Ešte som sa rozhodol zverejniť stĺpček, ktorý bol súčasťou novín „Süddeutsches Tagblatt“ z 18. novembra 1933. Aby mi ľudia verili, že sa niečo podobné naozaj udialo a bolo súčasťou dennej tlače v nemecky hovoriacich krajoch. Prečo? Narazil som v ňom na slovíčko „Sič“, už po niekoľkýkrát. Presne – po tretíkrát. Prvýkrát som na „Sič“ natrafil pri menovaní kádrov militantnej organizácie nesúcej názov „Karpatská Sič“, ktorý niekedy v rokoch 1938/39 pobehovali s nacistami a „hajlovali“ tam: „Slava Ukrainy!“ Druhýkrát som objavil tvrdenie o tom, že po občianskej vojne 1918-1920, keď utekali ukrajinskí nacionalisti na západ, tak že to boli práve „strelci zo Siče“, ktorí priniesli so sebou peniaze, zlato, diamanty a iné cennosti ulúpené počas proti-židovských pogromov. Asi nikoho neprekvapí: pomenovanie, ktoré zahŕňa „Sič“ je na Ukrajine dodnes populárnou formou tvorby názvosloví, odvolávajúc sa na starodávne historické konotácie [útvary Kozákov obývajúcich aj niekdajšie územia bývalej „Chazárie“, pozn.]; zamlčiavac tu uvedené.

Ale aby sme sa vrátili k úryvku na obrázku, tu je nejaký ten orientačný preklad článku „Die Deutschenunterdrückung in Russland“ [„Utláčanie Nemcov v Rusku,“ pozn.]: „Pracujú pre svoj každodenný chlieb na Volge, pri Čiernom mori a vo svojich domovoch. Od svojho usadenia sú nositeľmi kultúry v každom ohľade. Boj týchto Nemcov o svoju existenciu, ďaleko od vlasti, bol ťažký a teraz sa pod sovietskym režimom stal ešte zúfalejším. Spolu s týmito ľuďmi našej krvi sa musia aj Ukrajinci brániť pred vyhladzovaním a útlakom zo strany boľševikov. Na protestnom zhromaždení (…) ktoré zvolalo ukrajinské študentské združenie ‚Sitsch‘… o historickom vývoji nemeckosti a ukrajinského štátu v Sovietskom zväze (…) hovoril o hladomore a vyhladzovacej politike na Ukrajine. Prednášky predstavili šokujúce obrazy boja o existenciu Nemcov a Ukrajincov oddelených od ich vlasti. Zhromaždenie s veľkým potleskom prijalo rezolúciu, ktorá dôrazne odsudzuje útlak a vyhladzovanie Ukrajincov a volžských Nemcov v Sovietskom Rusku. Rečníci si za svoje vyčerpávajúce prezentácie vyslúžili rozsiahly potlesk.“ Mimochodom, tento stĺpček bol zverejnený v období hladomoru 1932/1933, ku ktorému som napísal osobitný článok.