CITÁT Značka
Stránka 4 z celkom 9 stránok.
Dokopy: 218 článkov.
▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941)")
Základný popis
Ilustrácia od Františka Vrobela z roku 1941 zobrazujúca scénu zo Sviatku očisťovania Panny Márie (Hromnice). Kresba evokuje melanchóliu moravského folklórneho prostredia a detstvo strávené v tradíciách. Sviečky v rukách postáv vstupujúcich do chrámu – symbolický pohyb od tmy k svetlu.
« Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Dnes každý, i děti mimo své modlitby v zkřehlých rukou nesou po jedné svíci. Budou se světit hromničky. Překrásná chvíle, slavená snad už od nepamětných dob snivého pohanství a přejatá církví v pořád nejčistších, poesií zářících, všední život nevšedně okrašlujících a proto lidu blízkých, proto lidu nutných srdce povznášejících, mysl občerstvujících s nevyrovnatelným půvabem a láskou přírodu i lídi posvěcujících slavností celého roku. Hromnicemi jako by končila tmavá vláda zimy a po vší zemi tisícerými jiskrami světel začala probleskovati tucha velikého, sluncem a vůní rodící se země prolitného dne. Kdesi za hranicemi prvními hlaholy hrdla zdraví skřivánek svou rodnou zem. Farníci už posedali a poklekali
– v plném počtu tísnil se jich v chrámu Páně mrak. Dnes nebylo kázání – nebylo výkladu písma. Světily se jen hromničky, hovořily jejom jejich zlaté plamínky. Na oltáři jich ležel celý svazek, děti všechny měly po svíčce, a ženy i báby – nebylo ruky, která by nedržela v prstech bílý její sloupeček; svíčka se chvěla i v rukou osmdesátiletých stařenek, třesoucich se snad už naposled v mrazivém průvanu Hromnic. Posvěcené svítit budou duším umírajících. (s. 170) »UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Mrštík, Alois; Mrštík, Vilém. Rok na vsi II. – Kronika moravské dědiny (Prosinec – Leden – Únor). Praha (Česko-Slovensko) : Novina, 1941. 217 strán. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 29/01/2026
![]( "Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872)")
Základný popis
O prirodzených právach ženy, harmónii pohlaví a hodnote čistoty. Nie je to len deklarácia rovnosti – ale skôr oslava vzájomného dopĺňania, dokonalého vyváženia rozdielov ako zdroja sily namiesto rozporov. Pohľad na harmóniu, ktorá spočíva nielen vo vzájomnej láske, ale aj v zachovaní tradičných hodnôt – čistoty ako symbolu vernosti a adekvátnej rozvinutosti svedomia, úrovne osobnostného vývinu.
« Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Žena je od prírody, hoc nie v rovnakých smeroch, absolútne rovnocenná mužovi, pričom ale každý z nich vyniká v určitých bodoch a vlastnostiach, no v konečnom zúčtovaní sa navzájom dokonalo vyvažujú. Autor, ktorý sa tohto názoru drží po celý čas, nevedie vojnu proti nej ani proti jej právam – tým pravdivým, prirodzeným a reálnym; ale namieta proti a vedie neúprosný boj proti tomu klamlivému systému ženských práv, ktorý hlása voľné smilstvo, konanie podľa impulzov alebo záujmov a právo zabiť svoje nenarodené dieťa, či už je legitímne alebo nie. Namieta proti tvrdohlavým, spoločnosť rozbíjajúcim táraniam a trvá na tom, že tá, ktorá navrhuje doviesť ženy do zasľúbenej zeme, musí byť sama čistou, a nie tri razy ociachovanou kurvou. (Casca Llanna, s. 28)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 27/01/2026
![]( "Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931)")
Základný popis
Fragment historického dokumentu z roku 1931, zachytávajúci úryvok zo spisu „De Rerum Natura“ od Lucretia v interpretácii Willa Duranta. Obrázok zobrazuje text o láske a plodnosti s filozofickými implikáciami týkajúcimi sa života, smrti a cyklickosti prírody.
« Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Filozofia – Sexuálna výchova – Antika – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka
„…pretože toto je Lucretius, najväčší básnik, ako aj najväčší filozof Ríma; a to, čo číta, je (hovorí profesor Shotwell) ‚najúžasnejším predstavením v celej antickej literatúre‘ – ‚De Rerum Natura‘, poetická esej ‚O prirodzenosti vecí‘. Recituje oslavnú ódu na Lásku ako zdroj všetkého života a celého stvorenia. « Ó, Venuša, ty jediná pani prirodzenosti všetkého, bez ktorej sa nič nepozdvihne do božských sfér života, nič nevyrastie do krásy a radosti… Naprieč všetkými horami a moriami, cez ponáhľajúce sa rieky a listnaté hniezda vtákov a cez roviny s vlniacou sa trávou, práve ty zasahuješ všetky srdcia láskou a poháňaš každého – podľa svojho druhu, aby pokračoval vo svojom rode prostredníctvom vášnivej túžby… Lebo hneď ako jar zasvieti do svojho nového dňa, divoké družiny skáču po šťastných pastvinách a plavú po neskrotných bystrinách, každý podrobený tvojmu čaru a túžobne ťa nasledujúc. » Je to podivný muž, tento Lucretius, očividne nervózny a nestabilný; hovorí sa, že ho otrávil elixír lásky a zanechal ho náchylným voči záchvatom melanchólie a šialenstva. Je stelesneným prehnanej citlivosti, dočista pyšný, zranený každým bodnutím okolností; muž narodený pre mier, nútený žiť uprostred Caesarových poplachov; muž s povahou mystika a svätca, ktorý sa zatvrdil do podoby materialistu a skeptika; osamelá duša, ktorú jeho plachosť dohnala do samoty, a predsa túžiaci po spoločnosti a láske. Je temným pesimistom, ktorý všade vidí dva protichodné pohyby – rast a rozklad, rozmnožovanie a deštrukciu, Venušu a Mars, život a smrť. Všetky formy majú svoj začiatok a koniec; zostávajú len atómy, priestor a zákony; narodenie je predzvesťou k nevyhnutnej skaze a aj tento obrovský vesmír sa napokon roztriešti a vráti do svojej beztvárnosti. (Will Durant, s. 34-35)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURANT, Will. Adventures in Genius. New York (USA) : Simon and Schuster, 1931. 428 strán.▐ Zverejnené: 27/01/2026
![]( "Posledné varovanie Prozreteľnosti: Obrátenie alebo večné zatratenie [2 PT 3:9 / The Bible, 1611]")
Základný popis
Objavte hlboký význam biblickej pasáže 2 Pt 3:9, ktorá skúma morálne a etické implikácie očakávaní voči svetu navôkol seba a zameraniu sa najmä na snahy v smere vlastnej nápravy.
« Posledné varovanie Prozreteľnosti: Obrátenie alebo večné zatratenie [2 PT 3:9 / The Bible, 1611] »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Svätý Peter – Ľudský život – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Úpadok – Smrť – Peklo
„Pán nemešká so svojim prísľubom
(ako sa niektorí nazdávajú),
ale je voči nám iba trpezlivý
a nechce, aby niekto zahynul,
ale aby všetci dospeli k pokániu.“PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: The Bible: Translated according to the Ebrew and Greeke, and conferred with the best translation in divers languages. Londýn (Anglicko) : Robert Barker, 1611. cca. 1050 strán.▐ Zverejnené: 24/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Norimberg a tanec v maskách / Das Schönbartlaufen (1907)")
Základný popis
Norimberský Schönbartlauf – tanec v maskách, ktorý siaha hlboko do pohanskej minulosti – tu ožíva s prekvapivou intenzitou. Ozvena času, keď sa ľudia strácali v anonymite davu a oslavovali život s divokou, nekontrolovanou radosťou. Surová, takmer detská kresba pulzuje energiou dávno zabudnutých rituálov. Nie je to uhladený obraz pre salóny; je to záznam niečoho prvotného, pudového. Tancujúci ľudia – ich tváre skreslené do groteskných grimás – sa pohybujú v šialenom víre. Táto kresba nám pripomína, že pod povrchom civilizácie stále drieme divokosť.
« Fašiangy vo svete: Norimberg a tanec v maskách / Das Schönbartlaufen (1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Psychológia – Zima – Fašiangy – Pohanstvo – Folklór – Rodoľubstvo
« To, že je v každom z nás ukryté akési „bzučanie“, a teda duch bláznovstva, žartov, tanca a prevlekov, brali Norimberčania zo stredoveku ako samozrejmosť, (…), a keďže boli vždy v popredí, pokiaľ sa jednalo o organizovanie turnajov, rytierskych súbojov a najmä karnevalových sprievodov a hier, možno im určite pripísať určité znalosti o bláznovstve a o povahe ľudstva vo všeobecnosti. Tento bzukot je v nás prítomný, niekedy je tichší, inokedy hlasitejší, po celý rok a v každom z nás, i keď
– sem a tam – utíchne takmer úplne, to prevládne práca, rôzne ťažkosti a naša vážnosť, no vždy je tam. Až konečne príde deň oslobodenia pre netrpezlivé, nespútané stádo – rozkošný fašiang [Fastnacht, pozn.]: „oslava najväčšieho a najvýznamnejšieho sviatku bezbožného sveta“, keď všetci blázni rozkvitli už skoro ráno, dozrievali popoludní, a potom čochvíľa– tak často – opadávali, že ich bolo možné nájsť v každej ulici v hojnom počte. A keďže teraz sa každý mohol správať tak, ako keby sa mu v hlave všetko hore nohami obrátilo, okamžite si nejeden zaumienil byť naozaj veľkým bláznom. Práve takýmto ambíciám vďačíme za pestré, fantastické vyobrazenia všetkých tých veselých, ozdobných, chlpatých a desivých masiek, ako nám ich ukazujú (…) rytiny v starých knihách o „Schönbart“. V tých istých knihách sa nachádzajú učené pojednania o slove „Schönbart“. Jeho výklad v jednoduchej nemčine vyjadruje masku… Je také prirodzené, že človek, ktorý sa oddáva veľkému potešeniu z uvoľňovania svojho vnútorného „bzukotania“ sa chce zviditeľniť a primerane tomu sa snaží skrášliť. Náhodné rozloženie farieb na jeho odeve: jeden rukáv biely, druhý zelený, jedna nohavica biela… druhá jednofarebná zelená, topánky biele, klobúk zelený, opasok s rolničkami okolo bokov, v ruke zväzok dubového lístia… Aspoňže človek vyzerá inak ako v pracovné dni a nedeľu… (Elisabeth Siewert) »PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 3, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-norimberg-a-tanec-v-maskach-das-schonbartlaufen-1907/
▐ Zverejnené: 17/01/2026
![]( "Sebapoznanie, poznanie vlastnych kapacít a životných možností, starostlivosť o zdravie (Pancoast – The Ladies' Medical Guide, 1875)")
Základný popis
Ponorte sa do hlbín sebapoznania, zdravia a ženskej vitality. Tento citát zdôrazňuje nevyhnutnosť starostlivosti o telo i myseľ, inšpirovaný Sokratesovou filozofiou. Prepojte sa s historickou perspektívou na prevenciu chorôb, morálnu zodpovednosť. Čítajte ďalej a objavte, ako sebapoznanie môže viesť k plnohodnotnému životu pre jednotlivca.
« Sebapoznanie, poznanie vlastnych kapacít a životných možností, starostlivosť o zdravie (Pancoast – The Ladies‘ Medical Guide, 1875) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – IHistória medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Sebarozvoj – Spoločenská zodpovednosť – Pokora – Služba – Rodoľubstvo
« Mojím zámerom nie je vystupovať pred svetom ako vágny špekulant zaoberajúci sa nejasnými filozofickými otázkami, ale skôr ako pokorný učiteľ v oblasti organických faktorov, ktoré tak priamo ovplyvňujú zdravie, krásu a dlhovekosť žien, a prostredníctvom nich aj blahobyt celého ľudského rodu. Podobne ako Sokrates verím, že sebapoznanie je základom ľudského konania, šťastia a povznesenia. „Povedz mi, Euthydemus,“ povedal, „bol si niekedy v Delfách?“ „Áno, dvakrát,“ odpovedal. „A všimol si si, čo je napísane niekde na stene svätyne? – Poznaj sám seba…“ Poznať sám seba neznamená len poznať svoje meno, ale poznať svoje schopnosti a vedieť, ako ich prispôsobiť službe ľudstvu. Tí, ktorí poznajú sami seba, vedia nielen to, čo je vhodné pre nich samých, ale aj pre svoj druh. Sokrates dôrazne odporúčal tým, ktorí s ním diskutovali, aby sa starali o svoje zdravie, a to tak, že sa naučia všetko, čo môžu, od skúsených ľudí, ako aj tým, že sa oň budú starať sami po celý život, študovať, aké jedlo alebo nápoje, alebo aké cvičenie je pre nich najvhodnejšie, a ako by mali konať, aby si mohli užívať čo najvitálnejšie a najdokonalejšie zdravie. Keď nabádal Epigena, aby cvičil svoje telo, povedal: „Telo musí uniesť svoju úlohu vo všetkom, čo ľudia robia, a pri všetkých službách, ktoré sa od tela vyžadujú, je mimoriadne dôležité, aby bolo v čo najlepšej kondícii, lebo aj v tom, čo považujete za najmenej namáhavé cvičenie pre telo, teda v myslení, kto nevie, že mnohí zlyhávajú kvôli zlému zdraviu? Strata pamäti, skleslosť, podráždenosť a šialenstvo, často spôsobené zlým zdravotným stavom tela, útočia na myseľ s takou silou, že vytláčajú všetky predchádzajúce vedomosti; ale tí, ktorí majú svoje telá v dobrom stave, sú úplne oslobodení od úzkosti a nehrozí im žiadne nebezpečenstvo, že by utrpeli takéto nešťastie v dôsledku slabosti svojej [telesnej] konštitúcie. Je tiež hanebné, ak človek stihne zostarnúť sebou zanedbávaný skôr, než zistí, čím sa mohol stať, keby mal dobre vyvinuté a čulé telo.“ (s. 33-34) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: PANCOAST, Seth. The Ladies‘ Medical Guide (A Complete Instructor and Counselor). Philadelphia, Cincinnati, Chicago, Springfield, St. Louis, San Francisco (USA), 1875. 612 strán.▐ Zverejnené: 16/01/2026
![]( "Bez vzájomnej lásky muža a ženy nie je možné, aby došlo k plnohodnotnému uspokojeniu sexuálneho inštinktu jedinca (Bertrand Russell, 1929)")
Základný popis
Úvahy o láske, jej podstate a nevyhnutnosti pre plnohodnotný ľudský život. Historický dokument s literárnym kontextom zobrazuje stránku knihy s citátom Bertranda Russella o láske a manželstve. Russell tvrdí, že láska nie je iba biologický imperatív, ale predovšetkým únik z osamelosti – tej tichej epidémie, ktorá trápi ľudstvo od počiatku vekov. V každom z nás drieme strach z chladného sveta a možnej krutosti okolia, ktorý sa prejavuje v rôznych maskách: mužskej drsnosti alebo ženskej kritiky. Práve vzájomná láska, tá búrlivá a vášnivá, dokáže tieto múry ega zbúrať a vytvoriť nový celok – symbiózu dvoch bytostí spojených hlbšou väzbou než len fyzickou túžbou.
« Bez vzájomnej lásky muža a ženy nie je možné, aby došlo k plnohodnotnému uspokojeniu sexuálneho inštinktu jedinca (Bertrand Russell, 1929) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo
„Láska je niečim omnoho viac než len túžba po pohlavnom styku; je to hlavný prostriedok úniku z osamelosti, ktorá trápi väčšinu mužov a žien počas väčšej časti ich života. Väčšina ľudí má hlboko zakorenený strach z chladného sveta a možnej krutosti davu; túžia po náklonnosti, ktorá je u mužov často ukrytá za drsnosťou, hrubosťou alebo tyranským správaním a ženy za doberaním a karhaním. Vášnivá vzájomná láska, pokiaľ trvá, ukončuje tento pocit; búra tvrdé múry ega a vytvára novú bytosť zloženú z dvoch v jednom. Príroda nestvorila ľudské bytosti, aby boli osamotené, pretože nedokážu naplniť svoj biologický účel bez pomoci druhého; a civilizovaní ľudia nemôžu plne uspokojiť svoj sexuálny inštinkt
– bez lásky. Tento inštinkt nie je úplne uspokojený, pokiaľ sa do vzťahu nezapojí celá bytosť človeka, mentálna rovnako ako fyzická. Tí, ktorí nikdy nepoznali hlbokú intimitu a intenzívnu spolupatričnosť šťastnej vzájomnej lásky, prišli o to najlepšie, čo život môže ponúknuť; nevedome, ak nie vedome, to cítia, a výsledné sklamanie ich vedie k závisti, útlaku a krutosti. Dať vášnivej láske náležité miesto by preto malo byť záležitosťou, ktorá sa týka sociológov, pretože ak muži a ženy túto skúsenosť nemajú, nemôžu dosiahnuť svoju plnú veľkosť a nemôžu voči zvyšku sveta pociťovať tú veľkorysú vrelosť, bez ktorej sú ich spoločenské aktivity takmer určite škodlivé. (s. 85)“PREKLAD: © Bystroumný
POZNÁMKA: Bertrand Russell stránku pred týmto úryvkom hovorí o „kresťanských moralistoch“ a ich nie práve pozitívnemu postoju voči sexu: „Ich nechuť k sexu ich zaslepila voči všetkým jemnejším aspektom sexuálneho života, čo má za následok, že tí, ktorí v mladosti museli pretrpieť ich učenia, prechádzajú svetom slepí voči svojim vlastným najlepším možnostiam. (s. 82-83)“ Čo si ja osobne vôbec nemyslím, že by bol dnes všeobecne rozšírený názor v tejto komunite. Kresťania len rešpektujú prirodzený poriadok v oblasti sexuálneho žitia a priradzujú ho k manželstvu, k jedinečnému zväzku muža a ženy. Skrátka, táto prirodzená stránka ľudských životov zastáva pre nich jednoznačnú pozíciu – fyzické vyjadrenie niečoho – vzájomnej lásky. Inak je ich spolužitie v tejto oblasti prakticky rovnaké, ako spolužitie iných manželských párov. No a – pre zmenu – na druhej stránke za uvedeným úryvkom tvrdí, že je to práve „sexuálna promiskuita“, ktorá mladú ženu naučí rozpoznávať pravú lásku od obyčajného ukojenia zmyslov: „Ak sa od dievčaťa očakáva, že bude pri sobáši pannou, veľmi často sa stane, že sa nechá zlákať prechodnou a triviálnou sexuálnou príťažlivosťou, ktorú žena so sexuálnymi skúsenosťami ľahko odlíši od lásky. (s. 85)“ Tu je potrebné brať do úvahy špecifiká doby, v akej pán filozof Russell žil. V tom dnešnom, mladí ľudia rozpoznávajú pomerne skoro, kto ich „priťahuje“, kto sa im „páči“ a majú s „fyzickou príťažlivosťou“, jej pociťovaním, odžite dostatočné skúsenosti i bez záverečných „ohňostrojov“, aby sa v tejto oblasti dokázali úspešne zorientovať. Dostupných informácii o „telesných funkciách“ je veobecne dostatok. Problémom u takýchto žien nie je nedostatok sexuálnych skúseností, takéto ženy zlyhávajú kvôli neznalosti, čo pravá láska znamená, čo to znamená milovať. Preto sa uchyľujú k infantilnému výberu na podklade: 1. príťažlivosť (nedostatky v tomto bode vyvažuje bod 2), 2. užitočnosť daného partnera (prínosy – pychické, materiálne). Prístup k výberu partnera odráža úroveň ich osobnostného rozvoja.
ZDROJ: RUSSELL, Bertrand. Marriage and Morals. New York, Toronto, London : Bantam Books, 1929. 215 strán.▐ Zverejnené: 15/01/2026
![]( "Septická peritonitída a smrť: Možné výsledky snáh o „domáci“ potrat (Kelly – Operative Gynecology, 1898)")
Základný popis
Medicínsky záznam, ktorý sa snaží objektívne zaznamenať hrôzu. No pod touto vrstvou neutrality sa skrýva hlboká ľudská tragédia. Prípad opísaný v knihe „Operative Gynecology“ rozpráva príbeh o žene, ktorej život bol ukončený septickou peritonitídou po pokuse o domáci potrat. Šestnásť dní medzi rozhodnutím a smrťou – šestnásť dní plných bolesti, strachu a zúfalstva.
« Septická peritonitída a smrť: Možné výsledky snáh o „domáci“ potrat (Kelly – Operative Gynecology, 1898) »
ZNAČKY: Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Muž a žena – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
Medicínsky záznam, ktorý sa snaží objektívne zaznamenať odohrané, no pod vrstvou neutrality ukrýva… hlboké ľudské tragédie. Ďalšie prípady z histórie medicíny. V tom prvom sa spomína: „Kriminálny potrat bol vykonaný v štvrtom mesiaci tehotenstva a pacientka zomrela na septickú peritonitídu za šestnásť dní. ((s. 479)“ Šestnásť dní medzi rozhodnutím a smrťou
– šestnásť dní plných bolesti, strachu a zúfalstva. A ani ten druhý nie je o nič menej pôsobivý, kde lekár počas potratu pretrhne zadnú stenu maternice a následne: „Pacientku priviezli k Dr. W. E. Ashtonovi z Philadelphie, ktorý jej otvoril brucho (marec, 1889) a odstránil maternicu, vajcovody a vaječníky. Pacientka sa zotavila. ((s. 479)“ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: KELLY, Howard A. Operative Gynecology – Vol. I. Toronto (Kanada) : George N. Morang, 1898. 563 strán.▐ Zverejnené: 15/01/2026
![]( "Perverznosť a promiskuita: Variácia spôsobov využívaných pri pokusoch o zavraždenie dieťata (Frank – Gynecological and Obstetrical Pathology, 1922)")
Základný popis
Citát z knihy Roberta Tildena Franka (1922), ktorý odhaľuje brutálne praktiky zneužívané ženami pri pokusoch o prerušenie tehotenstva.
« Perverznosť a promiskuita: Variácia spôsobov využívaných pri pokusoch o zavraždenie dieťata (Frank – Gynecological and Obstetrical Pathology, 1922) »
ZNAČKY: Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Sexuálna výchova – Muž a žena – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
„Perverzia a brutalita sú príčinou [používania] najbizarnejších predmetov, ktoré sú často zavádzané s dostatočným násilím, aby spôsobili okamžité zranenie a symptómy. Katétre, špendlíky na klobúky, vetvičky dreva atď., sa vkladajú na vyvolanie potratu, čo vedie k perforácii laterálnej alebo posteriórnej pošvovej klenby a následnej peritonitíde alebo sepse. Podobné účinky spôsobuje aj injektovanie tekutín, vrátane silných žieravín (Neugebauer (10)), ktoré môžu viesť ku gangréne alebo vzduchovej embólii. (Frank, s. 137)“
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: FRANK, Robert Tilden. Gynecological and Obstetrical Pathology (Including Chapters on the Normal Histology and the Physiology of the Female Genital Tract). New York (USA) + Londýn (UK) : D. Appleton and Company, 1922. 536 strán.▐ Zverejnené: 14/01/2026
└ Aktualizované: 15/01/2026 (23:59)
![]( "Manželstvo „z rozumu“: Možné dôsledky voľby takejto formy prostitúcie (Cooke, 1890)")
Základný popis
Článok analyzuje desivý medicínsky prípad zz roku 1890, kde lekári čelia žalostnému stavu mladé ženy, ktorá bola prinútená vziať si istého muža, pretože bol daný jedinec finančne dostatočne zabezpečeným. Zistite, kz akému psychickému az fyzickému utrpeniu môže takýto zväzok viesť, az prečo je dôležité pochopiť tieto historické záznamy. Článok taktiež skúma moderné vzťahy založené na princípe „výmenného obchodu“ az zdôrazňuje potrebu hlbšieho porozumenia lásky az voľby zodpovednosti vz partnerských vzťahoch.
« Manželstvo „z rozumu“: Možné dôsledky voľby takejto formy prostitúcie (Cooke, 1890) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – História medicíny – Zdravotníctvo – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Potrat – Feminizmus – Muž a žena – Manželstvo – Hodnotový relativizmus – Kurvenie – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť
« Žena vysokého spoločenského a intelektuálneho postavenia nedávno povedala: „Keď môj manžel večer zatvorí dvere nášho bytu, už nie je mužom, je z neho monštrum!“ Kresťanstvo bolo napodobnené občianskym právom v tejto poslednej zostávajúcej tyranii, ktorú stále dovoľuje uplatňovať na „slabšom pohlaví“. Pre ženu vystavenú najpekelnejším mukám v podobe „manželských práv“ sa zdá, že
– doslova – neexistuje žiadna náprava ani v „cirkvi, alebo v štáte“. Náboženstvo takejto žene odpovedá: „Tvojou povinnosťou voči manželovi je poslušnosť“, zatiaľ čo občiansky zákonník jej sťažnosť ignoruje úplne. V krajine, kde sa rozvody môžu uskutočniť na základe tých najnepodstatnejších dôvodov, žiadne obvinenia z krutosti v manželskej komnate, akokoľvek hrozné môžu byť, nemôžu viesť k pojednávaniu. Autor, ešte počas písania tejto knihy, mal najsilnejší dôkaz o tomto v podobe práve ukončeného procesu žiadosti o rozvod. Mladá a krásna dievčina, ktorá získala všetky ocenenia na strednej škole vo svojom meste a následne si odniesla ceny prinášajúce jej štipendium a dámske úspechy na slávnom seminári, bola presvedčená svojimi rodičmi, aby si vzala muža, ktorý bol oveľa nižšej úrovne ako ona, a ktorého jedinou prednosťou bolo bohatstvo. Niekoľko mesiacov po jej svadbe sme boli povolaní, aby sme sa o túto dámu postarali, a len málokedy sme vo svojej profesionálnej praxi videli taký žalostný pohľad. Sotva sme mohli uveriť, že tá vychudnutá a vyziabnutá bytosť pred nami bola troskou [niekdajšej] krásnej dievčiny, ktorá ešte nedávno bola známa svojim šarmom. Namiesto žiarivých očí, ktoré blýskali hrdou inteligenciou, jej [teraz] matné a apatické oči rozprávali smutný príbeh o blížiacom sa šialenstve. Po niekoľkých otázkach, po ktorých nasledovalo fyzické vyšetrenie, bolo stanovenie diagnózy celkom jednoduché. Tento beštiálny manžel priviedol toto úbohé dievča do jej smutného stavu výlučne svojimi excesmi pri uplatňovaní svojich „manželských práv“. Je ťažké si predstaviť, do akého strašného stavu sa dostala celá jej reprodukčná sústava. Maternica, vagína… (Cooke, s. 153-154) »Čo sme sa teda z uvedeného textu dozvedeli? Mladá žena je donútená k uzavretiu manželstva bez lásky. Budúci manžel: majetný obmedzenec, dôvody: svetské – materiálne. Je prirodzeným predpokladom, vzhľadom na obdobie odohrania sa tohto príbehu, že dotyčná žena bola v čase vstupu do manželstva počestnou dievčinou, tj. sexuálne neaktívnou. Rovnako je možné predpokladať isté charakterové vlastnosti tejto dievčiny, z ktorých vyplývali jej predstavy o podobe zväzku muža a ženy, čo vo veľkej miere najskôr odzrkadľovalo romantické predstavy viktoriánskej éry, nejaké tie vznešenejšie ideály o podobe partnerských vzťahoch, na čo nadväzovalo jej správanie. Pri ďalšom popise tohto prípadu sú čitateľovi predstavené isté procesy ľudského tela, ktorých psychické zablokovanie z jej strany viedlo k ublíženiam na jej tele: „Táto tekutina má určitú špecifickú vlastnosť, ktorá akoby napráva inak nebezpečný stav, v ktorom sa maternica a vagína nachádzajú v dôsledku pohlavného vzrušenia. (Cooke, s. 156)“ Môžeme teda konštatovať, že spomínaná dievčina mala veľmi silné osobnostné štruktúry, ktoré
– prevažne podvedome – odmietli podieľanie sa na ponížení vlastnej dôstojnosti, predávanie sa, obetovanie– pre indivíduum toho najintímnejšieho – v procese vzájomného spolužitia pri uspokojovaní „manželských povinností“. Táto žena bola zjavne mravne nezlomnou ženou a bola ochotná prakticky umrieť za zachovanie svojej čistoty v súlade so svojim svedomím, čo by sa najskôr– časom – aj stalo, ak by tomuto prípadu nikto nevenoval pozornosť:„…čo sa nazýva nahromadenie krvi, potom zápaly, potom nasledujú vredy a potom, ak existuje aspoň minimálna predispozícia k rakovine, nastupujú tie strašné, zhubné degenerácie, ktoré odnášajú toľko obetí do predčasných hrobov, (Cooke, s. 156)“ ak by ešte predtým nestihla upadnúť do nejakého toho psychotického stavu. Záležalo by len ta tom, či dlhšie vydrží odolávať psychicky alebo fyzicky, kde sa skôr „zlomí“.Jedna vec je na tomto príbehu nespochybniteľná: daná mladá žena bola psychicky úplne zdravá a z hľadiska svojho osobnostného rozvoja na vysokej morálnej úrovni. Jej reakcia bola reakciou primeranou danej životnej situácii, v ktorej sa ocitla. Prenesme sa teraz do súčastnosti a pokúsme sa o nejakú tú krátku porovnávaciu analýzu. Osobne tvrdím (a nie som v tom sám), že
– ako v minulosti – aj dnes je väčšina vzťahov založená na podklade „výmenného obchodu“, sú to vzťahy „z rozumu“. Jeden partner je vnímaný tým druhým– prvotne – v pozícii sprostredkovateľa istých prínosov. Pre mnohé ženy je ešte aj otehotnenie a pôrod dieťaťa „zmluvným aktom“ zabezpečenia stability, tj. istej úrovne životného štýlu! Čiže, ženy sa i dnes predávajú, dokonca dobrovoľne a priam cielene, zneužívajú svoju sexualitu, prvoplánovo pôsobia na prvú signálnu muža. A je ich obrovské množstvo.Vzhľadom na rozsah tohto spoločenského fenoménu, ako je možné, že nie je viac podobných reakcii? Štruktúra osobnosti. Mladá žena z nášho príbehu bola príkladom extrémne stabilnej osobnosti. Isteže, takýmito môžu byť aj ženy promiskuitné, no táto bola vnútorne rigidná, neoblomná
– vo svojej počestnosti. Jej hodnotový systém a snaha o dosahovanie takého stavu osobnostnej integrity, ktorá je v súlade s ním, mali pre ňu väčší význam, než by mala žiť v neúprimnosti – ponížená a pošpinená. A ako je vidieť z popisu zdravotného stavu, do ktorého ju jej neoblomnosť doviedla– jej postoj bol mimoriadne stály. Naproti tomu, hodnotový systém značnej časti súčasných žien je o dosť „voľnejší“, predovšetkým vo vzťahu k vlastnej sexualite. Predtým, než boli vynájdené pomerne spoľahlivé antikoncepčné prostriedky, bol sexuálny styk vždy vysoko rizikovým, previazaný s možným otehotnením. Povoľnejšie dievčiny, ktoré sa dostali do druhého stavu, pričom im ich milovník „ušiel“, a tak ostali samotné s dieťaťom, no nemali to ľahké. I to otcovstvo sa voľakedy dokazovalo o dosť náročnejšie. Ženy si preto dávali veľký pozor, pokiaľ mali tú možnosť, komu sa fyzicky oddajú. Inštitút manželstva predstavoval– pre ženu a spoločnosť – dokonalý stabilizujúci prvok. Myšlienkový proces ženy v minulosti vyzeral asi takto nejako: „Pokiaľ pohlavný život vedie k splodeniu dieťaťa, tak riskovať túto eventualitu budem len s niekým, kto sa verejne zaviaže a prisľúbi, že je ochotný– spoločne so mnou – niesť zodpovednosť a bude sa spolupodieľať na výžive a výchove nášho dieťaťa.“ Antikoncepcia tento mechanizmus rozbila. Vraj. Ale naozaj? Čiastočne.Antikoncepcia priniesla zdanlivé odstránenie priamej väzby na „trest“ – graviditu ženy, ktorá bola pred jej objavom veľmi pravdepodobným vyústením „ochutnávania zakázaného ovocia zo stromu sexuálneho poznania“. Žena si už pri výbere partnera nemusela byť úplne istá, už nešlo „o život“. Mohla začať žiť „na skúšku“. Mohla svoju mladosť previazať s obdobím nezáväzného kurvenia. Pardón, viac sa používa zavedený eufemizmus – „experimentovania“. Odrazu sa nepríjemnosti spojené s aktívnym sexuálnym životom potlačili do úzadia a do popredia sa dostala rozkoš a potešenie. Ak „nič“ nehrozí, tak to predsa nemôže byť zlé? Čo je zlé na tom, aby sa človek cítil príjemne, prinášal zároveň radosť aj niekomu inému? Táto „sexuálna revolúcia“ spôsobila transformácia sexu do podoby inštrumentu. Sex sa stal hlavne prostriedkom slúžiacim k docieleniu euforických stavov mysle, navodeniu radosti a uvoľnenia. A keďže, ako ženy, rovnako aj muži, ľudia sa skrátka radi cítia dobre, radi pociťujú príjemné, postupne došlo až k tomu, že sa z prísunu sexuálnych radostí stal vyhľadávaný artikel. Mnohé ženy si túto okolnosť povšimli. Žiadostivosť okolitých mužov, na ktorú nadväzovali rôzne prejavy náklonnosti voči ním, pozitívna spätná väzba zo strany mužov strany, veľakrát sprevádzané neuveriteľnou ochotou a mnohé iné – to všetko im bolo veľmi príjemné. Opička chce banánik? Bude opička poslušná? Opička dostane banánik. Vedené týmto poznaním, pre veľké množstvo žien sa zneužívanie ich sexuality stalo „účinnou medecínou“, ktorou riešia svoje psychické problémy. Zneužívaniu ľudskej sexuality v podobe nástroja, ktorý sa stáva súčasťou rôznych foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii, prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii – tomuto všetkému som sa už čiastočne venoval. Na tomto mieste len spomeniem klasický príklad: neistá mladá žena, ktorá na podklade svojej životnej skúsenosti, napr. absencia záujmu vlastného otca v kritických vývojových obdobiach, nadobudne vedomie „osobnej nedostatočnosti“. Ak sa k tomu pridajú nejaké tie úvodné neúspechy v oblasti ľúbostných vzťahov (využitá v pozícii „objektu“, resp. „experimentujúca“ v tejto polohe), odrazu dostávame ženu, ktorá má tak narušené vnímanie vlastnej sebaúcty, je natoľko zúfalá a bažiaca po pocite blízkosti (intimite) a náklonnosti, akceptácie zo strany inej osoby, pričom nie je ochotná podstúpiť možné riziko ďalšieho emočného zranenia, že sa rozhodne ísť „na istotu“ – „hrať to bezpečne“. Takto potom vznikajú partnerské vzťahy, ktoré neboli zakladané na podklade pravej lásky, ale sú predovšetkým – „symptomatické“.
Vyššie som spomínal „zdanlivosť“ neškodnosti aktívneho pohlavného života. Antikoncepcia má nanešťastie jeden zásadný nedostatok: účinnosť žiadnej formy antikoncepcie NIE JE stopercentná. Táto skutočnosť má potom veľmi závažné dôsledky. Každý sexuálny styk nesie – i naďalej – riziko počatia. Prakticky úplne zanedbateľné, ale vždy prítomné. Každý. Aká žena je ochotná akceptovať, že otehotnie a ona: 1. buď privedie na svet dieťa, ktoré nie je zrodené z pravej lásky, nie je vyvrcholením jedinečného spojenia dvoch milujúcich sa bytosti, prejavom toho najvznešenejšieho, čoho sú na tomto svete muž a žena spoločne schopní, ale je „nehodou“ – pankhartom; 2. alebo rozhodne a vydá trest smrti pre najnevinnejšiu a najbezbrannejšiu ľudskú bytosť? Aká žena je ochotná tolerovať, že by mohla byť – sledom neočakávaných životných udalostí – prinútená voliť si medzi týmito dvoma zúfalými možnosťami? Milujúca a vznešená, ktorá chce pre svoje potomstvo len to najlepšie? Vytváranie dojmu neškodnosti, prezentovanie dúhového obrazu neviazaného sexuálneho života v polohe niečoho, čo neprináša negatívne konzekvencie, vedie mladých ľudí k postojom, kde je sex vnímaný povrchne a ich voľby sú robené veľmi ľahkovážne: „Veď v podstate o nič nejde, stačí si dať pozor na dodržiavanie nejakých tých zákonitosti…,“ čo vedie k značnej obmedzenosti dotyčných. Tí nepociťujú tlak na svoju osobu: dosiahnuť taký stav rozvoja svojej osobnosti, aby som bol schopný
– celým svojim životom – sa za svoje rozhodnutie postaviť, niesť zodpovednosť za následky toho, čo som týmto rozhodnutím spôsobil. Práve toto zosobňuje večný archetyp prečistej panny. Panna je ženou, ktorá neskúša, netestuje, nezbavuje sa zodpovednosti. Je zdržanlivou a koná všetko v jej silách preto, aby vedela: skúma svoje možnosti, spoznáva svet, osobne sa rozvíja, utužuje mravnosť svojho charakteru, ale najmä – učí sa vidieť „Pravdu“ vo svete navôkol seba, aby ju neskôr mohla vlastným životom stelesniť. A až si je naozaj istá, v tom momente príde a povie: „Takto a takto je pre mňa spravodlivé žiť, tomuto zasväcujem svoj život!“ Vnáša svetlo do sveta, a čo prehovorí, to aj myslí vážne, dosvedčuje obetou celého svojho života. Práve táto výlučnosť a nemennosť je všetkým tým strašidelným, čoho sa ženy osobnostne nerozvinuté, ale aj muži, najviac obávajú. Všemožne sa vyhýbajú bremenu zodpovednosti. A sú pritom ochotní ísť až do úplných krajnosti, obhajovať a vyjadrovať potešenie z dostupnej možnosti – môcť zavraždiť dieťa, a potom vám ešte budú cielene znižovať závažnosť takéhoto aktu… Úchylné.Tu už sa pomaly dostávame k rozuzleniu týchto úvah. Taktiež prednedávnom, ste si mohli prečítať mnou zverejnený úryvok o tom, aký silný je sexuálny inštinkt, čo sa týka snáh jedinca o vlastnú sebazáchovu a pretrvanie vlastného druhu. Sexuálny inštinkt má u človeka podobu sexuálneho pudenia k vyhľadávaniu partnera a následnému množeniu sa, sprevádzané príjemnými pocitmi. Existuje značný počet osôb, ktoré robia všetko preto, aby samotné sexuálne potešenie vyčlenili, len aby mohli ľudskú sexualitu zneužívať, bez nesenia akejkoľvek zodpovednosti. Švajčiarsky psychológ Carl G. Jung raz povedal:
„…človeka neovláda len sexuálny pud – existujú aj iné pudy, (McGuire, Hull; s. 48)“ čím sa snažil naznačiť, že podoba hlavných motivácii u konkrétneho človeka sa môže značne líšiť. Práve tu môžeme nájsť ten základný dôvod, prečo sú dnešné ženy ochotné obetovať vlastnú dôstojnosť, v ktorom sa koncentruje väčšina z doteraz napísaného. Na jednej strane bývajú intelektuálne obmedzené – nie sú schopné vidieť, uchopiť svojim intelektom atribúty „krásneho“, pretože im chýbajú hlbšie znalosti o tom, čo vlastne ideál „pravá láska“ naozaj znamená, a akú úlohu v ňom hrá sexuálne spolužitie muža a ženy. Veľakrát túto hlbokú neznalosť zvykne doprevádza o to väčšia arogancia: nie sú schopné prijať kritiku svojho správania, odmietajú čeliť realite. Nepotrebujú sa učiť, nepotrebujú sa meniť. Oni sa nemusia v tejto oblasti rozvíjať, stačí, že sú také, aké sú. Darmo básnik Rainer Maria Rilke napísal: „Mladí ľudia (…) nie sú takýto vzťah schopní dosiahnúť, môžu však, pokiaľ svoj život pochopia správne, k takémuto šťastiu dorastať a postupne sa naň pripravovať. Ak milujú, nesmú zabúdať, že sú začiatočníci, bedári života, učeníci lásky – musia sa láske naučiť… (Needleman, s. 135)“ Pche, ani Rilkeho nepotrebujú! V takomto stave duševnej zadubenosti, doprevádzanej pýchou, na nich potom z každej strany útočia názory, ktoré ich presviedčajú o normálnosti a neškodnosti experimentovania v oblasti sexuálneho života. Sex je všade v spoločnosti: sex je všednosť, triviálny ako dýchanie. Do tohto všetkého sa potom zapája najpodstatnejšie: niektoré ženy sú tak „duševne zlomené“, že je pre nich – za týchto okolnosti – „fyzické obetovanie vlastnej dôstojnosti“ prijateľným spôsobom, akým dosahujú uspokojenie svojich psychických – alebo iných životných – potrieb. Niektoré svoj poklesok a prehrešenie dokážu dlhé roky racionalizovať a presviedčat sa o tom, že konali „z lásky“: „Len najhlbšie zúfalstvo mohlo vytvoriť takú silnú a nástojčivú ilúziu… (Yalom, s. 84)“ A potom nie je nijakým prekvapením, že ženy a muži, ktorí nevedia, čo je láska a jediné, čo ich spája je pobehovanie z miesta na miesto, žranica a užívanie toho druhého ako masturbačnej pomôcky, no po nejakom čase – v okaminu zániku potreby dodávok pôvodne požadovaných prínosov – dochádzajú k záveru, že i táto skúška za veľa nestála a bol by fajn… pobrať sa ďalej. Isteže, sú aj takí – obojstranne obmedzení a prízemní, ktorým uvedené vo vzťahu dostačuje… inokedy sa podvedomé štruktúry nedokážu neozývať a u ženy postupne dochádza k rozvinutiu nejakej tej formy psycho-somatickej reakcie. Život píše rôzne príbehy a toto nie je miesto na ich detailný rozbor.A tak sa dnešné zamyslenie, ktoré začínalo rozborom reakcii psychicky zdravej ženy na skázonosné okolnosti, akým bola vystavená, končí pri ženách s rôznym štádiom narušenosti ich psyché, snažiacich sa všemožne pretvárať realitu do podoby, v akej ju dokážu zvládať, len aby napokon zlyhali
– kompletne. Nie sú inak schopné poradiť si so svojimi emóciami, pociťujú veľkú úzkosť a vnútorné napätie… Možnože zaslúžene! Ja keď počujem, ako niekto hovorí, že tá alebo oná emócia je zlá… Problémom NIE SÚ emócie. Je potrebné pýtať sa po primeranosti pociťovaných emócii voči danej situacii. Kanadský psychológ Jordan B. Peterson povedal, parafrazujem: láska je najväčšia forma diskriminácie, pretože vtedy hovoríš: „TY! Práve ty, jedine ty a nikto iný!“ Ja s ním úplne súhlasím. Pravá láska je záležitosťou – VÝLUČNOSTI. Odmietam všetky tie pokusy o „demokratizáciu“ alebo „socializáciu“ lásky. Snahy degradovať ju na úroveň mestskej hromadnej dopravy, kde sa už všetci zviezli, a tak nikto nikomu nič nezávidí. Postoj ženy k vlastnej sexualite rovnako vypovedá mnohé o jej štruktúre osobnosti. Žena, ktorá sa rozhodne „skúšať a experimentovať“, zamietne ideál „pravej lásky“ a začne vlastnú sexualitu zneužívať ako prostriedok, dobrovoľne sa pritom zbavuje vlastnej dôstojnosti – v zmysle poskytovania potešení inému mužovi, akceptuje vlastné postavenie v pozícii objektu umožňujúceho ukojenie sa, takýmto svojim správaním dáva jasne najavo vlastnú mravnú obmedzenosť. Neschopnosť kontrolovať svoje sexuálne impulzy, kombinovaná s ochotou prípadnej vraždi inej ľudskej bytosti? Pričom tá je v tej chvíli priamo súčasťou jej tela a nesie jej genetickú informáciu? To tiež neprehovára o cnostnom charaktere dotyčnej, ale skôr dokladá nejakú formu deformity jej psyché.Sú isté ženy, vyrástajúce v prostredí plytkosti a prízemnosti, ktorým tieto spojitosti nikdy nikto takto nevysvetlil. Nepovedal im, že môžu svojim životom stelesniť krásu. I keď je to veľmi náročné a v mnohom zázrakom. Azda najmä týmto boli tieto riadky určené. Tak teraz už vedia. A vedia aj muži. Muž, ktorý si váži cnosť svojej partnerky, než sa mu stane ženou a manželkou, tým zároveň prejavuje úctu voči jej dôstojnosti. Ups, azda som práve niekomu nezrušil hodiny „telocviku“. Možnože aj áno…
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] COOKE, Nicholas Francis. Satan in Society. Chicago – Illinois (USA) : C. F. Vent Company, 1890. 426 strán.
- [2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [3] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie. Praha : dybbuk, 2002. 168 strán.
- [4] YALOM, Irvin D. Láska a jej kat (Skutočné príbehy uznávaného psychiatra). 1. vydanie. Bratislava : NOXI, 2014. 360 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-z-rozumu-mozne-dosledky-volby-takejto-formy-prostitucie-cooke-1890/
▐ Zverejnené: 13/01/2026
![]( "Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889)")
Základný popis
Tento článok skúma základné inštinkty sebazáchovy a reprodukcie, ktoré formujú naše vlastné konania, ako aj samotnú spoločnosť. Duffeyová argumentuje, že tieto inštinkty sú tak silné ako smrť samotná a tvoria pilier všetkých ľudských snáh. Článok sa dotýka komplexných tém morálky, etiky, svedomia a vzťahu medzi mužom a ženou v kontexte pretrvávajúceho boja proti smrti.
« Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Dva prevládajúce inštinkty človeka sú inštinkt sebazáchovy a inštinkt pretrvania svojho druhu. Keďže v týchto dvoch inštinktoch bojuje proti smrti seba samého a svojho rodu, je nielen prirodzené a správne, ale aj nevyhnutné, aby boli tak silné ako smrť. Tieto inštinkty tvoria základ celej spoločnosti. Všetka práca a úsilie sveta sa dá priamo vysledovať späť k jednému alebo druhému z týchto dvoch inštinktov. Hladujúci človek bude kradnúť a niekedy dokonca vraždiť, aby získal potravu. Neusmernená sexuálna vášeň taktiež spácha tie najväčšie zneuctenia, len aby ukojila sama seba. (s. 100)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.▐ Zverejnené: 12/01/2026
└ Aktualizované: 12/01/2026 (17:23)
![]( "Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916)")
Základný popis
Hlboká úvaha o prirodzenosti, morálke a sexe v pozícii fyzického vyjadrenia vzájomného duchovného prepojenia muža a ženy.
« Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Materstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Poďme si ujasniť jednoznačné a definitívne pochopenie tohto bodu. Sexuálny inštinkt je jednoducho rasový inštinkt, inštinkt rasového sebazachovania. Na samotnom sexe nie je nič nečisté, nečistým je jeho zneužívanie. Nemravnosť je jednoducho otázkou správania a nemôže byť atribútom žiadnej časti tela. Telo bolo správne nazvané „chrámom Boha“. Nečistota, ak existuje, spočíva v premýšľajúcej mysli, a nie v tele alebo v akejkoľvek jeho časti. Sexuálna vášeň sa často označuje ako naša zvieracia alebo nižšia prirodzenosť. Táto koncepcia je prirodzeným dôsledkom zvráteného pohľadu, ktorý bol podporovaný prudérnosťou. Mysle civilizovaných mužov a žien boli nasýtené touto formou duševného jedu, ale stačí len trochu zdravého rozumu, aby sme videli nielen absurdnosť, ale dokonca aj rúhavý charakter takéhoto nazerania. Sexuálny inštinkt je zdrojom všetkého, čo je sladké, krásne a zušľachťujúce v láske muža a ženy. Je to božská sila, ktorá ich spája a drží pohromade. Hanbiť sa treba len za zneužívanie tejto funkcie – [čo] je otázkou zlého užívania. A to sa stáva iba vtedy, keď je nesprávny mentálny postoj a sexualita ostáva bez zábran, že sa z nej stáva zmyselnosť. (Macfadden, s. 3-4) »
A ja by som doplnil: problémom nie je len situácia, keď sa zo sexuality stáva zmyselnosť a slúži na tupé navodenie príjemných pocitov. Sexualita sa dnes zneužíva v pozícii nástroja aj na dosahovanie mnohých iných cieľov, pričom nenapĺňa svoj hlavný účel: fyzické vyjadrenie pravej lásky. Veľmi častým prípadom býva zneužívanie sexuality zo strany neistej mladej ženy, ktorá si ňou „vykupuje“ priazeň, náklonnosť, falošné zdanie blízkosti inej ľudskej bytosti a naplnenie pocitu akceptovania, v podstate (najmä pri úvodných „nahováračkách“) nekritické potvrdenie okolím, aspoň niekým… Ono v podstate… pre drvivú väčšinu dnešných vzťahov platí konštatovanie z tvorby pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc.:
« …kupuje ženu, aby mal vlastnú, raz navždy kúpenú partnerku na ukájanie svojich potrieb. Dobre zaplatil, aj žena sa dobre predala, na oboch stranách bez (…) vzťahu. » Bez reálneho patnerského vzťahu– plnohodnotného . Ľudská sexualita sa inštrumentalizuje a stáva súčasťou rôzných foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii:„…neuróza alebo psychóza je porovnateľná s umeleckým dielom, ibaže bola vytvorená ako reakcia na fiktívny cieľ, ktorý zhromažďuje a spája do skupiny tie psychické prvky, ktoré môže využiť, pričom zbiera len tie, ktoré sľubujú výsledky v úsilí o dosiahnutie [pocitu] istoty [najmä stav vnímaného psychického bezpečia jedinca, pozn.] Pokus o dosiahnutie maximalizácie svojho ega zlyháva, pretože je nasmerovaný nesprávnym smerom. Neuróza alebo psychóza je preto konštruktívnym výtvorom, kompenzačným produktom, ktorý však zlyháva kvôli nesprávnemu nasmerovaniu, (Adler, s. xx-xxi)“ prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii. Plošne sa zneužíva na „dosahovanie niečoho“, dávno prestala slúžiť, nebýva fyzickým vyjadrením pravej lásky, ale to už sa opakujem…PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ADLER, Alfred. The Neurotic Constitution – Outlines of a Comparative Individualistic Psychology and Psychotherapy. New York (USA) : Moffat, Yard and Company, 1917. 456 strán.
- [2] CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.
- [3] MACFADDEN, Bernarr. Manhood and Marriage. New York City (USA) : Physical Culture Publishing Co., 1916. 372 strán.
▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Výchova k promiskuite: Doktrína „voľnej lásky“ a „bezpečného sexu“ (Duffey, 1889)")
Základný popis
Ponorte sa do fascinujúcej analýzy doktríny „voľnej lásky“ z roku 1889, ako ju skúma Eliza Bisbee Duffeyová. Táto jej provokatívna úvaha odhaľuje, ako bola sexuálna láska postupne povýšená nad tradičné hodnoty ako povinnosť, ľudská dôstojnosť, česť a rodina. Čo znamená „voľná láska“ pre dnešnú dobu? Preskúmajte historické korene moderného pohľadu na promiskuitu, sexualitu a úpadok morálnych istôt.
« Výchova k promiskuite: Doktrína „voľnej lásky“ a „bezpečného sexu“ (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Komentár – Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
« Ale čo vlastne znamená táto doktrína „voľnej lásky“, ktorej šírenie sledujeme s takým znepokojením? Dôkladná analýza učení a príkladov jej zástancov mi umožnila vypracovať nasledujúce vyhlásenie bez akýchkoľvek obratov v jazyku alebo skresľovania myšlienok. Myslím, že ho títo samotní uznajú a potvrdia v každom detaile. Po prvé, ich základným princípom je, že „sexuálna láska je pre našu bytosť taká esenciálna, že by mala byť zaradená medzi životné potreby“. Presne tieto slová citujem od jedného z apoštolov tohto „prírodzeného náboženstva“, ktorý ich napísal dávno predtým, ako sa o „socialistických reformátoroch“ dozvedel celý svet. Tón ich učení ide ešte ďalej a vyzdvihuje „sexuálnu lásku“ nad všetky ostatné city. Povinnosť, česť, zodpovednosť, domov a rodina, to všetko musí ustúpiť pred jej požiadavkami. (Duffey, s. 87-88) »
A ja by som rád doplnil: žiaden bezpečný sex bez pravej lásky NEEXISTUJE! Je tragédiou, že aj po našich školách chodia primitívne individuá, ktoré mladým ľuďom prezentujú „sexuálny styk“ ako nejakú formu „športovej aktivity“, „telocvik vo dvoch“. Neraz dokonca pomedzi mládež chodí o niečo staršia mládež, vysokoškolskí študenti združení v kadejakých spolkoch „snaživých chumajov“, u ktorých absentuje
– dúfajme, že len dočasne – mravná rovina ich osobnostnej štruktúry. Zacitujem zo svojho staršieho článku: « Ďalšou okolnosťou, ktorá vedie k obdobnému správaniu žien je potom „komercializácia lásky“, kedy sa z lásky (ako aj zo samotnej ženy) stáva spotrebný artikel. Do popredia sa tlačí zábava, promiskuita, okamžité uspokojenie sexuálnych impulzov. Deti sú vychovávané k praktikovaniu „bezpečného sexu“ – ku kurveniu, pričom ani len netušia, čo láska v skutočnosti je. Pred niečim takýmto varoval už rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, keď sa dožadoval, aby ľudská sexualita: „…nebola izolovaná a dezintegrovaná tým, že sa vytrháva z lásky, a práve preto je dehumanizovaná. (Frankl, 2006)“ » Dnes už by som asi napísal, že ono dochádza k poníženiu ľudskej dôstojnosti oboch partnerov. A mimochodom, Eliza Bisbee Duffey je jednou z prvých žien bojujúcich za emancipáciu žien, len tak medzi nami. Ups.PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.
- [2] FRANKL, Viktor E. Lékařská péče o duši (Základy logoterapie a existenciální analyzy). Brno (Česká republika) : Cesta, 2006. 240 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/vychova-k-promiskuite-doktrina-volnej-lasky-a-bezpecneho-sexu-duffey-1889/
▐ Zverejnené: 11/01/2026
![]( "Kurvenie? Každý ľúbostný vzťah, ktorý nevznikol na poklade pravej lásky… (August Strindberg)")
Základný popis
Ostrá myšlienka Augusta Strindberga o láske a manželstve. Čo ak vzťah nie je postavený na pravej láske? Hlboká úvaha o morálke, pravej intimite a hodnote ľudskej duše v partnerskom zväzku.“
« Kurvenie? Každý ľúbostný vzťah, ktorý nevznikol na poklade pravej lásky… (August Strindberg) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo
ZDROJ: STRINDBERG, August. Príbehy zo života manželského. 2. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Tatran, 1980. 336 strán.▐ Zverejnené: 10/01/2026
![]( "Skutočne milujúci muž obetuje roky, aby získal srdce a ruku tej pravej – „jedinej možnej“ (Duffey, 1889)")
Základný popis
Ponorte sa do fascinujúceho vyobrazenia vzťahov medzi mužmi a ženami z pohľadu konca 19. storočia. Článok skúma tradičné predstavy o čistote, cnosti a ženskosti v spoločnosti, pričom vychádza z citátu Elize Bisbee Duffeyovej.
« Skutočne milujúci muž obetuje roky, aby získal srdce a ruku tej pravej – „jedinej možnej“ (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Sexuálna výchova – Rodičovstvo
„Zatiaľ čo muži hľadajú u žien čistotu a cnosť, často ostávajú sklamaní;niekedy totiž tá najkrajšia klesne tak hlboko, ako tá najnižšia. Nič nie je pre čistého muža také príťažlivé ako ženská cnosť a nič mu nie je také odporné ako jej nemravnosť. Muž sa bude usilovať roky o získanie srdca zdržanlivej ženy, ale s odporom sa odvráti od ženy, ktorá je príliš ‚popredu‘. Drahé dievčatá, ak chcete získať srdce čistého muža, nikdy nebuďte ‚popredu‘. (Duffey, s. 18)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.▐ Zverejnené: 10/01/2026
![]( "Nežijeme len pre seba a svoju generáciu (Duffey, 1889)")
Základný popis
Článok prináša silný citát od Elizy Bisbee Duffey, ktorý rezonuje aj v dnešnej dobe. Autorka kriticky hodnotí krátkozrakosť a sebecké postoje spoločnosti, ktorá sa sústreďuje len na vlastnú generáciu namiesto budovania trvalých hodnôt pre budúcnosť. Text nabáda k odvahe pri reformovaní alebo úplnom zbúraní zastaraných inštitúcií, ak sú nápravné opatrenia nemožné. Hlboká úvaha o zodpovednosti jednotlivca voči celej ľudskej histórii a potrebe etického konania pre prosperitu rodiny a napokon aj národa.
« Nežijeme len pre seba a svoju generáciu (Duffey, 1889) »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Mravný ideál – Ľudský život – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo
« Zdá sa, že naša doba smeruje k rozpadu. Naše spoločenské štruktúry už nie sú také stabilné ako kedysi. Nie že by sme skutočne očakávali, že sa zachvejú a rozpadnú, ale zdá sa, že ich treba brániť
– ba dokonca ospravedlňovať. Prejavujeme sklon ich akoby podopierať, aby vydržali aspoň počas nášho života. „Po nás potopa.“ Pýtam sa, či máme právo zaujať tento odkladný postoj. Nežijeme len pre seba a našu generáciu. Každý z nás žije pre všetky časy a generácia, ku ktorej patríme, je súčasťou mohutnej štruktúry ľudstva. Majme odvahu pozrieť sa veciam priamo do tváre. Vyhýbavá politika je vždy krátkozraká a tá drahá. Ak si uvedomujeme nedostatky v našich spoločenských inštitúciách, bude múdre, ak sa pokúsime tieto nedostatky napraviť. Nebude nám slúžiť ako ospravedlnenie, že v tejto generácii nie je viac nedostatkov ako v tej minulej. Zodpovednosť na nás vrhá [už len] skutočnosť, že sa sami obviňujeme. Možno to naši predchodcovia takto nevnímali, a tým pociťovaniu viny unikli. Ak nedostatky nie sú napraviteľné, odvážne zbúrajme celú štruktúru a postavme novú. To je cesta, ktorú nám diktuje múdrosť, a ktorú by váhalo prijať len krátkozraké bláznovstvo. (Duffey, s. 14-15) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nezijeme-len-pre-seba-a-svoju-generaciu-duffey-1889/
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550]")
Základný popis
Objavte hlboký význam biblickej pasáže 1 Kor 7:16-17, ktorá skúma morálne a etické implikácie vzťahov medzi mužom a ženou, rodiny a manželstva v súlade s vyššími princípmi.
« Žena pre manžela, muž pre manželku – záchranou [1 Kor 7,16-17 / Biblia Kristiána III. Dánskeho, 1550] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„Lebo veď čo ty vieš, žena,
či nezachrániš muža?
Alebo čo ty vieš, muž,
či nezachrániš ženu?
Každý tak, ako mu Pán udelil,
každý tak, ako bol povolaný.“PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)
VEĽMI ORIENTAČNÝ PREPIS PÔVODNĚHO TEXTU:
„Oc huad vedst du Quinde/om du Kant göre Wanden salig? Eller du Mand/huad vedst du/om du Kand göre Quinden salig? Dog som Gud haffuer vddelt til huer.“
/ (Biblia, 1550)ZDROJE:- [1] Biblia – Das er den gantfte Hellige Scrifft/sofer paa Danfte [King Christian III’s Bible‘]. Rostock (Nemecko) : Ludowich Dietz, 1550. cca. 1100 strán.
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (16-17). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
- [3] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688]")
Základný popis
Objavte biblický pohľad na manželstvo a rodinu v kontexte prvej epištoly svätého Pavla Koriňťanom. Tento citát predstavuje význam posvätného manželského zväzku, hodnotu lásky, morálky a etiky v modernom svete plnom relativizmu. Prečítajte si pôvodný text z The Holy Bible (1688) a jeho preklad do slovenčiny.
« Žena pre manžela, muž pre manželku, pre ich deti – posvätením [1 Kor 7,12-15 / The Holy Bible, 1688] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
„A ostatným hovorím ja, nie Pán:
ak má niektorý brat neveriacu ženu,
a tá – s potešením – žije s ním,
nech ju neopúšťa.
A zase žena, ktorá má neveriaceho muža,
a ten – s potešením – žije s ňou,
nech ho neopúšťa.
Lebo neveriaci muž je posvätený manželkou,
a neveriaca žena je posvätená manželom.
Ináč by boli vaše deti nečisté,
ale teraz sú sväté.
Ale ak sa neveriaci rozhodne odísť,
nech si ide.
Brat alebo sestra nie sú v takých prípadoch pod otroctvom,
ale Boh nás ku pokoju povolal.“PREKLAD: © Bystroumný (Na podklade uvedených zdrojov.)
PÔVODNÝ TEXT:
„And the woman which hath an husband that believeth not,
and if he be pleased to dwell with her,
let her not leave him.
For the unbelieving husband is sanctified by the wife,
and the unbelieving wife is sanctified by the husband:
else were your children unclean;
but now are they holy.
But if the unbelieving depart, let him depart.
A brother or a sister is not under bondage in such cases:
but God hath called us to peace.“
/ (The Holy Bible, 1688)ZDROJE:- [1] THE HOLY BIBLE, containing The Old Testament and The New (Appointed to be Read in Churches). Newly translated out of the Original Tongues and with the former translations diligently Compared and Revised. Oxford (Anglicko) : Theater, 1688. cca. 1150 strán.
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 7. kapitola (12-15). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
▐ Zverejnené: 08/01/2026
![]( "Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569]")
Základný popis
O hodnote pravdy, dobra a krásy v dobe relativizmu a úpadku morálky. Citát o slobode, zodpovednosti a morálnych hraniciach. Článok prináša úryvok zo Svätého písma, ktorý nesie hlboké posolstvo v kontexte moderného sveta, psychológie a ľudských vzťahov.
« Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »
ZNAČKY: Citát – Etika – Inšpirácia – Klasická literatúra – Biblia – Psychológia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť
„Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
/ (Roháček, 2007)PÔVODNÝ TEXT:
„Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
/ (La Biblia, 1569)ZDROJE:- [1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
- [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.
▐ Zverejnené: 07/01/2026
![]( "Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj)")
Základný popis
Hlboká analýza zlyhania adaptácie jedinca a jeho výberu rôznych foriem uniku (kadejaké kompenzačné mechanizmy) pred realitou. Tolstoj vo svojom výroku skúma mechanizmy potlačenia svedomia, ktoré vedú k sebadeštrukčnému správaniu. Ako ľudia radšej utajujú pravdu… namiesto toho, aby sa postavili čelom k realite.
« Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj) »
ZNAČKY: Citát – Psychológia – Etika – Inšpirácia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sexuálna výchova – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Hodnotový relativizmus – Voľná láska – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Smrť
„…sa celý život venujú výrobe týchto otupujúcich predmetov. Navyše, používanie týchto vecí je zjavne škodlivé, spôsobuje strašné zlo, poznané a priznané všetkými, zapríčiňuje zničenie väčšieho počtu ľudských bytostí, ako zahynulo vo všetkých vojnách a v dôsledku nákazlivých chorôb – dohromady. A ľudia o tomto vedia; takže to nemôže byť tak, že sa voľačo také robí na udržanie pozdvihnutého ducha človeka, pre akúsi veselosť, nebodaj jednoducho preto, lebo to robia všetci. Musí v tom byť niečo iné. Po celý čas a všade stretávame mužov, ktorí milujú svoje deti, pripravených podstúpiť akékoľvek obete pre ich blaho, no napriek tomu míňajú peniaze na vodku, víno, pivo alebo utrácajú za ópium či hašiš, prípadne aj za tabak, dosť na to, aby nakŕmili svoje trpiace a hladujúcich deti, alebo – aspoň – ich ochránili pred biedou. Je zrejmé, že ak sa človek ocitne v situácii, keď si nevyhnutne musí vybrať medzi tým, či vystaví svoju milovanú rodinu utrpeniu a strádaniu, alebo sa zdrží otupujúcich látok, a on si napriek tomu vyberie prvú možnosť, je k tomu podnecovaný niečím vážnejším, než že to robia všetci a je to príjemné. Je zrejmé, že to nerobí preto, aby si zlepšil náladu alebo pre zábavu, ale existuje nejaký podstatnejší dôvod. Tento dôvod, pokiaľ ho chápem na podklade čítania o tejto téme a pozorovaniach iných ľudí, a najmä seba samého, keď som zvykol piť víno a fajčil tabak, tento dôvod je podľa mojich pozorovaní nasledovný: počas obdobia vedomého života môže človek často v sebe rozpoznať dve oddelené bytosti: jednu slepú, fyzickú, a druhú obdarenú videním, duchovnú. Táto slepá zvieracia bytosť: žerie, pije, odpočíva, spí, rozmnožuje sa a pohybuje sa ako natiahnutý stroj; vidiaca duchovná bytosť, prepojená s tou zvieracou, sama nič nerobí, ale iba vyhodnocuje činnosť žijúcej bytosti tým, že s ňou súhlasí, pokiaľ jej aktivity schvaľuje, a tým, že sa nad ňou pohoršuje, ak neschvaľuje. Táto vidiaca bytosť môže byť prirovnaná k ihlici kompasu, ktorá ukazuje jedným koncom na sever, tým druhým potom opačným smerom, na juh… (…) Presne takýmto istým spôsobom vidiaca duchovná bytosť, ktorej prejavenie sa v bežnom jazyku nazývame svedomím, vždy ukazuje jedným pólom k správnemu a druhým – opakom – smerom k zlu, a my si ju nevšimneme, kým sa neodchýlime od smeru, ktorý nám bol daný… Keďže na to, aby sa prejavilo vedomie duchovnej bytosti, je potrebné vykonať nejaký čin, ktorý je v rozpore so smerom svedomia, vykázať odchýlku živočíšnej činnosti od smeru indikovaného svedomím. A tak ako námorník nemohol pokračovať v práci s veslami, strojmi alebo plachtami, dokiaľ vedel, že ide nesprávnym smerom, kým nezmenil kurz svojho smerovania ukazovaný ručičkou kompasu, alebo si túto odchýlku pred sebou samým nezakryl; presne tak každý človek, ktorý si uvedomuje túto dualitu… a vplyvu jej animálnosti, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, kým ju buď nezosúladí so svojím svedomím, alebo pred sebou neskryje varovania svedomia o neprávosti svojho živočíšneho života. Môžeme povedať, že celý život človeka pozostáva iba z týchto dvoch činností: (1) uvedenia svojich konaní do súladu so svedomím; a (2) utajovania signálov svedomia pred sebou samým, aby dotyčný mohol pokračovať v určitom smere života. Niektorí robia to prvé, iní si vyberajú to druhé. Na dosiahnutie prvého existuje iba jeden prostriedok – morálne osvietenie, zväčšenie svetla v sebe a venovanie pozornosti tomu, čo je týmto svetlom osvetlované; na dosiahnutie druhého – skryť pred sebou samým napomenutia svedomia – existujú dva spôsoby: jeden vonkajší, jeden vnútorný. Vonkajší spôsob spočíva v činnostiach, ktoré odvádzajú pozornosť od napomenutí svedomia; vnútorný spôsob spočíva v zatemnení samotného svedomia. (s. 124-126)“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič (aka Lyof N. Tolstoï). Essays, Letters, Miscellanies – Volume I. / The Novels and Other Works of Lyof N. Tolstoï. New York (USA) : Charles Scribnerʹs, 1911. 316 strán.▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896)")
Základný popis
Prepojenie generácií. Miesto, kde sa tradície odovzdávajú z ruky do ruky, a budúcnosť sa predpovedá z jednoduchého rituálu. V tejto scéne sa prelína kresťanstvo s pohanskými koreňmi, viera s poverou, modernita s tradíciou. Je to obraz o tom, ako ľudia hľadajú zmysel vo svete plnom neistoty, a ako sa snažia zmierniť túto svoju neistotu prostredníctvom rituálov a symbolov.
« Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896) »
ZNAČKY: Vianoce – Zjavenie Pána ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Folklór – Humor – Pohanstvo – Kresťanstvo – Ortodoxia – Slovania – Rusko
„Sviatok Zjavenia Pána v Rusku: Deň Zjavenia Pána je medzi ruskými vidiečanmi dňom veľkej radosti. Zbožne varia kuťu, druh kaše z pšenice, kukurice a maku; mladý muž hodí hrsť kute k stropu, zatiaľ čo stará mama, ktorá trávi svoj život ležiac na vrchu veľkej pece, hľadá znamenia budúcnosti v stopách, ktoré na strope táto hrsť kute urobila.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 18 janvier, 1896, No. 360. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vestenie-z-kute-tradicny-zvyk-na-sviatok-zjavenia-pana-6-januar-v-rusku-1896/
▐ Zverejnené: 05/01/2026
![]( "Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare)")
Základný popis
Ilustrácia citátu z diela Kráľ Henrich V od Williama Shakespeara, zachyteného v roku 1904. Kresba evokuje témy lásky, vernosti a prechodnosti času prostredníctvom klasickej literatúry.
« Láska, ktorá je čistá, úprimná a nikdy nezradí (Shakespeare) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Citát – inšpirácia – Klasická literatúra – Cnosť – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Sexuálna výchova – Rodina – Pokora – Služba
[Kráľ Henry V.:] „…rečník je iba tárajom, rým len baladou. Dobrá noha sa poláme, rovný chrbát ohne, čierna brada obelie, kučeravé vlasy vypadajú, pekná tvár povädne, hlboký pohľad sa vyprázdni, ale dobré srdce, Kate, je Slnkom a Mesiacom, alebo skôr tým Slnkom, a nie Mesiac, lebo svieti jasne a nikdy sa nemení, lež verne sa drží svojej púte po nebesiach. Ak chceš takého mať, vezmi si mňa; a vezmi si ma, vezmi vojaka; vezmi si vojaka, vezmi si kráľa. Čo teda povieš… o tejto mojej láske? Hovor, drahá, ak úprimne, prosím ťa. (s. 117)“
ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SHAKESPEARE, William. King Henry V (with Introduction by George Brandes). Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1904. 127 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-ktora-je-cista-uprimna-a-nikdy-nezradi-shakespeare/
▐ Zverejnené: 04/01/2026
![]( "Spomienky Hamleta: Držiac v rukách lebku svojho priateľa (1902)")
Základný popis
Ozveny z dávno zabudnutých divadelných sál a prachom posypaných knižníc. Pohľad na princa, ktorý drží lebku svojho priateľa, nie je len tragédia; je to odraz vlastnej mortality, tichá výzva k zamysleniu nad tým, čo zostane po nás, keď sa aj my staneme len… V tomto tichom pohľade Hamleta sa odrážame aj my – stratení v labyrinte, hľadajúci zmysel v prázdnote a snažiaci sa zachytiť posledné úlomky zabudnutých príbehov… pretože nakoniec všetká pozemská púť končí… lebkou.
« Spomienky Hamleta: Držiac v rukách lebku svojho priateľa (1902) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Klasická literatúra – Ľudský život – Priateľstvo – Smrť – Carpe diem
„Ukáž mi ju. [Berie lebku do svojich rúk.] Ach, chudák Yorick! Poznal som ho, Horatio: bol to človek nekonečnej vtipnosti, s vynikajúcou fantáziou… a teraz, aký odpor mi v mysli vzbudzuje! Dvíha sa mi žalúdok. Tu viseli tie pery, ktoré som bozkával, ani neviem koľkokrát. Kde sú teraz tvoje posmešky? Tvoje skákanie? Tvoje piesne? Tvoje výbuchy veselosti, ktoré zvykli rozosmiať celý stôl? Niet ani jedného… Úplne sklesnutý? (William Shakespeare – Hamlet, Act V., Scene 1, 1902 / s. 132-133)“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: SHAKESPEARE, William. The Picture Shakespeare – Hamlet. Londýn, Glasgow, Dublin (UK) : Blackie and Son Limited, 1902. 210 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spomienky-hamleta-drziac-v-rukach-lebku-svojho-priatela-1902/
▐ Zverejnené: 03/01/2026
└ Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)
![]( "Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895)")
Základný popis
Luna – stelesnenie podstaty ženskosti. Žena? Tvorca večného.
« Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Komentár – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Panna Mária – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina– Rodičovstvo – Materstvo – Národ – Rodoľubstvo – Kresťanstvo
« [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich:
« Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky
– všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
- [3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/
▐ Zverejnené: 03/01/2026
![]( "Krematórium v 19. storočí: Siemensová pec na spaľovanie tiel, odporúčaná prof. Reclamom (Reiche, 1874)")
Základný popis
Historická ilustrácia z roku 1874 zobrazujúca krematórium s modernou pec na spaľovanie tiel. Zobrazuje poslednú rozlúčku s pozostalými v prítomnosti duchovného a operátora tejto pece. Je to pohľad do hlbín ľudskej úvahy o koncoch, odchodoch.
« Krematórium v 19. storočí: Siemensová pec na spaľovanie tiel, odporúčaná prof. Reclamom (Reiche, 1874) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Ľudský život – Smrť – Carpe diem
„Spomenula si pritom na Dinah? Na jej varovné slová, ktoré ju nahnevali
– na Dinahinu láskavú prosbu, aby na ňu myslela ako na priateľku v núdzi? Nie, zanechaný dojem bol príliš slabý, aby sa jej teraz prinavrátil. Akákoľvek náklonnosť alebo útecha, ktorú jej Dinah mohla poskytnúť, by bola pre Hetty dnes ráno rovnako bezvýznamná ako všetko ostatné, okrem jej urazenosti. Myslela len na to, že tu nemôže zostať a pokračovať vo svojom starom živote – radšej by znášala niečo úplne nové, než sa vrátiť do tohto starého každodenného kolobehu. Chcela by ujsť ešte toho rána a nikdy viac nevidieť žiadnu zo starých tvárí. Ale Hetty nebola typom človeka, ktorý čelí ťažkostiam – ktorý sa odváži opustiť známe prostredie a slepo sa vrhne do neistej situácie. Mala pohodlnú a márnivú povahu, nie vášnivú, a ak mala niekedy podniknúť nejaké drastické kroky, muselo ju k tomu dohnať zúfalstvo a hrôza. V úzkom kruhu svojej predstavivosti nemala veľa priestoru na rozlet svojich myšlienok a čoskoro sa rozhodla pre jedinú vec, ktorú urobí, aby unikla zo svojho starého života… (George Elliot, 1859, s. 61)“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 19, 1874. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1874. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).
- [2] ELLIOT, George. Adam Bede (In Two Volumes – Vol. 2). / Collection of British Authors – Tauchnitz Edition, Vol. 483. Leipzig (Nemecko) : Berhard Tauchnitz, 1859. 334 strán.
▐ Zverejnené: 02/01/2026
![]( "Posledný deň odsúdeného na smrť v Uhorsku (Mihály Munkácsy, 1878)")
Základný popis
Ilustrácia z konca 19. storočia zobrazujúca drámu posledných chvíľ muža odsúdeného na smrť v Uhorsku. Výnimočné dielo zachytávajúce ľudskú bolesť, rodinné putá a temnotu nevyhnutného osudu. Mihály Munkácsy, autor diela, tu vykresľuje scénu s krutou autenticitou. Nie však prostredníctvom pátosu, ale skôr cez tiché detaily: zvráskavené tváre rodiny, dieťa s prázdnym pohľadom…
« Posledný deň odsúdeného na smrť v Uhorsku (Mihály Munkácsy, 1878) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Manželstvo – Rodina – Priateľstvo – Detstvo – Ľudský život – Smrť – Smútok – Sklamanie – Carpe diem
„Ó! Stál som tam, veľmi dobre si na to pamätám, vnímal svoju vlastnú slabosť a premýšľal, že cesta hriešnika je ťažká; vedel som, že odplatou za hriech je smrť; v hĺbke svojho srdca som cítil všetku tú horkosť, ktorá pramení z vedomia premárnených síl a stratených príležitostí; uvedomoval si, že som sa naháňal iba za ničotnosťami a nič nezískal. Tak som tam stál. (John B. Gough, 1890, s. 42)“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] GOUGH, John B. A Mother’s Influence. / J. P. Newman (ed.) – Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis, New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
- [2] Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 518: 2. december 1878 (Zväzok 20 [XX.] – No. 24). 10. ročník [X.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1878.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posledny-den-odsudeneho-na-smrt-v-uhorsku-mihaly-munkacsy-1878/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "Silvestrovská noc: Starý rok odchádza, Nový rok prichádza (1904)")
Základný popis
Štýlová kresba s textom básne evokuje atmosféru konca starého roka a príchodu nového, plnú nostalgie a zabudnutých spomienok. Ožívajú tu posledné útržky. Nie je to oslava hlučná, ktorej vzduchom sa nesú oslavné výkriky. Je to šepot, ktorý sa nesie cez zamrznuté záhrady, v ktorých už dávno nevíria farby života.
« Silvestrovská noc: Starý rok odchádza, Nový rok prichádza (1904) »
ZNAČKY: Vianoce – Silvester – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Ľudský život – Smrť – Carpe diem
„Deň sa zdráhavo rozlúčil a noc závojom zakryla stromy a kríky. Mesiac
– spoza strapatých oblakov – sa skĺzol svojimi striebornými lúčmi, osvetliť hory a doliny, a detský spev hviezdnych chórov zanôtil očarujúcu pieseň ustatej zemi, aby táto opäť raz rozkvitla, krajšie než kedykoľvek predtým! V zasnežených lesoch, stromy sa znavene skláňajú, na záhradách veru nevidieť pestrých farieb hier života. Na bielom kopci posledný pastier svoj statok zatvára. Pokoj sa vznáša na mäkkých krídlach, ticho panuje nad krížmi a kameňmi. No kde ľudia bývajú, ktorých ťažké jarmo práce láme a ohýba, tam buráca hlasov na tisíce. Malé svetielka blikotajú v noci, úbohé malé ľudské plamienky! Tie zapaľuje ruka ich starostí! Tam, v tmavej komore, spomienka blúdi a bdie nad všetkým nevšímavým utrpením, ktoré starý rok priniesol… Padá aj na teba pri svetle lampy, osamelé srdce, nebodaj niečo ťaživé? Chodíš aj ty starými cestami, potichu načúvajúci, či sa znova neprebúdza to, čo už dávno odišlo? Osloboď sa, svoje srdce, od pút, ktorými ťa tvoje spomienky zväzujú, lebo – vzniká niečo nové! Nová práca, nové povinnosti… Postojte na tejto ceste so slávnostným pozdravom, lebo hlas zvonov k nám prehovára zreteľne: ‚Zbožnejšie než srdce plné pokánia je srdce, ktoré čestne bojuje!‘ Hľa, oltár bol vztýčený a posvätný plameň krúži, ničí svetské a ukazuje ti na Večné! Prines sem svojimi statočnými rukami, čo ťa robí slabým a úbohým… staňte sa celými, to od vás žiada táto– silvestrovská noc! (Anna Ritter, 1904)“ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 39, 1904. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1904.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/silvestrovska-noc-stary-rok-odchadza-novy-rok-prichadza-1904/
