mária, ktorá sa k nemu v úcte nakláňa; a po jej ľavici stojí svätý Ján Krstiteľ, ktorý na neho ukazuje. Na veľkom polkruhu z oblakov, ktorý sa tiahne až po samé okraje obrazu, sedia patriarchovia, proroci a mučeníci, ktorí predstavujú spoločenstvo svätých. Začínajúc na krajnom bode vpravo od Krista vidíme apoštola svätého Petra, ktorý drží Sväté písmo a dva kľúče ako znak toho, že je strážcom viery, a svojej moci viazať a rozväzovať. Po jeho boku, v očakávaní milosrdenstva a odpustenia, stojí Adam, otec ľudského rodu. Vedľa Adama je svätý Ján, apoštol milovaný Kristom, zapisujúci svoje božské videnia; za ním Dávid, hlava pozemského rodu nášho Pána, sladký žalmista, ktorý spieval chválu Bohu; potom svätý Štefan, prvý mučeník; a nakoniec svätec napoly skrytý v oblakoch. Na druhej strane, po pravej strane diváka, stojí svätý Pavol, držiaci meč na pamiatku svojho mučeníctva a zároveň ako symbol prenikavej sily jeho učenia. Po jeho boku stojí Abrahám s nožom, ktorým sa chystá obetovať Izáka, čo je prvý predobraz Kristovej obete; potom apoštol svätý Jakub, tretí svedok premenenia Spasiteľa, náboženský symbol nádeje, tak ako svätý Peter je symbolom viery a svätý Ján symbolom lásky. (Passavant,
s. 84-85) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: PASSAVANT, Johann David. Raphael of Urbino and His father Giovanni Santi. Londýn a New York : Macmillan and Co., 1872. 314 strán.▐ Zverejnené: 26/06/2026
![Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.]( "Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage)")
Základný popis
Kiplingov pohľad na čas a povinnosť, zároveň psychologická diagnóza stavu človeka odtrhnutého od svojich koreňov. Text rozoberá tému obety predkov a morálnej povinnosti potomstva za zodpovednosť pri zachovaní ich kultúrneho a duchovného odkazu. V dobe, kedy sa naša spoločnosť, pod tlakom sileného individualizmu a obsesie vlastnou – neraz psychicky narušenou – maličkosťou, rozpadá na tisíce kadejakých nesúrodých fragmentov a „identita“ je vnímaná len ako produkt prevládajúceho trendu a momentálneho výberu – na podklade akéhosi primitívne navodeného pocitu „páčivosti“ – z ponuky „hlásateľmi pokrokovo správneho a dovoleného“ nám dodaných povolených svetonázorových orientácii, nás tieto slová prinavrácajú k základnej pravde o ľudskom bytí: sme len jedným článkom v reťazci. Najčastejší zánik spoločností nastáva vtedy, keď jednotlivec prestane vidieť súvislosť medzi svojím „ja“ a predkami, keď nie je schopný milovať, len používa, keď sa mu jeho životným krédom stáva „Non serviam“ a ostatní sú tu pre neho a jeho blaho.
« Tradícia a kontinuita: Pretrvávajúce právo našich otcov a odovzdávanie takého dedičstva ďalším generáciám, aby sme neokrádali našich synov (Rudyard Kipling – The Heritage) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Klasická literatúra – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Naši otcovia v tých úžasných časoch, počas ktorých sa svet [človeku] ešte neveliký zdal, zabezpečili nám dedičstvo, veriac – bez pochybností, že my, deti ich sŕdc, ktoré vtedy tak mohutne bili, v neskorších časoch zohráme rovnakú úlohu pre naše [vlastné] potomstvo. Tisícročia vytrvalo budovali, na úžitok nás i našich vnukov… […] Dávali sa, no nezrátavali nimi odovzdané, počas svojej každodennej obete. Nielen baránky, snáď aj kupované holubice, nebodaj každý desiatok zo zobchodovaného zlata — svoje najdrahšie životy, svoju najmilšiu lásku obetovali už v dávnych časoch. Zdržujúc sa dokonca aj toho, čo je dovolené, sklonili krk, aby niesli neozdobené jarmo, ktoré prináša strašnú drinu a najtvrdšie starosti. Preto je vďaka nim sloboda istá; preto vďaka nim stojíme v bezpečí pred všetkým – okrem lenivosti a pýchy, v krajine plnej radosti. A preto, pri svojom podráždení – nereptajte, že dali nám takýto veľký príkaz, ktorý je potrebné splniť; ani nesnívajte ohromení: „Veď čas – azda – ušetrí ich prácu,“ zatiaľ čo my spíme. Drahocenné a jasné, tisíc rokov, trvá právo našich otcov. Nech sa aj my podobne obetujeme, aby sme neokradli našich synov. (Kipling,s. 104-105) » ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KIPLING, Rudyard. Songs from Books. Garden City – New York (USA) : The Country Life Press, 1914. 249 strán.▐ Zverejnené: 24/06/2026
![Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.]( "Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893)")
Základný popis
Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.
« Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Níže uvidíme, v jak různých krajinách obyčeje pálení těchto ohňů se v podstatě shodují. Nyní obraťme se k nejbližším pokrevencům svým Slovákům, kteří, mohutnými štíty svých hor jsouce chráněni, zachovali si nejeden dávný obyčej mnohem déle v původní ryzosti než my a kteří zejména vynikají bohatstvím zpěvánek tou měrou, že nemají snad obřadu, při němž by nezanotovali popěvků celou řadu. Tak děje se i při slavnosti, o niž nám tu jde. Přidržme se tu Kollára, jenž ve svých Zpěvánkách uvádí mezi mythologickými více písní spadajících a v poznámkách přimomíná, že slavnost svatojanskou sám viděl, a potvrzuje starší popis z latinské knihy Ond. Bělohorského. (Částečný popis máme také od Bož. Němcové v „Chýži pod horami“.Pálení ohňů má zde jméno Vajánuo, utvořené dle jména světcová; také v Polsce zvýklý název Sobotky není tu neznám. Ohně zapalují se na kopcích, jichž tu ovšem je na vybranou. Jak se hvězdy na nebi ukáží a tma dědiny zastře, opouští kde který šuhaj a dívčina dědinu a ubírají se na ustanovené místo. V Liptově zpívají již cestou:
„Ej, Jane náš, Jane,
kde fa páliť máme?
Na Bobrovskiej straně —
tam ťa páliť máme.
Koho oženíme?
Ďura Stefanovic.
Koho že mu dáme?
Maru Kalinovic.“Při tom již každý šuhaj přitočil se k své kochance, a se všech stran ozývá se žert a smích. Staří kráčejí vzadu podívat se na veselí mladých, jimž nikterak nejsou na překážku. Že však k obřadu tomu jíti je nutno, poučuje nás popěvek dívky zvolenské:
„Kdo na totú Sobotku nepridze,
do ročka ho hlava bolec budze.
Já na totú Sobotečku prišla,
do ročka já budu frišná.“Když dojdou temene vrchu, zapálí se oheň, k němuž několik hochů, kteří nejsou v službě milosti a tudíž ostatní mohli předejíti, hojnosť dřívi a klestí naneslo. Sotva rudý plamen v temno noční vyšlehne, zavýsknou junáci jedním rykem, až se hlas jejich od okolních hor odráží. Děvčata chytnou se za ruce a utvořivše kolo točí se kolem ohně a zpívají:
„Keby já věděla, kedy bude Jána,
ver by som nakládla na tri strany ohňa;
jedon by nakládla od slnca východu;
druhy by nakládla od slnca západu;
tretí by nakládla mojému milému,
mojému šuhajku švarnému.
Jáno, Jáno, Vajánuo!“Sotva píseň dozněla, hned některá z dívek počíná jinou:
„Jáno, Jáno, Vajánuo!
Priletěla holubica v čas ráno,
priletěla druhá
z červeného krúha,
priletěla tretia
zo zahrady z kvieťa —
Jáno, Jáno, Vajánuo!“V Šárišské stolici zpívají děvčata:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam parobků nebudze?
Krásné děvočky ho hašá,
u vienočkoch vodu nošá;
kelo v tým vienočku vody,
telo v děvočce cnoty.“A hoši jim touž notou odpovídají:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam děvoček nebudze?
Krásní parobci ho hašá,
u pokretkoch vodu nošá;
kelo v tej pokretce vody,
telo v parobkách svobody.“Staří zatím stojíce v kupách podél ohně vzpomínají svých mladých časů, pozorují tvořící párky a rozhlížejí se po vůkoli. Hle, jak rozkošný obraz naskytá se jich zraku! Co dědin kolem, všude na vyšinách ohně planou, rudý jejich lesk kmitá se noční temnotou, jakoby utlumiti chtěl třpyt hvězd na obloze, osvěcuje jen z pola stromoví a křoví nedaleko na svahu rostoucí, plnou září vrhá v radnostná líce děvušek a šuhajů, kteří v družném reji v kole se pohybují. S blízkých vrhů slyšeti až sem výskot i zpěv — dále již jen postavy rytmicky kolem ohňů se točící lze spatřiti, a na konci obzoru, kde táhlé údolí volnější rozhled dopouští, kmitají se ohňové jako drobné světlušky. Což divu, že za takové velebné noci, pozoruje mocné kontrasty jasna a temnoty, stoje na vyšinách, a tím jakoby nebi blíže se nalézaje, člověk takřka mimoděk vbájil si ve přírodu jej obkličující síly nadobyčejné a oživil jí bytostmi nadpřirozenými. Lid stále s přírodou stýkající ukázal tím jen, jak nitro jeho oplývá ryzí poesií.
Však vizte, hranice prohořevši již klesá; několik junáků ruče chápe se hořících hlavní a hbitou rukou vyhazuje v závratnou výši, že potom jako padající hvězdy klesají k zemi. A již hoši i dívky přes oheň skákají, snažíže se co nejdále doskočiti, škádlení a smíchu při tom není konce. Otažte se tam roztomilé dívčiny, proč že oheň přeskakuje. „Za to, co by člověk rád, aby se mu podařilo,“ poučí vás. Přeskočí-li šťastně, podaří se, upadne-li, nezvede se mu. A tak dívka přeskakuje, aby měla dlouhý len, ale také aby jí vyvolený hoch miloval, milovaný aby byl věren, ba přeskakuje i tatíčkovo i matčino zdraví. – Než tu již některý šuhaj nese z lesa plničkou náruč nového dříví, oheň zase vesele vzlápolá, mládež znova pouští se do kola a nová píseň line se v tichou noc:
„Kladzeme my Sobotečku
s rozmarijou izopečku;
kto na našu Sobotku nepridze,
do roka hlava bolec budze.
Naše Sobotečka jasná,
pri něj čeladočka krásná;
a Hencovská taká tmavá,
a pri něj čelad plugavá.“Vidíte, již se sebevědomí šibalové samého čtveráctví sousedům posmívají. – A tak řine se píseň za písní, nové a nové vzbuzujíc veselí; již dávno hodina duchů odbila, když oheň na dobro uhasíná a mladí i staří vracejí se k dědině. Že duchů jím báti se netřeba, slyšeli jsme již svrchu. Ostatně „na svatého Jana – není noc žádná“, snadno tedy dočkatí se při ohni ranních červánků. (Vykoukal,
s. 213-217) » ZDROJ: VYKOUKAL, František Vladimír. Z časů dávných i našich (obrázky zvykoslovné a kulturní). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský, 1893. 264 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…]( "Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800)")
Základný popis
Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…
« Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
« Ak sa Perún, vládca bohov, prezrádzal iba hrôzostrašným hromobitím, ak jeho sviatky boli často krvavé, KUPALO, ktorému sa po ňom dostávalo najväčšej úcty, bol miernym a dobrotivým božstvom, uctievaným uprostred hier a slávnostných zábav. Bol to boh, ktorý dohliadal na úrodu zeme; a jeho sviatok sa slávil na začiatku leta, 24. júna. Mladí ľudia oboch pohlaví, ozdobení vencami a girlandami kvetov, sa stretávali a tancovali na otvorených stráňach polí, obratne preskakujúc ohne, ktoré si na túto príležitosť zakladali. Na každej tvári sa zračila radosť a smiech vidiečanov prerušoval len hluk piesní, v ktorých sa často opakovalo meno „Kupalo“. (Pred)večer tohto sviatku sa, podľa Lomonosova [pravdepodobne Mikhail Lomonosov, pozn.], trávil hodovaním, zapaľovaním ohňov a tancom okolo nich. (Tooke,s. 92) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOOKE, William. History of Russia from the Foundation of the Monarchy by Rurik to the Accession of the Catherine the Second (In Two Volumes – Vol. I.) Londýn (Anglicko) : T. N. Longman and O. Rees, 1800. 503 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.]( "Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873]")
Základný popis
V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.
« Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873] »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Kresťanstvo – Byzancia – Ortodoxia – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Illustrirte Zeitung / 12. Juli 1873 – № 1567). Lipsko [Leipzig, pozn.] (Nemecko) : Johann Jakob Weber, 1873.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.]( "Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834)")
Základný popis
Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.
« Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Kresťanstvo – Pohanstvo – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – História medicíny – Psychológia – Znovuzrodenie
ZDROJ: KOLLÁR, Ján. Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané. Budín (Rakúsko-Uhorsko) : Král. Universická tiskárna, 1834. 456 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.]( "Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841)")
Základný popis
Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.
« Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Psychológia – Znovuzrodenie
« Čiu slávu zvestujú — čiu?
„Perunovi česť i sláva!
Svätý oheň pre Kupala!“
[…]
Koleso za kolesom sa rúti, –
ľud tancami bohov slávi!
Krásavice – v kvetoch, vencoch;
predvádzajú sa s rumencom.
A mládenci zdatní, živí,
od pokusu až po skusy,
cez ohniská robia skoky:
vietor za vetrom ich do polí ženie –
tlesk, – to smiech, – to bozkávanie…
[…]
Lado! Lado! Oj, Kupalo!
Aby nám sa dobredialo! » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Poezia Bohdana Zaleskiego. Paríž (Francúzsko) : Bourgogne i Martinet, 1841.▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ (Panta rhei). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…]( "Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley)")
Základný popis
Dekoratívne prvky z detskej knihy z prelomu storočí, ktoré nám pripomínajú nemenné cykly prírody: „Všetko plynie“ („Panta rhei“). Lastovička je symbolom návratu a odchodu. Každý jej návrat (a neskôr odchod) nás konfrontuje s našimi vlastnými zmenami a neúprosným prúdom času. Je preto nielen symbolom zániku, ale aj budúceho rastu a obnovy, v podobe príchodu nových generácii…
« Príchody a neskôr odchody: Lastovička ako symbol prirodzeného poriadku – „Panta rhei“ – navôkol nás (Frances Brundage a Sophia May Bowley) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Psychológia – Existencializmus – Ľudský život – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: NESBIT, E.; CHESSON, Hugh. The Merchant of venice and Other Stories. Londýn, Paríž, Berlín, New York : Raphael Tuck & Sons, cca. 1900. cca. 70 strán.▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Mravný ideál čistoty a harmónie s prírodou. Ruža tu nesie dvojaký význam – radosť z krásy a zároveň varovanie pred tŕňom reality, pokiaľ žena nie je pripravená na rozhodnutia, nevyhnutné voľby a úlohy, ktoré pred ňu život (pri jej vstupe do dospelosti) pripraví.]( "Devucha medzi ružami (Carl Schuster – Karl Maria Schuster / Vienna, 1896)")
Základný popis
Mravný ideál čistoty a harmónie s prírodou. Ruža tu nesie dvojaký význam – radosť z krásy a zároveň varovanie pred tŕňom reality, pokiaľ žena nie je pripravená na rozhodnutia, nevyhnutné voľby a úlohy, ktoré pred ňu život (pri jej vstupe do dospelosti) pripraví.
« Devucha medzi ružami (Carl Schuster – Karl Maria Schuster / Vienna, 1896) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Príroda – Kvety – Rakúsko-Uhorsko – Viktoriánska éra
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SOUTHWARD, John. Modern Printing – A Handbook of the Principles and Practices of Typography and the Auxiliary Arts. 3. vydanie. Londýn (Anglicko) : Raithby, Lawrence & Company, 1913. 383 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vencek-v-potoku-svatojanska-noc-na-sviatok-jana-krstitela-v-malorusku-1896/
▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Na obrázku vidíme skupinu dievčat pri potoku počas obdobia letného slnovratu, presnejšie niekedy počas ďňa pridhádzajúcej svätojánskej noci. Dievčatá na brehu potoka stoja na hranici dvoch svetov: sveta dievčenstva a sveta dospelosti. Venček pustený po prúde vody nie je len plávajúcou ozdobou z kvetov. Takýto rituál plnil omnoho dôležitejšiu funkciu…]( "Venček v potoku: Svätojánska noc na sviatok Jána Krstiteľa v Malorusku (1896)")
Základný popis
Na obrázku vidíme skupinu dievčat pri potoku počas obdobia letného slnovratu, presnejšie niekedy počas ďňa pridhádzajúcej svätojánskej noci. Dievčatá na brehu potoka stoja na hranici dvoch svetov: sveta dievčenstva a sveta dospelosti. Venček pustený po prúde vody nie je len plávajúcou ozdobou z kvetov. Takýto rituál plnil omnoho dôležitejšiu funkciu…
« Venček v potoku: Svätojánska noc na sviatok Jána Krstiteľa v Malorusku (1896) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Príroda – Folklór – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Kyjevská Rus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 22. júna 1896 [22-го іюня 1896 г.] (Zväzok 55 [LV.] – № 1430). 28. ročník [XXVIII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vencek-v-potoku-svatojanska-noc-na-sviatok-jana-krstitela-v-malorusku-1896/
▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Znázornenie folklórnych tradícií súvisiacich s príchodom letného slnovratu, na ktorý nadväzovali oslavy v rámci niekdajšieho komunitného života. „Kupala“ – „Kupadla“ – „Kupadelné sviatky“ sa spájali s dvoma živlami: ohňom a vodou, čo nie je ničím iným, než klasickým archetypálnym symbolom duality, kde oheň očisťuje a voda – naopak – prinavracia život, oživuje, čo znázorňuje akýsi prirodzený poriadok v podobe opakujúceho sa cyklu prírody.]( "Oslava letného slnovratu: Kupala – Kupadla – Kupadelné sviatky – Svätojánska noc (Krestovský ostrov – Petrohrad / 1869, ilustroval Karel Brož)")
Základný popis
Znázornenie folklórnych tradícií súvisiacich s príchodom letného slnovratu, na ktorý nadväzovali oslavy v rámci niekdajšieho komunitného života. „Kupala“ – „Kupadla“ – „Kupadelné sviatky“ sa spájali s dvoma živlami: ohňom a vodou, čo nie je ničím iným, než klasickým archetypálnym symbolom duality, kde oheň očisťuje a voda – naopak – prinavracia život, oživuje, čo znázorňuje akýsi prirodzený poriadok v podobe opakujúceho sa cyklu prírody.
« Oslava letného slnovratu: Kupala – Kupadla – Kupadelné sviatky – Svätojánska noc (Krestovský ostrov – Petrohrad / 1869, ilustroval Karel Brož) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Príroda – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 2. august 1869 [2 АВГУСТА 1869 г.] (Zväzok 2 [II.] – № 32). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.▐ Zverejnené: 20/06/2026
![V detailoch prostredia vidíme tradičnú estetiku „organizovaného chaosu“ renesančného obdobia: otvorené knihy, zrolované pergameny a striktná geometria regálov? Toto všetko symbolizuje snahu ľudského ducha usporiadať vesmír do nejakej zmysel dávajúcej hierarchie. Umenie kaligrafie, starobylá typografiu a atmosféra kláštornej samoty. Áno, samoty. A aj keď je tón obrazu prevažne melancholický, nachádzame v ňom známky izolácie, no tá tu nie v zmysle „osamelosti“, nebodaj „opustenosti“, ale skôr v zmysle dobrovoľnej voľby – odpútania sa od zvyšku spoločnosti. V tomto stave úplného sústredenia, práve tu padajú slová na pergamen, pričom pisár – a síce naskrz smrteľný, každým pohybom svojej ruky vpisuje niečo, čo ho prežije po dlhé stáročia.]( "Zo života pisára: Manuskripty a ich tvorba (15. storočie)")
Základný popis
V detailoch prostredia vidíme tradičnú estetiku „organizovaného chaosu“ renesančného obdobia: otvorené knihy, zrolované pergameny a striktná geometria regálov? Toto všetko symbolizuje snahu ľudského ducha usporiadať vesmír do nejakej
– zmysel dávajúcej – hierarchie. Umenie kaligrafie, starobylá typografiu a atmosféra kláštornej samoty. Áno, samoty. A aj keď je tón obrazu prevažne melancholický, nachádzame v ňom známky izolácie, no tá tu nie v zmysle „osamelosti“, nebodaj „opustenosti“, ale skôr v zmysle dobrovoľnej voľby – odpútania sa od zvyšku spoločnosti. V tomto stave úplného sústredenia, práve tu padajú slová na pergamen, pričom pisár – a síce naskrz smrteľný, každým pohybom svojej ruky vpisuje niečo, čo ho prežije po dlhé stáročia.« Zo života pisára: Manuskripty a ich tvorba (15. storočie) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Alchýmia – Okultizmus – Etika – Mravný ideál – Pravda – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: GRESS, Edmund G. The Art & Practice of Typography – A Manual of American Printing (Including a Brief History up to Twentieth Century, with Reproduction of the Work of Early Masters of the Craft). 2. vydanie. New York (USA) : Oswald Publishing Company, 1917. cca. 330 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zo-zivota-pisara-manuskripty-a-ich-tvorba-15-storocie/
▐ Zverejnené: 20/06/2026
![John Keats písal z pozície človeka, ktorý azda vedel, dožil sa len 25 rokov, že jeho pozemská prítomnosť nebude mať dlhého trvania, a tak krása pre neho nebola len frázou, ale jediným možným ukotvením sa vo večnosti. Tieto jeho – navždy pretrvávajúce – slová tu máme prezentované v podobe unikátneho typografického diela od pána Roberta Rivièrea so synom. Ten sa ich vyobrazenia chopil v štýle „Art Nouveau“ s prvkami „Arts & Crafts“, ktoré spája klasický grafický dizajn s ornamentálnymi prvkami.]( "John Keats (Endymion, 1818): „Krása je večnou radosťou…“ (Typografia: Robert Rivière and Son)")
Základný popis
John Keats písal z pozície človeka, ktorý azda vedel, dožil sa len 25 rokov, že jeho pozemská prítomnosť nebude mať dlhého trvania, a tak krása pre neho nebola len frázou, ale jediným možným ukotvením sa vo večnosti. Tieto jeho – navždy pretrvávajúce – slová tu máme prezentované v podobe unikátneho typografického diela od pána Roberta Rivièrea so synom. Ten sa ich vyobrazenia chopil v štýle „Art Nouveau“ s prvkami „Arts & Crafts“, ktoré spája klasický grafický dizajn s ornamentálnymi prvkami.
« John Keats (Endymion, 1818): „Krása je večnou radosťou…“ (Typografia: Robert Rivière and Son) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Typografia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Čo je krásne,
je večnou radosťou:
tomu pôvab s časom narastá,
nikdy sa v ničote nestráca,
ale stále nám poskytuje
tiché útočisko a spánok plný sladkých snov,
zdravia a pokojných nádychov.
(John Keats – Endymion,1818) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HOLME, Charles (ed.) The Art of the Book (A review of Some Recent European and American Work in Typography, Page Decoration & Binding). Londýn, Paríž, New York : The Studio, 1914. cca. 276 strán.▐ Zverejnené: 19/06/2026
![Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.]( "Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser")
Základný popis
Z psychologického hľadiska môžeme tento úryvok interpretovať ako vplyv vnútorného stavu na externú realizáciu. Materstvo v tomto kontexte nie je chápané iba ako biologický akt reprodukcie a samotná matka je dokonca posunutá do polohy „vedomého tvorcu“. Je to predstava o tom, že práve cnosť a osobná vznešenosť matky umožňujú ten najdokonalejší zrod dieťaťa, ktoré sa stalo „vtelením duše“, alebo inak povedané: „zhmotnením – fyzickou manifestáciou – myšlienky“.
« Matka ako tvorca / stvoriteľ: Materstvo ako „zhmotnenie – fyzická manifestácia – myšlienky“, tj. metafyzická základňa pravdy a krásy (v podobe realizácie najčistejšieho ideálu pravej lásky) / Edmund Spenser »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
« Lebo keď duša, ktorá bola oddelená,
na svojom počiatku,
od toho veľkého nesmrteľného ducha,
vďaka ktorému všetci žijú, aby milovali,
a kedysi dávno zostúpila nadol
z vrcholu najčistejších nebeských výšin,
aby sa tu vtelila, vtedy prijala svetlo
a živého ducha z tej najkrajšej hviezdy,
ktorá osvetľuje svet zo svojho ohnivého voza.[…]
Z toho vyplýva, že tieto krásne duše, ktoré
nesú najväčšiu podobnosť
s oným nebeským svetlom,
si vytvárajú pre seba
najkrajšie a najvznešenejšie telesné príbytky,
aké nachádzajú najvhodnejšie pre svoje potešenie,
a hrubú hmotu – svojou zvrchovanou mocou,
uspôsobujú tak ladne, že sa z toho stane palác,
hodný takejto panenskej kráľovnej.A tak každý duch, čím je čistejší,
a čím viac nebeského svetla v sebe nesie,
tým si získava krajšie telo,
aby v ňom prebýval,
a tým krajšie ho osvetlí,
s radostnou milosťou a príjemným vzhľadom.
Lebo ak telo nadobúda podobu duše;
lebo duša je formou a z nej sa telo vytvára.
(Spenser,s. 395) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SPENSER, Edmund. The Works of Edmund Spenser : with Observations on His Life and Writtings (Complete in One Volume). Londýn (Anglicko) : Henry Washbourne, 1846. cca. 560 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
![Citát o triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v mnohom o prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…]( "Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878)")
Základný popis
Citát o> triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v> mnohom o> prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a> práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…
« Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Slovania – Rusko
« Láska , pomyslel som si,
je silnejšia než smrť alebo strach zo smrti.
Len vďaka nej, vďaka láske,
život drží pokope a napreduje.
(Turgenev,s. 269) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. Dream Tales and Prose Poems. New York (USA) : The Macmillan Company, Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1916. 324 strán.▐ Zverejnené: 18/06/2026
└ Aktualizované: 19/07/2026 (00:27)
![Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.]( "Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble)")
Základný popis
Krása v Maeterlinckovom chápaní nie je „ľahkosť bytia“, ale výsledok vnútorného pokľaknutia pred najvyššou pravdou, ktoré paradoxne pozdvihuje. Je to proces zušľachtenia cez pokoru, kde duša prestáva bojovať, presadzovať a odporovať, naopak – začína načúvať vznešenosti. Svojim spôsobom môžeme hovoriť o vývoji ľudskej osobnosti v štádiu – „Le Point de Bascule“ alebo „Soglia di Trasformazione“. Pre niekoho, kto bol dovtedy len „Le Décadent“, je to azda „Fin de siècle“; ale vždy je to – o očakávaniach, kam nás tento proces napokon privedie.
« Umožniť, aby sa duša človeka povzniesla, zušľachtila a stala nádhernou na podklade myšlienok, ktoré sú vznešenejšie než tie ostatné (Maurice Maeterlinck / The Treasure of the Humble) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
« Na celom svete nie je nič, čo by tak túžilo po kráse ako ľudská duša, ani nie je nič, k čomu by sa krása tak ochotne pripútavala. Na svete neexistuje nič, čo by bolo schopné takého spontánneho pozdvihnutia, takého rýchleho zušľachtenia; nič, čo by sa tak dôsledne podriaďovalo čistým a vznešeným príkazom, ktoré dostáva. Na svete neexistuje nič, čo by preukazovalo hlbšie podvolenie sa voči myšlienke, než sa to stáva pri tej [myšlienke], ktorá je vznešenejšia, než sú tie ostatné. A na tejto našej zemi je len málo duší, ktorých nedokáže uchvátiť prevaha, akú má duša, ktorá bola ochotná stať sa krásnou. (Maeterlinck,s. 199) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. The Treasure of the Humble. New York (USA) : Dodd, Mead & Company, 1903. 225 strán.▐ Zverejnené: 17/06/2026
![Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?]( "Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom")
Základný popis
Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?
« Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Lev Nikolajevič Tolstoj – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Humanizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Slovania – Rusko
« Turgenev, Dostojevskij a Tolstoj totiž nepovažujú mužov a ženy, ktorých s takou úžasnou zručnosťou vytvárajú, za zvieratá, poháňané iba chamtivosťou a žiadostivosťou a zdržiavané od zločinu iba strachom z trestu, ale za zodpovedné morálne bytosti, ktorých celá existencia je ovplyvnená morálnymi impulzmi, pre ktorých je správanie ústrednou súčasťou života. To neskresľuje ich úsudok, ani ich nerobí nepravdivými voči faktom života; ich postavy nie sú bábkami z knihy nedeľnej školy, stvorenými na vynucovanie morálneho ponaučenia, ale potácajúcimi sa, ašpirujúcimi jednotlivcami, napoly hlina a napoly niečo jemnejšie, čo ich oživuje. Predstavujú morálne sily, pretože bez nich nemožno vytvoriť skutočný obraz mužov a žien.(s. V) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. A House of Gentlefolk and Fathers and Children. New York (USA) : P. F. Collier & Company, 1917. 406 strán.▐ Zverejnené: 16/06/2026
![Dve významné postavy antickej filozofie, ktoré zastupujú tisícročia pretrvávajúcu tradíciu ľudského myslenia. Toto vyobrazenie nie je len portrétom dvoch velikánov filozofie; je to alegória dialógu medzi ideálmi a realitou, teóriami a praxou.]( "Platón a Aristoteles")
Základný popis
Konfrontácia moderného človeka s jeho stratou duchovnosti. Tarkovskij pred nás stavia bolestivý paradox: vo svete, ktorý sám seba prehlásil za „normálny“, racionálny a vyspelý, je všade navôkol nás prázdnota. Naše mysle sú dnes podobné kanalizačným rúram – funkčné, no bezduché. Už dávno nenačúvame bzučaniu hmyzu, nenasávame vôňu vlhkej zeme po daždi. Tarkovskij nás vracia k otázke: « Čo znamená byť „zdravý“ v spoločnosti, ktorá je chorá a stratila svoje smerovanie? » Možno je našou jedinou možnosťou záchrany návrat k „bláznivosti“ – voľba osudu tých, ktorí si, napríklad, ešte stále všímajú našepkávania svojich predkov.
« Keď musí „blázon“ hovoriť „normálnym“, aby sa hanbili (Tarkovskij / Nostalgia, 1983) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Antika – Slovania – Rusko
« Ktorý môj predok vo mne prehovára?
[…]
Žiadnych veľkých majstrov dnes už niet!
Toto je skutočnou tragédiou našich čias.
Cesta nášho srdca je zahalená niekde v tieni.
Musíme načúvať hlasom,
ktoré sa zdajú zbytočné.
Do našich myslí –
obsadených dlhými kanalizačnými rúrami,
múrmi kdejakých škôl, asfaltom
a spoločenskými predpismi, –
musíme nechať vstúpiť bzučanie hmyzu!
Musíme naplniť oči a uši – nás všetkých –
výjavmi, ktoré sú začiatkom
veľkého sna!
Niekto musí [z plného hrdla] zakričať, že:
„Postavíme pyramídy!“
a vôbec nezáleží,
ak nám to nepodarí!
Musíme napĺňať toto prianie
a naťahovať rohy našej duše…
až niekam k nekonečnosti.
Ak chcete, aby sa svet pohol vpred:
musíme sa držať za ruky.
Musíme zmiešať takzvaných „normálnych“
s takzvanými „bláznivými“.
Hej, vy „normálni“!
Čo znamená to vaše zdravie?
Oči celého ľudstva hľadia do priepasti,
do ktorej sa rútime.
Sloboda je vám k ničomu,
ak nemáte odvahu pozrieť sa nám do očí…
Sú to práve takzvaní „normálni“,
ktorí doviedli svet na pokraj záhuby!
Človek, počúvaj!
V tebe je voda, oheň…
a potom popol, a v popole kosti.
Kosti a popol!
[…]
Uzatváram zmluvu so svetom:
nech je v noci slnko
a v auguste sneh.
Veľké veci končia, tie malé pretrvávajú.
Spoločnosť sa musí vrátiť k jednote
a nie ostávať v takejto roztrieštenosti.
Stačilo by pozorovať prírodu,
aby sme pochopili,
že život je jednoduchý,
a že sa musíme vrátiť tam,
kde sme boli, do bodu,
keď sme sa vydali nesprávnou cestou.
Musíme sa vrátiť k základom života bez toho,
aby sme ďalej znečisťovali vody.
ČO JE TOTO ZA SVET,
AK VÁM MUSÍ „BLÁZON“ HOVORIŤ,
ABY STE SA HANBILI?!
Teraz hudba!
(Tarkovskij / Nostalgia,1983) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] PLATÓN (aka Plato). The Dialogues of Plato (In Fur Volumes – Volume III.) New York (USA) : National Library Company, 1900. 449 strán.
- [2] TARKOVSKIJ, Andrej (režisér). Nostalgia. Sovietsky zväz + Taliansko : Mosfilm, 1983.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-musi-blazon-hovorit-normalnym-aby-sa-hanbili-tarkovskij-nostalgia-1983/
▐ Zverejnené: 15/06/2026
![Objavte fascinujúcu historickú schému Basileidesa, ktorá mapuje hierarchiu božského rozumu a univerzálneho princípu Logosu.]( "Pyramída Logosu: Architektúra večnosti v odrazoch času")
Základný popis
Rozbor vzťahu medzi ľudskou rečou, myšlienkou a filozofickým pojmom Logos. Zistíte, že reč nie je len nástrojom komunikácie, ale samotnou architektúrou našej existencie. Bez reči totiž len vnímame, s rečou sa stávame tvorcami poriadku… Od Platóna, Herakleitosa… až po moderných vzdelancov (Piaget, Wittgenstein, Locke). Objavte, ako slovo formuje náš svet, a ako hľadáme pevnú pôdu pre našu dušu v neustálom víre ľudského bytia.
« LOGOS – PRAVDA – KRÁSA: Snaha nájsť pevnú pôdu, spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu »
ZNAČKY: Komentár – Inšpirácia – Umenie – Citát – Klasická literatúra – Filozofia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Antika – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Krása – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie
…ako uviedol profesor psychológie Henry Gleitman, spoločne so svojou manželkou profesorkou Lilou R. Gleitman, existuje totiž: „…podstatná súvislosť medzi tým, že máme reč, a tým, že sme ľudia… (s. 239)“ Pokiaľ by sme sa začali spoločne zhovárať o nejakej „rozumnosti“ človeka: „Racionálny systém sa prvýkrát dostáva do popredia, z hľadiska vývojových úvah, keď deti začnú vyjadrovať udalosti verbálnymi symbolmi, teda keď začnú používať ľudskú reč.
…deti v predverbálnom období fungujú výlučne v režime zážitkového systému. S rozvojom reči zohráva racionálny systém čoraz dôležitejšiu úlohu, až kým v ranej dospelosti nedosiahne prevládajúce postavenie. (Epstein, s. 113-114)“ Anglický filozof John Locke (považovaný za otca klasického liberalizmu), vo svojom diele „An Essay Concerning Human Understanding“ [„Esej o ľudskom chápaní“, pozn.], už v 17. storočí napísal [Kniha III., Kapitola I.]: „Človek stvorený na to, aby vytváral artikulované zvuky. — Boh, keď stvoril človeka ako spoločenskú bytosť, nielenže ho obdaril sklonom a potrebou žiť v spoločenstve s ostatnými ľuďmi, ale vybavil ho aj rečou, ktorá mala byť hlavným nástrojom a vzájomným putom spoločnosti. Človek mal teda od prírody svoje orgány utvorené tak, aby bol schopný vytvárať artikulované zvuky, ktoré nazývame slovami. To však nestačilo na vytvorenie jazyka. Bolo ďalej potrebné, aby bol schopný používať tieto zvuky ako znaky vnútorných predstáv, a aby vystupovali ako symboly myšlienok jeho mysle, čím by sa umožnilo ich pochopenie zo strany ostatných.(s. 223)“ Ďalší anglický filozof Bertrand Russell, [vo svojom dlhom úvode ku knihe „Tractatus Logico-Philosophicus“ od Ludwiga Wittgensteina, pozn.], niekedy v prvej polovici minulého storočia, konštatoval: „Základnou úlohou jazyka je potvrdzovať alebo popierať fakty. Vzhľadom na syntax jazyka je význam vety určený hneď, ako je známy význam slov, z ktorých sa skladá. Aby určitá veta potvrdzovala určitý fakt, musí existovať, bez ohľadu na to, ako je jazyk konštruovaný, niečo spoločné medzi štruktúrou vety a štruktúrou faktu (s. X).“ Ale takéto uvažovanie nachádzame už v diele samotného Platóna, [konkrétne sa jedná o dialóg pomenovaný „Kratylos“, pozn.], kde zachytil tieto slová samotného Sokrata, ktorý varoval: „Nech je to tak. Ale či ten, kto vyslovil tieto slová, vyslovil to, čo je pravda, alebo lož? Alebo by niektoré z týchto slov boli pravdivé a niektoré nepravdivé? […] Ak existuje takéto rozdelenie názvov, musíme priznať, že jedno z nich sa snaží pomenovať vec v súlade s pravdou, ale druhé klamlivo. A ak to tak je, a je možné rozlíšovať pomenovania chybne, a nepripisovať atribúty každému vlastné, bude možné mýliť sa aj v slovách. A ak môžu byť takýmto spôsobom ustanovené slová a pomenovania, potom sa toto isté nevyhnutne týka aj diskurzov, pretože diskurzy sú, si myslím, z nich vytvárané. (s. 106 + s. 108-109)“ Profesor Konečný a docent Bouchal vo svojej publikácii „Psychológie v lékařství“ píšu: „Myšlení je procesem odrážení obecných vlastností věcí a jevů a hledání a vytváření (postižení) souvislostí a vztahů mezi nimi. Myšlení je zobecněným poznáváním objektívní reality. […] Řeč je s myšlením neodlučně spjata… (s.71+74)“ [Prakticky také isté konštatovanie je možné nájsť v práci psychológa Borisa Teplova „Psychológia“: „Naše myslenie je nerozlučne späté s rečou. […] Reč je teda nástrojom myslenia (s. 141)“, pozn.] Z čoho prirodzene vyplýva, ako uviedla profesorka Alena Plháková:„…způsob myšlení je poměrně výrazně determinován strukturou i slovní zásobou […] jazyka. (s. 313)“ A všetko doteraz napísané dáva do jednotiaceho rámca profesor Milan Nakonečný: „Nutnost orientovat se ve svém životním prostředí je zakotvena ve vývoji poznávaní se individua. Jeho první stupeň z hlediska fylogenetického i ontogenetického tvorí vnímaní, druhý myšlení: vnímaní je zprostředkovano činností smyslů, myšlení operacemi s kognitivními prvky vyššího řádu.…myšlení je produktem konstrukce zkušenosti za pomoci druhově specifických forem poznávaní. Z vnímaní se […] vyvinula vývojově vyšší forma poznávání — myšlení… Myšlení je vývojově vyšší způsob poznávání, který umožňuje překračovat vnímanou skutečnost a pořádat ji do hierarchicky organizovaných významových struktur. (s. 296-297)“ V tomto kontexte sa vyjadroval taktiež klasik svetovej psychológie Jean Piaget, ktorý:„…zistil, že okrem našich nervových a zmyslových orgánov, sme my ľudia zdedili aj špecifický spôsob fungovania, prostredníctvom ktorého komunikujeme s ‚prostredím‘ (svetom ‚vecí‘). Ako naše zdedené jadro intelektuálnej organizácie… (Hundert, s. 95-97)“ Na čo neskôr nadväzovali aj teórie o tom, ako si ľudia vytvárajú „mentálne modely“, pričom tie sú:„…zachytením informácií obsiahnutých v predpokladoch uvažovania. Mentálne modely sú štrukturálnymi analógiami sveta, so štruktúrou, ktorá zodpovedá štruktúre stavu vecí, ktorý diskurz opisuje.…ľudia konštruujú jeden alebo viac mentálnych modelov alebo zachytení informácii obsiahnutých v probléme, o ktorom uvažujú. Tieto mentálne modely sú neskôr použité pri rozhodnutiach o platnosti [vyvodeného] záveru. (Eysenck, s. 249)“ Ako podotkol profesor Vladimír Smékal, schopnosť abstraktne myslieť je jednou z funkcii inteligencie: „Inteligentní člověk dokáže použivat pojmy a symboly…, (s. 303)“ a jedincom dosiahnutý stav tejto schopnosti, má veľké dôsledky na reguláciu činnosti a konečné adaptívne alebo maladaptívne prispôsobenie sa výzvam života. Pre človeka so zníženou schopnosťou abstraktného — pojmovo-symbolického — myslenia, neschopného vykonávať myšlienkové operácie s kognitivnými prvkami vyššieho radu, pre takéhoto bude nemožné pochopiť súvislosti diania navôkol seba. Takýto jedinec je jednoducho človekom obmedzeným. Spomenutý Ludwig Wittgenstein povedal jednoznačne: „Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta. (s. 115)“Edward Hicks napísal:
« …história filozoficko-náboženského termínu Logos. Tá sa uberala dvoma smermi — filozofický a teologický, ako „Príčina“ a ako „Slovo“, ako vyjadrenie gréckeho a hebrejského myslenia… Grécka myseľ vnímala svet ako „κόσμος“ [kozmos, pozn.], teda ako niečo, čo vytvoril, a čo riadi rozumový princíp, čiže „λόγος“ [Logos, pozn.]. Tento pojem sa prenášal od Herakleita k stoikom a od stoikov k Filónovi Alexandrijskému; postupne sa menil, upravoval a rozširoval, no vždy bol prítomný. U Herakleita, „plačúceho filozofa“, ktorý vnímal všetko ako neustály pohyb a oheň, počiatok… a zároveň zánik [„…se domníval, že vše se stále přetváří a mění. Měl za to, že svět je věčně se měníci proud. (Smithová, Raeper / s. 9)“, pozn.], bol λόγος [Logos, pozn.] skutočne neoddeliteľnou súčasťou sveta. V človeku je to duša. Je to spojitosť alebo podstata vecí, objektívna. V žiadnom prípade to nie je reč ani slovo. V neustálom konflikte protikladov, v procese smerujúcom k usporiadanému vzťahu, je Λόγος [Logos, pozn.] princípom, ktorý je tohto všetkého svedkom a mohli by sme ho, povedzme, označiť moderným výrazom „prirodzený zákon“?(s. 18) » V knihe Adama Jamesa, niekdajšieho učiteľa na Emmanuel College v Cambridge, nachádzame: „V dejinách starovekej filozofie nie je viac otázok, ktoré by boli predmetom rozsiahlejších a vášnivejších diskusii, než je problematika významu slova λόγος [Logos, pozn.] u Herakleita. Starovekí ľudia ho chápali ako príčinu – kozmický rozum – všeobecne rozšírený, prítomný v prírode aj v človeku, samozrejme, nie jedna nehmotná entita, ale totožný s večne živým, večne mysliacim ohňom „πῦρ φρόνιμον ἀεὶ ζῶον“ [„Oheň múdrosti, večný život,“ pozn.], ktorý tvorí nemennú podstatu vecí práve preto, že sú v neustálej zmene: a tento „κοινὸς Λόγος“ [„Koinós Lógos,“ pozn.] alebo univerzálny rozum bol považovaný za synonymum pre Boha. Inými slovami, ak máme veriť antickým autorom, herakleitovská koncepcia Logosu sa v podstate nelíši od stoickej s výnimkou toho, že na materiálnej strane je Logos u Herakleita ohňom, zatiaľ čo podľa najprísnejšej definície Stoikov ide o éter. (s. 77)“ Keď už toľko spomíname Stoikov, tí vravievali: „…všeprenikajúci Logos, ktorý sa vo vesmíre sformoval ako racionálny poriadok a v človeku ako rozum. Okolo tohto Božského princípu sa zhromaždili a s ním boli stotožnené také rozličné idey ako prozreteľnosť, osud, spravodlivosť, pravda, príčina, prirodzenosť, nevyhnutnosť. (Gregg, s. xxxiii)“ V kresťanstve sa potom tento termín posúva do podoby:« Podľa pôvodnej tradície bol Ježiš Mesiášom, ktorý prišiel, aby založil sľúbené Božie kráľovstvo. Vo štvrtom evanjeliu je mesiášska predstava nahradená predstavou Logosu. Hlásanie kráľovstva sa mení na posolstvo o „večnom živote“.(Scott, s. 6) » Doplňujúci pohľad:« …pojem Logos, ktorý Platón používal pre „Rozum“, bol teraz zmenený na označenie „Božieho Slova“. […] Ak svätý Pavol použil tento výraz, tak ho použil najskôr s cieľom, aby odradil svojich konvertitov od uvažovania o platónskom Logose a nasmerovať ich k [mysleniu v kontexte] „vteleného Slova“, ktoré bolo schopné zachrániť ich duše. (Potter,s. 201-202) » Mohli by sme (azda sa nijaký teológ neurazí takémuto zjednodušeniu) povedať, že sa tu samotný Ježiš stáva obsiahnutím Logosu. A o tejto problematike sa, približne nejaké dve tisícročia, vedú siahodlhé debaty. Nech už to bolo, ako to bolo……v tomto bode je pravdepodobne všetkým zrejmé: pojem LOGOS v pozícii
„…Božskej príčiny alebo múdrosti… (Fisher, s.o xii)“, prípadne „univerzálneho princípu“, je v symbolickej rovine vyjadrením viery vo vyššiu úroveň usporiadanosti, vyššiu organizáciu sveta navôkol nás, ale aj spôsobu ľudského bytia ako takého, s čím nevyhnutne súvisí akýsi „prirodzený zámer“, ktorého odrazom je napokon „prirodzený poriadok“ a súbor určitých nemenných zákonitosti. Je to viera, že naše súcno je možné popísať „základnými pravdami“, ktoré tvoria piliere harmónie v ňom a sú dokonalými, predstavujú najvyššiu mieru dosiahnuteľnej krásy. Americký autor Charles W. Upham priniesol [vo svojom diele „Letters on the Logos“, pozn.] schému, ktorá je vraj dielom Basileidesa [Basilides z Antiochie, pozn.], viď ilustračný obrázok k tomuto článku. Túto skutočnosť vraj dosvedčili sv. Irenej z Lyonu [Irenaeus, pozn.] a sv. Epifanius zo Salamis. Basileidesova schéma vyobrazuje na vrchole pyramídy: 1. Nezrodený, ktorý je jediným otcom všetkých. Nasledujú: 2. ΝΟΥΣ (Nous) — Rozum, 3. ΛΟΓΟΣ (Logos) — Univerzálny princíp, 4. ΦΡΟΝΗΣΙΣ (Phronesis) — Praktické použitie inteligencie, tj. pochopenie, 5a. ΔΥΝΑΜΙΣ (Dynamis) — Schopnosť konať, tj. sila, 5b. ΣΟΦΙΑ (Sophia) — Múdrosť… atď. Basilides z Antiochie žil v druhom storočí. Pre mňa je táto jeho schéma podstatná, v jungovskom zmysle, predovšetkým z pohľadu popisu jestvujúcej psychologickej skutočnosti, keď prehovára: existuje univerzálny princíp, ktorý je postavený na nejakom racionálnom základe, a tento univerzálny princíp je postihnuteľný, ho človek odhaľuje svojim myslením, k čomu mu napomáha ľudská reč.Životnou úlohou človeka je potom: 1. pochopiť „univerzálny princíp“ — pravidlá a zásady z neho vyplývajúce; 2. pochopiť, aké miesto v ňom zastávajú ľudské bytosť, aká je prirodzenosť a podstata človeka; 3. nájsť spôsob, ako svoje bytie posunúť do súladu s týmito zisteniami, aby som sa sám stal — svojim individuálnym prínosom — nositeľom „Svetla“ a vyjadrením „Pravdy“, tj. najvyššej dosiahnuteľnej dokonalosti a krásy; vnášal ich do sveta, konkretizáciou v dvojakom zmysle: vlastnej jedinečnosti, no zároveň aj „okamihu z večnosti“. « „…tieto konečné reality sú nekonečne multiplikované. (Pascal / 1910,
s. 49)“ » Opätovne, v psychologicko-symbolickej rovine je svetovo najznámejším príkladom takéhoto niečoho „Christos“, príbeh o antropomorfnom Bohu: „Pod pojmom ideál budeme mať na mysli dokonalosť svojského druhu: úplnú a kompletnú realizáciu všetkej možnej alebo predstaviteľnej dokonalosti, nie len výplod fantázie, ako tento pojem mnohí používajú. Kristus je ideálny človek. Ale dosiahnutie dokonalosti je dosiahnutím božskosti; a preto je ideálny človek ľudským Bohom. (Buck, s. 9)“ Ideál cnostného človeka, ktorý sa životom (hodnotami, aké zhmotňuje vo svete navôkol seba, prekonávaním slabostí) snaží posunúť vlastný rozvoj na úroveň – „svätosti“, pričom prijíma nevyhnutného utrpenie:« „Domine! Quo Vadis? [Pane! Kam ideš?]“ na čo Spasiteľ, hladiac na neho so smútkom v očiach, odpovedal: „Idem do Ríma, aby som tam bol ukrižovaný… po druhýkrát,“ a zmizol (Jameson,s. 211-212); » spojené s procesom, počas ktorého sa stáva svojim najdokonalejším vyjadrením v rámci takto ustanovených hraníc. Túto stránku ľudskej prirodzenosti zachytil už niekedy v 17. storočí aj francúzsky filozof Blaise Pascal, keď napísal: „Plavíme sa v obrovskej šírine, neustále unášaní v neistote, hnaní z jedného jej konca na druhý. Keď si zmyslíme, že sa pripútame k akémukoľvek bodu a upevníme sa na ňom, v tom okamihu sa zatrasie a opustí nás; a ak sa ho pokúsime nasledovať, i tak nám unikne z dosahu, prekĺzne pomedzi prsty a stratí sa v nenávratne. Nič nám neostáva. Toto je náš pozemský stav, a predsa je to úplne v rozpore s našimi sklonmi; horíme túžbou nájsť pevnú pôdu a konečne — spoľahlivý základ, na ktorom by sme mohli postaviť vežu siahajúcu k nekonečnu… (1904, s. 26-27)“PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] ADAM, James. The Vitality of Platonism, and Other Essays (Edited by his Wife Adela Marion Adam). Londýn (Anglicko) : Cambridge University Press, 1911. 242 strán.
- [2] BUCK, Jirah Dewey. Christos – The Perfect Man is the Anthropomorphic God. New York (USA) : Hermetic Publishing Company, 1889. 30 strán.
- [3] EPSTEIN, Seymour. Cognitive-Experiential Theory (An Integrative Theory of Personality). New York (USA) : Oxford University Press, 2014. 333 strán.
- [4] EYSENCK, Michael (ed.) Psychology (An Integrated Approach). 1. vydanie. New York (USA) : Addison Wesley Longman Inc., 1998. 829 strán.
- [5] FISHER, George Park. History of Christian Doctrine. New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1911. 583 strán.
- [6] GLEITMAN, Henry. Basic Psychology. 2. vydanie. New York + Londýn : W. W. Norton & Company, 1987. 660 strán.
- [7] HICKS, Edward. Traces of Greek Philosophy and Roman Law in the New Testament. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1896. 192 strán.
- [8] HUNDERT, Edward M. Philosophy, Psychiatry and Neuroscience – Three Approaches to the Mind (A Synthetic Analysis of the Varieties of Human Experience). 1. vydanie. New York (USA) : Oxford University Press, 1990. 346 strán.
- [9] JAMESON, Anna. Sacred and Legendary Art (Vol. I.: Containing Legends of The Angels and Archangels, The Evangelists, The Apostles, The Doctors of the Church, and St. Mary Magdalene as Represented in Fine Arts). 3. vydanie / Boston (USA) : Houghton, Mifflin and Company, 1881. 417 strán.
- [10] KONEČNÝ, Robert; BOUCHAL, Milan. Psychológie v lékařství. 3. vydanie (rozšírené a prepracované). Praha (Česko-Slovensko) : Avicenum – zdravotnické nakladatelství, 1979. 368 strán.
- [11] LOCKE, John. An Essay Concerning Human Understanding (Abridged and Edited). Londýn (Anglicko) : Oxford University Press, 1924. 380 strán.
- [12] NÁKONEČNÝ, Milan. Psychologie – přehled základních oborů. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Stanislav Juhaňák – Triton, 2011. 863 strán.
- [13] PASCAL, Blaise. Thoughts. Letters. Minor Works. New York (USA) : P. F. Collier & Son, 1910. 453 strán.
- [14] PASCAL, Blaise. The Thoughts Of Blaise Pascal. Londýn (Anglicko) : J. M. Dent and Co., 1904. 402 strán.
- [15] PLATÓN (aka Plato). The Cratylus, Phædo, Parmenides and Timæus. Londýn (Anglicko) : Benjamin and John White, 1793. 555 strán.
- [16] PLHÁKOVÁ, Alena. Učebnice obecné psychologie. 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Academia, 2008. 472 strán.
- [17] POTTER, John Phillips. Characteristics of the Greek Philosophers – Socrates and Plato. Londýn (Anglicko) : John W. Parker, 1845. 264 strán.
- [18] SCOTT, Ernest Findlay. The Fourth Gospel (Its Purpose and Theology). Edinburgh (Škótsko) : T & T Clark, 1923. 379 strán.
- [19] SMITHOVÁ, Linda; RAEPER, William. Úvod do světa idejí (Náboženství a filozofie v minulosti a součastnosti). 1. vydanie. Praha (Česká republika) : Nakladatelství Vyšehrad, 1994. 208 strán.
- [20] SMÉKAL, Vladimír. Pozvaní do psychologie osobnosti (Člověk v zrcadle vědomí a jednání)). 2. opravené vydanie. Brno (Česká republika) : Nakladatelství Barrister & Principal, 2007. 524 strán.
- [21] TEPLOV, Boris Mikhailovich. Psychologia. Bratislava (Česko-Slovensko) : Štátne nakladateľstvo v Bratislave a knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, 1951. 226 strán.
- [22] The Wisdom of Solomon in the Revised Version with Introduction and Notes by John Allen Fitzgerald Gregg. Cambridge (Anglicko) : Cambridge University Press, 1909. 208 strán.
- [23] THOMPSON, Hugh Miller. The World and the Logos. New York & London : G. P. Putnam’s Sons, 1886. 91 strán.
- [24] UPHAM, Charles Wentworth. Letters on the Logos. Boston (USA) : Bowles and Dearborn, 1828. 215 strán.
- [25] WITTGENSTEIN, Ludwig. Tractatus Logico-Philosophicus. Londýn (Anglicko) : Routledge & Kegan Paul + New York (USA) : The Humanities Press; 1961. 178 strán.
▐ Zverejnené: 10/06/2026
![Útržok z diela „Zápisky z podzemia“ od Dostojevského. Autor nás konfrontuje s postavami, ktoré si zamieňali vlastné spoločenské „postavenie za inteligenciu“ – archetypom jedinca presiaknutého povrchnosťou, ktorý je dnes aktuálny viac než kedykoľvek predtým. Je to výkrik človeka-outsidera, tuláka po hviezdach, ktorého cnosť mu prináša od ostatných jediné – výsmech.]( "Skazení cynici – pragmatici bažiaci po „úspechu“, tj. funkciách, moci a profite (Dostojevskij / Záspisky z podzemia)")
Základný popis
Tento text je cestou z podzemia cárskeho Ruska v období 19. storočia, až niekam po digitálne labyrinty dnešného kapitalizmu. Sledujeme paralely medzi cynizmom dávnych dní a súčasným zahlcovaním verejného diskurzu každým trendom, ktorý sa zjaví na obzore a môže (a má) – aspoň na okamih – zakryť prázdnotu dnešnej spoločnosti. Tentokrát sa k tomu používa téma umelej inteligencie (AI), pričom tá sa stáva novým náboženstvom, pod ktorého vedením by malo ľudstvo konečne dospieť k svojmu konečnému spaseniu. V tejto paralele vidíme rovnaké charakteristiky: predstieranú kompetenciu, kde diplomatické vystupovanie (a silené prehrávanie) nahrádza znalosti a celá sprievodna maškaráda reálnu hodnotu.
« Hraná užitočnosť, utajená imbecilita a diplomatické vystupovanie: Keď sa zvrhlí, zhýralí cynici – pragmatici bažiaci po „úspechu“, tj. funkciách, moci a profite – zoširoka usmievajú a pripravujú na ďalší „vývar“ »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Zmienka – Komentár – Psychológia – Etika – Ekonomika – Politika – Pokrytectvo – Hodnotový relativizmus – Progresivizmus – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Peklo – Smrť – Výmena obyvateľstva
…a tí ostatní aspoň na nejaké tie „omrvinky“ z neho.
« …bol som [pre nich] „tulák po hviezdach“, zatiaľ čo oni už vtedy chápali [ako] život [„funguje“]. Nič nechápali, nemali ani potuchy o skutočnom živote a prisahám, že práve to ma na nich najviac rozhorčovalo. Naopak, najzrejmejšiu, markantnú realitu prijímali s fantastickou hlúposťou, a už vtedy boli zvyknutí rešpektovať úspech. Všetkému, čo bolo pravdivé, ale utláčané, a čim sa pohŕdalo, tomu sa bezcitne a hanebne smiali. Spločenské postavenie zamieňali za inteligenciu… hovorili o pohodlnom miestečku. Samozrejme, veľa z toho bolo spôsobené ich hlúposťou, kvôli zlým príkladom, ktorými boli vždy obklopení v detstve a chlapčenstve. Boli obludne zvrátení. Samozrejme, veľa z toho – taktiež – bolo iba povrchné a predstieraný cynizmus; samozrejme, aj v ich zvrátenosti sa objavovali záblesky mladosti a živosti; ale ani takáto sviežosť nebola príťažlivá a prejavovala sa v istej bezohľadnosti. (Dostojevskij,s. 102) » Tieto slová z tvorby pána Dostojevského som si zvolil z jediného dôvodu: opisujú isté psychologické črty osôb z dávnejšieho historického obdobia, ktoré sú – nanešťastie – veľmi aktuálnymi aj v súčastnosti. Cez víkend som sa trocha venoval otázkam súvisiacim s používaním umelej inteligencie a citoval z rozhovoru s Edom Zitronom. Ten sa v ostatnom čase stál slávnym a objavil sa dokonca aj vo vysielaní „Bloomberg Podcasts“. Dnes by som sa chcel pristaviť pri niečom, čo tento pán popisoval a prehovára viac o dobe, v akej žijeme a najmä ľuďoch, než len o samotnej AI. Problematika umelej inteligencie tu pre mňa nehrá nijako zásadnú úlohu, i keď sa jej určite nevyhnem. Nie je pre mňa v tejto chvíli zas až tak podstatné, akým smerom sa jej napredovanie bude ďalej uberať, či sa Ed Zitron vo svojich predpovediach budúcnosti mýli alebo nie. Vnímam ju nateraz najmä v polohe aktuálneho spoločenského fenoménu, na ktorý sa reaguje. Jedného z mnohých v dejinách. Takéto fenomény zvyčajne prichádzajú, neskôr odchádzajú… Práve „reakcia“ na ne zo strany spoločenských elít ma zaujíma. Predmetom môjho záujmu je v tomto primárne, už naznačené, psychologické hľadisko: pohľad do dynamiky mentality ľudí, ktorí hýbu dianím navôkol nás.
Teraz už naspäť k samotnému rozhovoru. Ed Zitron sa – v jeho úvode – zaoberal takýmito záležitosťami:
« Pretože tieto spoločnosti nevedia v skutočnosti, aké sú náklady na umelú inteligenciu. Nevedia, aké sú náklady, nevedia, ako zrátať návratnosť investícii – v skutočnosti, nevedia veľmi, čo vlastne robiť. Ale oni… je to ako keby nejaký druh kultu. Robia to, pretože to trh, tak nejako, tupo odmeňuje– ich používanie AI. Sú investormi, ktorí v skutočnosti nerobia nijakú reálnu prácu, volám ich – obchodní idioti. Hovoria si: „Ale áno, mali by sme viac používať AI, kamarát.“ Nikto v skutočnosti nevie, prečo to robia. Takže, všetci robia veci vo veľmi symbolickej rovine. Niečo ako: „Dobre, mali by sme to ohraničiť na… 1500…,“ otáznik. „Je to dobré, alebo zlé?“ A problém je – nikto netuší. Nikto netuší, aké je to správnečíslo. » Neprídu vám tieto slová povedomé? Keď ich ja čítam, tak nevidím popis procesu ohľadom zavádzania AI do rôznych priemyselných segmentov na zlepšenie efektívnosti v nich, ale pred očami mám svetových, európskych a slovenských politikov. Ich myšlienkový svet. Ak si prečítate mnou zvýraznené časti textu, uvedené na nich takmer dokonalo sedí: veľmi nevedia, čo sa deje, a čo s tým, tj. kam sa dané dianie bude uberať, vnímajú nejaký „trend“ – dookola sa navzájom potľapkávajú, že je to fajn, snažia sa aktuálneho „trendu“ držať a vytĺcť z neho toľko, koľko sa bude dať, až „trend“ pominie – zahodia ho a naskočia na niečo nové, bez ohľadu na riziká možných závažných strát občanov, napr. navýšenie štátneho dlhu a iné negatívne dôsledky.Politici (a ich voliči) nepoznajú REÁLNE NÁKLADY svojich rozhodnutí, veľakrát sa o ne nijako zásadne nezaujímajú, pretože ich prenášajú, v podobe nevyužitých zdrojov (tým správnym spôsobom, tj. v prospech občanov) a príležitosti (prehlbujúceho zaostávania, zhoršovania konkurenčného postavenia), nadväzujúcich dlhov, na ďalšie generácie. Krásnym príkladom bol odpočutý rozhovor dvoch slovenských politikov [viď napr. článok v Plus jeden deň z 13. marca 2000, pozn.], pričom jeden z nich povedal: „Bude to drahé.“ Ten druhý reagoval, v tomto prípade dáma, bez mihnutia oka a nejakého vzrušenia: „No a čo?“ Si niekedy spätne pozrite, ako sa napríklad postupne menili pohľady na financovanie militarizácie a zbrojenia na Slovensku vo verejnom diskurze. 2%, 3.5%, 5% z HDP? Tí ľudia – tam hore – hádžu číslami, ako keby ich ťahali z klobúčika nejakého kúzelníka. Krútia kolesom (toho svojho) šťastia – koľko padne, toľko bude. Alebo ďalší krásny príklad iracionality, keď slovenskí politici hlasovali za zákaz spaľovacích motorov po roku 2035, nezohľadnujúc možné finančné dôsledky pre občanov Slovenska. Prečo? No taká bola práve v európskom parlamente „nálada“. Preto. Absurdita na nekonečnú, opakovane. Ibaže takýto prístup je – všade. Koalícia, opozícia, štátna a verejná správa, neziskový sektor… všade. Nejaká konsolidácia? Prosím vás. Pre chudákov, ktorí sa nedokážu, nemajú dostupné prostriedky a čas, alebo už sa ani nepokúšajú… brániť. Pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Naštudujte si, aké zmluvy, a za čo sa
– i dnes – uzatvárajú. Budete pozerať na tie sumy a pomyslíte si: „To je istotne v slovenských korunách…“ Nie, nie sú. Krásnym príkladom je– aj tá posledné dni mnouomieľaná – terajšia obsesia umelou inteligenciou. Jej využívanie na „strojové“, odosobnené, tj. dehumanizačné obmedzovanie slobody prejavu? Ach jaj. Ibaže pozor! Pri umelej inteligencii– aspoň v teoretickejrovine – existuje v niektorých sférach istá „ručná brzda“, lebo veď… aj oligarchovia chorľavejú, a tí už na právnikov majú. Zrkadlo pravdy voči tomuto trendu nastavuje– zdravotníctvo. Ak si naštudujete zmluvy ohľadom umelej inteligencie, ktoré podpisujú slovenské nemocnice, tam– zo strany ichdodávateľov – je súčasťou každej zmluvy obdobná varianta dodatku: „Zákazník používa produkt na vlastné riziko. Dodávateľ nezodpovedá za informácie vygenerované produktom. Produkt je určený na pomoc, nie na autonómne použitie. Produkt nemusí poskytovať úplné výsledky.“ I z tohto je zrejmé: umelá inteligencia nedokáže nahradiť ľudskú bytosť, ktorá dosiahne v nejakej oblasti status expertnosti. Čiže, v prípade nástrojov umelej inteligencie, vy dostávate k dispozícii nástroj, ktorému dodávate vstupy, on ich spracuje, no vy nemôžete– a priori – dôverovať jeho výstupom, ale musíte ich priebežne kontrolovať, či sú naozaj správne, pretože AI nástroje zvyknú mávať halucinácie, vymýšľajú si, majú problém chápať dáta v širších súvislostiach a pod. Za produkt, ktorý je v štádiu „testovania a ďalšieho ladenia“, tj. generátor nápadov a vnuknutí (v ponukanom vyhotovení), pričom samotný dodávateľ sa zrieka zodpovednosti, sa ale neraz platia desiatky, stovky tisíc eúr, pretože – „AI príplatok“. Tieto AInástroje – predstavujú systém, ktorého hlavnou prednosťou má byť „vlastná inteligencia“, s čím by prirodzene mala súvisieť „voľnosť myslenia“, čo vedie– logicky – k variabilite produkovaných výsledkov, čoho dôsledkom môže byť (a prax ukazuje, že až príliš často je) výskyt omylov a istá miera chybovosti. Áno, je možné redukovať výskyt takýchto „abnormalít“, odoberať systému „stupne voľnosti“, [a ono sa s tým experimentuje a máte niektoré najnovšie jazykové modely AI, pri ktorých je dramaticky nižší rozptyl rôznorodosti výstupu pri opakovaní procesu generovania, pozn.], začať ho regulovať, ale v tom prípade je asi hlúposťou hovoriť o „umelej inteligencii“, ale presnejšie pomenovanie by bolo „pokročilá úroveň algoritmizácie a automatizácie“. Ibaže s takýmto marketingovým heslom by sa vám asi len ťažko predávali kdejaké prísľuby, získaval investičný kapitál, a v tomto kontexte by sa málokto nadchol nad tvrdeniami o ďalšej „priemyselnej revolúcii“, keďže by sa jednalo stále o pokrok, síce významný, ale stále iba v rámci nadväzujúcej evolúcie. [POZN.: Ak si porovnáte dva roky staré jazykové modely AI s dnešnými, tak ten kvalitatívny pokrok je až neuveriteľný, napriek tomu nateraz nedosahujú kvalít, aby došlo k ich plošnému použitiu, ako ich producenti dúfajú. Aká bude budúcnosť? Ktovie.] Mimo spomenutého zdravotníctva, sa nad týmto zas až tak nepremýšľa.Rovnako, ako sa nijako hlbšie nepremýšľa, aký reálny prínos majú, okrem zisku pre dodávateľa, takéto nástroje. Títo „umelou inteligenciou očarení“ bývajú skrátka „krepí“, nedokážu reálne zhodnotiť kvalitu jej výstupov, no o to sú sebavedomejší. Nemajú predstavu, akože vôbec, aký výpočetný výkon je potrebný na „uživenie“ nejakého zmyslupného jazykového modelu AI, netušia. A takéto nevzdelané osoby potom rozhodujú štýlom:
« Je to aktuálne „trendové“, hovorí sa o tom, i v televíziispomínali. » Mnohí malomeštiačikovia chcú byť „svetoví“:« Svieti to, bliká to,tancuje…, » – kolotočiari s právomocami v sekunde objednávajú. Obmedzení snaživci vykazujúci aspoň nejakú aktivitu. Len za kadejakých „AI asistentov“ (rôzného druhu) a „Chatbot-y“ sa vyhadzujú do vzduchu ročne tisíce.Pokračujme ďalej:
« Nedá sa to jednoducho vytrhnúť. Zostanú tam kúsky. Ľudia si na používanie týchto nástrojov zvykli, či už je to dobré alebo zlé. […] Kód umelej inteligencie je takto napísaný, pretože tieto veci nemajú myšlienky, nemajú pocity, nemajú znalosti, len čerpajú zo súboru informácií, na ktorých boli trénované. Takže, kód je veľmi obšírny, čo znamená, že ho je veľa a je napísaný bez akéhokoľvek zámeru. Pretože teoreticky, keď píšete dobrý kód, existuje určitá logika, prečo ste veci vytvorili určitým spôsobom: ak to neurobíte, toto sa pokazí. Ak sa toto pokazí, tak potom sa pokazia tieto tri veci. Takže o tom premýšľate takto nejako. […] A myslím si, že v komunite softvérových inžinierov máte prítomné veľké množstvo utajených imbecilov, ľudí, ktorí predtým sotva vedeli programovať, ktorí sa k tejto práci pravdepodobne dostali podvodom alebo boli na veľmi nízkej úrovni, alebo sú to len dobrí diplomati, ktorí využili jazykové modely AI, aby vyzerali užitočnejšie, než v skutočnosti sú, pretože sa dokážu predierať určitými operáciami. To znamená, že tieto spoločnosti sú momentálne postavené na piesku. […] Zničili svoje inštitucionálne znalosti. […] Neviete, ako merať návratnosť investícií. Neviete, ako merať náklady na úlohu. Ako znížite náklady? […] Povedali ste si: „Dobre, zarábame takúto sumu peňazí…“ […] Potrebujete, aby ľudia míňali čo najviac. Problém je, že ľudia dnes míňajú obrovské množstvo peňazí. Robia to však bez akéhokoľvek dôvodu, okrem toho, že vás živia… Boli iba zmanipulovaní médiami a investormi… Problém je, že to nie je stabilný biznis. Je ťažké povedať: „Dobre, ak míňam 12 miliónov dolárov ročne… Prečo? Čo by som získal, keby som minul 24 miliónov? Alebo čo by som stratil, keby som minul 3 milióny? Alebo 1 milión? Alebo 500 tisíc?“ Na to neexistuje presvedčivá odpoveď. […] Takže spoločnosti s tým momentálne v podstate len experimentujú. […] Je naozaj pozoruhodné, akým podivným sa to [celé] stalo. […] A ja mám tú teóriu: teória o ére podnikavcov – idiotov, kde sú títo ľudia, ktorí riadia tieto spoločnosti, ktorí nerobia žiadnu prácu. Nemajú žiadne spojenie s produktivitou, alebo samotnou výrobou. Teda všetko, čo vedia robiť je: zamestnávať ľudí, prepúšťať ľudí, míňať peniaze… a tiež chodiť na obed a čítať e-maily. To je reálne naozaj všetko, čo robia. Takže si myslia: „Viac umelej inteligencie je dobré. Nerobím žiadnu reálnu prácu, ale keď som sa s tým chvíľku hral, no vytvoril som z toho nejakú aplikáciu. Takže ak ju bude používať nejaký softvérový inžinier vo väčšom rozsahu… ešte viac – veľké / dobré!“ Títo ľudia nemajú cit pre detaily alebo plánovanie. Takže máme tento údajný boom AI, ktorý pramení najmä z – nekompetentnosti vedenia. […] …ide o významný skok, ktorý presahuje rámec toho, čo používatelia očakávajú, a na čo sú v skutočnosti zvyknutí. Zamyslite sa nad tým takto: ak ste nikdy nerozmýšľali nad tým, koľko vás vaše úlohy stoja, nikdy ste sa nesprávali tak, ako keby úlohy niečo stáli. V podstate ste fungovali na princípe „zjedz, koľko zvládneš“. Neviete, koľko stojí vaša práca. A keď musíte tieto náklady skutočne zaplatiť… Nemôžete [odrazu] robiť nič z toho, čo vás na začiatku nadchlo pre tento nezmysel. […] [„Neviditeľný výstup“ je termín, ktorý začíname počuť od niektorých pozorovateľov v tomto odvetví.] […] Kapitalizmus to robí iba vtedy, keď je veľmi chorý. […] Dôvod, prečo musia vymýšľať čudné mystické spôsoby merania, je ten, že nemajú spôsob, ako na to len ukázať a povedať: „To jedobré.“ » Ja hovorím jedno: tie paralely, ktoré som vyznačil, bijú do očí a jednoducho ich každý
– aspoň zľahkauvažujúci – musíte vidieť v celej nádhere… Všetky tieto riadky sú prakticky len inou stránkou, iným popisom základného mechanizmu, ktorý som už v minulosti prezentoval, keď som citoval niekdajšieho vedeckého pracovníka Ekonomického ústavu SAV, ktorý strávil nejaký ten čas na ministerstvách financií a hospodárstva, taktiež zastupoval Slovenskú republiku v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) – Ing. Mariána Vitkoviča, ktorý povedal:« Toto etnikum, alebo toto spoločenstvo, […], BOLO PREDANÉ za to, že pár ľudí si tu jazdí na funkciách a každú sprostosť, ktorú im Brusel strčil pod nos, podpísali za tento štát. To je všetko. Je to katastrofa, ale je to tak. […] …globálna finančná elita, ktorá spolupracuje s tými lokálnymi finančnými elitami a s tými politickými „trkvasmi“, ktorí ich zastupujú… […] Dnes je ten kapitalizmus taký, že TÍ, KTORÍ VLASTNIA TEN KAPITÁL a ovládajú tie globálne, lokálne toky – aj tie integračné, SA VYČLENILI Z TEJSPOLOČNOSTI… » Všimnite si zaujímavú skutočnosť: keď niekde vo vzduchu „zasmrdia peniaze“, je možné na niečom zarobiť – je v tom VEĽA peňazí, vždy sa tam objaví nejaká tá lokálna oligarchia a – v spolupráci s globálnymi hráčmi – sa snaží nejakým spôsobom „monetizovať verejné zdroje v prospech privátnych ziskov“, takýmito zdrojmi sú aj VODA a PÔDA, občanom nejako „politicky predať“ a urobiť ďalší „vývar“ a nejaký ten vývoz kapitálu do zahraničia. Hľa, hodnoty liberálnej alebo slovenskej sociálnej, progresívnej, katolíckej… pomenujte si to, ako chcete: dôsledky hlavných presadzovaných politík na makro-ekonomickej úrovni sú vždy rovnaké. Lenže, zopakujem ešte raz: choďte a pozrite sa na stránky Centrálneho registra zmlúv. Ono to nie je tak, že by tu bolo niekoľko oligarchov, politikov a tí za všetko môžu. Nie je to také jednoduché…Tu je v podstate akési celospoločenské nastavenie občanov, ktoré by sa dalo definovať ako: hrubé využívanie dostupných možností k tomu, aby som sa mal dobre, bez ohľadu na dôsledky. Na Slovensku mala a má drvivá časť občanov, v nejakej forme, profit z toho, čo sa tu dialo a deje – na rôznych úrovniach. Poberali a poberajú z toho nejaké výhody. Späť k Vitkovičovi. Ja až teraz začínam chápať, v plnom rozsahu, ten jeho pesimizmus nad budúcnosťou, aká nás čaká. Sám som sa v poslednom roku venoval celkom obšírne vojenskému konfliktu na Ukrajine. Netvrdím, že som túto problematiku spracoval dokonalo, ale myslím si, že tú základnú dynamiku jeho vzniku som vcelku vystihol. Až v posledných týždňoch som si uvedomil niečo zásadné. Písal som o pochode na oslavu výročia založenia Waffen-SS Galícia vo Ľvove, ktorý sa konal tento rok v máji, neskôr som písal o opätovnom pochovaní Melnika na Ukrajine – so štátnymi poctami. A tak som sa postupne zamyslel: „Však, ale veď ja som Melnika už v minulosti spomínal, presne – 24. júla 2025. O Waffen-SS Galícia mám napísaný dokonca dlhočizný komentár, kde citujem 47 zdrojov, zverejnené 12. októbra 2025, a tam mám v úvode celý odsek venovaný tomu, ako sa dnešní Ukrajinci hlásia k odkazu svojich nacistických predchodcov. Ako hlavný ilustračný obrázok som vtedy použil záber príslušníka ukrajinskej rozviedky SBU z apríla 2022, z videa, ktoré je dodnes dostupné a zverejnili ho britské The Sun…“ V priebehu prác na článku o Waffen-SS Galícia, som vypracoval ešte aj článok o hladomore v Sovietskom zväze 1932/33, kde citujem pre zmenu 53 dobových zdrojov. Čo sa snažím naznačiť? Problém dnešnej doby nie je nedostatok, alebo nedostupnosť informácii. Problémom je lenivosť, hlúposť a charakterovo-morálna skazenosť. A tak, na jednej strane máte „politické a ekonomické elity“ tohto štátu, ktorí žijú vo svojich bublinách a Slovensko priviedli do súčasného stavu, sú závislí na tom, ako sú dnes nastavené finančné toky v tomto štáte, urobia všetko pre zachovanie a pretrvanie tohto rozdelenia trhu, udržanie existencie vlastníckych štruktúr, každú zmenu vnímajú ako možné ohrozenie vybudovaného. No a na druhej strane sú prostoduchí občania, ktorí nechcú veľmi vytŕčať, hlavne sa chcú mať dobre, v rámci určitých požiadavok, a aj sa majú vcelku „fajn“, nejako zvlášť sa nezaujímajú o „pánske huncútstva“. Kto z práve spomenutých príde s niečim pokrokovým, bude iniciovať „revolúciu“ v tomto štáte a je aj schopní ju urobiť, aby napokon viedla k evidentným prínosom pre našu spoločnosť? A tá nejaká malá skupina stojacich „mimo davu väčšinovej normálnosti“, ktorí nekolaborujú so systémom, majú aspoň štipku morálneho úsudku a nejakej tej sebaúcty… Je tu proste nejaká situácia: nejaké nastavenie hospodárstva, nejaké ľudské zdroje, pravdepodobný demografický vývoj, stav školstva, nejakí ľudia sú v parlamente a vo vláde, iní sa tam chcú dopracovať, niekto sedí v inštitúciach štátnej a verejnej správy… A ja sa na toto celé pozerám, a ako pán Vitkovič: nevidím zatiaľ NIČ – žiadnu externú silu, čo by naznačovalo dramatickú zmenu k lepšiemu, obrat v stagnácii – postupnom úpadku Slovenska. Ľudia budú musieť, ak má Slovensko prežiť, prijať vlastnú mieru zodpovednosti za jeho súčasnú, ale aj budúcu podobu. My dnes naozaj smerujeme k občianskej spoločnosti, ale tej skutočnej, nie parazitickej. Takej, kde si občania budú musieť samotní zabezpečiť, aspoň v tom svojom okolí: aby Slovensko ostalo Slovenskom, Slováci Slovákmi. Pričom budú nútení pochopiť, ako sme sa do takéhoto stavu dopracovali, ako ho napraviť, ale hlavne – čo je súčasťou a podstatou slovenskej histórie a kultúry, aby tu bola aj… o dvesto alebo tristo rokov. Čas ukáže.
POZNÁMKA: Autor tohto článku nie je zaslepeným odporcom nástrojov AI. Práve naopak, autor týchto riadkov je vcelku zorientovaným v oblasti jazykových modelov AI. Práve preto pozná REÁLNE výstupy, čo sa týka možnosti kvality výstupov, a iba sa snaží upozorniť: obchodní zástupcovia tohto spektra priemyslu dnes predávajú PRÍSĽUB niečoho, kde ešte nie sme, snažiac sa zbaviť svojej zodpovednosti, s tým, že sa raz naša spoločnosť pretransformuje do podoby, akú si väčšina ľudstva pravdepodobne neželá…
POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne viac času. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako myšlienkový náčrt: rýchly rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie. Snažil som sa uvedenými citátmi ilustrovať a zachytiť hlavný rámec diania navôkol nás. Dokonalo? Určite nie. Snáď aspoň pochopiteľne.
PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] AI Bubble: How AI’s push towards IPOs became a death drive | Ed Zitron. The Tech Report (Youtube). Zverejnené: 06-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 18:54: youtu.be/qoZvYPYwuhc
- [2] Anthopic, OpenAI Should Not Be Allowed to IPO, Says Ed Zitron. Bloomberg Podcasts (Youtube). Zverejnené: 02-06-2026. Dostupné 06-06-2026 / 14:03: youtu.be/zbKDmkJPVvI
- [3] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič (aka Fyodor Dostoyevsky). White Nights and the Other Stories. New York (USA) : The Macmillan Company, 1918. 288 strán.
- [4] FOTO Kauza Pellegriniho a Sakovej trapasu MÁ DOHRU: Brutálna kritika a reči o KONCI V POLITIKE! Bratislava (Slovensko) : Plus jeden deň. Zverejnené: 13-03-2020. Dostupné 11-06-2026 / 14:17: pluska.sk/spravy/z-domova/foto-kauza-pellegriniho-sakovej-trapasu-ma-dohru-brutalna-kritika-reci-konci-politike
▐ Zverejnené: 04/06/2026
![Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.]( "Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897)")
Základný popis
Feminizmus v jeho najvyššej a najelegantnejší forme: vznešená žena, ktorá si váži seba a svoju vlastnú dôstojnosť, neskôr vníma vlastnú zodpovednosť za to, kým je, a k čomu smeruje, a preto urobí všetko preto, aby sa – postupom svojho života – stala cnostnou a múdrou.
« Dcéra kráľa – dievčina z „pánskeho rodu“: Nikdy nebola otrokyňou, a tak nemôže byť oslobodená… (Henryk Sienkiewicz – Quo Vadis? / 1897) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
– „Pokiaľ je otrokyňou, tak si ju jednoducho kúp.“
– „Nie je otrokyňa.“
– „A kým teda je? Oslobodená žena Plautia?“
– „Nikdy nebola otrokyňou, [a tak] nemohla byť oslobodenou ženou.“
– „Kto je to?“
– „Neviem, kráľova dcéra alebo niečo podobné.“
(Quo Vadis, s. 8)PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SIENKIEWICZ, Henryk. Quo Vadis – A Narrative of the Time of Nero. Boston (USA) : Little, Brown, and Company, 1897. 551 strán.▐ Zverejnené: 03/06/2026
![Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.]( "Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887)")
Základný popis
Odhalenie zabudnutej a nenahraditeľnej úlohy otca vo výchove svojej dcéry – o úlohe otca ako prvého strážcu ženskosti svojej dcéry. Tento text prináša slová z pre nás pomerne cudzieho konca sveta – zo starého Orientu, kde sa dcéry vychovávali ako „poklady srdca“ a princovia museli byť hodní, aby si takéto ženy zaslúžili. Je to príklad univerzálnej psychologicko-mravnej lekcie, ktorá vyzýva oboch partnerov vstupujúcich do manželstva k tomu, aby mali v danej dobe tomuto aktu primerané osobnostné kvality, dosiahli určitú – znamenitú – úroveň osobného rozvoja.
« Každý správny kráľ vychováva zo svojej dcéry budúcu kráľovnú: Princovia sú hodni manželstiev s hviezdnými princeznami (The Story of Persia, 1887) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Orient – Blízky východ – Perzia – Psychológia – Feminizmus – Sexuálna výchova – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
« Potom jemenský kráľ nariadil, aby sa pripravili jeho audienčné siene, a aby sa zhromaždili šľachtici jeho ríše. A tam prišli aj tri mladice, ktoré doteraz žili v ústraní; boli zdobené korunami a drahokamami, a doteraz nikdy nepoznali smútok. Na ich pôvabne, tmavé vlasy dovtedy žiadne trápenia ani len nesiahli. A tam odovzdal trom princom tri poklady svojho srdca. Avšak v trpkosti svojej duše povedal: „Nie Feridoon je príčinou môjho smútku, ale ja sám. Vedzte, že ten, kto nemá dcéry, bude ušetrený bolesti z rozlúčky s nimi.“ Potom povedal mudrcom kráľovstva: „Králi sú hodní byť manželmi hviezd, ako sú tieto. Vedzte, že som odovzdal svoje milované dcéry týmto princom, podľa našich obradov a zvykov, aby si ich vážili a milovali ako svoje vlastné duše.“(s. 16) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BENJAMIN, Samuel Green Wheeler. The Story of Persia / The Story of The Nations. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1887. 306 strán.▐ Zverejnené: 02/06/2026
![Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.]( "Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais")
Základný popis
Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.
« Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.▐ Zverejnené: 02/06/2026
![Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.]( "Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922)")
Základný popis
Portiin monológ o svojej prostote, no viere vo vlastný rozvoj a schopnosť naučiť sa. Jej duša sa tu prejavuje vnútornou štruktúrou, ktorá ju vedie k dobrému, ku kráske a múdrosti.
« Portia: Dievčina jemného ducha, ktorá nie je – ešte – príliš stará, aby sa nemohla naučiť (Kupec benátsky / Shakespeare, 1867/1922) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Vzdelanie – Obrátenie – Znovuzrodenie
« …ale v skutočnosti som len dievča bez vzdelania, neškolené, bez skúseností: šťastná v tom, že ešte nie je taká stará, aby sa nemohla naučiť; ešte šťastnejšia v tom, že nie je z pokolenia nahlúpleho, aby sa nemohla dovzdelať; a najšťastnejšia zo všetkého v tom, že jej nežná duša… (1922,s. 117) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] The Merchant of Venice (A Comedy by William Shakespeare as Arranged for Contemporary Stage by David Belasco and Acted Under His Direction at the Lyceum Theatre, New York with David Warfield). New York (USA), 1922. 174 strán.
- [2] The Merchant of Venice as Produced at the Winter Garden Theatre of New York, January 1867 by Edwin Booth (A New Adaption to Stage with Notes, Original and Selected, and Introductory Articles by Henry L. Hinton). New York (USA) : C. A. Alvord, 1867. 46 strán..
▐ Zverejnené: 01/06/2026
![Moment detskej radosti, dobrodružstva a voľnosti. Historická dokumentárna fotografia z roku 1893 zachytáva malé dievčatko, Jane, ako sa snaží – nebojácne – prepliesť vetvami stromu. Dieťa na strome pripomína archetypálne postavy z rozprávok – odvážneho cestovateľa, ktorý sa nebojí vystúpiť mimo známe chodníky. Odhodlanie čeliť neistote: strach a nadšenie spojené dohromady v jednom okamihu.]( "Malá Jane a lezenie po stromoch: Odvážna expedícia snaživého dobrodruha (1893)")
Základný popis
Moment detskej radosti, dobrodružstva a voľnosti. Historická dokumentárna fotografia z roku 1893 zachytáva malé dievčatko, Jane, ako sa snaží – nebojácne – prepliesť vetvami stromu. Dieťa na strome pripomína archetypálne postavy z rozprávok – odvážneho cestovateľa, ktorý sa nebojí vystúpiť mimo známe chodníky. Odhodlanie čeliť neistote: strach a nadšenie spojené dohromady v jednom okamihu.
« Malá Jane a lezenie po stromoch: Odvážna expedícia snaživého dobrodruha (1893) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Vidiek – Príroda – Inšpirácia – Mravný ideál – Krása – Detstvo – Rodina – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: THANET, Octave. An Adventure in Photography (Illustrated from Photographs by the Adventures). New York (USA) : Charles Scribner’s Sons, 1893. 179 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mala-jane-a-lezenie-po-stromoch-odvazna-expedicia-snaziveho-dobrodruha-1893/
