Bystroumný – Kontakt

SMRŤ Značka

Stránka 2 z celkom 4 stránok.

Dokopy: 95 článkov.

  • ▐ Zverejnené: 17/02/2026

    Základný popis

    Ponorte sa do hlbín ľudskej psychológie s úryvkom z klasickej literatúry, ktorý odhaľuje skutočnú podstatu lásky. Preskúmajte etiku vzťahov a skutočnú silu umenia v tomto provokatívnom citáte z diela „The Unknown Masterpiece“. Zistite, prečo je pravá láska viac než len povrchné potešenie, ale hlboký duchovný zážitok na ceste poznania najintímnejšej podstaty toho druhého.

    « Pravá láska a schopnosť vidieť krásu: Prečo by mal umelec objekt svojho záujmu „milovať“, a prečo by – každý muž – mal byť poetom hľadajúcim pravdu (Honoré de Balzac) »

    ZNAČKY: CitátKomentárInšpiráciaKlasická literatúraEtikaPsychológiaSexuálna výchovaMravný ideálKrásaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSpoločenská zodpovednosťHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    Nasledujúci úryvok je utešeným príkladom, paralelou, prečo je množstvo milostných vzťahov „spolužitím obmedzených a nevidiacich“, prečo sa o žiadnu „pravú lásku“ – v plnom význame tohto termínu – nejedná. Vzájomný výmenný obchod – kurvenie, vyvrhávanie pankhartov, žranica, stabilita a solídnosť, materiálne zabezpečenie a hromadenie statkov, pobehovanie z miesta na miesto, dovolenky pri moriach a v horách, budovanie karier, udržiavanie stavu vlastného historicko-kultúrneho analfabetizmu, ochota zapredávať budúcnosť vlastných detí, okrádať ich a zadlžovať, robiť z nich otrokov zahraničného a lokálneho oligarchického kapitálu, zachovávať (na ich úkor) pritom svoje vlastné pohodlie – všetko, čo nazývajú „plnenie si snov“ a majú zadelené v kolónke „príjemnosti“, všetko tam je, a predsa niečoho nieto: „Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým.“ Chýba iba taká maličkosť – najvyšší prejav krásy, láska. Príjemné čítanie.

    « …Porbus začal: „niekedy sa stáva, nanešťastie pre nás, že skutočné úkazy v prírode vyzerajú – po premietnutí na plátno – nepravdepodobné.“ „Cieľom umenia nie je kopírovať prírodu, ale vyjadrovať ju. Nie ste servilný opisovač, ale poet!“ zreval starý muž ostro, prerušujúc Porbusa autoritatívnym gestom. „Inak by sochár mohol urobiť sadrový odliatok ruky živej ženy a ušetriť si tak mnoho ďalších starosti. Lenže, skúste urobiť takýto odliatok ruky svojej milej a položte si ho pred seba. Uvidíte jednu monštruóznosť, mŕtvu hmotu, ktorá nemá žiadnu podobnosť so živou rukou: boli by ste priam prinútený, predsa len sa uchýliť k sochárskemu dlátu, ktoré by pre vás – bez tvorby presne kópie – vyjadrilo pohyb a život. Musíme odhaliť ducha, prejavujúcu sa dušu vo výjavoch vecí a bytostí. Úkazy! Čo sú to tie úkazy, ak nie náhody života, a či azda život sám? Ruka, keď už som raz použil tento príklad, nie je len akousi súčasťou ľudského tela, je vyjadrením a rozšírením [pôvodnej] myšlienky, ktorá musí byť uchopená a stvárnená. Ani maliar, ani básnik, ani sochár nemôžu oddeliť konečný úkaz od príčiny, pretože jedno je v tom druhom – nevyhnutne – obsiahnuté. Až tu začína skutočné martýrium umelca. Mnohí maliari dosahujú úspech inštinktívne, bez toho, aby si uvedomovali úlohu, ktorá stojí pred umením. Kreslíte ženu, ibaže vy ju nevidíte! Takto sa vám veruže nepodarí vyrvať z nej tajomstvá o jej prirodzenosti. Mechanicky reprodukujete model, ktorý ste skopírovali v ateliéri svojho majstra. Neprenikáte dostatočne hlboko do najvnútornejších tajomstiev záhady formy, nehľadáte s dostatočnou láskou a vytrvalosťou formu, ktorá mätie a uniká vám. Krása je náročná a nedostupná záležitosť, ktorú nikdy nezíska lenivý milenec. Musíte čakať na jej príchod a prekvapiť, pritlačiť ju a pevne objaviť a prinútiť ju, aby sa vám poddala. Forma je Próteus, snáď ešte viac neuchopiteľná a rozmanitejšia než samotný Próteus z legendy: až po dlhom zápase je prinútená ukázať sa vo svojej skutočnej podobe. Niektorí z vás sú spokojní s prvým tvarom, alebo nanajvýš s druhým, možnože tretím, ktorý sa objaví. Takto nezápasia víťazi, nepokorení maliari, ktorí sa nikdy nenechajú oklamať všetkými tými zradnými náznakmi kdejakých patvarov; tí vytrvalo pokračujú, až kým sa prirodzenosť napokon odhalí ich pohľadu a jej duša sa im týmto prezradí.“ „Takto pracoval Rafael,“ povedal starý muž, skladajúci si pritom čiapku z hlavy, vyjadrujúc svoju hlbokú úctu k tomuto Kráľovi umenia. „Jeho transcendentná veľkosť vychádzala z intímneho pocitu v ňom, akoby rozbíjal vonkajšiu formu. Forma jeho postáv (rovnako ako u nás) je symbolom, prostriedkom na komunikáciu pocitov, myšlienok, rozsiahlych predstáv básnika. Každá z jeho tvárí je celým svetom. Subjekt jeho portrétu sa pred ním objavil, ako keby osvietený svetlom božského videnia, ktoré [mu] bolo odhalené akýmsi vnútorným hlasom, dotyk samotného Boha odhalil zdroje výrazu [prameniaceho] v minulosti celého života. Odievate svoje ženy do krásnych šiat zmyselnosti, z ich vlasov viažete pôvabné závoje, ale kde ostala krv [živosť, pozn.], zdroj všetkej tej vášne a pokoja, príčina takýchto dôsledkov? Prečo je tento váš hnedý Egypťan, drahý môj Porbus, len voľákou mdlou kreatúrou! Tieto postavy, ktoré nám tu predkladáte, sú len načarbané bezpohlavné mátohy, a vy to nazývate maľbou, vy to nazývate umením! Pretože ste stvorili niečo, čo sa o čosi viac podobá žene než domu, myslíte si, že ste dosiahli cieľ; ste celkom hrdý na to, že nemusíte vedľa svojich postáv písať „currus venustus“ alebo „pulcher homo“, ako to zvykli robievať starí maliari, a nazdávate sa, aké zázraky ste dokázali. Ach, priateľ môj, ešte sa toho máte veľa čo učiť, a spotrebujete kvantum náčrtkov a pokryjete mnoho plátien, kým sa to naučíte. Áno, skutočne, žena svoju hlavu nesie práve týmto spôsobom, takže si pritom rukou pridŕža nazbierané šaty, jej oči sú zasnené a láskyplné, majúc výraz pokornej roztomilosti, a i ten chvejúci sa tieň mihalníc vznášajúci sa nad jej lícami. Všetko je tam, a predsa tam nie je. Čo chýba? Nič, ale to nič je všetkým. Prinášate zdanie života, ale nevyjadrujete jeho plnosť a jagot, to nepopísateľné niečo, asnáď dušu samotnú, ktorá obklopuje obrysy ľudských tiel ako opar, skrátka, ten zárodok života, ktorý dokázali zachytiť Tizian a Rafael. Tento váš doterajší najväčší úspech vás priviedol – na začiatok. Možnože by ste teraz mohli začať odvádzať vynikajúcu prácu, ale príliš skoro sa unavíte, pričom vás [tupohlavý] dav obdivuje a tí, ktorí toto [všetko] vedia, sa iba usmievajú. (s. 20-22) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: BALZAC, Honoré de. Honoré de Balzac in Twenty – Five Voumes (Volume Twenty-Two: The Unknown Masterpiece). New York (USA) : Peter Fenelon Collier & Son, 1900. 406 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prava-laska-a-schopnost-vidiet-krasu-preco-by-mal-umelec-objekt-svojho-zaujmu-milovat-a-preco-by-kazdy-muz-mal-byt-poetom-hladajucim-pravdu-honore-de-balzac/

  • ▐ Zverejnené: 12/02/2026

    Základný popis

    Prienik do etických a morálnych úvah o cnosti v kontexte zneužívania žien zo strany sexuálnych predátorov, pre ktorých sú iba objektom na sexuálne uspokojenie sa, tj. iba bezduchým prostriedkom. Takéto primitívne bytosti hľadia len na svoje osobné zámery a ich dosahovanie, a to i za cenu ničenia dôstojnosti inej ľudskej bytosti.

    « Sexuálni predátori – „ukájatelia“: Ničitelia ľudskej dôstojnosti, tí najnižší z najnižších (Daniel Otis Teasley, 1904) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaSexuálna výchovaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurvenieVoľná láskaPsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    « Iba tí najnižší muži sa snažia zničiť ženskú cnosť; a často, keď žena stratí svoju cnosť, muži sú smutní, zatiaľ čo ženy klebetia. Príliš často, bohužiaľ, keď dievča spadne z roviny čistoty, jazyk niektorej zo žien je tým prvým, čo túto situáciu ešte viac zhorší. Dovoľte mi, aby som vás, moji poslucháči, poprosil, aby ste nikdy nehovorili ľahkovážne o svojich padlých sestrách, lebo práve ony, viac než ktokoľvek iný, potrebujú [najmä] vašu pomoc a útechu. (s. 17) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: TEASLEY, Daniel Otis. Private Lectures to Mothers and Daughters on Sexual Purity (Including Love, Courtship, Marriage, Sexual Physiology, and the Evil Effects of Tight Lacing). Moundsville (USA) : Gospel Trumpet Company, 1904. 127 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/sexualni-predatori-ukajatelia-nicitelia-ludskej-dostojnosti-ti-najnizsi-z-najnizsich-daniel-otis-teasley-1904/

  • ▐ Zverejnené: 12/02/2026

    Základný popis

    V dobe plnej falošných morálnych kompromisov a spoločenských pretvárky sa pravá láska stala vzácnym artefaktom. Tento citát nie je len o romantike; hovorí aj o sile seba-presadenia a autenticity v svete plnom manipulácie. Je to varovanie pred pasívnym podliehaním ilúziám, výzva k aktívnemu kultivovaniu lásky ako zdroja sily a rastu.

    « Falošná láska vysúša dušu – Pravá láska ju posilňuje a rozvíja (Casca Llanna, 1872) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaSexuálna výchovaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    « Falošná láska vysúša dušu; pravá ju posilňuje a rozvíja. Pri bližšom skúmaní sa neraz ukáže, že mnohé takzvané vášnivé lásky, ako napríklad tá „La Blondette’s“, sú len nezdravé horúčky, voňajúce skôr zdola ako zhora, sírou než ružami a sú plné horkosti namiesto sladkého. (s. 16-17)»

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/falosna-laska-vysusa-dusu-prava-laska-ju-posilnuje-a-rozvija-casca-llanna-1872/

  • ▐ Zverejnené: 12/02/2026

    Základný popis

    Tento citát prináša pohľad na kritickú potrebu duševného naplnenia u ženy oproti vyčlenenej fyzickej príťažlivosti. Žena? Tá potrebuje „duševnú naklonenosť“, hlboké porozumenie a rezonanciu duše s druhou osobou – inak zostane v životnej prázdnote. Tento úryvok predstavuje tichý náznak toho, že aj dnes sme stále uväznení medzi túžbou po autentickom prepojení a strachom zo skutočnej intimity, ktorá nás môže odhaliť v  celej našej krehkosti…

    « Ľudské zakrpatenie: Sexualita a vzťah ako nástroj zneužívaný ženou – Psychicky zdravá žena sa nikdy nevzdá možnosti zažívať plnohodnotný vzťah pravej lásky (Casca Llanna, 1872) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaSexuálna výchovaCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokPekloSmrť

    « Vášeň môže do určitej miery nahradiť lásku, čo sa týka mužskej prirodzenosti, ale nikdy nie v tej ženskej – v žiadnej z jej nálad alebo fáz. Žena potrebuje duševnú náklonnosťnikdy sa nemôže uspokojiť s telesnou energiou, záujmom, priateľskými pocitmi alebo akoukoľvek formou či spôsobom takzvanej magnetickej príťažlivosti, okrem prípadov, keď je (…) otrokyňou citovej poruchy. Ale aby bola svojím skutočným a pravdivým ja, musí piť plné dúšky lásky napĺňajúcej srdce a uspokojujúcej dušu. Nie je ohromnou pravdou, že neexistuje človek, ktorý by žil bez toho, aby tie najvznešenejšie emócie v jeho duši, aké kedy poznal, nevzišli z lásky v nejakej forme? A čím by bola žena, ktorá by v hlbokom jadre svojej duše odmietla myšlienku, že láska je naplnením zákona – zákona vrytého do každého tkaniva celej jej bytosti? (s. 29) »

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/ludske-zakrpatenie-sexualita-a-vztah-ako-nastroj-zneuzivany-zenou-psychicky-zdrava-zena-sa-nikdy-nevzda-moznosti-zazivat-plnohodnotny-vztah-pravej-lasky-casca-llanna-1872/

  • ▐ Zverejnené: 11/02/2026

    Základný popis

    Postavy sa nám ukazujú ako strážcovia tajných brán, každá s vlastným kľúčom. Medicína drží bylinné lieky, Teológia – knihu posvätných písmen so zvrásnenými stránkami času, Filozofia – prináša zvitok poznania. Vzácne svedectvo o hľadaní večných právd prostredníctvom vedeckého poznania, duchovného preskúmania a racionálnej reflexie. Obrázok zachytáva éru racionalizmu prepletenú so snahou nájsť zmysel v živote cez rôzne disciplíny – medicínu ako prostriedku boja proti chorobe; teológiu ako hľadanie božskej múdrosti a filozofiu, ktorá sa snaží porozumieť podstate existencie.

    « Medicína – Teológia – Filozofia / Zdravie + Duchovnosť → Hľadanie večných právd = Múdrosť (Ernst Roeber, 1882) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaĽudský životMravný ideálKrásaSebarozvojHistória medicínyZdravotníctvoKresťanstvoFilozofiaCarpe diemSmrť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: ILG, Albert; GERLACH, Martin. Allegorien und Embleme. Viedeň (Rakúsko-Uhorsko) : Verlag von Gerlach & Schenk, 1882.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/medicina-teologia-filozofia-zdravie-duchovnost-hladanie-vecnych-pravd-mudrost-ernst-roeber-1882/

  • ▐ Zverejnené: 05/02/2026

    Základný popis

    V dnešnej dobe, kedy sa nám historické dokumenty stávajú nepeknými pripomienkami našej možnej budúcnosti, práve v tomto čase sa práca Albrecht Dürera stáva o to naliehavejšou a neprehľadnuteľnejšou, pretože prehovára o tom najdesivejšom: možnom rozpade našej civilizácie, a to nielen kultúrnom, ale tentokrát v omnoho desivejšom merítku – fyzickom.

    « Štyria jazdci apokalypsy: Podrobovanie si cudzích území, vojny a konflikty, vysoké ceny, hladomor, peklo a smrť (Albrecht Dürer, 1904) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaBibliaHodnotový relativizmusTotalitaProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Promyshlennost’ i Tekhnika – Entsiklopediya promyshlennykh znaniy / Zväzok 10. [Промышленность и техника – Энциклопедия промышленных знаний / Томъ Х]. Petrohrad (Ruské impérium) : Knižné vydavateľstvo „Prosvieščenije [Просвѣщеніе]“, 1904. cca. 720 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/styria-jazdci-apokalypsy-podrobovanie-si-cudzich-uzemi-vojny-a-konflikty-vysoke-ceny-hladomor-peklo-a-smrt-albrecht-durer-1904/

  • ▐ Zverejnené: 29/01/2026

    Základný popis

    O&nbspprirodzených právach ženy, harmónii pohlaví a&nbsphodnote čistoty. Nie je to len deklarácia rovnosti – ale skôr oslava vzájomného dopĺňania, dokonalého vyváženia rozdielov ako zdroja sily namiesto rozporov. Pohľad na harmóniu, ktorá spočíva nielen vo vzájomnej láske, ale aj v&nbspzachovaní tradičných hodnôt – čistoty ako symbolu vernosti a&nbspadekvátnej rozvinutosti svedomia, úrovne osobnostného vývinu.

    « Le masculin et le féminin – Muž a žena: Prirodzené práva a dokonalá harmónia, kde rovnosť neznamená rovnakosť (Casca Llanna, 1872) »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoMaterstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSlovaniaSpoločenská zodpovednosťHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePotratPsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    „Žena je od prírody, hoc nie v rovnakých smeroch, absolútne rovnocenná mužovi, pričom ale každý z nich vyniká v určitých bodoch a vlastnostiach, no v konečnom zúčtovaní sa navzájom dokonalo vyvažujú. Autor, ktorý sa tohto názoru drží po celý čas, nevedie vojnu proti nej ani proti jej právam – tým pravdivým, prirodzeným a reálnym; ale namieta proti a vedie neúprosný boj proti tomu klamlivému systému ženských práv, ktorý hlása voľné smilstvo, konanie podľa impulzov alebo záujmov a právo zabiť svoje nenarodené dieťa, či už je legitímne alebo nie. Namieta proti tvrdohlavým, spoločnosť rozbíjajúcim táraniam a trvá na tom, že tá, ktorá navrhuje doviesť ženy do zasľúbenej zeme, musí byť sama čistou, a nie tri razy ociachovanou kurvou. (Casca Llanna, s. 28)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: LLANNA, Casca. Love, Woman, Marriage: The Grand Secret! (A Book for the Heartful). 4. vydanie. Boston (USA) : Randolph Publishing Company, 1872. cca. 427 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/le-masculin-et-le-feminin-muz-a-zena-prirodzene-prava-a-dokonala-harmonia-kde-rovnost-neznamena-rovnakost-casca-llanna-1872/

  • ▐ Zverejnené: 27/01/2026

    Základný popis

    Objavte hlboký význam biblickej pasáže 2 Pt 3:9, ktorá skúma morálne a etické implikácie očakávaní voči svetu navôkol seba a zameraniu sa najmä na snahy v smere vlastnej nápravy.

    « Posledné varovanie Prozreteľnosti: Obrátenie alebo večné zatratenie [2 PT 3:9 / The Bible, 1611] »

    ZNAČKY: CitátInšpiráciaKlasická literatúraBibliaSvätý PeterĽudský životPokoraSlužbaMilosrdenstvoÚpadokSmrťPeklo

    „Pán nemešká so svojim prísľubom
    (ako sa niektorí nazdávajú),
    ale je voči nám iba trpezlivý
    a nechce, aby niekto zahynul,
    ale aby všetci dospeli k pokániu.“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: The Bible: Translated according to the Ebrew and Greeke, and conferred with the best translation in divers languages. Londýn (Anglicko) : Robert Barker, 1611. cca. 1050 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posledne-varovanie-prozretelnosti-obratenie-alebo-vecne-zatratenie-2-pt-39-the-bible-1611/

  • ▐ Zverejnené: 18/01/2026

    Základný popis

    Stará reklama zobrazujúca elegantného muža, ktorá propaguje fajčenie ako alternatívu k jedlu „medzi hlavnými jedlami“, aby sa zabránilo prejedaniu a priberaniu. Ilustrácia cynicky manipulujúca verejnosť prostredníctvom falošných tvrdení.

    « Nejezdte, radšej si jednu zapáľte! – Aj cigareta bola niekedy „liečivom“ (1929) »

    ZNAČKY: UmenieIlustráciaHistória medicínyZdravotníctvoSmrť

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News – Christmas Presents Number. / December 7, 1929 (Vol. 175), No. 4729. Londýn (Anglicko), 1929.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/nejezdte-radsej-si-jednu-zapalte-aj-cigareta-bola-niekedy-liecivom-1929/

  • ▐ Zverejnené: 15/01/2026

    Základný popis

    Medicínsky záznam, ktorý sa snaží objektívne zaznamenať hrôzu. No pod touto vrstvou neutrality sa skrýva hlboká ľudská tragédia. Prípad opísaný v knihe „Operative Gynecology“ rozpráva príbeh o žene, ktorej život bol ukončený septickou peritonitídou po pokuse o domáci potrat. Šestnásť dní medzi rozhodnutím a smrťou – šestnásť dní plných bolesti, strachu a zúfalstva.

    « Septická peritonitída a smrť: Možné výsledky snáh o „domáci“ potrat (Kelly – Operative Gynecology, 1898) »

    ZNAČKY: CitátHistória medicínyZdravotníctvoSexuálna výchovaMuž a ženaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePotratProgresivizmusÚpadokPekloSmrť

    Medicínsky záznam, ktorý sa snaží objektívne zaznamenať odohrané, no pod vrstvou neutrality ukrýva… hlboké ľudské tragédie. Ďalšie prípady z histórie medicíny. V tom prvom sa spomína: „Kriminálny potrat bol vykonaný v štvrtom mesiaci tehotenstvapacientka zomrela na septickú peritonitídu za šestnásť dní. ((s. 479)“ Šestnásť dní medzi rozhodnutím a smrťou – šestnásť dní plných bolesti, strachu a zúfalstva. A ani ten druhý nie je o nič menej pôsobivý, kde lekár počas potratu pretrhne zadnú stenu maternice a následne: „Pacientku priviezli k Dr.  W. E. Ashtonovi z  Philadelphie, ktorý jej otvoril brucho (marec, 1889) a odstránil maternicu, vajcovody a vaječníky. Pacientka sa zotavila. ((s. 479)“

    ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: KELLY, Howard A. Operative Gynecology – Vol. I. Toronto (Kanada) : George N. Morang, 1898. 563 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/septicka-peritonitida-a-smrt-mozne-vysledky-snah-o-domaci-potrat-kelly-operative-gynecology-1898/

  • ▐ Zverejnené: 15/01/2026

    Základný popis

    Citát z knihy Roberta Tildena Franka (1922), ktorý odhaľuje brutálne praktiky zneužívané ženami pri pokusoch o prerušenie tehotenstva.

    « Perverznosť a promiskuita: Variácia spôsobov využívaných pri pokusoch o zavraždenie dieťata (Frank – Gynecological and Obstetrical Pathology, 1922) »

    ZNAČKY: CitátHistória medicínyZdravotníctvoSexuálna výchovaMuž a ženaHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePotratProgresivizmusÚpadokPekloSmrť

    „Perverzia a brutalita sú príčinou [používania] najbizarnejších predmetov, ktoré sú často zavádzané s dostatočným násilím, aby spôsobili okamžité zranenie a symptómy. Katétre, špendlíky na klobúky, vetvičky dreva atď., sa vkladajú na vyvolanie potratu, čo vedie k perforácii laterálnej alebo posteriórnej pošvovej klenby a následnej peritonitíde alebo sepse. Podobné účinky spôsobuje aj injektovanie tekutín, vrátane silných žieravín (Neugebauer (10)), ktoré môžu viesť ku gangréne alebo vzduchovej embólii. (Frank, s. 137)“

    ORIENTAČNÝ PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: FRANK, Robert Tilden. Gynecological and Obstetrical Pathology (Including Chapters on the Normal Histology and the Physiology of the Female Genital Tract). New York (USA) + Londýn (UK) : D. Appleton and Company, 1922. 536 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/perverznost-a-promiskuita-variacia-sposobov-vyuzivanych-pri-pokusoch-o-zavrazdenie-dietata-frank-gynecological-and-obstetrical-pathology-1922/

  • ▐ Zverejnené: 14/01/2026

    Aktualizované: 15/01/2026 (23:59)

    Základný popis

    Článok analyzuje desivý medicínsky prípad zz roku 1890, kde lekári čelia žalostnému stavu mladé ženy, ktorá bola prinútená vziať si istého muža, pretože bol daný jedinec finančne dostatočne zabezpečeným. Zistite, kz akému psychickému az fyzickému utrpeniu môže takýto zväzok viesť, az prečo je dôležité pochopiť tieto historické záznamy. Článok taktiež skúma moderné vzťahy založené na princípe „výmenného obchodu“ az zdôrazňuje potrebu hlbšieho porozumenia lásky az voľby zodpovednosti vz partnerských vzťahoch.

    « Manželstvo „z rozumu“: Možné dôsledky voľby takejto formy prostitúcie (Cooke, 1890) »

    ZNAČKY: KomentárCitátHistória medicínyZdravotníctvoPsychológiaEtikaSexuálna výchovaPotratFeminizmusMuž a ženaManželstvoHodnotový relativizmusKurvenieProgresivizmusÚpadokPekloSmrť

    « Žena vysokého spoločenského a intelektuálneho postavenia nedávno povedala: „Keď môj manžel večer zatvorí dvere nášho bytu, už nie je mužom, je z neho monštrum!“ Kresťanstvo bolo napodobnené občianskym právom v tejto poslednej zostávajúcej tyranii, ktorú stále dovoľuje uplatňovať na „slabšom pohlaví“. Pre ženu vystavenú najpekelnejším mukám v podobe „manželských práv“ sa zdá, že – doslova – neexistuje žiadna náprava ani v „cirkvi, alebo v štáte“. Náboženstvo takejto žene odpovedá: „Tvojou povinnosťou voči manželovi je poslušnosť“, zatiaľ čo občiansky zákonník jej sťažnosť ignoruje úplne. V krajine, kde sa rozvody môžu uskutočniť na základe tých najnepodstatnejších dôvodov, žiadne obvinenia z krutosti v manželskej komnate, akokoľvek hrozné môžu byť, nemôžu viesť k pojednávaniu. Autor, ešte počas písania tejto knihy, mal najsilnejší dôkaz o tomto v podobe práve ukončeného procesu žiadosti o rozvod. Mladá a krásna dievčina, ktorá získala všetky ocenenia na strednej škole vo svojom meste a následne si odniesla ceny prinášajúce jej štipendium a dámske úspechy na slávnom seminári, bola presvedčená svojimi rodičmi, aby si vzala muža, ktorý bol oveľa nižšej úrovne ako ona, a ktorého jedinou prednosťou bolo bohatstvo. Niekoľko mesiacov po jej svadbe sme boli povolaní, aby sme sa o túto dámu postarali, a len málokedy sme vo svojej profesionálnej praxi videli taký žalostný pohľad. Sotva sme mohli uveriť, že tá vychudnutá a vyziabnutá bytosť pred nami bola troskou [niekdajšej] krásnej dievčiny, ktorá ešte nedávno bola známa svojim šarmom. Namiesto žiarivých očí, ktoré blýskali hrdou inteligenciou, jej [teraz] matné a apatické oči rozprávali smutný príbeh o blížiacom sa šialenstve. Po niekoľkých otázkach, po ktorých nasledovalo fyzické vyšetrenie, bolo stanovenie diagnózy celkom jednoduché. Tento beštiálny manžel priviedol toto úbohé dievča do jej smutného stavu výlučne svojimi excesmi pri uplatňovaní svojich „manželských práv“. Je ťažké si predstaviť, do akého strašného stavu sa dostala celá jej reprodukčná sústava. Maternica, vagína… (Cooke, s. 153-154) »

    Čo sme sa teda z uvedeného textu dozvedeli? Mladá žena je donútená k uzavretiu manželstva bez lásky. Budúci manžel: majetný obmedzenec, dôvody: svetské – materiálne. Je prirodzeným predpokladom, vzhľadom na obdobie odohrania sa tohto príbehu, že dotyčná žena bola v čase vstupu do manželstva počestnou dievčinou, tj. sexuálne neaktívnou. Rovnako je možné predpokladať isté charakterové vlastnosti tejto dievčiny, z ktorých vyplývali jej predstavy o podobe zväzku muža a ženy, čo vo veľkej miere najskôr odzrkadľovalo romantické predstavy viktoriánskej éry, nejaké tie vznešenejšie ideály o podobe partnerských vzťahoch, na čo nadväzovalo jej správanie. Pri ďalšom popise tohto prípadu sú čitateľovi predstavené isté procesy ľudského tela, ktorých psychické zablokovanie z jej strany viedlo k ublíženiam na jej tele: „Táto tekutina má určitú špecifickú vlastnosť, ktorá akoby napráva inak nebezpečný stav, v ktorom sa maternica a vagína nachádzajú v dôsledku pohlavného vzrušenia. (Cooke, s. 156)“ Môžeme teda konštatovať, že spomínaná dievčina mala veľmi silné osobnostné štruktúry, ktoré – prevažne podvedome – odmietli podieľanie sa na ponížení vlastnej dôstojnosti, predávanie sa, obetovanie – pre indivíduum toho najintímnejšieho – v procese vzájomného spolužitia pri uspokojovaní „manželských povinností“. Táto žena bola zjavne mravne nezlomnou ženou a bola ochotná prakticky umrieť za zachovanie svojej čistoty v súlade so svojim svedomím, čo by sa najskôr – časom – aj stalo, ak by tomuto prípadu nikto nevenoval pozornosť: „…čo sa nazýva nahromadenie krvi, potom zápaly, potom nasledujú vredy a potom, ak existuje aspoň minimálna predispozícia k rakovine, nastupujú tie strašné, zhubné degenerácie, ktoré odnášajú toľko obetí do predčasných hrobov, (Cooke, s. 156)“ ak by ešte predtým nestihla upadnúť do nejakého toho psychotického stavu. Záležalo by len ta tom, či dlhšie vydrží odolávať psychicky alebo fyzicky, kde sa skôr „zlomí“.

    Jedna vec je na tomto príbehu nespochybniteľná: daná mladá žena bola psychicky úplne zdravá a z hľadiska svojho osobnostného rozvoja na vysokej morálnej úrovni. Jej reakcia bola reakciou primeranou danej životnej situácii, v ktorej sa ocitla. Prenesme sa teraz do súčastnosti a pokúsme sa o nejakú tú krátku porovnávaciu analýzu. Osobne tvrdím (a nie som v tom sám), že – ako v minulosti – aj dnes je väčšina vzťahov založená na podklade „výmenného obchodu“, sú to vzťahy „z rozumu“. Jeden partner je vnímaný tým druhým – prvotne – v pozícii sprostredkovateľa istých prínosov. Pre mnohé ženy je ešte aj otehotnenie a pôrod dieťaťa „zmluvným aktom“ zabezpečenia stability, tj. istej úrovne životného štýlu! Čiže, ženy sa i dnes predávajú, dokonca dobrovoľne a priam cielene, zneužívajú svoju sexualitu, prvoplánovo pôsobia na prvú signálnu muža. A je ich obrovské množstvo.

    Vzhľadom na rozsah tohto spoločenského fenoménu, ako je možné, že nie je viac podobných reakcii? Štruktúra osobnosti. Mladá žena z nášho príbehu bola príkladom extrémne stabilnej osobnosti. Isteže, takýmito môžu byť aj ženy promiskuitné, no táto bola vnútorne rigidná, neoblomná – vo svojej počestnosti. Jej hodnotový systém a snaha o dosahovanie takého stavu osobnostnej integrity, ktorá je v súlade s ním, mali pre ňu väčší význam, než by mala žiť v neúprimnosti – ponížená a pošpinená. A ako je vidieť z popisu zdravotného stavu, do ktorého ju jej neoblomnosť doviedla – jej postoj bol mimoriadne stály. Naproti tomu, hodnotový systém značnej časti súčasných žien je o dosť „voľnejší“, predovšetkým vo vzťahu k vlastnej sexualite. Predtým, než boli vynájdené pomerne spoľahlivé antikoncepčné prostriedky, bol sexuálny styk vždy vysoko rizikovým, previazaný s možným otehotnením. Povoľnejšie dievčiny, ktoré sa dostali do druhého stavu, pričom im ich milovník „ušiel“, a tak ostali samotné s dieťaťom, no nemali to ľahké. I to otcovstvo sa voľakedy dokazovalo o dosť náročnejšie. Ženy si preto dávali veľký pozor, pokiaľ mali tú možnosť, komu sa fyzicky oddajú. Inštitút manželstva predstavoval – pre ženu a spoločnosť – dokonalý stabilizujúci prvok. Myšlienkový proces ženy v minulosti vyzeral asi takto nejako: „Pokiaľ pohlavný život vedie k splodeniu dieťaťa, tak riskovať túto eventualitu budem len s niekým, kto sa verejne zaviaže a prisľúbi, že je ochotný – spoločne so mnou – niesť zodpovednosť a bude sa spolupodieľať na výžive a výchove nášho dieťaťa.“ Antikoncepcia tento mechanizmus rozbila. Vraj. Ale naozaj? Čiastočne.

    Antikoncepcia priniesla zdanlivé odstránenie priamej väzby na „trest“ – graviditu ženy, ktorá bola pred jej objavom veľmi pravdepodobným vyústením „ochutnávania zakázaného ovocia zo stromu sexuálneho poznania“. Žena si už pri výbere partnera nemusela byť úplne istá, už nešlo „o život“. Mohla začať žiť „na skúšku“. Mohla svoju mladosť previazať s obdobím nezáväzného kurvenia. Pardón, viac sa používa zavedený eufemizmus – „experimentovania“. Odrazu sa nepríjemnosti spojené s aktívnym sexuálnym životom potlačili do úzadia a do popredia sa dostala rozkoš a potešenie. Ak „nič“ nehrozí, tak to predsa nemôže byť zlé? Čo je zlé na tom, aby sa človek cítil príjemne, prinášal zároveň radosť aj niekomu inému? Táto „sexuálna revolúcia“ spôsobila transformácia sexu do podoby inštrumentu. Sex sa stal hlavne prostriedkom slúžiacim k docieleniu euforických stavov mysle, navodeniu radosti a uvoľnenia. A keďže, ako ženy, rovnako aj muži, ľudia sa skrátka radi cítia dobre, radi pociťujú príjemné, postupne došlo až k tomu, že sa z prísunu sexuálnych radostí stal vyhľadávaný artikel. Mnohé ženy si túto okolnosť povšimli. Žiadostivosť okolitých mužov, na ktorú nadväzovali rôzne prejavy náklonnosti voči ním, pozitívna spätná väzba zo strany mužov strany, veľakrát sprevádzané neuveriteľnou ochotou a mnohé iné – to všetko im bolo veľmi príjemné. Opička chce banánik? Bude opička poslušná? Opička dostane banánik. Vedené týmto poznaním, pre veľké množstvo žien sa zneužívanie ich sexuality stalo „účinnou medecínou“, ktorou riešia svoje psychické problémy. Zneužívaniu ľudskej sexuality v podobe nástroja, ktorý sa stáva súčasťou rôznych foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii, prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformáciitomuto všetkému som sa už čiastočne venoval. Na tomto mieste len spomeniem klasický príklad: neistá mladá žena, ktorá na podklade svojej životnej skúsenosti, napr. absencia záujmu vlastného otca v kritických vývojových obdobiach, nadobudne vedomie „osobnej nedostatočnosti“. Ak sa k tomu pridajú nejaké tie úvodné neúspechy v oblasti ľúbostných vzťahov (využitá v pozícii „objektu“, resp. „experimentujúca“ v tejto polohe), odrazu dostávame ženu, ktorá má tak narušené vnímanie vlastnej sebaúcty, je natoľko zúfalá a bažiaca po pocite blízkosti (intimite) a náklonnosti, akceptácie zo strany inej osoby, pričom nie je ochotná podstúpiť možné riziko ďalšieho emočného zranenia, že sa rozhodne ísť „na istotu“ – „hrať to bezpečne“. Takto potom vznikajú partnerské vzťahy, ktoré neboli zakladané na podklade pravej lásky, ale sú predovšetkým – „symptomatické“.

    Vyššie som spomínal „zdanlivosť“ neškodnosti aktívneho pohlavného života. Antikoncepcia má nanešťastie jeden zásadný nedostatok: účinnosť žiadnej formy antikoncepcie NIE JE stopercentná. Táto skutočnosť má potom veľmi závažné dôsledky. Každý sexuálny styk nesie – i naďalej – riziko počatia. Prakticky úplne zanedbateľné, ale vždy prítomné. Každý. Aká žena je ochotná akceptovať, že otehotnie a ona: 1. buď privedie na svet dieťa, ktoré nie je zrodené z pravej lásky, nie je vyvrcholením jedinečného spojenia dvoch milujúcich sa bytosti, prejavom toho najvznešenejšieho, čoho sú na tomto svete muž a žena spoločne schopní, ale je „nehodou“ – pankhartom; 2. alebo rozhodnevydá trest smrti pre najnevinnejšiu a najbezbrannejšiu ľudskú bytosť? Aká žena je ochotná tolerovať, že by mohla byť – sledom neočakávaných životných udalostí – prinútená voliť si medzi týmito dvoma zúfalými možnosťami? Milujúca a vznešená, ktorá chce pre svoje potomstvo len to najlepšie? Vytváranie dojmu neškodnosti, prezentovanie dúhového obrazu neviazaného sexuálneho života v polohe niečoho, čo neprináša negatívne konzekvencie, vedie mladých ľudí k postojom, kde je sex vnímaný povrchne a ich voľby sú robené veľmi ľahkovážne: „Veď v podstate o nič nejde, stačí si dať pozor na dodržiavanie nejakých tých zákonitosti…,“ čo vedie k značnej obmedzenosti dotyčných. Tí nepociťujú tlak na svoju osobu: dosiahnuť taký stav rozvoja svojej osobnosti, aby som bol schopný – celým svojim životom – sa za svoje rozhodnutie postaviť, niesť zodpovednosť za následky toho, čo som týmto rozhodnutím spôsobil. Práve toto zosobňuje večný archetyp prečistej panny. Panna je ženou, ktorá neskúša, netestuje, nezbavuje sa zodpovednosti. Je zdržanlivou a koná všetko v jej silách preto, aby vedela: skúma svoje možnosti, spoznáva svet, osobne sa rozvíja, utužuje mravnosť svojho charakteru, ale najmä – učí sa vidieť „Pravdu“ vo svete navôkol seba, aby ju neskôr mohla vlastným životom stelesniť. A až si je naozaj istá, v tom momente príde a povie: „Takto a takto je pre mňa spravodlivé žiť, tomuto zasväcujem svoj život!“ Vnáša svetlo do sveta, a čo prehovorí, to aj myslí vážne, dosvedčuje obetou celého svojho života. Práve táto výlučnosť a nemennosť je všetkým tým strašidelným, čoho sa ženy osobnostne nerozvinuté, ale aj muži, najviac obávajú. Všemožne sa vyhýbajú bremenu zodpovednosti. A sú pritom ochotní ísť až do úplných krajnosti, obhajovať a vyjadrovať potešenie z dostupnej možnosti – môcť zavraždiť dieťa, a potom vám ešte budú cielene znižovať závažnosť takéhoto aktu… Úchylné.

    Tu už sa pomaly dostávame k rozuzleniu týchto úvah. Taktiež prednedávnom, ste si mohli prečítať mnou zverejnený úryvok o tom, aký silný je sexuálny inštinkt, čo sa týka snáh jedinca o vlastnú sebazáchovu a pretrvanie vlastného druhu. Sexuálny inštinkt má u človeka podobu sexuálneho pudenia k vyhľadávaniu partnera a následnému množeniu sa, sprevádzané príjemnými pocitmi. Existuje značný počet osôb, ktoré robia všetko preto, aby samotné sexuálne potešenie vyčlenili, len aby mohli ľudskú sexualitu zneužívať, bez nesenia akejkoľvek zodpovednosti. Švajčiarsky psychológ Carl G. Jung raz povedal: „…človeka neovláda len sexuálny pud – existujú aj iné pudy, (McGuire, Hull; s. 48)“ čím sa snažil naznačiť, že podoba hlavných motivácii u konkrétneho človeka sa môže značne líšiť. Práve tu môžeme nájsť ten základný dôvod, prečo sú dnešné ženy ochotné obetovať vlastnú dôstojnosť, v ktorom sa koncentruje väčšina z doteraz napísaného. Na jednej strane bývajú intelektuálne obmedzenénie sú schopné vidieť, uchopiť svojim intelektom atribúty „krásneho“, pretože im chýbajú hlbšie znalosti o tom, čo vlastne ideál „pravá láska“ naozaj znamená, a akú úlohu v ňom hrá sexuálne spolužitie muža a ženy. Veľakrát túto hlbokú neznalosť zvykne doprevádza o to väčšia arogancia: nie sú schopné prijať kritiku svojho správania, odmietajú čeliť realite. Nepotrebujú sa učiť, nepotrebujú sa meniť. Oni sa nemusia v tejto oblasti rozvíjať, stačí, že sú také, aké sú. Darmo básnik Rainer Maria Rilke napísal: „Mladí ľudia (…) nie sú takýto vzťah schopní dosiahnúť, môžu však, pokiaľ svoj život pochopia správne, k takémuto šťastiu dorastať a postupne sa naň pripravovať. Ak milujú, nesmú zabúdať, že sú začiatočníci, bedári života, učeníci lásky – musia sa láske naučiť… (Needleman, s. 135)“ Pche, ani Rilkeho nepotrebujú! V takomto stave duševnej zadubenosti, doprevádzanej pýchou, na nich potom z každej strany útočia názory, ktoré ich presviedčajú o normálnosti a neškodnosti experimentovania v oblasti sexuálneho života. Sex je všade v spoločnosti: sex je všednosť, triviálny ako dýchanie. Do tohto všetkého sa potom zapája najpodstatnejšie: niektoré ženy sú tak „duševne zlomené“, že je pre nich – za týchto okolnosti – „fyzické obetovanie vlastnej dôstojnosti“ prijateľným spôsobom, akým dosahujú uspokojenie svojich psychickýchalebo iných životnýchpotrieb. Niektoré svoj poklesok a prehrešenie dokážu dlhé roky racionalizovať a presviedčat sa o tom, že konali „z lásky“: „Len najhlbšie zúfalstvo mohlo vytvoriť takú silnú a nástojčivú ilúziu… (Yalom, s. 84)“ A potom nie je nijakým prekvapením, že ženy a muži, ktorí nevedia, čo je láska a jediné, čo ich spája je pobehovanie z miesta na miesto, žranica a užívanie toho druhého ako masturbačnej pomôcky, no po nejakom čase – v okaminu zániku potreby dodávok pôvodne požadovaných prínosov – dochádzajú k záveru, že i táto skúška za veľa nestála a bol by fajn… pobrať sa ďalej. Isteže, sú aj takí – obojstranne obmedzení a prízemní, ktorým uvedené vo vzťahu dostačuje… inokedy sa podvedomé štruktúry nedokážu neozývať a u ženy postupne dochádza k rozvinutiu nejakej tej formy psycho-somatickej reakcie. Život píše rôzne príbehy a toto nie je miesto na ich detailný rozbor.

    A tak sa dnešné zamyslenie, ktoré začínalo rozborom reakcii psychicky zdravej ženy na skázonosné okolnosti, akým bola vystavená, končí pri ženách s rôznym štádiom narušenosti ich psyché, snažiacich sa všemožne pretvárať realitu do podoby, v akej ju dokážu zvládať, len aby napokon zlyhali – kompletne. Nie sú inak schopné poradiť si so svojimi emóciami, pociťujú veľkú úzkosť a vnútorné napätie… Možnože zaslúžene! Ja keď počujem, ako niekto hovorí, že tá alebo oná emócia je zlá… Problémom NIE SÚ emócie. Je potrebné pýtať sa po primeranosti pociťovaných emócii voči danej situacii. Kanadský psychológ Jordan B. Peterson povedal, parafrazujem: láska je najväčšia forma diskriminácie, pretože vtedy hovoríš: „TY! Práve ty, jedine ty a nikto iný!“ Ja s ním úplne súhlasím. Pravá láska je záležitosťou – VÝLUČNOSTI. Odmietam všetky tie pokusy o „demokratizáciu“ alebo „socializáciu“ lásky. Snahy degradovať ju na úroveň mestskej hromadnej dopravy, kde sa už všetci zviezli, a tak nikto nikomu nič nezávidí. Postoj ženy k vlastnej sexualite rovnako vypovedá mnohé o jej štruktúre osobnosti. Žena, ktorá sa rozhodne „skúšať a experimentovať“, zamietne ideál „pravej lásky“ a začne vlastnú sexualitu zneužívať ako prostriedok, dobrovoľne sa pritom zbavuje vlastnej dôstojnosti – v zmysle poskytovania potešení inému mužovi, akceptuje vlastné postavenie v pozícii objektu umožňujúceho ukojenie sa, takýmto svojim správaním dáva jasne najavo vlastnú mravnú obmedzenosť. Neschopnosť kontrolovať svoje sexuálne impulzy, kombinovaná s ochotou prípadnej vraždi inej ľudskej bytosti? Pričom tá je v tej chvíli priamo súčasťou jej tela a nesie jej genetickú informáciu? To tiež neprehovára o cnostnom charaktere dotyčnej, ale skôr dokladá nejakú formu deformity jej psyché.

    Sú isté ženy, vyrástajúce v prostredí plytkosti a prízemnosti, ktorým tieto spojitosti nikdy nikto takto nevysvetlil. Nepovedal im, že môžu svojim životom stelesniť krásu. I keď je to veľmi náročné a v mnohom zázrakom. Azda najmä týmto boli tieto riadky určené. Tak teraz už vedia. A vedia aj muži. Muž, ktorý si váži cnosť svojej partnerky, než sa mu stane ženou a manželkou, tým zároveň prejavuje úctu voči jej dôstojnosti. Ups, azda som práve niekomu nezrušil hodiny „telocviku“. Možnože aj áno…

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] COOKE, Nicholas Francis. Satan in Society. Chicago – Illinois (USA) : C. F. Vent Company, 1890. 426 strán.
    • [2] McGUIRE, William; HULL, R. F. C. Rozhovory s C. G.  Jungem. 1. vydanie, Praha (Česká republika) : Portál, 2015. 304 strán.
    • [3] NEEDLEMAN, Jacob. Malá knížka o lásce. 1. vydanie. Praha : dybbuk, 2002. 168 strán.
    • [4] YALOM, Irvin D. Láska a jej kat (Skutočné príbehy uznávaného psychiatra). 1. vydanie. Bratislava : NOXI, 2014. 360 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/manzelstvo-z-rozumu-mozne-dosledky-volby-takejto-formy-prostitucie-cooke-1890/

  • ▐ Zverejnené: 13/01/2026

    Základný popis

    Tento článok skúma základné inštinkty sebazáchovy a reprodukcie, ktoré formujú naše vlastné konania, ako aj samotnú spoločnosť. Duffeyová argumentuje, že tieto inštinkty sú tak silné ako smrť samotná a tvoria pilier všetkých ľudských snáh. Článok sa dotýka komplexných tém morálky, etiky, svedomia a vzťahu medzi mužom a ženou v kontexte pretrvávajúceho boja proti smrti.

    « Prevládajúce inštinkty človeka: Sebazáchova a snaha o zachovanie svojho druhu (Duffey, 1889) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSlovaniaSpoločenská zodpovednosťHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    „Dva prevládajúce inštinkty človeka sú inštinkt sebazáchovy a inštinkt pretrvania svojho druhu. Keďže v týchto dvoch inštinktoch bojuje proti smrti seba samého a svojho rodu, je nielen prirodzené a správne, ale aj nevyhnutné, aby boli tak silné ako smrť. Tieto inštinkty tvoria základ celej spoločnosti. Všetka práca a úsilie sveta sa dá priamo vysledovať späť k jednému alebo druhému z týchto dvoch inštinktov. Hladujúci človek bude kradnúť a niekedy dokonca vraždiť, aby získal potravu. Neusmernená sexuálna vášeň taktiež spácha tie najväčšie zneuctenia, len aby ukojila sama seba. (s. 100)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJ: DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/prevladajuce-instinkty-cloveka-sebazachova-a-snaha-o-zachovanie-svojho-druhu-duffey-1889/

  • ▐ Zverejnené: 12/01/2026

    Aktualizované: 12/01/2026 (17:23)

    Základný popis

    Hlboká úvaha o prirodzenosti, morálke a sexe v pozícii fyzického vyjadrenia vzájomného duchovného prepojenia muža a ženy.

    « Význam tradičnej rodiny pri sebazáchove národa: Sex ako prirodzená súčasť spolužitia muža a ženy, fyzické vyjadrenie pravej – manželskej – lásky (Macfadden, 1916) »

    ZNAČKY: KomentárCitátInšpiráciaPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusMravný ideálCnosťČistotaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoMaterstvoPokoraSlužbaRodoľubstvoSlovaniaSpoločenská zodpovednosťHodnotový relativizmusPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    « Poďme si ujasniť jednoznačné a definitívne pochopenie tohto bodu. Sexuálny inštinkt je jednoducho rasový inštinkt, inštinkt rasového sebazachovania. Na samotnom sexe nie je nič nečisté, nečistým je jeho zneužívanie. Nemravnosť je jednoducho otázkou správania a nemôže byť atribútom žiadnej časti tela. Telo bolo správne nazvané „chrámom Boha“. Nečistota, ak existuje, spočíva v premýšľajúcej mysli, a nie v tele alebo v akejkoľvek jeho časti. Sexuálna vášeň sa často označuje ako naša zvieracia alebo nižšia prirodzenosť. Táto koncepcia je prirodzeným dôsledkom zvráteného pohľadu, ktorý bol podporovaný prudérnosťou. Mysle civilizovaných mužov a žien boli nasýtené touto formou duševného jedu, ale stačí len trochu zdravého rozumu, aby sme videli nielen absurdnosť, ale dokonca aj rúhavý charakter takéhoto nazerania. Sexuálny inštinkt je zdrojom všetkého, čo je sladké, krásne a zušľachťujúce v láske muža a ženy. Je to božská sila, ktorá ich spája a drží pohromade. Hanbiť sa treba len za zneužívanie tejto funkcie – [čo] je otázkou zlého užívania. A to sa stáva iba vtedy, keď je nesprávny mentálny postoj a sexualita ostáva bez zábran, že sa z nej stáva zmyselnosť. (Macfadden, s. 3-4) »

    A ja by som doplnil: problémom nie je len situácia, keď sa zo sexuality stáva zmyselnosť a slúži na tupé navodenie príjemných pocitov. Sexualita sa dnes zneužíva v pozícii nástroja aj na dosahovanie mnohých iných cieľov, pričom nenapĺňa svoj hlavný účel: fyzické vyjadrenie pravej lásky. Veľmi častým prípadom býva zneužívanie sexuality zo strany neistej mladej ženy, ktorá si ňou „vykupuje“ priazeň, náklonnosť, falošné zdanie blízkosti inej ľudskej bytosti a naplnenie pocitu akceptovania, v podstate (najmä pri úvodných „nahováračkách“) nekritické potvrdenie okolím, aspoň niekým… Ono v podstate… pre drvivú väčšinu dnešných vzťahov platí konštatovanie z tvorby pána doc. JUDr. Františka Chorváta, CSc.: « …kupuje ženu, aby mal vlastnú, raz navždy kúpenú partnerku na ukájanie svojich potrieb. Dobre zaplatil, aj žena sa dobre predala, na oboch stranách bez (…) vzťahu. » Bez reálneho patnerského vzťahu – plnohodnotného. Ľudská sexualita sa inštrumentalizuje a stáva súčasťou rôzných foriem obranných mechanizmov, psychických kompenzácii: „…neuróza alebo psychóza je porovnateľná s umeleckým dielom, ibaže bola vytvorená ako reakcia na fiktívny cieľ, ktorý zhromažďuje a spája do skupiny tie psychické prvky, ktoré môže využiť, pričom zbiera len tie, ktoré sľubujú výsledky v úsilí o dosiahnutie [pocitu] istoty [najmä stav vnímaného psychického bezpečia jedinca, pozn.] Pokus o dosiahnutie maximalizácie svojho ega zlyháva, pretože je nasmerovaný nesprávnym smerom. Neuróza alebo psychóza je preto konštruktívnym výtvorom, kompenzačným produktom, ktorý však zlyháva kvôli nesprávnemu nasmerovaniu, (Adler, s. xx-xxi)“ prípadne je jej zneužívanie súčasťou prejavov hlbších osobnostných deformácii. Plošne sa zneužíva na „dosahovanie niečoho“, dávno prestala slúžiť, nebýva fyzickým vyjadrením pravej lásky, ale to už sa opakujem…

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] ADLER, Alfred. The Neurotic Constitution – Outlines of a Comparative Individualistic Psychology and Psychotherapy. New York (USA) : Moffat, Yard and Company, 1917. 456 strán.
    • [2] CHORVÁT, František. Láska – Materstvo – Budúcnosť. 2. doplnené vydanie, Martin (Slovenská republika) : Vydavateľstvo Osveta, 1982. 192 strán.
    • [3] MACFADDEN, Bernarr. Manhood and Marriage. New York City (USA) : Physical Culture Publishing Co., 1916. 372 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/vyznam-tradicnej-rodiny-pri-sebazachove-naroda-sex-ako-prirodzena-sucast-spoluzitia-muza-a-zeny-fyzicke-vyjadrenie-pravej-manzelskej-lasky-macfadden-1916/

  • ▐ Zverejnené: 11/01/2026

    Základný popis

    Ponorte sa do fascinujúcej analýzy doktríny „voľnej lásky“ z roku 1889, ako ju skúma Eliza Bisbee Duffeyová. Táto jej provokatívna úvaha odhaľuje, ako bola sexuálna láska postupne povýšená nad tradičné hodnoty ako povinnosť, ľudská dôstojnosť, česť a rodina. Čo znamená „voľná láska“ pre dnešnú dobu? Preskúmajte historické korene moderného pohľadu na promiskuitu, sexualitu a úpadok morálnych istôt.

    « Výchova k promiskuite: Doktrína „voľnej lásky“ a „bezpečného sexu“ (Duffey, 1889) »

    ZNAČKY: KomentárCitátPsychológiaEtikaSexuálna výchovaFeminizmusHodnotový relativizmusPromiskuitaKurvenieProgresivizmusLiberálna demokraciaNeokolonializmusVýmena obyvateľstvaÚpadokPekloSmrť

    « Ale čo vlastne znamená táto doktrína „voľnej lásky“, ktorej šírenie sledujeme s takým znepokojením? Dôkladná analýza učení a príkladov jej zástancov mi umožnila vypracovať nasledujúce vyhlásenie bez akýchkoľvek obratov v jazyku alebo skresľovania myšlienok. Myslím, že ho títo samotní uznajú a potvrdia v každom detaile. Po prvé, ich základným princípom je, že „sexuálna láska je pre našu bytosť taká esenciálna, že by mala byť zaradená medzi životné potreby“. Presne tieto slová citujem od jedného z apoštolov tohto „prírodzeného náboženstva“, ktorý ich napísal dávno predtým, ako sa o „socialistických reformátoroch“ dozvedel celý svet. Tón ich učení ide ešte ďalej a vyzdvihuje „sexuálnu lásku“ nad všetky ostatné city. Povinnosť, česť, zodpovednosť, domov a rodina, to všetko musí ustúpiť pred jej požiadavkami. (Duffey, s. 87-88) »

    A ja by som rád doplnil: žiaden bezpečný sex bez pravej lásky NEEXISTUJE! Je tragédiou, že aj po našich školách chodia primitívne individuá, ktoré mladým ľuďom prezentujú „sexuálny styk“ ako nejakú formu „športovej aktivity“, „telocvik vo dvoch“. Neraz dokonca pomedzi mládež chodí o niečo staršia mládež, vysokoškolskí študenti združení v kadejakých spolkoch „snaživých chumajov“, u ktorých absentuje – dúfajme, že len dočasne – mravná rovina ich osobnostnej štruktúry. Zacitujem zo svojho staršieho článku: « Ďalšou okolnosťou, ktorá vedie k obdobnému správaniu žien je potom „komercializácia lásky“, kedy sa z lásky (ako aj zo samotnej ženy) stáva spotrebný artikel. Do popredia sa tlačí zábava, promiskuita, okamžité uspokojenie sexuálnych impulzov. Deti sú vychovávané k praktikovaniu „bezpečného sexu“ – ku kurveniu, pričom ani len netušia, čo láska v skutočnosti je. Pred niečim takýmto varoval už rakúsky psychiater Viktor E. Frankl, keď sa dožadoval, aby ľudská sexualita: „…nebola izolovaná a dezintegrovaná tým, že sa vytrháva z lásky, a práve preto je dehumanizovaná. (Frankl, 2006)“ » Dnes už by som asi napísal, že ono dochádza k poníženiu ľudskej dôstojnosti oboch partnerov. A mimochodom, Eliza Bisbee Duffey je jednou z prvých žien bojujúcich za emancipáciu žien, len tak medzi nami. Ups.

    PREKLAD: © Bystroumný

    ZDROJE:

    • [1] DUFFEY, Eliza Bisbee. The Relations of the Sexes. New York (USA) : M. L. Holbrook & Company, 1889. 323 strán.
    • [2] FRANKL, Viktor E. Lékařská péče o duši (Základy logoterapie a existenciální analyzy). Brno (Česká republika) : Cesta, 2006. 240 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/vychova-k-promiskuite-doktrina-volnej-lasky-a-bezpecneho-sexu-duffey-1889/

  • ▐ Zverejnené: 08/01/2026

    Základný popis

    O hodnote pravdy, dobra a krásy v dobe relativizmu a úpadku morálky. Citát o slobode, zodpovednosti a morálnych hraniciach. Článok prináša úryvok zo Svätého písma, ktorý nesie hlboké posolstvo v kontexte moderného sveta, psychológie a ľudských vzťahov.

    « Voľba pravdy, dobra a krásy: Všetko smiem, ale nie všetko prospieva… [1 Kor 6,12 / La Biblia – Casiodoro de Reina, 1569] »

    ZNAČKY: CitátEtikaInšpiráciaKlasická literatúraBibliaPsychológiaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoHodnotový relativizmusVoľná láskaPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokSmrť

    „Všetko smiem, ale nie všetko prospieva;
    všetko smiem, ale ja nebudem ničím ovládaný.“
    / (Roháček, 2007)

    PÔVODNÝ TEXT:
    „Todas las cosas me son licitas, mas no todas conuiené: todas las cosas me son licitas, mas yo no me meteré debaxo de potestad de nada.“
    / (La Biblia, 1569)

    ZDROJE:

    • [1] LA BIBLIA, QVE ES, LOS SACROS LIBROS DEL VIEIO Y NVEVO TESTAMENTO. Trasladada en Español. 1569. cca. 1300 strán. [Pozn.: Tento exemplár je faksimile originálu, ktorý daroval mestu Frankfurt španielský teológ a prekladateľ Svätého písma Casiodoro de Reina.]
    • [2] ROHÁČEK, Jozef (prekladateľ). Svätá Biblia – Prvá epištola svätého Pavla Koriňťanom / 6. kapitola (12). 4. vydanie (z pôvodných jazykov preložil Prof. Jozef Roháček), Banská Bystrica : Slovenská biblická spoločnosť, 2007. 1491 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/volba-pravdy-dobra-a-krasy-vsetko-smiem-ale-nie-vsetko-prospieva-1-kor-612-la-biblia-casiodoro-de-reina-1569/

  • ▐ Zverejnené: 07/01/2026

    Základný popis

    Hlboká analýza zlyhania adaptácie jedinca a jeho výberu rôznych foriem uniku (kadejaké kompenzačné mechanizmy) pred realitou. Tolstoj vo svojom výroku skúma mechanizmy potlačenia svedomia, ktoré vedú k sebadeštrukčnému správaniu. Ako ľudia radšej utajujú pravdu… namiesto toho, aby sa postavili čelom k realite.

    « Zlyhanie adaptačných schopnosti jedinca – Neschopnosť čeliť požiadavkám reality: Hľadanie otupenia vlastnej mysle, absencia (resp. potlačenie) svedomia… (Tolstoj) »

    ZNAČKY: CitátPsychológiaEtikaInšpiráciaĽudský životMravný ideálKrásaSexuálna výchovaMuž a ženaLáskaManželstvoRodinaRodičovstvoPokoraSlužbaMilosrdenstvoHodnotový relativizmusVoľná láskaPromiskuitaKurveniePsychosexuálne poruchyProgresivizmusLiberálna demokraciaÚpadokSmrť

    „…sa celý život venujú výrobe týchto otupujúcich predmetov. Navyše, používanie týchto vecí je zjavne škodlivé, spôsobuje strašné zlo, poznané a priznané všetkými, zapríčiňuje zničenie väčšieho počtu ľudských bytostí, ako zahynulo vo všetkých vojnách a v dôsledku nákazlivých chorôb – dohromady. A ľudia o tomto vedia; takže to nemôže byť tak, že sa voľačo také robí na udržanie pozdvihnutého ducha človeka, pre akúsi veselosť, nebodaj jednoducho preto, lebo to robia všetci. Musí v tom byť niečo iné. Po celý čas a všade stretávame mužov, ktorí milujú svoje deti, pripravených podstúpiť akékoľvek obete pre ich blaho, no napriek tomu míňajú peniaze na vodku, víno, pivo alebo utrácajú za ópium či hašiš, prípadne aj za tabak, dosť na to, aby nakŕmili svoje trpiace a hladujúcich deti, alebo – aspoň – ich ochránili pred biedou. Je zrejmé, že ak sa človek ocitne v situácii, keď si nevyhnutne musí vybrať medzi tým, či vystaví svoju milovanú rodinu utrpeniu a strádaniu, alebo sa zdrží otupujúcich látok, a on si napriek tomu vyberie prvú možnosť, je k tomu podnecovaný niečím vážnejším, než že to robia všetci a je to príjemné. Je zrejmé, že to nerobí preto, aby si zlepšil náladu alebo pre zábavu, ale existuje nejaký podstatnejší dôvod. Tento dôvod, pokiaľ ho chápem na podklade čítania o tejto téme a pozorovaniach iných ľudí, a najmä seba samého, keď som zvykol piť víno a fajčil tabak, tento dôvod je podľa mojich pozorovaní nasledovný: počas obdobia vedomého života môže človek často v sebe rozpoznať dve oddelené bytosti: jednu slepú, fyzickú, a druhú obdarenú videním, duchovnú. Táto slepá zvieracia bytosť: žerie, pije, odpočíva, spí, rozmnožuje sa a pohybuje sa ako natiahnutý stroj; vidiaca duchovná bytosť, prepojená s tou zvieracou, sama nič nerobí, ale iba vyhodnocuje činnosť žijúcej bytosti tým, že s ňou súhlasí, pokiaľ jej aktivity schvaľuje, a tým, že sa nad ňou pohoršuje, ak neschvaľuje. Táto vidiaca bytosť môže byť prirovnaná k ihlici kompasu, ktorá ukazuje jedným koncom na sever, tým druhým potom opačným smerom, na juh… (…) Presne takýmto istým spôsobom vidiaca duchovná bytosť, ktorej prejavenie sa v bežnom jazyku nazývame svedomím, vždy ukazuje jedným pólom k správnemu a druhým – opakom – smerom k zlu, a my si ju nevšimneme, kým sa neodchýlime od smeru, ktorý nám bol daný… Keďže na to, aby sa prejavilo vedomie duchovnej bytosti, je potrebné vykonať nejaký čin, ktorý je v rozpore so smerom svedomia, vykázať odchýlku živočíšnej činnosti od smeru indikovaného svedomím. A tak ako námorník nemohol pokračovať v práci s veslami, strojmi alebo plachtami, dokiaľ vedel, že ide nesprávnym smerom, kým nezmenil kurz svojho smerovania ukazovaný ručičkou kompasu, alebo si túto odchýlku pred sebou samým nezakryl; presne tak každý človek, ktorý si uvedomuje túto dualitu… a vplyvu jej animálnosti, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, kým ju buď nezosúladí so svojím svedomím, alebo pred sebou neskryje varovania svedomia o neprávosti svojho živočíšneho života. Môžeme povedať, že celý život človeka pozostáva iba z týchto dvoch činností: (1) uvedenia svojich konaní do súladu so svedomím; a (2) utajovania signálov svedomia pred sebou samým, aby dotyčný mohol pokračovať v určitom smere života. Niektorí robia to prvé, iní si vyberajú to druhé. Na dosiahnutie prvého existuje iba jeden prostriedok – morálne osvietenie, zväčšenie svetla v  sebe a  venovanie pozornosti tomu, čo je týmto svetlom osvetlované; na dosiahnutie druhého – skryť pred sebou samým napomenutia svedomia – existujú dva spôsoby: jeden vonkajší, jeden vnútorný. Vonkajší spôsob spočíva v činnostiach, ktoré odvádzajú pozornosť od napomenutí svedomia; vnútorný spôsob spočíva v zatemnení samotného svedomia. (s. 124-126)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: TOLSTOJ, Lev Nikolajevič (aka Lyof N. Tolstoï). Essays, Letters, Miscellanies – Volume I. / The Novels and Other Works of Lyof N. Tolstoï. New York (USA) : Charles Scribnerʹs, 1911. 316 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/zlyhanie-adaptacnych-schopnosti-jedinca-neschopnost-celit-poziadavkam-reality-hladanie-otupenia-vlastnej-mysle-absencia-resp-potlacenie-svedomia-tolstoj/

  • ▐ Zverejnené: 07/01/2026

    Základný popis

    Scéna je absurdná a zároveň desivá. „Nemecký Michal“ leží na pohovke, ignorujúc prichádzajúcu katastrofu, zatiaľ čo jeho návštevníci sa chystajú priniesť mu dar – nie zlato, kadidlo a myrhu, ale vojnu, hladomor a smrť. Táto karikatúra je ostrá predpoveď, ktorá sa o niekoľko rokov neskôr kruto naplnila v hrôzach prvej svetovej vojny.

    « Mená troch kráľov na návšteve u nemeckého Michala: Vojna – Hlad – Smrť (Hans Gabriel Jentzsch, 1912) »

    ZNAČKY: VianoceTraja králiUmenieIlustráciaHumorPolitikaHistóriaÚpadokVojnaSmrťProgresivizmusLiberálna demokracia

    Toto je naozaj pôsobivá karikatúra. Viete prečo? Pretože je z decembra 1912 a jej predpoveď sa napokon… vyplnila. O pár rokov neskôr. V hrôzach svetovej vojny, tej prvej.

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Der Wahre Jakob – Illustrierte Zeitschrift für Satire, Humor und Unterhaltung. / Nr. 689 / 26 (Weihnachten): 14. Dezember 1912. Stuttgart (Nemecko) : J. H. W. Dietz, 1912. Digitalizovali: Universitätsbibliothek / Ruprecht-Karls-Universität Heidelberg (Nemecko).

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/mena-troch-kralov-na-navsteve-u-nemeckeho-michala-vojna-hlad-smrt-hans-gabriel-jentzsch-1912/

  • ▐ Zverejnené: 05/01/2026

    Základný popis

    Historická ilustrácia z roku 1903 zobrazujúca nezvyčajný liečebný postup na otvorenom priestranstve. Zobrazuje pacientov, ktorí ležia v hroboch (vykopaných jamách) ako súčasť experimentálnej terapie závislostí. Je to záhrada zabudnutých duší, obklopená stromami sťa tichými svedkami tohto zvláštneho rituálu.

    « Pacienti ležiaci vo vykopaných hroboch: Nová terapeutická metóda používaná v procese liečenia závislosti (1903) »

    ZNAČKY: VianoceNový rokUmenieIlustráciaHistória medicínyZdravotníctvoPsychológiaĽudský životSmrťCarpe diem

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: The Illustrated London News / Saturday, December 19, 1903 (Vol. 123), No. 3374. Londýn (Anglicko), 1903.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/pacienti-leziaci-vo-vykopanych-hroboch-nova-terapeuticka-metoda-pouzivana-v-procese-liecenia-zavislosti-1903/

  • ▐ Zverejnené: 04/01/2026

    Základný popis

    Detailná kresba zachytáva zimnú krajinu s gotickou architektúrou, náhrobkami a postavou v smútku. Püttnerova kresba má zvláštnu kvalitu: ako keby sa snažila zachytiť nie to, čo vidíme očami, ale to, čo cítime srdcom. Každá línia je preniknutá jemným smútkom, každé tiene hovorí o prchavosti bytia.

    « Na zasneženom cintoríne (Püttner, 1871) »

    ZNAČKY: VianoceNový rokUmenieIlustráciaĽudský životSmrťCarpe diem

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 51, 1871. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1871. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/na-zasnezenom-cintorine-puttner-1871/

  • ▐ Zverejnené: 04/01/2026

    Základný popis

    Ozveny z dávno zabudnutých divadelných sál a prachom posypaných knižníc. Pohľad na princa, ktorý drží lebku svojho priateľa, nie je len tragédia; je to odraz vlastnej mortality, tichá výzva k zamysleniu nad tým, čo zostane po nás, keď sa aj my staneme len… V tomto tichom pohľade Hamleta sa odrážame aj my – stratení v labyrinte, hľadajúci zmysel v prázdnote a snažiaci sa zachytiť posledné úlomky zabudnutých príbehov… pretože nakoniec všetká pozemská púť končí… lebkou.

    « Spomienky Hamleta: Držiac v rukách lebku svojho priateľa (1902) »

    ZNAČKY: VianoceNový rokUmenieIlustráciaCitátKlasická literatúraĽudský životPriateľstvoSmrťCarpe diem

    „Ukáž mi ju. [Berie lebku do svojich rúk.] Ach, chudák Yorick! Poznal som ho, Horatio: bol to človek nekonečnej vtipnosti, s vynikajúcou fantáziou… a teraz, aký odpor mi v mysli vzbudzuje! Dvíha sa mi žalúdok. Tu viseli tie pery, ktoré som bozkával, ani neviem koľkokrát. Kde sú teraz tvoje posmešky? Tvoje skákanie? Tvoje piesne? Tvoje výbuchy veselosti, ktoré zvykli rozosmiať celý stôl? Niet ani jedného… Úplne sklesnutý? (William Shakespeare – Hamlet, Act V., Scene 1, 1902 / s. 132-133)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: SHAKESPEARE, William. The Picture Shakespeare – Hamlet. Londýn, Glasgow, Dublin (UK) : Blackie and Son Limited, 1902. 210 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/spomienky-hamleta-drziac-v-rukach-lebku-svojho-priatela-1902/

  • ▐ Zverejnené: 03/01/2026

    Základný popis

    Historická ilustrácia z roku 1874 zobrazujúca krematórium s modernou pec na spaľovanie tiel. Zobrazuje poslednú rozlúčku s pozostalými v prítomnosti duchovného a operátora tejto pece. Je to pohľad do hlbín ľudskej úvahy o koncoch, odchodoch.

    « Krematórium v 19. storočí: Siemensová pec na spaľovanie tiel, odporúčaná prof. Reclamom (Reiche, 1874) »

    ZNAČKY: VianoceNový rokUmenieIlustráciaCitátĽudský životSmrťCarpe diem

    „Spomenula si pritom na Dinah? Na jej varovné slová, ktoré ju nahnevali – na Dinahinu láskavú prosbu, aby na ňu myslela ako na priateľku v núdzi? Nie, zanechaný dojem bol príliš slabý, aby sa jej teraz prinavrátil. Akákoľvek náklonnosť alebo útecha, ktorú jej Dinah mohla poskytnúť, by bola pre Hetty dnes ráno rovnako bezvýznamná ako všetko ostatné, okrem jej urazenosti. Myslela len na to, že tu nemôže zostať a pokračovať vo svojom starom živote – radšej by znášala niečo úplne nové, než sa vrátiť do tohto starého každodenného kolobehu. Chcela by ujsť ešte toho rána a nikdy viac nevidieť žiadnu zo starých tvárí. Ale Hetty nebola typom človeka, ktorý čelí ťažkostiam – ktorý sa odváži opustiť známe prostredie a slepo sa vrhne do neistej situácie. Mala pohodlnú a márnivú povahu, nie vášnivú, a ak mala niekedy podniknúť nejaké drastické kroky, muselo ju k tomu dohnať zúfalstvo a hrôza. V úzkom kruhu svojej predstavivosti nemala veľa priestoru na rozlet svojich myšlienok a čoskoro sa rozhodla pre jedinú vec, ktorú urobí, aby unikla zo svojho starého života… (George Elliot, 1859, s. 61)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 19, 1874. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1874. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).
    • [2] ELLIOT, George. Adam Bede (In Two Volumes – Vol. 2). / Collection of British Authors – Tauchnitz Edition, Vol. 483. Leipzig (Nemecko) : Berhard Tauchnitz, 1859. 334 strán.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/krematorium-v-19-storoci-siemensova-pec-na-spalovanie-tiel-odporucana-prof-reclamom-reiche-1874/

  • ▐ Zverejnené: 02/01/2026

    Základný popis

    Ilustrácia z konca 19. storočia zobrazujúca drámu posledných chvíľ muža odsúdeného na smrť v Uhorsku. Výnimočné dielo zachytávajúce ľudskú bolesť, rodinné putá a temnotu nevyhnutného osudu. Mihály Munkácsy, autor diela, tu vykresľuje scénu s krutou autenticitou. Nie však prostredníctvom pátosu, ale skôr cez tiché detaily: zvráskavené tváre rodiny, dieťa s prázdnym pohľadom…

    « Posledný deň odsúdeného na smrť v Uhorsku (Mihály Munkácsy, 1878) »

    ZNAČKY: VianoceNový rokUmenieIlustráciaCitátManželstvoRodinaPriateľstvoDetstvoĽudský životSmrťSmútokSklamanieCarpe diem

    „Ó! Stál som tam, veľmi dobre si na to pamätám, vnímal svoju vlastnú slabosť a premýšľal, že cesta hriešnika je ťažká; vedel som, že odplatou za hriech je smrť; v hĺbke svojho srdca som cítil všetku tú horkosť, ktorá pramení z vedomia premárnených síl a stratených príležitostí; uvedomoval si, že som sa naháňal iba za ničotnosťami a nič nezískal. Tak som tam stál. (John B. Gough, 1890, s. 42)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJE:

    • [1] GOUGH, John B. A Mother’s Influence. / J. P. Newman (ed.) – Golden Links in the Chain That Connects Mother, Home and Heaven. St. Louis, New York (USA) : N. D. Thompson Publishing Co., 1890. 524 strán.
    • [2] Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 518: 2. december 1878 (Zväzok 20 [XX.] – No. 24). 10. ročník [X.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1878.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/posledny-den-odsudeneho-na-smrt-v-uhorsku-mihaly-munkacsy-1878/

  • ▐ Zverejnené: 31/12/2025

    Základný popis

    Štýlová kresba s textom básne evokuje atmosféru konca starého roka a príchodu nového, plnú nostalgie a zabudnutých spomienok. Ožívajú tu posledné útržky. Nie je to oslava hlučná, ktorej vzduchom sa nesú oslavné výkriky. Je to šepot, ktorý sa nesie cez zamrznuté záhrady, v ktorých už dávno nevíria farby života.

    « Silvestrovská noc: Starý rok odchádza, Nový rok prichádza (1904) »

    ZNAČKY: VianoceSilvesterNový rokUmenieIlustráciaCitátInšpiráciaĽudský životSmrťCarpe diem

    „Deň sa zdráhavo rozlúčil a noc závojom zakryla stromy a kríky. Mesiac – spoza strapatých oblakov – sa skĺzol svojimi striebornými lúčmi, osvetliť hory a doliny, a detský spev hviezdnych chórov zanôtil očarujúcu pieseň ustatej zemi, aby táto opäť raz rozkvitla, krajšie než kedykoľvek predtým! V zasnežených lesoch, stromy sa znavene skláňajú, na záhradách veru nevidieť pestrých farieb hier života. Na bielom kopci posledný pastier svoj statok zatvára. Pokoj sa vznáša na mäkkých krídlach, ticho panuje nad krížmi a kameňmi. No kde ľudia bývajú, ktorých ťažké jarmo práce láme a ohýba, tam buráca hlasov na tisíce. Malé svetielka blikotajú v noci, úbohé malé ľudské plamienky! Tie zapaľuje ruka ich starostí! Tam, v tmavej komore, spomienka blúdi a bdie nad všetkým nevšímavým utrpením, ktoré starý rok priniesol… Padá aj na teba pri svetle lampy, osamelé srdce, nebodaj niečo ťaživé? Chodíš aj ty starými cestami, potichu načúvajúci, či sa znova neprebúdza to, čo už dávno odišlo? Osloboď sa, svoje srdce, od pút, ktorými ťa tvoje spomienky zväzujú, lebo – vzniká niečo nové! Nová práca, nové povinnosti… Postojte na tejto ceste so slávnostným pozdravom, lebo hlas zvonov k nám prehovára zreteľne: ‚Zbožnejšie než srdce plné pokánia je srdce, ktoré čestne bojuje!‘ Hľa, oltár bol vztýčený a posvätný plameň krúži, ničí svetské a ukazuje ti na Večné! Prines sem svojimi statočnými rukami, čo ťa robí slabým a úbohým… staňte sa celými, to od vás žiada táto – silvestrovská noc! (Anna Ritter, 1904)“

    ŠTYLIZOVANÝ PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / Halbheft 39, 1904. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1904.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/silvestrovska-noc-stary-rok-odchadza-novy-rok-prichadza-1904/

  • ▐ Zverejnené: 31/12/2025

    Základný popis

    Pod chodníkmi a cestami mesta Viedeň sa rozprestiera svet, ktorý je živý iba v pamäti a prachu. Ilustrácia z roku 1865 nás uvádza do katakomb – miest, kde sa čas zastavil a hranica medzi životom a smrťou sa stáva tenučkou ako pavučina. Tam, kde sú kosti a lebky rozsypané po podlahe.

    « Dve hodiny v spoločnosti mŕtvych: V katakombách kostola sv. Štefana vo Viedni (1865) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaHistóriaĽudský životSmrť

    „Povolenie na návštevu týchto katakomb je teraz veľmi ťažké získať a arcibiskup – ktorý jediný má tú právomoc takéto povolenie udeliť – ho udeľuje tak zriedka, že osemdesiat zo sto Viedenčanov nevie o existencii týchto hrôzostrašných komnát a neveriacky krútia hlavami, keď sa hovorí o tomto podsvetí pod ich nohami. Bolo potrebné zapojiť rozsiahle siete známostí a značný vplyv nášho priateľa, aby sme zabezpečili takýto vstup pre malú skupinu, načo sme sa v januári tohto roku o druhej hodine popoludní vydali preskúmať tieto obydlia ‚ľudí na samote‘. (Franz Wallner, 1865)“

    PREKLAD: © Bystroumný

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Die Gartenlaube – Illustriertes Familienblatt / No. 17, 1865. Leipzig (Nemecko) : Ernst Keil, 1865. Digitalizovali: Österreichische Nationalbibliothek Wien (Rakúsko).

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/dve-hodiny-v-spolocnosti-mrtvych-v-katakombach-kostola-sv-stefana-vo-viedni-1865/

  • ▐ Zverejnené: 31/12/2025

    Základný popis

    Rozbité kúsky toho, čo bývala loď, ktoré slúžia ako posledná bariéra medzi životom a zánikom. Ticho prehovárajú o dokonanom, o bezvýchodiskovej situácii, o tom, že aj najsilnejšie partnerské vzťahy – tej pravej lásky – sú neraz krehké zoči-voči moci prírody. Vyobrazené objatie je viac než len fyzický akt – je to tiché vyznanie oddanosti tvárou v tvár nevyhnutnému koncu.

    « Až do smrti spolu: Posledné odpustenie, posledné objatie (1893) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaInšpiráciaEtikaKrásaCnosťČistotaMravný ideálMuž a ženaPriateľstvoLáskaManželstvoRodinaPokoraĽudský životSmrťCarpe diem

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1249: 1. január 1893 (Zväzok 49 [XLIX.] – No. 1). 25. ročník [XXV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1893.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/az-do-smrti-spolu-posledne-odpustenie-posledne-objatie-1893/

  • ▐ Zverejnené: 28/12/2025

    Základný popis

    Starý muž sedí v malej osvietenej svetlami vianočného stromčeka. Jeho tvár, vráskami vyrytá mapa prežitých období, vyžaruje melancholickú hĺbku, ktorá sa odráža v jeho uprenom pohľade na obraz dievčaťa alebo mladej ženy – jeho milovanej manželky, ktorá už nepatrí do tohto sveta. Jeho ruka prechádzajúca po brade naznačuje hlbokú vnútornú roztržitosť: smútok nad stratou zmiešaný s pocitom vďaky za spoločne prežitý život.

    « Okamihy dôverné – manželské: Ďalšie spoločné Vianoce (Borel, 1892) »

    ZNAČKY: VianoceUmenieIlustráciaInšpiráciaMravný ideálMuž a ženaPriateľstvoLáskaManželstvoRodinaĽudský životStarobaSmrťSmútokPokora

    UPOZORNENIE: Ilustračný obrázok aranžoval, retušoval, zrenovoval a obnovil „Bystroumný“, čím sa výrazne zlepšila jeho ostrosť a celková vizuálna rovnováha.

    ZDROJ: Vsemirnaya illyustratsiya [Всемирная иллюстрация] / No. 1248: 19. december 1892 (Zväzok 48 [XLVIII.] – No. 26). 24. ročník [XXIV.] Petrohrad (Ruské cisárstvo) : German Goppe, 1892.

    Zdieľanie: bystroumny.sk/pomedzi/okamihy-doverne-manzelske-dalsie-spolocne-vianoce-borel-1892/

Návrat hore

Bystroumny.sk používa súbory cookie. | Súkromie a pravidlá
Copyright © 2025