KRESŤANSTVO Značka
Stránka 3 z celkom 5 stránok.
Dokopy: 123 článkov.
▐ Zverejnené: 29/03/2026
![]( "Vítanie jari: Kvetná – Palmová nedeľa a tradičné zvyky u Slovanov (1922)")
Základný popis
Kvetná nedeľa, tichá predzvesť Veľkého týždňa, je oslavou prebúdzajúcej sa prírody a hlboko zakorenených tradícií. Náš článok vás zavedie do sveta staroslovanských zvykov, ktoré odrážajú harmóniu človeka s prírodou a silnú vieru v jej magické sily.
« Vítanie jari: Kvetná – Palmová nedeľa a tradičné zvyky u Slovanov (1922) »
ZNAČKY: Veľká noc ║ Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Citát – Kvetná nedeľa – Jar – Príroda – Vidiek – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Folklór – Pohanstvo – Mytológia – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
POZNÁMKA: Ako ilustračný obrázok je použitá historická fotografia, ktorá zachytáva podobu „vítania jari“ v Tešinsku / Tešínske Sliezsko.
« NEDEĽA PALMOVÁ U VIDIECKEHO ĽUDU
Vidiecky ľud žije úplne iným životom ako my. Žije predovšetkým [v súlade] s prírodou a táto k nemu prehovára počas každého obdobia roka, ba dokonca aj každú hodinu dňa i noci svojím tajomným jazykom plným čarov a divov, ktorým on po vlastnom rozumie. Fantastičnosť zohráva v živote ľudu prvoradú úlohu. Takmer pri všetkých udalostiach, prírodných katastrofách a rodinných nehodách sa ľudia neodvolávajú na skutočné príčiny, ale na vymyslené, zrodené z ich predstavivosti. Povery ľudu, jeho príbehy a povesti mávajú neslýchaný fantazijný základ, [ktorý býva načisto] odtrhnutý od zeme i skutočného života. Táto hlboká religiozita ľudu zanechala svoju mystickú stopu na mnohých rozprávkach a podobenstvách a dala nám množstvo krásnych legiend, v ktorých sa naivná, prostá a úprimná duša ľudu zdvíha do nedosiahnuteľných výšin a zdá sa, že vidí veci očami viery, ktoré nikdy neuvidelo „oko mudrca [schovaného] za jeho okuliarmi“!
Kvetná nedeľa, ktorá bezprostredne predchádza Veľkému týždňu, má mimoriadne čaro; zdá sa, že so sebou nesie vôňu novej jari. Aj ona je totiž jarným sviatkom. Cirkev posväcuje v tento deň prvé dary prebúdzajúcej sa prírody – to, s čím sa vzkriesený život zeme prvýkrát usmieva. Žehná „palmy“ upletené zo strieborno-bielych vŕbových jahňád a trblietavých sivých strapcov riečnych tŕstí. Kvetná nedeľa alebo aprílová nedeľa, hoci nemá vlastnosti prvotriedneho slávnostného sviatku, sa slávnostne oslavuje aj na vidieku; je to tiež deň, ku ktorému ľudia viažu množstvo povier a zvykov. Týka sa to predovšetkým tých „paliem“, ktoré v niektorých oblastiach dorastajú do veľkosti naozaj pôsobivých strapcov, pretože k nim patria aj kalamus [Puškvorec obyčajný, pozn.], „kłokaczyna“ a iné rastliny. Keď sa s nimi pastieri, ktorí ich zvyčajne nosia do kostola, po bohoslužbe vracajú, najprv trikrát obídu dom a po každom rohu touto „palmou“ udrú trikrát, aby v dome neboli muchy a iná háveď. Potom idú do maštale kde ňou miešajú v žľaboch pre dobytok – nech sa tam neskrýva choroba škodlivá dobytku, povymetajú ňou kravy, aby ich nezastihol mor, poutierajú ňou nozdry svojich koní, aby sa ich žiadna pliaga nechytala. Palmové kríže, umiestnené na hrebeni slamenej strechy, chránia dom pred bleskom, a keď sú umiestnené na poli, odháňajú krupobitie. „Palma“, ponechaná v okne, odháňa zlých duchov. Liečivé vlastnosti majú aj vŕbové jahňady, ktoré sú súčasťou palmy. V niektorých dedinách každý člen domácnosti prehltne jednu jahňadu proti horúčke a tri proti bolestiam hrdla. Dávajú ich aj dobytku so zemiakmi. Inde hádžu jahňady do obilia, ktoré sa chystá siať. Bič, s ktorým bola „palma“ zviazaná, používajú pastieri, keď prvýkrát vyháňajú svoj dobytok na pašu. V niektorých regiónoch sa hovorí, že pastierov, ktorí prvýkrát vyháňajú svoj dobytok, napadne diabol a prasknutie požehnaného biča ho odoženie. »
ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Orli Lot – Miesięcznik krajoznawczy / Kwiecień [Apríl] 1922 – Nr. 4. (Poľsko) : Polskie Towarzystwo Krajoznawcze, 1922.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vitanie-jari-kvetna-palmova-nedela-a-tradicne-zvyky-u-slovanov-1922/
▐ Zverejnené: 20/03/2026
![]( "Hrdina a zároveň učiteľ: Hrdina svedčí príkladom, svojimi skutkami a z nich vyplývajú jeho slová (Lawrence Pearsall Jacks, 1924)")
Základný popis
V roku 1924 zaznel hlas L. P. Jacksa, ktorý odhalil hlbokú pravdu o povahe skutočnej hrdinskosti. Jeho slová rezonujú dodnes, majú hlboký dosah na naše predstavu o skutočnom vodcovstve. Nemôže očakávať ten, že nás bude viesť, ak niečo káže, no jeho činy vedú k odlišným výsledkom. Sú to práve skutky, s na ne nadväzujúcimi reálnymi dôsledkami aktivity človeka, ktoré sú tými skutočnými svedectvami – tie, ktoré rezonujú v pamätiach a formujú budúcnosť jednotlivca a celého národa.
« Hrdina a zároveň učiteľ: Hrdina svedčí príkladom, svojimi skutkami a z nich vyplývajú jeho slová (Lawrence Pearsall Jacks, 1924) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Etika – Spoločenská zodpovednosť – Politika – Rodoľubstvo – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Výchova – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
« Tak ako vo všetkej [ostatnej] hrdinskej literatúre, [rovnako] ani v evanjeliách nie sú funkcie hrdinu a učiteľa rozlišované, ako sme sa ich naučili rozlišovať v modernej dobe. Hrdina učí predovšetkým tým, kým je, a čo robí; [pričom] to, čo hovorí, je tomuto vždy podriadené a vyplýva z toho. „Skutky, ktoré konám, tie o mne svedčia.“
(s. 28) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: JACKS, Lawrence Pearsall. The Challenge of Life – Three Lectures (Hibbert Lectures, 1924). Londýn (UK) : Hodder and Stoughton Limited, 1925. 112 strán.▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Zvestovanie – Cnostná Panna prinášajúca stelesnenie najvyššej Pravdy: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho!“ (Domenico Mastroianni)")
Základný popis
Zvestovanie presvätej Bohorodičke. Závoj pokory, dotyk nebeského posolstva. Objavte ikonický biblický príbeh, keď anjel prináša Panne Márii posvätnú správu.
« Zvestovanie – Cnostná Panna prinášajúca stelesnenie najvyššej Pravdy: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho!“ (Domenico Mastroianni) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Panna Mária – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Materstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: DODD, Ira S. Pictorial Life Of Christ (Eighty Sculptural Reliefs by Domenico Mastroianni). New York City (USA) : The Christian Herald, 1912. 202 strán.▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária Magdaléna a jej obrátenie (Bernard Vaughn, 1905)")
Základný popis
Článok skúma dramatický proces obrátenia jednej z najkontroverznejších postáv kresťanskej histórie. Bernard Vaughn v roku 1905 odhalil, že skutočná náprava neprichádza prostredníctvom slov, ale prostredníctvom tichej, hlbokej premeny v srdci.
« Mária Magdaléna a jej obrátenie (Bernard Vaughn, 1905) »
ZNAČKY: Citát – Inšpirácia – Psychológia – Etika – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba
« Bratia moji, možno by bolo na mieste, položiť si túto otázku: „Čo obrátilo Magdalénu od zla k dobru, aký bol proces, ktorý ju zmenil z jednej z najväčších hriešnic v meste Naim na jednu z najväčších svätíc v cirkvi Božej? Je zrejmé, že táto zmena nebola spôsobená žiadnym formálnym vyhlásením, v ktorom by verejne priznala svoj hriech a verejne sa ho zriekla, pretože od momentu prvého vstupu do Šimonovho domu, až po moment, keď ho opustila, z jej úst nevyšlo ani slovo. „Zo srdca vychádzajú zlé myšlienky“ a „to, čo poškvrňuje človeka,“ povedal Ježiš Kristus, a v srdci sa nachádza víťazstvo nad hriechom, ktoré je potrebné vybojovať. Áno, udialo sa to práve tam, hlboko v Magdaléninom srdci, ďaleko od očí všetkých, okrem Jedného vo Večeradle [cēnāculum (lat.), pozn.], kde sa uskutočnilo toto úžasné, toto krásne obrátenie, ktoré v celom kresťanskom svete urobilo z mena Magdaléna synonymum pre pravého kajúcnika, ktorý Bohu predložil to skrúšené a pokorné srdce, o ktorom nám svätý Dávid hovorí, že ho [nikdy Pán] nezavrhne. (Vaugh, s. 70-71) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: VAUGHN, Bernard. Sinless Mary and sinful Mary. Londýn (Anglicko) : Burns & Oates Limited, 1905. 80 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-a-jej-obratenie-bernard-vaughn-1905/
▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária z Magdaly a jej pokánie: Nie je múdrosť najcennejšia? (Lewis Wager)")
Základný popis
Objavte silu obrátenia, sebarozvoja a duchovnej obnovy v príbehu Márie z Magdaly. Inšpirujte sa jej cestou k pokore, službe a milosrdenstvu, a zamyslite sa nad večnými témami hriechu, nápravy a znovuzrodenia.
« Mária z Magdaly a jej pokánie: Nie je múdrosť najcennejšia? (Lewis Wager) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Sexuálna výchova – Feminizmus – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba
« A či nie je múdrosť cennejšia, než tie drobné, ktoré sú vám hádzané? Písmo ju nazýva neoceniteľnou. (Wager, s. 4) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: WAGER, Lewis. The Life and Repentaunce of Marie Magdalene (A morality play reprinted from the original edition of 1566-67). Chicago (USA) : The University of Chicago, 1902. cca. 130 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-z-magdaly-a-jej-pokanie-nie-je-mudrost-najcennejsia-lewis-wager/
▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária Magdaléna: Keď prevládne samoľúbosť a dosahovanie osobnej rozkoše nad hľadaním pravdy a krásy (Elizabeth Edwards Goldsmith, 1911)")
Základný popis
Mária Magdaléna: Hriech, pokánie a premena. Ponorte sa do tajomstva jednej z najkontroverznejších postáv Biblie. Odhaľte temnú stránku Márii Magdalény, ženy, ktorá sa oddala pôžitkom a stala sa „Hriešnicou“, aby sa napokon stala symbolom hlbokej osobnej transformácie – „od luxusu a pôžitkov k pokore a službe“.
« Mária Magdaléna: Keď prevládne samoľúbosť a dosahovanie osobnej rozkoše nad hľadaním pravdy a krásy (Elizabeth Edwards Goldsmith, 1911) »
ZNAČKY: Citát – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Hodnotový relativizmus – Sexuálna výchova – Promiskuita – Kurvenie – Úpadok – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba
« XIV. Mária Magdaléna
Sv. Mária Magdaléna. Lat. Sancta Maria Magdalena. Tal. Santa Maria Maddalena. Fr. La Madeleine.Medzi teológmi a vykladačmi evanjelií bolo vždy spornou otázkou, či Mária Magdaléna, „z ktorej Ježiš vyhnal sedem démonov“, Mária z Betánie a „žena, ktorá bola hriešnicou“, sú tri odlišné osoby, alebo jedna a tá istá osoba pod rôznymi menami. V západnom umení sú zobrazované ako identické. Legendy hovoria, že Mária Magdaléna bola bohatá a urodzeného pôvodu a žila so svojou sestrou a bratom, Martou a Lazárom, na ich hrade Magdalon pri Galilejskom jazere [iné názvy: Galilejské more, Tiberiadske jazero, Tiberiadske more, pozn.] Lazár sa stal vojakom, Marta bola vzorom cnosti a slušnosti, ale Mária sa oddala pôžitkom a stala sa tak roztopašnou, že bola známa ako „Hriešnica“. (Goldsmith, s. 169) »
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: GOLDSMITH, Elizabeth Edwards. Sacred Symbols in Art. New York, Londýn : G. P. Putnam’s Sons, 1911. 283 strán.▐ Zverejnené: 08/03/2026
![]( "Mária Magdaléna – Mária z Magdaly (Pietro Rotari)")
Základný popis
Zo života hriechu k svetlu. Ilustrácia zachytávajúca jednu z najkontroverznejších postáv Biblie. Odhaľte silný príbeh obrátenia. Ponorte sa do sveta kresťanskej etiky, morálky a ideálu čistoty. Táto ilustrácia je svedectvom o sile pokánia a možnosti znovuzrodenia.
« Mária Magdaléna – Mária z Magdaly (Pietro Rotari) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Biblia – Mária Magdaléna – Obrátenie – Znovuzrodenie – Sebarozvoj – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Služba
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1420: 13. apríl 1896 (Zväzok 55 [LV.] – No. 16). 27. ročník [XXVII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/maria-magdalena-maria-z-magdaly-pietro-rotari/
▐ Zverejnené: 06/03/2026
![]( "Blahoslavení smútiaci (Evanjelium podľa Matúša 5,4 / 1861)")
Základný popis
Pôsobivá iluminácia z 19. storočia, ktorá vizuálne interpretuje biblický verš o smútku a nádeji. Krásna kombinácia kresby, typografie a ornamentiky z knihy „Guide to the Art of Illuminating and Missal Painting“. Inšpirácia pre umelcov, kresťanov a všetkých, ktorí hľadajú krásu v duchovnom posolstve.
« Blahoslavení smútiaci (Evanjelium podľa Matúša 5,4 / 1861) »
ZNAČKY: Umenie – Grafický dizajn – Ilustrácia – Typografia – Ornamenty – Citát – Kresťanstvo – Biblia – Milosrdenstvo – Smrť – Znovuzrodenie
« „Blahoslavení sú smútiaci, lebo oni budú potešení.“ » (Evanjelium podľa Matúša 5,4)
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: AUDSLEY, William; AUDSLEY, George Ashdown. Guide to the Art of Illuminating and Missal Painting. Londýn (Anglicko) : George Rowney and Co., 1861. cca. 110 strán.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/blahoslaveni-smutiaci-evanjelium-podla-matusa-54-1861/
▐ Zverejnené: 20/02/2026
![]( "Ekumenické rozhovory (Ebersberger, 1874)")
Základný popis
Starožitná ilustrácia z roku 1874 zobrazuje kňaza pokročilom veku pri poobedňajšom rozjímaní, kde mu robí spoločnosť maličký slávik.
« Ekumenické rozhovory (Ebersberger, 1874) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Príroda – Priateľstvo – Staroba – Humor
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 1, 1874. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1874. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ekumenicke-rozhovory-ebersberger-1874/
▐ Zverejnené: 18/02/2026
![]( "Hagia Sofia v Konštantinopóle: Objavenie starých kresťanských ikon (1933)")
Základný popis
Srdce východného kresťanstva. Od triumfov cisárov až po šepot modlitieb v prázdnotách chrámu neskôr premeneného na mešitu. Je to obraz plný paradoxov. Objavte nádheru starej ikony Ježiša Krista uloženej na tomto svätom mieste.
« Hagia Sofia v Konštantinopóle: Objavenie starých kresťanských ikon (1933) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – História – Kresťanstvo – Ortodoxia – Ježiš Kristus – Byzancia – Cyril a Metod – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – Islam
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 9, 1933 (Vol. 183), No. 4938. Londýn (Anglicko), 1933.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/hagia-sofia-v-konstantinopole-objavenie-starych-krestanskych-ikon-1933/
▐ Zverejnené: 11/02/2026
![]( "Medicína – Teológia – Filozofia / Zdravie + Duchovnosť → Hľadanie večných právd = Múdrosť (Ernst Roeber, 1882)")
Základný popis
Postavy sa nám ukazujú ako strážcovia tajných brán, každá s vlastným kľúčom. Medicína drží bylinné lieky, Teológia – knihu posvätných písmen so zvrásnenými stránkami času, Filozofia – prináša zvitok poznania. Vzácne svedectvo o hľadaní večných právd prostredníctvom vedeckého poznania, duchovného preskúmania a racionálnej reflexie. Obrázok zachytáva éru racionalizmu prepletenú so snahou nájsť zmysel v živote cez rôzne disciplíny – medicínu ako prostriedku boja proti chorobe; teológiu ako hľadanie božskej múdrosti a filozofiu, ktorá sa snaží porozumieť podstate existencie.
« Medicína – Teológia – Filozofia / Zdravie + Duchovnosť → Hľadanie večných právd = Múdrosť (Ernst Roeber, 1882) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Mravný ideál – Krása – Sebarozvoj – História medicíny – Zdravotníctvo – Kresťanstvo – Filozofia – Carpe diem – Smrť
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ILG, Albert; GERLACH, Martin. Allegorien und Embleme. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Verlag von Gerlach & Schenk, 1882.▐ Zverejnené: 11/02/2026
![]( "Pohľad slobodomurárstva na hierarchiu ľudského poznania (Mystic Masonry / Freemasonry, 1911)")
Základný popis
Diagram hierarchie ľudského poznania, ako ho videli slobodomurári. Odraz ľudskej túžby po nachádzaní poriadku vo vesmírnom chaose. Je to pokus o syntézu, hľadanie univerzálnej pravdy ukrytej v rôznych náboženstvách a filozofických systémoch. Diagram pripomína labyrint – komplexnú sieť vzájomných závislostí, kde každá vetva reprezentuje osobitný prístup na ceste k poznaniu sveta navôkol nás, pravidiel jeho fungovania.
« Pohľad slobodomurárstva na hierarchiu ľudského poznania (Mystic Masonry / Freemasonry, 1911) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Slobodomurárstvo – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Astrológia – Mytológia – Legenda – Filozofia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Judaizmus – Kabala – Islam – Budhizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BUCK, Jirah Deway. Mystic Masonry (or The Symbols of Freemasonry and the Greater Mysteries of Antiquity). 5. vydanie. Chicago (USA) : Indo-American Book Company, 1911. 300 strán.▐ Zverejnené: 10/02/2026
![]( "Matka Božia s Ježišom, svätci, znamenia zverokruhu a ouroboros (Fasti Mariani / Andrea Brunner – Societate Iesu, 1659-1660)")
Základný popis
Symbolický záznam o prepojení náboženstva, okultizmu a kozmológie 17. storočia. Táto ilustrácia nie je len grafickým doplnkom k mariánskemu kalendáriu. Je to okno do minulosti, pripomienka, ako sa v niektorých starovekých mysliach spájal náboženský šarm s okultistickými symbolmi, hľadali skryté významy vo všetkom navôkol nás, alebo sa tam tieto významy vnášali.
« Matka Božia s Ježišom, svätci, znamenia zverokruhu a ouroboros (Fasti Mariani / Andrea Brunner – Societate Iesu, 1659-1660) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Komenár – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda – Kresťanstvo – Panna Mária – Ježiš Kristus – Jezuiti
Tentokrát tu máme obrázok z ďalšieho klasického diela náboženskej literatúry – „Fasti Mariani“. Podstatná informácia: autorom tejto knihy bol člen „Societate Iesu“, Spoločnosti Ježišovej (Jezuiti). Toto dielo je mariánskym kalendárom, kde je ku každému dňu v roku venovaný popis života nejakého toho svätca, niekedy aj niekoľkých svätcov. Čo je ale skutočne zaujímavé na tomto diele? Tým je práve vyššie uvedený obrázok. Jeho ústredný motív tvorí Panna Mária s malým Ježišom, pri diele „mariánskom“ sa niečo podobné asi aj očakáva, ako aj – snáď odhadujem zámer autora správne – využitie celkovej kompozičnej schémy „mandorla“, ktorá nadväzuje na symboliku lona ženy (oválny tvar obrázka), obaja sú ďalej zobrazení so svätožiarami nad ich hlavami a stojaci „na nebesiach“ (vyobrazenie malého obláčika pod nohami Panny Márie), pričom by niekto mohol podotknúť, že naznačená žiara vychádzajúca z pozadia azda vyjadruje prítomnosť Ducha svätého, navôkol tohto sú nebeské bytosti a svätci, no ale… odrazu tu nachádzame znaky jednotlivých znamení zverokruhu a celá táto kompozícia je orámovaná hadom požierajúcim si svoj vlastný chvost, ktorý sa nazýva „ouroboros“. Takto sa dostávame od symboliky „kresťanskej“ k symbolike „astrologickej“, „alchymickej“ a „hermetickej“ – k okultizmu… a potom i tá žiara sa človeku skôr podobá na naznačenie „Božej prozreteľnosti“, hm… Ktovie.
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BRUNNER, Andrea. Fasti Mariani – cum Divorum Elogiis in Singulos Anni Dies Distributis. Antverpy (Belgicko) : Henrici Aertssens, 1659-1660. cca. 680 strán.▐ Zverejnené: 10/02/2026
![]( "Katedrála v Aoste, Taliansko: Svätec so Slnkom a Mesiacom v rukách (La Divina Commedia / Corrado Ricci, 1921)")
Základný popis
Objavte stratenú fresku z katedrály v Aoste (Taliansko), kde postava so svätožiarou nad hlavou má plnú moc nad Slnkom i Mesiacom. Toto nie sú len astronomické symboly, v alchymistickej tradícii predstavujú zlato (Sol) a striebro (Luna), princíp mužskosti i ženskosti, aktívny aj pasívny prvok. Echo dávneho sveta, kde boli nebeské telesá – medzi istou skupinou osôb – nielen astronomickými objektmi, ale najmä posvätnými symbolmi.
« Katedrála v Aoste, Taliansko: Svätec so Slnkom a Mesiacom v rukách (La Divina Commedia / Corrado Ricci, 1921) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Klasická literatúra – Okultizmus – Alchýmia – Hermetika – Slobodomurárstvo – Astrológia – Mytológia – Legenda – Kresťanstvo
V roku 1921 bola v talianskom Miláne vydaná špeciálna verzia svetoznámeho diela „Božská komédia“ od Danteho Alighieriho. Tá bola osobitnou predovšetkým na podklade použitia obrovského množstva ilustračných obrázkov (približne 800), ktoré doprevádzali text tohto diela. Výber jednotlivých ilustrácii vykonal Corrado Ricci, taliansky archeológ a historik umenia. Jedným z obrázkov na stránkach tejto výnimočnej knihy je potom aj tu uvedený obrázok. Ten je vraj možné nájsť v katedrále mesta Aoste (Taliansko). Na tomto pozoruhodnom obrázku vidíme Božskú figúru, ktorá má v rukách Slnko a Mesiac…
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: ALIGHIERI, Dante. La Divina Commedia – Illustrata Nei Luoghi E Nelle Persone (A Cura di Corrado Ricci: Con 700 incisioni e 170 tavole fuori testo). Milano (Taliansko) : Ulrico Hoepli, 1921. 359 strán.▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910)")
Základný popis
Tradície a folklór Rusnákov, vrátane pálenia hromničiek počas sviatku Očisťovania Panny Márie, dňa plného symboliky a hlbokej duchovnosti, ktorý sa prenášal z generácie na generáciu ako tichá modlitba v srdci národa, ako odraz viery vo víťazstvo svetla proti temnote, kladeniu dôrazu na vlastnú očistu a obnove duše pred príchodom jari.
« Stritene – Stritenije – Stretnutie Pána: Ako oslavovali Hromnice Rusnáci z Haliča / Galícia (Řehoř, 1910) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Galícia
« Posvěcení hromniček koná se přede mší způsobem obvyklým v katolické církvi; kněz jda tlumem, kropí do zástupu, který po tu chvíli má svíce pozvednuty jako palmy o květné neděli. Krátce přede mší lid vzájemně rozžíhá si svíce a rozžaté třímá je do konce mše. A že valné věřících přistupuje na Hromnice k zpovědi, rozsvěcují sí hromničky v čas přijímání. Obě dívky, vybírající vždy v neděli a ve svátek mezi lidem krejcary k účelům kostelním; na Hromníce odloží své hromničky v sakristii, aby je nezhašené opět přejaly po dokonané obchůzce. Za hromničné mše září na oltářích svíce nové a všecky. Po návratu z kostela hromnička vsune se za obraz, odkud snímá se jen za bouřky proti hoživým mrakům, k odvrácení neštěstí a plane pak na stole, nebo v ruce osoby šepotající modlitbu a šoulající se s ní po světnici. Umírajícímu vtiskuje se rozžatá hromnička do dlaně, aby lehčeji a dřive skonal (Volkov, okres Lvov). (Řehoř, s. 87) »
ZDROJ: ŘEHOŘ, František. Marianské dny Rusínů v Haliči. / Slovanský Přehled (Sborník statí, dopisův a zpráv ze života slovanského). 12. ročník (XII.), Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Česká akademie věd a umění, 1910. Pôvodná studnica: Knihovna Akademie věd ČR, Praha.▐ Zverejnené: 02/02/2026
![]( "Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898)")
Základný popis
Úryvok z textu o sviatku Hromnice a jeho vzťahu k očisteniu Panny Márie po pôrode Ježiša Krista (podľa Mojžišovho zákona), pochádzajúci zo štúdie F. Fryča „Původ svátků“. Pre Bohorodičku a jej syna bol tento rituál viac než len povinnosťou; stal sa príkladom ich pokory a poslušnosti pred božími zákonmi, aj keď ich vlastná čistota bola neporušená. Tento paradoxný akt podriadil najčistejšiu z žien zákonnej očiste – gestu symbolizujúcemu skromnosť pri prijímaní osudu v harmónii s vesmírnym poriadkom.
« Prečo sa Hromnice nazývajú sviatkom očisťovania Panny Márie (Fryč, 1898) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Biblia – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
Rovnako aj vysvetlenie, prečo majú priamu súvislosť s Vianocami, pôrodom – narodením Ježiša Krista, a teda uzatvárajú vianočné obdobie:
« Dle zákona Mojžíšova byla každá žena israelská porodivši pacholátko nečistou po sedm dní; po uplynutí sedmera dní mohla domácími věcmi se zanášeti, za ne čistotu v předešlé míře považována nejsouc. Ale do svatyně nesměla aniž věcí Bohu obětovaných (na př. při obětech pokojných) požívati se jí dovolovalo. Když 40 dní a tudy veškeren čas očisty přešel, byla matka israelská povinna ve svatyni očistnou obět přinésti a sice na oběť smírnou holoubátko a na obět zápalnou jehně roční: byla-li chudobna zastupovalo jiné holoubátko místo jehněte. Tomuto zákonu podrobila se Bohorodička i narozený Bohočlověk, nejsouce přece jakožto nejčístší povinni, očistě se prodrobovati; aby nám dali příklad pokory a poslušnosti. O příhodě, vztahující se na svátek hromnic, vypravuje nám evangelium takto: „I přišel (Simeon) v duchu do chrámu. A když uváděli dítě Ježíše rodiče jeho, aby učinili za něj podle obyčeje zákona, tedy vzal jej on na lokty své a chválil Boha a řekl: ‚Nyní propouštíš, Pane, služebníka svého, podle slova svého v pokoji; nebo viděly oči mé spasení tvé, které jsi připravil před obličejem všech lidí, světlo k zjevení pohanům a k slávě lidu svého israelského. (Fryč, s. 28) »
ZDROJ: FRYČ, F. Původ svátků. / Hlídka (Měsíčník vědecký se zvláštním zřetelem k apologetice a filosofii) – Číslo 6, Červen 1898. 15. ročník (XV.), Brno (Rakúsko-Uhorsko) : Papežská knihtiskárna benediktinů rajhradských, 1898. Pôvodná studnica: Moravská zemská knihovna v Brně.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/preco-sa-hromnice-nazyvaju-sviatkom-ocistovania-panny-marie-fryc-1898/
▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: Sviečky „hromničky“ – Pripomienka „pravého Svetla“ a okamihu zasvätenia Ježiša Krista jeho osudu (Ondrej Dučman, 1866)")
Základný popis
Odraz viery spojený s prastarými sviatkami. Obrázok zobrazuje fragment historického textu z tlače 19. storočia, konkrétne citát odkazujúci na Hromnice a význam Ježiša Krista. Sviečky „hromničky“, tie malé plamieniky v tme zimy, boli viac než len symbolom očisťovania Panny Márie; niesli so sebou odkaz na Ježiša – svetla, ktoré prenikne do temnoty a prináša nový začiatok. Text je typický svojou archaickou rečovou formou a hlbokým duchovným posolstvom, evokuje niekdajšiu atmosféru tradície a kresťanskej symboliky v období fašiangového obdobia.
« Hromnice: Sviečky „hromničky“ – Pripomienka „pravého Svetla“ a okamihu zasvätenia Ježiša Krista jeho osudu (Ondrej Dučman, 1866) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Božské dítě, jemuž při narození andělé Boží čest a chválu pěli, k němuž pastýřové Betlemští s radostí chvátali, jemuž králové z východních krajin s pokorou se kláněli: koná dle slov dnešního sv. evangelia, neseno jsouc od panenské Matky své, prvou pouť do chrámu Božího, do domu Otce nebeského. S vroucí radostí vzal bohabojný Simeon Pacholátko nebeské na lokty své. Jakmile je spatřil, nežádá si nic jiného, než smrť. Vidělť zajisté toho, jenž byl očekáváním národův; drželť na loktech svých toho, skrze něhož měla požehnána býti všecka pokolení země. Smrtelné oči Simeonovy vidí toliko slabé dítko, ale duch jeho zří v budoucnosti Božské skutky Jeho. Protož velebí sv. stařec v prorockém nadšení to Ditko jako světlo ku zjevení národů, a právem; nebo co jest slunce naší zemi, to jest Ježíš životu lidskému. Co Simeon pravil v pravdě a skutečnosti, to nám připomíná Církev při dnešní slavnosti v obraze a podobenství. Známo vám, nejmilejší, že se dnes světí svíce, jež zoveme hromnice. Svíce tyto svěcené, jež se dnes při slavném průvodu a při službách Božích ke cti Boží roznětí a rozžaté v rukou drží, mají nám býti upomínkou na toho, jehož nazývá Simeon světlem k zjevení národů, a o němž praví sv. Jan, že jest „pravé světlo osvěcující každého člověka, přicházejícího ha tento svět.“ (s. 47) »
ZDROJ: MUŽÍK, Antonín. Kazatelé slovanští (s pomocí několika bratří duchovních). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Kněhtiskárny Cyrillo-Methodějské, 1875. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936)")
Základný popis
Hromnice sú pre kresťanov symbolom definitívneho konca radostného vianočného obdobia, jeho uzavretie. Je to prechodový moment medzi radosťou detstva Krista a predzvesťou jeho budúceho utrpenia. Hromnice sú viac než len náboženský sviatok; sú to ozveny starých zvykov a tradícii hlboko zakorenené v slovanskej kultúre. V rituáloch pálenia sviec vidíme symbolický odraz svetla, ktoré prichádza do sveta – nielen ako predpoveď o Kristovi, ale aj ako metafora pre vnútorný boj medzi dobrom a zlom, radostným očakávaním a hlbokou pokorou.
« Hromnice – Definitívny koniec vianočného obdobia: „Plesaj, Sion, Kráľ židovského národa vchádza prvýkrát do chrámu!“ (Lennartz, 1936) »
ZNAČKY: Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Materstvo – Pokora – Služba – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Sviatok Očisťovania P. Marie (2. februára):
Prvé obdobie sviatkov cirkevného roka, ktorý oslavuje tajomstvá detinstva nášho Pána, Ježiša Krista, končí sa sviatkom Očisťovania P. Marie, ači „Hromnicami“. Hoci udalosť‘, ktorá je predmetom dnešného sviatku, spadá do detinstva Spasiteľovho, stala sa totiž, keď mal ešte len 40 dní, jednako zdá sa ona priechodom zo sveta radostného do sveta žalostného. Radosťou bolo pre Izraela a pre celý svet, keď‘ Pán a Spasiteľ’ náš po prvý raz vchádzal do chrámu svojho, aby náboženstvo Starého zákona, ktoré bolo len predobrazom, premenil v pravé náboženstvo Zákona nového. Radosťou bolo pre Simeona a Annu, že svetlo sveta, spásu národov, slávu Izraela uvidieť a objať mohli. Ale bolestným bolo pre samé najsvätejšie Dieťa, že bolo zasvätené Bohu ako obetný baránok, ktorý svojou krvou musí zahladia hriechy sveta. Bolestným bolo pre panenskú Matku, že meč, ktorý raní jej Syna, prebodne aj jej srdce. Preto sviatok Očisťovania P. Marie zaviera vianočné obdobie sviatkov, v ktorom P. Maria prežíva najčistejšie radosti materinské. Maria sa podrobila tomuto mojžišovskému zákonu, z poslušnosti a poníženosti, lebo ona, najčistejšia a najsvätejšia, nebola povinná sa mu podrobiť.
S istotou môžeme tvrdiť, že ako vo východnej, tak i v západnej cirkvi, všade, kde 25-ho decembra svätili sviatok Narodenia Krista Pána, spomínali si 2-ho februára i túto udalosť z jeho života. V rímskej cirkvi tento sviatok menoval sa „Predstavenie“ alebo „Obetovanie Ježiša v chráme“ aj „Očisťovanie P. Marie“ alebo „Hromnice“. Vo východnej cirkvi pomenovali ho „Sviatkom stretnutia sa” alebo „Sviatkom kráčania v ústrety” z ohľadu na to, že starec Simeon a starenka Anna, vedení Duchom svätým prišli do chrámu aby videli očakávaného národov a chválili za Boha. Ustanovením cirkevnej synody v Chalcedone sviatok r. 451 uvedený bol v Jeruzaleme a r. 526 už aj v Antiochii. Zásluhou Justiniána I., ktorý nasledujúci rok nastúpil na grécky cisársky trón, tento sviatok rozšíril sa celej gréckej cirkvi. – V rímskej cirke stalo sa tak za pápeža Gelaziusa r. 494. Dnešné posviacanie sviec je neskoršieho pôvodu; uvedené bolo až v XI. storočí s poukázaním na starozákonnú predpoveď: „Hľa, prichádza do chrámu svojho svätého panovník a pán! Plesaj, Sion, a raduj sa a ponáhľaj sa v ústrety Pána svojho. (Lennartz, s. 74-75)“ »
ZDROJ: LENNARTZ, Joseph. Cirkevný rok v jeho sviatkoch a zvykoch. Trnava (Česko-Slovensko) : Spolok svätého Vojtecha, 1936. cca. 114 strán. Pozn.: Do slovenčiny spracoval Dr. Jozef Buday. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky, Praha.▐ Zverejnené: 01/02/2026
![]( "Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941)")
Základný popis
Ilustrácia od Františka Vrobela z roku 1941 zobrazujúca scénu zo Sviatku očisťovania Panny Márie (Hromnice). Kresba evokuje melanchóliu moravského folklórneho prostredia a detstvo strávené v tradíciách. Sviečky v rukách postáv vstupujúcich do chrámu – symbolický pohyb od tmy k svetlu.
« Hromnice: „A hneď príde do chrámu svojho Pán, ktorého vy hľadáte…“ (František Vrobel, 1941) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Zima – Hromnice – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Folklór – Rodoľubstvo – Slovania
« Dnes každý, i děti mimo své modlitby v zkřehlých rukou nesou po jedné svíci. Budou se světit hromničky. Překrásná chvíle, slavená snad už od nepamětných dob snivého pohanství a přejatá církví v pořád nejčistších, poesií zářících, všední život nevšedně okrašlujících a proto lidu blízkých, proto lidu nutných srdce povznášejících, mysl občerstvujících s nevyrovnatelným půvabem a láskou přírodu i lídi posvěcujících slavností celého roku. Hromnicemi jako by končila tmavá vláda zimy a po vší zemi tisícerými jiskrami světel začala probleskovati tucha velikého, sluncem a vůní rodící se země prolitného dne. Kdesi za hranicemi prvními hlaholy hrdla zdraví skřivánek svou rodnou zem. Farníci už posedali a poklekali
– v plném počtu tísnil se jich v chrámu Páně mrak. Dnes nebylo kázání – nebylo výkladu písma. Světily se jen hromničky, hovořily jejom jejich zlaté plamínky. Na oltáři jich ležel celý svazek, děti všechny měly po svíčce, a ženy i báby – nebylo ruky, která by nedržela v prstech bílý její sloupeček; svíčka se chvěla i v rukou osmdesátiletých stařenek, třesoucich se snad už naposled v mrazivém průvanu Hromnic. Posvěcené svítit budou duším umírajících. (s. 170) »UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Mrštík, Alois; Mrštík, Vilém. Rok na vsi II. – Kronika moravské dědiny (Prosinec – Leden – Únor). Praha (Česko-Slovensko) : Novina, 1941. 217 strán. Pôvodná studnica: Národní knihovna České republiky – Knihovní fondy a služby, Praha.▐ Zverejnené: 25/01/2026
![]( "Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877)")
Základný popis
Starší muž, jeho tvár vráskavá ako mapa odľahlej dediny, drží vo svojich rukách ikonu Panny Márie a Ježiša Krista – symbol vernosti a starostlivej ochrany matky. Táto scéna je zábleskom minulosti, kde sa z generácie na generáciu prenášalo poznanie, pričom sa to dialo prostredníctvom tichých gest a nie prázdnymi postojmi podloženými komplikovanými slovnými vysvetleniami.
« Cirkevná zbierka: Starec na dedine s ikonou Panny Márie a malého Ježiša Krista (Nikolai Dmitriev-Orenburgsky, 1877) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Ľudský život – Staroba – Pokora – Služba – Manželstvo – Materstvo – Výchova – Detstvo – Milosrdenstvo – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 448: 30. júl 1877 (Zväzok 18 [XVIII.] – No. 6). 9. ročník [IX.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1877.▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "V deň Bohozjavenia / Zjavenie Pána – Epifánia (6. január): Pokropenie komory svätenou vodou (Apollinary Vasnetsov, 1883)")
Základný popis
Dve deti, ich tváre plné zvedavosti i strachu. Sledujú starenku, ktorá drží v ruke vetvičku namočenú v posvätenej vode, jej postava zahalená do tieňov a ticha. Je to obraz o dedičstve, o tom, ako sa tradície prenášajú z generácie na generáciu. V pozadí visia sušené bylinky – symboly ochrany a liečenia, ozveny pohanských rituálov, ktoré prežili v kresťanskej podobe. Táto ilustrácia nie je len historickou dokumentáciou; je to psychologický portrét rodiny, ktorá sa snaží udržať spojenie so svojimi predkami a s duchovným svetom.
« V deň Bohozjavenia / Zjavenie Pána – Epifánia (6. január): Pokropenie komory svätenou vodou (Apollinary Vasnetsov, 1883) »
ZNAČKY: Vianoce – Zjavenie Pána ║ Umenie – Ilustrácia – Vidiek – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Folklór – Kresťanstvo – Ortodoxia – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 730: 8. január 1883 (Zväzok 29 [XXIX.] – No. 2). 15. ročník [XV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1883.▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896)")
Základný popis
Prepojenie generácií. Miesto, kde sa tradície odovzdávajú z ruky do ruky, a budúcnosť sa predpovedá z jednoduchého rituálu. V tejto scéne sa prelína kresťanstvo s pohanskými koreňmi, viera s poverou, modernita s tradíciou. Je to obraz o tom, ako ľudia hľadajú zmysel vo svete plnom neistoty, a ako sa snažia zmierniť túto svoju neistotu prostredníctvom rituálov a symbolov.
« Veštenie z kute: Tradičný zvyk na sviatok Zjavenia Pána (6. január) v Rusku (1896) »
ZNAČKY: Vianoce – Zjavenie Pána ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Vidiek – Rodina – Rodičovstvo – Detstvo – Výchova – Rodoľubstvo – Folklór – Humor – Pohanstvo – Kresťanstvo – Ortodoxia – Slovania – Rusko
„Sviatok Zjavenia Pána v Rusku: Deň Zjavenia Pána je medzi ruskými vidiečanmi dňom veľkej radosti. Zbožne varia kuťu, druh kaše z pšenice, kukurice a maku; mladý muž hodí hrsť kute k stropu, zatiaľ čo stará mama, ktorá trávi svoj život ležiac na vrchu veľkej pece, hľadá znamenia budúcnosti v stopách, ktoré na strope táto hrsť kute urobila.“
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Le Petit Français Illustré – Journal des Écoliers et des Écolières / 18 janvier, 1896, No. 360. 8. ročník [Huitième année], Paríž (Francúzsko) : Armand Colin & Cie, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vestenie-z-kute-tradicny-zvyk-na-sviatok-zjavenia-pana-6-januar-v-rusku-1896/
▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Traja králi na ceste za žiarivou hviezdou (Henry Warren, 1858)")
Základný popis
Postavy na ťavách sú zahalené do anonymity, ich tváre skryté. Sú to pútnici času, ktorí sa pohybujú medzi dvoma svetmi: všednosťou a večnosťou. Hviezda nad nimi nie je len bodom určujúcim ich smerovanie; je to symbol nádeje vo svete, ktorý už dávno stratil svoj jas.
« Traja králi na ceste za žiarivou hviezdou (Henry Warren, 1858) »
ZNAČKY: Vianoce – Traja králi ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Supplement / Saturday, December 25, 1858 (Vol. 33), No. 952. Londýn (Anglicko), 1858.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/traja-krali-na-ceste-za-ziarivou-hviezdou-henry-warren-1858/
▐ Zverejnené: 06/01/2026
![]( "Anjel nad Betlehemom, karavána na ceste (1892)")
Základný popis
Anjel, zavesený v tme nad karavánou na ceste do Betlehema, je postava plná melanchólie a krásy. Karavána pod ním sa pohybuje v tichosti, jej členovia sú len siluetami v temnote. Ich cesta je symbolom ľudskej túžby po zmysle a spáse, ale zároveň aj pripomienkou krehkosti existencie. Anjel drží vetvičku olivovej ratolesti – symbol pokoja a nádeje. Psychologicky vzato, táto ilustrácia rezonuje s archetypálnym obrazom anjela ako posla medzi svetmi – symbolom transcendencie a túžby po niečom vyššom.
« Anjel nad Betlehemom, karavána na ceste (1892) »
ZNAČKY: Vianoce – Traja králi ║ Umenie – Ilustrácia – Kresťanstvo – Ježiš Kristus – Panna Mária – Pokora – Služba – Milosrdenstvo
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1248: 19. december 1892 (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 26). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/anjel-nad-betlehemom-karavana-na-ceste-1892/
▐ Zverejnené: 03/01/2026
└ Aktualizované: 07/01/2025 (02:01)
![]( "Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895)")
Základný popis
Luna – stelesnenie podstaty ženskosti. Žena? Tvorca večného.
« Spln: Privrátená tvár Mesiaca podobajúca sa hodinám v hale (1895) »
ZNAČKY: Vianoce – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Komentár – Psychológia – Etika – Sexuálna výchova – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Panna Mária – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina– Rodičovstvo – Materstvo – Národ – Rodoľubstvo – Kresťanstvo
« [SALŌMĒ – židovská princezná:] „Aké nádherne je vidieť Lunu na nebesiach. Je ako malá minca, drobný strieborný kvietok. Je odťažitá a cudná. Som si istá, že je panna. Má krásu panny. Áno, je panna. Nikdy sa nepošpinila. Nikdy sa neoddala mužom, ako ostatné bohyne. (Oscar Wilde – Salome, 1907 / s. 17)“ »Veľmi zaujímavé. Oscar Wilde práve týmito slovami vyjadril ním vnímaný archetypálny vzorec, ktorý doprevádza ideál osoby v postavení „žena – bohyňa“, čím vo veľkej miere zachytil podstatu samotnej „ženskosti“. Osobne mi pripomenul moje vlastné slová, ktoré som napísal pred niekoľkými rokmi. Ja som si ich teda vo svojom archíve vyhľadal a zacitujem vám z nich:
« Byť ženou je veľké poslanie, znamená niesť na pleciach znamenitú zodpovednosť. Žena umožňuje. Je preto neuveriteľne prekvapujúce, aké je dnes medzi mladými ženami populárne pýtať sa, nuž veru, akosi obmedzene: „A prečo nie?“ Z prozaického dôvodu: ak budem „hocičo“, tak nebudem „nič“. Tá otázka stojí celkom naopak: „Čo áno?“ a byť si sakramentsky istý, až ten svoj súhlas vyslovím. Najpodstatnejšie atribúty ľudskej sexuality majú charakter „socio-biologický“. Ak si napríklad niekto myslí, že hlavným odkazom Vianoc je narodenie Ježiša Krista, tak sa príšerne mýli, pretože existuje okolnosť, bez ktorej by k žiadnemu pôrodu nedošlo. Prirodzene. Hlavným odkazom Vianoc je: Panna počala z Ducha Svätého, čo je iba symbolickým vyjadrením – žena sa slobodne rozhodla a vybrala si „zrod myšlienky“, jej hmotné stelesnenie v prostredí reálneho sveta. Ona. Nikto iný. Tento po tisícročia predávaný príbeh je dokonalým posolstvom pre každú jednu ženu a vypovedá o nenahraditeľnosti a tom najvyššom význame žien, ktoré v podstate určujú podobu jednotlivých rodín, časom rodov a národov. Toto je potom prirodzeným spôsobom presiahnutia vlastného života, ktorý získava pokračovanie… a hlbší zmysel. Rozhodujúcou u ženy je jej ochota k voľbe, aký príbeh svojim životom umožní napísať. Doslova až fyzicky, vlastnou „krvou“. Satanique? Nikto nie je vzdialenejší pravde ako ten človek, ktorý prehovára tupé tárania o bezmocnosti žien. Nenájde sa v tomto svete iné stvorenie, ktoré by malo povahou svojej existencie bližšie k… staroegyptským, antickým alebo židovsko-kresťanským… jednoducho ku konceptu „božského“, už zo svojej prirodzenosti a nemenným danostiam ustanoveným biologickým základom, ako má žena; čo sa týka jej pozície pôvodcu, pôvodného autora, priam stvoriteľa. Nikto jej nič také nemusí prinavracať, nikdy a nikým jej to nebolo odobrané…“ »A ešte by som rád pripojil jeden citát od Carla G. Junga, ktorý povedal: „Niektorí vedci tvrdia, že Ježišove vzkriesenie, panenské zrodenie, zázraky
– všetky tieto veci, ktoré po veky živili kresťanské myslenie – sú pekné príbehy, ale viac-menej nepravdivé. Avšak ja hovorím, aby sme neprehliadali fakt, že tieto myšlienky, ktoré so sebou počas mnohých generácii niesli milióny ľudí, sú veľké a večné psychologické pravdy. Pozrime sa na túto pravdu z hľadiska psychológa. Je tu ľudská mysel bez predsudkov, poškvrny, kazu, symbolizovaná pannou. A táto panenská myseľ človeka môže zrodiť samotného Boha. (s. 37)“ Toto je, opäť, len ďalší rozmer tohto významného konceptu: počatie Panny Márie z Ducha Svätého a narodenie Ježiša Krista. Významného azda aj pre dnešné ženy a snáď aj pre mužov, ktorí by sa mali zaujímať, aká matka bude vychovávať ich detí.POZNÁMKA: Koncept „panenstva“ nie je vždy správne pochopený. Mnoho kresťanských žien ho používa v polohe „znaku kvality“, „puncu prvotriednej akosti“, keď sa v procese dvorenia a následnej svadby „predávajú“ za zabezpečenie stability ich životného štýlu, po vzore tých neveriacich, prevažne nejakým tým somrákom, hlavneže solídnym a stabilným. Tieto ženy nevedie „pravá láska“, pretože v drvivej väčšine prípadov – nie sú schopné vidieť a vnášať „Pravdu“ do sveta navôkol seba (viď Kierkegaard), podieľať sa na tom svojim životom…
PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [2] STEVENSON, Robert Louis. A Child’s Garden of Verses. New York (USA) : Charles Scribnerʹs Sons + Londýn (UK) : John Lane; 1895. 140 strán.
- [3] WILDE, Oscar. Salome. New York, Boston (USA) : H. M. Caldwell, 1907. 122 strán.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spln-privratena-tvar-mesiaca-podobajuca-sa-hodinam-v-hale-1895/
▐ Zverejnené: 01/01/2026
![]( "PF 2026: „Človek sa musí v živote vedieť správne rozhodnúť…“ (Emil Reinicke, 1894)")
Základný popis
Pod týmto, na prvý pohľad jednoduchým, gagom číha niečo hlbšie. Toto nie je len vtipná ilustrácia; je to metafora pre náhodu, pre osudové rozhodnutia a pre zdanlivo nevinné momenty, ktoré môžu viesť k neočakávaným výsledkom. Akoby Reinicke cez tento naivný obraz naznačoval, že život sám o sebe je komediálnou operou s nepredvídateľným scenárom.
« PF 2026: „Človek sa musí v živote vedieť správne rozhodnúť…“ (Emil Reinicke, 1894) »
ZNAČKY: Vianoce – Silvester – Nový rok ║ Umenie – Ilustrácia – Ľudský život – Kresťanstvo – Humor
„…čoho sa chytiť, a za čo potiahnuť.“
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Fliegende Blätter / Vol. 48, Júl 1894. Mníchov (Nemecko) : Braun & Schneider, 1894.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pf-2026-clovek-sa-musi-v-zivote-vediet-spravne-rozhodnut-emil-reinicke-1894/
▐ Zverejnené: 31/12/2025
![]( "„Kade letíš, kukučienka?“ (4 Vrkoče / 4 Kosichki / 4 косички)")
Základný popis
Moment zrážky medzi pozemským a transcendentálnym. Vzduch je nasiaknutý otázkou: „Kade letíš, kukučienka?“ Táto otázka nie je len o voľajakom vtáčikovi, je to metafora pre túžbu po slobode, pre útek z ťažoby reality. Hľadanie pokoja, ktorý sa napokon vždy skrýva v samote a kontemplácii.
« „Kade letíš, kukučienka?“ (4 Vrkoče / 4 Kosichki / 4 косички) »
ZNAČKY: Vianoce ║ Umenie – Hudba – Citát – Kresťanstvo – Ortodoxia – Vidiek – Príroda – Krása – Folklór – Pokora – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
„Kade letíš, kukučienka?
Letím, letím týmto letom…
Kde mi nájde duša pokoj?
Nájdi, nájdi sama seba.
Pôjdi k stopám Spasiteľa.
Prelej pred Ním prameň svojich sĺz.
Popros Ho… k pomoci.“PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: 4 Vrkoče [4 косички] – Kade letíš, kukučienka? [Куда летишь, кукушечка?] (Rusko) : 4 косички (Youtube), 2024. Dostupné na (31-12-2025 / 13:59): https://youtube.com/watch?v=jTqaOHVftKIZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/kade-letis-kukucienka-4-vrkoce-4-kosichki-4-косички/
