RODOĽUBSTVO Značka
Stránka 3 z celkom 5 stránok.
Dokopy: 127 článkov.
▐ Zverejnené: 22/02/2026
![]( "Keď som pásol kone… (1890)")
Základný popis
Dobový dokument zachytávajúci fragment slovenskej ľudovej kultúry v období národného obrodenia. Srnka – symbol krehkej a nepolapiteľnej krásy – sa tu napokon stáva zosobnením Aničky, slovenského dievčaťa s líčkami ružovými ako jarné ovocie.
« Keď som pásol kone… (1890) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Folkór – Krása – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Vidiek – Príroda – Muž a žena – Láska
Keď som pásol kone…
« Keď som pásol kone
v hlbokej doline,
pekná, biela srnka
prebehla popri mne.Nebola to srnka
bola to Anička,
naľakala sa mi
vranného koníčka.Dievča sa mi zľaklo,
koníčka čierneho,
koníčok sa splašil
líčka jej bieleho. »ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. marca – Číslo 5, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.▐ Zverejnené: 18/02/2026
![]( "Hagia Sofia v Konštantinopóle: Objavenie starých kresťanských ikon (1933)")
Základný popis
Srdce východného kresťanstva. Od triumfov cisárov až po šepot modlitieb v prázdnotách chrámu neskôr premeneného na mešitu. Je to obraz plný paradoxov. Objavte nádheru starej ikony Ježiša Krista uloženej na tomto svätom mieste.
« Hagia Sofia v Konštantinopóle: Objavenie starých kresťanských ikon (1933) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Kresťanstvo – Ortodoxia – Ježiš Kristus – Byzancia – Cyril a Metod – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Islam
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 9, 1933 (Vol. 183), No. 4938. Londýn (Anglicko), 1933.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hagia-sofia-v-konstantinopole-objavenie-starych-krestanskych-ikon-1933/
▐ Zverejnené: 17/02/2026
![]( "Pravá láska a schopnosť vidieť krásu: Prečo by mal umelec objekt svojho záujmu „milovať“, a prečo by - každý muž - mal byť poetom hľadajúcim pravdu (Honoré de Balzac)")
Základný popis
Ponorte sa do hlbín ľudskej psychológie s úryvkom z klasickej literatúry, ktorý odhaľuje skutočnú podstatu lásky. Preskúmajte etiku vzťahov a skutočnú silu umenia v tomto provokatívnom citáte z diela „The Unknown Masterpiece“. Zistite, prečo je pravá láska viac než len povrchné potešenie, ale hlboký duchovný zážitok na ceste poznania najintímnejšej podstaty toho druhého.
« Pravá láska a schopnosť vidieť krásu: Prečo by mal umelec objekt svojho záujmu „milovať“, a prečo by – každý muž – mal byť poetom hľadajúcim pravdu (Honoré de Balzac) »
ZNAČKY: Citát – Komentár – Inšpirácia – Klasická literatúra – Etika – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť
Nasledujúci úryvok je utešeným príkladom, paralelou, prečo je množstvo milostných vzťahov „spolužitím obmedzených a nevidiacich“, prečo sa o žiadnu „pravú lásku“ – v plnom význame tohto termínu – nejedná. Vzájomný výmenný obchod – kurvenie, vyvrhávanie pankhartov, žranica, stabilita a solídnosť, materiálne zabezpečenie a hromadenie statkov, pobehovanie z miesta na miesto, dovolenky pri moriach a v horách, budovanie karier, udržiavanie stavu vlastného historicko-kultúrneho analfabetizmu, ochota zapredávať budúcnosť vlastných detí, okrádať ich a zadlžovať, robiť z nich otrokov zahraničného a lokálneho oligarchického kapitálu, zachovávať (na ich úkor) pritom svoje vlastné pohodlie – všetko, čo nazývajú „plnenie si snov“ a majú zadelené v kolónke „príjemnosti“, všetko tam je, a predsa niečoho nieto: „Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým.“ Chýba iba taká maličkosť – najvyšší prejav krásy, láska. Príjemné čítanie.
« …Porbus začal: „niekedy sa stáva, nanešťastie pre nás, že skutočné úkazy v prírode vyzerajú – po premietnutí na plátno – nepravdepodobné.“ „Cieľom umenia nie je kopírovať prírodu, ale vyjadrovať ju. Nie ste servilný opisovač, ale poet!“ zreval starý muž ostro, prerušujúc Porbusa autoritatívnym gestom. „Inak by sochár mohol urobiť sadrový odliatok ruky živej ženy a ušetriť si tak mnoho ďalších starosti. Lenže, skúste urobiť takýto odliatok ruky svojej milej a položte si ho pred seba. Uvidíte jednu monštruóznosť, mŕtvu hmotu, ktorá nemá žiadnu podobnosť so živou rukou: boli by ste priam prinútený, predsa len sa uchýliť k sochárskemu dlátu, ktoré by pre vás – bez tvorby presne kópie – vyjadrilo pohyb a život. Musíme odhaliť ducha, prejavujúcu sa dušu vo výjavoch vecí a bytostí. Úkazy! Čo sú to tie úkazy, ak nie náhody života, a či azda život sám? Ruka, keď už som raz použil tento príklad, nie je len akousi súčasťou ľudského tela, je vyjadrením a rozšírením [pôvodnej] myšlienky, ktorá musí byť uchopená a stvárnená. Ani maliar, ani básnik, ani sochár nemôžu oddeliť konečný úkaz od príčiny, pretože jedno je v tom druhom – nevyhnutne – obsiahnuté. Až tu začína skutočné martýrium umelca. Mnohí maliari dosahujú úspech inštinktívne, bez toho, aby si uvedomovali úlohu, ktorá stojí pred umením. Kreslíte ženu, ibaže vy ju nevidíte! Takto sa vám veruže nepodarí vyrvať z nej tajomstvá o jej prirodzenosti. Mechanicky reprodukujete model, ktorý ste skopírovali v ateliéri svojho majstra. Neprenikáte dostatočne hlboko do najvnútornejších tajomstiev záhady formy, nehľadáte s dostatočnou láskou a vytrvalosťou formu, ktorá mätie a uniká vám. Krása je náročná a nedostupná záležitosť, ktorú nikdy nezíska lenivý milenec. Musíte čakať na jej príchod a prekvapiť, pritlačiť ju a pevne objaviť a prinútiť ju, aby sa vám poddala. Forma je Próteus, snáď ešte viac neuchopiteľná a rozmanitejšia než samotný Próteus z legendy: až po dlhom zápase je prinútená ukázať sa vo svojej skutočnej podobe. Niektorí z vás sú spokojní s prvým tvarom, alebo nanajvýš s druhým, možnože tretím, ktorý sa objaví. Takto nezápasia víťazi, nepokorení maliari, ktorí sa nikdy nenechajú oklamať všetkými tými zradnými náznakmi kdejakých patvarov; tí vytrvalo pokračujú, až kým sa prirodzenosť napokon odhalí ich pohľadu a jej duša sa im týmto prezradí.“ „Takto pracoval Rafael,“ povedal starý muž, skladajúci si pritom čiapku z hlavy, vyjadrujúc svoju hlbokú úctu k tomuto Kráľovi umenia. „Jeho transcendentná veľkosť vychádzala z intímneho pocitu v ňom, akoby rozbíjal vonkajšiu formu. Forma jeho postáv (rovnako ako u nás) je symbolom, prostriedkom na komunikáciu pocitov, myšlienok, rozsiahlych predstáv básnika. Každá z jeho tvárí je celým svetom. Subjekt jeho portrétu sa pred ním objavil, ako keby osvietený svetlom božského videnia, ktoré [mu] bolo odhalené akýmsi vnútorným hlasom, dotyk samotného Boha odhalil zdroje výrazu [prameniaceho] v minulosti celého života. Odievate svoje ženy do krásnych šiat zmyselnosti, z ich vlasov viažete pôvabné závoje, ale kde ostala krv [živosť, pozn.], zdroj všetkej tej vášne a pokoja, príčina takýchto dôsledkov? Prečo je tento váš hnedý Egypťan, drahý môj Porbus, len voľákou mdlou kreatúrou! Tieto postavy, ktoré nám tu predkladáte, sú len načarbané bezpohlavné mátohy, a vy to nazývate maľbou, vy to nazývate umením! Pretože ste stvorili niečo, čo sa o čosi viac podobá žene než domu, myslíte si, že ste dosiahli cieľ; ste celkom hrdý na to, že nemusíte vedľa svojich postáv písať „currus venustus“ alebo „pulcher homo“, ako to zvykli robievať starí maliari, a nazdávate sa, aké zázraky ste dokázali. Ach, priateľ môj, ešte sa toho máte veľa čo učiť, a spotrebujete kvantum náčrtkov a pokryjete mnoho plátien, kým sa to naučíte. Áno, skutočne, žena svoju hlavu nesie práve týmto spôsobom, takže si pritom rukou pridŕža nazbierané šaty, jej oči sú zasnené a láskyplné, majúc výraz pokornej roztomilosti, a i ten chvejúci sa tieň mihalníc vznášajúci sa nad jej lícami. Všetko je tam, a predsa tam nie je. Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým. Prinášate zdanie života, ale nevyjadrujete jeho plnosť a jagot, to nepopísateľné niečo, asnáď dušu samotnú, ktorá obklopuje obrysy ľudských tiel ako opar, skrátka, ten zárodok života, ktorý dokázali zachytiť Tizian a Rafael. Tento váš doterajší najväčší úspech vás priviedol – na začiatok. Možnože by ste teraz mohli začať odvádzať vynikajúcu prácu, ale príliš skoro sa unavíte, pričom vás [tupohlavý] dav obdivuje a tí, ktorí toto [všetko] vedia, sa iba usmievajú. (s. 20-22) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BALZAC, Honoré de. Honoré de Balzac in Twenty – Five Voumes (Volume Twenty-Two: The Unknown Masterpiece). New York (USA) : Peter Fenelon Collier & Son, 1900. 406 strán.▐ Zverejnené: 15/02/2026
![]( "Šťastná matka – Schastlivaya mat (Kārlis Hūns / Karl Fyodorovich Gun, 1879)")
Základný popis
Na prvý pohlaď sa zdá byť táto ilustrácia iba obrazom z jednoduchého života – matka obklopená deťmi v skromnej kuchyni ruského vidieka koncom 19. storočia. No hlbšie ponorenie odhaľuje komplexnú sieť symbolov a emócií, ktoré rezonujú s univerzálnymi témami materstva, domova a premenlivosti času.
« Šťastná matka – Schastlivaya mat (Kārlis Hūns / Karl Fyodorovich Gun, 1879) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Inšpirácia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Výchova – Vzdelanie – Detstvo – Vidiek – Príroda – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 565: 27. október 1879 (Zväzok 22 [XXII.] – No. 19). 11. ročník [XI.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1879.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/stastna-matka-schastlivaya-mat-karlis-huns-karl-fyodorovich-gun-1879/
▐ Zverejnené: 15/02/2026
![]( "Pravá láska: Príťažlivosť dvoch duší (James S. Wilson, 1900)")
Základný popis
Úryvok zdôrazňujúci dôležitosť vnútornej krásy vo vzájomných medziľudských vzťahoch, o to viac vo vzťahu muža a ženy – v manželstve. Pokus o vyriešenie večnej otázky: „Čo je skutočná krása? Je to povrchné, pominuteľné čaro vonkajších tvarov, ktoré sa s časom nevyhnutne stratí; alebo trvalá žiarivosť duše – vlastnosť tak vzácna…“
« Pravá láska: Príťažlivosť dvoch duší (James S. Wilson, 1900) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Domov je miesto, kde žijeme; a aby bol šťastným, musí v ňom panovať láska. Aby si manžel a manželka mohli užívať sladkosti domáceho spolužitia, musí medzi nimi existovať úprimná náklonnosť, nie medzi jednou stranou a majetkom tej druhej [prípadne iné formy využívania prínosov počas objektivizácie druhej osoby, pozn.], ale medzi srdcami samotných osôb; náklonnosť založená, ani nie tak na vonkajšej kráse osoby, ako na vnútornej kráse duše. Krása osoby je vždy podmanivá, ale nie je múdre dovoliť, aby [dokázala] poblázniť náš zdravý úsudok. Ak má osoba s krásnou postavou a tvárou klamlivú, zlomyseľnú myseľ, majte sa na pozore, aby ste si ju nevybrali za manžela alebo manželku. Krása vonkajších tvarov a čŕt sa čoskoro stratí vo vnútornej škaredosti povahy; zatiaľ čo, ak je duch krásny, ale osoba obyčajne vyzerajúca, vonkajšia jednoduchosť sa čoskoro rozplynie v úchvatnosti duše. (s. 26-27) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WILSON, James S. The Modern Art of Making Love (A Complete Manual of Etiquette, Love, Courtship and Matrimony). Chicago, Akron, New York (USA) : The Saalfield Publishing, cca. 1900. 167 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prava-laska-pritazlivost-dvoch-dusi-james-s-wilson-1900/
▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Dokonalosť vo vzťahu: Pretrvávajúci manželsky zväzok muža a ženy (Francis Warre Cornish, 1905)")
Základný popis
Citát sa zaoberá postavením žien a manželskými vzťahmi starovekého Grécka s hlbokou psychologickou zrelosťou – zdôrazňuje dôležitú rovnoprávnosť v manželstve. Svedectvá o tom, že v Grécku existovali aj rovnocenné spojenectvá medzi muži i ženami – spojenia založené na rešpekte k individualite oboch partnerov.
« Dokonalosť vo vzťahu: Pretrvávajúci manželsky zväzok muža a ženy (Francis Warre Cornish, 1905) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Antika – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Staroba
« Profesor Mahaffy uvádza Danaé [Danaë, pozn.] od Simónidesa z Keu ako obraz materskej lásky veľmi vysokého rádu, ďalej spomína ľúbostný príbeh v epigrame od Stésichora z Himery, v ktorom dievča zomiera pre lásku, ale aj niektoré fragmenty z tvorby Sapfó, aby ukázal, že láska medzi Grékmi tejto doby mohla byť nielen čistá, ale aj romantická. Príklady Sapfó, Korinny z Tanagry a Érinny a to, čo vieme o ich životoch, poukazujú na voľnejšie a rovnoprávnejšie vzťahy žien s mužmi, ako ich poznáme z neskorších období, ale zmienky o ženách v lyrických básňach sú ojedinelé a väčšinou chvália ich konvenčnú vylúčenosť, zvyčajné „udržiavanie domácností“… [I tak ale platí:] rovnoprávne a šťastné manželstvá museli existovať vo všetkých spoločenských vrstvách a nepotrebujeme autoritu gréckych básnikov, aby nás uistili, že „nie je nič sladšie alebo lepšie, ako keď žena miluje svojho manžela až po [spoločnú] starobu a manžel svoju ženu, pričom medzi nimi niet žiadnych sporov“, ale na druhej strane ten muž, ktorý si vzal bohatú ženu sa mohol ocitnúť v pozícii sluhu jej bohatstva. „Rozvoj civilizácie medzi iónskymi Grékmi musel byť ovplyvnený susedstvom orientálnych národov; a predstava politického života spojená so životom πόλις [polis, pozn.] inklinovala k relatívnej izolácii matiek občanov; keďže deti narodené otrokyniam alebo konkubínam sa nerodili ako občania. (s. 518) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: CORNISH, Francis Warre. The Position of Women. / WHIBLEY, Leonard (ed.) A Companion to Greek Studies. Cambridge (Anglicko) : University Press, 1905. 672 strán.▐ Zverejnené: 14/02/2026
![]( "Ženský ideál v indických končinách: Žena vznešená, milostivá, cnostná a múdra (Otto Rothfeld, 1920)")
Základný popis
Vízia ženy ako nedotknutého lotosu, príkladu čistoty v plnom kvete – symbolizuje nielen fyzickú dokonalosť, ale aj vnútorné cnosti: milosrdnosť, múdrosť, úctivosť a zbožnosť.
« Ženský ideál v indických končinách: Žena vznešená, milostivá, cnostná a múdra (Otto Rothfeld, 1920) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« „Ženy,“ napísal profesor lásky v tých [dávnych] časoch mieru a radosti, „môžeme rozdeliť do štyroch tried. Existujú ženy, ktoré sú ako nedotknutý lotos, potom sú tie, ktoré sú krásne ako obrázok, ďalej také, ktoré nazývame ježibabami a čarodejnicami, a napokon tie, ktoré je možné – ak už – prirovnať azda len k samici slona.“ O tej, ktorá je ako lotos napísali: „Jej tvár je ľúbezná ako mesiac v splne, jej oblé krivky sú nežné ako horčičný kvet, jej pokožka je jemná a mäkká ako zlatý lotos, svetlá a nestmavená. Jej oči sú jasné a krásne ako oči antilopy, zreteľne definované a zdravé. Jej prsia sú pevné, plné a pozdvihnuté a jej krk pekne tvarovaný, nos je rovný a rozkošný. Vôňa jej tela je ako čerstvo rozkvitnutá ľalia. Kráča jemne ako labuť a jej hlas je nízko položený a melodický ako zvuk kukučky, ktorá jemne volá počas letného dňa. Je oblečená v čistých bielych šatách a teší sa z bohatých šperkov a ozdôb. Je milá a múdra, zbožná a úctivá, miluje Boha, počúva cnostných a múdrych.“ (s. 4) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: ROTHFELD, Otto. Women of India. Londýn (Anglicko) : Simpkin, Marshall, Hamilton, Kent & Co. Ltd., 1920. 222 strán.▐ Zverejnené: 13/02/2026
![]( "Láska muža a ženy je najvznešenejšou: Manželstvo bez lásky je iba mechanickým spolužitím zadrhávajúcim sa vo svojej prázdnote (Oliver Phelps Brown, 1878)")
Základný popis
Láska nie je len sentimentálna záležitosť, je to fundamentálny stavebný kameň šťastného zväzku, osnova života spoločne prežitého v harmónii a porozumení. Brown hovorí o obdive a kompatibilite – nie iba fyzickej príťažlivosti, ale aj morálnej zhody duše s dušou. Toto je dôležité: láska nemôže byť vnucovaná; musí sa rodiť z reálneho uznania cností druhého človeka – jeho charakteru.
« Láska muža a ženy je najvznešenejšou: Manželstvo bez lásky je iba mechanickým spolužitím zadrhávajúcim sa vo svojej prázdnote (Oliver Phelps Brown, 1878) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Čistota – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Psychosexuálne poruchy
« Prvým predpokladom radostného manželstva je láska. Bez toho, aby došlo k zomknutiu manželského zväzku na podklade tohto elementu, sa stáva nevyhnutne nepriaznivým. Je to najsilnejšie puto, najpevnejšie vlákno, ktoré spája dve srdcia – neoddeliteľne. Láska k opačnému pohlaviu mala na ľudstvo vždy rozhodujúci vplyv. Je to najpovznešujúca zo všetkých emócií a najčistejší a najnežnejší zo všetkých citov. Má úžasnú silu a vďaka jej vplyvu boli dosiahnuté tie najväčšie ľudské činy. Akú nekonečnú hodnotu má pre obidve pohlavia, keď je [manželstvo] odmenené dôstojnou a uspokojujúcou láskou, a aké zušľachťujúce je pre impulzy a činy venovať tento cit niekomu, kto je hodný, aby ho prijímal a snažiaci sa ho opätovať. Lásku pociťujeme iba voči tomu, čo obdivujeme a vážime si. Muž, ktorý obdivuje uhladenú ruku, peknú postavu, pekné nohy, znaky krásy, dobre tvarovaný pás atď., bude prirodzene milovať ženu, ktorá má takéto príťažlivosti. Žena bude milovať muža, ktorý sa kladne približuje k jej štandardu predstavy o mužskej dokonalosti a ladnosti. Ďalší obdivujú morálnu čistotu, živosť povahy, prvotriednosť talentov, genialitu atď., a preto budú prirodzene milovať tých, ktorí ich majú. V skutočnosti je toto tvrdenie založené na zákone mysle: lásku nemôžu vytvárať sily, ktoré sú v rozpore s našimi ideálmi úcty a obdivu. Láska, ktorá prináša manželské šťastie, musí byť recipročná. Vzájomnosť lásky [obojstrannosť, pozn.] prirodzene povedie k manželskému zväzku. Nemala by byť inšpirovaná iba vášnivou povahou [veci], ani by nemala byť úplne platonická, ale tieto dve intímne zmiešané dokopy, vytvoria lásku jedinú z ich prispôsobenia a zabezpečia manželský pokoj. Láska, ktorú v nás vzbudzuje ženská figúra podobná Venuši, alebo tá mužská podobná Apolónovi, nie je tou láskou, ktorá sama osebe zaručuje šťastie, morálna a duševná povaha musia byť taktiež kompatibilné. Kandidáti na manželstvo by si mali starostlivo premyslieť, a bez postranných úmyslov zistiť, či láska, ktorú cítia k vyvolenému alebo akceptovateľnému, je dostatočná na to, aby kompenzovala túžbu po tomto cite. Ak má vyvolený partner všetky vlastnosti, ktoré inšpirujú lásku, bude to ten správny partner na sobáš. Láska je hlavnou hybnou silou, ktorá reguluje harmóniu manželského života, a bez nej vzniká v tomto [partnerskom] mechanizme prázdnota, ktoré vedie len k trhaniam, kŕčovitým pohybom a trieštivému a neharmonickému konaniu. Duša túži po láske a po „môcť milovať“, a dokiaľ táto túžba nie je uspokojená, ľudský život je prázdny a stáva sa len bezcieľnou existenciou. Láska vždy stimuluje dobro a potláča zlo, ak je udržiavaná v správnych koľajach a vedená čistými citmi [s čistým úmyslom, pozn.] (s. 411) »
POZNÁMKA: K týmto slovám pána doktora by som rád podotkol nasledovné: takzvaná „reciprocita“, obojstrannosť a vzájomná výhodnosť sa pri obrovskom množstve vzťahov vytvára na úrovni „psychickej poruchy“ a partneri sú si navzájom – pre danú chvílu – užitočnými nástrojmi, plniaci funkciu „kompenzačnú“. „Páči“ sa im, „obdivujú a oceňujú“, čo práve z nejakého dôvodu potrebujú. Takéto manželské zväzky bývajú spojenectvami v osobnostnej nízkosti a veľakrát priam mrzkosti. Preto je u každého jedinca dôležité, pri výbere partnera, venovať pozornosť týmto častiam z uvedeného úryvku: 1. „bez postranných úmyslov“, 2. „vedená čistými citmi“.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: BROWN, Oliver Phelps. The Complete Herbalist; or, The People Their Own Physicians by the Use of Nature’s Remedies; Describing the Great Curative Properties Found in the Herbal Kingdom. New Yersey (USA) : Oliver Phelps Brown, 1878. 504 strán.▐ Zverejnené: 13/02/2026
![]( "Rodina a okolité prostredie ako výchovny prediktor úspechu ženy v manželstve (Mary Scharlieb, 1915)")
Základný popis
Citát o dôležitosti rodinného prostredia a výchovy. Autorka v ňom zdôrazňuje dôležitosť výchovy dievčat pre ich budúce manželstvo a materstvo – úloh, ktoré si vyžadujú pripravenosť nielen biologickú, ale predovšetkým psychologicko-emocionálnu. Výchova dievčat v tomto smere by preto mala začínať už v rannom detstve a prebiehať pod dôkladným dohľadom vlastných rodičov.
« Rodina a okolité prostredie ako výchovny prediktor úspechu ženy v manželstve (Mary Scharlieb, 1915) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Čistota – Cnosť – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Školstvo
« KAPITOLA I
PRÍPRAVA NA MANŽELSTVO
Prípravu ženy na manželstvo môžeme rozdeliť do dvoch kategórií: (1) Všeobecná; (2) Špeciálna. 1. Všeobecná príprava dievčaťa na manželstvo by mala začať už počas jej [ranných fáz] života. Otázka, či sa stane skutočne dobrou manželkou a matkou, závisí vo veľkej miere od „prirodzených danosti“ a výchovy, ktoré nadobúda od svojich vlastných rodičov. Ako vyplýva z predchádzajúcich stránok tejto knihy, starostlivosti, inteligencie [primerané vystavenie dieťaťa adekvátne stimulujúcim podnetom, pozn.] a oddanosti, ktorými by malo byť každé dievča zahrnuté, nie sú kladené žiadne medze. Už sme videli, že osud každého človeka je do veľkej miery ovplyvnený dvoma veľkými faktormi: dedičnosťou a prostredím. Ak je mladá manželka zdravým dieťaťom zdravých rodičov a zdedila od nich zdravosť celej svojej prirodzenosti, a ak navyše okolnosti jej života posilňujú dobro a potláčajú zlo, jej šance na zdravie, šťastie a efektívny výkon úlohy manželky sa enormne zvyšujú. (s. 60-61) »PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SCHARLIEB, Mary. The Seven Ages of Woman (A Consideration of the Successive Phases of Woman’s Life). Londýn, New York, Toronto and Melbourne : Cassell and Company Ltd., 1915. 286 strán.▐ Zverejnené: 12/02/2026
![]( "Láska je skutočný kameň múdrcov (Angelus Silesius)")
Základný popis
Výnimočný citát od nemeckého mystika Angelusa Silesia, ktorý prezentuje hlbokú filozofickú myšlienku o láske a jej transformačnej sile. Láska tu nie je sentimentálna slabosť, ale katalyzátor premeny – procesu tak radikálneho, že z ničoho dokáže stvoriť „všetko“.
« Láska je skutočný kameň múdrcov (Angelus Silesius) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť
« Láska je kameň mudrcov.
V hline zlato nachádza,
nič v niečo premieňa,
a človek sa – vďaka nej – bohom stáva. (s. 141) »ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SILESIUS, Angelus. A Selection From the Rhymes of a German Mystic. Chicago (USA) : The Open Court Publishing Company, 1909. 174 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/laska-je-skutocny-kamen-mudrcov-angelus-silesius/
▐ Zverejnené: 07/02/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882)")
Základný popis
Scenéria, ktorá je v skutočnosti viac než len oslavou fašiangov. Je to tichá pripomienka niekdajšieho vnímania poriadku vo svete navôkol nás – sveta, kde boli tradície pevne zakorenené a spájali ľudí s prírodou a duchom ich predkov. Vasnetsov nám ukazuje moment prebiehajúceho pálenia pani Maslenice, postavy z pohanských rituálov, ktorá symbolizuje koniec zimného obdobia a privítanie jari, čím nám pripomína cyklus, nezvratný kolobeh života a smrti.
« Fašiangy vo svete: Pálenie pani Maslenice – Zvyk v severovýchodnom Rusku (Apollinary Vasnetsov, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 04/02/2026
![]( "O troch prútoch: Ako Svätopluk svojich synov napomínal (1852)")
Základný popis
Veľká Morava v jej rannej kráse i tragických osudoch. Táto ilustrácia z roku 1852 zachytáva moment napomenutia Svätopluka, ktorý sa snažil poučiť svojich synov na príklade troch prútov. Scéna je jednoducho komponovaná, no pulzuje symbolikou a historickým významom. Prúty – nástroje disciplíny i moci – tu nadobúdajú hlbší rozmer ako metafora jednoty rodiny, ale aj štátu.
« O troch prútoch: Ako Svätopluk svojich synov napomínal (1852) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Mravný ideál – Rodičovstvo – Výchova – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Slovensko – Legenda
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KOLEDA – 1852 (Kalendář na rok přestupný). 2. Ročník. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Moravská národní jednota, 1852. cca. 380 strán. Pôvodná studnica: Moravská zemská knihovna v Brně.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/o-troch-prutoch-ako-svatopluk-svojich-synov-napominal-1852/
▐ Zverejnené: 03/02/2026
![]( "Zástera z okolia mesta Kyjov (Gaya) na Morave / „Slovakische Schürze“ – Mähren (1909)")
Základný popis
Objavte fascinujúce detaily zástery z okolia mesta Kyjov (Gaya) na Morave, zachytávajúce tradície a krásu slovanskej kultúry. Tento obrázkový dokument, datovaný do roku 1909, nás prenáša do minulosti, kde majstrovské umelecké ilustrácie odrážajú bohaté folklórne vzory a ornamenty typické pre moravské Slovensko. Zástery, ako symboly národnosti a etnika, sú úžasným príkladom slovanského dedičstva a kultúrneho odkazu, ktoré prežívajú v tradičnej architektúre a životnom štýle slovenských dedín. Preskúmajte dedičstvo, ktoré formovalo národ a komunitu, a objavte krásy slovenského folklóru.
« Zástera z okolia mesta Kyjov (Gaya) na Morave / „Slovakische Schürze“ – Mähren (1909) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Národ – Rodoľubstvo – Folklór – Vidiek – Slovania – Slovensko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] ŠÍMA, Josef. Studie lidových výšivek z Čech, Moravy a Uher. Slovenska. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Nakladatel A. Píša, 1909.
- [2] ŠÍMA, Josef. Studien Über Nationale Stickereien Aus Böhmen, Mähren Und Der Ungar. Slovakei. Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Nakladatel A. Píša, 1909.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zastera-z-okolia-mesta-kyjov-gaya-na-morave-slovakische-schurze-mahren-1909/
▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910)")
Základný popis
Tradície a folklór Rusnákov, vrátane pálenia hromničiek počas sviatku Očisťovania Panny Márie, dňa plného symboliky a hlbokej duchovnosti, ktorý sa prenášal z generácie na generáciu ako tichá modlitba v srdci národa, ako odraz viery vo víťazstvo svetla proti temnote, kladeniu dôrazu na vlastnú očistu a obnove duše pred príchodom jari.
« Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Galícia
« Posvěcení hromniček koná se přede mší způsobem obvyklým v katolické církvi; kněz jda tlumem, kropí do zástupu, který po tu chvíli má svíce pozvednuty jako palmy o květné neděli. Krátce přede mší lid vzájemně rozžíhá si svíce a rozžaté třímá je do konce mše. A že valné věřících přistupuje na Hromnice k zpovědi, rozsvěcují sí hromničky v čas přijímání. Obě dívky, vybírající vždy v neděli a ve svátek mezi lidem krejcary k účelům kostelním; na Hromníce odloží své hromničky v sakristii, aby je nezhašené opět přejaly po dokonané obchůzce. Za hromničné mše září na oltářích svíce nové a všecky. Po návratu z kostela hromnička vsune se za obraz, odkud snímá se jen za bouřky proti hoživým mrakům, k odvrácení neštěstí a plane pak na stole, nebo v ruce osoby šepotající modlitbu a šoulající se s ní po světnici. Umírajícímu vtiskuje se rozžatá hromnička do dlaně, aby lehčeji a dřive skonal (Volkov, okres Lvov). (Řehoř, s. 87) »
ZDROJ: ŘEHOŘ, František. Marianské dny Rusínů v Haliči. / Slovanský Přehled (Sborník statí, dopisův a zpráv ze života slovanského). 12. ročník (XII.), Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Česká akademie věd a umění, 1910. Pôvodná studnica: Knihovna Akademie věd ČR, Praha.▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898)")
Základný popis
Úryvok z textu o sviatku Hromnice a jeho vzťahu k očisteniu Panny Márie po pôrode Ježiša Krista (podľa Mojžišovho zákona), pochádzajúci zo štúdie F. Fryča „Původ svátků“. Pre Bohorodičku a jej syna bol tento rituál viac než len povinnosťou; stal sa príkladom ich pokory a poslušnosti pred božími zákonmi, aj keď ich vlastná čistota bola neporušená. Tento paradoxný akt podriadil najčistejšiu z žien zákonnej očiste – gestu symbolizujúcemu skromnosť pri prijímaní osudu v harmónii s vesmírnym poriadkom.
« Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
Rovnako aj vysvetlenie, prečo majú priamu súvislosť s Vianocami, pôrodom – narodením Ježiša Krista, a teda uzatvárajú vianočné obdobie:
« Dle zákona Mojžíšova byla každá žena israelská porodivši pacholátko nečistou po sedm dní; po uplynutí sedmera dní mohla domácími věcmi se zanášeti, za ne čistotu v předešlé míře považována nejsouc. Ale do svatyně nesměla aniž věcí Bohu obětovaných (na př. při obětech pokojných) požívati se jí dovolovalo. Když 40 dní a tudy veškeren čas očisty přešel, byla matka israelská povinna ve svatyni očistnou obět přinésti a sice na oběť smírnou holoubátko a na obět zápalnou jehně roční: byla-li chudobna zastupovalo jiné holoubátko místo jehněte. Tomuto zákonu podrobila se Bohorodička i narozený Bohočlověk, nejsouce přece jakožto nejčístší povinni, očistě se prodrobovati; aby nám dali příklad pokory a poslušnosti. O příhodě, vztahující se na svátek hromnic, vypravuje nám evangelium takto: „I přišel (Simeon) v duchu do chrámu. A když uváděli dítě Ježíše rodiče jeho, aby učinili za něj podle obyčeje zákona, tedy vzal jej on na lokty své a chválil Boha a řekl: ‚Nyní propouštíš, Pane, služebníka svého, podle slova svého v pokoji; nebo viděly oči mé spasení tvé, které jsi připravil před obličejem všech lidí, světlo k zjevení pohanům a k slávě lidu svého israelského. (Fryč, s. 28) »
ZDROJ: FRYČ, F. Původ svátků. / Hlídka (Měsíčník vědecký se zvláštním zřetelem k apologetice a filosofii) – Číslo 6, Červen 1898. 15. ročník (XV.), Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Papežská knihtiskárna benediktinů rajhradských, 1898. Pôvodná studnica: Moravská zemská knihovna v Brně.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/preco-sa-hromnice-nazyvaju-sviatkom-ocistovania-panny-marie-fryc-1898/
▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: Sviečky „hromničky“ – Pripomienka „pravého Svetla“ a okamihu zasvätenia Ježiša Krista jeho osudu (Ondrej Dučman, 1866)")
Základný popis
Odraz viery spojený s prastarými sviatkami. Obrázok zobrazuje fragment historického textu z tlače 19. storočia, konkrétne citát odkazujúci na Hromnice a význam Ježiša Krista. Sviečky „hromničky“, tie malé plamieniky v tme zimy, boli viac než len symbolom očisťovania Panny Márie; niesli so sebou odkaz na Ježiša – svetla, ktoré prenikne do temnoty a prináša nový začiatok. Text je typický svojou archaickou rečovou formou a hlbokým duchovným posolstvom, evokuje niekdajšiu atmosféru tradície a kresťanskej symboliky v období fašiangového obdobia.
« Hromnice: Sviečky „hromničky“ – Pripomienka „pravého Svetla“ a okamihu zasvätenia Ježiša Krista jeho osudu (Ondrej Dučman, 1866) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Božské dítě, jemuž při narození andělé Boží čest a chválu pěli, k němuž pastýřové Betlemští s radostí chvátali, jemuž králové z východních krajin s pokorou se kláněli: koná dle slov dnešního sv. evangelia, neseno jsouc od panenské Matky své, prvou pouť do chrámu Božího, do domu Otce nebeského. S vroucí radostí vzal bohabojný Simeon Pacholátko nebeské na lokty své. Jakmile je spatřil, nežádá si nic jiného, než smrť. Vidělť zajisté toho, jenž byl očekáváním národův; drželť na loktech svých toho, skrze něhož měla požehnána býti všecka pokolení země. Smrtelné oči Simeonovy vidí toliko slabé dítko, ale duch jeho zří v budoucnosti Božské skutky Jeho. Protož velebí sv. stařec v prorockém nadšení to Ditko jako světlo ku zjevení národů, a právem; nebo co jest slunce naší zemi, to jest Ježíš životu lidskému. Co Simeon pravil v pravdě a skutečnosti, to nám připomíná Církev při dnešní slavnosti v obraze a podobenství. Známo vám, nejmilejší, že se dnes světí svíce, jež zoveme hromnice. Svíce tyto svěcené, jež se dnes při slavném průvodu a při službách Božích ke cti Boží roznětí a rozžaté v rukou drží, mají nám býti upomínkou na toho, jehož nazývá Simeon světlem k zjevení národů, a o němž praví sv. Jan, že jest „pravé světlo osvěcující každého člověka, přicházejícího ha tento svět.“ (s. 47) »
ZDROJ: MUŽÍK, Antonín. Kazatelé slovanští (s pomocí několika bratří duchovních). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Kněhtiskárny Cyrillo-Methodějské, 1875. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936)")
Základný popis
Hromnice sú pre kresťanov symbolom definitívneho konca radostného vianočného obdobia, jeho uzavretie. Je to prechodový moment medzi radosťou detstva Krista a predzvesťou jeho budúceho utrpenia. Hromnice sú viac než len náboženský sviatok; sú to ozveny starých zvykov a tradícii hlboko zakorenené v slovanskej kultúre. V rituáloch pálenia sviec vidíme symbolický odraz svetla, ktoré prichádza do sveta – nielen ako predpoveď o Kristovi, ale aj ako metafora pre vnútorný boj medzi dobrom a zlom, radostným očakávaním a hlbokou pokorou.
« Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Materstvo – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Sviatok Očisťovania P. Marie (2. februára):
Prvé obdobie sviatkov cirkevného roka, ktorý oslavuje tajomstvá detinstva nášho Pána, Ježiša Krista, končí sa sviatkom Očisťovania P. Marie, ači „Hromnicami“. Hoci udalosť‘, ktorá je predmetom dnešného sviatku, spadá do detinstva Spasiteľovho, stala sa totiž, keď mal ešte len 40 dní, jednako zdá sa ona priechodom zo sveta radostného do sveta žalostného. Radosťou bolo pre Izraela a pre celý svet, keď‘ Pán a Spasiteľ’ náš po prvý raz vchádzal do chrámu svojho, aby náboženstvo Starého zákona, ktoré bolo len predobrazom, premenil v pravé náboženstvo Zákona nového. Radosťou bolo pre Simeona a Annu, že svetlo sveta, spásu národov, slávu Izraela uvidieť a objať mohli. Ale bolestným bolo pre samé najsvätejšie Dieťa, že bolo zasvätené Bohu ako obetný baránok, ktorý svojou krvou musí zahladia hriechy sveta. Bolestným bolo pre panenskú Matku, že meč, ktorý raní jej Syna, prebodne aj jej srdce. Preto sviatok Očisťovania P. Marie zaviera vianočné obdobie sviatkov, v ktorom P. Maria prežíva najčistejšie radosti materinské. Maria sa podrobila tomuto mojžišovskému zákonu, z poslušnosti a poníženosti, lebo ona, najčistejšia a najsvätejšia, nebola povinná sa mu podrobiť.
S istotou môžeme tvrdiť, že ako vo východnej, tak i v západnej cirkvi, všade, kde 25-ho decembra svätili sviatok Narodenia Krista Pána, spomínali si 2-ho februára i túto udalosť z jeho života. V rímskej cirkvi tento sviatok menoval sa „Predstavenie“ alebo „Obetovanie Ježiša v chráme“ aj „Očisťovanie P. Marie“ alebo „Hromnice“. Vo východnej cirkvi pomenovali ho „Sviatkom stretnutia sa” alebo „Sviatkom kráčania v ústrety” z ohľadu na to, že starec Simeon a starenka Anna, vedení Duchom svätým prišli do chrámu aby videli očakávaného národov a chválili za Boha. Ustanovením cirkevnej synody v Chalcedone sviatok r. 451 uvedený bol v Jeruzaleme a r. 526 už aj v Antiochii. Zásluhou Justiniána I., ktorý nasledujúci rok nastúpil na grécky cisársky trón, tento sviatok rozšíril sa celej gréckej cirkvi. – V rímskej cirke stalo sa tak za pápeža Gelaziusa r. 494. Dnešné posviacanie sviec je neskoršieho pôvodu; uvedené bolo až v XI. storočí s poukázaním na starozákonnú predpoveď: „Hľa, prichádza do chrámu svojho svätého panovník a pán! Plesaj, Sion, a raduj sa a ponáhľaj sa v ústrety Pána svojho. (Lennartz, s. 74-75)“ »
ZDROJ: LENNARTZ, Joseph. Cirkevný rok v jeho sviatkoch a zvykoch. Trnava (Česko-Slovensko) : Spolok svätého Vojtecha, 1936. cca. 114 strán. Pozn.: Do slovenčiny spracoval Dr. Jozef Buday. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky, Praha.▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941)")
Základný popis
Ilustrácia od Františka Vrobela z roku 1941 zobrazujúca scénu zo Sviatku očisťovania Panny Márie (Hromnice). Kresba evokuje melanchóliu moravského folklórneho prostredia a detstvo strávené v tradíciách. Sviečky v rukách postáv vstupujúcich do chrámu – symbolický pohyb od tmy k svetlu.
« Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Dnes každý, i děti mimo své modlitby v zkřehlých rukou nesou po jedné svíci. Budou se světit hromničky. Překrásná chvíle, slavená snad už od nepamětných dob snivého pohanství a přejatá církví v pořád nejčistších, poesií zářících, všední život nevšedně okrašlujících a proto lidu blízkých, proto lidu nutných srdce povznášejících, mysl občerstvujících s nevyrovnatelným půvabem a láskou přírodu i lídi posvěcujících slavností celého roku. Hromnicemi jako by končila tmavá vláda zimy a po vší zemi tisícerými jiskrami světel začala probleskovati tucha velikého, sluncem a vůní rodící se země prolitného dne. Kdesi za hranicemi prvními hlaholy hrdla zdraví skřivánek svou rodnou zem. Farníci už posedali a poklekali
– v plném počtu tísnil se jich v chrámu Páně mrak. Dnes nebylo kázání – nebylo výkladu písma. Světily se jen hromničky, hovořily jejom jejich zlaté plamínky. Na oltáři jich ležel celý svazek, děti všechny měly po svíčce, a ženy i báby – nebylo ruky, která by nedržela v prstech bílý její sloupeček; svíčka se chvěla i v rukou osmdesátiletých stařenek, třesoucich se snad už naposled v mrazivém průvanu Hromnic. Posvěcené svítit budou duším umírajících. (s. 170) »UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Mrštík, Alois; Mrštík, Vilém. Rok na vsi II. – Kronika moravské dědiny (Prosinec – Leden – Únor). Praha (Česko-Slovensko) : Novina, 1941. 217 strán. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 31/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Karneval v Štajersku / Rakúsko (1893)")
Základný popis
Fašiangy. Slovo samo evokuje obrazy divokej radosti pred príchodom pôstu. Historický ilustračný obrázok z roku 1893 zachytáva fašiangové oslavy v Štajersku, Rakúsko-Uhorsko. Zobrazuje ľudový sprievod s hudobníkmi a veselými účastníkmi na zasneženej dedinskej ulici. Ide o vzácny pohľad do kultúrnych tradícií konca 19. storočia.
« Fašiangy vo svete: Karneval v Štajersku / Rakúsko (1893) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1255: 6. február 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 7). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-karneval-v-stajersku-rakusko-1893/
▐ Zverejnené: 31/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so všetkými svojimi deťmi (Nikolay Karazin, 1872)")
Základný popis
Postava Maslenice, v centre víru osláv konca zimného obdobia a divokej energie, nie je len symbolom konca zimy; je personifikáciou prechodu – pomedzi tmou a svetlom, medzi melanchóliou a radosťou, medzi smrťou a životom.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so všetkými svojimi deťmi (Nikolay Karazin, 1872) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 165: 26. február 1872 (Zväzok 7 [VII.] – No. 9). 4. ročník [IV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1872.▐ Zverejnené: 29/01/2026
![]( "Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872)")
Základný popis
O prirodzených právach ženy, harmónii pohlaví a hodnote čistoty. Nie je to len deklarácia rovnosti – ale skôr oslava vzájomného dopĺňania, dokonalého vyváženia rozdielov ako zdroja sily namiesto rozporov. Pohľad na harmóniu, ktorá spočíva nielen vo vzájomnej láske, ale aj v zachovaní tradičných hodnôt – čistoty ako symbolu vernosti a adekvátnej rozvinutosti svedomia, úrovne osobnostného vývinu.
« Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Rodoľubstvo – Slovania – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Psychosexuálne poruchy – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Neokolonializmus – Výmena obyvateľstva – Úpadok – Peklo – Smrť
„Žena je od prírody, hoc nie v rovnakých smeroch, absolútne rovnocenná mužovi, pričom ale každý z nich vyniká v určitých bodoch a vlastnostiach, no v konečnom zúčtovaní sa navzájom dokonalo vyvažujú. Autor, ktorý sa tohto názoru drží po celý čas, nevedie vojnu proti nej ani proti jej právam – tým pravdivým, prirodzeným a reálnym; ale namieta proti a vedie neúprosný boj proti tomu klamlivému systému ženských práv, ktorý hlása voľné smilstvo, konanie podľa impulzov alebo záujmov a právo zabiť svoje nenarodené dieťa, či už je legitímne alebo nie. Namieta proti tvrdohlavým, spoločnosť rozbíjajúcim táraniam a trvá na tom, že tá, ktorá navrhuje doviesť ženy do zasľúbenej zeme, musí byť sama čistou, a nie tri razy ociachovanou kurvou. (Casca Llanna, s. 28)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.▐ Zverejnené: 28/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so svojimi kamarátmi (Mechislav Dalkevich, 1882)")
Základný popis
Fašiangové tradície v ruskej ríši a iných slovanských krajinách, konkrétne oslava Pani Maslenice. Tento obraz nám hovorí o silnej väzbe medzi ľudmi a prírodou – o rituáloch, ktoré ich spájali s cyklom zimy a jari. Je to tichý šepot starých rozprávkových tradícií.
« Fašiangy vo svete: Pani Maslenica so svojimi kamarátmi (Mechislav Dalkevich, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Maslenica – Príroda – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.▐ Zverejnené: 27/01/2026
![]( "Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931)")
Základný popis
Fragment historického dokumentu z roku 1931, zachytávajúci úryvok zo spisu „De Rerum Natura“ od Lucretia v interpretácii Willa Duranta. Obrázok zobrazuje text o láske a plodnosti s filozofickými implikáciami týkajúcimi sa života, smrti a cyklickosti prírody.
« Nenahraditeľnosť lásky muža a ženy (manželstva) pre rod aj národ, ich zachovanie: Ako písal Lucretius ďakovné ódy na bohyňu plodnosti – pramatku Venušu (Will Durant, 1931) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Filozofia – Sexuálna výchova – Antika – Krása – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Rozprávka
„…pretože toto je Lucretius, najväčší básnik, ako aj najväčší filozof Ríma; a to, čo číta, je (hovorí profesor Shotwell) ‚najúžasnejším predstavením v celej antickej literatúre‘ – ‚De Rerum Natura‘, poetická esej ‚O prirodzenosti vecí‘. Recituje oslavnú ódu na Lásku ako zdroj všetkého života a celého stvorenia. « Ó, Venuša, ty jediná pani prirodzenosti všetkého, bez ktorej sa nič nepozdvihne do božských sfér života, nič nevyrastie do krásy a radosti… Naprieč všetkými horami a moriami, cez ponáhľajúce sa rieky a listnaté hniezda vtákov a cez roviny s vlniacou sa trávou, práve ty zasahuješ všetky srdcia láskou a poháňaš každého – podľa svojho druhu, aby pokračoval vo svojom rode prostredníctvom vášnivej túžby… Lebo hneď ako jar zasvieti do svojho nového dňa, divoké družiny skáču po šťastných pastvinách a plavú po neskrotných bystrinách, každý podrobený tvojmu čaru a túžobne ťa nasledujúc. » Je to podivný muž, tento Lucretius, očividne nervózny a nestabilný; hovorí sa, že ho otrávil elixír lásky a zanechal ho náchylným voči záchvatom melanchólie a šialenstva. Je stelesneným prehnanej citlivosti, dočista pyšný, zranený každým bodnutím okolností; muž narodený pre mier, nútený žiť uprostred Caesarových poplachov; muž s povahou mystika a svätca, ktorý sa zatvrdil do podoby materialistu a skeptika; osamelá duša, ktorú jeho plachosť dohnala do samoty, a predsa túžiaci po spoločnosti a láske. Je temným pesimistom, ktorý všade vidí dva protichodné pohyby – rast a rozklad, rozmnožovanie a deštrukciu, Venušu a Mars, život a smrť. Všetky formy majú svoj začiatok a koniec; zostávajú len atómy, priestor a zákony; narodenie je predzvesťou k nevyhnutnej skaze a aj tento obrovský vesmír sa napokon roztriešti a vráti do svojej beztvárnosti. (Will Durant, s. 34-35)“
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: DURANT, Will. Adventures in Genius. New York (USA) : Simon and Schuster, 1931. 428 strán.▐ Zverejnené: 26/01/2026
![]( "Kočujúci Cigáni v Uhorsku na svojich potulkách (1874)")
Základný popis
Obrázok z obdobia, kedy bolo kočovanie – z miesta na miesto – pre Rómov, či už v Rakúsko-Uhorsku alebo aj iných častiach Európy, spôsobom ich života, od nich neoddeliteľným.
« Kočujúci Cigáni v Uhorsku na svojich potulkách (1874) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Rakúsko-Uhorsko – Folklór – Rodoľubstvo – Ľudský život – Pokora – Rodina – Manželstvo – Rodičovstvo – Detstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 5, 1874 (Vol. 65), No. 1841. Londýn (Anglicko), 1874.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kocujuci-cigani-v-uhorsku-na-svojich-potulkach-1874/
▐ Zverejnené: 25/01/2026
![]( "Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Starší muž, jeho tvár vráskavá ako mapa odľahlej dediny, drží vo svojich rukách ikonu Panny Márie a Ježiša Krista – symbol vernosti a starostlivej ochrany matky. Táto scéna je zábleskom minulosti, kde sa z generácie na generáciu prenášalo poznanie, pričom sa to dialo prostredníctvom tichých gest a nie prázdnymi postojmi podloženými komplikovanými slovnými vysvetleniami.
« Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Ľudský život – Staroba – Pokora – Služba – Manželstvo – Materstvo – Výchova – Detstvo – Milosrdenstvo – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 448: 30. júl 1877 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.▐ Zverejnené: 24/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Norimberg a tanec v maskách / Das Schönbartlaufen (1907)")
Základný popis
Norimberský Schönbartlauf – tanec v maskách, ktorý siaha hlboko do pohanskej minulosti – tu ožíva s prekvapivou intenzitou. Ozvena času, keď sa ľudia strácali v anonymite davu a oslavovali život s divokou, nekontrolovanou radosťou. Surová, takmer detská kresba pulzuje energiou dávno zabudnutých rituálov. Nie je to uhladený obraz pre salóny; je to záznam niečoho prvotného, pudového. Tancujúci ľudia – ich tváre skreslené do groteskných grimás – sa pohybujú v šialenom víre. Táto kresba nám pripomína, že pod povrchom civilizácie stále drieme divokosť.
« Fašiangy vo svete: Norimberg a tanec v maskách / Das Schönbartlaufen (1907) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Psychológia – Zima – Fašiangy – Pohanstvo – Folklór – Rodoľubstvo
« To, že je v každom z nás ukryté akési „bzučanie“, a teda duch bláznovstva, žartov, tanca a prevlekov, brali Norimberčania zo stredoveku ako samozrejmosť, (…), a keďže boli vždy v popredí, pokiaľ sa jednalo o organizovanie turnajov, rytierskych súbojov a najmä karnevalových sprievodov a hier, možno im určite pripísať určité znalosti o bláznovstve a o povahe ľudstva vo všeobecnosti. Tento bzukot je v nás prítomný, niekedy je tichší, inokedy hlasitejší, po celý rok a v každom z nás, i keď
– sem a tam – utíchne takmer úplne, to prevládne práca, rôzne ťažkosti a naša vážnosť, no vždy je tam. Až konečne príde deň oslobodenia pre netrpezlivé, nespútané stádo – rozkošný fašiang [Fastnacht, pozn.]: „oslava najväčšieho a najvýznamnejšieho sviatku bezbožného sveta“, keď všetci blázni rozkvitli už skoro ráno, dozrievali popoludní, a potom čochvíľa– tak často – opadávali, že ich bolo možné nájsť v každej ulici v hojnom počte. A keďže teraz sa každý mohol správať tak, ako keby sa mu v hlave všetko hore nohami obrátilo, okamžite si nejeden zaumienil byť naozaj veľkým bláznom. Práve takýmto ambíciám vďačíme za pestré, fantastické vyobrazenia všetkých tých veselých, ozdobných, chlpatých a desivých masiek, ako nám ich ukazujú (…) rytiny v starých knihách o „Schönbart“. V tých istých knihách sa nachádzajú učené pojednania o slove „Schönbart“. Jeho výklad v jednoduchej nemčine vyjadruje masku… Je také prirodzené, že človek, ktorý sa oddáva veľkému potešeniu z uvoľňovania svojho vnútorného „bzukotania“ sa chce zviditeľniť a primerane tomu sa snaží skrášliť. Náhodné rozloženie farieb na jeho odeve: jeden rukáv biely, druhý zelený, jedna nohavica biela… druhá jednofarebná zelená, topánky biele, klobúk zelený, opasok s rolničkami okolo bokov, v ruke zväzok dubového lístia… Aspoňže človek vyzerá inak ako v pracovné dni a nedeľu… (Elisabeth Siewert) »PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 3, 1907. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1907.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-norimberg-a-tanec-v-maskach-das-schonbartlaufen-1907/
▐ Zverejnené: 24/01/2026
![]( "Fašiangy vo svete: Karneval v Ríme (1882)")
Základný popis
Ilustrácia zobrazuje dav oslavujúcich, bohatú architektúru a atmosféru karnevalového obdobia. Tváre skryté pod maskami, celé mesto pulzuje životom v úzkych uličkách Ríma. Architektúra, majestátna a zároveň ošúchaná časom, vytvára impozantné pozadie pre túto ľudskú mozaiku.
« Fašiangy vo svete: Karneval v Ríme (1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Zima – Fašiangy – Pohanstvo – Folklór – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 681: 30. január 1882 (Zväzok 27 [XXVII.] – No. 5). 14. ročník [XIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1882.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/fasiangy-vo-svete-karneval-v-rime-1882/
