CITÁT ^Značka

• ▐ Zverejnené: 05/04/2026

  Základný popis

  Existujú momenty, ktoré nie sú úplným koncom, ale – pre nás – nie sú ešte ani pochopením začiatku. Presne takýto moment zachytáva majster Fra Angelico. Na jednej strane môžeme sledovať zúfalstvo z „prázdnoty“, ktoré nás všetkých občas pohltí, ako je to v prípade ženského osadenstva tohto obrazu, no pritom navôkol sa medzičasom otvára úplne nová dimenzia existencie, ktorú rozum ešte nestihol obsiahnuť. Tu túto novú dimenziu predstavuje Kristus – prekonávajúc temnotu a samotnú smrť. Fra Angelico nás pozýva do priestoru medzi zemou a nebom, kde sa bolesť z utrpenia a poníženia premieňa na radosť a pozdvihnutie na nebesia.

  « Život – Smrť – Večnosť: Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista (Fra Angelico, 15. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Veľkonočná nedeľa – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária – Mária Magdaléna – Znovuzrodenie

  « Na tejto freske, ktorá patrí do série cyklu v komnatách sv. Marka, Fra Angelico majstrovsky skombinoval dve odlišné verzie zmŕtvychvstania, ktoré boli v ranokresťanskom umení rovnako bežné. Na jednej z nich [zvyčajne] vidíme vzkrieseného Pána, ako sa vznáša nahor s víťaznou zástavou v ruke, zatiaľ čo spiaci strážcovia ležia tvárou k zemi alebo sa pri akomto výjave v strachu prebudia. Na druhej vidíme Márie alebo apoštolov, ako sa skláňajú nad prázdnym hrobom a márne hľadajú telo svojho Pána. Oba tieto motívy sú tu spojené dohromady. V popredí sa Mária Magdaléna a Panna Mária so svojimi spoločníčkami, s obetnými darmi vo forme voňavých korenín v rukách, dychtivo tlačia okolo prázdneho hrobu a márne hľadajú telo svojho Pána, pričom si vôbec nevšímajú anjela v bielom rúchu, ktorý pokojne sedí na kameni a zdvihnutým prstom ukazuje k nebu, keď vyslovuje slová: „Nie je tu, vstal z mŕtvych.“ Hore, nejasne viditeľný v žiare slávy, ktorá vyžaruje z Jeho vzkrieseného tela, sa objavuje Kristus, držiaci v jednej ruke palmu víťazstva a v druhej vlajku s červeným krížom, ako stúpa nahor na nebeských oblakoch. Rovnako ako na freske Premenenia Pána, je postava Krista zobrazená po pás a výškovo výrazne prevyšuje ostatné postavy. V ľavom rohu kľačí svätý Dominik [Svätý Dominik Guzmán, zakladateľ rehole dominikánov, pozn.] s hviezdou vo svojej svätožiare (nad čelom) a s čiernou kapucňou pevne stiahnutou cez hlavu, ktorý prejavuje pokornú úctu k tomuto veľkému kresťanskému mystériu. (s. 224) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: CARTWRIGHT, Julia (ed.) Christ & His Mother in Italian Art. Londýn (UK) : Bliss, Sands & Co. , 1897. 230 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zivot-smrt-vecnost-zmrtvychvstanie-jezisa-krista-fra-angelico-15-storocie/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  └ Aktualizované: 03/04/2026 (19:12)

  Základný popis

  Dramatická kompozícia s detailným vykreslením postáv a scény ukazuje Ježiša Kristusa na kríži. Výrazný svetelný kontrast zdôrazňuje emócie osudu, utrpenia a náboženskej viery. Ostré svetlo upriamuje pozornosť na umučeného Krista, tmavé pozadie – naproti tomu – vyobrazuje zmätok a zdesené tváre prítomných…

  « Crucifixion (Tintoretto – Jacopo Robusti / 16. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus

  « Keď sa blížila posledná hodina Jeho utrpenia, presne o tretej hodine popoludní, tesne predtým, ako prišla smrť, aby utíšila Jeho bolesť balzamom úľavy, zvýšil hlas a zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ na čo zašepkal: „Je dokonané,“ len aby zmobilizoval posledné zbytky síl, ktoré v ňom ešte zostávali a prehovoril: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ No a takto zomrel. […] V okamihu, keď vyhasol život Ježiša Krista, sa zdalo, že sa celý svet ponoril do kŕčovitého smútku; zem sa začala otriasať a chvieť, až sa skaly rozpadávali na kúsočky, a zívajúce trhliny, vznikajúce z týchto prudkých otrasov, uvoľnili duše nebohých a mnohé mŕtvoly prebudili znova k životu… Tento jav bol tak desivý, že aj stotník, ktorý velil strážam, majúcich na starosti dozeranie tejto udalosti, zvolal: „Tento človek bol naozaj spravodlivý. Bol to skutočne Syn Boží,“ a všetkých ich prepadol veľký strach. Ale Ježišovi blízki stále postávali navôkol, čakajúc na nejakú príležitosť, aby si vzali drahocenné telo, zatiaľ sledujúc, čo urobia Pánovi nepriatelia. (Talmage, s. 512) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJE:

  • [1] CARTWRIGHT, Julia (ed.) Christ & His Mother in Italian Art. Londýn (UK) : Bliss, Sands & Co. , 1897. 230 strán.
  • [2] TALMAGE, Thomas De Witt. Story of Bible Land. Philadelphia + Chicago (USA) : World Bible House, 1897. 544 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/crucifixion-tintoretto-jacopo-robusti-16-storocie/

• ▐ Zverejnené: 03/04/2026

  Základný popis

  Matka Božia v momente hlbokého zármutku. Pohľad upretý na svojho syna, ktorého osud už bol dávno spečatený. Tichý výkrik zranenej duše v priestore plnom hluchoty, apatie a nevšímavosti. Táto scéna je však viac než len historickým záznamom – je to metafora pre každú matku a syna v každej dobe. Utrpenie Matky Božej sa takto stáva univerzálnym symbolom materinskej lásky konfrontovanej s osudom, utrápenej bezmocnosti pred silami zla.

  « Matka sledujúca utrpenie svojho Syna (Gandenzio Ferrari – Santa Maria delle Grazie, Varallo / Taliansko) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Veľký piatok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária – Materstvo

  « Najbežnejším stvárnením je scéna, na ktorej sa zarmútená Matka zosúva k zemi; na niektorých obrazoch je len jednou z postáv v dave. Niekedy ju podopierajú ženy, inokedy stojí mlčky so zloženými rukami. Giotto, so svojou obvyklou nechuťou k divokým scénam, ju stvárnil tak, že stojí bokom, s hlavou nasmerovanou a pohľadom upretým na svojho Syna, zatiaľ čo ju vojak hrubo odstrkuje. Ten istý dojem z brutality vojakov je ešte hrubšie znázornený na obraze Gaudenzia Ferrariho, kde jeden z nich zdvíha palicu, akoby ju chcel udrieť… Murillo má pekný obraz, na ktorom sedí na kraji cesty a s intenzívnou úzkosťou hľadí na svojho Syna, ale najznámejší zo všetkých obrazov na túto tému je Raffaelov „Lo Spasimo di Sicilia“, ktorý namaľoval pre hlavný oltár sicílskych Olivetánov v Palerme. Kristus je znázornený, ako pod krížom padá na kolená. Jeho Matka sa zosúva vedľa neho a v agónii k nemu naťahuje ruky. Svätý Ján a ženy ju podopierajú. Skupina žien a hrubá apatia vojakov sú jemne stvárnené. (s. 154-155) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: JENNER, Henry. Our Lady in Art. Londýn (UK) : Methuen & Co., 1908. 204 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/matka-sledujuca-utrpenie-svojho-syna-gandenzio-ferrari-santa-maria-delle-grazie-varallo-taliansko/

• ▐ Zverejnené: 01/04/2026

  Základný popis

  Fra Angelico, jeden z najvýznamnejších renesančných maliarov, nám ponúka unikátnu interpretáciu Poslednej večere, v ktorej sa odráža duchovná hĺbka v každom ťahu jeho štetca. Ilustrácia biblickej scény, ktorá pretrváva v pamätiach kresťanskej tradície dodnes. Objavte tajomstvo eucharistie – symbol viery, obety a nádeje.

  « Posledná večera: Ustanovenie eucharistie – Sviatosť oltárna (Fra Angelico, 15. storočie) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Ilustrácia – Zelený štvrtok – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária

  « Scéna, ktorá je tu znázornená, nie je v pravom zmysle slova „Posledná večera“, ale ustanovenie Najsvätejšej sviatosti Kristom v noci pred jeho utrpením. Fra Angelico sa odklonil od bežnej „giottovskej“ kompozície [Giotto di Bondone, pozn.] a ponúkol nám interpretáciu tohto námetu, akú v talianskom umení vidíme len zriedka.

  Horná sieň v Jeruzaleme je tu vytvorená podľa vzoru refektára kostola sv. Marka. Dlhý stôl, trojnohé drevené stoličky a studňa s lanom a džbánom v jednom rohu sú všetky verne reprodukované a  cez úzke okná vidíme strechu kláštora pokrytú červenými taškami na druhej strane kláštorného dvora. Osem apoštolov […] pri stole, zatiaľ čo Kristus v bielom rúchu pokojne prechádza od jedného k druhému a v rukách nesie posvätený chlieb. Štyria ďalší, medzi ktorými je aj Judáš s čiernou svätožiarou okolo hlavy, kľačia na podlahe vpravo a naproti nim, tiež na kolenách, je Panna Mária, zahalená do šedého rúcha, s rukami zbožne zloženými, kontemplujúca ustanovenie mystického obradu.

  Slávnostný pátos scény je nádherne podaný a ak sú na jednej strane nedostatky maliarovho umenia viac než zvyčajne zjavné v strnulosti a neohrabanosti foriem, jeho nežný cit sa nikdy neprejaví plnšie ako v túžobnej tvári milujúceho učeníka, ktorý práve prijíma nebeský chlieb z rúk svojho Učiteľa.

  Túto fresku namaľoval Fra Angelico na stenu jednej z mníchovských komnát v kláštore sv. Marka, dnes Národnom múzeu, a horná časť kompozície bola prerušená šikmou strechou. (s. 208) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: CARTWRIGHT, Julia (ed.) Christ & His Mother in Italian Art. Londýn (UK) : Bliss, Sands & Co. , 1897. 230 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posledna-vecera-ustanovenie-eucharistie-sviatost-oltarna-fra-angelico-15-storocie/

• ▐ Zverejnené: 01/04/2026

  Základný popis

  Veľká noc – sviatok plný symboliky, ktorý v sebe ukrýva odraz pohanskej minulosti našich predkov a ich hlbokú úctu k prírode. V roku 1887 Pavol Socháň, vo svojom článku pre „Slovenské Pohľady“, rozkrýva tajomstvo veľkonočných maľovaných vajíčok, nielen ako krásny ľudový artefakt, ale aj ako posvätnú ozvenu pučiaceho života a materstva.

  « Veľkonočné maľované vajíčka ako symbol „vnove pučiaceho“ života: Pohanská minulosť a tradičné zvyky Slovanov, Slavianov (Socháň – Slovenské pohľady, 1887) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Jar – Príroda – Materstvo – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Galícia – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni

  « Veľkonočné maľované vajíčka.

  Pohanskí predkovia naši zbožňovali prírodu. Každý jej nevyzpytateľný zjav budil v nich obdiv a úctu. Tak povstalo božstvo, povstaly povery. Náhľadom a citom svojim výrazu dávali v slávnosťach a jejich obradoch, povesťach, piesňach, hrách atď. Takýchto zvykov a pover z pohanskej mythologie zachovalo sa mnoho až na naše dni.

  Dosiaľ zachovaný zbytok pohanského mythu je i oslavovanie prebúdzajúceho sa jara, s ktorým nastáva nové svetlo, nový život, úroda a hojnosť v prírode. Veľkonočnú slávnost zapríčinilo víťazstvo teplej, letnej moci nad mocou chladnou, zimnou. Takýto prejav prírody znázornilo si ľudstvo dramaticky a utvorilo si hry, baby a symboly. Kresťanské duchovenstvo úmyselne ponechalo národom mnohé zvyky pohanské, alebo jich nahradilo novými náboženskými slávnosťami, alebo jich aspoň do spojenia s nimi priviedlo.

  Pohanské obyčaje, ktoré sa na pohanskú slávnosť vzťahujú, preniesly sa i do našej Veľkej noci, avšak behom času buďto vytvorené boly, alebo samy sebou vymizely. Pohanská slávnosť pri vzniku jara pozostávala, jak nám to i naše dosiaľ zachovalé zvyky na Slovensku svedčia, z toho, že zimu jako babu (Morenu, Mamurienu) ustroja zo starých šiat a slamy, vztýča ju na žrďku a nesú so spevom dolu dedinou k rieke lebo močiaru, kde ju roztrhajú a do vody hodia; na to slávi sa donášanie nového jara. Kresťanské duchovenstvo netrpelo tento zrejme pohanský obyčaj na samú Veľkú noc, preto preložený bol do prostried pôstu na smrtnú a kvetnú nedeľu. Avšak predsa mnohé pohanské zvyky z tejto slávnosti pestujú sa dosiaľ na Veľkú noc.

  Na tento sviatok na svitaní načierajú ľudia vodu z potoka, ktorá má na nejaký čas zázračnú liečivú moc, tak že zachráni mladým ľuďom pleť od vrázkov a od pieh a vyhojí mnohé nemoce. Naše dievčatá zjednávajú si krásu tým spôsobom, že za svitania v potoku umývajú sa.

  Niekde chodia niekoľkí parobci spolu hneď za zory, prekvapujú frajerky svoje vo spaní a oblievajú jich vodou, lebo hádžu do potoka, alebo vyvedú ku studni. Deje sa to obyčajne násilne, aspoň deva musí sa statočne brániť. Keď mládencom odolá a vymkne sa jim z hrsti, majú z toho posmech a ona slávu.

  Na Pokučí [Pokutie, pozn.] v Haliči shromaždujú sa spríbuznené dorastlé devy pred východom slnca a idú ku riekam a rybníkom. Tam očakávajú príchod zornice. Jaknáhle táto ukáže sa na obzore, zhadzujú zo seba všetky šaty, skočia do vody, rozpustia vlasy z vrkočov a každá na východ obrátiac sa, volá:

  „Vodane! na tobi rusu kosu (vrkoč),
  daj mini divoču krásu;
  daj krásu denyci,
  by’m bula borzo mołodýci.“

  V Lužici dievčatá naberajú si vody do nádob a umyjú sa doma; na ceste ku potoku nesmie žiadna ani hlesnúť. V Čechách kúpajú sa i mládenci,aby boli silní. V Haliči kúpajú sa ostatne aj vydaté ženy, ba docela, vraj, i baby, ale z príčin podstatne iných. Dievky púšťajú svoje vlasy po prúde, a podávajúc jich Vodníkovi robia to asi z tej príčiny, jako dievky moravsko-slovenské, ktoré jich na veľký piatok pod vŕbami rozčešávajú, aby maly vlasy dlhé.

  Malí chlapci pripravujú si barvenú a voňavú „vôdku“ do sklenice alebo džbanku a chodia za rána svoje rovesnice oblievať („kúpať”), za čo dostávají jako odmenu peniaz alebo koláče, ovocie a — maľované vajíčka. Ale aj starší mužskí oblievajú v dome a inde ženské mladé i staré. Miesto kúpačky je v obyčaji na mnohých stranách „šibačka“ prútami, trstenicami alebo pletenými korbáčikami. V niektorých dedinách v Haliči zapaľujú na Veľkú noc na cintorínoch ohne, ktoré hasia na úsvite alebo dopoludnia nasledujúceho dňa.

  Netreba dokladať, že kuchyňa na Veľkú noc mnoho dobrého pripravi. Pečú sa koláče, robia klobásy, smaží sa pečienka, varia sa vajcia. V Čechách pečú sa „mazance,” v Haliči „paski” (paschy). V mnohých slavianskych zemiach bývajú na Veľkú noc pravé hody.

  Avšak ku najcharakteristickejším pozostatkom pospolitých veľkonočných zvykov patria veľkonočné vajcia. Nielen že vajcia primerane hodia sa jako symbol prebúdzajúceho sa života vtákov do jari, ale je to najvýmluvnejší symbol zo svojho úkrytu vnove pučiaceho sa jarného života vôbec. Nie je to tedy nahodilé, že východní Slaviani vianočné vajcia do chrámu prinášajú a kňazmi posviacať si dávajú a že si známi medzi sebou vajcia na poly delia a požívajú. (Vajcia tieto obyčajne maľujú sa a všelijak ozdobujú, čo na sviatočnú úpravu bezbarevných sliepačích vajec poukazuje. Ostatne pestrosť znamená naproti jednotvárnosti zimnej jarnej symboliku.)

  Vajcia varia sa na tvrdo a barvia sa rozmanitými látkami. Ľud zná od zelenej trávy počínajúc celý rad barvidiel prirodzených. Ornamenty, jakými ľud slaviansky veľkonočné vajcia podľa dávneho spôsobu pečlive ozdobuje, sú nielen interessantné a originálne, ale i pre naše ornamentálne umenie vôbec veľmi dôležité. Ony konajú znamenitú službu pri porovnaniach s ornamentami inej techniky, ktorým náramne podobajů sa a jich dopĺňujú, ale i mnohé motívy nám objavujů, ktoré inde nenachodíme. Dôležite sú i z toho ohľadu, že v mnoných krajoch, kde ľud zabudol alebo ani nevedel vyšívať, dovede veľmi krásne vajcia ornamentovať.

  Prostriedkov k takému zdobeniu vynášiel si ľud veľmi mnoho. Najstarší spôsob je maľovanie („písanie“) drievkom a nanášanie vosku pomocou brka alebo ostrokončitej rúročky na miesta, ktoré sa pred základnou barvou zachrániť majú. Jednoduchší sposob je škrabanie špendlíkom, ihlou alebo nožíkom; najnovši je však lebtanie lučavkou (Scheidewasser).

  Barvitosť býva veľmi rozmanitá a rôznych odtienkov, tak tiež i ornamenty sú rozličného druhu a prekrásnych motívov. Najrozšírenejšie lebo najľahšie sú ornamenty lineálne a geometrické, ktoré sa nápadne shodujú s ornamentami vyrezávanými do dreva, práve tak, jako s ornamentami vypilovanými, vypaľovanými a olovom vylievanými „karbíkami.“ Niektoré takéto vajcia vypadajú jako slabý relief, iné zase prekvapují svojou malebnou a krásne súladnou mosaikou. Veľmi obľúbené sú pravidelne stylisované motívy rastlín, menovite roztomilé sú tulipány, klinčeky, ruže, jabĺčka, ktoré sú úplne podobné vyšívaným. Kohúti, orly, pávy, jelene, baránky, kone a iné živočíchy rady zobrazujú naše národné umelkyne, tak tiež i rozličné ľudské figúry, celé milostné prejavy. Srdce hrá veľkú rollu a pečlivo prevedené býva zvlášte vtedy, keď má niečo takého prezradiť, čo ústa nie sú tak ľahko vstave urobiť. Časté sú i osobné mená, porekadlá, pesničky, zdravice, verše, pravda nie bez úhony kaligrafickej a orthografickej.

  Vajcia takto upravuje si najviac mládež, ale obyčajne, jako je to i s vyšívaním, s ktorým „švadlený“ alebo „švajky” najviac sa zaoberajú preto i najkrajšie prevedú, i v tomto páde dávajú si takýmto zkúseným a vycvičeným dievkam a ženám vajíčka „vypisovať“, za čo jim jako odmenu všeličo „do domu“ dávajú, už či sú to vajcia, strova, múka alebo niečo podobného, alebo platia sa jim peniazmi.

  Dnes krásny zvyk tento zaniká. Na úpadok poukazuje i priliepanie v sklepe kúpených obrázkov na vajíčka, ba ujímajú sa už i z papieru, cukru, čokolády napodobňované. Maľovanými vajíčkami odmeňujú devy svojich „kupačov.“ Preto v každom dome, kde majú dievča, stojí na stole misa s nakopenými maľovanými vajcami, ktorými kupáčov podeľujú. A síce dľa toho, kto je príbuznejší, známejší alebo milší, obdrží viac a krajších (a môže si i sám vybrať), jako „vzdialenejší.“ Pre „vítaných“ alebo tých najmilšich, nádejných nachystajú tie „najonakvejšie.“ Svojmu frajerovi pripraví deva to nanajkrajšie vajíčko a dáva mu ho „ukradomky.“ Maľovanie a rozdeľovanie velikonočných vajec je zvykom mnohých národov. Ornamentovanie však nikde nie je tak rozšírené a do istého stupňa dokonalosti vyvinuté, jako u Slavianoν.

  P. B. Socháň. »

  ZDROJ: SOCHÁŇ, Pavol. Veľkonočné maľované vajíčka. / Slovenské pohľady (Ilustrovaný časopis pre literatúru, vedu, umenie a politiku) – 25. júna 1887, Číslo 6. 7. Ročník. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko), 1887.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/velkonocne-malovane-vajicka-ako-symbol-vnove-puciaceho-zivota-pohanska-minulost-a-tradicne-zvyky-slovanov-slavianov-sochan-slovenske-pohlady-1887/

• ▐ Zverejnené: 31/03/2026

  Základný popis

  V tomto článku odkrývame zabudnuté ozveny jari prostredníctvom svedectiev zaznamenaných v niekdajšom časopise „EVA“. Spoznajte detskú radosť z prvej jarnej piesne, farebný svet maľovaných kraslíc a úctu ku kresťanskej tradícii Kvetnej nedele. Objavte symboliku „zimnej pani“ a jej spojitosť s&nbsppohanskými koreňmi slovenského folklóru. Tento článok je poetickou cestou do srdca Slovenska, kde sa prelínajú viera, národná kultúra a&nbspharmónia s prírodnými cyklami.

  « Kvetná nedeľa a Vajnory v roku 1907 »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Zvláštní radosti a potěchy zažili jsme s vajnorskými dětmi v poledne a odpoledne na Květnou neděli. Co mi Juriga [kňaz Ferdinand Juriga – slovenský národný buditeľ, pozn.] v dopise sliboval, vyplnilo se. Byli jsme právě u oběda, když před farou nastal jakýsi šum a ruch a za chvíli zazněl dětský zpěv:

  „Veľká noc má milá;
  kdes tak dlho bola?
  V záhrádke zelenej
  ruky, nohy myla,
  aj venečky vila
  z bilej růže červenej,
  aj z modrej ľalije, alleluja.

  Pozdrav nás Maria,
  ty’s krokom kročila,
  syna porodila,
  syna Jezu Krista
  ó Matičko čistá.

  Ó vtáčku, vtáčku,
  moj milý Bože,
  ke by si ty moj bol,
  nedala by ta, moj,
  moj milý Bože,
  po poli lietat’,
  lež bych ťa dala,
  moj milý Bože,
  do klietky sedat’.“

  Po tom zpěvu vyšli jsme před faru a zde plno dětí, děvčátek, které stály před farou seskupeny kolem máječku, pestro ozdobeného pentlemi, řetězci papírovými a hlavně kraslicemi prázdnými (vyfouknutými) a všelijak zdobenými. Kraslice tyto náležej mezi úpadkové, nejsouce malovány ani rýsovány, nýbrž rozličnými pestrými látkami a hlavně „pukem“ (duší z bezu) obkládány. Ale i tato úprava jest originelní a zvláště půvabnou se jeví na červených srdcích, které děvčátka při tomto obřadném zvuku odevzdávají hlavně p. farářovi a p. rektorovi (učitele). »

  UPOZORNENIE: Fotografie retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila ich ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: EVA – Sborník pro vzělání, umění a zábavu / Květen-Červen, Číslo 3. 4. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1907. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-a-vajnory-v-roku-1907/

• ▐ Zverejnené: 30/03/2026

  Základný popis

  Kvetá nedeľa nie je len kresťanskou tradíciou. Ako to už býva, na Slovensku – ale aj v ostatných slovanských, prípadne geograficky a kultúrne blízkych krajinách – zahŕňa taktiež mnohé zvyky súvisiace s pohanstvom a vierou v rôznorodé prírodné sily. Takto sa Kvetná nedeľa stáva i dnes echom predkov – dávnych Slovanov (v tom našom prípade), ktorí tak ako my dnes, rovnako i oni v minulosti, slávili nové „rozkvitnutie života“ všade navôkol.

  « Kvetná nedeľa (Igor Pálmayi, 1935) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Deň sv. Jozefa je predzvesťou jari a po ňom najbližšia nedeľa Kvetná je prívetom jari. Kvetná nedeľa má názvisko od kvitnúcich vetvičiek (kočičiek), ktoré sa v ten deň svätia na pamiatku príchodu Pána do Jeruzalema, pri ktorom ľud ho oslavoval a prestierajúc svoje rúcha na zem, radostne ho vítal, hádžúc mu na cestu rozkvitlé vrbové prútie.

  Na Kvetnú nedeľu pred každým kostolom, pred každým obchodom predávajú ženičky jarné kvieťa, ktoré v kostole posvätené, domov sa odnášajú ako prvá, posvätená zvesť jari a božieho požehnania. Zvlášte ľud vidiecky kladie toto kvieťa za obrážteky, do stodoly, do zbožia, a sena, aby chránily úrodu pred skazou. Domácí príbytok chrania od choroby, bied a hladu a niekde tiež zjedia posvätené mačičky, aby sa uchránili od zleј choroby. Jie sa na lačný žalúdok, to vraj nikdy nepríde na nich zimnica. Táto viera a zvyk oslavovať príchod Krista je rozšírená na celom svete a na Kvetnú nedeľu teší sa mládež i stárež kresťanská.

  Na Slovensku v niektorých krajoch, kde sa ešte zadržujú tradičné obyčaje, vychádzajú dievčence z domu s pristrojeným „novým letom“ t. j. s vrbovou vetievkou alebo smrekovym stromčekom, ozdobeným partami a vyfuknutými kraslicami a za veľkého jasotu a nadšenia vynášajú z dediny ďaleko za humná a tak vítajú nové leto. Tento pekný zvyk snúbi sa ešte s inou radostou, ktorá čo chvíľa nadchodi: sú to veľkonočné oblievačky, najväčšia radosť vidieckej mládeže. To každé dievča musí byť vykúpané, inaк by ani nevedelo, že sú sviatky. No Kvetná nedeľa je tu, kiež aj s ňou príde nádej na skutočné požehnania, ktoré je našmu svetu toľme treba. »

  ZDROJ: PÁLMAYI, Igor. Kvetná nedeľa. / Hvězda československých paní a dívek – Číslo 15 (499), 1935. Praha (Česko-Slovensko) : Melantrich, 1935.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kvetna-nedela-igor-palmayi-1935/

• ▐ Zverejnené: 30/03/2026

  Základný popis

  Vydajte sa s nami do archívu „Vídeňských novín“ a objavte zabudnuté zvyky – od spievajúcich detí na Kolínsku, až po „smrtku“ pripomínajúcu pominuteľnosť života…

  « „Lidové obyčeje na květnou neděli…“ (Vídeňské noviny, 1939) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  « Lidové obyčeje na květnou neděli, ač jsou hodně staré, udržely se v mnohých krajích až na naše dny.

  Na Kolínsku v Čechách chodí ráno na květnou neděli děti po staveních a zpívají: „Květná neděle, květná neděle, kdes tak dlouho byla? U studánky, u studánky ruce, nohy myla. Čím sis je utírala? Šátečkem, lístečkem, abych byla bílá. Svatý Petr z Říma nese flaši vína, abychom se napili. Pána Boha chválili. Nám, nám, lhoteckým pannám. Každé děvčátko nosí „líto“, malý smrkový stromek, ověšený barevnými stužkami a papírky.

  V okolí Police n. M. se nosí na květnou neděli „líto“, okrášlené pentlemi, vejdumky a mašlemi z barevného papíru. Děvčata chodí stavení od stavení a zpívají: „Na tu květnou neděli…“ Někde se nosí podnes také „smrtka“, z bílých hader zhotovená loutka, při čemž se zpívá: „Smrt chodí po vsi…“ jako na smrtnou neděli.

  V Určicích na Moravě na květnou neděli děvčátka obcházejí po staveních se stromečkem, nastrojeným barevnými papíry, a zpívají: „Květná neděla, gdes tak dlóho byla? U studynky, u lubinky nohy, ruce myla. Čím’s jich utírala? Šátečkem, vínečkem, modrém papířečkem. Pojte, dívke, z lóke, neste miso móke, par vajíček od slepíček, něco másla od kraviček a ve, paní matíčka, předéte nám ze dvě, šak se vám to zende. Zhořela nám fára blízko pivovára, král je nemocné, králka rozochcaná. Co my máme dělatí? My musíme žebřati. Pochválen bud’ Ježíš Kristus.”

  Na květnou neděli světí se kočičky, koťátka, někde též beránky zvané.

  Na Dačicku v západní Moravě přidávají ke kočičkám na svečení jasanu. Na boží hod velikonoční položí se jasan do sklepa, aby vyhubil všechnu jedovatinu. Lidé polykají svěcené kočičky od bolení v krku, od zimnice a jiných nemocí. Kde jsou svěcené kočičky, tam nemůže uškodit žádné zlo, ani nemoc, ani oheň, krupobití nebo boží posel – blesk. Když se na květnovou neděli za průvodu s kočičkami před knězem dveře chrámové zavrou a on za nimi zpívá, bývají všechny poklady otevřeny, protože zlí duchové musejí poslouchat, co se kněz modlí a zpívá. Když pak udeří křížem třikrát na dveře, odejdou duchové zase na stráž k pokladům. (s. 5) »

  ZDROJ: Vídeňské noviny – Orgán Čechů v zemi Rakouské / 1. března 1939 – Číslo 39. 6. Ročník. Viedeň (Rakúsko), 1939.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/lidove-obyceje-na-kvetnou-nedeli-videnske-noviny-1939/

• ▐ Zverejnené: 29/03/2026

  Základný popis

  Nechajte sa preniesť do poetického Somersetu na prelomí 19. a 20. storočia. Kvetná nedeľa, deň triumfálneho vstupu Ježiša Krista do Jeruzalema, sa tu pretavuje do živých ľudových tradícií a dávnych zvykov. Zaspomínajme spoločnej na dobu, kedy malý chlapec držal v ruke prútik vŕby a jeho starý otec mu pošepkal príslovie, ktoré dodnes rezonuje v jeho spomienkach. Príslovie tak kruté, no zároveň tak poetické: „Kto nemá v Kvetnú nedeľu v ruke palmu, tomu treba ruku odseknúť.“

  « „Hosanna!“ – Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema: Niekdajšia Kvetná – Palmová nedeľa v Somersete / Anglicko (1920) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo

  « Istý korešpondent píše: „Spomínam si, ako som ako chlapec počul od svojho dedka staré príslovie: ‚Kto nemá na Kvetnú nedeľu v ruke palmu, tomu treba ruku odseknúť.‘ Predpokladám, že išlo o slovnú hračku… Kvetná nedeľa je deň, kedy si pripomíname triumfálny vstup nášho Pána do Jeruzalema, päť dní pred Jeho utrpením. Vo veľkej časti kresťanského sveta sa tento deň oslavuje sprievodom s „palmami“. Niektorí autori tvrdia, že tento obrad pochádza už zo 4. storočia, a uvádzajú, že práve naň narážal sv. Cyril Jeruzalemský [jeruzalemský biskup, pozn.] Vieme však, že tento obrad sa určite praktizoval v 5. storočí. Kvetná nedeľa si stále zachováva svoje meno v kalendári Anglikánskej cirkvi, ale sprievod s palmami bol zrušený za vlády Eduarda VI. Prútik kvitnúcej vŕby nazývaný „palma“, sa používa ako náhrada za skutočnú palmu a v dávnych časoch sa v Somersete hovorilo, že ten, kto nemá počas Kvetnej nedele v ruke „palmu“, musí prísť o ruku. V našom kraji existuje aj ďalšie staré príslovie, že ak v Kvetnú nedeľu jasne svieti slnko, bude i neskôr veľa pekného počasia, hojnosť obilia a iných plodov zeme. (s. 102) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: WATSON, W. G. Willis (ed.) Calendar of Customs, Superstitions, Weather-lore, Popular Sayings, and Important Events Connected with the County of Somerset. (Anglicko) : Somerset County Herald, 1920. 521 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hosanna-vstup-jezisa-krista-do-jeruzalema-niekdajsia-kvetna-palmova-nedela-v-somersete-anglicko-1920/

• ▐ Zverejnené: 29/03/2026

  Základný popis

  Kvetná nedeľa, tichá predzvesť Veľkého týždňa, je oslavou prebúdzajúcej sa prírody a hlboko zakorenených tradícií. Náš článok vás zavedie do sveta staroslovanských zvykov, ktoré odrážajú harmóniu človeka s prírodou a silnú vieru v jej magické sily.

  « Vítanie jari: Kvetná – Palmová nedeľa a tradičné zvyky u Slovanov (1922) »

  ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania

  POZNÁMKA: Ako ilustračný obrázok je použitá historická fotografia, ktorá zachytáva podobu „vítania jari“ v Tešinsku / Tešínske Sliezsko.

  « NEDEĽA PALMOVÁ U VIDIECKEHO ĽUDU

  Vidiecky ľud žije úplne iným životom ako my. Žije predovšetkým [v súlade] s prírodou a táto k nemu prehovára počas každého obdobia roka, ba dokonca aj každú hodinu dňa i noci svojím tajomným jazykom plným čarov a divov, ktorým on po vlastnom rozumie. Fantastičnosť zohráva v živote ľudu prvoradú úlohu. Takmer pri všetkých udalostiach, prírodných katastrofách a rodinných nehodách sa ľudia neodvolávajú na skutočné príčiny, ale na vymyslené, zrodené z ich predstavivosti. Povery ľudu, jeho príbehy a povesti mávajú neslýchaný fantazijný základ, [ktorý býva načisto] odtrhnutý od zeme i skutočného života. Táto hlboká religiozita ľudu zanechala svoju mystickú stopu na mnohých rozprávkach a podobenstvách a dala nám množstvo krásnych legiend, v ktorých sa naivná, prostá a úprimná duša ľudu zdvíha do nedosiahnuteľných výšin a zdá sa, že vidí veci očami viery, ktoré nikdy neuvidelo „oko mudrca [schovaného] za jeho okuliarmi“!

  Kvetná nedeľa, ktorá bezprostredne predchádza Veľkému týždňu, má mimoriadne čaro; zdá sa, že so sebou nesie vôňu novej jari. Aj ona je totiž jarným sviatkom. Cirkev posväcuje v tento deň prvé dary prebúdzajúcej sa prírody – to, s čím sa vzkriesený život zeme prvýkrát usmieva. Žehná „palmy“ upletené zo strieborno-bielych vŕbových jahňád a trblietavých sivých strapcov riečnych tŕstí. Kvetná nedeľa alebo aprílová nedeľa, hoci nemá vlastnosti prvotriedneho slávnostného sviatku, sa slávnostne oslavuje aj na vidieku; je to tiež deň, ku ktorému ľudia viažu množstvo povier a zvykov. Týka sa to predovšetkým tých „paliem“, ktoré v niektorých oblastiach dorastajú do veľkosti naozaj pôsobivých strapcov, pretože k nim patria aj kalamus [Puškvorec obyčajný, pozn.], „kłokaczyna“ a iné rastliny. Keď sa s nimi pastieri, ktorí ich zvyčajne nosia do kostola, po bohoslužbe vracajú, najprv trikrát obídu dom a po každom rohu touto „palmou“ udrú trikrát, aby v dome neboli muchy a iná háveď. Potom idú do maštale kde ňou miešajú v žľaboch pre dobytok – nech sa tam neskrýva choroba škodlivá dobytku, povymetajú ňou kravy, aby ich nezastihol mor, poutierajú ňou nozdry svojich koní, aby sa ich žiadna pliaga nechytala. Palmové kríže, umiestnené na hrebeni slamenej strechy, chránia dom pred bleskom, a keď sú umiestnené na poli, odháňajú krupobitie. „Palma“, ponechaná v okne, odháňa zlých duchov. Liečivé vlastnosti majú aj vŕbové jahňady, ktoré sú súčasťou palmy. V niektorých dedinách každý člen domácnosti prehltne jednu jahňadu proti horúčke a tri proti bolestiam hrdla. Dávajú ich aj dobytku so zemiakmi. Inde hádžu jahňady do obilia, ktoré sa chystá siať. Bič, s ktorým bola „palma“ zviazaná, používajú pastieri, keď prvýkrát vyháňajú svoj dobytok na pašu. V niektorých regiónoch sa hovorí, že pastierov, ktorí prvýkrát vyháňajú svoj dobytok, napadne diabol a prasknutie požehnaného biča ho odoženie. »

  ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: Orli Lot – Miesięcznik krajoznawczy / Kwiecień [Apríl] 1922 – Nr. 4. (Poľsko) : Polskie Towarzystwo Krajoznawcze, 1922.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vitanie-jari-kvetna-palmova-nedela-a-tradicne-zvyky-u-slovanov-1922/

• ▐ Zverejnené: 28/03/2026

  Základný popis

  V ére nepretržitých zmien, hlučného sveta a rýchlych odpovedí, sa často strácame v rozlišovaní medzi tým, čo je skutočne „vznešené“, a tým, čo je „prázdne“ – tupou snahou pri pokuse o vynútenie si pozornosť za každú cenu. Jamblichos z Chalkidy, žiak Porfyria z Tyru, nám ponúka hlboký pohľad na cestu k poznaniu a schopnosti rozoznávať podstatné od bezvýznamného. Jeho filozofia, prepojená s antickou múdrosťou, nám ukazuje, že pravá intuícia nie je vrodená, ale výsledkom spojenia s „božským“.

  « Osobný rozvoj a nadobudnutie schopnosti vidieť, čo je nízke a ničotné, a čo je naopak vznešené (Jamblichos z Chalkidy) »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Antika – Filozofia – Etika – Psychológia – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Mravný ideál – Krása – Cnosť

  « Jamblichos. Tento filozof bol žiakom Porfyria z Tyru a zomrel okolo roku 333 n. l. Hovorí: „Ak sa duša povznesie k božstvám, stane sa ako-keby božskou a schopnou rozpoznať vznešené a nízke; potom nadobúda moc liečiť choroby, robiť užitočné vynálezy, zavádzať múdre zákony. Človek nemá žiadnu vlastnú intuitívnu silu; jeho intuícia je výsledkom spojenia medzi jeho dušou a božským duchom; čím silnejšie toto spojenie rastie, tým väčšia bude jeho intuícia alebo duchovné poznanie. Nie všetky vnímania duše majú božský charakter; existuje aj mnoho obrazov, ktoré sú produktom nižšej činnosti duše v jej miešaní sa so svetskými prvkami. Božská prirodzenosť, ktorá je večným prameňom života, neprodukuje žiadne klamlivé obrazy; ale ak je jej činnosť zvrátená, tak sa takéto klamlivé obrazy môžu objaviť. Ak je myseľ človeka osvetlená božským svetlom, nebeský nosič jeho duše sa naplní svetlom a žiarou.“ (s. 31) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: HARTMANN, Franz. In the Pronaos of the Temple of Wisdom (Containing the History of the True and False Rosicrucians with an Introduction into the Mysteries of the Hermetic Philosophy). Boston (USA) : Theosophical Publishing Society, 1890. 136 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/osobny-rozvoj-a-nadobudnutie-schopnosti-vidiet-co-je-nizke-a-nicotne-a-co-je-naopak-vznesene-jamblichos-z-chalkidy/

• ▐ Zverejnené: 21/03/2026

  Základný popis

  S príchodom jari, keď slnko hladí zem po jej zimnom spánku a príroda sa oblieka do sviežich farieb, ožíva v každom z nás aj táto báseň „Posol jara“ od Ľudmily Ružodolskej. Tento poetický úryvok je nielen oslavou prebúdzajúcej sa prírody a jej rozkvetu, ale zároveň aj opisom predstáv a myšlienok hlboko zakorenených v slovenskom folklóre a národnej identite Slovákov.

  « Posol jara (Ľudmila Ružodolská, 1890) »

  ZNAČKY: Umenie – Citát – Jar – Príroda – Vidiek – Krása – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko

  « Fijalôčka vonná,
  skrytá v tôni lesa,
  nad tvojím príchodom
  srdce moje plesá.

  Ty si posol jara,
  hlásajúci svetu,
  že sa jaro blíži,
  zaodiate v kvetu.

  Že čo jaseň chladná
  letkom umrtvila,
  v novej kráse zkriesi
  jara svieža sila.

  Kvitni mi len, kvitni,
  kým sa jaro skveje –
  s tebou i mne zkvitly
  ružové nádeje. »

  ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. apríla – Číslo 8, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posol-jara-ludmila-ruzodolska-1890/

• ▐ Zverejnené: 21/03/2026

  Základný popis

  Tieto úvodné riadky piesne „Spring is Here“ od Flety Jan Brown Spencer z roku 1907 rezonujú s večnou krásou prebúdzajúcej sa prírody. Nechajte sa uniesť jej krásnymi obrazmi – pripomienkou večného cyklu života, ktorý v sebe nesie prísľub nového začiatku.

  « „Ach! Jar je tu. Tá časť roka, keď sa zdá, že sa na nás všetka príroda usmieva…“ (Spencer, 1907) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Typografia – Text piesne – Citát – Jar – Príroda – Krása – Feminizmus – Sexuálna výchova – Materstvo – Mravný ideál

  « Ach! Jar je tu.
  Tá časť roka, keď sa zdá,
  že sa na nás všetka príroda usmieva.
  Červené ruže kvitnú,
  utešené potôčiky radostne tečú.
  Milenci sú očarení
  svojimi šťastnými chvíľami.
  Jar je… »

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: SPENCER, Fleta Jan Brown. Spring is Here – Song (Words and Music). St. Louis (USA) : Shattinger – Piano & Music Co., 1907.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ach-jar-je-tu-ta-cast-roka-ked-sa-zda-ze-sa-na-nas-vsetka-priroda-usmieva-spencer-1907/

• ▐ Zverejnené: 21/03/2026

  Základný popis

  O sile prírody a prebúdzajúcom sa živote. Objavte symboliku snežienky, prvého posla jari. Poetický úryvok spojený s nádhernou ilustráciou Edwarda J. Detmolda.

  « Snežienka / „Snowdrop“ – Oznámenie prichádzajúceho konca zimy (Edward J. Detmold, 1917) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Jar – Príroda – Krása

  « Keď sa objavili prvé žiarivé lúče marca, snežienka… hrdinská dcéra námrazy, odzvonila budíčkom [začiatok konca zimy]. […] Tu je snežienka… ktorá víta prvoprijímajúcich pozdĺž živých plotov so svojimi listami, ešte neurčitými a neistými, ako priezračná zelená hmla. (Maeterlinck, s. 143+151) »»

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: MAETERLINCK, Maurice. News of Spring and Other Nature Studies. New York (USA) : Dodd, Mead and Company, 1917. 213 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/snezienka-snowdrop-oznamenie-prichadzajuceho-konca-zimy-edward-j-detmold-1917/

• ▐ Zverejnené: 20/03/2026

  Základný popis

  V roku 1924 zaznel hlas L. P. Jacksa, ktorý odhalil hlbokú pravdu o povahe skutočnej hrdinskosti. Jeho slová rezonujú dodnes, majú hlboký dosah na naše predstavu o skutočnom vodcovstve. Nemôže očakávať ten, že nás bude viesť, ak niečo káže, no jeho činy vedú k odlišným výsledkom. Sú to práve skutky, s na ne nadväzujúcimi reálnymi dôsledkami aktivity človeka, ktoré sú tými skutočnými svedectvami – tie, ktoré rezonujú v pamätiach a formujú budúcnosť jednotlivca a celého národa.

  « Hrdina a zároveň učiteľ: Hrdina svedčí príkladom, svojimi skutkami a z nich vyplývajú jeho slová (Lawrence Pearsall Jacks, 1924) »

  ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Etika – Spoločenská zodpovednosť – Politika – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo

  « Tak ako vo všetkej [ostatnej] hrdinskej literatúre, [rovnako] ani v evanjeliách nie sú funkcie hrdinu a učiteľa rozlišované, ako sme sa ich naučili rozlišovať v modernej dobe. Hrdina učí predovšetkým tým, kým je, a čo robí; [pričom] to, čo hovorí, je tomuto vždy podriadené a  vyplýva z toho. „Skutky, ktoré konám, tie o mne svedčia.“ (s. 28) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. The Challenge of Life – Three Lectures (Hibbert Lectures, 1924). Londýn (UK) : Hodder and Stoughton Limited, 1925. 112 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hrdina-a-zaroven-ucitel-hrdina-svedci-prikladom-svojimi-skutkami-a-z-nich-vyplyvaju-jeho-slova-lawrence-pearsall-jacks-1924/

• ▐ Zverejnené: 19/03/2026

  └ Aktualizované: 19/03/2026 (17:02)

  Základný popis

  V tomto krátkom zamyslení sa prepája antická múdrosť s psychológiou partnerských vzťahov. Dozviete sa odpoveď na otázku: „Za akých podmienok harmónia protikladov formuje pravú lásku?“ Namiesto vyhľadávania dokonalého dopĺňania sa, ktoré môže byť – a často aj je – len maskou pre vzájomné závislosti a kompenzácie psychických nedostatkov, spoznajte cestu k skutočnej harmónii vo vzťahu muža a ženy.

  « „Vôľa k pravde a kráse“: Hérakleitos z Efezu o harmónii protikladov a dosahovaní jednoty z odlišného / Voľná abstrakcia princípu a jeho psychologická aplikácia (G. T. W. Patrick, 1889) »

  ZNAČKY: Citát – Komentár – Antika – Filozofia – Psychológia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Psychoterapia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodičovstvo – Výchova – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Neoliberalizmus – Progresivizmus – Úpadok – Peklo – Smrť

  « Herakleitská harmónia protikladov, ako napríklad luku a lýry, je čisto fyzická harmónia. Je to jednoducho výsledok sporu protichodných síl, ktorým sa činnosť v rámci organizmu v bode, kde by jeho ďalšie pokračovanie ohrozilo celok, vyvažuje a vracia späť do hraníc určitej amplitúdy. Identita protikladov znamená iba to, že veľmi odlišné vlastnosti sa môžu zjednotiť v tej istej fyzickej veci, buď prostredníctvom simultánneho porovnania s rôznymi vecami, alebo postupného porovnania s premenlivou vecou. (Patrick, s. 16-17) »

  Tento výrok uvádzam z jedného prostého dôvodu – pred pár dňami som zverejnil istý článok a v ňom som sa postavil na stranu „doktora X“, kritizoval pokútne snahy niektorých zblúdilcov. Tí vám vyhľadávajú takého partnera, ktorý dokonalo vyhovuje ich osobným požiadavkám, z hľadiska toho, že sa navzájom „dopĺňajú“. Z mnou zaznamenaných – MNOHÝCH a prakticky celoživotných – pozorovaní, sa prevažne jedná o takú formu spolužitia, kde muž koná, čo sa od neho, zo strany jeho milej, očakáva a je mu – za ochotu zastávať túto pozíciu „sprostredkovateľa požadovaného“ – ňou poskytovaná nejaká tá „odmena“, ktorú pre zmenu očakáva on, prevažne vo forme poskytovaných „sexuálnych služieb“. Napísal som k tomu: „…čo je v podstate základný prístup k vzťahu zo strany dvoch osobnostne narušených osôb hľadajúcich niekoho, kto by im kompenzoval ich psychické problémy (alebo uspokojoval nejaké potreby), tj. bol prínosným; forma výmenného obchodu, kde sú si obaja navzájom užívanými – „nástrojmi“, resp. „medikamentami“,“ a dnes by som – práve na podklade vyššie spomenutého citátu – k tomu ešte niečo doplnil. Niekto by totiž mohol takúto formu kurvenia, čím je každý ľúbostný vzťah, aplikujúc slová Augusta Strindberga, ktorého vznik nespočíva na hodnotách ideálu pravej lásky, túto formu „legalizovanej prostitúcie“ zľahčovať a povedať: „Dopĺňajú sa? Dopĺňajú. Nejaký ten súlad vzniká? Vzniká. Tak? Harmónia! Kde je problém?“ Ja som sa teda rozhodol použiť náčrt základnej myšlienkovej „kostry“ od zmieneného pána filozofa, odraziť sa od tohto a presunúť sa do spomenutého kontextu, pripojiť k tomu niekoľko ďalších myšlienok.

  Pri vzniku partnerského vzťahu sa ustanovuje nejaká „harmónia“ a tá má – v závislosti od osobnostnej úrovne oboch zúčastnených – nejakú kvalitatívnu úroveň. Vzájomné zosúladenie muža a ženy vo vzťahu, táto harmónia by mala niečomu slúžiť. Tým niečim by mal byť osobnostný rast oboch partnerov, počas ktorého dochádza, k čo najväčšiemu rozvoju a využitiu daností a schopností jednotlivých partnerov. Zároveň by malo vzniknúť niečo, čo ich oboch presahuje, ktoré by bolo vyjadrením vzájomného uvedomenia si, že ich jedinečné stretnutie a „splynutie“ (pri zachovaní svojich vlastných individualít) je zázrakom – a po tej telesnej stránke prinášajúce vyslovene „hmotný zázrak“, a teda niečím tak výnimočným, že by sa malo stať prejavom toho najvyššieho princípu, ktorý sa zvykne nazývať – „božským“, a ten by mal presvecovať každý aspekt vzťahu a usmerňovať oboch partnerov k tomuto ideálu. Rakúsky psychiater Viktor E. Frankl venoval prakticky celú svoju kariéru popisu tézy o „vôli k zmyslu“: „V spôsobe, akým človek na seba preberá svoj nezvratný osud, a taktiež všetky utrpenia s ním spojené, sa aj v tých najťažších situáciach otvára nekonečný rad možností, ako zmysluplne utvárať vlastný život, (Frankl, s. 79)“ čo je vo svojej podstate adaptačný mechanizmus ľudskej psyché využívaný na zmiernenie existenčnej úzkosti človeka. Ja osobne považujem za omnoho významnejší akt, zo strany každého jedinca, rozvinutie tohto mechanizmu do podoby – „vôľa k pravde a kráse“. Darmo bude francúzsky filozof Luc Ferry – ateista, vo svojej vynikajúcej a mnou obľúbenej knihe „Rozumět životu“ – naznačovať istý hodnotový relativizmus, v zmysle rovnocennosti rôznych pohľadoch na svet: „Pokiaľ sa totiž ukáže vedecká teória ako falošná, pokiaľ je vyvrátená inou, zjavne správnejšou, upadá do zabudnutia a nikoho – okrem niekoľkých učencov – nezaujíma. […] Z tohto hľadiska by sme mohli dejiny filozofie zrovnať skôr s dejinami umenia než s dejinami vied: podobne ako diela Braqua či Kadinského nie sú ‚krajšími‘ než obrazy Vermeera či Maneta, ani úvahy Kanta či Nietzscheho o zmyslu či nezmyselnosti života nie sú lepšie – ani horšie – než rozjímania Epiktéta, Epikura či Buddhy. (Ferry, s. 8-9)“ Ja si naopak myslím: „…existuje niečo také ako morálka, že existuje niečo také ako pravda, a existuje niečo také, ako je krása, (Vlaardingerbroek, 2022)“ a som osobne presvedčený, že jednotlivé svetonázorové systémy sa k určeniu a vyjadreniu „pravdy a krásy“ približujú viac, iné menej a niektoré systémy kategórie „pravda a krása“ vôbec nezaujímajú, z pozície ich postavenia v zmysle nasledovania hodných ideálov, a sú vyslovene ich deštruktívnym pustošiteľmi. Dnes už všetci vieme, že vedľajším efektom oslobodenia človeka od tradičných hodnotových systémov, malo za následok príklon časti spoločnosti k škaredosti, niekedy priam ohavnosti. Odrazu totiž bolo na jedincovi, aby prišiel so svojim pochopením metafyzického usporiadania sveta a určil v ňom svoje miesto. Ibaže preto je potrebné niečo vykonať, čo nie je nijaká samozrejmosť, už len také maličkosti – vynaložiť úsilie, dokázať sa ovládať… Mnohí majú tak závažné defekty osobnostných štruktúr, že nie sú schopní, ale podstatne častejšie ochotní, pravdu hľadať a v nadväznosti na to dosiahnuť ten bod, v ktorom je pre nich možné myšlienkovo uchopiť nejaký ten vznešený „ideál krásy“.

  Vo vzťahoch, kde sa partneri navzájom „objektivizujú“, a jeden druhým užívajú, k ničomu vznešenému nedochádza. Takéto osoby si v pozícii svojho partnera hľadajú „doplnok“, komplementárny artefakt slúžiaci ich psychickým „nezrovnalostiam“, a tento „artefakt“ vsúvajú do patologického „konštruktu svojho života“, on tam má presne vymedzené miesto, reflektujúceho daný status ich psychického „rozpoloženia“, kde je ich cieľom dosiahnuť taký stav okolitého prostredia, aby nedochádzalo k „aktualizácii“ toho, čo mal tento ich „konštrukt“ – raz a nadobro – vyriešiť. Nemôžeme teda hovoriť o nejakom tom cielenom a chcenom – tvorivom – herakleitskom súboji „protipólov“: o nejakej vyváženej harmónii „ženského“ a „mužského“ princípu, o „jingu“ a „jangu“, alebo nebodaj o dialektickom súzvuku „tézy“ s „antitézou“, kde by mal byť výsledkom povznášajúci synergický efekt, ale tu hovoríme o radikálnom „zakonzervovaní“, postupnej stagnácii vedúcej k úpadku, alebo – nakoľko je takéto konanie prejavom snáh o kompletne ovládnutie „rastových psychických síl“ človeka, ich obmedzenie, na tomto základe, neskôr zvykne dochádzať k vzniku rôznych psychických problémov, somatizácii a pod. Známy švajčiarsky psychológ Carl G. Jung, v jednom zo svojich rozhovorov, spomenul prípad, ako k nemu na konzultáciu prišiel „ideálny par“ a svoje zistenia prezentoval takýmto spôsobom: „…nakoniec som prišiel na to, že skutočným problémom bolo, že sa k sebe hodia príliš. […] Bude rozhovor v niečom zaujímavý, pokiaľ už dopredu viete, že váš náprotivok bude súhlasiť so všetkým, čo hovoríte? Aký zmysel má debatovať o presvedčení, ktoré už samozrejme zdieľate a prijímate? Motív k diskusii mizne – chýba potenciál. (s. 120)“ A ako najčastejšie dôjde k tomu, aby sa muž a žena k sebe „dokonalo hodili“? Že sa proste MUSIA k sebe hodiť, aby sa zachovala pretrvávajúca nemennosť psychodefektného základu, na ktorom je postavená celá interakčná dynamika ich vzájomného spolužitia.

  Osobne sa mi páči pohľad, na ktorý som narazil u kanadského psychológa nesúceho meno Jordan B. Peterson. Podla neho by mal byť partnerský vzťah – VÝZVOU: „Chcete niekoho, koho poznáte natoľko, že s ním dokážete vyjsť, ale sem a tam vás dokáže pohrýzť… […] Takže, vy hľadáte niekoho, s kým sa musíte vysporiadať, niekoho, kto vás zatlačí za vaše hranice toho, kým ste, a kto vás bude súdiť, tvrdo… pomáhať vám takto odhaľovať vaše limity, až budete nazlostený a rozčúlený… Ale nechcete niekoho, kto si myslí, že ste vo svojej súčasnej podobe dokonalým, čiastočne preto, pretože nie je dôvod, aby ste boli s niekým, kto je takto pomätený. (Peterson – Maps of Meaning 12, 2017)“ A o akú formu výzvy by sa malo jednať? Tá výzva je prostá: „ČO ŤA VOLÁ BYŤ TÝM NAJLEPŠÍM, akým byť môžeš… to je presne tým, čo ťa posúva vpred… vyjadriť sa tým najúplnejším spôsobom vo svete. To je to, čo potrebuješ. Ak od toho utečieš… tá loď sa začne nakláňať veľmi rýchlo. (Peterson – Maps of Meaning 07, 2017)“

  Toto by na nejaký ten rýchly komentár, zbežné zorientovanie sa, asi aj stačilo. Nateraz.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJE:

  • [1] FERRY, Luc. Rozumět životu – Uvedení do filozofie (nejen) pro mladou generaci. Praha (Česká republika) : Rybka Publishers, 2008. 272 strán.
  • [2] FRANKL, Viktor E. A přesto říci životu ano (Psycholog prožíva koncentrační tábor). 3. vydanie. Kostelní Vydří (Česká republika) : Karmelitánské nakladateľství, 2006. 175 strán.
  • [3] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
  • [4] PATRICK, George Thomas White. The Fragments of the Work of Heraclitus of Ephesus on Nature. Baltimore (USA) : N. Murray, 1889. 131 strán.
  • [5] PETERSON, Jordan B. 2017 Maps of Meaning 09: Patterns of Symbolic Representation. Jordan B Peterson (Youtube), 2017. Dostupné [19-03-2026 / 16:47]: youtu.be/yXZSeiAl4PI
  • [6] PETERSON, Jordan B. 2017 Maps of Meaning 12: Final: The Divinity of the Individual. Jordan B Peterson (Youtube), 2017. Dostupné [19-03-2026 / 16:47]: youtu.be/6V1eMvGGcXQ
  • [7] STRINDBERG, August. Príbehy zo života manželského. 2. vydanie. Bratislava (Česko-Slovensko) : Tatran, 1980. 336 strán.
  • [8] VLAARDINGERBROEK, Eva. Reject Globalism: Embrace God. Brusel (Belgicko) : Brussels National Conservatism, 2022. Dostupné [04-03-2026 / 17:27]: youtu.be/a7HUpc-jIiY

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vola-k-pravde-a-krase-herakleitos-z-efezu-o-harmonii-protikladov-a-dosahovani-jednoty-z-odlisneho-volna-abstrakcia-principu-a-jeho-psychologicka-aplikacia-g-t-w-patrick-1889/

• ▐ Zverejnené: 16/03/2026

  Základný popis

  Naznačenie možného vývoja demokratických procesov, ktorý napokon nevyhnutne vedie ku konečnému úpadku celej spoločnosti. Tieto slová Lawrenca P. Jacksa, ktoré boli pôvodne určené pre osadenstvo prestížnej svetovej univerzity, sú i dnes výzvou k hlbšiemu zamysleniu, možnože pozvaním k hľadaniu paralel s tou našou spoločnosťou a so stavom tej našej politickej scény a občianskej spoločnosti. Asi takto by vyzeral apel na nejakú formu morálneho cítenia, výzva po hľadaní múdrosti v dnešnej hektickej dobe charakterizovanej najmä celoplošnou tuposťou, ak by sa toho niekto zhostil. Asi takto.

  « Imbecilná spoločnosť a koniec demokracie: Voliace teľatá, volené teľatá a výkonné teľatá (Lawrence Pearsall Jacks, 1924) »

  ZNAČKY: Citát – Etika – Spoločenská zodpovednosť – Politika – Liberálna demokracia – Neoliberalizmus – Politický katolicizmus – Progresivizmus – Smerohlasizmus – Zuzana Čaputová – Neokolonializmus – Ideológia – Totalita – Vojna – Chudoba – Smrť – Výmena obyvateľstva

  « …zo záhrady Belzezuba,“ ak by som si požičal frázu Johna Bunyana. Majú zlé účinky. Alebo ich môžeme prirovnať k mozgom kreténov, ktoré prestávajú rásť v štádiu detstva. Spoločenstvo disponujúce právami, ktoré by sa [ale] nerozvinuli do povinností, by bolo spoločensky imbecilné. Práva členov by boli bezcenné; ich sloboda by bola ilúziou; [a aj] ich vláda, ak by nejakú mali [čo je inak vynikajúca pripomienka smerujúca k spytovaniu sa po „vládnucich silách“ v danom štáte, pozn.], by bola terčom posmechom. Autokracia robí chybu, že občanovi ukladá povinnosti bez toho, aby mu poskytla zodpovedajúce práva. Demokracia mu najprv poskytuje jeho práva, ale vždy v očakávaní, že ich rozvinie do povinností. Keď takýto vývoj zlyhá, čo sa môže stať [veľmi] ľahko a niekedy sa aj stáva, končí demokracia katastrofou. […] Sloboda znamená práve to, ako [nás o nej] učil Mazzini. Jediná skutočná sloboda je tá, ktorá využíva držbu práv, ako príležitosť na plnenie povinností. Ak Socha slobody v newyorskom prístave znamená niečo menej, tak by mala byť odstránená. (s. 2) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. Responsibility and Culture (Yale Lectures on the Responsibilities of Citizenship). New Haven (USA) : Yale University Press + Londýn (Anglicko) : Humphrey Milford, Oxford university Press; 1924. 86 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/imbecilna-spolocnost-a-koniec-demokracie-voliace-telata-volene-telata-a-vykonne-telata-lawrence-pearsall-jacks-1924/

• ▐ Zverejnené: 15/03/2026

  Základný popis

  Francúzi mali pre tento jav presný výraz: manželstvo z rozumu. Jedná sa o formu manželského spolužitia, ktorého podstatou vzniku je nadobudnutie rôznych výhod zo strany niektorej (prevažne oboch) zúčastnených. Tí do takéhoto zväzku vstupujú z dôvodu vyhľadávania uspokojenia nejakej osobnej potreby. Niekedy to bývalo prevažne materiálneho, dnes skôr v podobe psychologického rázu. Takéto spolužitie je o klamstve, ktoré sa navonok predáva ako cnosť. Moderná spoločnosť rada prehovára o akomsi „relativizme“, kde „každý má tú svoju pravdu“. Ale príroda nepozná takúto slovnú ekvilibristiku a vynáša spravodlivý rozsudok, ktorého obeťou sú napokon… nevinné deti.

  « „Mariage de Convenance“ – Falošné manželstvá sú formou „legalizovanej prostitúcie“, aktom voči prírode a predpokladom budúcich psychických problémov dieťaťa (Wood, Ruddock / 1906) »

  ZNAČKY: Citát – Etika – Psychológia – Psychoterapia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Detstvo – Výchova – Sebarozvoj – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Hodnotový relativizmus – Kurvenie – Neoliberalizmus – Progresivizmus – Nihilizmus – Peklo

  « Falošné manželstvá – Z toho vyplýva, na podklade bezprostredných, prirodzených a nevyhnutných dôsledkov, že všetky takzvané „manželstvá“, v ktorých neprevažuje tento pocit vzájomnej nežnosti, nie sú skutočnými a pravými manželstvami, ale iba falošnými a zdanlivými; a že spolužitie takýchto osôb nie je oveľa lepšie ako legalizovaná prostitúcia. O čo lepšia je žena, ktorá sa neochotne a bez súcitu poddá objatiu manžela, pretože jej zabezpečí domov a luxus, a týmto si teda vykúpil právo na jej osobu, než ponížený tvor, ktorý sa z podobných dôvodov – a bez sankcii [na podklade] porušeného sľubu – oddáva tomu istému? A o koľko je lepšia tá druhá strana – muž, ktorý si môže takto bezohľadne nárokovať a využívať svoju ženu ako zakúpený majetok, pretože mu na ňu dáva právo zákon a  je to „tak uvedené v zmluve“, než ten úbožiak, ktorý porušuje morálne cítenie a dobrý poriadok spoločnosti svojou vydržiavanou milenkou alebo svojimi zvyčajnými návštevami brlohov prostitúcie? To, že sa deti takýchto rodičov rodia mrzké a zvrhlé, nemôže byť žiadnym prekvapením pre tých, ktorí správne odhalia podstatu väzby, ktorou sú otcovia a matky takýchto detí držaní pokope. V súlade so zákonmi prírody a Boha to v skutočnosti ani nemôže byť inak. Prvým dôsledkom týchto zväzkov – falošne nazývaných manželstvami a Francúzi ich výstižne pomenovali „marriage de convenance“, manželstvo z rozumu… (s. 74) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: WOOD, George P.; RUDDOCK, Edward Harris. Vitalogy of Encyclopedia of Health and Home (Adapted for Home and familly Use – Beacon Lights for Old and Young, Showing How to Secure Health, Long Life, Success and Happiness, from the Ablest Authoriest in This Country, Europe and Japan). Chicago + New York (USA) : Vitalogy Associations, 1906. 243 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mariage-de-convenance-falosne-manzelstva-su-formou-legalizovanej-prostitucie-aktom-voci-prirode-a-predpokladom-buducich-psychickych-problemov-dieta-wood-ruddock-1906/

• ▐ Zverejnené: 14/03/2026

  Základný popis

  Nahliadnutie do hlbín ľudského podvedomia s Doktorom X. Odhaľte, ako obraz otca formuje ženské predstavy o láske a partnerstve. V labyrinte duše sa často skrýva tieň minulosti, ktorý ovplyvňuje naše súčasné rozhodnutia a túžby. Čo ak ideálny obraz lásky, ktorý sa nachádza v srdci ženy, nie je zrodený z racionálnych úvah, ale z hlboko zakoreneného obrazu otcovskej lásky – tej skutočnej (odžitej), alebo tej vytúženej? Či už ide o vyhľadávanie presne daných otcovských vlastností v partnerovi, alebo o kompenzáciu chýbajúceho vzoru tvorbou fiktívnych ideálov, otcovská láska (túzba po nej) môže i v dospelosti prenikať do vzťahov jedinca a formovať jeho romantické predstavy.

  « Ideálny obraz lásky pre niektoré ženy? Infantilná otcovská láska, ktorú mali, prípadne tá vysnívaná, ktorú chcú mať aspoň v manželstve (The Secret Springs, 1920) »

  ZNAČKY: Citát – Psychológia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Psychoterapia – Sexuálna výchova – Psychosexuálne poruchy – Detstvo – Výchova – Sebarozvoj – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť

  « [Náš ideálny] obraz lásky, ako som už povedal, si so sebou nesieme ako „obrázok“, nie ako [ucelenú] „úvahu“. Nie je vedome prítomný v mysli. Nemá ani tak atribúty charakteru [v tom najelementárnejšom vyjadrení, ale inokedy tieto atribúty mať môže, pozn.], ako skôr vonkajší vzhľad človeka. V dôsledku toho môžu byť všetky emócie lásky vyvolané – vo vedomej mysli mladého muža alebo ženy – objavením sa v skutočnosti nejakého fragmentu tohto nevedomého obrazu… Takto podáva vysvetlenie doktor X [pre fenomén, ktorý nazývame ako] – „láska na prvý pohľad“.bol okamžite a neodolateľne priťahovaný krásnymi rukami. Toto v ňom vyvolalo silné emócie inštinktívnej lásky. Ani jeho zasnúbenie s inou ženou, ani zrejmé nedostatky nového objektu jeho náklonnosti ho nedokázali zachrániť pred silným impulzom príťažlivosti. Preto asi hovoríme, že „láska je slepá“. Je to podvedomá, iracionálna, inštinktívna myseľ, ktorá pracuje, a rozumná myseľ sa k nej pripája len preto, aby vysvetlila, odôvodnila, „racionalizovala“ (ako hovoria psychológovia) emócie, ktorými je rozum ohromený – rovnako ako právnik racionalizoval efekt pekných rúk na svoje pociťovanie argumentom, že ruky sú ukazovateľom charakteru. A takáto prítomnosť „snového“ obrazu v podvedomí vysvetľuje aj niektoré ďalšie bežné bludy o láske. Vysvetľuje, napríklad, romantické presvedčenie básnika, že svoju milovanú stretol v inom živote. „Keď som bol kráľom v Babylone a ty si bola kresťanskou otrokyňou,“ – tento druhý život je vysnívaným životom podvedomia, v ktorom básnik poznal obraz, ktorý sa mu teraz zjavuje v osobe jeho milovanej. Vysvetľuje to poetickú teóriu, že milenec hľadá druhú polovicu svojej neúplnej osobnosti, a že pravá láska spočíva v zjednotení dvoch polovíc osobnosti, ktoré do seba zapadajú [čo je v podstate základný prístup k vzťahu zo strany dvoch osobnostne narušených osôb hľadajúcich niekoho, kto by im kompenzoval ich psychické problémy (alebo uspokojoval nejaké potreby), tj. bol prínosným; forma výmenného obchodu, kde sú si obaja navzájom užívanými – „nástrojmi“, resp. „medikamentami“, pozn.], tak dokonale ako rozdelená minca milencov v rozprávke. Dve [zväčša zmrzačené, pozn.] polovice, ktoré do seba zapadajú, sú skutočný obraz milovanej osoby a obraz v predstavách milenca. A vysvetľuje to mnohé z tých romantických záhad, nutkaní a démonických síl, ktoré sa pripisujú božstvám mladých lások – schopnosť oklamať, premôcť rozum, anulovať ľudskú skúsenosti a vo všeobecnosti prinútiť milenca správať sa ako obeť hypnózy, oslepená bábka, smiešna marioneta. Doktor X hovorí: „Mám pacientku, ktorá bola ideálne šťastná v manželskom živote. Rovnako ideálny vzťah – naplnený šťastnými momentami – mala aj so svojím otcom. Hovorí mi: „Nikdy v živote nekritizoval ženu. Vždy som za ním mohla ísť a získať čokoľvek, čo som chcela. Nikdy ma nebil. Vždy bol úprimný. Nikdy som nemala dôvod pred ním niečo skrývať.“ Zomrel, keď mala šestnásť. Doktor X chcel vysondovať prenos tohto otcovského obrazu na jej manžela. Spýtal sa jej, ako vyzerali jej životné okolností, za ktorých sa vydávala. „Vždy som mala veľa obdivovateľov,“ povedala, „ale nikdy som žiadneho z nich neuprednostňovala, kým som nestretla Royceho.“ Royce je jej manžel. „Zapáčil sa mi hneď, ako vstúpil na tanečný parket. Bol vysoký, tmavovlasý a štíhly. Mal najkrajšiu tvár. A vyžarovala z neho absolútna sporiadanosť, o ktorej som sa neskôr dozvedela, že platí aj pre jeho myseľ.“ „Aký je vysoký?“ spýtal sa lekár. „Meria 188 centimetrov.“ „Jeho svedomitosť bola taká istá, ako u vášho otca?“ „Áno, presne taká.“ „Ako vyzeral váš otec, čo sa tyká jeho fyzického vzhľadu?“ „Bol vysoký, tmavovlasý a štíhly. Mal fúzy, ale čisté rysy tváre.“ „Ako to viete? Videli ste ho niekedy bez fúzov?“ „Nie, ale moja mama mala jeho fotku ako mladého muža, a [na nej] mal tú najčistejšiu tvár.“ „Aký bol vysoký?“ „190 centimetrov.“ Tu bola rola aj charakteristika postavy pripravená pre herca, ktorý ich dokázal stvárniť. V okamihu, keď vstúpil na javisko, hrdinka tejto ľúbostnej drámy začala okamžite odohrávať svoju úlohu [po jeho boku], ktorou ho „zrkadlila“. Keďže mal vyvinuté nevyhnutné charakterové vlastnosti, aby stabilizoval inštinktívnu príťažlivosť, „láska“ bola stabilná a šťastie pretrvávajúce. Nie je však vždy nevyhnutné, aby herec mal potrebné vlastnosti charakteru. Nejakým mechanizmom projekcie môžu byť tieto vlastnosti „vyabstrahované“ z vysnívaného muža a prisudzované milencovi. Môže byť oblečený do takýchto „požičaných“ šiat [vytvorených na podklade] mentálneho predobrazu hrdinky [tohto príbehu], a to bez toho, aby jej to spôsobovalo najmenšie [duševné] nepohodlie. Bude slepá voči jeho chybám, bez akéhokoľvek pocitu [existujúceho] rozporu. A pripíše mu vznešené duševné vlastnosti, ku ktorým budú všetci skeptickí – dokonca aj jeho vlastná matka. Dievča si nebude vôbec uvedomovať, že so sebou nosí kufrík s [takýmto podivným] obsahom. Nebude vedieť, čo do neho „vložila“, a prečo. Naplnila si ho vlastnosťami, ktoré pôvodne patrili jej otcovi, a ktoré boli romanticky prerobené a nanovo upravené v denných snoch a fantáziách. Takéto „scénické“ zaľúbenia sa mladých dievčat zvyčajne zahŕňajú tento druhý proces. A je to mimoriadne cenný proces, pretože prispôsobuje obraz otca novej dráme adolescentnej lásky a pripravuje dievča na vzťah s manželom, ktorý nebol nacvičený vo vzťahu s otcom. Táto zmena obrazu sa nazýva „omladenie“. Ale predpokladajme, že k omladeniu nedôjde alebo je neúplné. Čo potom? Doktor X má pacientku, vydatú ženu, ktorá si k nemu prišla liečiť rôzne fyzické neduhy, ktorými sa tu nemusíme zaoberať. Podstatným je, že sa považovala za veľmi nešťastnú vo svojom manželskom živote. „Dnes ráno som mala pocit,“ povedala tragicky, „že jednoducho nedokážem žiť so svojím manželom už ani jeden ďalší deň.“ Prečo? To nebolo vôbec jasné. Výčitky, ktoré voči nemu mala, sa zdali byť dosť triviálne. Zdôrazňovali fakt, že bol taký, aký bol, a nie nejaký iný. Lekár zmenil tému rozhovoru otázkou, či jej otec ešte žije. „Nie,“ odpovedala. „Zomrel, keď som mala iba tri roky.“ „Povedzte mi,“ povedal, „aký by bol váš ideálny manžel? Opíšte mi ho – jeho fyzické vlastnosti.“ Opísala ho obzvlášť živo, počas čoho sa dobre zabávala. Znova sa vrátil k otázke o jej manželovi a jeho chybách. Potom sa spýtal: „Ako vyzeral váš otec?“ Odpovedala rovnako živým opisom svojho otca, hoci zomrel, keď bola taká mladá, že si ho nemohla pamätať. A čo bolo ešte zvláštnejšie, jej opis otca bol takmer [doslovným] – slovo po slove – zopakovaním opisu jej ideálneho manžela. Doktor X na túto zvláštnosť poukázal. Zdala sa byť z toho riadne zmätená. Nevedela, odkiaľ získala takto živý obraz svojho otca. „Myslela som si, že si ho takto pamätám,“ povedala, „ale samozrejme, že si ho nepamätám. Nemôžem. Bola som príliš mladá.“ „Zrejme,“ navrhol, „ste si v detstve vytvorili svoj ‚obraz [ideálneho] otca‘“… (s. 26-31) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: O’HIGGINS, Harvey Jerrold. The Secret Springs. New York + London : Harper & Brothers Publishers, 1920. 243 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/idealny-obraz-lasky-pre-niektore-zeny-infantilna-otcovska-laska-ktoru-mali-pripadne-ta-vysnivana-ktoru-chcu-mat-aspon-v-manzelstve-the-secret-springs-1920/

• ▐ Zverejnené: 11/03/2026

  Základný popis

  Ako vyzerá cesta od pudov až po osvietenie? Joel Tiffany v roku 1910 prenikavo rozdelil človeka na tri vrstvy – tri prirodzenosti, ktoré vymedzujú náš postupný osobnostný rozvoj – v ideálnom prípade – od uspokojovania primitívnych potrieb, zameranosti na seba a vyhľadávaní výlučne objektov v okolí prinášajúcich pocity osobnej spokojnosti a rozkoše – táto úroveň je charakteristická pre detstvo, ale aj pre dospelých uviaznutých v cykle nekonečnej túžby, kde rozum slúži len na efektívnejšie uspokojovanie pudov, bez nárokov nejakej idey hlbšieho zmyslu života; až po hľadanie možností našej transcendencie, keď sa jedinec svojim životom stáva vyjadrením „Nekonečného“ a – i napriek svojej nedokonalosti – približuje k „Božskému“.

  « Okultizmus a vývojové úrovne človeka: Väčšina ľudí spadá medzi primitívne, osobnostne zakrpatené – nevyzreté bytosti používajúce svoje okolie výlučne na uspokojenie vlastných potrieb (Joel Tiffany, 1910) »

  ZNAČKY: Citát – Okultizmus – Psychológia – Psychoterapia – Hlbinná psychológia – Psychoanalýza – Existenciálna psychológia – Detstvo – Ľudský život – Sebarozvoj – Obrátenie

  « Kapitola II.
  SFÉRA ŽIADOSTIVOSTI

  Človek má tri prirodzenosti – živočíšnu alebo zmyselnú prirodzenosť, intelektuálnu a morálnu prirodzenosť, a božskú prirodzenosť. Myseľ, nech sa prejavuje v akejkoľvek oblasti, má dve vlastnosti – vnímanie a náklonnosť, a porozumenie a lásku; alebo, keď je porozumenie spojené s pravou náklonnosťou, múdrosť a lásku. Už som povedal, že keďže [1] človek je v najnižšej sfére svojej bytosti živočíšnej povahy a má schopnosť vnímať fakty a javy, táto schopnosť bola vnímavou časťou jeho zvieracej bytosti, ktorá zahŕňa sebalásku [v tomto prípade môžeme hovoriť o „chorobnej sebaláske“, kde je pozornosť jedinca venovaná výlučne tým objektom v jeho okolí, ktoré mu prinášajú prínosy s nadväzujúcimi pocitmi osobnej spokojnosti a rozkoše – táto úroveň je charakteristická pre detstvo, ale aj pre dospelých uviaznutých v tomto vývojovo nižšom štádiu, v cykle nekonečnej túžby po gratifikácii, a teda…, pozn.] alebo túžbu po sebauspokojení. Tá [2] časť mysle, ktorá patrí k druhej časti ľudskej prirodzenosti, bola opísaná ako tá, ktorá skúma zákony a vzťahy vecí, skúma to, čo sa týka tej oblasti prírody, ktorá sa nazýva vedecká, a študuje to, čo sa týka človeka a spoločnosti. To, čo sa nazýva morálnou oblasťou ľudskej bytosti, je to, čo sa týka citovej časti jeho prirodzenosti, a čo sa nazýva morálna láska alebo milosrdenstvo. To, [3] čo sa týka božského alebo absolútneho v ľudskej bytosti, bolo povedané, že zahŕňať náboženský prvok v človeku, a prostredníctvom tejto časti Nekonečno, ako absolútno bytia a náklonnosti, je našej mysli odhaľované. Láska charakterizujúca túto časť bola opísaná ako božská láska – láska k božskej Bytosti. Prvá láska je objektívna voči sebe samému, druhá je objektívna voči blížnemu a tretia je subjektívna voči Bohu. Takto bolo dané rozdelenie tejto oblasti mysle týkajúce sa ľudského vnímania a náklonnosti. (s. 38-39) »

  POZNÁMKA: Ešte by som rád upozornil, že tomuto konkrétnemu textu sa venujem výlučne „jungovským“ spôsobom, tj. z pohľadu analýzy iného spôsobu – prístupu k popisu psychologických javov. Rôzne smery okultizmu v tých ďalších krokoch predsa len používajú svojské nástroje pri napredovaní k svojskému „božskému“.

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: TIFFANY, Joel. The Astral World – Higher Occult Powers (Clairvoyance, Spiritism, Mediumship, and Spirit-Healing Fully Explained). 3. vydanie. Chicago (USA) : de Laurence, Scott & Company, 1910. 224 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/okultizmus-a-vyvojove-urovne-cloveka-vacsina-ludi-spada-medzi-primitivne-osobnostne-zakrpatene-nevyzrete-bytosti-pouzivajuce-svoje-okolie-vylucne-na-uspokojenie-vlastnych-potrieb-joel-tiffany-1910/

• ▐ Zverejnené: 11/03/2026

  Základný popis

  Zdesený výkrik matky dieťaťa pri podozreniach zo zlyhania ochrany najzraniteľnejších členov našej spoločnosti, deti z materskej školy. Odhaľte s nami popis utajovania, vyhrážania sa občanovi a realizácie – ohyzdných – snáh o jeho umlčanie. Tento článok nie je len o jednom prípade, je to odraz problému, ktorý sa hlboko zakorenil do našej spoločnosti a musí byť – nadobro – vyriešený. Je to varovný signál a konečný podnet pre jediné: začať konať. Už bolo dosť mlčania a bezmocného prizerania sa, požadujme komplexné riešenia zo strany zodpovedných osôb!

  « Vyšetrovanie podozrení zo sexuálneho zneužívania maloletých dievčat v bratislavskej škôlke a zúfala matka »

  ZNAČKY: Zmienka – Citát – Psychológia – Detstvo – Psychosexuálne poruchy – Politika – Strach – Trauma

  Dnes by som sa rád zmienil o výkriku zúfalstva jednej zdesenej matky, ktorý zaznel prednedávnom na zasadnutí mestského zastupiteľstva nášho hlavného mesta. A ja si tu dovolím hovoríť o „výkriku“, i napriek tomu, že daná dáma hovorila pomerne potichu, vzhľadom na závažnosť témy.

  « …stojím tu dnes ako mama dieťaťa, ktoré bolo fyzicky napadnuté riaditeľom materskej škôly Špitálska v Starom meste. Ten istý riaditeľ bol zároveň vyšetrovaný pre vážne podozrenia zo sexuálneho obťažovania maloletých dievčat. Trestné konanie bolo zastavené. Odvolali sme sa, no neúspešne. Ale dnes nechcem hovoriť o rozhodnutí vyšetrovateľa. Chcem hovoriť o zlyhaní mestskej časti Staré mesto. Polícia, podľa našich informácii, nebola upovedomená – BEZODKLADNE. A pýtam sa vás priamo: PREČO? Kto rozhodol o tom, že situácia nevyžaduje okamžité oznámenie? A ďalej sa pýtam: kto teda – KOHO, sa snažil chrániť? Tento človek sa presunul – momentálne – do detského folklórneho súboru. Preto vás vyzývam o vyjadrenie na nasledovné: vedeli ste, že dotyčnému ste umožnili prejsť bez trestu…? Z akého dôvodu mi bola zo Starého mesta doručovaná listina o mlčanlivosti, aby som výpovede nikde nešírila? Vyšetrovateľ mi osobne povedal, že keby Staré mesto konalo okamžite, dôkazy by sa našli. Vo výpovediach sa uvádza, že riaditeľ mal čas si po sebe týždeň upratať a celý ten týždeň sa s deťmi naďalej stýkal v škôlke. DVA ROKY sa snažím kričať. Prečo sa snažíte toto „ututlať“? Môj syn bol niekoľkokrát zbitý… a s touto traumou zaspáva každý večer dva roky. Tie maloleté dievčatá boli obťažované počas spánku, kedy ich agresor obchytkával po celom tele a brával si ich do svojej kancelárie, kde boli kamery. Vydieral aj učiteľky. Toto je bagatelizovanie sexuálneho obťažovania detí a tomuto sa mám ja prizerať? Ja vás nežiadam o politické vyhlásenia, žiadam vás prevziať zodpovednosť za tento prípad a navrhnúť komplexný systém, aby takéto zlyhanie už nikdy nenastalo. Bezbranné deti v škôlkach sa nemajú možnosť brániť. A ešte raz prosím – ZODPOVEDNOSŤ MÁTE VY. Ďakujem… »

  POZNÁMKA: Osobne nedokážem posúdiť, či – a nakoľko – je všetko vyššie vypovedané pravdivé. Ja len upozorňujem na existenciu takýchto tvrdení, pretože sú to pomerne závažné podozrenia a zaslúžia si pozornosť, prípadne dovyšetrenie.

  ZDROJ: Zasadnutie mestského zastupiteľstva hl. mesta SR Bratislavy (26.2.2026). Bratislava (Slovenská republika) : Mesto Bratislava (Youtube), 2026. Dostupné (10-03-2026 / 17:12): youtube.com/live/JYXGx3W6Sqc

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vysetrovanie-podozreni-zo-sexualneho-zneuzivania-maloletych-dievcat-v-bratislavskej-skolke-a-zufala-matka/

• ▐ Zverejnené: 09/03/2026

  Základný popis

  Ponorte sa do smútku a krásy slovenskej ľudovej tvorivosti. Táto pieseň, uchovaná v historickej tlači časopisu „Vlasť a svet“ z roku 1890, prináša prostú, no hlbokú baladu o slávikovi, ktorý si spokojne spieva, zatiaľ čo srdce človeka, ktorý jeho krásnemu spevu načúva, narieka. Objavte obraz národnej identity, slovenskej dediny a slovanskej duše v úryvkoch plných spomienok. Nechajte sa uniesť melódiou duši, ktorá rezonuje naprieč generáciami.

  « Slávik (Prostonárodnia pieseň, 1890) »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Folkór – Krása – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Vidiek – Príroda – Smútok – Sklamanie

  Slávik (Prostonárodnia pieseň)

  « Spievaj si, slávičku,
  v zelenom hájičku,
  aj ja si zaspievam,
  idúc na trávičku.

  Trávička zelená
  kade ja chodievam,
  lebo ju ja často
  slzami polievam.

  Ústa mi spievajú,
  oči sa mi smejú
  ale od srdiečka
  slzy sa mi lejú. »

  ZDROJ: Vlasť a svet. / 15. mája – Číslo 10, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/slavik-prostonarodnia-piesen-1890/

• ▐ Zverejnené: 08/03/2026

  Základný popis

  Sledujte Margarétin boj o záchranu, keď sa jej duša v poslednej chvíli vzoprie zlu. Goetheho Faust ožíva v tomto dramatickom úryvku, kde sa stretávajú pokánie, znovuzrodenie a vyšší zámer. Čítajte o prechode od hriechu k čistote, o hodnote pokory a milosrdenstva v svete, kde sa morálka stretáva s úpadkom.

  « Margaréta (Gretchen) je – z milosti Božej uchránená – a diablov služobník Mefistofeles odnáša Fausta (Willy Pogány, 1908) »

  ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Sebarozvoj – Obrátenie – Milosrdenstvo – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Hodnotový relativizmus – Promiskuita – Kurvenie – Potrat – Progresivizmus – Liberálna demokracia – Úpadok – Peklo – Smrť

  [Faust:] „Budeš žiť!“
  [Margaréta:] „Súd Boží! Odovzdávam sa ti.“
  [Mefistofeles (k Faustovi):] „Poď! Chytro! Poď! Lebo ťa v tom nechám s ňou.“
  [Margaréta:] „Som tvoja, Otče! Chráňte ma, anjeli! Sväté vojská, obklopte ma, aby ste ma ubránili! Henry! Trasiem sa, keď sa na teba pozerám.“
  [Mefistofeles:] Je súdená!
  [Hlas odniekiaľ zhora:] Je zachránená!
  [Mefistofeles (k Faustovi):] „Sem ku mne!“
  Mefistofeles sa stráca spoločne s Faustom…

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: GOETHE, Johann Wolfgang von. Faust. Londýn (Anglicko) : Hutchinson & Co., 1908. cca. 300 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/margareta-gretchen-je-z-milosti-bozej-uchranena-a-diablov-sluzobnik-mefistofeles-odnasa-fausta-willy-pogany-1908/

• ▐ Zverejnené: 08/03/2026

  Základný popis

  Článok skúma dramatický proces obrátenia jednej z najkontroverznejších postáv kresťanskej histórie. Bernard Vaughn v roku 1905 odhalil, že skutočná náprava neprichádza prostredníctvom slov, ale prostredníctvom tichej, hlbokej premeny v srdci.

  « Mária Magdaléna a jej obrátenie (Bernard Vaughn, 1905) »

  ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba

  « Bratia moji, možno by bolo na mieste, položiť si túto otázku: „Čo obrátilo Magdalénu od zla k dobru, aký bol proces, ktorý ju zmenil z jednej z najväčších hriešnic v meste Naim na jednu z najväčších svätíc v cirkvi Božej? Je zrejmé, že táto zmena nebola spôsobená žiadnym formálnym vyhlásením, v ktorom by verejne priznala svoj hriech a verejne sa ho zriekla, pretože od momentu prvého vstupu do Šimonovho domu, až po moment, keď ho opustila, z jej úst nevyšlo ani slovo. „Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky“ a „to, čo poškvrňuje človeka,“ povedal Ježiš Kristus, a v srdci sa nachádza víťazstvo nad hriechom, ktoré je potrebné vybojovať. Áno, udialo sa to práve tam, hlboko v Magdaléninom srdci, ďaleko od očí všetkých, okrem Jedného vo Večeradle [cēnāculum (lat.), pozn.], kde sa uskutočnilo toto úžasné, toto krásne obrátenie, ktoré v celom kresťanskom svete urobilo z mena Magdaléna synonymum pre pravého kajúcnika, ktorý Bohu predložil to skrúšené a pokorné srdce, o ktorom nám svätý Dávid hovorí, že ho [nikdy Pán] nezavrhne. (Vaugh, s. 70-71) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: VAUGHN, Bernard. Sinless Mary and sinful Mary. Londýn (Anglicko) : Burns & Oates Limited, 1905. 80 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-a-jej-obratenie-bernard-vaughn-1905/

• ▐ Zverejnené: 08/03/2026

  Základný popis

  Objavte silu obrátenia, sebarozvoja a duchovnej obnovy v príbehu Márie z Magdaly. Inšpirujte sa jej cestou k pokore, službe a milosrdenstvu, a zamyslite sa nad večnými témami hriechu, nápravy a znovuzrodenia.

  « Mária z Magdaly a jej pokánie: Nie je múdrosť najcennejšia? (Lewis Wager) »

  ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba

  « A či nie je múdrosť cennejšia, než tie drobné, ktoré sú vám hádzané? Písmo ju nazýva neoceniteľnou. (Wager, s. 4) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: WAGER, Lewis. The Life and Repentaunce of Marie Magdalene (A morality play reprinted from the original edition of 1566-67). Chicago (USA) : The University of Chicago, 1902. cca. 130 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-z-magdaly-a-jej-pokanie-nie-je-mudrost-najcennejsia-lewis-wager/

• ▐ Zverejnené: 08/03/2026

  Základný popis

  Mária Magdaléna: Hriech, pokánie a premena. Ponorte sa do tajomstva jednej z najkontroverznejších postáv Biblie. Odhaľte temnú stránku Márii Magdalény, ženy, ktorá sa oddala pôžitkom a stala sa „Hriešnicou“, aby sa napokon stala symbolom hlbokej osobnej transformácie – „od luxusu a pôžitkov k pokore a službe“.

  « Mária Magdaléna: Keď prevládne samoľúbosť a dosahovanie osobnej rozkoše nad hľadaním pravdy a krásy (Elizabeth Edwards Goldsmith, 1911) »

  ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Hodnotový relativizmus – Sexuálna výchova – Promiskuita – Kurvenie – Úpadok – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba

  « XIV. Mária Magdaléna
  Sv. Mária Magdaléna. Lat. Sancta Maria Magdalena. Tal. Santa Maria Maddalena. Fr. La Madeleine.

  Medzi teológmi a vykladačmi evanjelií bolo vždy spornou otázkou, či Mária Magdaléna, „z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov“, Mária z Betánie a „žena, ktorá bola hriešnicou“, sú tri odlišné osoby, alebo jedna a tá istá osoba pod rôznymi menami. V západnom umení sú zobrazované ako identické. Legendy hovoria, že Mária Magdaléna bola bohatá a urodzeného pôvodu a žila so svojou sestrou a bratom, Martou a Lazárom, na ich hrade Magdalon pri Galilejskom jazere [iné názvy: Galilejské more, Tiberiadske jazero, Tiberiadske more, pozn.] Lazár sa stal vojakom, Marta bola vzorom cnosti a slušnosti, ale Mária sa oddala pôžitkom a stala sa tak roztopašnou, že bola známa ako „Hriešnica“. (Goldsmith, s. 169) »

  PREKLAD: © Bystroumný

  ZDROJ: GOLDSMITH, Elizabeth Edwards. Sacred Symbols in Art. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1911. 283 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-ked-prevladne-samolubost-a-dosahovanie-osobnej-rozkose-nad-hladanim-pravdy-a-krasy-elizabeth-edwards-goldsmith-1911/

• ▐ Zverejnené: 06/03/2026

  Základný popis

  Pôsobivá iluminácia z 19. storočia, ktorá vizuálne interpretuje biblický verš o smútku a nádeji. Krásna kombinácia kresby, typografie a ornamentiky z knihy „Guide to the Art of Illuminating and Missal Painting“. Inšpirácia pre umelcov, kresťanov a všetkých, ktorí hľadajú krásu v duchovnom posolstve.

  « Blahoslavení smútiaci (Evanjelium podľa Matúša 5,4 / 1861) »

  ZNAČKY: Umenie – Grafický dizajn – Ilustrácia – Typografia – Ornamenty – Citát – Kresťanstvo – Biblia – Milosrdenstvo – Smrť – Znovuzrodenie

  « „Blahoslavení sú smútiaci, lebo oni budú potešení.“ » (Evanjelium podľa Matúša 5,4)

  PREKLAD: © Bystroumný

  UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

  ZDROJ: AUDSLEY, William; AUDSLEY, George Ashdown. Guide to the Art of Illuminating and Missal Painting. Londýn (Anglicko) : George Rowney and Co., 1861. cca. 110 strán.

  Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/blahoslaveni-smutiaci-evanjelium-podla-matusa-54-1861/