SLOVANIA Značka
Stránka 2 z celkom 7 stránok.
Dokopy: 180 článkov.
▐ Zverejnené: 17/07/2026
Základný popis
Zatiaľ čo svet sa neustále mení pod vplyvom všelijakých prichádzajúcich a odchádzajúcich ideológií, na Slovensku sa jeho občania – opakovane – hlásia k niečomu nemennému: k samotnej podstate ľudského bytia, ktorú nachádzame len v rodine. Už zajtra sa bude konať ďalší ročník národného pochodu za rodinu. Ten oslavuje rodinné hodnoty, manželskú lásku, mravnú krásu a nenahraditeľnosť partnerského vzťahu medzi mužom a ženou. Prepojenie generácií – od novonarodených až po starých rodičov – v rámci stáročnej slovenskej a slovanskej tradície. Pochod štartujúci na Jakubovom námestí, nie je len pohybom v určitom priestore nahromadených osôb, je to manifestácia duše, ktorá hľadá kvintesenciu ľudskej existencie, zmysel a stabilitu v koreňoch. Tento „rituál“ spája krehkosť novorodených s mravnou silou starých rodičov, sledujeme dialóg medzi detstvom a skúsenosťou, predávanie štafety v nekonečnom vlákne generácií…
« 14. ročník – Národný pochod: Hrdí na rodinu „2026“ / Bratislava – 18. júla 2026 »
ZNAČKY: Zmienka – Hudba – Inšpirácia – Kresťanstvo – Etika – Sexuálna výchova – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Výchova – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
Kde: Jakubovo námestie, Bratislava
Kedy: 18. júla 2026 o 15:00
Viac informácii: hrdinarodinu.skZdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/14-rocnik-narodny-pochod-hrdi-na-rodinu-2026-bratislava-18-jula-2026/
▐ Zverejnené: 17/07/2026
└ Aktualizované: 17/07/2026 (15:12)
![Zabudnutá krása, kde žiaden detail nie je – vonkoncom – prejavom náhodného grafického úsilia dávnych generácii, ktoré by takto na drevo maľovali, z dlhej chvíle, ľubovolné ornamenty. Tie týmto svojim majstrovstvom doň vnášali aj (a azda najmä práve ono) svoje videnie a chápanie sveta, záznamy toho, čo považovali za krásne a vznešené, neraz aj svoje tiché modlitby a tajné priania, mnohé nepriznané. Vtáctvo – často považované za poslov medzi svetmi inak prísne oddelenými – tu nie je len dekoratívnym prvkom, ale môže predstavovať symbolické vyjadrenie z mnohorakým významom zo strany ich autora, kde umelec pracuje so zložitým symbolickým jazykom, niekedy o tom ani sám nevediac, odtláča do dreva svoju vlastnú dušu. Práve v spojitosti s kolovrátkom…]( "Spevavci ako poslovia bohov, nositelia správ medzi nebom a zemou: Spodná časť kolovrátku – maľba na dreve z 18. storočia / Severodvinsk (Archangeľská oblasť, Rusko)")
Základný popis
Zabudnutá krása, kde žiaden detail nie je – vonkoncom – prejavom náhodného grafického úsilia dávnych generácii, ktoré by takto na drevo maľovali, z dlhej chvíle, ľubovolné ornamenty. Tie týmto svojim majstrovstvom doň vnášali aj (a azda najmä práve ono) svoje videnie a chápanie sveta, záznamy toho, čo považovali za krásne a vznešené, neraz aj svoje tiché modlitby a tajné priania, mnohé nepriznané. Vtáctvo – často považované za poslov medzi svetmi inak prísne oddelenými – tu nie je len dekoratívnym prvkom, ale môže predstavovať symbolické vyjadrenie z mnohorakým významom zo strany ich autora, kde umelec pracuje so zložitým symbolickým jazykom, niekedy o tom ani sám nevediac, odtláča do dreva svoju vlastnú dušu. Práve v spojitosti s kolovrátkom…
« Spevavci ako poslovia bohov, nositelia správ medzi nebom a zemou: Spodná časť kolovrátku – maľba na dreve z 18. storočia / Severodvinsk (Archangeľská oblasť, Rusko) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Grafický dizajn – Ornamenty – Kvety – Farebná harmónia – Farebná schéma – Vidiek – Príroda – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
A teraz konečne pochopíte, čo v rozprávke „Tri oriešky pre Popolušku“ symbolizuje sova Rozárka: v polohe akcelerátora, činiteľa usmerňujúceho osud protagonistky spomenutého príbehu, posolstvá a zámery prinesené odkiaľ (od koho, akej vyššej moci, reprezentujúcej nejakú tú „vyššiu usporiadanosť“ sveta, označovanú niektorými aj ako „Logos“) sa následne uskutočňujú:
« Napríklad, výra považujú za dobré božstvo, ktoré svojím húkaním varuje ľudí pred hroziacim zlom a bráni ich pred ním; preto je milovaný, dôverujú mu a oddane uctievajú ako božského posla medzi ľuďmi a samotným Stvoriteľom. (Frazer.s. 515) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] FRAZER, James George. The Golden Bough – A Study in Magic and Religion (1 Volume – Abridged Edition). New York (USA) : The Macmillan Company, 1925. 752 strán.
- [2] SOBOLEV, N. N. (aka Н. Н. Соболев) Ruský ornament [Русский орнамент]. Moskva (Sovietsky zväz) : Štátne architektonické vydavateľstvo [Государственное Архитектурное Издательство], 1948. 174 strán.
▐ Zverejnené: 16/07/2026
![V ľudovej kultúre bol práve on symbolom jednej zo síl prírody, ktoré človek musí rešpektovať, aby prežil, snáď v najväčšej miere. Ak je voda symbolom života, tak potom Vodník je jej pánom – ten, ktorý môže životom obdariť alebo ho v tichosti pohltiť. On sám je voda, ktorá nadobudla tvar…]( "Vodník – ľudové povesti Slovanov: Strážca všetkých vôd, jazier a riek, potokov, studničiek a prameňov (Nikolay Karazin, 1875)")
Základný popis
V ľudovej kultúre bol práve on symbolom jednej zo síl prírody, ktoré človek musí rešpektovať, aby prežil, snáď v najväčšej miere. Ak je voda symbolom života, tak potom Vodník je jej pánom – ten, ktorý môže životom obdariť alebo ho v tichosti pohltiť. On sám je voda, ktorá nadobudla tvar…
« Vodník – ľudové povesti Slovanov: Strážca všetkých vôd, jazier a riek, potokov, studničiek a prameňov (Nikolay Karazin, 1875) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Príroda – Vidiek – Folkór – Pohanstvo – Mytológia – Rozprávka – Národ – Rodoľubstvo – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Niva [Нива] / No. 14 – 1875. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Adolf Fyodorovich Marx Publishing and Printing Company, 1875.▐ Zverejnené: 15/07/2026
![Historické vyobrazenie panorámy Bratislavy s výhľadnom na Bratislavský hrad a dunajské prístavy v ére Rakúsko-Uhorska. Obraz mesta na prahu vyjavujúcej sa „La modernità“, kde stará tradícia ešte stále pevne držala svoje korene, než sa svet navôkol začal neúprosne meniť.]( "Bratislavský hrad a rieka Dunaj: Bratislava – Pressburg – Pozsony (Europäische Wanderbilder – Nach und durch Ungarn / Johannes Weber, koniec 19. storočia)")
Základný popis
Historické vyobrazenie panorámy Bratislavy s výhľadnom na Bratislavský hrad a dunajské prístavy v ére Rakúsko-Uhorska. Obraz mesta na prahu vyjavujúcej sa „La modernità“, kde stará tradícia ešte stále pevne držala svoje korene, než sa svet navôkol začal neúprosne meniť.
« Bratislavský hrad a rieka Dunaj: Bratislava – Pressburg – Pozsony (Europäische Wanderbilder – Nach und durch Ungarn / Johannes Weber, koniec 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Slovensko – Slovania – Národ – Rodoľubstvo – Rakúsko-Uhorsko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Imendörffer, A., Gerlai, W., Sziklay, J. Europäische Wanderbilder – Nach und durch Ungarn (I. Bändchen: Von Wien nach Budapest – Mit 41 Illustrationen von J. Weber und zwei Karten.) Zürich : Orell Füssli & Co., cca. 1880. 76 strán.▐ Zverejnené: 14/07/2026
![Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.]( "Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890)")
Základný popis
Poézia Ľudmily Ružodolskej o jednej z mnohých slovenských chalúpok, a predsa – a pre niekoho – nadovšetko výnimočnej. Príklad tradičnej ľudovej slovesnosti v našich končinách, vyjadrujúcej lásku k jednoduchosti a prostote domova. Psychologický manifest ľudskej potreby bezpečia. Chalúpka nie je len stavba z dreva a bieleho vápna – je to centrum existencie človeka; miesto, ku ktorému „srdienko úzko prirástlo“.
« Naša chalúpka (Ľudmila Ružodolská, 1890) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Mravný ideál – Cnosť – Pokora – Folklór – Vidiek – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Naša chalúpka
Chalúpka naša bielená,
s malým oblôčkom v stene,
k tebe je moje srdienko
tak úzko prirastené!Milá mi tvoja prostota,
bár zdoby v tebe nenie;
tak voľno mi, tak sladko tu,
jak žitie v tebe plynie.Ty sama čítaš každý vzdych,
čo niekdy s perien letí,
ty słýchaš piesne veselé,
tie duše mojej kvety.Ty nikdy, nikdy nezradíš,
čo šepcú ústa v snení…
chyženka naša! nad teba
mi palác krajšímneni. » ZDROJ: Vlasť a svet. / 1. apríla – Číslo 7, 1890. 5. Ročník. (Rakúsko-Uhorsko), 1890.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nasa-chalupka-ludmila-ruzodolska-1890/
▐ Zverejnené: 08/07/2026
![Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…]( "Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia)")
Základný popis
Slovenská historická pohľadnica z roku 1900 (Ružomberok), znázorňujúca Slováka a Slovenku v tradičnom ľudovom oblečení, celé doprevádzané bohatými folklórnymi ornamentami. Postavy muža a ženy tu nestoja vo víre chaosu. Ich postavy predstavujú tiché uznanie vzájomného dopĺňania sa. Nevidíme boj o dominanciu, ktorý charakterizuje moderný feminizmus či všelijaké prehnané vyjadrenia silenej, hranej maskulinity, ale vidíme symbiózu. Muž reprezentuje mužnosť: ochranu a stabilitu, žena je symbolom ženskosti: cnosti a vnútornej sily. Je to stelesnenie mravného ideálu, kde láska nie je len emočným výbuchom, ale vedomým rozhodnutím slúžiť druhému a spoločne niečomu väčšiemu, ktoré oboch presahuje. Príklad toho, ako sa „Logos“ – vyššie usporiadanie bytia stelesňuje individuálnymi osudmi jednotlivcov…
« Mne Slovensko krása je: Tradičná slovenská kultúra – slovenský junák a Slovenka (Pohľadnica z konca 19. storočia) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Grafický dizajn – Ornamenty – Pohľadnica – Inšpirácia – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Slovák a Slovenka / pohľadnica. Ružomberok (Rakúsko-Uhorsko) : Karol Salva, 1900. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.]( "Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902)")
Základný popis
Autentický záznam ľudového umenia. Slovenská pohľadnica zachytávajúca slovenské dievčatá v tradičných krojov na poliach. Ich bosé nohy sú už len zdokladovaním samotného symbolu, ktorí tieto devuchy reprezentujú: spojenie so samotnou zemou ako princípom našej Matičky, ktorej úroda prináša obživu celým generáciám. Presne takto boli aj tieto ženy prísľubom budúcej „úrody“ v podobe pretrvania rodu a zachovania tradičnej kultúry. Je to melancholický obraz strateného raja, kde muž a žena neboli v permanentnom konflikte o moc, ako sa nám to dnes kadejaké osobnostne narušené osoby snažia nahovoriť, ale žili v komplementárnej harmónii a navzájom si pomáhali, dopĺňali sa.
« Archetyp pravej ženskosti: Dary matičky Zeme, žnice a krásna slovenská dievčina (Poniky / Okres Banská Bystrica, 1902) »
ZNAČKY: Umenie – Fotografia – Dokumentárna fotografia – Street photography – Pouličná fotografia – Inšpirácia – Pohľadnica – Slovensko – Folklór – Vidiek – Príroda – Leto – Letné prázdniny – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Žnice v Ponikách (Zvolen) / pohľadnica. Turčiansky Sv. Martin (Rakúsko-Uhorsko) : P. Socháň, 1902. Digitalizovali: Slovenská národná knižnica Martin (Slovenská republika).▐ Zverejnené: 07/07/2026
![Vizuálny prehľad o tom, ako sa historicky katolícka a ortodoxná cirkev šírila naprieč regiónom strednej a východnej Európy, kde neskôr dochádzalo k zneužívaniu náboženstva, ktoré sa tak stalo nástrojom domáhania sa politického a kultúrneho vplyvu, časom dokonca až všelijakých pokusov o prepisovanie histórie.]( "Cyril a Metod – ich misia u Slovanov: Veľká Morava, Kyjevská Rus (Varjago-ruská ríša), Chazarská ríša a následná katolizácia (prof. Karl Heussi, 1905)")
Základný popis
Vizuálny prehľad o tom, ako sa historicky katolícka a ortodoxná cirkev šírila naprieč regiónom strednej a východnej Európy, kde neskôr dochádzalo k zneužívaniu náboženstva, ktoré sa tak stalo nástrojom domáhania sa politického a kultúrneho vplyvu, časom dokonca až všelijakých pokusov o prepisovanie histórie.
« Cyril a Metod – ich misia u Slovanov: Veľká Morava, Kyjevská Rus (Varjago-ruská ríša), Chazarská ríša a následná katolizácia (prof. Karl Heussi, 1905) »
ZNAČKY: História – Mapa – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Judaizmus – Islam – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko – Politika – Politický katolicizmus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: HEUSSI, Karl; MULERT, Herman. Atlas zur Kirchengeschichte (66 Karten auf 12 Blättern). Tübingen (Nemecko) : J. C. B. Mohr (Paul Siebeck), 1905. cca. 70 strán.▐ Zverejnené: 05/07/2026
![Historický fragment z diela „The Turkish Atrocities In Bulgaria“ (1876), ktorý dokumentoval tragické udalosti zo strany Turkov v Bulharsku, ale kde si bolo možné prečítať aj príklad svedectva objasňujúceho časť idey slovanskej vzájomnosti. Januarius Aloysius MacGahan, vo svojej reportáži o hrôzach a krutostiach osmanského pôsobenia v tejto oblasti, sa akosi nevedomky pristavil pri pripomienke o podobnosti slovanských jazykov, čím zároveň naznačil totožný historický pôvod jednotlivých slovanských „kmeňov“ a uznal existenciu neviditeľných nití, ktoré tieto etnika neoddeliteľne spájajú s ich spoločnými predkami.]( "Slovan Slovanovi rozumie: Príbuznosť slovanských jazykov (The Turkish Atrocities In Bulgaria, 1876)")
Základný popis
Historický fragment z diela „The Turkish Atrocities In Bulgaria“ (1876), ktorý dokumentoval tragické udalosti zo strany Turkov v Bulharsku, ale kde si bolo možné prečítať aj príklad svedectva objasňujúceho časť idey slovanskej vzájomnosti. Januarius Aloysius MacGahan, vo svojej reportáži o hrôzach a krutostiach osmanského pôsobenia v tejto oblasti, sa akosi nevedomky pristavil pri pripomienke o podobnosti slovanských jazykov, čím zároveň naznačil totožný historický pôvod jednotlivých slovanských „kmeňov“ a uznal existenciu neviditeľných nití, ktoré tieto etnika neoddeliteľne spájajú s ich spoločnými predkami.
« Slovan Slovanovi rozumie: Príbuznosť slovanských jazykov (The Turkish Atrocities In Bulgaria, 1876) »
ZNAČKY: Citát – Slovania – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo
« Rus, Bulhar, Srb, Čiernohorec a Čech sa môžu stretnúť a rozprávať, každý vo svojom vlastnom jazyku, a všetci si navzájom porozumejú.(s. 20) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: MACGAHAN, Januarius Aloysius; SCHUYLER, Eugene. The Turkish Atrocities In Bulgaria – Letters of the Special Commissioner of the „Daily News“ J. A. MacGahan, Esq., with An Introduction and Mr. Schuyler’s Preliminary Report. Londýn (Anglicko) : Bradbury, Agnew & Co., 1876. 94 strán.▐ Zverejnené: 05/07/2026
![Úryvok z poézie chorvátskeho básnika Ivana Kukuljevića Sakcinského. Ten poukazuje na rôzne geografické oblasti, čím sa snaží vyjadriť všadeprítomnosť slovanského bytia. Sakcinski nám pripomína, že naše korene sú prepletené s bratmi na východe, na severe, na západe, ale aj na juhu. Domovina je tu definovaná v podobe akejsi všeobecnej vzájomnosti medzi jednotlivými svojbytnými národmi v rámci veľkej slovanskej rodiny. Sakcinski tak nepíše o hraniciach nejakého štátu, ale o hraniciach etnickej pospolitosti vymedzenej vládou slovanského jazyka.]( "Kde je slavjanská domovina? Široko, ďaleko! I tam, kde tatranský Slovák chodí, kde brata vodí a Tatru svojou nazýva… (Ivan Kukuljević Sakcinski / Záhreb, 1847)")
Základný popis
Úryvok z poézie chorvátskeho básnika Ivana Kukuljevića Sakcinského. Ten poukazuje na rôzne geografické oblasti, čím sa snaží vyjadriť všadeprítomnosť slovanského bytia. Sakcinski nám pripomína, že naše korene sú prepletené s bratmi na východe, na severe, na západe, ale aj na juhu. Domovina je tu definovaná v podobe akejsi všeobecnej vzájomnosti medzi jednotlivými svojbytnými národmi v rámci veľkej slovanskej rodiny. Sakcinski tak nepíše o hraniciach nejakého štátu, ale o hraniciach etnickej pospolitosti vymedzenej vládou slovanského jazyka.
« Kde je slavjanská domovina? Široko, ďaleko! I tam, kde tatranský Slovák chodí, kde brata vodí a Tatru svojou nazýva… (Ivan Kukuljević Sakcinski / Záhreb, 1847) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Folklór – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania
« Kde je slovanská domovina?
V diaľke je holá tam výšina,
kde tatranský Slovák chodí,
k novému žitiu brata vodí?
Tatru nazýva Slavjan svojou,
ale je šírny ten slovanský domov!
(Sakcinski,s. 68-69) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: SAKCINSKI, Ivan Kukuljević. Različita dela Ivana Kukuljevića Sakcinskoga – Knjiga četvarta / Pěsme – S dodatkom narodnih pèsamah puka hàrvatskoga. Záhreb (Chorvátske kráľovstvo) : Tlačou kr. povl. národnej tlačiarne Dr. Ljudevita Gaja, 1847. 260 strán.▐ Zverejnené: 04/07/2026
![Zachytenie dramatického kontrastu medzi fyzickým vyčerpaním a transcendenciou viery. Prosba k Metodovi nie je len rodinnou žiadosťou, je to dožadovanie sa osobného výkonu imperatívu mravnej zodpovednosti. Je to moment, v ktorom sa osobné putovanie mení na službu univerzálnemu dobru.]( "Viera Slovanov a jej byzantské korene: Svätý Cyril, na smrteľnom lôžku, prosí svojho brata Metoda, aby neopúšťal Slavianov / Slovanov (Fyodor Bronnikov, 1866)")
Základný popis
Zachytenie dramatického kontrastu medzi fyzickým vyčerpaním a transcendenciou viery. Prosba k Metodovi nie je len rodinnou žiadosťou, je to dožadovanie sa osobného výkonu imperatívu mravnej zodpovednosti. Je to moment, v ktorom sa osobné putovanie mení na službu univerzálnemu dobru.
« Viera Slovanov a jej byzantské korene: Svätý Cyril, na smrteľnom lôžku, prosí svojho brata Metoda, aby neopúšťal Slavianov / Slovanov (Fyodor Bronnikov, 1866) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: KNYAZEV, A. S. [aka А. С. Князев]. Святые Равноапостольные Курілль и Меводій, Просвѣтители Славянъ, и Вліяніе Ихъ Подвиговъ на Народное Образованіе, Какъ Всего Славянскаго Міра Вообще, Такъ и Россіи въ Частности. Petrohrad (Ruské cisárstvo) : Tlačiareň A. Traunshela, 1866. cca. 130 strán.▐ Zverejnené: 04/07/2026
![Historická ilustrácia zobrazujúca ikonu Cyrila a Metoda, ktorá bola darovaná bulharskou delegáciou cárovi Alexandrovi II. Detailná gravúra – pri výročí výkonu ich misie – zachytáva liturgické rúcha, nad hlavami nimby a ikonografické prvky, ktoré spájajú slovanské korene s byzantskou duchovnou tradíciou. Táto ikona je pritom viac než diplomatický dar. Je to prihlásenie sa k tomu, že historicky ortodoxia a byzantský obrad nie je len náboženstvom, ale aj vzájomným „kultúrnym jazykom“, ktorým sa Slovania učili hovoriť o Bohu, čo je možné rovnako vnímať ako odraz / nadäznosť na ich spoločnú „predkresťanskú“ otcovizeň, korene ich etnicity.]( "Viera Slovanov a jej byzantské korene: Tisícročné výročie misie svätého Cyrila a Metoda a ikona darovaná Bulharmi ruskému cárovi Alexandrovi II. (1885)")
Základný popis
Historická ilustrácia zobrazujúca ikonu Cyrila a Metoda, ktorá bola darovaná bulharskou delegáciou cárovi Alexandrovi II. Detailná gravúra – pri výročí výkonu ich misie – zachytáva liturgické rúcha, nad hlavami nimby a ikonografické prvky, ktoré spájajú slovanské korene s byzantskou duchovnou tradíciou. Táto ikona je pritom viac než diplomatický dar. Je to prihlásenie sa k tomu, že historicky ortodoxia a byzantský obrad nie je len náboženstvom, ale aj vzájomným „kultúrnym jazykom“, ktorým sa Slovania učili hovoriť o Bohu, čo je možné rovnako vnímať ako odraz / nadäznosť na ich spoločnú „predkresťanskú“ otcovizeň, korene ich etnicity.
« Viera Slovanov a jej byzantské korene: Tisícročné výročie misie svätého Cyrila a Metoda a ikona darovaná Bulharmi ruskému cárovi Alexandrovi II. (1885) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Cyril a Metod – Kresťanstvo – Ortodoxia – Byzancia – Veľká Morava – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Slovania – Kyjevská Rus – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 6. apríla 1885 [6-го апрѣля 1885 г.] – № 847, (Zväzok 33 [XXXIII.] – № 15). 17. ročník [XVII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1885.▐ Zverejnené: 25/06/2026
![Detailná ilustrácia v štýle viktoriánskej kartografie, ktorá mapuje etnický pôvod Slovákov v kontexte európskej histórie. V týchto vyblednutých tónoch hľadáme odpoveď na otázku: „Kým sme boli?“ Ale čo je oveľa podstatnejšie, táto mapa – so všetkými jej nepresnosťami a nedokonalosťami – prináša ešte jednu, oveľa podstatnejšiu: „Kým sme sa stali?“ Pretože práve takýto prístup otvára cestu k debatám o tom, že – síce sme raz boli, a teraz nejako sme… ale ak budeme pokračovať… tak ako pokračujeme, s prístupom zo strany našich politických elít a lokálnych oligarchických správcov nadobudnutého majetku, všetkými ostatnými nevidiacimi a nepočujúcimi, ktorí nejakým spôsobom profitujú zo súčastného stavu na Slovensku, tak je prakticky isté, že jedného dňa – slovenská kultúra s jej nositeľmi Slovákmi – jednoducho nebude v podobe, v akej bola po stáročia. Kontinuita nejakého kolektívneho povedomia sa postupne vytratí a namiesto „žijúcej kultúry“ sa stane (aspoň tým) „bezduchým folklórnym skanzenom“. Národ, ako spoločenstvo osôb, ktorého väčšina sa definuje len cez spotrebu a krátkodobé výhody, zapredávajúc budúcnosť vlastného potomstva, taký národ prestáva byť kultúrou a stáva sa len demografickou štatistikou obývajúcou isté územie…]( "Slováci („Slovacs“) v srdci veľkomoravského kráľovstva: Pokusy o vymedzenie pôvodného historického rozšírenia Slovanov (Conversion of The West – The Slavs, 1879)")
Základný popis
Detailná ilustrácia v štýle viktoriánskej kartografie, ktorá mapuje etnický pôvod Slovákov v kontexte európskej histórie. V týchto vyblednutých tónoch hľadáme odpoveď na otázku: „Kým sme boli?“ Ale čo je oveľa podstatnejšie, táto mapa – so všetkými jej nepresnosťami a nedokonalosťami – prináša ešte jednu, oveľa podstatnejšiu: „Kým sme sa stali?“ Pretože práve takýto prístup otvára cestu k debatám o tom, že – síce sme raz boli, a teraz nejako sme… ale ak budeme pokračovať… tak ako pokračujeme, s prístupom zo strany našich politických elít a lokálnych oligarchických správcov nadobudnutého majetku, všetkými ostatnými nevidiacimi a nepočujúcimi, ktorí nejakým spôsobom profitujú zo súčastného stavu na Slovensku, tak je prakticky isté, že jedného dňa – slovenská kultúra s jej nositeľmi Slovákmi – jednoducho nebude v podobe, v akej bola po stáročia. Kontinuita nejakého kolektívneho povedomia sa postupne vytratí a namiesto „žijúcej kultúry“ sa stane (aspoň tým) „bezduchým folklórnym skanzenom“. Národ, ako spoločenstvo osôb, ktorého väčšina sa definuje len cez spotrebu a krátkodobé výhody, zapredávajúc budúcnosť vlastného potomstva, taký národ prestáva byť kultúrou a stáva sa len demografickou štatistikou obývajúcou isté územie…
« Slováci („Slovacs“) v srdci veľkomoravského kráľovstva: Pokusy o vymedzenie pôvodného historického rozšírenia Slovanov (Conversion of The West – The Slavs, 1879) »
ZNAČKY: Mapa – História – Veľká Morava – Slovania – Slovensko – Národ – Rodoľubstvo
UPOZORNENIE: Obrázok reprezentuje len jeden z mnohých názorov na túto problematiku,
pravdepodobnenie práve najpresnejší. Zverejnený je z dôvodu naznačenia zrejmých historických súvislosti, nadväzujúcej kontinuity a väzieb, ktoré si je potrebné pripomínať. Obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.ZDROJ: MACLEAR, George Frederick. Conversion of The West – The Slavs. Londýn (Anglicko) : Society for Promoting Christian Knowledge, 1879. 202 strán.▐ Zverejnené: 24/06/2026
![Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.]( "Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893)")
Základný popis
Keď tma dedinu zastrie a všade na nebesiach sa hviezdy zaligotajú, vtedy sa v srdciach Slovanov prebúdzajú spomienky na zvyky ich predkov. Svätojánske ľudové tradície na Slovensku. Opis starodávnych obradov pri príležitosti „Vajánuo“ (Sobotky). Pálenie ohňov na vysoko položených horských lúkach, sprevádzané tradičnými piesňami a tancom mladých šuhajov a dievčin.
« Svätojánske slávnosti – Vajánuo – Sobotky: Ľudové obyčaje počas sviatku sv. Jána Krstiteľa na Slovensku, kde tradície sú vysokými štítmi hôr chránené vo svojej pôvodnej rýdzosti… (Vykoukal / Z časů dávných i našich, 1893) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko
« Níže uvidíme, v jak různých krajinách obyčeje pálení těchto ohňů se v podstatě shodují. Nyní obraťme se k nejbližším pokrevencům svým Slovákům, kteří, mohutnými štíty svých hor jsouce chráněni, zachovali si nejeden dávný obyčej mnohem déle v původní ryzosti než my a kteří zejména vynikají bohatstvím zpěvánek tou měrou, že nemají snad obřadu, při němž by nezanotovali popěvků celou řadu. Tak děje se i při slavnosti, o niž nám tu jde. Přidržme se tu Kollára, jenž ve svých Zpěvánkách uvádí mezi mythologickými více písní spadajících a v poznámkách přimomíná, že slavnost svatojanskou sám viděl, a potvrzuje starší popis z latinské knihy Ond. Bělohorského. (Částečný popis máme také od Bož. Němcové v „Chýži pod horami“.Pálení ohňů má zde jméno Vajánuo, utvořené dle jména světcová; také v Polsce zvýklý název Sobotky není tu neznám. Ohně zapalují se na kopcích, jichž tu ovšem je na vybranou. Jak se hvězdy na nebi ukáží a tma dědiny zastře, opouští kde který šuhaj a dívčina dědinu a ubírají se na ustanovené místo. V Liptově zpívají již cestou:
„Ej, Jane náš, Jane,
kde fa páliť máme?
Na Bobrovskiej straně —
tam ťa páliť máme.
Koho oženíme?
Ďura Stefanovic.
Koho že mu dáme?
Maru Kalinovic.“Při tom již každý šuhaj přitočil se k své kochance, a se všech stran ozývá se žert a smích. Staří kráčejí vzadu podívat se na veselí mladých, jimž nikterak nejsou na překážku. Že však k obřadu tomu jíti je nutno, poučuje nás popěvek dívky zvolenské:
„Kdo na totú Sobotku nepridze,
do ročka ho hlava bolec budze.
Já na totú Sobotečku prišla,
do ročka já budu frišná.“Když dojdou temene vrchu, zapálí se oheň, k němuž několik hochů, kteří nejsou v službě milosti a tudíž ostatní mohli předejíti, hojnosť dřívi a klestí naneslo. Sotva rudý plamen v temno noční vyšlehne, zavýsknou junáci jedním rykem, až se hlas jejich od okolních hor odráží. Děvčata chytnou se za ruce a utvořivše kolo točí se kolem ohně a zpívají:
„Keby já věděla, kedy bude Jána,
ver by som nakládla na tri strany ohňa;
jedon by nakládla od slnca východu;
druhy by nakládla od slnca západu;
tretí by nakládla mojému milému,
mojému šuhajku švarnému.
Jáno, Jáno, Vajánuo!“Sotva píseň dozněla, hned některá z dívek počíná jinou:
„Jáno, Jáno, Vajánuo!
Priletěla holubica v čas ráno,
priletěla druhá
z červeného krúha,
priletěla tretia
zo zahrady z kvieťa —
Jáno, Jáno, Vajánuo!“V Šárišské stolici zpívají děvčata:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam parobků nebudze?
Krásné děvočky ho hašá,
u vienočkoch vodu nošá;
kelo v tým vienočku vody,
telo v děvočce cnoty.“A hoši jim touž notou odpovídají:
„Červený pohar horí,
s červenými jahodami;
a kto že ho hasic budze,
keď tam děvoček nebudze?
Krásní parobci ho hašá,
u pokretkoch vodu nošá;
kelo v tej pokretce vody,
telo v parobkách svobody.“Staří zatím stojíce v kupách podél ohně vzpomínají svých mladých časů, pozorují tvořící párky a rozhlížejí se po vůkoli. Hle, jak rozkošný obraz naskytá se jich zraku! Co dědin kolem, všude na vyšinách ohně planou, rudý jejich lesk kmitá se noční temnotou, jakoby utlumiti chtěl třpyt hvězd na obloze, osvěcuje jen z pola stromoví a křoví nedaleko na svahu rostoucí, plnou září vrhá v radnostná líce děvušek a šuhajů, kteří v družném reji v kole se pohybují. S blízkých vrhů slyšeti až sem výskot i zpěv — dále již jen postavy rytmicky kolem ohňů se točící lze spatřiti, a na konci obzoru, kde táhlé údolí volnější rozhled dopouští, kmitají se ohňové jako drobné světlušky. Což divu, že za takové velebné noci, pozoruje mocné kontrasty jasna a temnoty, stoje na vyšinách, a tím jakoby nebi blíže se nalézaje, člověk takřka mimoděk vbájil si ve přírodu jej obkličující síly nadobyčejné a oživil jí bytostmi nadpřirozenými. Lid stále s přírodou stýkající ukázal tím jen, jak nitro jeho oplývá ryzí poesií.
Však vizte, hranice prohořevši již klesá; několik junáků ruče chápe se hořících hlavní a hbitou rukou vyhazuje v závratnou výši, že potom jako padající hvězdy klesají k zemi. A již hoši i dívky přes oheň skákají, snažíže se co nejdále doskočiti, škádlení a smíchu při tom není konce. Otažte se tam roztomilé dívčiny, proč že oheň přeskakuje. „Za to, co by člověk rád, aby se mu podařilo,“ poučí vás. Přeskočí-li šťastně, podaří se, upadne-li, nezvede se mu. A tak dívka přeskakuje, aby měla dlouhý len, ale také aby jí vyvolený hoch miloval, milovaný aby byl věren, ba přeskakuje i tatíčkovo i matčino zdraví. – Než tu již některý šuhaj nese z lesa plničkou náruč nového dříví, oheň zase vesele vzlápolá, mládež znova pouští se do kola a nová píseň line se v tichou noc:
„Kladzeme my Sobotečku
s rozmarijou izopečku;
kto na našu Sobotku nepridze,
do roka hlava bolec budze.
Naše Sobotečka jasná,
pri něj čeladočka krásná;
a Hencovská taká tmavá,
a pri něj čelad plugavá.“Vidíte, již se sebevědomí šibalové samého čtveráctví sousedům posmívají. – A tak řine se píseň za písní, nové a nové vzbuzujíc veselí; již dávno hodina duchů odbila, když oheň na dobro uhasíná a mladí i staří vracejí se k dědině. Že duchů jím báti se netřeba, slyšeli jsme již svrchu. Ostatně „na svatého Jana – není noc žádná“, snadno tedy dočkatí se při ohni ranních červánků. (Vykoukal,
s. 213-217) » ZDROJ: VYKOUKAL, František Vladimír. Z časů dávných i našich (obrázky zvykoslovné a kulturní). Praha (Rakúsko-Uhorsko) : Dr. Frant. Bačkovský, 1893. 264 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…]( "Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800)")
Základný popis
Prepis textu z „History of Russia“ od anglického historika Williama Tookeho (1800). Ten pre nás vykresľuje fascinujúci kontrast medzi Perúnom – kráľom bohov, ktorý riadi svet z pozície neúprosnej moci a Kupalom, dobrotivým strážcom zeme. Kupalo nie je bohom boja; je božstvom bytia. Mladí ľudia tancujúci okolo ohňov, nesúci na sebe všelijaké kvetinové zdobenia, sa neoddávajú rytmov prázdnej zábavy. Vo svojich mysliach sa niekde na kolektívnej úrovni synchronizujú – pripomínajú si prirodzený rytmus prírody, ktorého sú oni samotní súčasťou, z ktorej vyšli, a kam sa jedného dňa prinavrátia…
« Kupalo – slovanský boh plodov rodiacej zeme, letný slnovrat a oslavy mladých ľudí oboch pohlaví na jeho počesť (William Tooke, 1800) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Muž a žena – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
« Ak sa Perún, vládca bohov, prezrádzal iba hrôzostrašným hromobitím, ak jeho sviatky boli často krvavé, KUPALO, ktorému sa po ňom dostávalo najväčšej úcty, bol miernym a dobrotivým božstvom, uctievaným uprostred hier a slávnostných zábav. Bol to boh, ktorý dohliadal na úrodu zeme; a jeho sviatok sa slávil na začiatku leta, 24. júna. Mladí ľudia oboch pohlaví, ozdobení vencami a girlandami kvetov, sa stretávali a tancovali na otvorených stráňach polí, obratne preskakujúc ohne, ktoré si na túto príležitosť zakladali. Na každej tvári sa zračila radosť a smiech vidiečanov prerušoval len hluk piesní, v ktorých sa často opakovalo meno „Kupalo“. (Pred)večer tohto sviatku sa, podľa Lomonosova [pravdepodobne Mikhail Lomonosov, pozn.], trávil hodovaním, zapaľovaním ohňov a tancom okolo nich. (Tooke,s. 92) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: TOOKE, William. History of Russia from the Foundation of the Monarchy by Rurik to the Accession of the Catherine the Second (In Two Volumes – Vol. I.) Londýn (Anglicko) : T. N. Longman and O. Rees, 1800. 503 strán.▐ Zverejnené: 23/06/2026
![V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.]( "Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873]")
Základný popis
V centre kompozície stojí duchovný a jeho gesto rukou je smerované k nebesiam, no jeho prítomnosť je pevne zakotvená v starobylej zemi Slovanstva. Obrázok zobrazuje byzantský procesný dvojkríž a ortodoxných duchovných sprevádzaných ľudom v období letného slnovratu, keď sa kresťanská tradícia sv. Jána Krstiteľa preplietala s folklórnymi rituálmi slovanského božstva Kupalu a centrom tohto diania boli potoky a brehy riek. Ľudia sa tu na jednej strane klaňajú pred božským poriadkom (procesiou), no zároveň sú neoddeliteľne viazaní k elementárnym silám slnka a vody.
« Byzantský dvojkríž na čele sprievodu oslavujúceho sv. Jána Krstiteľa: „Das Kupalo – oder Johannisfest in Kosino (Rußland)“ [Emil Steinmann / Illustrirte Zeitung, 1873] »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Kresťanstvo – Byzancia – Ortodoxia – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Illustrirte Zeitung / 12. Juli 1873 – № 1567). Lipsko [Leipzig, pozn.] (Nemecko) : Johann Jakob Weber, 1873.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.]( "Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834)")
Základný popis
Prvky kresťanskej tradície a staroslovanského pohanstva vo forme poetického „etno-dokumentu“. Nazrite do tajov hlbokého prepojenia našich slovanských predkov s prirodzeným cyklom prírody. Svätojánska noc v tomto texte pripomína staré mytologické príbehy previazané s obdobím letného slnovratu, kedy sa verilo v magickú silu rastlín, oživujúcu a ozdravujúcu silu vôd – v podobe rôznych prameňov a potôčikov, no a v neposlednom rade v očistnú silu ohňa.
« Kupala – Sobotka – Svätojánska noc v šarišskej stolici: „Kúpala sa svätá Anna…“ (Ján Kollár / Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách, 1834) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Kresťanstvo – Pohanstvo – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Slovensko – História medicíny – Psychológia – Znovuzrodenie
ZDROJ: KOLLÁR, Ján. Národnie zpiewanky čili pjsně swětské Slowáků w Uhrách gak pospolitého lidu tak i wyššjch stawů, sebrané od mnohých, w pořádek uwedené, wyswětlenjmi opatřené a wydané. Budín (Rakúsko-Uhorsko) : Král. Universická tiskárna, 1834. 456 strán.▐ Zverejnené: 22/06/2026
![Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.]( "Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841)")
Základný popis
Vyobrazenie stránky historického dokumentu pochádzajúceho z básnickej antológie dokumentujúcej staré slovanské zvyky a niekdajšiu vieru v pohanských bohov u Slovanov. V týchto veršoch z roku 1841 sa prebúdzajú slávne (svätojánske) ohne, ktoré horeli na poliach, pričom v tých časoch ešte stále dôvetkom a s venovaním slovanskému božstvu rodiacej zeme – „Kupalovi“. Oheň tu nevystupuje ako zničujúci element, ale v pozícii prostriedku očistenia – transformácie seba samého.
« Svätojánska noc a preskakovanie očistných plameňov: „Perunovi česť i sláva! Svätý oheň pre Kupala!“ (1841) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Pohanstvo – Mytológia – Legenda – Folklór – Príroda – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Psychológia – Znovuzrodenie
« Čiu slávu zvestujú — čiu?
„Perunovi česť i sláva!
Svätý oheň pre Kupala!“
[…]
Koleso za kolesom sa rúti, –
ľud tancami bohov slávi!
Krásavice – v kvetoch, vencoch;
predvádzajú sa s rumencom.
A mládenci zdatní, živí,
od pokusu až po skusy,
cez ohniská robia skoky:
vietor za vetrom ich do polí ženie –
tlesk, – to smiech, – to bozkávanie…
[…]
Lado! Lado! Oj, Kupalo!
Aby nám sa dobredialo! » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: Poezia Bohdana Zaleskiego. Paríž (Francúzsko) : Bourgogne i Martinet, 1841.▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Na obrázku vidíme skupinu dievčat pri potoku počas obdobia letného slnovratu, presnejšie niekedy počas ďňa pridhádzajúcej svätojánskej noci. Dievčatá na brehu potoka stoja na hranici dvoch svetov: sveta dievčenstva a sveta dospelosti. Venček pustený po prúde vody nie je len plávajúcou ozdobou z kvetov. Takýto rituál plnil omnoho dôležitejšiu funkciu…]( "Venček v potoku: Svätojánska noc na sviatok Jána Krstiteľa v Malorusku (1896)")
Základný popis
Na obrázku vidíme skupinu dievčat pri potoku počas obdobia letného slnovratu, presnejšie niekedy počas ďňa pridhádzajúcej svätojánskej noci. Dievčatá na brehu potoka stoja na hranici dvoch svetov: sveta dievčenstva a sveta dospelosti. Venček pustený po prúde vody nie je len plávajúcou ozdobou z kvetov. Takýto rituál plnil omnoho dôležitejšiu funkciu…
« Venček v potoku: Svätojánska noc na sviatok Jána Krstiteľa v Malorusku (1896) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Príroda – Folklór – Feminizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Kyjevská Rus
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 22. júna 1896 [22-го іюня 1896 г.] (Zväzok 55 [LV.] – № 1430). 28. ročník [XXVIII.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1896.Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vencek-v-potoku-svatojanska-noc-na-sviatok-jana-krstitela-v-malorusku-1896/
▐ Zverejnené: 21/06/2026
![Znázornenie folklórnych tradícií súvisiacich s príchodom letného slnovratu, na ktorý nadväzovali oslavy v rámci niekdajšieho komunitného života. „Kupala“ – „Kupadla“ – „Kupadelné sviatky“ sa spájali s dvoma živlami: ohňom a vodou, čo nie je ničím iným, než klasickým archetypálnym symbolom duality, kde oheň očisťuje a voda – naopak – prinavracia život, oživuje, čo znázorňuje akýsi prirodzený poriadok v podobe opakujúceho sa cyklu prírody.]( "Oslava letného slnovratu: Kupala – Kupadla – Kupadelné sviatky – Svätojánska noc (Krestovský ostrov – Petrohrad / 1869, ilustroval Karel Brož)")
Základný popis
Znázornenie folklórnych tradícií súvisiacich s príchodom letného slnovratu, na ktorý nadväzovali oslavy v rámci niekdajšieho komunitného života. „Kupala“ – „Kupadla“ – „Kupadelné sviatky“ sa spájali s dvoma živlami: ohňom a vodou, čo nie je ničím iným, než klasickým archetypálnym symbolom duality, kde oheň očisťuje a voda – naopak – prinavracia život, oživuje, čo znázorňuje akýsi prirodzený poriadok v podobe opakujúceho sa cyklu prírody.
« Oslava letného slnovratu: Kupala – Kupadla – Kupadelné sviatky – Svätojánska noc (Krestovský ostrov – Petrohrad / 1869, ilustroval Karel Brož) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Letný slnovrat – Kupala – Svätojánska noc – Príroda – Folklór – Národ – Rodoľubstvo – Slovania – Rusko
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / 2. august 1869 [2 АВГУСТА 1869 г.] (Zväzok 2 [II.] – № 32). 1. ročník [I.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1869.▐ Zverejnené: 18/06/2026
![Citát o triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v mnohom o prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…]( "Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878)")
Základný popis
Citát o> triumfe lásky nad smrťou. Ľudský život je v> mnohom o> prijatí nevyhnutného. Ale je to práve láska, ktorá je zároveň radostnou zvesťou ohľadom tejto stránky života, a> práve láska sa pre nás stáva „svetlom nad priepasťou“…
« Keď sa „Amor Fati“ – prijatie osudu – pre človeka stáva znesiteľným: Láska je silnejšia ako smrť, alebo strach zo smrti (Turgenev / Apríl, 1878) »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Psychológia – Sexuálna výchova – Feminizmus – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Muž a žena – Láska – Manželstvo – Materstvo – Rodina – Rodičovstvo – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Humanizmus – Existencializmus – Slovania – Rusko
« Láska , pomyslel som si,
je silnejšia než smrť alebo strach zo smrti.
Len vďaka nej, vďaka láske,
život drží pokope a napreduje.
(Turgenev,s. 269) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. Dream Tales and Prose Poems. New York (USA) : The Macmillan Company, Londýn (Anglicko) : William Heinemann, 1916. 324 strán.▐ Zverejnené: 17/06/2026
![Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?]( "Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom")
Základný popis
Text nás konfrontuje s otázkou, ktorá aj dnes znie rovnako urgentne, ako pred mnohými stáročiami. Čím vlastne sme? Len biologickým strojom poháňaným chamtivosťou a strachom z trestu? Alebo niečím viac – zodpovednými morálnymi bytosťami, ktoré definuje ich schopnosť vnímať etický rozmer svojej existencie?
« Jedinec ako morálna bytosť: Iba ten, kto vníma a prijíma zodpovednosť za svoj duševný rozvoj je plnohodnotným človekom »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Klasická literatúra – Psychológia – Sexuálna výchova – Etika – Humanizmus – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Čistota – Láska – Feminizmus – Pokora – Služba – Milosrdenstvo – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Slovania – Rusko
« Turgenev, Dostojevskij a Tolstoj totiž nepovažujú mužov a ženy, ktorých s takou úžasnou zručnosťou vytvárajú, za zvieratá, poháňané iba chamtivosťou a žiadostivosťou a zdržiavané od zločinu iba strachom z trestu, ale za zodpovedné morálne bytosti, ktorých celá existencia je ovplyvnená morálnymi impulzmi, pre ktorých je správanie ústrednou súčasťou života. To neskresľuje ich úsudok, ani ich nerobí nepravdivými voči faktom života; ich postavy nie sú bábkami z knihy nedeľnej školy, stvorenými na vynucovanie morálneho ponaučenia, ale potácajúcimi sa, ašpirujúcimi jednotlivcami, napoly hlina a napoly niečo jemnejšie, čo ich oživuje. Predstavujú morálne sily, pretože bez nich nemožno vytvoriť skutočný obraz mužov a žien.(s. V) » PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJ: TURGENEV, Ivan. A House of Gentlefolk and Fathers and Children. New York (USA) : P. F. Collier & Company, 1917. 406 strán.▐ Zverejnené: 16/06/2026
![Dve významné postavy antickej filozofie, ktoré zastupujú tisícročia pretrvávajúcu tradíciu ľudského myslenia. Toto vyobrazenie nie je len portrétom dvoch velikánov filozofie; je to alegória dialógu medzi ideálmi a realitou, teóriami a praxou.]( "Platón a Aristoteles")
Základný popis
Konfrontácia moderného človeka s jeho stratou duchovnosti. Tarkovskij pred nás stavia bolestivý paradox: vo svete, ktorý sám seba prehlásil za „normálny“, racionálny a vyspelý, je všade navôkol nás prázdnota. Naše mysle sú dnes podobné kanalizačným rúram – funkčné, no bezduché. Už dávno nenačúvame bzučaniu hmyzu, nenasávame vôňu vlhkej zeme po daždi. Tarkovskij nás vracia k otázke: « Čo znamená byť „zdravý“ v spoločnosti, ktorá je chorá a stratila svoje smerovanie? » Možno je našou jedinou možnosťou záchrany návrat k „bláznivosti“ – voľba osudu tých, ktorí si, napríklad, ešte stále všímajú našepkávania svojich predkov.
« Keď musí „blázon“ hovoriť „normálnym“, aby sa hanbili (Tarkovskij / Nostalgia, 1983) »
ZNAČKY: Umenie – Ilustrácia – Citát – Inšpirácia – Filozofia – Psychológia – Etika – Mravný ideál – Krása – Cnosť – Pravda – Spravodlivosť – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodoľubstvo – Ľudský život – Existencializmus – Sebarozvoj – Výchova – Vzdelanie – Antika – Slovania – Rusko
« Ktorý môj predok vo mne prehovára?
[…]
Žiadnych veľkých majstrov dnes už niet!
Toto je skutočnou tragédiou našich čias.
Cesta nášho srdca je zahalená niekde v tieni.
Musíme načúvať hlasom,
ktoré sa zdajú zbytočné.
Do našich myslí –
obsadených dlhými kanalizačnými rúrami,
múrmi kdejakých škôl, asfaltom
a spoločenskými predpismi, –
musíme nechať vstúpiť bzučanie hmyzu!
Musíme naplniť oči a uši – nás všetkých –
výjavmi, ktoré sú začiatkom
veľkého sna!
Niekto musí [z plného hrdla] zakričať, že:
„Postavíme pyramídy!“
a vôbec nezáleží,
ak nám to nepodarí!
Musíme napĺňať toto prianie
a naťahovať rohy našej duše…
až niekam k nekonečnosti.
Ak chcete, aby sa svet pohol vpred:
musíme sa držať za ruky.
Musíme zmiešať takzvaných „normálnych“
s takzvanými „bláznivými“.
Hej, vy „normálni“!
Čo znamená to vaše zdravie?
Oči celého ľudstva hľadia do priepasti,
do ktorej sa rútime.
Sloboda je vám k ničomu,
ak nemáte odvahu pozrieť sa nám do očí…
Sú to práve takzvaní „normálni“,
ktorí doviedli svet na pokraj záhuby!
Človek, počúvaj!
V tebe je voda, oheň…
a potom popol, a v popole kosti.
Kosti a popol!
[…]
Uzatváram zmluvu so svetom:
nech je v noci slnko
a v auguste sneh.
Veľké veci končia, tie malé pretrvávajú.
Spoločnosť sa musí vrátiť k jednote
a nie ostávať v takejto roztrieštenosti.
Stačilo by pozorovať prírodu,
aby sme pochopili,
že život je jednoduchý,
a že sa musíme vrátiť tam,
kde sme boli, do bodu,
keď sme sa vydali nesprávnou cestou.
Musíme sa vrátiť k základom života bez toho,
aby sme ďalej znečisťovali vody.
ČO JE TOTO ZA SVET,
AK VÁM MUSÍ „BLÁZON“ HOVORIŤ,
ABY STE SA HANBILI?!
Teraz hudba!
(Tarkovskij / Nostalgia,1983) » PREKLAD: © Bystroumný
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJE:- [1] PLATÓN (aka Plato). The Dialogues of Plato (In Fur Volumes – Volume III.) New York (USA) : National Library Company, 1900. 449 strán.
- [2] TARKOVSKIJ, Andrej (režisér). Nostalgia. Sovietsky zväz + Taliansko : Mosfilm, 1983.
Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ked-musi-blazon-hovorit-normalnym-aby-sa-hanbili-tarkovskij-nostalgia-1983/
▐ Zverejnené: 02/06/2026
![Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.]( "Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais")
Základný popis
Príbeh o tom, že keď sa svet rozpadá pod nátlakom barbarstva (dnes maskovaného za „civilizačný pokrok“), odpoveď nie je možná len v podobe modlitby alebo – nebodaj – v nejakej forme úteku a vyhýbania sa, ale práve v bránení toho najdôležitejšieho: rodiny, domova a vlastnej kultúry.
« Niekedy aj ženy bránili svoje rody a rodiny: Jeanne Laisné / Jeanne Hachette a obliehanie Beauvais »
ZNAČKY: Umenie – Citát – Inšpirácia – Feminizmus – Mravný ideál – Cnosť – Krása – Ľudský život – Sebarozvoj – Pokora – Služba – Spoločenská zodpovednosť – Rodina – Národ – Rodoľubstvo – Slovensko – Slovania
UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.
ZDROJ: BOURGEOIS, Anicet; DENNERY, A. Jeanne Hachette ou Le Siège de Beauvais (Drame en Cinq Actes et Six Parties). / Magasin Théâtral. Paríž (Francúzsko) : Imprimerie de vc Dondey-Dupré, cca. 1830-1840. cca. 1000 strán.▐ Zverejnené: 26/05/2026
Základný popis
Cesta Andrija Melnika – od kolaborácie k národnému mýtu. Štátne pocty kolaborantovi s nacistickým režimom. Keď sa história ohýba v rukách súčasnosti. Je to rehabilitácia, či dejinná amnézia?
« Máj / 2026 – Melnik vyzdvinutý na panteón hrdinov národa: Ukrajinský prezident pochováva kolaboranta s nacistickým Nemeckom so štátnymi poctami, vzdáva mu úctu »
ZNAČKY: Komentár – História – Druhá svetová vojna – Politika – Ukrajinská SSR – Ukrajina – Stepan Bandera – ZSSR – Ideológia – Totalita – Smrť – Slovania – Nihilizmus – Nacizmus – Progresivizmus – Zuzana Čaputová – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus
Len pred niekoľkými hodinami [22:27 / 22-05-2026, pozn.] sa na stránkach „iRozhlas“, prevádzkuje Český rozhlas, objavila správa: „Ukrajinci slavnostně pochovali nacionalistického vůdce Melnyka. Opomíjí jeho spolupráci s nacisty.“ Táto správa sa pred krátkou chvíľou objavila aj na stránkach denníka „Pravda“, tentokrát s titulkou: „Zelenskyj po pohrebe vodcu nacionalistov Meľnyka: Je to len prvý krok, vrátime našich hrdinov domov.“ Internetové stránky portugalského týždenníka „Expresso“: „Zelensky homenageia líder nacionalista ucraniano que colaborou com regime nazi“ [„Zelenskyj vzdal hold vodcovi ukrajinských nacionalistov, ktorý kolaboroval s nacistickým režimom“, pozn.] Španielske médium zamerané na politické záležitosti „Demócrata“, títo svojich čitateľov informovali: „Zelensky presides over the funeral of ultra-nationalist leader Andri Melnik, paying tribute to Ukrainian heroes“ [„Zelensky viedol pohreb vodcu ultranacionalistov Andrija Melnika a vzdáva hold ukrajinským hrdinom“, pozn.] Írske „Irish Sun“ – v článku „Israel slams Zelensky over tribute to Nazi collaborator“ [„Izrael kritizuje Zelenského za poctu nacistickému kolaborantovi“, pozn.] – prinášajú postoj izraelského ministra zahraničných vecí a nejakého toho historika, kde chlapci nie sú veruže nijako nadšení. Je teda pochopiteľné, že sa takáto informácia objavila aj na samotnom „The Times of Israel“: „Israel objects to Ukrainian reburial with state honors of Nazi collaborator“ [„Izrael namieta voči ukrajinskému opätovnému pochovaniu kolaboranta s nacistami so štátnymi poctami“, pozn.] Mimochodom, o takejto udalosti informoval aj „New York Times“, konkrétne Andrew E. Kramer vo svojom príspevku: „In Ukraine, a Divisive 20th-Century Hero Comes Home. Andriy Melnyk, criticized as a Nazi collaborator and lionized as an anti-Soviet resistance leader, was given state honors for his reburial near Kyiv.“ [„Na Ukrajine, kontroverzný hrdina 20. storočia sa domov vracia. Andrij Melnyk, kritizovaný ako kolaborant s nacistami a oslavovaný ako vodca proti-sovietskeho odboja, dostal štátne pocty pri svojom opätovnom pochovaní neďaleko Kyjeva,“ pozn.]
Ja som o Melnikovi písal niekoľkokrát. Raz to bolo pri preklade časti dokumentu – od americkej spravodajskej služby (OSS) – o spolupráci nemeckých nacistov s tými ukrajinskými, ktorý sa volá „German Military Government Over Europe: Ostland and The Ukraine“ (1945). Túto správu sa mi podarilo vypátrať v elektronickom formáte, pričom som ju neskôr hľadal v databázach amerických inštitúcii a správu s takýmto pomenovaním tam napokon našiel katalogizovanú na úroveň kontajneru a krabice. Verziu „z krabice“ som v ruke – isteže – nemal. No ale, čo sa tam teda písalo o Melnikovi? Napríklad toto: „Nacisti podporovali myšlienku národného oslobodenia Ukrajiny dávno pred inváziou sponzorovaním a využívaním ukrajinských separatistických skupín v Nemecku. Nacisti udržiavali úzke styky so skupinami vedenými nacionalistickými rivalmi – Skoropadským a Melnikom, prostredníctvom sľubov o ukrajinskej nezávislosti.“ Alebo aj niečo také: „Melnikova skupina, Organizácia ukrajinských nacionalistov, sa vyvinula do [podoby] užšieho súladu s princípmi nemeckých nacistov a pracovali v kolaborácii s nimi ako informátori a propagandisti.“
Nie všade sa stretnete s reakciami, ktoré ste si mohli prečítať v predošlých odsekoch. Na Ukrajine? Tam je úplne iný svet. K dispozícii sú viaceré videá, ktoré dokumentujú spomenutú udalosť. Osobne dávam do pozornosti video z dielne „Ukrinform“, kde sú nejaké tie „základné scenérie“ a rozhovory s účastníkmi tohto aktu. Osobne odporúčam, pozrieť si toto video až po naštudovaní toho, kto bol pán Melnik a pozrieť si ho v pokoji, nepreskakovať. Vtedy nadobudne človek taký zvláštny pocit… nepochopenia? A presne potom vám odporúčam dlhšiu verziu, s ktorou prišiel pre zmenu „Апостроф TV“. Tam budete môcť nájsť scény toho, ako príde duchovenstvo. Ale nie jeden, dvaja… traja! Tam sa zrazu zjaví „čata kléru“ a… vy sa na celé dianie budete pozerať, budete vedieť, pre koho sa toto celé odohráva a… stále nebudete chápať. No a niekde v závere sa zjaví „jugend“… Pokiaľ si po tomto všetkom budete myslieť, že už vás nič nemôže prekvapiť, nestrácajte nádej: ukrajinské reálie majú vždy viac. Mne sa totiž podarilo objaviť krátky dokument z rodnej dediny Melnika – Volya Yakubova – s názvom „«Шкода, що Мельника не тут поховали». Рідне село провідника ОУН та прощання в Києві“ [„‚Škoda, že Melnik nebol pochovaný tu.‘ Rodná dedina vodcu OUN a rozlúčka v Kyjeve“, pozn.] Dokument má anglické titulky a je fascinujúcou sondou do duše časti prostého ľudu na Ukrajine. Po celý čas, čo som ho sledoval, sa mi v myšlienkach vynárali slová Carla G. Junga:
« …a bude jednou z najdôležitejších terapeutických úloh: docieliť toho, aby Nemci túto vinu priznali. I teraz dostávam mnoho žiadosti od Nemcov, ktorí chcú, aby som ich liečil. Ak si myslia, že patria k tým „slušným Nemcom“, ktorí chcú vinu zvaliť na pár mužov z gestapa, považujem ich prípad za beznádejný. Nebudem mať inú možnosť, než posielať týmto žiadateľom dotazník, v ktorom im budem klásť určité zásadné otázky ako: „Čo si myslíte o Buchenwalde?“ [Koncentračný tábor Buchenwald, pozn.] Len pokiaľ pacient uvidí a prizná svoju vlastnú zodpovednosť, môžem uvažovať o individuálnej liečbe.(s. 81-82) » PREKLADY CITÁTOV: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] Андрія Мельника перепоховали у Києві: Зеленський анонсував повернення Коновальця. (Ukrajina) : Ukrinform. Dostupné (26-05-2026 / 02:17): youtu.be/uGXbnLbPpk4
- [2] ІСТОРИЧНИЙ ДЕНЬ! Полковник Мельник повернувся в Україну, про яку мріяв. Потужне звернення Президента. Ukrajina) : Апостроф TV. Dostupné (26-05-2026 / 02:37): youtu.be/U4jOgYi9mTA
- [3] «Шкода, що Мельника не тут поховали». Рідне село провідника ОУН та прощання в Києві. (Ukrajina) : hromadske Dostupné (26-05-2026 / 03:20): youtu.be/YwQIOgVxb_4
- [4] German Military Government Over Europe: Ostland and The Ukraine. (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 200 strán.
- [5] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G. Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
- [6] Israel objects to Ukrainian reburial with state honors of Nazi collaborator. Jeruzalem (Izrael) : The Times of Israel. Dostupné (26-05-2026 / 01:29): timesofisrael.com/liveblog_entry/israel-objects-to-ukrainian-reburial-with-state-honors-of-nazi-collaborator/
- [7] Israel slams Zelensky over tribute to Nazi collaborator. (Írsko) : Irish Sun. Dostupné (26-05-2026 / 01:20): irishsun.com/news/279074714/israel-slams-zelensky-over-tribute-to-nazi-collaborator
- [8] KRAMER, Andrew E. In Ukraine, a Divisive 20th-Century Hero Comes Home. New York (USA) : New York Times. Dostupné (26-05-2026 / 01:55): nytimes.com/2026/05/24/world/europe/ukraine-melnyk-nationalist-collaborator.html
- [9] Ukrajinci slavnostně pochovali nacionalistického vůdce Melnyka. Opomíjí jeho spolupráci s nacisty. Praha (Česká republika) : Český rozhlas. Dostupné (26-05-2026 / 01:27): irozhlas.cz/zpravy-svet/ukrajinci-slavnostne-pochovali-nacionalistickeho-vudce-melnyka-opomiji-jeho_2605252148_epo
- [10] Zelensky homenageia líder nacionalista ucraniano que colaborou com regime nazi. (Portugalsko) : Expresso. Dostupné (26-05-2026 / 00:27): expresso.pt/guerra-ucrania/2026-05-25-zelensky-homenageia-lider-nacionalista-ucraniano-que-colaborou-com-regime-nazi-d4bc8cdc
- [11] Zelenskyj po pohrebe vodcu nacionalistov Meľnyka: Je to len prvý krok, vrátime našich hrdinov domov. Bratislava (Slovensko) : Pravda. Dostupné (26-05-2026 / 01:47): spravy.pravda.sk/svet/clanok/810785-zelenskyj-po-pohrebe-vodcu-nacionalistov-melnyka-je-to-len-prvy-krok-vratime-nasich-hrdinov-domov/
- [12] Zelensky presides over the funeral of ultra-nationalist leader Andri Melnik, paying tribute to Ukrainian heroes. (Španielsko) : Demócrata. Dostupné (26-05-2026 / 01:52): democrata.es/en/international/zelensky-presides-over-the-funeral-of-ultra-nationalist-leader-andri-melnik-paying-tribute-to-ukrainian-heroes/
▐ Zverejnené: 23/05/2026
└ Aktualizované: 24/05/2026 (18:32)
![Predstavte si tú skupinu pozostávajúcu z mužov, žien a detí, ktoré vystúpili v New Yorku – po dlhej plavbe – z lode. Slovania, Rusnáci z Bukoviny, z okolia mesta Czernowitz. Dnes je toto ich dávne pomenovanie – „Rusnák“ – prakticky stratené. Bol nahradený inými, absorbovaný do ideologických mýtov, až takmer zmizol z povrchu zemského. Dnes si ho ale pripomíname.]( "V roku 1897 prichádzajú do Kanady Rusnáci z okolia mesta Czernowitz – Bukowina (Moose Jaw Times + New York Herald 1897)")
Základný popis
Keď sa história a identita stávajú nástrojom manipulácie a predmetom sporu. „Ukrajinizácia“ je bojom o kontrolu nad pamäťou, snahou o cielene obmedzenie procesu vlastného sebaurčenia. V našich končinách ju sledujeme najmä v podobe prepisovania histórie zo strany sympatizantov ideológie „politický ukrajinizmus“ – ukrajinistov pôsobiacich v Čechách a na Slovensku, kde jedným z ich hlavných cieľov je vymazanie vnímania národnej identity slovenských Rusnákov (Rusínov). Ich jazyk, ich tradície a príbehy sú potláčané alebo vysvetľované v k nim neprislúchajúcich kontextoch, pričom „konečné riešenie“ pre toto etnikum bolo v minulosti jasne zadefinované: začlenenie a rozpustenie Rusnákov (Rusínov) v mori „veľko-ukrajinského národa“.
« Ukrajinizácia na Slovensku: Dlhoročné snaženie ukrajinistov smerujúce k znemožneniu práva na sebaurčenie zo strany slovenských Rusnákov (Rusínov) »
ZNAČKY: Komentár – História – Slovania – Slovensko – Ruthéni – Rusnáci – Rusíni – Ideológia – Totalita – Ukrajina
Aby čitateľ v plnom rozsahu pochopil rozsah zvrátenosti, o ktorej budem písať, musím začať mimo územia Slovenska. Na miestach, kde už sa udalosti, pred ktorými varujem, udiali. Mohol som si vyberať z mnohých možností. Kto by zabudol na príbeh plný paradoxov: „V roku 1894 prišiel na Univerzitu vo Ľvove z Kyjeva popredný ukrajinský historik Dr. Hrushevsky, (Political Forces in Eastern Galicia and Volhynia…, 1945)“ to sa pohybujeme v tom období z histórie Galície (Halič), ktoré dnešní akademici opisujú: „3,3 milióna Ruthénov vo Východnej Galícii tvorilo 62,5% obyvateľstva; boli prevažne gréckokatolíci, ale politicky rozdelení medzi tri orientácie: ukrajinskú, staro-ruthénsku a rusofilskú. Do roku 1900 však ukrajinské hnutie úspešne vyvinulo populárnu základňu a bolo jasne na vzostupe, (Andriewsky, 2023)“ kde na jeho konci vidíme v roku 2026 vo Ľvove pochod na oslavu výročia založenia nacistickej jednotky Waffen-SS Galicia / Galizien / Halychyna (Rádio Maryja, 2026). Pre dnešok môj výber padol na problematiku Rusnákov z Bukoviny. Prosím? Naozaj? Správne som počul tie vaše námietky? Vraj, že o kom to chcem hovoriť? Veď tam predsa žiadneho Rusnáka niet. A presne o tom chcem písať…
13. augusta 1897 sa v lokálnych kanadských novinách „Moose Jaw Times“, vydávané – prirodzene – v meste Moose Jaw (Saskatchewan), objavil stĺpček s názvom „RUSNÁCKI VIDIEČANIA“ [„RUSSNIAK PEASANTS“, pozn.] Tento článok, na podklade údajov z „New York Herald“, informoval o skupine ľudí, ktorí sa predstavili tým, ako sú nazývaní – Rusnáci alebo Ruthéni [v článku použitá fráza „Russniaks or Ruthenians“, pozn.] Títo sa objavili v New Yorku a smerujú do mesta Winnipeg v kanadskej provincii Manitoba. Pôvodne pochádzali z okolia mesta Czernowitz, ktoré bolo hlavným mestom Bukoviny [„Bukowina“, pozn.] Ďalej sa dozvedáme, že hovoria slovanským dialektom, ktorí sa veľmi podobá maloruskému jazyku, čiže – hneď pri tomto svojom predstavení v novej domovine priamo zdôrazňujú: „Pozor! Nie sme Malorusi!“ Čo nemôže nikoho prekvapiť. Už v minulosti som priniesol nemálo príkladov, ktoré dokumentovali práve túto skutočnosť. I taký Ľudovít Štúr si v roku 1853 veľmi dobre uvedomoval separátnu existenciu „rusínskeho“ a „maloruského“ jazyka, ako je vidieť na podklade jeho diela „O národních písních a pověstech plemen slovanských“:
![Fragment z diela Ľudovíta Štúra – „O národních písních a pověstech plemen slovanských“ (1853).]( "Rozlišovanie jazykov: rusínskeho (rusnackého) a maloruského (ukrajinského) / O národních písních a pověstech plemen slovanských – Ľudoví štúr, 1853")
Rakúsky historik Franz Josef Sulzer, ktorý sa nejaký ten čas svojho života pohyboval v oblastiach Sedmohradska a okolia, v roku 1781 napísal: „S Rusnákmi v Bukovine [použité označenie ‚Rußniaken‘, pozn.] je to podobné. Sú to Slovania a hovoria jedným z takzvaných slovanských jazykov…“ Tieto jeho slová sa neskôr objavili aj v článku „Zugebe zu den Göttingischen gelehrten Anzeigen“ z 13. apríla 1782, kde si môžete prečítať: „Rusnáci, Ruthéni alebo ‚Reusseni‘, slovanské kmene v Bukovine. [Presná citácia: ‚Rußniaken, Ruthener oder Reußen…‘, pozn.]“ Francúzske noviny „Le Siècle (Edition de Paris)“ vo svojom vydaní zo soboty 12. januára 1867 uviedli nasledovné: „Rusnáci dodnes žijú [použité označenie ‚Rousniaques‘, pozn.] v severovýchodnej časti Uhorska, v Bukovine a v Transylvánii…“ Známy historik a etnológ Prof. Dr. Raimund Friedrich Kaindl, ktorý sa vraj narodil priamo v meste Czernowitz (áno, v tom meste z okolia ktorého odišli vyššie spomenutí Rusnáci do Kanady) a v meste Czernowitz aj tvoril a pôsobil (ako je vidieť na obrázku, kde sa k tomu sám priznával), ASI niečo o Rusnákoch z Bukoviny vedel, tak tento pán v roku 1897 zverejnil prepracovanú štúdiu s názvom „Haus und Hof bei den Rusnaken (Mit einer Einleitung über den Namen der Rusnaken)“ [„Dom a dvor u Rusnákov (S úvodom o pomenovaní Rusnákov)“, pozn.], ktorá sa objavila v časopise „Globus“ a ponúka v nej takéto úvahy: „Zmätok ešte viac zhoršovala skutočnosť, že napríklad Huculov niekedy zaradzovali medzi Ruthénov [použité označenie ‚die Ruthenen‘, pozn.], inokedy ich umiestnil po boku Rusínov [použité označenie ‚die Russinen‘, pozn.] atď. Napokon autor sám si uvedomoval, že v Bukovine a susednej Galícii (Halič) sa medzi samotným ľudom pre Ruthénov všeobecne, a najmä pre ruthénskych obyvateľov nížin, hojne používal názov „Rusnak“, že ho ľud sám používa pre svoje vymedzenie sa. Ale rovnako mu bolo jasné aj to, že…“
Uviedol som niekoľko príkladov toho, že v historickej literatúre nie je núdza o poznatky dokumentujúce identitu obyvateľov Bukoviny, ktorými boli – Rusnáci, prípadne špecifický kmeň Rusnákov tzv. „Huculi“. Dnes by človek už iba zaplakal…
![Text charakterizujúci etnikum Rusnákov v regióne Bukovina. Sulzer ich opisuje prostým konštatovaním: „Sie sind Slaven“ (Sú Slovanmi). Ich jazyk jazyk, ktorý existoval v trhlinách medzi veľkými mocnosťami, v tieňoch hôr a v hmle riek. Pozvánka k premýšľaniu nad tým, čo to znamená, keď sa niekto rozhodne prepisovať históriu a meniť identitu celých národov.]( "Pôvodní obyvatelia Bukoviny / Bukowina? Rusnáci! (Franz Josef Sulzer, 1781)")
![Jeden národ, ktorého meno sa niekedy rozvetvovalo do viacerých podôb: „Rußniaken“, „Ruthener“ alebo „Reussen“. Je to ako v tom starom príbehu, kde hrdina má rôzne mená. Text nám pripomína, čo existovalo dávno predtým, ako nastali veľké procesy „ukrajinizácie“ a snaha o redefinovanie identity starobylých národov podľa potreby aktuálnych politických nálad v Európe.]( "Slovanské kmene v Bukovine – Rusnáci, Ruthéni alebo „Reusseni“ (Zugebe zu den Göttingischen gelehrten Anzeigen, 1782)")
![Text hovorí o Rusnákoch („Rousniaques“), ktorí sa rozprestierajú od severovýchodného Uhorska cez Bukovinu až po Transylvániu. Nie sú to len obyvatelia krajiny; sú to ľudia, ktorých duch je predmetom jemnej, no neúprosnej hry mocí. Rusnáci sú tu ako živé tkanivo, ktoré sa rozprestiera cez viaceré cisárstva, no každá vlákno je vtiahnuté do iného smeru – niekedy k parížskej intelektuálnej kritike, niekedy k ruskej ortodoxii a niekdy k rakúskej správe. Je to obraz národa v stave neustáleho prechodu, ktorý žije v priestore medzi veľkými mocnosťami, kde je jeho identita neprestajne skúšaná a manipulovaná.]( "Rusnáci / „Rousniaques“ dodnes žijú v severovýchodnej časti Uhorska, v Bukovine a v Transylvánii (Le Siècle (Edition de Paris – 1867)")
![O tom, ako si ľudia – „Rusnáci“ z Bukoviny – sami vymedzujú svoju identitu v chaose dejín. Text analyzuje etnickú identitu Rusnákov v Bukovine a Galícii. Popisuje rozdiel medzi odbornými názvami („Ruthéni“) a autentickým pomenovaním používaným samotným ľudom – „Rusnak“. Dokument zachytáva komplexnú sociálnu štruktúru regiónu pred veľkými politickými zmenami.]( "„Ruthéni“ z Bukoviny používajú samotní na svoje etnické vymedzenie sa – „Rusnak“ (Prof. Dr. Raimund Friedrich Kaindl / Czernowitz – Bukovina, 1897)")
O aktuálnom stave „demokracie“ a prístupe Ukrajiny k Rusnákom (Rusínom) som už v minulosti informoval. Pre ukrajinské štátne orgány: Rusnáci (Rusíni) – neexistujú. Týmto občanom na Ukrajine nie je umožnené sa identifikovať v rámci svojej „rusínskej“ národnosti, a ani sa prihlásiť k svojmu materinskému – „rusínskemu“ jazyku. Niektorí si povedia, že sú to „vnútorné záležitosti“ Ukrajiny a nás sa to netýka. Veľký omyl.
Bude to možno aj nejakých sto rokov, čo predstavitelia „politického ukrajinizmu“, nielenže sa snažia ovplyvňovať dianie na našom území, ale dokonca tu priamo pôsobia a vykonávajú svoje aktivity. V minulosti som už spomínal, napríklad taký – vo svojej dobe pomerne populárny – ukrajinista profesor Rudnitsky, ktorému vyšli publikácie: v taliančine „ L’Ucraina e gli Ucraini“ (1914), v maďarčine „Ukraina és az Ukrainaiak (Magyarország Oroszföldi Barátai)“, v nemčine „Ukraina und die Ukrainer“ (1915), v angličtine „UKRAINE – The Land and Its People (An Introduction to Its Geography)“ (1918); mal veľmi svojský pohľad na etnografiu súvisiacu s územím a občanmi Slovenska a napísal aj: „Západná časť pieskovcových Karpát, ktorá sa nachádza na ukrajinskom území [sic], sa nazýva Nízke Beskydy. Je tiež známa ako Lemkovské Beskydy, pretože ju obýva ukrajinský [sic] horský kmeň Lemkov. (1918, s. 26)“ Budem sa síce opakovať, ale: „Nízke Beskydy sú prakticky celou severnou časťou východného Slovenska, od Sniny po Bardejov! Pre Stepana Rudnitského? Ukrajinské územie… A označovať Lemkov, ktorí sú všeobecne známa podskupina Rusnákov (Rusínov), priradzovať ich k Ukrajincom? Mešuge.“ Stepan Rudnitsky v tom mal jasno a hranica ukrajinského územia mala tiahnuť naprieč slovenskou krajinou takto nejako: „Mukačevo, Užhorod, Bardejov, Sabinov, Kežmarok, Stará Ľubovňa, rieka Poprad – v skratke: ukrajinský profesor Rudnitsky považoval aj slovenských Rusnákov (Rusínov) za Ukrajincov.“ Nebol v tom sám. Jedným z dôvodov, prečo prišlo Česko-Slovensko o Podkarpatskú Rus boli práve aktivity takýchto osôb. Koncom 30-tich rokoch minulého storočia sa už dokonca kreslili mapy, kde sa Slovensku odnímala značná časť východného Slovenska… a tieto územia sa označovali – „historicky ukrajinské“. Ale tam to nekončilo. Odohrali sa tu aj iné udalosti, o ktorých sa mlčí.
Od nejakých 50-tich rokov minulého storočia sa v našich končinách sústavne pracovalo na tom, aby došlo k vymazaniu identity Rusnákov (Rusínov). Je všeobecne známym faktom, že štátne orgány Česko-Slovenska znemožňovali identifikovanie jedincov tohto etnika v rámci svojej národnosti tj. silene boli zaradzovaní do kolónky „Ukrajinci“ a ich kultúra označovaná za „ukrajinskú“. Inak povedané: pre československé inštitúcie Rusnáci jednoducho neexistovali, boli skrátka – Ukrajincami. Bodka. Ak už sa aj nejaké tie kultúrne inštitúcie tohto etnika zakladali, zvyčajne sa k ich pomenovaniam – ako na povel – pripájalo „ukrajinský“, „ukrajinské“ alebo „ukrajinsko-“ – umelo sa vytvárala neexistujúca väzba identity slovenských Rusnákov (Rusínov) na koncept „veľko-ukrajinského národa“, v ktorom sa mali „rozpustiť“ – navždy stratiť, a oni boli vsádzaní do tohto politického konštruktu bez toho, aby sa niekto opýtal na ich názor. Po revolúcii v 1989 sa situácia zmenila. Rusnákom (Rusínom) bolo odrazu umožnené prihlásiť sa k svojej národnosti. Čo sa ale nezmenilo? Ukrajinisti a ich propaganda. Ľudia, ktorí zastávali vysoké funkcie a ich podriadení v rôznych výchovno-vzdelávacích a kultúrnych inštitúciach, tam sa do dnešných dní nič nezmenilo, i naďalej pokračujú vo svojej práci, čím je: šírenie propagandy a manipulácia historickej pamäte verejnosti v oblasti identity Rusnákov (Rusínov).
Slovenskí Rusnáci (Rusíni) majú – pri svojom súčasnom tragickom postavení v našej spoločnosti – predsa len jedno obrovské šťastie. A tým šťastím je uskutočnené sčítanie obyvateľstva na území Slovenska v roku 2021. Výsledky tohto sčítania prehovorili jasnou rečou a aspoň na okamih pochovali dlhoročné snaženie ideologických propagandistov – ukrajinistov pôsobiacich na území Českej a Slovenskej republiky. Ale predovšetkým: odhalili ich skutočnú náturu a zámery. A až teraz sa ukazuje skutočná podstata, aký drastický akt psychologického teroru zo strany pred-revolučných, ale aj po-revolučných, a aj tzv. „slovenských“ orgánov štátnej a verejnej správy sa tu po celý čas odohrával… Hlas ľudu – tí, ktorí ešte poznajú svoj pôvod, vykričali do celého sveta jedno posolstvo: „NIE SME UKRAJINCI!“
![Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.]( "Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 na Slovensku (Podľa krajov): Porovnanie občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti / Rusnáci (Rusíni) vs. Ukrajinci")
Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 bolo v niečom veľmi špecifické. Občania Slovenskej republiky mali možnosť „dať svetu na známosť“ svoju primárnu (hlavnú) národnosť, ale súčasne dostali možnosť vyjadriť svoje ďalšie „národnostné špecifikum“, akúsi kultúrnu identitu na podklade pôvodu svojej rodiny, svojho rodu – mohli si zvoliť svoju „ďalšiu národnosť“. A výsledky dopadli presne podľa toho, stotožňujú sa s údajmi zaznamenanými v historických dokumentoch, ktoré som na týchto stránkach doteraz priniesol. Z nazbieraných štatistických dát – Štatistického úradu SR – je jednoznačne preukázateľné: slovenskí Rusnáci (Rusíni) sa NEIDENTIFIKUJÚ ako Ukrajinci! Nikdy v histórii sa takýmto spôsobom neidentifikovali, a ani dnes sa nevnímajú ako súčasť ideologického konštruktu „veľko-ukrajinského národa“. Pri celkovom počte 23756 občanov, ktorí si ako svoju primárnu národnosť zvolili „rusínsku“, pri porovnaní tohto čísla s počtom osôb, ktorí si zvolili ako svoju ďalšiu národnosť „ukrajinskú“ – 1586, sú moje konštatovania úplne zjavné. Ešte zjavnejšie sú takéto úvahy v prípade pohľadu na tento spôsob porovnania v prípade tradičnej bašty „rusnáckej“ kultúry – Prešovský kraj. Tam je tento pomer 19601 / 597. V takomto prípade, aj keby si všetky osoby, ktoré si ako prvú národnosť zvolili „rusínsku“, vybrali za „ďalšiu“ – druhú národnosť „ukrajinskú“, tak by sme hovorili o 3% osôb, ktoré by tak urobili. Je preto zjavné: NEEXISTUJE korelácia – vzájomná súvislosť – medzi existujúcim konceptom identity slovenských Rusnákov (Rusínov) a jej nadväznosti na nejaké tie propagandistické postuláty o akomsi „veľko-ukrajinizme“. A ak by sme išli ešte o čosi viac do hĺbky…
![Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.]( "Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 na Slovensku (Podľa okresov): Porovnanie občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti / Rusnáci (Rusíni) vs. Ukrajinci")
…na úroveň okresov, kde sú historické oblasti osídľované – jednotlivé rusnácke (rusínske) usadlosti tam boli zakladané predovšetkým v období 14.-17. storočia – znamenitým počtom pôvodom rusnáckeho (rusínskeho) obyvateľstva, tak na podklade dát z týchto oblastí môžeme hovoriť o mojich záveroch v rovine: sú nevyvrátiteľné. Okres Stará Ľubovňa: 2816 osôb si ako prvú národnosť zvolilo „rusínsku“ a 58 osob následne ako „ďalšiu“ – druhú si zvolilo „ukrajinskú“, takže: 2%-tá! Okres Medzilaborce? Tam je ten pomer dokonca 3459 ku 25, čím dostávame: 0.72%!!! To už sa pochybujem hlboko v teritóriu nejakej štatistickej chyby. A takto by sme mohli pokračovať a pokračovať.
Možno sa niekto z vás opýta:
« „Ako je potom možné, že vznikajú také absurdity, ako keď sa minulý rok (2025) konal 71. ročník festivalu pomenovaného – „Slávnosti Rusínsko-Ukrajinskej kultúry voSvidníku“? » Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2021 – žilo v tomto období v celom okrese Svidník 291 osôb, ktorí si „ukrajinskú“ národnosť zvolili za svoju primárnu národnosť a 68 osôb, ktorí si ju zvolili za svoju „ďalšiu“, čo je dokopy 359 ľudí. Pre porovnanie, vo svidníckom okrese si, za svoju primárnu národnosť, vybralo ako „rusínsku“ 3187 osôb, pri voľbe „ďalšej“ hovoríme o počte 4636 osôb, čo dokopy predstavuje 7823 osôb. Ak by sme k tomu pripočítali okres Stropkov, ktorý je s okresom Svidník v podstate „partnerský“ a úzko spätý, kde máme 3066 (984 + 2082) občanov, ktorí sa cítia v nejakej miere byť Rusnákmi (Rusínmi), a potom 102 (81+21) jedincov, ktorí sa vnímajú v rámci „ukrajinskej“ národnosti, tak pre obe okresy dohromady dostávame – pre okresy Svidník a Stropkov – prihlásenie sa k jednotlivým národnostiam v pomere: 10889 občanov „rusínskej“ ku 451 (!!!) občanov hlásiacich sa k tej „ukrajinskej“. A pokiaľ hovoríme o absurditách, aby toho nebolo málo, v samotnom Svidníku bolo múzeum, ktoré sa niekedy volalo „Múzeum ukrajinskej-rusínskej kultúry vo Svidníku“ [nižšie bude obrázok, kde je možné dohľadať si tento názov, pozn.] Dnes sa táto inštitúcia nazýva „SNM – Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku“. SNM je štátna príspevková organizácia zriadená – „Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky“. Ako… na tom ministerstve kultúry sa asi kompletne pomiatli. Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 vykázalo pre okres Svidník takmer 7823 osôb s „rusínskym“ pôvodom a niečo cez 359 (!!!) toho „ukrajinského“, no múzeum je tam ukrajinské a štátne orgány i naďalej pokračujú v traumatizovaní ľudí, ktorých predkovia boli po desaťročia vystavení snahám ukrajinistov o ich „kultúrne vyhladenie“. Neskutočné.DOPLNENIE: A tu musím vstúpiť do textu, ktorý som už mal spísaný. Pôvodne sa mi nechcelo robiť nejaké detailné dokazovanie, pretože – podľa môjho názoru – už doteraz uvedené fakty prehovárajú jasnou rečou, ale najmä som rezignoval. Napokon som sa premohol, skúsil posledný krát… na „Wikipédii“ som totiž zazrel údaje o tom, že existujú niekde dáta, ktoré popisujú presne jednotlivé kombinácie, ako si obyvatelia volili svoju primárnu národnosť, a potom aj tú „ďalšiu“. Ja som sa v minulosti už niekoľkokrát pokúšal ich vypátrať, minimálne 3-4 krát, vždy bezútešne. Klikal som hore-dole, nevedel ich nájsť. Tentokrát som hľadal, hľadal, hľadal… taký index, taký index, hentaká mapa, onaká mapa… až som tie údaje nejako našiel. Zázrak. Aspoň dúfam. Sú to údaje totožné s tým, čo sa uvádza na „Wikipédii“, ale ja mám dôkaz, viď obrázok nižšie. Podľa údajov Štatistického úradu SR, na podklade sčítania obyvateľstva v roku 2021, bol počet obyvateľov pre nasledovné kombinácie primárnej a ďalšej národnosti: 1. rusínska + slovenská = 5479 osôb, 2. slovenská + rusínska = 38764 osôb, 3. rusínska + ukrajinská = 247 (!!!) osôb, 4. ukrajinská + rusínska = 694 osôb. Potrebuje toto ešte nejaký ďalší komentár?
![Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.]( "Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 na Slovensku: Porovnanie toho, koľko Rusínov si zvolilo ďalšiu národnosť „ukrajinskú“, a naopak – koľko Ukrajincov „rusínsku“")
Vráťme sa teraz k spomínanému festivalu. Summa summaru: vo svidníckom okrese Ukrajinci v podstate nikdy nežili – tj. ich počty boli a sú zanedbateľné, prakticky bezvýznamné, nie je to v žiadnom zmysle ich historickým územím, kde by dochádzalo v priebehu stáročí ku kontinuálnemu vyjadrovaniu nejakej tej „ukrajinskej kultúry“, a predsa v tomto regióne dochádza k používaniu „ukrajinský“ súčasne s pojmom „rusínsky“. Prečo je tomu tak? Stačí vám niekoľko ľudí na tých správnych pozíciach, ktorí sú po celý čas nahradzovaní ďalšími osobami s rovnakým ideologickým nastavením, a tieto osoby vedúce spomínané výchovno-vzdelávacích a kultúrnych inštitúciach, ktorí si samozrejme vyberajú svojich – verne im slúžiacich – podriadených, dokážu vykladať dejiny „po svojom“ a zásadným spôsobom deformovať historickú pamäť, mať významnejší vplyv na jej podobu, než samotní občania rádovo v desiatkach tisícoch. [Tu by som rád upozornil, že mnoho občanov v spomenutých okresov sú „Slováci“ v zmysle – „poslovenčení“ Rusnáci, ktorí sa asimilovali natoľko, že dnes už sa k odkazu svojich predkov nehlásia, alebo o tomto svojom pôvode vôbec nevedia, ako sa to udialo v mnohých iných častiach Slovenska, ako je napr. obec Šumiac, alebo v prípade veľkého množstva obcí v okolí Košíc, pozn.] Ale neraz vám ani netreba vyberať tie správne nastavené osoby a postačí vám, ak sa do riadiacej pozície dosadený politický nominant, ktorý je „nevedomec“ a o danej problematike nič nevie. A takáto makovica potom radšej nič nerobí, lebo on nevie posúdiť, čo by bolo správne, je rád, že všetko nejako plynie a každý mesiac „cinkne“, a čo bolo raz nastavené… pretrváva.
Za mestom Svidník sú obce, ktoré sú už takmer 450 rokov staré a vždy boli „rusnacké“. A na Slovensku sú „rusnácke“ usadlosti, napríklad pri Bardejove alebo Starej Ľubovni, ktoré sú ešte staršie a rozprávame neraz o nejakých šiestich storočiach! Možnože siedmich. Tu máte dediny, kde majú druhý, tretí… a neviem koľký cintorín, a ten pôvodný už súčasníci… ani nevedia, kde je! Tak dlho tu sú. Rusnáci žijú so Slovákmi na Slovensku – v tomto historicko-kultúrnom priestore, bok po boku, po stáročia! Tvrdenia a údaje, ktoré tu uvádzam nie sú pre samotných Rusnákov (Rusínov) ničím novým. A predsa, ak sa pozriete do publikácii od autorov pôsobiacich na slovenských vysokých školách, tj. inštitúciach, ktoré zriaďuje Ministerstvo školstva SR, do publikácii, ktoré vznikli s podporou Ministerstva kultúry SR, tak si v nich môžete prečítať ideologickú propagandu „politického ukrajinizmu“. Odrazu sa stretávate s rétorikou, akú použival (vyššie citovaný) Rudnitsky, alebo Stanislav Dnistrjansky a Dmytro Dorošenko! Ja som si pre vás vybral úryvky z knihy „Slovenská slavistika – včera a dnes (Kolektívna monografia)“ (2012), z príspevku, ktorý prináša prehľad o „ukrajinistike“ na Slovensku. Nech sa páči:
![Aktívny proces redefinovania histórie Rusnákov na Slovensku. Proces prepisovania pamäte národa – intelektuálna operácia, ktorá mení samotnú podstatu identity slovenských Rusínov: tradičná identita Rusnákov je tu transformovaná do „ukrajinského rámca“. Stáva sa časťou „veľko-ukrajinskej“, alebo „celo-ukrajinskej“ kultúry, kde z hľadiska historicko-kultúrnych poznatkov nijako neprináleží. Je zbavovaná svojbytnosti a možnosti vlastného sebaurčenia. Stáva sa slúžkou ideológie „politického ukrajinizmu“, baženia po rozširovaní jeho vplyvu. Tento text nám ukazuje, ako sa história stáva nástrojom moci.]( "Ukrajinisti na Slovensku a ich tvorba: Ideologická propaganda z dielne predstaviteľov „politického ukrajinizmu“ / 1. časť")
![Aktívny proces redefinovania histórie Rusnákov na Slovensku. Proces prepisovania pamäte národa – intelektuálna operácia, ktorá mení samotnú podstatu identity slovenských Rusínov: tradičná identita Rusnákov je tu transformovaná do „ukrajinského rámca“. Stáva sa časťou „veľko-ukrajinskej“, alebo „celo-ukrajinskej“ kultúry, kde z hľadiska historicko-kultúrnych poznatkov nijako neprináleží. Je zbavovaná svojbytnosti a možnosti vlastného sebaurčenia. Stáva sa slúžkou ideológie „politického ukrajinizmu“, baženia po rozširovaní jeho vplyvu. Tento text nám ukazuje, ako sa história stáva nástrojom moci.]( "Ukrajinisti na Slovensku a ich tvorba: Ideologická propaganda z dielne predstaviteľov „politického ukrajinizmu“ / 2. časť")
![Aktívny proces redefinovania histórie Rusnákov na Slovensku. Proces prepisovania pamäte národa – intelektuálna operácia, ktorá mení samotnú podstatu identity slovenských Rusínov: tradičná identita Rusnákov je tu transformovaná do „ukrajinského rámca“. Stáva sa časťou „veľko-ukrajinskej“, alebo „celo-ukrajinskej“ kultúry, kde z hľadiska historicko-kultúrnych poznatkov nijako neprináleží. Je zbavovaná svojbytnosti a možnosti vlastného sebaurčenia. Stáva sa slúžkou ideológie „politického ukrajinizmu“, baženia po rozširovaní jeho vplyvu. Tento text nám ukazuje, ako sa história stáva nástrojom moci.]( "Ukrajinisti na Slovensku a ich tvorba: Ideologická propaganda z dielne predstaviteľov „politického ukrajinizmu“ / 3. časť")
Ak budete čítať podobné knihy, od ukrajinistov sa dozviete veru nevídané, neslýchané, že: na východe Slovenska máme „Rusínov-Ukrajincov“, o existencii (celo)ukrajinskej literatúry, čo bude najskôr literatúra „veľko-ukrajinská“, o ukrajinských nárečiach východného Slovenska, ktoré sa dotýkajú ukrajinského etnika, o 50 lokalitách východného Slovenska s ukrajinsky (resp. rusínsky) hovoriacim obyvateľstvom, o ukrajinských nárečových oblastiach, o ukrajinských lokalitách východného Slovenska. Ak si ale pozriete dáta zo sčítania obyvateľstva o tom, koľko osôb sa prihlásilo k ukrajinskej národnosti v spomínanej Ubli a Nižnej Jablonke [obec Zvala zanikla pri stavbe vodnej nádrže Starina, pozn.] To je stále ten istý príbeh.
![Štatistická realita súčasnosti. Tabuľka sčítania obyvateľstva na Slovensku z roku 2021. Porovnáva počet občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti pre dve skupiny: Rusnáci (Rusíni) a Ukrajinci.]( "Sčítanie obyvateľstva v roku 2021 na Slovensku (Ubľa a Nižná Jablonka): Porovnanie občanov podľa primárnej národnosti a ďalšej národnosti / Rusnáci (Rusíni) vs. Ukrajinci")
Ale do pozornosti by som chcel dať inú skutočnosť. Možno si povšimnete, že často sú v uvedených úryvkov – užívajúcich „ukrajinistický slovník“ – spomínané publikácie vydané v Prahe. Toto je veľmi podstatná záležitosť. Práve Praha sa za Masaryka stala jedným z centier „politického ukrajinizmu“, odtiaľ sa pracovalo na posilňovaní myšlienok „veľko-ukrajinského národa“. Sovietske zdroje hovorili dokonca o tom, že Česko-Slovensko sa stalo jednou z cieľových destinácii takýchto osôb už po skončení občianskej vojny v rokoch 1918-1920, ktorú sprevádzali drastické útoky voči Židom na Ukrajine. Ktovie. Hm, ten Stanislav Dnistrjansky sa zrazu objavuje v Prahe určite len náhodou…
ZÁVER: Tento článok som začal príbehom o Rusnákov z Bukoviny, ktorí už dnes akosi „nie sú“. Aspoň nie oficiálne a možno už ani samotní nevedia, kým boli ich predkovia, ako sa to stalo v mnohých iných oblastiach. Pri čítaní tohto môjho otvorenia dnešného pojednania, sa prirodzene núka: „Ako sa takéto voľačo môže udiať?“ Práve Slovensko je k zodpovedaniu takýchto rébusov vynikajúcim príkladom. Vidíme snahy, vidíme pôsobenie lokálnych ukrajinistov, vidíme ich aktivity, aby sa takéto niečo udialo, no… Rusnáci na Slovensku ešte stále dýchajú, z posledného, ale dýchajú. Ešte stále žijú ľudia, ktorí mali tú šancu zažiť podobu „rýdzo rusnáckej“ dediny u nás, a tak si vedia porovnať „kým sú“, čo hovorili ich dedovia, s tým, čo im tvrdia ukrajinisti – „kým by mali byť“. A hlavne sa zmenila doba: dnes sú dostupné historické dokumenty, záznamy, ktoré jednoznačne preukazujú, ako sa vnímali a označovali ľudia v minulosti. Napr. ten (mnou stále ospevovaný) úryvok o Rusnákoch, ktorí šli do Kanady. Niekedy by takéto svedectvo nemalo nijakú váhu, pretože by sa o ňom nevedelo. Dnes je možné zo stoviek takýchto príkladoch, ktoré sú zapadnuté v rôznych archívoch vyskladať, čo sa snažia ukrajinisti navždy vymazať. Takto tu odrazu máme ľudí, ktorí si ešte stále pamätajú, taktiež informácie, ktoré mnohé dokazujú a vysvetľujú, navzájom sa dopĺňajú. A keď majú ľudia možnosť sledovať, čo sa dialo a deje na Slovensku, vedia sa pozrieť do histórie, ako to bolo v iných oblastiach… a odtiaľ už nie je ďaleko k pochopeniu, čo sa stalo z históriou Rusnákov. Nie sú možno všetky dni stratené…
…ale nemali by sme si klamať. Slovensko dnes riadia nerozumní ľudia, chcú ho riadiť ľudia rovnako neschopní, a ešte k tomu kadejako pomätení, no a títo oslabujú Slovensko. Pokiaľ v minulosti mali ukrajinisti LEN svoju ideológiu, nejaký „veľko-ukrajinský mýtus“, dnes už na Slovensku majú státisíce poslucháčov, ktorí veria v obsah ich posolstva. A zopakujem to znova: slovenskí vládni politici neraz opakujú – vo svojich verejných prejavoch – časti tohto príbehu, slovenské orgány podporujú inštitúcie zamerané na širenie tohto príbehu a podieľajú sa na vydávaní publikácii, kde sa o ňom píše. Konajú priamo proti slovenským záujmom, proti záujmom svojich občanov. Ale koho by dnes zaujímalo právo na sebaurčenie, história predkov, súčasť identity občanov tohto štátu… Raz za rok si navlečieme nejaký ten kroj, niekde zacupkáme… hlavne, že „cinká“. Amen tma.
POST SCRIPTUM: Ak by mal niekto záujem naštudovať si ďalšie historické dokumenty, ktoré sa venujú tématike Ruthéni – Rusnáci – Rusíni, tak nech sa pozrie na tento môj starší článok. Zaujímavosťou sú určite aj prastaré mapy zobrazujúce, ako sa pred stáročiami vymedzovali historicky „ukrajinské územia“.
PREKLAD: © Bystroumný
ZDROJE:- [1] ANDRIEWSKY, Olga. Dangerous Illusions and Fatal Subversions: Russia, Subjugated Rus΄, and the Origins of the First World War / Slavic Review 82, no. 2. Cambridge University Press, 2023. 25 strán.
- [2] ČIŽMÁROVÁ, Mária. Slovenská ukrajinistika – súčasný stav výskumu (po roku 1993). / ŽEŇUCH, Peter (ed.) Slovenská slavistika – včera a dnes (Kolektívna monografia). HEIFETZ, Elias. The Slaughter of the Jews in the Ukraine in 1919. Bratislava (Slovenská republika) : Slovenský komitét slavistov a Slavistický ústav Jána Stanislava Slovenskej akadémie vied, 2012. 268 strán.
- [3] KAINDL, Raimund Friedrich. Haus und Hof bei den Rusnaken (Mit einer Einleitung über den Namen der Rusnaken). / GLOBUS (Illustrierte Zeitschrift für Länder- und Völkerkunde) – 27. Februar 1897, Nr. 9. Bd. LXXI., Braunschweig (Nemecko) : Verlag von Friedr. Vieweg & Sohn, 1897.
- [4] L’autriche en orient. / Le Siècle (Edition de Paris) – Samedi, 12. janvier 1867, N. 11616. Paríž (Francúzsko), 1867.
- [5] Political Forces in Eastern Galicia and Volhynia Before World War II (A study od the relations between the Poles and the Ukrainians of Eastern Volhynia and Galicia, especially from 1918 to 1939, and and anaylsis of the political forces at work in this area). Washington (USA) : Office of Strategic Services – Research and Analysis Branch, 1945. cca. 50 strán.
- [6] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stefano Rudnizkyj]. L’Ucraina e gli ucraini. Rím (Taliansko). Lega Nazionale Ucraina [Liga národná ukrajinská, pozn.], Lega per la Liberazione dell’Ucraina [Liga za oslobodenie Ukrajiny, pozn.], 1914. 33 strán.
- [7] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka István Rudnickyj]. Ukraina és az Ukrainaiak (Magyarország Oroszföldi Barátai). Budapešť (Rakúsko-Uhorsko) : Fritz Á. Betüivel, 1914. cca. 40 strán.
- [8] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stefan Rudnyckyj]. Ukraina und die Ukrainer. Berlín (Nemecko) : Carl Kroll, 1915. cca. 50 strán.
- [9] RUDNYT͡SʹKYĬ, Stepan [aka Stephen Rudnitsky]. UKRAINE – The Land and Its People (An Introduction to Its Geography). New York (USA). New York (USA) : Ukrainian Alliance of America, 1918. 370 strán.
- [10] RUSSNIAK PEASANTS. / Moose Jaw Times – Friday, August 13, 1897 (No. 6). 9. ročník [Vol. IX.] Moose Jaw. (Kanada), 1897.
- [11] SULZER, Joseph Franz. Geschichte des transalpinischen Daciens, das ist: der Walachey, Moldau und Bessarabiens, im Zusammenhange mit der Geschichte des übrigen Daciens als ein Versuch einer allgemeinen dacischen Geschichte – Zweeter Band. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Rudolph Gräffer, 1781. 547 strán.
- [12] ŠTÚR, Ľudovít. O národních písních a pověstech plemen slovanských. Praha (Rakúsko-Uhorsko) : František Řivnáč, 1853. 148 strán.
- [13] Ukraina: Prawy Sektor organizuje marsz ku czci SS „Galizien” we Lwowie. Start pod pomnikiem Bandery. (Poľsko) : Radio Maryja – Katolicki głos w Twoim domu. Dostupné (07-05-2026 / 18:49): https://www.radiomaryja.pl/informacje/ukraina-prawy-sektor-organizuje-marsz-ku-czci-ss-galizien-we-lwowie-start-pod-pomnikiem-bandery/
- [14] Zugebe zu den Göttingischen gelehrten Anzeigen / Den 13. April 1782, 15tes Stück. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko), 1782.
▐ Zverejnené: 20/05/2026
Základný popis
O tom, ako politické elity ignorujú dlhodobé následky svojich rozhodnutí. Premena krajiny na „muničný arzenál“ Európy – prejav pragmatizmu alebo cynického zneužitia dôvery? Analýza chladná, klinicky presná. Autor poukazuje na sofistikovanú hru s jazykom, núti nás čeliť nepohodlným informáciam o fungovaní moci. Tvorba systému, ktorý oddeľuje jednotlivcov od zodpovednosti a prenáša ju na voľajaký abstraktný byrokratický akt, pričom odrazu nikto túto zodpovednosť nenesie. Dôkladný prienik do psychológie politickej manipulácie, do jej schopnosti racionalizovať a „politicky predať“ – pretvárať, čo bolo pre občanov prvotne „zdanlivo neprijateľné“ do polohy „politicky nevyhnutné“.
« Vedenie štátu, ktoré občanov zavádza a poškodzuje ich záujmy: Keď sa prezident „mieru“ vytešuje z tranformácie priemyslu do podoby významného dodávateľa munície do oblasti vojenského konfliktu… »
ZNAČKY: Zmienka – Komentár – Citát – Politika – Ekonomika – Slovensko – Neoliberalizmus – Liberálna demokracia – Politický katolicizmus – Smerohlasizmus – Progresivizmus – Neokolonializmus – Vojna – Chudoba – Bieda – Smrť – Výmena obyvateľstva – Slovania
Pred niekoľkými dňami [13. máj 2026, pozn.] sa na portály „Marker“ objavila správa s názvom „Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO“. Túto správu postupne priniesli pravdepodobne všetky veľké média na Slovensku. Najšokujúcejšou časťou tejto správy sú istotne nasledovné riadky:
« Podľa Pellegriniho sa vďaka tomu Slovensko stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Uviedol, že na komerčnej báze SR dodáva na Ukrajinu muníciu „v počtoch miliónov a ten počet bude ešte do budúcnanarastať“. » Práve v tejto chvíli, ako píšem tieto riadky, som si spomenul na svoje myšlienky z nedávnej minulosti [10/2025, pozn.], kedy som sa vyjadril k nie veľmi príjemnej – militaristickej atmosfére v našej spoločnosti, ktoré som napísal potom, čo sa vedľa seba postavili Peter Pellegrini, Róbert Kaliňák a Juraj Blanár, pričom ohlásili obdobie zbrojenia a budovania infraštruktúry zlepšujúcej mobilitu ozbrojených síl na území Slovenska. V tom článku som položil jednu zásadnú otázku: až sa niečo – s prepáčením – „poserie“, kde chcete akože s týmto zázemím bojovať? Alebo inak – ak by sa niečo takéto stalo, čo si myslíte, že bude okamžite zbombardované? Ako dlho asi vydrží… napríklad tá fabrika, kde Ukrajinci na Slovensku vyrábajú drony? A keď hovorím „okamžite“, tak hovorím o MINÚTACH. Nad takýmito otázkami by mali premýšľať všetci občania Slovenska. Nedeje sa tak. Hrajte so svojimi politikmi debilné hry, vyhráte od nich debilné ceny…Na tomto mieste zacitujem z iného svojho článku [11/2025, pozn.]:
« …sa zlepšujú majetkové pomery niektorých osôb, uspokojujú dlhodobé hospodárske záujmy niektorých štátov. Čo nemôže byť prekvapením. 1. apríla 1933 sa pre „Jihočeské Listy“ vyjadril Dr. Vlastislav Zátka: „Rok 1932 nepriniesol vytúžené zlepšenie hospodárskych pomerov, práveže naopak, všeobecnú hospodársku krízu ešte zhoršil. […] Kríza, ktorú prežívame je na celom svete. […] Napokon nechýbajú ani tí, ktorí spomínajú tých krásnych dôb, keď počas vojny ceny všetkých statkov stúpali, a teda nachádzajú spásu vo vojne, hromadnom ničení ľudí a statkov. (č. 26, titulná strana)“ Taký anglický ekonóm John Maynard Keynes v roku 1936 napísal: „…dokonca aj vojny môžu slúžiť na zvýšenie bohatstva… (s. 129)“ Mnohí sa podobnými slovami – aj na Slovensku – vyslovene riadia. Existuje len jediné skutočné riešenie. Riešením je koniec vojenského konfliktu. Dalo by sa povedať: dianie na Ukrajine zatiaľ smeruje k tomu, aby sa táto stala „európskym Afganistanom“. „‚…spor, stále nerozhodnutý ma uviedol do trápenia, skazy a zúfalstva, spolu so všetkým ostatným – a tak tu stojím v tento deň. […] Je tento môj spor znesiteľnejší, alebo ťažšie znesiteľný, keď v ňom bolo celé moje bytie, a bolo takto hanebne vyciciavané? […] Teraz opäť,‘ povedal… bez zmiernenia hnevu, ‚Systém! Všade mi hovoria, že je to systém. Nesmiem sa spoliehať na jednotlivcov. Je to systém. […] …a povedať mu, keď ma rozzúri tým, že je taký chladný a spokojný – ako to robia všetci, lebo viem, že oni z toho získajú, zatiaľ čo ja prehrám, však? – nesmiem mu povedať, že chcem od niekoho niečo dostať za svoju skazu… On nie je zodpovedný. Taký je systém.‘ (Dickens, 1880, s. 309)“ Možno by bolo dobre sa opýtať: „Kto je na Slovensku súčasťou tohto ‚systému‘ podieľajúceho sa na dianí navôkol nás?“ Kto zistil, že aj na smrti sa dá dobre zarobiť? „Zdalo sa mi, že som videl zločinca odpúšťajúceho hriechy spravodlivým… (Dostojevskij, 1920,s. 332)“ » Od posledných volieb sa v našej spoločnosti vedie – neprestajne sa opakujúca – debata ohľadom „plnenia / neplnenia“ závažného predvolebného sľubu – „Ani náboj na Ukrajinu!“ Zo strany vládnych politikov sa zvyčajne argumentuje: „Ale my sme povedali, že to platí len pre štátne zdroje a netýka sa aktivít súkromných podnikateľských subjektov…“ Tieto osoby pri vyslovovaní takýchto slov vystupujú pomerne sebavedomo a nepriamo, ako keby hovorili svojim vlastným voličom: „Vy ste jednoducho strašne sprostí. VY ste len nepochopili, čo sme vám hovorili, a to nie je naša vina.“ Ibaže je. Fráza „Ani náboj na Ukrajinu!“ sa stala jedným z hlavných volebných sloganov, ktoré zarezonovali medzi voličmi, až napokon zľudovela, občania ju politikom neprestajne pripomínajú, a zaradila sa medzi také skvosty ako „druhé Švajčiarsko“ a „dvojnásobné platy“. Táto fráza nesie jasný obsah a vzbudzuje v občanoch istý prísľub naplnenia ich očakávaní. Na základe takto vytvorenej ilúzie v mysliach voličov, naznačovanie príklonu k realizácii aktivít, ktoré budú podporovať smerovanie k mieru, si títo následne zvolili svoju vládu a neskôr aj prezidenta. A na podklade tejto svojej voľby očakávali, že dôjde zo strany Slovenskej republiky k zastaveniu, a ak nie, tak aspoň k obmedzeniu množstva dodávaných zbraní a munície do oblasti vojenského konfliktu v našej blízkosti. Dnes už vieme: stal sa presný opak. Nikto z voličov súčasných vládnych strán a prezidenta, si ani v tom najhoršom sne určite nepredstavoval, že pod dohľadom týchto osôb dôjde k pretransformovaniu Slovenska do pozície „muničnej veľmoci zásobujúcej konflikt na Ukrajine“. My v tomto prípade nehovoríme o jemnom odklone od voličských očakávaní, ale o kompletnej NEGÁCII naznačovaného, ak sa pozrieme na štatistiky v tejto oblasti. V tomto prípade došlo k absolútnemu zneužitiu dôvery občanov, že konanie týchto politikov je v „dobrej viere“ a budú zastupovať ich záujmy. Niekto by mohol argumentovať v štýle: neznalosť neospravedlňuje, čo by smerovalo k tomu, že si mali dotyční, tj. značná časť Slovenska, overiť, v akom stave a s akými možnosťami výrobných a vývozných kapacít súkromných zbrojárskych firiem na našom území sa dá do budúcnosti počítať, nechať si urobiť analýzu možných… Prepáčte? V prípade takto zásadného rozptylu… už iba slepý a hluchý nechápe, čo sa udialo. A ja poviem len toľko: je úplne nepodstatné, akými právnickými fígľami, rétorickými obratmi a hraním sa so slovíčkami to mali „ošetrené“… sa tieto osoby budú ďalej obhajovať, pretože – občania vedia. Tí, ktorí chcú vedieť. Osobne neverím tomu, že je pre politickú stranu dobrým vysvedčením, ak občan pri kontakte s ňou musí do budúcnosti počítať s prítomnosťou právneho zástupcu, ktorý mu bude simultánne vysvetľoval možné úskalia „vysloveného pod čiarou“, bude ho varovať pri každom náznaku možného „pokrytectva maskovaného pragmatizmom“. Nevzbudzuje to dôveru. A inak, tento prístup politikov voči ich voličom sa veľmi často preklápa aj do vzťahu orgánov štátnej a verejnej správy, kde sa taktiež obyčajný človek neraz dostáva do takej pozície, že bez kvalitného právnika sa tento úbožiak proste ničoho nedomôže.
Vo svojej knižnici mám jednu nádhernú publikáciu s názvom „Strategy – Proces, Content, Context (An International Perspective)“ [1998] v jej druhom vydaní. Táto publikácia vymedzuje [s. 80, pozn.] proces strategického myslenia v jeho „definujúcej časti“ do dvoch fáz: 1. identifikovanie toho, čo je problém, 2. diagnostika toho, čo je podstatou problému. V poriadku, čiže… z pohľadu našich vládnych predstaviteľov a prezidenta, tento proces v záležitostiach, o ktorých hovoríme, zjednodušene na podklade prezentovaného, vyzeral asi takto: ak by zbrane a munícia boli dodávané zo zásob Ozbrojených síl SR, znižovali by sa tým počty vojenskej techniky a munície našej armády, a keďže tá je financovaná z peňazí občanov, i finančné zdroje nášho štátu by sa zbytočne vyčerpávali, vyhadzovali do vzduchu. Vládni predstavitelia sa nám teda snažia vnútiť nasledovnú predstavu popisu problému: 1. pokles armádnych zásob a znižovanie našej obranyschopnosti, 2. finančná strata. Na druhej strane, národohospodárska stratégia „náboje vyrábané v miliónoch“ sa prezentuje, ako: 1. podpora ekonomickej výkonnosti štátu a znižovanie nezamestnanosti, 2. zlepšenie dostupnosti munície aj pre našu armádu. Áno, zvyknú ešte spomínať aj naše záväzky vyplývajúce z členstva v NATO, ale to by sme sa možno dostali… až niekam, ako je: prítomnosť zložiek ozbrojených síl cudzieho štátu v základniach situovaných na území Slovenska, čo je ďalšou zaujímavou témou „neplnenia naznačeného“. Možno inokedy.
Ja sa opýtam trochu inak: kto financuje Ukrajinu? Odkiaľ má Ukrajina peniaze? Z Európskej únie. Kto je členom Európskej únie? Slovensko. Ak má Európska únia menej peňazí, nebodaj sa dokonca zadlžuje… inak povedané: ak sa Európska únia dostáva do zlej finančnej situácie, ak má problémy s dostupnosťou a cenami energii – v dôsledku nestabilnej situácie v tomto regióne a stupídnych politických rozhodnutí, koho sa to dotkne? Obyvateľov Európskej únie. Kto sú obyvatelia Európskej únie? Slováci. Hm, klasik by povedal: „To mi nejako nevychádza…“ Už vám asi došlo, kam týmto celým smerujem: občania Slovenska budú stále tí, ktorí budú znášať náklady za prebiehajúci vojenský konflikt na Ukrajine a dodávanie munície do tejto oblasti – v tom lepšom prípade iba finančne, prepadom životnej úrovne každého z druhu človečieho, čo sa na území Slovenska dnes pohybuje. Ak sme raz členom EÚ a eurozóny, pričom sme „otvorená ekonomika“, ktorá významne reaguje na zmeny v oblasti hospodárskych výsledkov v ostatných častiach európskeho priestoru, vykazuje voči nim vysokú citlivosť, tak jednoducho občania Slovenska dianie na Ukrajine, či sa to niekomu páči alebo nie, skrátka ho v istej miere a nejakým spôsobom zaplatia, a môže to mať podobu zdražovania, kadejaké zvyšovanie poplatkov, alebo dokonca až zavádzanie nových – a zväčša skrytých foriem – „euro-zdanení“ a pod. Peter Pellegrini sa teší hospodárskemu zázraku, ktorý sa týka nárastu zbrojárskej výroby u nás. Také čísla sme dávno nemali! Správa z 6. marca 2026, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR, pritom mala názov: „Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky.“ Ja sám som pred niekoľkými týždňami písal o dianí vo svete – o následkov presadzovania „politiky vojny“ a životných osudoch bežných ľudí v podstatne ekonomicky vyspelejších krajinách, ich výkrikoch zúfalstva. Pisal som o situácii v USA, v Nemecku, v Kanade… vo Veľkej Británii žijú pracujúci ľudia v autách a celé rodiny prežívajú vďaka milodarom z potravinových bánk! Pred pár dňami zverejnila česká televízia dokument pomenovaný „Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý.“ No slovenskí politici sa tvária, že na Slovensku sa nič takéto diať nemôže… pričom – súbežne s tým – rozposiela Sociálna poisťovňa „dôchodkové prognózy“ a oznamuje občanom, že nejeden z nich sa dôchodku nedožije a budú umierať v práci.
Peter Pellegrini a vláda SR – menovaní vytvárajú zdanie pozitívneho prínosu ich politických rozhodnutí pre životy občanov SR. Snažia sa prezentovať výlučne „priame vplyvy“ a ich úspešné riešenia týchto problémov: zamedzenie zbytočných finančných nákladov zo strany štátu na zbrane a muníciu, ktoré by boli odovzdávané bez finančnej náhrady; zlepšovanie vybavenosti armády SR a obranyschopnosti Slovenskej republiky; ekonomický prínos pre štátny rozpočet a nárast zamestnanosti, potľapkanie po pleci zo strany našich zahraničných partnerov za plnenie svojich záväzkov. Ich pozornosť sa zameriava výlučne na to, čo sa zvykne označovať ako tzv. „first-order effects“: dôsledky prvého radu – priame konzekvencie, a aj to vo veľmi zúženom – „mediálnom“ – pohľade. Ibaže dodávanie munície do oblasti vojenského konfliktu, priame podieľanie sa na jeho pokračovaní, má mnohé – zväčša výhradne negatívne – sekundárne a terciárne dopady, konzekvencie „vyššieho radu“ – oneskorené, nepriame alebo postupne na seba nadväzujúce, a tie predstavujú takú zásadnú podobu „skrytých nákladov“ pre štát a jeho občanov, ktoré nárast zbrojárskej výroby nedokáže NIKDY vykompenzovať. Predstavte si, že nastanú záplavy, vietor vám zoberie strechu, stále prší, vy tam stojíte uprostred vášho domu – tej ruiny, zamračené nebo nad vami, stmieva sa, voda po pás, no a tu na loďke príde sused, hodí vám vedro a zakričí: „Vylievaj z okna…“ Náš prezident nám dnes s hrdosťou ukazuje na to vedro plné munície a členovia vlády SR so svojimi „roztlieskavačmi“ tvrdia, že toto nás zachráni, ale nikto z nich nevidí tú vodu, ktorú majú mnohí občania… snáď už niekde pri krku. Takto vyzerá dnešná podoba „sociálnej demokracie“ na Slovensku.
Veľmi trefne túto odtrhnutosť elít od reality vystihol (len pred niekoľkými hodinami – v ďalšom pokračovaní Témy dňa na TA3) Eduard Chmelár, keď povedal:
« …sa nám naozaj mení politický systém, že Európa prežíva krízu politickej legitimity. A teraz sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu, prečo to je: nuž preto, lebo vrcholoví európski politici – naprieč celou Európou – sa zaujímajú väčšinou o niečo, čo by sme mohli nazvať zahraničnou politikou. Lenže to nie je nejaké systematické zaoberanie sa medzinárodnými vzťahmi, ale zameranie na tú Ukrajinu. A na úkor domácich problémov. A to bol príklad napríklad Británie, ktorá je v hrozných ekonomických a sociálnych problémoch. A tí ľudia nielenže majú pocit, ale vidia, že ten Starmer to nerieši, že cestuje kade po svete, a že sa nevenuje domácim problémom. Ja som upozorňoval na to napríklad, ale aj čo sa týka strednej Európy, že Orbán prehral voľby na ekonomike, podcenil ju. Pozrite sa na nášho premiéra, ktorý sa pohŕdavo vyjadruje o niektorých domácich témach, že to nie sú „premiérske témy“ a on… sa tvári akoby bol ministrom zahraničných vecí, že on rieši niečo iné. No jednoducho… tu je hlavná príčina toho, že tie politické elity prestali vnímať naozaj prehlbujúcu sa ekonomickú a sociálnukrízu… » Ale priniesol aj iné zaujímavé nadhľady:« „…keby sme hovorili o fašistických prvkoch, tak by sme ich našli aj v stranách, ktoré tu terorizovali tri roky obyvateľstvo a vyhrážali sa, zatvárali rôzne weby… alebo sa teraz vyhrážajú rôznymi hlbokými orbami. […] Pretože Smer sa vyčerpáva na všelijakých, tých svojich kauzách a Republika dnes proste, ktorá nemá mocenskú skúsenosť, dnes kritizuje – veľmi pohodlne – všetko, čo Smer nedodržal… […] …problém Európy je práve v tom, znova to zopakujem, stráca politickú legitimitu. To znamená, že tá spoločnosť je akoby pred výbuchom. Je to ako tlakový hrniec, ktorý nevieme kedy vybuchne, ale keď vybuchne, môžu až potom sa môžu dostať k moci také strany, o ktorých extrémizme sa mnohým ani nesníva. […] Ten prvý smer, je podobný ako v roku 1848, keď Európu zachvátila vlna revolúcií. To znamená, že všetkým už prejde trpezlivosť z toho, že to tu nefunguje. Tá druhá možnosť je oveľa horšia a zjednodušene ju môžeme nazvať: fašizácia. Ale tu je naozaj dôležité uvedomiť si, prečo sa toto všetko deje. A deje sa to naozaj kvôli tomu, že sa všetci európski lídri upriamili na to, že prioritou je nečlenský štát a prioritou je zbrojenie. 800 miliárd eúr, ktoré chce Európska komisia vynaložiť na zbrojenie, celkom určite znamená likvidáciu posledných zvyškov sociálneho štátu. To si uvedomujú už aj takí ľudia, ako je chýrny komentátor Financial Times Martin Wolf, ktorý hovoril, že to sa prirodzene nedá robiť bez škrtov, ale… zrejme si to tie elity uvedomujú, ale nechcú to povedať tým občanom priamo, alebo ICH KLAMÚ, že to sa nejako spraví. No nespraví sa to. Proste tie štáty na to nebudú mať peniaze. […] Neustále sa zmenšujúce to impérium, neustále sa zhoršujúca ekonomická situácia vedie k frustrácii mnohých obyvateľov. Keď som tam ja žil? Libra stála 70 korún. Dnes je tuším už niekde na úrovni eura alebo dolára. A to nie je jediný problém. Tí Briti vidia, že kedysi to bola jedna z najväčších, najpriemyselnejších ekonomík, ktorá sa ale od 80. rokov – pod vplyvom neoliberalizmu – začala deindustrializovať a všetko sa to začalo presúvať do finančných služieb. Dôsledkom toho je, že prestala hrať prvé husle výroba, ako základ klasickej ekonomiky, a že sa to presúva do takýchto sfér. To je ďalší zdroj. Ale ten najdôležitejší je, že: viete… a ja tu poviem niečo, čo sa mnohým nebude páčiť… No to sa stáva možno v niektorých vrstvách po každej relácii, ale teraz poviem niečo naozaj vážne a tvrdé. My sme fakticky tým pomýleným nepriateľstvom voči Rusku, pomýleným, pretože Rusko je súčasťou Európy. Rusko prispelo VÝRAZNOU mierou do kultúry Európy. Nezaujímajú ma naozaj tie hysterické „taľafatky“, ktoré sa trúsia z jednej strany, že z Ruska nič dobré nevzišlo. Nechcem sa venovať týmto hlúpostiam, ale… jednoducho si treba uvedomiť, že: nech je Rusko akékoľvek, nech robí v súčasnosti… nech pácha aj zločiny, tak Rusko… my potrebujeme to Rusko viac ako Rusi nás. A stratili sme veľmi veľa času. Viete, my sme stratili vlastne 36 rokov chybnou politikou. Chybnou politikou. Pretože, v „osemdesiatomdeviatom“ – a to teraz hovorím pre mladú generáciu, ktorá si to nemôže pamätať ani omylom, lebo vtedy neboli ešte ani v pláne. V 89-tom SME NEŽIADALI, ABY SA PRESUNULA ŽELEZNÁ OPONA ZO ZÁPADU NA VÝCHOD! Neprosili sme, že my chceme preskočiť z Varšavskej zmluvy do NATO. My sme sa tešili na svet bez hraníc, že konečne je čas na to, aby sa naplnili tie ideály Spojených národov a tie národy sa pobratali, žili v mieri a v spolupráci, čo by som podčiarkol najviac. Namiesto toho, sme si o pár rokov – už v polovici 90. rokoch – osvojili blokovú mentalitu, že chceme a musíme vstúpiť do NATO, že musíme niekde patriť, akoby to najdôležitejšie bolo vyčleniť sa voči všetkým. A viete, čo je dôsledok, že: Európa má dnes, na rozdiel od iných kontinentov alebo iných blokov, čoraz menej priateľov. […] A Európa si neuvedomuje, že keď toto neustojí, tak skončí – po prvýkrát v dejinách – ako zaostalý región. My sme si zvykli na to, že Európa bola akýsi kokpit ľudstva, že z nej vychádzal pokrok, ekonomická prosperita, že toto bolo akési centrum celej civilizácie. Ale dnes už by sme mali konečne pochopiť, že sú tu nielen vyspelejšie a mocnejšie regióny, ale že my môžeme naozaj skončiť, ako to ja s obľubou hovorím, ako „slepé črevo Ázie“. » Čo na záver? Dnes už celá slovenská spoločnosť vníma, kam smerujeme. Pociťuje dôsledky „politiky vojny“, no a v tom sa zjaví prezident Slovenskej republiky – Peter Pellegrini, povie jednu z hľadiska ekonomiky pozitívnu štatistiku, tj. rast zbrojnej výroby, a optimisticky zvolá: „PERFEKTNÉ!“ Ako… prečo? Ak by sa, pred tými niekoľkými rokmi, tá už údajne dohodnutá mierová zmluva naozaj podpísala, a všetky peniaze, ktoré sa za tie roky minuli na Ukrajinu – vtedy ešte v štádiu plánovania – dali na jednu kopu a spálili, tak je Ukrajina v lepšej pozícii, než tomu dnes reálne je… a rovnako i Slovensko. Pri pohľade na všetky dôsledky a prognózy, kam smerujeme: naozaj sa koná v záujme občanov Slovenska?
Veľkým problémom je, že dramatický nárast vývozu zbraní a munície je súčasťou ďalšieho sledu vyjadrení, rozhodnutí a konaní, ktoré sa robia zdanlivo oddelene, no v skutočnosti spolu úzko súvisia. Odrazu vidíte, ako sú do rôznych pozícii nominované osoby, pritom tie sú (z povahy svojich pôsobení a činov v minulosti) priamo zodpovedné za stav spoločnosti, ktorí si voliči žiadali napraviť. Vidíte, ako jeden deň slovenskí politici pokladajú vence obetiam v SNP, a tie isté osoby obratom radostne vítajú delegácie, ktoré reprezentujú ľudí a vojenské jednotky, tj. osoby konajúce sprievody a oslavy na počesť členov Waffen-SS Galícia, vrahov Slovákov bojujúcich v SNP! Ešte raz: my tu hovoríme o slovenských politikoch, ktorí sú schopní sa pozerať do očí ľuďom bojujúcim v SNP, podávať im ruky, a potom MLČAŤ, keď vo vedľajšom šťáte velebia „hrdinských esesákov“ kolaborujúcich s nacistickým Nemeckom, ktorí sa ich snažili zabiť a vraždili ich spolubojovníkov! Počúvame vyjadrenia o tom, aká je pre nás dôležitá identita, a tí, čo toto hovoria, následne verklíkujú ideologické postuláty propagandistov cudzieho štátu, čím sa vlastne spolupodieľajú na pokračujúcej kultúrnej genocíde a vymazávaní rusnáckej (rusínskej) identity značnej časti vlastných občanov a ich predkov! A čo si pri svojej obmedzenosti vôbec neuvedomujú: vytvárajú podhubie pre možné ohrozenie slovenskej štátnosti a územnej celistvosti!
A ešte niečo. Často je možné z úst politikov počuť takéto tvrdenie: „Nedodáme my, dodajú iní.“ Nechápem. Ako môžu ľudia, ktorí o sebe neraz prehlasujú, akí sú oni „Slovania s veľkým S“, ako títo naši politickí predstavitelia môžu ospevovať dodávanie zbraní na Ukrajinu, kde dochádza k bratovražednému stretu dvoch národov, čiastočnému vyhladzovaniu slovanského genofondu na jednom z – historicko-kultúrneho hľadiska – najvýznamnejších území Slovanov, na územiach niekdajšej Kyjevskej Rusi. Keď niečo také počujem, vždy sa zastavím a premýšľam, či je toto extrémnym prejavom chucpe a dotyčný je z morálneho hľadiska… veľmi šeredným, alebo je intelektuálne niekde na úrovni materskej škôlky, a teda duševne zaostalý, ak nie je schopný kognitívne uchopiť evidentný – minimálne – etický rozpor medzi tvrdeniami „o láske k našim bratom Slovanom“ a zarábaní na zbrojnej podpore konfliktu, kde sa Slovania zabíjajú. A opäť len zopakujem, čo už som raz povedal: „…pokiaľ pôjdete po ulici a uvidíte dvoch bratov, ako sa medzi sebou niekde na rohu bijú, určite im nebudete podávať nožíky a sekery. A ak si povšimnete niekde bokom odkundesa, ktorí ich proti sebe hucká, takého namieste vyfackáte. Často sa v médiach rieši otázka, kto vyhrá. Ja som toho názoru: obe strany konfliktu už prehrali. Čo sa týka bežných ľudí. Pokiaľ sa medzi sebou vraždia bratia, niet víťaza.“
POST SCRIPTUM: Téma, ktorej sa v tomto článku venujem je mimoriadne komplexná a jej plnohodnotné spracovanie by si vyžadovalo výrazne širší časový rámec. Tento komentár preto vnímajte skôr… ako prvotný rozbor základných informácií, na ktoré som narazil, spojený s osobnými postrehmi, ktorý slúži na otvorenie diskusie o danej problematike medzi širšou verejnosťou.
ZDROJE:- [1] DICKENS, Charles. Bleak House. Boston (USA) : Houghton, Osgood and Company, 1880. cca. 660 strán.
- [2] DOSTOJEVSKIJ, Fiodor Michajlovič [aka Fyodor Dostoevsky]. The Friend of the Family. / Nyetochka Nyezvanov. Londýn (UK) : Heinemann, 1920. 358 strán.
- [3] Hrubý domáci produkt vo 4. štvrťroku a v roku 2025 / Slovenská ekonomika rástla vlani o necelé percento, jej výkony boli najslabšie za posledné tri roky. Bratislava (Slovensko) : Štatistický úrad SR, 2026.
- [4] Chudoba už nezasahuje jen okraj společnosti. Tahle země není pro chudý. Praha (Česká republika) : Dokumenty České televize, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 17:47): youtu.be/GgaOBMOzNVk
- [5] KEYNES, John Maynard. The General Theory Of Employment Interest And Money. Londýn (UK) : Macmillan and Co., Limited; 1936. 403 strán.
- [6] Slovensko sa podľa Pellegriniho stalo jedným z najhlavnejších výrobcov munície v rámci NATO. Bratislava (Slovensko) : Marker, 2026. Dostupné (18-05-2026 / 17:27): marker.sk/spravy/4410/slovensko-sa-podla-pellegriniho-stalo-jednym-z-najhlavnejsich-vyrobcov-municie-v-ramci-nato
- [7] Téma dňa s Eduardom Chmelárom: Je ľavica v Európe mŕtva? Sú Smer a Hlas ešte stále SD? Bratislava (Slovensko) : TA3, 2026. Dostupné (19-05-2026 / 14:37): youtu.be/xv6biUx24Qg
- [8] Ukrajinci vyrábajú v Košiciach drony. Prvé „made in Slovakia“ budú do konca roka. (Slovensko) : FutureArmyTV (Youtube). Dostupné (03-05-2026 / 17:02): youtu.be/2vNNetBUEIc
- [9] WIT, Bob de; MEYER, Ron. Strategy – Process, Content, Context (An International Perspective). 2. vydanie. Thomson Learning, 1998. 1252 strán.
- [10] ZÁTKA, Vladimír. Krise hospodářská a jak jí čeliti / Jihočeské Listy (Neodvislý časopis pro zájmy českého jihu) – 1. apríl 1933, číslo 26. 39. ročník. České Budějovice (Česko-Slovensko) : Družstvo vydavatelské a nakladatelské, 1933.
